{"guid": "5016209a-1a4b-4b80-a9f7-1e8f53dfbfa8:204c38b1-48cc-411d-8312-9952be62ce06", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8715201202.1", "spisova_znacka": "2Cdo/2/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/2/2022 z 15. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. februára 2024, sp. zn. 2Cdo/2/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:8715201202.1", "identifikacne_cislo": "8715201202", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2024-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 396/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:06320096-b53f-4637-8bbe-13145b187f5a", "datum": "2023-11-23", "vztah": "porusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/204c38b1-48cc-411d-8312-9952be62ce06", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8715201202.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8715201202.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8715201202.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/2/2022\n8715201202\n15. 02. 2024\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2024:8715201202.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: X. C., narodený M., bytom N., zastúpený advokátom:\nMgr. Dávid Štefanka, advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Povoznícka 18, IČO: 42 182 298,\nproti žalovanej: X. C., narodená M., bytom W., zastúpená advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners,\ns. r. o., so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján\nHudzík, o náhradu ujmy s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/72/2015,\no dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. marca 2019 sp. zn. 2Co/67/2018, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\n\nrozsahu.\n\nodôvodnenie:\nI.\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“, „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo 16.\nfebruára 2018 č. k. 7C/72/2015-400 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal\nžalovanú uhradiť mu škodu vzniknutú vydaním predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu\nPoprad z 21. júna 2010 č. k. 7C/203/2009-80, nakoľko predbežné opatrenie zaniklo zo zákona z dôvodu\nzastavenia konania v právnej veci sp. zn. 7C/203/2009 vedenej na Okresnom súde Poprad. Zároveň\nvyslovil, že žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Súd prvej inštancie nárok žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnený, keď mu z rozhodnutí Okresného\nsúdu Poprad v konaní strán sporu o vyporiadanie BSM pod sp. zn. 7C/203/2009 vyplynulo, že\nnavrhovateľka navrhla vydanie predbežného opatrenia dôvodne. Uznesením z 21. júna 2010 č. k.\n7C/203/2009-80 bolo žalovanému uložené zdržať sa akéhokoľvek konania v súvislosti s bytom ... Nebolo\nsporné, že žalobca v priebehu konania o vyporiadanie BSM chcel a mal snahu odpredať byt, ktorý\nbol predmetom predbežného opatrenia, pričom v uvedenom konaní boli návrhy žalobcu (tam v\npostavení žalovaného) na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia opakovane zamietnuté ako\nnedôvodné.\n3. V bode 17. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná (v uvedenom\nkonaní v postavení žalobkyne) dňa 31. 01. 2013 zobrala návrh na vyporiadanie BSM späť v celom\nrozsahu, pričom podľa záznamu na č. l. 531 (spisu vedeného pod sp. zn. 7C/203/2009) z 01. 02. 2013\nžalovaný so späťvzatím návrhu nesúhlasil z dôvodu, že vo veci podal protinávrh a žalobkyňa uviedla,\nže „dôvodom, prečo navrhuje zrušiť aj predbežné opatrenie je tá skutočnosť, že žalovaný bude súhlasiť\nso späťvzatím návrhu, a že jej udelí súhlas na zmenu o obvyklý pobyt syna, pretože doposiaľ jej súhlas\nneudelil, a to aj napriek tomu, že už rok býva v W. a už rok dochádza do práce do Bratislavy. bez\nakéhokoľvek logického zdôvodnenia nesúhlasí s tým, aby syn mal pobyt v H. a podmieňuje to rôznymi\n\nnávrhmi a kladením podmienok, napríklad, že keď podá návrh na zrušenie predbežného opatrenia,\nže jej ten súhlas dá. ... späťvzatie návrhu ako aj zrušenie predbežného opatrenia učinila z dôvodu,\nže koná v záujme maloletého dieťaťa (strán sporu)“; konanie sp. zn. 7C/203/2009 bolo právoplatne\nzastavené dňom 02. 03. 2013.\n4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 77 ods. 3 OSP a § 340 ods. 1 CSP (bod 21.\nodôvodnenia) a mal za to, že predmetné predbežné (neodkladné) opatrenie zaniklo z dôvodu späťvzatia\nnávrhu a zastavenia konania.