{"guid": "3fa9dc58-5774-40f6-88e5-051d6f361bc2:ace5a3ec-c9ef-44b9-a9cb-959c2129703b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8219200040.1", "spisova_znacka": "4Obdo/28/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/28/2023 z 31. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2024, sp. zn. 4Obdo/28/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8219200040.1", "identifikacne_cislo": "8219200040", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2024-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ace5a3ec-c9ef-44b9-a9cb-959c2129703b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8219200040.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8219200040.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8219200040.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/28/2023\n8219200040\n31. 10. 2024\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2024:8219200040.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu STAAV, s.r.o.,\nTačevská 43, Bardejov, IČO: 44 435 223, proti žalovanému MAKOS, a.s., Mičkova 31, Bardejov, IČO:\n35 920 203, právne zastúpeného JUDr. Martinou Mrázovou, Šoltésovej 20, Bratislava, o zaplatenie 40\n020,54 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1Cb/2/2019, konajúc\no dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/22/2022-252 zo dňa 27.\nfebruára 2023, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/22/2022-252 zo dňa\n27. februára 2023 v I. a III. výrokovej vete a rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k.1Cb/2/2019-224\nzo dňa 23.septembra 2022 v I. a III. výrokovej vete z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu\nBardejov na ďalšie konanie.\nII. Vo zvyšku dovolanie žalovaného o d m i e t a .\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bardejov, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. 1Cb/2/2019-224 zo dňa 23. septembra\n2022 žalobe žalobcu vyhovel v časti a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 40 020,54\neura spolu s 8,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 40 020,54 eura od 15. januára 2015 do\nzaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň\npriznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,40 %.\n2. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy spolu\ns príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry č. F140061 zo dňa 30.12.2014 za poskytnuté služby poskytnuté lešenie na ul. Mičkovej v Bardejove - splatnej dňa 15. januára 2015. V dôvodoch svojho\nodôvodnenia uviedol, že dospel k záveru dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie istiny, pretože došlo\nk uzavretiu ústnej nájomnej zmluvy, v rámci nej k došlo k dohode o cene i dobe nájmu a tým, že žalovaný\nzaevidoval uvedenú faktúru vo svojom účtovníctve a uviedol ju aj vo svojom kontrolnom výkaze DPH (čo\nvyplynulo z odpovede Finančného riaditeľstva SR zo dňa 11. januára 2021), uznal navrhovateľ výšku i\nsplatnosť faktúry. Priznal preto nárok žalobcu na nájomné vo výške uvedenej na predmetnej faktúre a\nobranu žalovaného, ktorou namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, poukazujúc aj na zmluvu o postúpení\npohľadávky zo dňa 23.11.2015, vyhodnotil ako nepreukázanú.\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove (ďalej\naj „odvolací súd“) rozhodol tak, že postupom v zmysle § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej\nlen „CSP“) rozsudok ako vecne správny potvrdil vo výroku I. a III. a žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie žalovaného proti druhému výroku rozhodnutia o\nzamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odmietol.\n\n4. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že odvolacie námietky sa v podstatnej miere\ntýkali skutkových zistení súdu prvej inštancie. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia\nžalobcu o tom, že žalovanému prenajal lešenie za dohodnutú odplatu a túto cenu vyúčtoval faktúrou,\nktorú si žalovaný zaevidoval vo svojom účtovníctve a predložil aj kontrolné výkazy pre účely DPH\npríslušnému daňovému úradu. Žalovaný skutočnosť realizácie plnenia popieral napriek tomu, že sám\ntúto faktúru do účtovníctva poskytol a napriek tomu, že z jeho strany bola realizovaná iniciatíva, ktorá\nspočívala v návrhu zmluvy o postúpení pohľadávky zo žalobcu na spoločnosť evidovanú vo Švajčiarsku.\nZ odvolania nevyplýval žiaden návrh na vykonanie dokazovania, ktorý by súd prvej inštancie mal vykonať\nna zistenie skutočností týkajúcich sa nájmu lešenia pre žalovaného, ani návrh na preukázanie výšky\nodplaty. Uviedol, že to, či má predmetná faktúra a jej príloha potrebné náležitosti, aké by mali mať daňové\núčtovné doklady, je z hľadiska hodnotenia ako dôkazného prostriedku v predmetnej veci nepodstatná.