{"guid": "5678f3fb-367c-4b98-b64a-1f320ef3c8e7:8b792d36-af87-4735-bd2e-8d680abd73b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8717209883.1", "spisova_znacka": "4Cdo/17/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/17/2024 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2024, sp. zn. 4Cdo/17/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:8717209883.1", "identifikacne_cislo": "8717209883", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "nazov": "§ 396 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "nazov": "§ 444 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b792d36-af87-4735-bd2e-8d680abd73b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8717209883.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8717209883.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8717209883.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/17/2024\n8717209883\n26. 06. 2024\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2024:8717209883.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej\na sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu Š. F., narodeného XX. P.\nXXXX, X., Z. XXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Bašistom, Poprad, Štefánikova 8, proti\nžalovanej F. F., narodenej XX. Z. XXXX, X., N. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Ďurišom,\nPoprad, Murgašova 6, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.\n12C/55/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2023 sp. zn.\n20Co/25/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie zamieta.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)\nrozsudkom z 3. októbra 2018 č. k. 12 C 55/2017 - 73 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\nurčenia, že je výlučným vlastníkom bytu č. X, vchod č. X, 1. poschodie bytového domu súp. č. XXXX\nna ulici Z. v X., podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXXX v podiele\n7043/22537, katastrálne územie X., obec a okres Poprad, zapísaného na LV č. XXXX. Vykonaným\ndokazovaním zistil, že žalobca 6. decembra 2001 uzavrel s OSBD Poprad nájomnú zmluvu o nájme\n3 - izbového družstevného bytu č. X, pričom nájomná zmluva bola uzatvorená na základe prevodu\nčlenských práv a povinností z 29. novembra 2001. Nájomnú zmluvu uzatváral ako slobodný. Manželstvo\nso žalovanou uzavrel 18. mája 2002. Žalobca požiadal 30. mája 2002 o prevod vlastníctva bytu\ndo osobného vlastníctva a zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu bola zrealizovaná 25.\nmarca 2004, pričom žalobca i žalovaná boli v zmluve definovaní ako členovia družstva a doterajší\nnájomcovia. Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 30. septembra 2015 bolo manželstvo strán sporu\nrozvedené. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že byt je predmetom BSM a má byť\npredmetom vyporiadania BSM po rozvode manželstva. K námietke žalobcu týkajúcej sa neplatnosti\nzmluvy o prevode bytu uviedol, že nezistil žiadny z dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu,\nkeď neexistovala žiadna zákonná prekážka spočívajúca v tom, aby žalovaná, hoci iba ako nájomca\ndružstevného bytu nemohla uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu spolu s manželom, spoločným\nnájomcom a členom družstva, ktorý požiadal o prevod bytu do ich bezpodielového spoluvlastníctva.\nZmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a tento právny úkon neodporuje zákonu,\ntento neobchádza a neprieči sa ani dobrým mravom. Zdôraznil, že žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy\nnekonal v omyle a s prihliadnutím k príslušným ustanoveniam zákona o vlastníctve bytom mal právo\na nie povinnosť zmluvu uzatvoriť. Vychádzajúc z časovej súvislosti právnych úkonov strán sporu pred\nuzavretím kúpnej zmluvy posúdil ako vierohodné tvrdenie žalovanej, že byt mali spolu so žalobcom\n\nzáujem spoločne nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva. O trovách konania rozhodol podľa §\n255 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“, alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom\n(v poradí druhým) z 29. júna 2023 sp. zn. 20Co/25/2022 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a žalovanej proti žalobcovi priznal náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie zistil správne\nskutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením\nsúdu prvej inštancie. S poukazom na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 87/1993,\nPL. ÚS 16/1995 a II. ÚS 80/1999 konštatoval, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie\nprávnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva\nrovnaká odpoveď. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Cdo/7/2019 z 27. októbra 2021, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu pod č. R 11/2022, v ktorom najvyšší súd riešil identickú právnu otázku. Súhlasil so súdom prvej\ninštancie, že v prejednávanom spore neexistuje zákonná prekážka spočívajúca v tom, aby žalovaná,\nhoci iba ako nájomkyňa družstevného bytu, nemohla uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu spolu s\nmanželom, spoločným nájomcom a členom družstva, ktorý požiadal o prevod vlastníckeho práva do ich\nbezpodielového spoluvlastníctva. Vyslovil názor, že za stavu, pokiaľ počas trvania manželstva manželia\nnadobudli do vlastníctva byt, hoc aj predtým družstevný, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že zákon č. 42/1992 Zb. a rovnako\nzákon č. 182/1993 Z. z. upravujúce prevod vlastníctva k tzv. družstevným bytom neobsahuje výslovnú\núpravu toho, že byt môže nadobudnúť len do výlučného vlastníctva člen a nájomca družstva žiadajúci\no prevod vlastníctva a nevylučuje tak (dispozičnú) možnosť tohto výlučného člena a nájomcu družstva\nnadobudnúť byt aj do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za predpokladu, že sa tak rozhodne\na že aj jeho manželka prejaví podpisom zmluvy o prevode vlastníctva vôľu nadobudnúť byt do BSM.\nUzavrel, že po jasnom prejaví vôle žalobcu a žalovanej nadobudnúť byt do BSM spoločným právnym\núkonom zodpovedala zmluva o prevode vlastníctva bytu ich vôli a nebola neplatnou len z toho dôvodu,\nže v dobe jej uzatvorenia žalovaná členom bytového družstva nebola. Mal za to, že zmluva o prevode\nvlastníctva nemôže byť neplatným právnym úkonom len v časti týkajúcej sa prevodu bytu aj do\nosobného vlastníctva žalovanej, teda tento úkon by musel (mohol) byť neplatný len ako celok, nakoľko\nišlo o neoddeliteľné spoluvlastníctvo kupujúcich a časť zmluvy týkajúca sa žalovanej je obsahovo\nneoddeliteľná od časti týkajúcej sa žalobcu. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v\nspojení s § 255 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s poukazom na\nustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo v nesprávnom právnom\nposúdení). Dovolateľ s odkazom na zákonné ustanovenia § 16 zákona č. 182/1993 Z. z. zopakoval súdmi\n(nesporne) preukázaný skutkový stav, avšak namietal nesprávne právne posúdenie sporu. Poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/291/2006 z 28. februára 2008, v ktorom\nnajvyšší súd vyslovil záver, že „družstevný byt vo vlastníctve bytového domu nie je vo vlastníctve člena\nbytového družstva a ak je členom bytového družstva iba jeden z manželov, v prípade zániku manželstva\nčlenský podiel pripadá zo zákona tomuto manželovi. Z uvedeného vyplýva, že zákon v týchto prípadoch\nchráni majetkové práva toho, kto získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu\no nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu,\ntak možno považovať za jeho majetok“. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/172/2012. Podľa názoru dovolateľa súdy nižších inštancií nesprávne\nvyhodnotili uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a následne zahrnutie bytu do masy\nBSM. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie\na rozhodnutie. Zároveň navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.\n5. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,\nak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré\nukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.\n\n6. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti, resp. vykonateľnosti dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 a 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom\nnevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za\nudržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho\ndovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže dovolanie žalobcu je síce procesne prípustné, ale nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n8. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011, 1Cdo/134/2018, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014,\n8Cdo/400/2015). Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme\nopravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším\nodvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom)\nako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n10. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n13. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP (odvolací\nsúd sa svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu). Pre právnu\notázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil\nodvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už\nrozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však\nsvojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.