\n5. Riadiac sa uvedenými ustanoveniami bolo preto, podľa súdu prvej inštancie, v súvislosti so zánikom\npredbežného opatrenia potrebné skúmať, či navrhovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia\noprávnene, a teda dôvodne (bod 23. odôvodnenia).\n6. Z vykonaných dôkazov, a to predovšetkým z niekoľkých rozhodnutí o nariadení\npredbežného opatrenia ako aj potvrdzujúcich uznesení krajského súdu vo vzťahu k návrhom na zrušenie\nneodkladného opatrenia podľa súdu prvej inštancie nesporne vyplýva, že navrhovateľka navrhla vydanie\npredbežného opatrenia dôvodne, súdu predložila aj listinné dôkazy svedčiace o tom, že žalobca v\npriebehu konania o vyporiadanie BSM chcel a mal snahu byt odpredať; za takej dôkaznej situácie preto\ndospel k záveru, že právny nárok na náhradu škody a inej ujmy v súvislosti so zánikom predbežného\nopatrenia žalobca nemá (bod 24. odôvodnenia), a preto žalobu zamietol.\n7. V bode 25. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „Vzhľadom na vyriešenie si otázky\nopodstatnenosti nároku, keď konštatoval, že tento nárok daný nie je, sa už súd prvej inštancie nezaoberal\nvýškou uplatnenej škody, či nemajetkovej ujmy. Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov však súd\nprvej inštancie vzal do úvahy aj okolnosti, za ktorých došlo k späťvzatiu návrhu na vyporiadanie BSM\n(a zániku neodkladného opatrenia), pričom z vykonaných dôkazov mal za nepochybné, že žalovaná\nkonala z dôvodu záujmu a starostlivosti o spoločné dieťa a dospel k záveru, že prípadné vyhovenie\nžalobe by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník“.\nII.\n8. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol žalobca včas podaným odvolaním. Vo vzťahu k ustanoveniu\n§ 77 ods. 3 CSP namietol tendenčný a silne arbitrárny výklad právnej teórie o údajnej povinnosti súdu\nskúmať, „či navrhovateľ podal návrh oprávnene, a teda dôvodne“, a to s poukazom na rozhodnutia\nÚstavného súdu sp. zn. II. ÚS 570/2013 a II. ÚS 372/2016 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Cdo/150/2010.\nV odvolaní namietol aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že „vyhovenie žalobe by bolo v rozpore\ns dobrými mravmi“, a to s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu ČR\na na skutočnosti vyplývajúce z konaní nielen o vyporiadanie BSM (sp. zn. 7C/203/2009), ale aj\no rozvod manželstva, či v súvislosti so starostlivosťou o maloletého syna, pričom W. štátne úrady\nnariadili návrat žalobkyne so synom na územie Slovenskej republiky. Pri posudzovaní súladu s dobrými\nmravmi súd prvej inštancie nekonal nestranne, keď nepovažoval za s dobrými mravmi nesúladné práve\npredchádzajúce konanie žalovanej.\nIII.\n9. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27. marca 2019 č. k. 2Co/67/2018-430\n(ďalej aj ako „odvolací súd“) vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. Rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 CSP a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\n10. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že na základe návrhu žalovanej prebiehalo\nna Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/203/2009 medzi stranami sporu konanie o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na návrh žalovanej bolo uznesením Okresného súdu\nPoprad z 21. júna 2010 č. k. 7C/203/2009-80, vo vzťahu k žalobcovi, nariadené predbežné opatrenie\no zdržanie sa konania, ktorým by previedol vlastnícke právo na tretiu osobu, založil, zaťažil vecným\nbremenom, prenajal alebo inak scudzil byt č. XX, na X. poschodí bytového domu na C., zapísaný\n\nna LV č. XXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej; toto uznesenie bolo potvrdené\nuznesením Krajského súdu v Prešove zo 6. októbra 2010 č. k. 3Co/126/2010-167. Návrhy žalobcu na\nzrušenie nariadeného predbežného opatrenia boli zamietnuté uznesením Okresného súdu Poprad z\n22. septembra 2011 č. k. 7C/203/2009-356 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 20.\ndecembra 2011 č. k. 2Co/125/2011-420 a uznesením Okresného súdu Poprad zo 16. apríla 2012 č.\nk. 7C/203/2009-455 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 20. decembra 2012 č. k.\n7Co/173/2012-526.