{"guid": "33348733-c2d4-4a5e-a52e-3267782edade:2d9727da-873e-4810-91a8-5517725f4d52", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8720201248.1", "spisova_znacka": "2Cdo/131/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/131/2023 z 18. 12. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2024, sp. zn. 2Cdo/131/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8720201248.1", "identifikacne_cislo": "8720201248", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Zlocha", "sudca_id": 99, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-zlocha-99", "datum_vydania": "2024-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d9727da-873e-4810-91a8-5517725f4d52", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201248.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201248.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201248.1/text", "citacie_n": 12, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/131/2023\n8720201248\n18. 12. 2024\nJUDr. Jozef Zlocha\nECLI:SK:NSSR:2024:8720201248.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: P. X., nar. R.., bytom S., zast. Beňo & partners\nadvokátska kancelária s. r. o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej:\nPOHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarínou\nHegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 3.225 eur, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Csp/29/2020, o\ndovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. júna 2023 sp. zn. 9CoCsp/22/2023,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 7. júla 2021\nč. k. 16Csp/29/2020-70 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu, prvý v poradí“) žalovanej uložil povinnosť\nzaplatiť žalobkyni sumu 3.225 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Druhou\nvýrokovou vetou žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne\nvynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu (prvého v poradí) vyplýva, že konal o žalobe žalobkyne,\nktorá sa domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. Tvrdila a preukazovala, že dňa\n28. septembra 2006 uzavrela v postavení spotrebiteľky so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXXX,\nna základe ktorej jej žalovaná poskytla úver vo výške 464,72 eur; celkovú čiastku, ktorú mala splatiť\nv 12-tich mesačných splátkach bola 908,19 eur. Žalobkyňa svoje práva proti žalovanej musela aj z\ndôvodu vedených exekučných konaní uplatňovať v súdnom konaní. V konaní vedenom pred Okresným\nsúdom Poprad pod sp. zn. 18C/79/2015 bola úspešná, okresný súd rozsudkom z 23. októbra 2018\nurčil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX je bezúročná a bez poplatkov; na odvolanie žalovanej\nKrajský súd v Prešove rozsudkom z 30. apríla 2019 sp. zn. 22Co/35/2019 rozsudok okresného súdu\npotvrdil. Rovnako sa musela v súdnom konaní domáhať zastavenia exekúcie, vedenej na základe\nrozhodcovského rozhodnutia na podklade rozhodcovskej doložky. Žalobu oprela o tvrdenie, že škoda\njej nielen hrozila, ale reálne aj vznikla; zo strany žalovanej bola nepravdivo informovaná o podmienkach\núveru; žalovanej uhradila plnenia, na ktoré zo zákona nemala nárok a bola nútená podstúpiť súdne\nkonania za účelom ochrany svojich práv. Primerané zadosťučinenie uplatnila vo výške 3.225 eur, ktorú\npovažovala za primeranú vzhľadom na diskomfort, ktorý utrpela z dôvodu, že bola nútená sa domáhať\nochrany svojich práv na súde v trvaní niekoľkých rokov, aby naďalej neznižovala svoj majetok na úkor\nžalovanej, ktorá postupovala v rozpore so zákonom.\n\n1.2. Súd prvej inštancie svoj rozsudok (prvý v poradí) založil na aplikácii ustanovenia § 3 ods. 5 zákona\nč. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“). Na základe vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že boli splnené predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia\nžalobkyni. Vychádzal z toho, že žalobkyňa bola proti žalovanej úspešná v súdnom konaní o určenie\núverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov; jej príjem bol postihovaný v exekučnom konaní, od\nktorého žalovaná neupustila ani po rozhodnutí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V ďalšom\nsúdnom konaní sa žalobkyňa domáhala od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, bola úspešná\nčiastočne. Exekučné konanie vedené proti žalobkyni na okresnom súde pod sp. zn. 19Er/290/2007 bolo\nzastavené z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom.\n1.3. Pri výške primeraného finančného zadosťučinenia okresný súd vychádzal z toho, že táto\nvýška nie je predmetom žiadnej právnej úpravy; v takomto prípade súd vyhodnocuje primeranosť s\nohľadom na konkrétne okolnosti veci. Mal za to, že to bola žalovaná, ktorá nepostupovala s odbornou\nstarostlivosťou a predostrela žalobkyni formulárovú zmluvu, ktorú vopred sama pripravila; žalovaná\nje subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania úverov a musela poznať zákonnú úpravu\nposkytovania úverov a náležitostí zmluvy, ktoré zákon vyžaduje. Zákonné ustanovenia nedodržala;\nňou pripravená formulárová zmluva neobsahovala všetky vyžadované náležitosti, čo žalobkyňa ako\nspotrebiteľka ovplyvniť nemohla. Z uvedeného dôvodu okresný súd rozsudkom (prvým v poradí) priznal\nžalobkyni uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie v plnej výške; vychádzal z toho,\nže zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú, aj sankčnú, aby dostatočne odradilo dodávateľa od\nnekalého konania a vo vzťahu k spotrebiteľovi je potrebné ho chápať ako odmenu za to, že sa pustil do\nsporu s ekonomicky a právne silnejším dodávateľom, čo prinieslo benefit aj ďalším spotrebiteľom v\ntom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa obdobného konania voči ďalším spotrebiteľom nedopustí.