\n\n14. Žalobca namietal odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v\notázke uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu manželkou - nečlenkou bytového\ndružstva. Mal za to, že súdy nižších inštancií nesprávne vyhodnotili uzavretie zmluvy o prevode\nvlastníctva družstevného bytu a vec nesprávne posúdili po právnej stránke. Tento názor opieral o\nskutočnosť, že v prípade nadobudnutia takéhoto bytu do vlastníctva člena bytového družstva ide o\nmajetok nadobudnutý jedným z manželov patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela. Správne\nmali súdy vec posúdiť tak, že uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu žalobcom ako\nvýlučným členom bytového družstva patrí byt do jeho výlučného vlastníctva a následne malo byť žalobe\nžalobcu vyhovené.\n15. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R\n71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy\no rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n16. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke v otázke uzavretie zmluvy o prevode\nvlastníctva družstevného bytu manželkou - nečlenkou bytového družstva a v tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/291/2006 a 3Cdo/172/2012 v ktorých najvyšší súd vyslovil\nzáver, že „družstevný byt vo vlastníctve bytového domu nie je vo vlastníctve člena bytového družstva a ak\nje členom bytového družstva iba jeden z manželov, v prípade zániku manželstva členský podiel pripadá\nzo zákona tomuto manželovi. Z uvedeného vyplýva, že zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva\ntoho, kto získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného\nbytu pred uzavretím manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu, tak možno považovať\nza jeho majetok“.\n17. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že právny názor najvyššieho súdu zaujatý v citovaných\nrozhodnutiach bol osamotený, ojedinele zastávaný jedným senátom najvyššieho súdu a napokon\nprekonaný rozhodnutím najvyššieho súdu z 27. októbra 2021 sp. zn. 2Cdo/7/2019. Rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/7/2019 bolo navrhnuté na publikovanie v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Následne bolo za účasti sudcov občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu predmetom posudzovania na rokovaní tohto kolégia, uznesením ktorého\nbolo schválené jeho publikovanie v uvedenej zbierke. Predmetné rozhodnutie sa tak stalo judikátom\nR 11/2022, právna veta ktorého znie: „Neplatnosť zmluvy o nadobudnutí vlastníckeho práva k\ndružstevnému bytu, nárok na prevod ktorého mal v zmysle § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o\nvlastníctve bytov a nebytových priestorov len jeden z manželov, nezakladá skutočnosť, že zmluvu ako\nnadobúdatelia uzatvorili obaja manželia“.\n18. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/7/2019 najvyšší súd ďalej vyslovil záver: „Právna úprava spoločenských\nvzťahov vznikajúcich pri nájme bytov a osobitne pri družstevných bytoch vrátane úpravy práv a\npovinností spojených s členstvom (výlučným aj spoločným) v bytových družstvách je v slovenskom\nprávnom poriadku tradične oddelená od nadobúdania vlastníctva veci, a to nepochybne pre svoje\nšpecifiká. Aj inštitúty spoločného nájmu bytu manželmi, či spoločného členstva manželov vrátane ich\nvzniku a zániku sú upravené osobitne (§ 703 a nasl. OZ). Na tento prístup zákonodarcu nadviazala\naj osobitná právna úprava nadobúdania bytov subjektami práva od obcí alebo bytových družstiev\nobsiahnutá v zákone č. 182/1993 Z. z. Práve táto skutočnosť je jedným z dôvodov, pre ktorý je vzťah\nprávnej úpravy zákona č. 182/1993 Z. z. a OZ vybudovaný ako vzťah osobitnej (špeciálnej) normy\n(zákon č. 182/1993 Z. z.) k všeobecnej norme (OZ, pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. II. ÚS 591/2014 z 24. septembra 2014). Zmluvu o prevode vlastníctva bytovej\n\nnehnuteľnosti uzatvorenú medzi bytovým družstvom na jednej strane a oboma manželmi (žalobcom ako\nčlenom družstva a žalovanou ako manželkou žalobcu), spoločnými nájomcami družstevného bytu, ako\nkupujúcimi na druhej strane, v ktorej zmluve manželia zhodne prejavili vôľu nadobudnúť družstevný byt\ndo svojho BSM (žalobca v spore nepreukázal opak) nie je možné považovať za neplatnú pre rozpor s\nustanovením § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. len preto, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy bol výlučným\nčlenom bytového družstva len jeden z manželov, a to žalobca. Práve žalobca ako jeden z manželov\na výlučný člen bytového družstva mal síce podľa § 28 nárok na prevod vlastníctva družstevného bytu,\nčomu zodpovedá povinnosť družstva tento zákonný nárok rešpektovať za predpokladu, že ho žalobca\nako len jeden z manželov a člen bytového družstva uplatní. Za tohto stavu pokiaľ by Zmluvu o prevode\nvlastníctva bytovej nehnuteľnosti uzavrel s bytovým družstvom sám žalobca, nepochybne by sa bytová\nnehnuteľnosť stala jeho výlučným vlastníctvom, nakoľko v takom prípade by nedošlo k nadobudnutiu\nnového majetku ani k rozmnoženiu doterajšieho majetku za trvania manželstva; išlo by len o zmenu\n(transformáciu družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva), ktorá nemá vplyv\nna povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva, a