{"guid": "5bc81e3e-befb-4232-a100-586e89ce40ac:d7d5eb24-4f6d-4cf8-9a46-b9b91c6c82b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8320202723.1", "spisova_znacka": "6Cdo/97/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/97/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2024, sp. zn. 6Cdo/97/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8320202723.1", "identifikacne_cislo": "8320202723", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7d5eb24-4f6d-4cf8-9a46-b9b91c6c82b7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8320202723.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8320202723.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8320202723.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/97/2023\n8320202723\n30. 10. 2024\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2024:8320202723.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ H. X., narodeného XX. U. XXXX, V., V. X a 2/\nT. X., narodenej X. T. XXXX, V., V. X, zastúpených advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, Advokátska\nkancelária, Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 10 proti žalovanému T. C., narodenému X. C. XXXX, V.,\nR. XXX/XXXX, zastúpenému advokátkou JUDr. Annou Drugdovou, Humenné, Námestie slobody 2, o\nnáhradu nemajetkovej ujmy vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 10C/1/2020, o dovolaní\nžalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2022 sp. zn. 8Co/39/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2022 sp. zn. 8Co/39/2021 v zmenenom zamietavom\nvýroku vo vzťahu k žalobcovi 1/ a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu\nzrušenia mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 10C/1/2020-428 z 30. júna\n2021 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu vo výške 6 638,78 eura v lehote do\n30 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti a v časti úroku z omeškania žalobu zamietol;\npriznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 33,32 %; Slovenskej\nrepublike priznal nárok na náhradu svedočného proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 33,54 % a proti\nžalovanému v rozsahu 66,66%\n1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 11, § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, čl. 19\nods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 21 ods. 1 ústavy. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa v spore domáhali\nnáhrady nemajetkovej ujmy vo výške 9 958,18 eur s príslušenstvom. Na základe výsledkov vykonaného\ndokazovania súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca 1/ kúpnopredajnou zmluvou z\n30. januára 2007 odpredal kupujúcim N.. Y. L., H. L. G.. W., T.. H. P., T.. I. P. rod. S. nehnuteľnosti\nzapísané na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXX W.. Ú.. V. a to pozemok CKN parcelného č. XXXX\nzastavaná plocha o výmere 552 m2 a rodinný dom súpisného č. XXXX postavený na tomto pozemku.\nDohodnutá kúpna cena bola určená vo výške 3 000 000 Sk. Zo žaloby, ako aj z predloženého čestného\nprehlásenia vyplýva, že dňa 30. augusta 2007 N.. Y. L., ktorý jednal aj za ostatných kupujúcich uhradil\nžalobcovi zvyšok kúpnej ceny vo výške 1 979 829 Sk, čo žalobca potvrdil čestným prehlásením a zároveň\nv uvedenom čestnom prehlásení požiadal N.. L. o poskytnutie lehoty dvoch mesiacov na vysťahovanie\nsa. Následne malo dôjsť k ďalšej dohode ohľadom odpredaja prístavby a garáže v hodnote 300 000 Sk.\nDňa 24. septembra 2007 bola doručená žalobcovi 1/ výzva na vypratanie priestorov z 21. septembra\n2007 od žalovaného, v lehote 7 dní od doručenia predmetnej výzvy. Uvedené skutkové okolnosti boli\nv spore preukázané listinnými dôkazmi. V konaní sa žalobcovia bránili tým, že so žalovaným viedli\nrokovania o spätnom odpredaji predmetnej nehnuteľnosti, avšak žalovaný od nich požadoval sumu 3 428\n800 Sk. Keďže medzi nimi prebiehali ešte rokovania ohľadom spätnej kúpy tejto nehnuteľnosti, žalobca\n1/ bol toho názoru, že v rodinnom dome naďalej býval so súhlasom žalovaného až do doby, kým nedôjde\nk dohode, preto sa z uvedeného dôvodu z rodinného domu nevysťahoval. Reálne k vysťahovaniu došlo\naž dňa 3. novembra 2017 prostredníctvom pracovníkov SBS. Podľa skutkových tvrdení žalobcov malo\n\nvysťahovanie im a ich deťom spôsobiť ťažký psychický šok, z ktorého sa doposiaľ nemôžu spamätať.\nDošlo v značnej miere k zníženiu ich dôstojnosti a občianskej cti a k zásahu do ich súkromia. Od tej\ndoby vlastne žijú pod neustálym stresom, žijú u brata žalobkyne 2/, čo negatívne vplýva na psychiku\nich rodiny. Takéto vysťahovanie negatívnym spôsobom zasiahlo do osobnosti žalobcov a ich rodiny a\npoškodilo ich občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a súkromie a z týchto dôvodov si uplatnili nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy.\n1.2. Súd prvej inštancie posudzujúc namietaný spôsob vysťahovania považoval za spôsob, ktorý bol\nspôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov, čo potvrdili aj časti videa v rozsahu 20 minút, kedy\nsa žalovaný dostal do rodinného domu žalobcov tým, že vyvŕtal zámok na vchodových dverách a vnikol\ndo domu násilne. V tom čase bola doma dcéra žalobcov Z. X., ktorej spôsob vniknutia do rodinného\ndomu spôsobil šok. Rovnako sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcov, že v danom prípade\ndošlo k stretu dvoch základných práv a to vlastníckeho práva žalovaného a práva na obydlie žalobcov,\nako aj ich práva na súkromný a rodinný život, pričom podľa čl. 21 ústavy je obydlie nedotknuteľné.\nV tejto súvislosti skonštatoval, že spôsob vysťahovania, ktorý zvolil žalovaný bol spôsobilý spôsobiť\npsychickú a morálnu ujmu, bol v rozpore s dobrými mravmi, a preto išlo o zásah neoprávnený. Zároveň\ndôvodil, že žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľnosti cca dva mesiace pred ich vysťahovaním, preto\npodľa názoru súdu prvej inštancie žalovanému nehrozila na jeho majetku žiadna škoda. Žalobcovia\nužívali nehnuteľnosť ako vlastnú a riadne sa o ňu starali. Žalovaný nevyužil zákonom dané právo\ndomáhať sa vypratania nehnuteľnosti podaním žaloby na súd. Podľa názoru súdu prvej inštancie nedošlo\nk nedôvodnému uprednostneniu práva na ochranu súkromia u žalobcov pred právom žalovaného na\nochranu vlastníckeho práva jeho majetku. V danom prípade súd prvej inštancie poznamenal, že do\núvahy prichádzajúce priznanie len morálneho zadosťučinenia nepovažoval za nepostačujúce a to s\nprihliadnutím na okolnosti a spôsob realizácie vysťahovania. K vyprataniu nehnuteľnosti došlo bez\nprítomnosti exekútora, bez náležitého rozhodnutia súdu a k vniknutiu do rodinného domu došlo násilným\nspôsobom. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie priznal žalobcom 1/ a 2/ finančné\nzadosťučinenie vo výške, akú pôvodne požadovali, teda vo výške 200 000 Sk, čo predstavuje sumu 6\n637,78 eura, ktorú výšku považoval za primeranú s prihliadnutím aj na okolnosti, za akých došlo k zásahu\ndo osobnostných práv žalobcov. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň zamietol žalobu aj vo vzťahu k\nuplatnenému úroku z omeškania s odôvodnením, že dlžník sa s plnením do omeškania priznaného\nrozhodnutia súdom nedostal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 262 v spojení\ns § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového priadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,CSP“), s vymedzením rozsahu priznaného nároku na náhradu trov konania žalobcov. O trovách\nkonania štátu rozhodol v súlade s § 259 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 30. júna 2022 sp. zn. 8Co/39/2021\nzmenil rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamietol; žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov celého konania proti žalobcom v plnom rozsahu; Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov\nsvedočného proti žalobcom v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd s poukazom na právny záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 24. júna 2020 sp. zn. 4Cdo/8/2020 vydaného v danej veci skonštatoval, že základ\nuplatneného nároku nemožno považovať za dôvodný. Z jeho obsahu citoval, že ,,nárok žalobcov\nvznikol v súvislosti s procesom núteného vypratania pre nich už cudzej nehnuteľnosti, po tom, čo\nnedodržali svoj prísľub do konca októbra 2007 o dobrovoľnom odovzdaní predmetných nehnuteľností\na obrana žalovaného je zase krytá ústavou zaručeným právom legitímneho očakávania uspokojenia\njeho práva na užívanie týchto nehnuteľností. Ide o typickú kolíziu základných práv a slobôd strán sporu,\nktorá sa rieši testom proporcionality tak, aby sa neodôvodnene neuprednostnilo právo na ochranu\nsúkromia u žalobcov, pred právom na ochranu vlastníckeho práva a právom na spravodlivý proces\nu žalovaného tak, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Ak súd prvej inštancie a odvolací súd za\nprávne významnú pre posúdenie opodstatnenosti základu uplatňovaného nároku považovali v tejto veci\nsúvislosť medzi nezákonným deložovaním a zásahom do súkromia žalobcov a zníženie ich dôstojnosti\na občianskej cti“. Uložil súdom nižších inštancií vyhodnotiť kolíziu medzi základnými právami sporových\nstrán testom proporcionality a to zodpovedaním na otázky, či návrh žalobcov bol odôvodnený, či sledoval\nlegitímny cieľ a či bol nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, založený na naliehavej osobnej potrebe.