\n1.4. Vo vzťahu k povinnosti zaplatenia súdneho poplatku okresný súd konštatoval oslobodenie\nžalobkyne ako spotrebiteľky od platenia súdnych poplatkov; pri rozhodovaní o trovách konania súd\nprvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“) a žalobkyni v spore úspešnej priznal plnú náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 30. novembra\n2021 č. k. 9CoCsp/46/2021-110 (ďalej aj „zrušujúce uznesenie“) konajúc o odvolaní žalovanej rozsudok\nokresného súdu, prvý v poradí, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n2.1. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania žalovanej konštatoval, že z\ndokazovania nepochybne vyplynulo, že základ nároku žalobkyne na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia bol daný; argumentácia žalovanej k základu nároku bola bez potrebnej relevancie.\nDôvodné boli argumenty spochybňujúce výšku primeraného finančného zadosťučinenia.\n2.2. Ak okresný súd konštatoval, že žalobkyňou uplatnená čiastka bola primeraná vzhľadom na to, že o\ntakúto sumu sa žalovaná obohatila, nebolo zistiteľné, ako k takémuto záveru o primeranosti dospel\na na základe akých kvalifikačných kritérií. Odvolací súd uviedol, že pri rozhodovaní o výške nároku\nmusí súd uviesť a zohľadniť všetky okolnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení podmienok pre určenie\nvýšky nároku; povinnosťou súdu bolo zohľadniť výsledky vykonaného dokazovania a všetko, čo v konaní\nvyšlo najavo, čo k uplatnenému nároku uviedli strany sporu. Z rozsudku súdu prvej inštancie (prvého v\nporadí) nevyplynulo, že by sa týmito zásadami okresný súd riadil; odvolací súd tak považoval rozsudok\nokresného súdu (prvý v poradí) za nepreskúmateľný; vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je\nv rozpore so zásadou spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného\ndôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu (prvý v poradí) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nrozhodnutie. V zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu mal okresný súd opätovne posúdiť všetky\nskutočnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie, vyhodnotiť ich kvantitatívne a kvalitatívne, určiť ich\nvýznam pre stanovenie výšky nároku a vyhodnotiť aj námietky žalovanej, či majú nejaký význam vo\nvzťahu k primeranosti žiadaného finančného zadosťučinenia; okresný súd mal prihliadnuť aj na princíp\nprimeranosti ako všeobecnú právnu zásadu vlastnú európskej právnej kultúre.\n3. Okresný súd rozsudkom z 3. novembra 2022 č. k. 16Csp/29/2020-131 (ďalej aj „rozsudok\nokresného súdu, druhý v poradí“) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 789 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta);\n\ndruhou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne uznesením po právoplatnosti\nrozsudku (tretia výroková veta).\n3.1. Okresný súd aj v súvislosti s právnym záverom odvolacieho súdu považoval právny základ\nuplatneného nároku žalobkyne za daný; predpokladom pre úspech v konaní o priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia bol úspech žalobkyne v konaní o určenie, že poskytnutý úver je\nbezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy o úvere a z dôvodu\nneplatného dojednania o úrokoch z omeškania vo výške 0,25 % denne. Taktiež žalobkyňa preukázala,\nže exekučné konanie vedené proti nej bolo zastavené; v exekučnom konaní bola vymožená suma\n5.631,74 eur a exekučné konanie bolo vedené na základe rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa\nproti žalovanej v súdnych konaniach (sp. zn. 13Csp/8/2019 a sp. zn. 18C/79/2015) úspešne uplatnila\nsvoje práva; žalobkyňa bola v uvedených konaniach úspešná práve v dôsledku, že veriteľ (žalovaná)\nporušil právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.\n3.2. Pokiaľ ide o výšku primeraného zadosťučinenia, okresný súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré\nv spore vyšli najavo, aby primerané zadosťučinenie bolo priznané v primeranej čiastke. Vychádzal zo\nsumy uplatneného nároku (3.225 eur) a zároveň, že podľa Zmluvy o úvere č. XXXXXXX bol žalobkyni\nposkytnutý úver vo výške 464,72 eur, ktorý mala zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach o výške splátky\n75,68 eur a celková čiastka, ktorú mala zaplatiť, bola 908,19 eur. Do úvahy tiež vzal sumu bezdôvodného\nobohatenia (vo výške 3.944,34 eur), ktorá bola žalobkyni priznaná v konaní vedenom pod sp. zn.