\n11. Ďalej poukázal na to, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a iné\nsa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi domáhala aj vyporiadania nákladov vynaložených na rekonštrukciu\nnehnuteľnosti - vyššie označeného bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného s tvrdením, že táto\nrekonštrukcia bola vykonávaná v čase pred uzavretím manželstva účastníkov, kedy už žili v spoločnej\ndomácnosti ako aj v dobe trvania manželstva s tým, že išlo o investovanie aj jej osobných finančných\nprostriedkov.\n12. Podľa odvolacieho súdu (bod 16. odôvodnenia jeho rozsudku) súd prvej inštancie správne\nakceptoval opodstatnenosť nariadeného predbežného opatrenia v predchádzajúcom konaní strán sporu\ns prihliadnutím na spôsob ukončenia daného konania (bod 16. odôvodnenia). Poukázal na to (bod 17.\nodôvodnenia), že:\n- žalobkyňa zobrala späť návrh na vyporiadanie BSM, žalovaný nesúhlasil so späťvzatím návrhu z\ndôvodu, že vo veci podal protižalobu; Okresný súd Poprad (však) uznesením z 8. februára 2013 č.\nk. 7C/203/2009-535 konanie vo veci zastavil, čo žalobca napokon akceptoval a proti zastavujúcemu\nuzneseniu nepodal opravný prostriedok;\n- žalobkyňa zároveň navrhla zrušiť nariadené predbežné opatrenie, predovšetkým so zreteľom na\nkomunikáciu so žalobcom ohľadom udelenia súhlasu na zmenu pobytu maloletého syna, keďže\nžalovaná dlhodobo pracuje v Bratislave, avšak spolu so synom býva v H.. Okresný súd Poprad dňa 8.\nfebruára 2013 vydal uznesenie o zastavení konania o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia (č.\nk. 7C/203/2009-535);\n- vzájomný návrh žalobcu o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov po rozvode manželstva\nbol rozsudkom Okresného súdu Poprad z 13. januára 2014 č. k. 7C/83/2013-43 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove z 5. novembra 2014 č. k. 3Co/113/2014-69 zamietnutý.\n13. Odvolací súd konštatoval, že „predbežné opatrenie v predchádzajúcom konaní bolo nepochybne\nnariadené opodstatnene a návrhu na zrušenie predbežného opatrenia a zastaveniu konania o\nvyporiadanie BSM žalovanou predchádzala vzájomná komunikácia strán za účelom dosiahnutia dohody\no ich sporných otázkach (zmena obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, zastavenie exekučného konania\nEx 24/2011, č. l. 219 a nasl.)“. Podľa odvolacieho súdu „všetky tieto okolnosti súd prvej inštancie\nvyhodnotil správne aj pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na náhradu ujmy v súvislosti s takto nariadeným\npredbežným opatrením“ (bod. 18. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) preto napadnutý rozsudok\npotvrdil ako vecne správny.\nIV.\n14. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 421 ods.\n1 písm. a) a písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“).\nPodľa dovolateľa rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie spočívajú v\nnesprávnom právnom posúdení veci v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu v súvislosti s aplikáciou § 77 ods. 3 zákona č. 99/1963 Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej aj ako „OSP“). Zároveň podľa žalobcu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s\nrozsudkom súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci v otázke aplikácie § 340\nods. 1 CSP, ktorá ešte najvyšším súdom nebola vyriešená.\n15. Dovolateľ, namietajúc odklon od ustálenej rozhodovacej praxe v zmysle § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP, poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/150/2010, z ktorého vyplýva, že „aplikácia\n§ 77 ods. 3 OSP, podľa ktorého je navrhovateľ povinný nahradiť za stanovených podmienok ujmy,\nktoré vznikli iným osobám v súvislosti s predbežným opatrením, zahŕňa nielen otázku náhrady trov\nkonania, ale aj ďalšiu majetkovú ujmu vzniknutú odporcovi navrhovateľa predbežného opatrenia alebo\ntretím osobám, ktorá sa dodatočne ukáže neopodstatnenou. Vznik takej ujmy neprichádza do úvahy\n\nlen vtedy, keď nárok, ktorý mal byť predbežným opatrením zabezpečený, bol uznaný dôvodným alebo\nbol uspokojený. Vo všetkých ostatných prípadoch, kedy dochádza k zániku predbežného opatrenia\npodľa § 77 ods. 1 OSP, alebo k jeho zrušeniu podľa § 77 ods. 2 OSP, sa preto môžu oprávnené osoby\ndomáhať náhrady škody vzniknutej v spojitosti s jeho nariadením. Nárok vzniká takto priamo z procesu\na na základe procesného práva je svojou povahou zvláštnym nárokom procesnej povahy. O tejto\npovinnosti nerozhoduje súd ex officio, ale na návrh. Neuplatňuje sa ako iné nároky na náhradu škody\nna všeobecnom súde odporcu, ale rozhoduje o ňom ten istý súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie\na pri rozhodovaní