\nOdvolací súd preto viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zmenil rozsudok,\ns výnimkou výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti a v časti úroku z omeškania zamietol tak, že\n\nv jeho vyhovujúcom výroku žalobu zamietol. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že závery\nsúdu prvej inštancie uvedené v bode 37. a 39. napadnutého rozsudku neprešli testom proporcionality\nuloženým Najvyšším súdom Slovenskej republiky a tak nárok uplatnený žalobcov vyznieva nedôvodne.\nNeboli tak splnené podmienky pre aplikáciu § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. O nároku na\nnáhradu trov celého konania rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 262\nCSP a zásadou úspechu žalovaného v spore, ktorému priznal nárok na ich náhradu proti žalobcom v\nplnom rozsahu (§ 255CSP).\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia (ďalej len dovolatelia“),\nktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietali porušenie ich procesných\npráv z dôvodu porušenia princípu rovnosti zbraní, extrémneho rozporu skutkových zistení súdom s\nvykonávanými dôkazmi, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutie\nodvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania a vykonania akéhokoľvek dokazovania. Argumentovali\ntým, že odvolací súd napriek tomu, že na viac ako dvadsiatich stranách otrocky opísal priebeh takmer\npätnásťročného súdneho konania, zmenu rozsudku a zamietnutie žaloby odôvodnil na str. 23 v bodoch\n75 až 77., ktorých obsah citovali. Podľa ich názoru je dôvodné položiť si otázku, čo bránilo odvolaciemu\nsúdu nariadiť pojednávanie a odpovedať na otázky testu proporcionality. V tejto súvislosti namietali\nsvojvôľu odvolacieho súdu v procese hodnotenia dôkazov a nevykonanie dôkazov, čoho následkom\nje jednostranný záver odvolacieho súdu, ktorý je hrubým narušením spravodlivej objektivity a kvality\nsúdneho rozhodnutia a tým znemožnenie procesných práv žalobcov v takej miere, že došlo k porušeniu\nich práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok považovali za nepreskúmateľný v plnom rozsahu,\nlebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so súdom\nprvej inštancie k odlišným záverom. Poukázali na náležitosti odôvodnenia odvolacieho súdu v prípade\nzmeny rozsudku súdu prvej inštancie, citujúc právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/72/2010. Navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie. Zároveň predložili návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia\nv zmysle § 444 ods. 1 CSP. Poukázali na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré\npovažovali samotné dovolanie a existenciu vady zmätočnosti, hrozbu vzniku nenapraviteľnej alebo\nťažko napraviteľnej ujmy, ako aj, že by výkonom rozhodnutia mohol byť zmarený význam a účinok\npreskúmania a rozhodnutia o dovolaní.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že nie sú naplnené zákonné predpoklady dovolacích\ndôvodov. Postup odvolacieho súdu považoval za správny. Podľa jeho názoru otázka testu proporcionality\nmala byť vykonaná po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie , ktorý sa aj pokúsil podrobiť\nskúmaniu stretu dotknutých práv, čo sa mu však nepodarilo správne preniesť do výsledného\nprocesu rozhodnutia, pretože jeho záver v prospech žalobcov z vykonaného testu nevyplynul.\nNesúhlasil s námietkou týkajúcou porušenia povinnosti odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie.\nOdvolací súd postupoval správne, ak vyhodnotil, že záver testu proporcionality nevyznieva v prospech\nžalobcov, rešpektujúc vyjadrený názor súdu vyššej inštancie. Podľa názoru žalovaného ani doplnenie\ndokazovania s nariadením pojednávania pred odvolacím súdom a zodpovedanie na otázky testu\nproporcionality by nepriniesli zmenu právneho názoru odvolacieho súdu. Na základe uvedených\ndôvodov navrhol dovolanie zamietnuť. Zároveň nesúhlasil ani s návrhom na odklad vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia, ktorý navrhol zamietnuť, pre neuvedenie konkrétnych dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\n5. Právny zástupca žalobcov repliku k vyjadreniu žalovaného k dovolaniu nepredložil.\n6. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 10C/1/2020-525 z 2. januára 2023 v spojení s uznesením\nodvolacieho súdu z 18. mája 2023 s právoplatnosťou od 2. júna 2023 bolo dovolacie konanie\nžalobkyne 2/ proti žalovanému zastavené, z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podané\ndovolanie. Žalobcovi 1/ bolo uznesením súdu prvej inštancie č. k. 10C/1/2020-508 zo 6.októbra 2022 s\nprávoplatnosťou od 13. októbra 2022 priznané oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za podané\ndovolanie.