\n13Csp/8/2019. Spravodlivou čiastkou zadosťučinenia sa okresnému súdu javila suma vo výške 10 % 20 % zo sumy priznaného bezdôvodného obohatenia; žalobkyni priznal sumu vo výške 789 eur,\nčo predstavuje po zaokrúhlení 20 % z priznaného bezdôvodného obohatenia. Žalovaná po dlhšiu\ndobu, aj prostredníctvom exekučného konania, zasahovala do práv žalobkyne; priznaná suma sa blíži\nk sume, ktorú mala žalobkyňa podľa zmluvy zaplatiť žalovanej; predstavuje sumu cca 10-tich splátok\npredmetného úveru.\n3.3. Súd prvej inštancie tak mal za to, že priznaná suma primeraného zadosťučinenia je dostatočná a\nplní satisfakčnú aj odradzujúcu funkciu pre prípad budúceho porušenia práva zo strany žalovanej; suma\n789 eur je adekvátna vo vzťahu k porušeným právam spotrebiteľa a napĺňa všetky funkcie primeraného\nzadosťučinenia v zmysle zákonnej úpravy. V uvedenej časti uplatneného nároku tak žalobe vyhovel a\nv prevyšujúcej časti žalobu zamietol.\n3.4. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.\nKonštatoval, že žalobkyňa bola v spore úspešná; výška plnenia, na ktoré bola žalovaná zaviazaná,\nzávisela od úvahy súdu; na základe uvedeného bolo dôvodné žalobkyni priznať plnú náhradu trov\nkonania.\n4. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 8. júna 2023 č. k. 9CoCsp/22/2023-161 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) konajúc o odvolaní žalobkyne prvou výrokovou vetou\nodvolanie voči výroku I. odmietol. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. potvrdil (druhá\nvýroková veta). Treťou výrokovou vetou priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným\nuznesením.\n4.1. Pokiaľ žalobkyňa podala odvolanie vo vzťahu k prvému výroku rozsudku okresného súdu, ktorým\njej súd prvej inštancie v časti uplatneného nároku vyhovel (v sume 789 eur), ide o výrok, ktorým nebolo\nrozhodnuté v jej neprospech, práve naopak, preto odvolací súd odvolanie žalobkyne proti vyhovujúcemu\nvýroku podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.\n4.2. Reagujúc na odvolacie námietky žalobkyne k zamietavému II. výroku rozsudku okresného\nsúdu vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd\ndôvod na zmenu alebo zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie (druhého v poradí) nezistil; rozsudok\nokresného súdu vo výroku II. a III. potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd zdôraznil,\nže skutočnosť, či bude žalobca s podanou žalobou úspešný, závisí od toho, či sa logická štruktúra príčin\na následkov, ktoré pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje so štruktúrou príčin a následkov,\nktoré upravuje zákon a od toho, či tieto skutočnosti preukáže.\n\n4.3. Žalobkyňa však v žalobe odkázala na zákonné ustanovenia bez bližšieho objasnenia výšky\nžiadaného finančného zadosťučinenia argumentujúc tým, že uplatnený nárok má predstavovať náhradu\nza diskomfort, ktorým trpela z dôvodu, že bola nútená domáhať sa ochrany svojich práv na\nsúde v trvaní niekoľkých rokov, aby neznižovala svoj majetok na úkor žalovanej, ktorá postupovala v\nrozpore so zákonom. Zo žalobných tvrdení však nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali\npriznanie nároku v uplatnenej výške. Podľa odvolacieho súdu kritériom kvantifikácie nároku boli\nokolnosti, za ktorých k porušeniu (práv) došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa\na závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. K týmto okolnostiam porušenia práva žalobkyňa žiadne\nzásadné skutočnosti neuviedla; za tejto situácie kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia\na princípu proporcionality nemohla zodpovedať čiastka, ktorú žalobkyňa v spore uplatnila, a ktorú\nona považovala za dôvodne žiadanú. Žalobkyňou žiadaná suma finančného zadosťučinenia nebola v\nkonkrétnych skutkových okolnostiach preukázaná a argumentačne podložená. Z uvedeného dôvodu\nodvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n4.4. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd priznal v odvolacom konaní v plnom\nrozsahu úspešnej žalovanej.\n5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odvodzovala z § 421 ods. 1 písm. a) CSP; navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie prípadne, aby zrušil aj rozsudok súdu prvej\ninštancie a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\n5.1. Dovolateľka poukázala na charakter primeraného finančného zadosťučinenia patriaceho\nspotrebiteľovi proti dodávateľovi; v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. je jeho uplatnenie\npodmienené iba úspešným uplatnením nároku spotrebiteľa z porušenia práva alebo povinnosti na súde.\nPrimerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú a funkciu sankčnú. Ich účelom je odradiť\ndodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a zároveň je\npotrebné primerané finančné zadosťučinenie chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do\nsporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším subjektom a svojím úspechom priniesol benefit\naj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa\ndopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí. Uvedené dovolateľka vyvodila z\nustálenej judikatúry všeobecných súdov, poukázala na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z 30. januára 2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017, uznesenia\nnajvyššieho súdu zo 14. mája 2008 sp. zn. 6Obo/302/2006 a rozsudku najvyššieho súdu z 30. novembra\n2022 sp. zn. 4Cdo/298/2020. Dovolateľka mala za to, že odvolací súd sa pri posúdení otázky\nvýšky primeraného finančného zadosťučinenia odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorú\nvidela vo vyššie citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n5.2. Dovolateľka sa predovšetkým nestotožnila so záverom odvolacieho súdu, že zaplatenie\nprimeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni vo výške 789 eur má pre žalovanú sankčnú povahu;\ntakto určená výška primeraného finančného zadosťučinenia zasiahne majetkovú sféru žalovanej len\nnepatrne. Cieľom uplatneného nároku je totiž aj odradenie dodávateľa od protiprávneho konania a\nsúčasne preventívne pôsobenie na dodávateľa, aby sa obdobného konania v budúcnosti nedopustil.\nPokiaľ uložená sankcia nebude voči dodávateľovi postačujúca, tomuto sa z finančného hľadiska\ndodržiavať spotrebiteľské predpisy neoplatí a bude pokračovať v protiprávnom konaní.\n5.3. V podanom dovolaní dovolateľka vymedzila kritériá, na ktoré mali súdy nižších inštancií\nprihliadať v prejednávanej veci, a to spôsobenú materiálnu ujmu, trvanie materiálnej ujmy, snahu\ndodávateľa pristúpiť k dobrovoľnému plneniu svojej povinnosti a upustenie od protiprávneho\nkonania. K spôsobenej materiálnej ujme uviedla, že od nej boli neoprávnene vymáhané sumy v\nrámci exekučného konania vedeného zo strany žalovanej aj po tom, čo bol exekučný titul, na základe\nktorého k vedeniu exekúcie došlo, zrušený. Tieto sumy niekoľko násobne prevyšujú sumu priznaného\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Po úspechu v súdnom konaní (žaloba žalobkyne o vydanie\nbezdôvodného obohatenia) bola žalobkyňa nútená domáhať sa právoplatne priznanej sumy pomocou\nsúdneho exekútora, nakoľko k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovanej nedošlo. Pokiaľ ide o trvanie\nmateriálnej ujmy žalobkyňa zdôraznila, že svojich práv sa musela domáhať po dobu vyše desiatich\nrokov; 12 rokov trvala exekúcia zo strany žalovanej, vedená nedôvodne. Žalobkyňa počas trvania\n\nnedôvodnej exekúcie žila na úrovni životného minima, čím došlo k negatívnemu ovplyvneniu kvality\njej osobného a rodinného života. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná od nedôvodne vedenej exekúcie\nneupustila, a to ani po tom, ako táto nedôvodnosť bola preukázaná. Neoprávnené plnenia od\nžalobkyne žalovaná dobrovoľne nevrátila; svojich nárokov sa musela domáhať súdnou cestou. Žalovaná\nnapokon napriek dvom rozhodnutiam o porušení zákona pri uzatváraní zmlúv od protiprávneho konania\nneupustila a od žalobkyne vymáhala ďalšie neoprávnené sumy.\n5.4. Dovolateľka poukazujúc na iné rozhodnutia všeobecných súdov uzavrela, že žalovaná dlhodobo\nnerešpektuje práva spotrebiteľov a jej motiváciou je obohatiť sa na úkor ekonomicky a právne slabšieho\nsubjektu, akým spotrebiteľ bezpochyby je. Priznané primerané finančné zadosťučinenie súdmi nižších\ninštancií vo výške 789 eur nepredstavuje pre žalovanú žiadnu sankciu; takáto výška primeraného\nfinančného zadosťučinenia nemôže naplniť ani preventívnu funkciu, nakoľko finančnej situácie žalovanej\nsa dotkne len nepatrne. Navyše, uvedená výška primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje\nani dostatočnú kompenzáciu za negatívne následky, ktoré musela žalobkyňa znášať dlhých 12 rokov.\n6. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.\n8. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných\nprostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,\n1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).\n9. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú\nsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.\nPlatí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n11. Dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n12. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n13. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej\n\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu\nnormu.\n14. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n15. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n16. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\n17. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania,\nktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej\nvyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom\nzvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak\notázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“). Musí byť splnená\npožiadavka, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a že išlo o jedinú\nprávnu otázku, výlučne na vyriešení ktorej také rozhodnutie záviselo.