\nRelevantným je to, že faktúra bola zúčtovaná v rámci účtovníctva vedeného žalovaným aj pre účely DPH\ns celkovou výškou ceny a s dôvodom, s ktorým bolo poskytnuté plnenie. Uviedol, že žalovaný len poprel\ntvrdenia žalobcu, ale neposkytol k nim svoje vysvetlenie a ani dôkazy, či návrhy dôkazov.\n4.1. Odvolací súd k podanému odvolaniu vo vzťahu k výroku II rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol\nžalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý uviedol, že v zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať\nstrana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti\nvýroku II rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.\n5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie žalovaný (ďalej aj len\n„dovolateľ“), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f) CSP a navrhol dovolaciemu súdu, aby\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie odvolaciemu súdu, alternatívne aby dovolací\nsúd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania na\nsúde prvej inštancie, odvolacieho ako aj dovolacieho konania. V dôvodoch svojho dovolania uviedol,\nže súd prvej inštancie ani odvolací súd sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s argumentáciou\nžalovaného vo vzťahu k podstatným námietkam, ktoré spochybňujú samotnú existenciu nájomného\nvzťahu, dĺžku nájmu a výšku uplatňovaného nároku. Dovolacia námietka žalovaného spočíva v tom, že\nodvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval absenciu substancovaného tvrdenia,\nprečo žalovaný prijal faktúru do svojho účtovníctva, predložil ju daňovému úradu na účely vrátenia\nDPH v kontrolnom výkaze. Dovolateľ poukázal, že práve takýmto substancovaným tvrdením bolo, že\npoukazoval na nezrovnalosti v predmetnej faktúre a vyjadrenia žalobcu zo dňa zo dňa 10. júla 2020, a\nto konkrétne dobu nájmu a množstva poskytnutého lešenia.\n6. K dovolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom uviedol, že dovolanie považuje za\nnedôvodné, účelové a že dôvody uvedené v dovolaní boli riadne a v celom rozsahu preskúmané súdom\nprvej inštancie ako aj odvolacím súdom. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so skutkovým stavom, s\npredlženými dôkazmi a na ich základe správne vo veci rozhodol. Z konania pred súdom prvej inštancie\nvyplynulo, že nesporným bolo, že došlo k uzatvoreniu dohody ústnej zmluvy o nájme veci, dobe nájmu\nako aj cene. Súd prvej inštancie považoval za zásadný dôkaz informáciu z Finančného riaditeľstva\nSR o tom, že žalovaný zaevidoval faktúru vo svojom účtovníctve ako aj kontrolnom výkaze DPH.\nŽalovaný potvrdil aj výšku ceny na faktúre, keď ju žalobcovi nevrátil za účelom dobropisovania. Z konania\nzároveň vyplynulo, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ani nenavrhol vykonať dôkazný prostriedok na\npotvrdenie svojich tvrdení, resp. na vyvrátenie tvrdení žalobcu. K zásadným dôkazom sa ani nevyjadril.\nZ uvedených dôvodov navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.\nKonanie pred dovolacím súdom\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“ alebo aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 1 CSP advokátom, skúmal,\nči sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom\ndospel k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné a aj dôvodné, a to v časti podanej voči výrokom\nI. a III. rozhodnutia odvolacieho súdu.\n8. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\n\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom\nspočíva táto vada.\n11. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie\nodvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia\nprípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v\nzákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady\nprípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému\npreskúmaniu v dovolacom konaní. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené zákonné predpoklady,\nza ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (III. ÚS\n474/2017 a I. ÚS 438/2017).\n12. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nvyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na\nto, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. V danom\nprípade dovolateľ podal dovolanie podľa § 420 f) CSP proti rozsudku odvolacieho súdu, teda rozhodnutiu\nvo veci samej, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v I. a III. výrokovej vete a vo\nzvyšku - v časti odvolania voči II. výrokovej vete bolo dovolanie odmietnuté ako podané neoprávnenou\nosobou. Dovolanie teda bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je podať dovolanie podľa § 420\nCSP prípustné. V prípade dovolania podaného podľa § 420 f) CSP je prípustnosť dovolania daná aj\ndôvodnosťou, resp. existenciou takej vady konania, takého nesprávneho procesného postupu, ktorý\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\nK namietanému dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP\n13. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, dovolateľ porušenie svojho práva na spravodlivý\nproces videl v tom, že odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) sa nezaoberali tvrdeniami žalovaného,\nktoré sú podľa žalovaného podstatné a rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu a neposkytli v\nodôvodneniach svojich rozhodnutí vyhodnotenie argumentácie žalovaného vo vzťahu k jeho námietkam,\nktoré spochybňujú samotnú existenciu obchodu, ako aj tvrdenia žalobcu ohľadom tejto skutočnosti\na na to nadväzujúcu výšku uplatňovaného nároku žalobcu. Žalobca uviedol, že absencia náležitého\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa relevantných odvolacích námietok má za\nnásledok nepreskúmateľné rozhodnutie súdu. Taktiež vytkol súdom, že jeho tvrdenia a návrhy na\ndoplnenie dokazovania, resp. i predložené dôkazy ponechali bez povšimnutia.\n14. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie\ntroch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný\npostup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu\ndosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP možno\nzahrnúť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\n\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“ a „spravodlivý súdny\nproces“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP v zmysle aktuálnej judikatúry\nústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to,\nako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení,\nmariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho\nnedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a\ngarancie spravodlivej súdnej ochrany. Procesný postup súdu a rozhodnutie spolu bezprostredne súvisia,\nrozhodnutie je sumárom a výsledkom súdneho procesu, pretože celý faktický procesný postup súdu a\nnaň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú\nprávnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí\nbyť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, body\n37 až 41). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ v súvislosti s nesprávnym procesným postupom\nodvolacieho súdu namietal, že odvolací súd a/ svoje rozhodnutie nepresvedčivo a arbitrárne odôvodnil a\nb/ zľahčoval námietky žalovaného a v súdnom konaní neboli akceptované ním predložené dôkazy (bez\nrelevantného, presvedčivého vysvetlenia) a túto vadu v dokazovaní neodstránil ani odvolací súd.\n16. Zamerajúc sa na námietku dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku,\nmajúcom za následok jeho nepreskúmateľnosť, dovolací súd poukazuje na rámcovú úpravu štruktúry\npráva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, ktorá norma sa\nuplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa\n§ 420 písm. f) CSP nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou\nalebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS 419/2021). Súd je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a\nmusí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň\nnejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov\nreagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie\nprečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a\nvysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho, na rozhodovanú vec.\n17. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3\nCSP v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní\n(odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje\nzrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho\nodôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces.\n18. Dovolací súd po preskúmaní obidvoch vo veci vydaných rozhodnutí dospel k záveru, že rozsudok\nodvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvej inštancie, vyššie uvedené kritériá pre\nodôvodňovanie rozhodnutí nespĺňa.\n19. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil so skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Žalovaný nepredložil dôkazy, ktorými by podložil svoje tvrdia\na vyvrátil tvrdenia žalobcu (alebo vysvetlil účel svojho konania) o tom, že 1/ medzi stranami došlo\nk uzavretiu dohody, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému lešenie formou nájmu, 2/ medzi\nstranami došlo k dohode o cene nájmu, na základe ktorej bola vystavená žalovanému faktúra, 3/\nžalovaný uviedol predmetnú faktúru vo svojom účtovníctve, ako aj kontrolnom výkaze pre účely DPH.