súd postupuje podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Predpoklady\nna vznik nároku na ujmu, ktorou treba rozumieť predovšetkým majetkovú škodu, ako aj vydanie\nbezdôvodného obohatenia a tiež za určitých okolností aj nemajetkovú ujmu v prípade, že je vyjadriteľná v\npeniazoch sú: 1/ vznik ujmy, 2/ príčinná súvislosť medzi touto ujmu a procesnými účinkami predbežného\nopatrenia pri dobrovoľnom alebo nútenom výkone jeho obsahu, 3/ zánik alebo zrušenie predbežného\nopatrenia, pričom návrhu vo veci samej sa nevyhovelo alebo právo navrhovateľa nebolo uspokojené\nmimosúdne. K týmto predpokladom nepatrí zavinenie. Navrhovateľ tu zodpovedá za výsledok. Do úvahy\nneprichádza liberácia, ani zmierňovacie právo, keďže Občiansky súdny poriadok neuvádza žiadne\ndôvody na zbavenie sa tejto zodpovednosti. Pokiaľ ide o rozsah škody, hradí sa v zmysle § 442 ods.\n1 Občianskeho zákonníka zásadne škoda skutočne objektívne zistiteľná, vyjadriteľná v peniazoch.\nUstanovenie § 77 ods. 3 OSP takto reaguje na skutočnosť, že súd nariaďuje predbežné opatrenie\nna základe navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, o ktorých spravidla nevykonáva\ndokazovanie, a ku ktorým nemá odporca možnosť sa vopred vyjadriť. Podľa § 77 ods. 3 OSP\nzodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadeným predbežným opatrením nesie ten, kto\no jeho nariadenie požiadal, a to bez zreteľa k tomu, či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade\nso zákonom alebo nie, podstatné je len to, že k jeho zániku, či zrušeniu došlo z iného dôvodu než\npreto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa nebolo uspokojené.\nZa škodu alebo inú ujmu spôsobenú predbežným opatrením, ktoré bolo zrušené z iného dôvodu, než\npreto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,\nzodpovedá navrhovateľ predbežného opatrenia, nie štát lebo právna úprava zodpovednosti štátu za\nškodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je vylúčená.“\n16. Dovolateľ tiež poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.\nÚS 570/2013-10, podľa ktorého „ustanovenie § 77 ods. 3 OSP je prejavom racionálnej úvahy\nzákonodarcu vo vzťahu k verejným prostriedkom. Predbežné opatrenie totiž nariaďuje súd len\nna základe jednostranných tvrdení navrhovateľa predbežného opatrenia, postačuje osvedčenie\n(spravdepodobnenie) dôvodov jeho nariadenia, súd rozhoduje bez pojednávania a bez vyjadrenia\nostatných účastníkov (§ 72 ods. 8 OSP). Tieto procesné „úľavy“ robia konanie o vydanie predbežného\nopatrenia, takpoviedac, programovo náchylné k „chybným“ rozhodnutiam, teda takým, ktoré sa neskôr\nv konfrontácii so skutočnosťou môžu ukázať ako založené na nesprávnom skutkovom stave. Nie je\nodôvodnené, prečo by negatívne následky spojené so zásahom takéhoto rozhodnutia do oprávnených\nzáujmov odporcu mala vždy znášať štátna pokladnica. Navrhovateľ predbežného opatrenia si musí byť\nvedomý rizík vyplývajúcich z existujúcich procesných úľav, ako aj výhod, ktoré mu tieto procesné úľavy\nposkytujú (uľahčený prístup k dočasnej ochrane jeho práva formou predbežného opatrenia), v dôsledku\nčoho musí byť nevyhnutne pripravený znášať aj negatívne následky.\n17. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23. septembra 2008 sp. zn. 29Cdo/3137/2007,\nktorý sa zaoberal problematikou náhrady škody spôsobenej predbežným opatrením (ešte pri platnosti\núpravy OSP) a uznesenie najvyššieho súdu z 26. júla 2012 sp. zn. 3Cdo/123/2012.\n18. Podľa dovolateľa nie je možné osobe žalobcu žiadnym spôsobom pričítať zánik neodkladného\n(predbežného) opatrenia. Tu nie je dôležité, či žalobca podal alebo nepodal odvolanie proti rozhodnutiu\no zastavení konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia (návrhu na začatie konania) žalovanou.\nCivilný sporový poriadok používa pri neodkladných opatreniach pojem navrhovateľ. Je jednoznačné,\nže navrhovateľom neodkladného (predtým predbežného) opatrenia bola žalovaná a zodpovednosť za\nneodkladné opatrenie nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia, a to za každých okolností. Z tohto\nvýkladu následkov späťvzatia návrhu vo veci samej bez pochýb vyplýva, že žalovaná tým, že netrvala\nna prejednaní a rozhodnutí svojej veci, zriekla sa dobrovoľne práva na súdnu ochranu a rozhodnutie\nveci súdom. A teda aj poskytovanie akejkoľvek inej formy ochrany stratilo opodstatnenie.