\n18. Najvyšší súd konštantne judikuje vo svojich rozhodnutiach, že len konkrétne označenie právnej\notázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či\nide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Treba\nzdôrazniť, že o otázku relevantnú z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 CSP sa nejedná pri riešení otázky,\nči strana sporu uniesla dôkazné bremeno, bremeno procesnej zodpovednosti za výsledok v spore,\npretože záver súdu o tom, či strana sporu (ne)uniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v tom-ktorom spore\nzaťažovalo, spočíva v každom jednotlivom prípade na posúdení vysoko individuálnych, konkrétnych\nskutkových okolnostiach, ktoré súd posudzuje v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov. Dovolací\nsúd totiž nie je v rámci dovolacieho konania oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, keďže je\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n19. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade\nnie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine) ako\naj procesnoprávna, (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí\nísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté\ndovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu,\n(vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola\nprípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska\ntohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP musí byť procesnou stranou\nnastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Ak dovolateľ v dovolaní,\nprípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nevymedzí právnu otázku, dovolací\nsúd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom\nprípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach; ak by postupoval\ninak, rozhodol by bez relevantného podkladu. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže\nnajvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred\nním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa; v opačnom\nprípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nielen\n(všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj\n(konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová\n\nS., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016,\nstr. 1382).\n20. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický\n„odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide\no situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo\nna zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne\ntiež napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017)\nuviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ:\na) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť\n(a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa\nriešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nc) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.“\n21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu pristúpil dovolací súd k preskúmaniu prípustnosti\npodaného dovolania z hľadiska jeho obsahu, vymedzeného dovolateľkou.\n22. Dovolateľka tvrdila, že odvolací súd sa pri posúdení otázky výšky primeraného finančného\nzadosťučinenia odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; výslovne poukázala na rozhodnutia\nz 30. januára 2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 20. marca 2008 sp. zn. 6Obo/302/2006 a z 30. novembra\n2022 sp. zn. 4Cdo/298/2020. Zdôraznila satisfakčnú a sankčnú funkciu primeraného finančného\nzadosťučinenia patriaceho spotrebiteľovi proti dodávateľovi podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a tvrdila, že\nsúdy nižších inštancií mali prihliadať na spôsobenú materiálnu ujmu, trvanie materiálnej ujmy, snahu\ndodávateľa pristúpiť k dobrovoľnému plneniu svojej povinnosti a upustenie dodávateľa od protiprávneho\nkonania.\n22.1. Pokiaľ dovolateľka poukazovala na uznesenie najvyššieho súdu z 20. marca 2008 sp. zn.\n6Obo/302/2006, najvyšší súd konal v obchodnej veci ako súd odvolací a nie ako súd dovolací, toto\nrozhodnutie tak nespĺňa charakter ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navyše, najvyšší\nsúd v predmetnej veci konal ako súd odvolací v obchodnej veci, predmetom konania bol nárok na\nprimerané zadosťučinenie uplatnené podľa § 53 Obchodného zákonníka a nie nárok na primerané\nzadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Napokon, aj z citácie záverov obsiahnutých v\nodôvodnení predmetného uznesenia vyplýva, že odvolací súd uvažoval o primeranom zadosťučinení,\npri posudzovaní ktorého bolo potrebné prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o\nvyrovnanie ujmy postihnutého, a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal. Odvolací\nsúd v predmetnej veci poukázal na možné hľadiská pre určenie primeranosti výšky zadosťučinenia,\nza ktoré považoval napr. intenzitu a dĺžku trvania závadného konania, dosah tohto konania, okruh\nsubjektov, ktorých mohlo konanie žalovaného zasiahnuť; bolo potrebné prihliadnuť na to, aby náhrada\npredstavovala aj určitú satisfakciu za stav, ktorý musel žalobca konaním žalovaného strpieť. Odvolací\nsúd poznamenal, že sama povaha tejto ujmy priame jej vyčíslenie neumožňuje, preto žalobca nemusí\npredložiť dôkazy o existencii ujmy, stačí len, ak má súd za preukázané, že táto ujma tu je. Dovolací súd\npoznamenáva, že v danej veci sa dodávateľ dopustil nekalej praktiky súťažiteľa (vábivej reklamy).