\n\nUviedol, že spochybňovanie jednotlivých náležitostí faktúry až počas súdneho konania, keď medzi\nstranami neboli sporné v čase jej vystavenia, bez toho, aby žalovaný poskytol relevantné vysvetlenia\ncelého obchodu, prihliadnuc tiež na nesporné evidovanie faktúry v účtovníctve a pripravovanom návrhu\nzmluvy o postúpení pohľadávky zo strany žalovaného, nie je dostatočné na spochybnenie predložených\ndôkazov žalobcom, a preto aj s poukazom na ustanovenie § 191 CSP ako aj čl. 8 základných princípov\nCSP dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojej obrany, a teda argumentácia\nžalovaného relevantným spôsobom nespochybnila záver súdu prvej inštancie, že k obchodu došlo a\nže za tento obchod bola dohodnutá cena a na základe nej, žalobcom vystavená faktúra žalovanému.\nOdvolací súd zároveň konštatoval, že žalovaný ani v odvolaní neuviedol, aký konkrétny dôkaz navrhoval\nvykonať na preukázanie svojich tvrdení. V tomto smere odvolací súd napr. úplne opomenul podanie\nžalovaného na č. l. 99 a k nemu pripojené a označené listinné dôkazy.\n20. Dovolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu komplexne aj s rozhodnutím súdu\nprvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa všetky predpoklady\npre zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle vyššie uvedených zákonných\npožiadaviek. Obsahuje totiž nedostatočnú argumentáciu k relevantným odvolacím námietkam\nžalovaného, a preto ho je možné považovať za nedostatočne odôvodnené, čo podporuje aj dovolateľom\nuvedená argumentácia podložená rozhodnutiami najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky definujúcich situácie, kedy ide o porušenie práva na spravodlivý proces v kontexte rozsahu a\ndetailnosti odôvodnenia súdnych rozhodnutí. Najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd sa jasne\na zrozumiteľne nevysporiadal s odvolacími námietkami smerujúcimi k rozporom v žalobnom tvrdení\na k dôkazom predloženými žalobcom, konkrétne že nájom lešenia mal trvať v období od 4.júla 2014\ndo 10.augusta 2014 (čo je 38 dní nájmu, viď č. l. 71 - vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného),\nktoré tvrdenie je v rozpore s dôkazom predloženým žalobcom k tomuto vyjadreniu (č. l. 72 a 73),\na to fa. č. F140061 jej prílohou - kde je nájom lešenia špecifikovaný na 125 dní. Ako nedostatočné\ndovolací súd hodnotí aj absolútne zjednodušenie a naviac riadne nezdôvodnenú skratku v závere\nsúdu (oboch súdov) o uznaní existencie žalobcovej pohľadávky (čo do výšky i splatnosti) zo strany\nžalovaného i existencie samotnej nájomnej zmluvy, len z dôvodu, že pohľadávku žalovaný vedie vo\nsvojom účtovníctve a kontrolnom výkaze DPH. V odôvodnení absentuje akékoľvek odôvodnenie súdu\nsmerujúce k vysporiadaniu sa s námietkami žalovaného voči samotnej existencii nájomnej zmluvy,\ndoby nájmu i výšky ceny za nájom. K uvedeným obranným tvrdeniam žalovaný predložil i dôkazy,\nprípadne návrhy dôkazov, čo bolo v odôvodnení súdneho rozhodnutia opomenuté. Dôkazy navrhnuté\nžalovaným neboli vykonané ani súdom prvej inštancie a túto vadu nenapravil ani odvolací súd, pritom\nvôbec súdy nezdôvodnili prečo žalovaným označené, či predložené dôkazy nevykonali, práve naopak\nbez relevantných dôvodov uzavreli, že žalovaný žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení neoznačil, či\nnepredložil (viď aj odôvodnenie k dokazovaniu uvedené nižšie).\n21. Vo vzťahu k procesnej vade konania v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľ odvolaciemu súdu\n(rovnako aj súdu prvej inštancie) vytkol aj proces dokazovania tvrdiac, že nesprávne presunuli dôkazné\nbremeno na žalovaného, pričom jeho návrhy na dokazovanie zostali nepovšimnuté. Civilný sporový\nporiadok v § 132 ods. 1 ukladá sporovej strane povinnosť označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich\nskutočností. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci\ndokazovania vykonané, je však už vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak aj súd\nv priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, alebo vykoná iné dôkazy ako navrhli strany,\nnásledkom uvedeného môže byť len neúplnosť skutkových zistení (vedúca k vydaniu nesprávneho\nrozhodnutia). Uvedené však nezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno\npovažovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku\nnesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000). Rovnako, pokiaľ by aj\nsúd niektorý z vykonaných dôkazov vyhodnotil nesprávne, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu\nvecne nesprávne, avšak vadu podľa § 420 f) CSP uvedené nesprávne vyhodnotenie nepredstavuje.