\n\n19. Namietol, že súd prvej inštancie arbitrárnym spôsobom konštatoval, že „navrhovateľ podal návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia oprávnene, a teda dôvodne“, pričom za dôkaz dôvodnosti\npovažoval súd to, že odvolaniu žalobcu proti nariadeniu predbežného opatrenia odvolací súd nevyhovel,\nrovnako ako nevyhovel ani opakovaným návrhom na jeho zrušenie. Takýto výklad predmetné\nustanovenie § 340 CSP za žiadnych okolností neumožňuje. Prípadné následky, ktoré vzniknú v príčinnej\nsúvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenia, zakladajú nový - osobitný\ndruh zodpovednosti. Slovné spojenie nedôvodne nariadené neodkladné opatrenie však nedeterminuje\nmožnosť súdov vykladať si dané ustanovenie tak, že súd musí skúmať, či dôvody, ktoré navrhovateľ\nneodkladného opatrenia uviedol, bolo možné v danom čase považovať za dôvodné. Vzhľadom na\nšpecifiká neodkladného opatrenia je z tohto dôvodu na navrhovateľa neodkladného opatrenia prenesená\naj zodpovednosť za škodu spôsobenú neodkladným opatrením. Podľa žalobcu v jeho prípade nedošlo\nk uspokojeniu žalovaného nároku, ktorého sa domáhala navrhovateľka neodkladného opatrenia, pričom\nzodpovednosť za škodu spôsobenú nariadením neodkladného opatrenia vylučuje len úspech vo veci\nsamej. Dovolateľ ďalej tvrdil, že za splnenia predpokladov zakotvených v § 340 ods. 1 CSP má žalobca\nprávo na náhradu škody a jediným meradlom dôvodnosti neodkladného opatrenia je skutočnosť, či\nnavrhovateľ neodkladného opatrenia uspel vo veci samej.\n20. Dovolateľ za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP\npovažuje otázku,\na) či je podľa § 340 ods. 1 CSP daná zodpovednosť navrhovateľa neodkladného opatrenia vždy, ak\nneodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej\nvyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, teda z iného dôvodu než úspechu vo\nveci samej,\nresp.\nb) či má všeobecný súd pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neodkladným opatrením,\nak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z akýchkoľvek iných dôvodov než dôvodov\nuvedených v § 340 ods. 1 CSP, skúmať, či bolo alebo nebolo neodkladné opatrenie v čase jeho\nnariadenia dôvodné.\n21. Dovolateľ tiež poukázal na odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR z 15. júla 2019 na žiadosť žalobcu\no výklad právnej úpravy, týkajúcej sa podmienok priznania náhrady škody v dôsledku neodkladného\nopatrenia; túto pripojil ako prílohu dovolania.\n22. Vzhľadom na uvedené dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v spojení s\nrozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n23. Vo vyjadrení k dovolaniu žalovaná navrhla dovolanie zamietnuť pre jeho zmätočnosť a priznať jej\nprávo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.\nV.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom\n(§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.\n25. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných\nprostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,\n1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).\n26. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú\n\nsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.\nPlatí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n27. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n28. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\n29. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n30. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu\nnormu.\n31. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n32. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n33. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\n34. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania,\nktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej vyriešenie\nviedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej\nformulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka\nhmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“). Predovšetkým však musí\nbyť splnená požiadavka, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a že\nišlo o jedinú právnu otázku, výlučne na vyriešení ktorej také rozhodnutie záviselo. Dovolací súd dospel\nk záveru, že v danom prípade tomu tak nebolo.