\n22.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozsudku z 30. januára 2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017\nzaoberal právnou otázkou, či možno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa §\n3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej\nujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Tu dovolací súd uzavrel, že\ncitované ustanovenie (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak\nfunkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania proti\nspotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať\nsa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom\nporušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako\nslabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že\nspotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto\nustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva\n\nalebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku\nrozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,\nt. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a aby spotrebiteľovi bola\nprivodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom\ndôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné\nbremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky\nškody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej\nvýšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,\nneustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným\nkritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na\nvšetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.\n22.3. Závery vyplývajúce z rozhodnutia sp. zn. 6Cdo/127/2017 si dovolací súd osvojil aj\nv rozsudku z 30. novembra 2022 sp. zn. 4Cdo/298/2020, s týmto výkladom ustanovenia § 3 ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z. z. sa stotožnil a pripomenul, že v konkrétnom prípade bude vecou úvahy\nsúdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného\nzadosťučinenia, ktorý napokon bude adekvátny skutočnostiam prejednávaného prípadu a bude sledovať\nzákladný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie\ndodávateľa od porušovania práv spotrebiteľa. Dodal, že zároveň platí, že v danom prípade nemôže ísť o\nnepreskúmateľnú ľubovôľu a z rozhodnutia musí byť zrejmé, o aké skutkové zistenia sa súd pri stanovení\nkonkrétneho rozsahu finančného zadosťučinenia opieral. Zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu\nrozhodnúť voľnou úvahou nemôže totiž znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú\nsvojvôľu; takáto svojvôľa by bola v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by\nznamenala nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej\nneistoty.\n22.4. Z rozhodnutia sp. zn. 6Cdo/127/2017 vychádzal najvyšší súd aj v uznesení z 30. júna 2022 sp.\nzn. 7Cdo/92/2021, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 48/2022 s nasledovnou právnou vetou: Pre priznanie práva na\nzadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle\n§ 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom\nprimeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku stanovuje súd úvahou so zreteľom\nna okolnosti každého jednotlivého prípadu.\n22.5. Najvyšší súd v rozsudku z 24. augusta 2022 sp. zn. 7Cdo/80/2020 (publikovaného v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 47/2022) považoval za\nsprávnu interpretáciu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ako ju vykonal odvolací súd vo vzťahu k\npasívnej vecnej legitimácii v spore o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia; dovolací\nsúd dodáva, že v uvedenej veci bolo uplatňované finančné zadosťučinenie vo výške 1.089,38 eur s\npríslušenstvom.\n22.6. Obdobné závery, posudzujúc otázku pasívnej vecnej legitimácie v spore o zaplatenie primeraného\nfinančného zadosťučinenia, ustálil najvyšší súd v rozsudku z 15. februára 2024 sp. zn. 2Cdo/1/2022; v\nprejednávanej veci bol pred súdmi nižších inštancií uplatnený a priznaný nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 1.488,63 eur.\n22.7. Závery vyplývajúce z rozhodnutia sp. zn. 6Cdo/127/2017 si dovolací súd osvojil aj v uznesení\nz 24. apríla 2023 sp. zn. 1Cdo/173/2022 vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z. z.\n22.8. V neposlednom rade dovolací súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia najvyššieho\nsúdu zo 14. decembra 2023 sp. zn. 4Cdo/193/2022, v ktorom sa dovolací súd opätovne zaoberal\notázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného po postúpení pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom\núvere obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky; V predmetnom konaní bol pred súdmi nižších\ninštancií uplatnený nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.142,90\n\neur a priznaný vo výške 1.094,60 eur; súdy nižších inštancií považovali za primeranú sumu rovnajúcu\nsa polovici sumy vymoženej dodávateľom za nezaplatenie istiny poskytnutého úveru.\n23. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol o zrušení rozsudku okresného súdu (prvého\nv poradí) z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko vo vzťahu k výške finančného zadosťučinenia\nnebolo zistiteľné, ako okresný súd k záveru o primeranosti uplatneného nároku dospel, a na základe\nakých kvalifikačných kritérií; odvolací súd považoval právny základ nároku za daný.\n23.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu (druhého v poradí) je zrejmé, že pri stanovení výšky\nfinančného zadosťučinenia zvažoval otázku jeho primeranosti. Pokiaľ ide o kritériá pre stanovenie\nprimeranosti finančného zadosťučinenia vychádzal zo sumy uplatneného nároku, výšky poskytnutého\núveru, celkovej čiastky, ktorú mala žalobkyňa ako spotrebiteľka dodávateľovi zaplatiť. Prihliadol na výšku\nbezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanej vzniklo na úkor žalobkyne, a ktoré bolo žalobkyni priznané\nv konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z uvedených kritérií považoval za\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 789 eur ako 20 % z priznaného bezdôvodného obohatenia.\n23.2. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí stotožnil; kritériu\nprimeranosti podľa záverov odvolacieho súdu nemohla podľa princípu proporcionality zodpovedať\nčiastka, ktorú žalobkyňa v spore uplatnila. Odvolací súd ustálil kritériá pre posúdenie výšky\nfinančného zadosťučinenia (pri aplikácii voľnej úvahy súdu), ktorými sú okolnosti, za ktorých k porušeniu\npráv spotrebiteľa došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa a závažnosť porušenia\npráv spotrebiteľa; k týmto okolnostiam však žalobkyňa žiadne zásadné skutočnosti neuviedla.\n24. Sumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že pojmovým znakom\nfinančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je jeho primeranosť; primerané\nzadosťučinenie je satisfakčný prostriedok s preventívnou a sankčnou funkciou a okrem satisfakcie\nmá odrádzať dodávateľa od protiprávneho konania. Pokiaľ však ide o výšku nároku na primerané\nfinančné zadosťučinenie, tento podlieha voľnému hodnoteniu a úvahe súdu; z uvedeného je zrejmé, že\nje povinnosťou spotrebiteľa (v danom prípade žalobkyne) popísať a preukázať rozhodujúce skutočnosti,\nktoré viedli k uplatneniu nároku na finančné zadosťučinenie v uplatnenej výške.\n25. Odvolací súd sa v napadnutom rozsudku (konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím\nsúdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozsudkom vytvára ich organickú /kompletizujúcu/ jednotu) vychádzal práve z kritéria primeranosti\nfinančného zadosťučinenia, čím sa nijako neodchýlil od záverov vyslovených najvyšším súdom v\nrozhodnutí sp. zn. 6Cdo/127/2017 a naňho nadväzujúcich ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu (najmä\nR 48/2022). Výšku priznaného finančného zadosťučinenia posudzovali súdy nižších inštancií prihliadajúc\nna okolnosti prejednávanej veci (so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu v prejednávanej veci);\naplikovali tak vo vzťahu k výške primeraného finančného zadosťučinenia voľnú úvahu. Pri voľnej úvahe\nsúdu musia mať súdy preukázaný dostatok skutočností, určujúcich určité hranice, pri ktorej pri voľných\núvahách vychádzajú.\n26. V danom prípade súdy nižších inštancií po posúdení kritéria primeranosti náležite zdôvodnili\na posudzovali zistené a preukázané okolnosti prejednávanej veci; rozhodnutia súdov nižších inštancií\nsú založené na voľnej úvahe; je zrejmé, o aké skutkové zistenia sa pri stanovení výšky finančného\nzadosťučinenia opreli; svojvôľu pri aplikácii voľnej úvahy súdov nižších inštancií dovolací súd nezistil.\n27. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že k odklonu od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu a naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP v konaní\npred súdmi nižších inštancií nedošlo, preto dovolací súd dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol\npodľa § 447 písm. c) CSP.\n28. Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd aplikoval § 453 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 CSP. Podľa princípu úspechu v dovolacom konaní by trovy dovolacieho konania patrili v\ndovolacom konaní plne úspešnej žalovanej. Žalovaná v dovolacom konaní trovy dovolacieho konania\nneuplatnila, v dovolacom konaní bola nečinná (k dovolaniu žalobkyne sa nevyjadrila) a podľa\nobsahu spisu jej ani žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli. Na základe uvedeného v súlade so\n\nsvojou judikatúrou dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania tak, že žalovanej nárok na ich\nnáhradu nepriznal (R 72/2018).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9CoCsp/22/2023", "guid": "8156566a-d96e-4ca0-a8e4-0f6a57bb49b6:dadad931-95b1-4439-ba1d-ab6df9f20ff7", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "648bf1c1-445e-4f15-b011-9bd7a92b3ede:0d4353c0-6855-4a60-851b-e1b936d825dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8118208957.1", "spisova_znacka": "4Cdo/193/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/193/2022 z 14. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8118208957.1"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "b45d4194-32b7-49eb-92b7-96a61cf676c0:b22ca68b-9cef-4aaa-9d70-ab10c337abad", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/22/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoCsp/22/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b45d4194-32b7-49eb-92b7-96a61cf676c0:b22ca68b-9cef-4aaa-9d70-ab10c337abad"}, {"guid": "18040f2f-b379-4b77-b6ab-6f4176bc1414:3cb14892-89c7-4c99-8309-3b261610baf0", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/46/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoCsp/46/2021 z 28. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/18040f2f-b379-4b77-b6ab-6f4176bc1414:3cb14892-89c7-4c99-8309-3b261610baf0"}, {"guid": "4c3cb7fd-64c5-4c79-8f28-8c4e3e11ff65:a38a7271-f75d-41a4-ab87-35677a2754a8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8715213303.1", "spisova_znacka": "22Co/35/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/35/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8715213303.1"}, {"guid": "d0f86aaa-eed5-4dd1-b765-a9354ba22adb:a5231650-3a05-4c59-8b5d-f0638c37212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Csp/29/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/29/2020 z 17. 2. 2020", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d0f86aaa-eed5-4dd1-b765-a9354ba22adb:a5231650-3a05-4c59-8b5d-f0638c37212d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6110fc16-d1aa-451e-91b0-7995c4973bea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.420.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 420/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 420/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.420.2025.2"}, {"guid": "b5cc1568-139b-48bf-b30a-a35bf70754c8:12b97fbb-bafe-4113-b576-cb999b3543e1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8126200999.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/6/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoCsp/6/2026 z 29. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8126200999.1"}, {"guid": "d0fd6550-2f17-4556-be8e-11eea1285559:0ed15a39-700e-4010-b1e8-30dc8e423a03", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8225201979.2", "spisova_znacka": "6CoCsp/6/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/6/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8225201979.2"}, {"guid": "3ba53d5d-1613-4d75-a63b-f6ae5c31b7af:7c2e12cf-ea66-4fa4-9480-c0006ec6e2ea", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125201571.3", "spisova_znacka": "6CoCsp/9/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/9/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125201571.3"}, {"guid": "07022ce2-fb06-4c95-9751-4ac8d18aed08:6edda3a9-db5c-4dbc-9e40-942b87b14d79", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1221204643.1", "spisova_znacka": "5Co/115/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/115/2025 z 26. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1221204643.1"}, {"guid": "9f5dcc38-76ba-4762-9b4a-c9cf58ccbeb7:072c7d65-d2af-4a57-8c3d-9836cf569680", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1121209673.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/7/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/7/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1121209673.1"}, {"guid": "f32d6d4b-0ba0-4a4d-b6bc-7b7e002384c1:a18a654c-2ab2-46bb-abc7-d7a02b699a23", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8823201750.2", "spisova_znacka": "14CoCsp/25/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoCsp/25/2025 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8823201750.2"}, {"guid": "43307a05-8377-4242-9abc-7270d58bfab7:9aca3853-7d9b-4cdd-9e5a-cb261db3741f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5124200274.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/1/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoCsp/1/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5124200274.1"}, {"guid": "9139cbfc-d3d4-46be-b452-9599b4db68f2:b1e31ed9-51a2-4e24-90b4-abc75232649b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8621201955.2", "spisova_znacka": "2CoCsp/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/27/2024 z 18. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8621201955.2"}, {"guid": "e7cf1d04-feab-4059-baac-994f84ea4dba:c78426d4-b909-47d6-96f6-57114ac3cfe0", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1122206756.4", "spisova_znacka": "B1-12Csp/54/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-12Csp/54/2022 z 25. 8. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122206756.4"}, {"guid": "a37c5191-7759-46d2-9bea-a8c149d27185:e202a6c2-6811-42fc-9fa6-7e130f01a597", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2026:8825201686.4", "spisova_znacka": "10Csp/61/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10Csp/61/2025 z 18. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8825201686.4"}, {"guid": "00fc9d73-6be4-4a29-a142-c247260360f8:55de15e3-5b38-41ac-a864-ee18cca38f77", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5125203306.4", "spisova_znacka": "46Csp/21/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 46Csp/21/2025 z 27. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5125203306.4"}]}