preto v takom prípade by nedošlo ani k vzniku\nBSM (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/291/2006, 3Cdo/172/2012, 2MCdo/8/2013, aj\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 591/2014). Prejednávaný prípad je\nvšak iný, pretože Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu na strane nadobúdateľa neuzavrel\nžalobca sám, ale spoločne so žalovanou (svojou manželkou). Žalobca nerozporoval a ani nenamietal,\nže len on sám disponuje zákonným nárokom (§ 28 zákona č. 182/1993 Z. z.) na prevod vlastníctva\ndružstevného bytu. Pojem nárok, výslovne zvolený zákonodarcom v ustanovení § 28, je odvodený,\nresp. súvisí s pojmom subjektívne právo a znamená oprávnenie použiť prostriedky určené právnymi\npredpismi na vynútenie subjektívneho práva súdom, správnym orgánom, či vlastným úkonom. Čo\nznamená len to, že nájomcovi, výlučnému členovi bytového družstva v zmysle § 28 zákona č. 182/1993\nZ. z. svedčí zákonné subjektívne vynútiteľné právo na prevod vlastníctva družstevného bytu, ktoré\nmôže, ale nemusí využiť sám pre seba. Je na vôli nájomcu a výlučného člena bytového družstva\nako bude postupovať, či sa rozhodne využiť zákonné subjektívne právo sám pre seba alebo sa\nrozhodne nadobudnúť družstevný byt spoločne so svojou manželkou (nečlenom bytového družstva,\nale spoločným nájomcom družstevného bytu titulom uzatvoreného manželstva) do BSM. Pokiaľ teda\nv danom prípade Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorili ako nadobúdatelia strany\nsporu ako manželia, prejavili tak nesporne zhodnú vôľu nadobudnúť družstevný byt do BSM. Pre tento\nzáver bol rozhodujúci ich prejav vôle vyjadrený v písomnej a registrovanej Zmluve o prevode vlastníctva\ndružstevného bytu, ktorej platnosť nebola spochybnená. Podľa názoru dovolacieho súdu sa jedná o\nobdobnú situáciu, akoby vec nadobudli spoločne obaja manželia z výlučných prostriedkov len jedného z\nnich, kedy takáto vec, podľa všeobecne prijímaného, aj ustáleného názoru súdov (porovnaj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/1658/1998 zo dňa 19. apríla 2000, publikované v\nZbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 49/2001, podobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 22Cdo/1461/2006 zo dňa 05. decembra 2006) do ich BSM spadá, v podstate\nlen s tým rozdielom, že zákonný nárok na nadobudnutie bytu od bytového družstva mal ako jeho výlučný\nčlen len jeden z manželov, v tomto prípade žalobca. V tejto súvislosti dovolací súd odkazuje aj na\nčl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého platí: „Každý môže konať, čo nie je zákonom\nzakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“, aplikujúc na prejednávaný\nprípad to znamená, že nebolo zákonom zakázané, aby jeden manžel, nečlen bytového družstva,\nale nájomca družstevného bytu, nemohol nadobudnúť spolu s druhým manželom, členom bytového\ndružstva, tento družstevný byt za trvania manželstva do existujúceho (trvajúceho) BSM. Uzavrel, že\nlen samotná skutočnosť, že zákonný nárok na prevod vlastníckeho práva k družstevnému bytu mal len\njeden z manželov (§ 28 zákona č. 182/1993 Z. z.) sama osebe nezakladá neplatnosť (inak perfektnej a\nbezvadnej) Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k družstevnému bytu, ktorú podľa jej obsahu na strane\nnadobúdateľa uzavreli obaja manželia a tým bez akýchkoľvek pochybností prejavili vôľu nadobudnúť\nbytovú nehnuteľnosť spoločne do BSM. Takýto postup potom nie je a ani nemôže byť v rozpore s\nprávnou úpravou zákona č. 182/1993 Z. z., ani zákona č. 42/1992 Zb., normatívne upravujúcich prevod\nvlastníctva k tzv. družstevným bytom, aj preto, že z nich výslovne nevyplýva, že družstevný byt môže\nnadobudnúť len do výlučného vlastníctva člen a nájomca družstva žiadajúci o prevod vlastníctva. Na\nzáklade čoho nie je možné Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k družstevnému bytu hodnotiť ako\nabsolútne neplatný právny úkon s odvolaním sa na § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 39 OZ tak, ako\nto nesprávne namieta dovolateľ. Podľa názoru dovolacieho súdu aj keď účelom zákonom stanoveného\nnároku člena bytového družstva na prevod vlastníctva bytu, nájom ktorého je s členstvom v bytovom\ndružstve spojený, je ochrana jeho majetkovej hodnoty, v rozpore s ktorým účelom nemôže byť členom\ndružstva slobodne prejavená vôľa nadobudnúť družstevný byt do BSM“.\n\n19. Dovolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdmi nižších inštancií, ktorým je viazaný\n(§ 442 CSP), porovnal právne závery, na ktorých v napadnutom rozsudku založil svoje rozhodnutie\nodvolací súd s podstatou záverov dovolacieho súdu vyjadrených v rozhodnutiach uvádzaných v\nodsekoch 17. a 18. a dospel k záveru, že súdy nižších inštancií nevybočili z premís stanovených\nustálenou rozhodovacou praxou pre posudzovanie uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného\nbytu manželkou - nečlenkou bytového družstva.