\n35. Z rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v ich kompletizujúcej jednote totiž vyplýva,\nže tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd, ktorý jeho rozsudok potvrdil podľa § 387 CSP, sa pri\nposudzovaní dôvodnosti žaloby zaoberali aj riešením právnej otázky, či uplatňovanie žalovaného práva\na povinnosti je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Vyhodnotením okolností, za ktorých došlo\nk späťvzatiu návrhu na vysporiadanie BSM (viď body 8. a 13. tohto rozhodnutia), t. j. komunikácie\nstrán sporu ohľadom dosiahnutia dohody o zmene obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, zastavenia\nexekučného konania, ktorá predchádzala tomuto späťvzatiu, dospeli k záveru o nedôvodnosti žaloby o\nnáhradu ujmy aj pre jej rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).\n\n36. Rozhodnutie odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené nezáviselo iba a len od vyriešenia\notázky potreby posúdenia dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia v konaní o vyporiadanie BSM\npri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu ujmy podľa § 340 ods. 1 CSP. Naopak, bez ohľadu na\njej riešenie odvolacím súdom je zrejmé, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu (v jeho kompletizujúcej\njednote s rozsudkom súdu prvej inštancie) bolo rozhodujúce vyriešenie ďalšej právnej otázky, a to, či\npriznanie žalobcom uplatneného nároku na ujmu je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi,\npričom z aplikácie ustanovenia § 387 CSP odvolacím súdom vyplýva, že aj riešenie tejto otázky súdom\nprvej inštancie považoval za správne. Správnosť posúdenia tejto právnej otázky z dôvodu podľa § 421\nCSP však dovolateľ nenapadol a neuplatnil ani dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP.\n37. Pokiaľ ide o vymedzenie právnej otázky, ktorej nesprávne vyriešenie odvolacím súdom dovolateľ\nnamietal, dovolací súd poukazuje aj na to, že otázky, uvedené v bode 20. písm. a) a b) sú hypotetické,\nkeď otázkou vymedzenou v bode 20. písm. b) tohto rozhodnutia sa dovolateľ vlastne domáha\ninštruktáže k postupu pri aplikácii ustanovenia § 340 ods. 1 CSP.\n38. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie podané podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP\nvyhodnotil ako neprípustné, a preto ho odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.\n39. Keďže dovolací súd dovolanie odmietol, výrok rozhodnutia o náhrade trov dovolacieho konania\nneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n40. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 396/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:06320096-b53f-4637-8bbe-13145b187f5a", "datum": "2023-11-23", "vztah": "porusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/67/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:88cf4579-d1fd-4588-b606-b3ff243ce067", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.372.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.372.2016.1"}, {"guid": "ussr:da52e4b9-03cf-439c-8b4a-7afd6e0ad642", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da52e4b9-03cf-439c-8b4a-7afd6e0ad642"}, {"guid": "c44a3708-e700-49d7-9565-bbdee3c859b5:76e51ca0-1851-4cc8-82e0-cc37131169d2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7516208267.1", "spisova_znacka": "2Co/67/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/67/2018 z 18. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7516208267.1"}, {"guid": "b8442fb9-c35b-41c0-80a1-91fe7ba93665:df4ae1c0-9157-4d9a-bc18-f2c9c87519f4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7711201304.2", "spisova_znacka": "3Co/113/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/113/2014 z 19. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-02-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7711201304.2"}, {"guid": "161b274e-b92c-4a8b-a49d-500bca1fb3e1:dc84b134-88e2-46e9-9bdb-5226d5b93310", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1210202058.1", "spisova_znacka": "2Co/125/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/125/2011 z 15. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210202058.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d30f6ce6-f0c4-4034-bdb5-6300f3b4a5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.433.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 433/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 433/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.433.2024.1"}, {"guid": "ussr:06320096-b53f-4637-8bbe-13145b187f5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.396.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.396.2023.2"}]}