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\n\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je\nnielen prípustné, ale aj dôvodné.\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n9. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n10. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n12. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n13. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n14. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n15. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n16. Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje\nsám.\n17. Podľa § 385 ods. 1 a 2 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy,\nak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Ak\n\nodvolací súd nariadi pojednávanie, na jeho začiatku podá predseda alebo poverený člen senátu správu o\ndoterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria strany a iné subjekty konania a prednesú svoje návrhy.\n18. V zmysle citovaného ustanovenia § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd\npojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý\nverejný záujem. Podstata princípu ústnosti a priamosti vychádza z požiadavky, aby súd rozhodoval o\nveci samej na základe bezprostredne získaných poznatkov a vychádzal len z dôkazov, vykonaných\nním. Povinnosť nariadiť odvolacie pojednávanie z dôvodu verejného záujmu spĺňa požiadavky ustálené\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) napr. vo veci Hakansson a Sturesson\nproti Švédsku z 2. februára 1990, Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1994, Zumtobel\nproti Rakúsku z 21. septembra 1993. Pri určovaní kritérií na definovanie obsahových náležitostí pojmu\n„verejný záujem“ ESĽP konštatoval, že verejný záujem je nevyhnutne rozsiahly, a preto je prirodzené,\nže štát má pomerne široký priestor na voľnú úvahu. Obdobný prístup možno vysledovať aj v judikatúre\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“), ktorý všeobecne akceptoval, že\nkonkrétny obsah verejného záujmu môže byť vymedzený v konkrétnom zákone na okruh spoločenských\nvzťahov, ktoré sú v zákone upravované. V náleze PL. ÚS 33/95 ústavný súd uviedol, že pojem verejného\nzáujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Dôležitý\nverejný záujem zákon používa ako pojem bez bližšieho naplnenia jeho obsahu. Posúdenie toho, či sú\nsplnené zákonné podmienky na postup podľa § 385 CSP, t. j. či existuje dôležitý verejný záujem na\nnariadení verejného pojednávania na prejednanie odvolania, na ktorom by strana mala právo vznášať\nsvoje námietky a mala by právo byť na ňom prítomná, je výsostnou úlohou konajúceho odvolacieho\nsúdu po zohľadnení skutkového a právneho stavu a ďalších konkrétnych okolností prejednávanej veci\n(sp. zn. II. ÚS 285/2017).\n19. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že odvolací súd o podanom odvolaní žalovaného rozhodol\nbez nariadenia a zopakovania dokazovania v potrebnom rozsahu tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie v jeho vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu zamietol. Z obsahu jeho odôvodnenia nevyplýva,\nako sa vysporiadal s vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu v uznesení z 24. júna 2020\nsp. zn. 4Cdo/8/2020 i napriek tomu, že bol ním v súlade s § 455 CSP viazaný. Z jeho odôvodnenia\nlen vyplýva, že ,,bolo povinnosťou súdov nižších inštancií posúdiť konflikt medzi základnými právami\nstrán sporu pri kolízii práva na ochranu súkromia u žalobcov, pred právom na ochranu vlastníckeho\npráva a právom na spravodlivý proces u žalovaného testom proporcionality v jeho troch krokoch,\nt. j. posúdením či návrh žalobcov bol odôvodnený, či sledoval legitímny cieľ a či bol nevyhnutný\nna dosiahnutie tohto cieľa, založený na naliehavej osobnej potrebe. I napriek kasačnej záväznosti\nsúdu nižšej inštancie vysloveným právnym názorom súdu vyššej inštancie, odvolací súd nepovažoval\nzáklad nároku za dôvodný s uvedením, že závery súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 37. a\n39. rozsudku súdu prvej inštancie neprešli testom proporcionality a tak nárok uplatnený žalobcov\nvyznieva nedôvodne. Z dôvodu nesplnenia podmienok pre aplikáciu § 13 Občianskeho zákonníka, preto\nnapadnutý vyhovujúci výrok zmenil a žalobu zamietol“ (bod 76. a 79. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia). Jeho strohé odôvodnenie nespĺňa náležitosti vyplývajúce z § 393 ods. 2 CSP, ani splnenie\npovinnosti odvolacieho súdu vysporiadať sa s uplatnenými podstatnými námietkami stranami v spore,\npokiaľ sa s nimi dostatočne alebo vôbec nevysporiadal súd prvej inštancie.