\n20. Prejudiciálne vyriešenie otázky zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu manželkou nečlenkou bytového družstva bolo základným predpokladom rozhodovania súdov o návrhu žalobcu na\nurčenie vlastníckeho práva k bytu č. X, vchod č. X, 1. poschodie bytového domu súp. č. XXXX na ulici\nZ. v X.. Možno konštatovať, že súdy nižších inštancií sa náležitým spôsobom vysporiadali s otázkou\nuzatvárania zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu manželkou - nečlenkou bytového družstva.\n21. Pretože v okolnostiach konkrétnej veci prejavy vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy o prevode\nvlastníctva družstevného bytu manželkou - nečlenkou bytového družstva neboli urobené spôsobom\nnevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka), dovolací súd sa stotožňuje so závermi odvolacieho súdu, že nie je vylúčená dispozičná\nmožnosť výlučného člena a nájomcu družstva nadobudnúť byt aj do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov za predpokladu, že sa tak rozhodne a že aj jeho manželka prejaví podpisom zmluvy o prevode\nvlastníctva vôľu nadobudnúť byt do BSM.\n22. Podľa názoru dovolacieho súdu sa tak odvolací súd riešením dovolacej otázky nastolenej\nžalobcom (ods. 14) neodklonil od podstaty všeobecných právnych záverov dovolacieho súdu uvedeného\nv rozhodnutí, ktoré bolo citované v odseku 18. Nosné dôvody (ratio decidendi) oboch nižších\nsúdnych rozhodnutí, na základe ktorých bola žaloba zamietnutá nie sú v kolízii s právnymi závermi\nzodpovedajúcimi ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Odvolací súd o nastolenej právnej\notázke (s meritórnym významom pre jeho rozhodnutie) rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyššieho súdu a teda napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP).\n23. Keďže dovolacia námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci v ňom vymedzenej právnej otázke (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) je\nnedôvodná, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa ustanovenia § 448 CSP zamietol.\n24. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, avšak dovolací súd jej náhradu\ntrov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani jej\nnevyplývajú z obsahu spisu (R 72/2018).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Co/25/2022", "guid": "78715d23-531d-4977-a37d-5ec667d5423f:9e7f3b8e-389f-4c68-9c1e-19448e3dd411", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2148d9ad-d76f-4ce4-8b29-3192726c45b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc725027-865c-4a9c-990f-679527623f3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1"}, {"guid": "ussr:9e78fc69-84df-4060-807d-3f0c261fede7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e78fc69-84df-4060-807d-3f0c261fede7"}, {"guid": "ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "df86dca3-d7bd-4429-9541-5d4b67d197c6:14464f2a-8ffc-4433-bfce-f808ad1e2fb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8806200982.1", "spisova_znacka": "2MCdo/8/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/8/2013 z 28. 5. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-05-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8806200982.1"}], "citovane_v": [{"guid": "769a7aed-4679-4405-a8e5-98593e06e1ad:969b317a-861f-495f-8afb-42fc3b8eb183", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4423203209.1", "spisova_znacka": "11Co/1/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/1/2026 z 22. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4423203209.1"}, {"guid": "9133d264-7ebb-48d6-8ce5-9369283f7f41:1b0321cd-50b9-4cbd-9ad6-53a7044056e9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8724201819.1", "spisova_znacka": "22Co/22/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/22/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8724201819.1"}, {"guid": "64012a70-2702-4e49-bf4b-8ffb982caaa2:6afb5269-b596-4d96-9c88-8496d22399fd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6121465656.4", "spisova_znacka": "16Co/23/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/23/2025 z 15. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6121465656.4"}, {"guid": "20413780-e5d4-4165-a99a-4f21259fe7da:3960d67e-8293-4f9b-a3ba-4ea8747bbc85", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123454345.1", "spisova_znacka": "17Co/122/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/122/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123454345.1"}, {"guid": "d46f38db-8076-43b9-8ac5-d7be4e1fe2e6:a12e6f58-0fa0-458f-97fa-4b69439ed0dd", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724201819.2", "spisova_znacka": "17C/44/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/44/2024 z 21. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2025-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724201819.2"}]}