\n20. Z uznesenia najvyššieho súdu zo 7. septembra 2010 sp. zn. 5Cdo/131/2009 vyplýva, že\npredpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má\nza to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nje opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v\ntakomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na\nzáklade ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým\nsúdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Z nálezu ústavného súdu z 9. septembra 2014,\nsp. zn. II. ÚS 506/2013, vyplýva, že „odvolací súd musí zopakovať dôkazy vykonané súdom prvého\nstupňa, ak vykonané dôkazy mali byť podľa názoru druhostupňového súdu hodnotené odlišne, ako sa\nstalo v konaní pred prvostupňovým súdom.\"\n21. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie\nvyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvej inštancie bez toho, aby\nvo veci vykonal akékoľvek dokazovanie, jeho zopakovanie alebo doplnenie v potrebnom rozsahu. Pri\nzmene rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd nahrádza toto rozhodnutie svojím rozhodnutím;\n\nrozhodnutie odvolacieho súdu musí preto obsahovať nielen úplné a výstižné zdôvodnenie, ale aj všetko\nto, čo je potrebné z hľadiska určitosti a vykonateľnosti o otázkach predstavujúcich predmet odvolacieho\nkonania vrátane súvisiacich otázok (m. m. Z IV., s. 44).\n22. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ dôvodne namieta porušenie\njeho procesných práv z dôvodu porušenia povinnosti odvolacieho súdu vyplývajúcej mu z § 385\nCSP, ako aj z § 393 ods. 2 CSP jeho nedostatočným, nepresvedčivým odôvodnením, z ktorého\nvôbec nevyplýva, ako vykonal test proporcionality pri kolízii základných práv strán sporu. Jeho\nodôvodnenie je nepreskúmateľné, lebo z jeho obsahu nevyplývajú žiadne relevantné dôvody na\nzáklade ktorých založiť zmenené rozhodnutie vo vyhovujúcom výroku. Z odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na\njednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa\nkritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí vyplývajúce z § 393 ods. 2 CSP, preto ho možno považovať za\nnepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku nezodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a\nich obsahové (materiálne) náplne nezakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť.\n23. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej\nv odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.\nVšeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS\n117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11).\n24. Nadväzujúc na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že dovolateľ dôvodne namietal existenciu\nvady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v\nsúlade s § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n25. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opätovne prejednať a rozhodnúť o podanom\nodvolaní žalovaného. Pri posudzovaní uplatneného nároku je potrebné vykonať test proporcionality\nv súlade s vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu v uznesení z 24. júna 2020 sp. zn.\n4Cdo/8/2020 a písomné rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z § 393\nods. 2 CSP. Vysloveným právnym názorom vyplývajúcim z tohto uznesenia je odvolací súd viazaný (§\n455 CSP).\n26. Vzhľadom na rozhodnutie z procesných dôvodov dovolací súd nerozhodol o návrhu dovolateľa na\nodklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP. V súlade s\nustálenou rozhodovacou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n27. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom\nrozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 1 a 3 CSP).\n28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/39/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:7285c819-207e-4456-a836-176a2d97383e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.285.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2017 z 12. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-12", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.285.2017.1"}, {"guid": "ussr:3c8888c9-1a04-422c-940b-d05ce1ee7df4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2013 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c8888c9-1a04-422c-940b-d05ce1ee7df4"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "a3e04afe-0066-4c48-ad25-4919af43ab5b:73cc75a8-3027-4db1-9e4d-5df9bcd2dab4", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/39/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/39/2021 z 2. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-09-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a3e04afe-0066-4c48-ad25-4919af43ab5b:73cc75a8-3027-4db1-9e4d-5df9bcd2dab4"}], "citovane_v": []}