\nSumarizujúc uvedené, je povinnosťou súdu nechať sporovým stranám priestor na prednes svojich\nnávrhov a dôkazných prostriedkov, nie je však už jeho povinnosťou všetky aj vykonať. Ak však súd\nniektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, má zdôvodniť, prečo dôkaz nevykonal, napr. nadbytočnosť\ndôkazu, nedostatok relevantnosti dôkazu, či výpovednej hodnoty dôkazu a napokon aj oneskorený návrh\nna vykonanie dôkazu alebo oneskorené predloženie dôkazu, t. j. po sudcovskej, či zákonnej koncentrácii\nkonania. Takéto zdôvodnenie k návrhom žalovaného na dokazovanie, ktorým podporoval svoje obranné\ntvrdenia voči žalobe, v odôvodneniach oboch rozhodnutí absentuje.\n\n22. Dovolací súd k procesu dokazovania vo všeobecnosti uvádza, že zákon vychádza zo zásady voľného\nhodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického\nmyšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového\nstavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. K posudzovaniu a hodnoteniu\nprocesu dokazovania musia súdy vyššej inštancie v konaniach o opravných prostriedkoch pristupovať\nindividuálne. Ak by sa však všeobecný súd v procese dokazovania v sporovom konaní dopustil takej\nchyby, ktorej následkom by bol výsledok konania (rozhodnutie vo veci samej) poznačený porušením\nniektorej z inštitucionálnych požiadaviek práva na spravodlivé prejednanie veci, je povinnosťou\ndovolacieho súdu takúto chybu konania preskúmať na podklade dovolania podaného z dôvodu\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP (viď napr. II ÚS 395/2024). Dovolací súd v tejto súvislosti\npoukazuje aj na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 105/2019 z 28. novembra 2019: „Dovolaním\npodaným v zmysle § 420 písm. f) CSP možno namietať len pochybenie v procese, ktoré dosahuje\nintenzitu porušenia práva na spravodlivé súdne konanie, pričom to môže spočívať aj v deficitoch v\ndokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov\na pod.).“ Ako vyplýva z už ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu úlohou dovolacieho súdu nie\nje prehodnocovať dokazovanie, keďže nie je súdom skutkovým, ale dovolací prieskum skutkového\nstavu spočíva v kontrole postupu súdu nižšej inštancie pri procese jeho zisťovania (pri vykonávaní\ndokazovania). V rámci dovolania podľa § 420 písm. f) CSP však možno preskúmať závažné deficity v\ndokazovaní (opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov),\nako aj svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04, 2Cdo/320/2020).\n23. V procese dokazovania platí, okrem iného aj tzv. negatívna dôkazná teória, teda nemožnosť\npreukázať neexistenciu istej skutočnosti. V takom prípade ide o stav „non liquet“, teda stav, keď nie je\ndokázaná pravdivosť ani nepravdivosť skutkového tvrdenia. V takom prípade znáša negatívny dôsledok\nnepreukázania pravdivosti skutkového tvrdenia tá strana, ktorá sa z neho dovoláva priaznivého následku\n(viď napr. IV.ÚS 555/2024). To znamená, že pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol určité služby\n- prenájom lešenia v konkrétnom období, mal toto tvrdenie preukázať dôkazmi, pričom ich nemusí\npriamo predkladať, obzvlášť ak ich nemá v držbe, ale označiť ich, aby ich súd mohol zabezpečiť buď\nod druhej procesnej strany alebo i tretej osoby. Pokiaľ žalovaný oponoval tým, že takúto službu, resp.\ntakýto prenájom lešenia mu poskytnutý nebol, ide o preukazovanie neexistencie skutočnosti, na ktorú\nsa vzťahuje negatívna dôkazná teória a zostáva len pri tvrdení, ktorého opak musí preukázať strana,\nktorá sa na jeho základe dovoláva priaznivého následku. V tomto prípade dokonca žalovaný poukázal\nuž vo vyjadrení na č. l. 99 a označil aj niektoré nepriame dôkazy, z ktorých vyvodzoval, že mu objektívne\nnájom lešenia vo fakturovanom období poskytnutý byť nemohol (pre štádium stavby - odvolávajúc sa\nna zápisy z kontrolných dní stavebného dozoru a na skutočnosť že stavenisko bolo v začiatočnej fáze\nv tom čase a hala, resp. sklad sa ani nezačal stavať, teda lešenie by stálo na „holej“ lúke). Žalovaný\npoukázal aj na samotné rozpory vo fakturovanom období a tvrdení žalobcu o období nájmu v žalobe,\na to 125 dní nájmu - uvedených v prílohe na č. l. 72 k predmetnej faktúre na č. l. 73 predloženej\nžalobcom oproti 38 dní nájmu - nájom v čase od 4. júla 2014 do 10. augusta 2014 - uvedených vo\nvyjadrení žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, v ktorom vyjadrení žalobca vlastne\ndopĺňal žalobné tvrdenia. Oba súdy však tieto relevantné tvrdenia a návrhy dôkazov žalovaného bez\nďalšieho neakceptovali a predložené dôkazy nevykonali, a to len s poukazom na podľa nich nespornosť\nuplatnenej pohľadávky žalobcu pre jej evidenciu žalovaným v účtovníctve a vo výkaze DPH. Otázka, či\nvôbec bolo lešenie poskytnuté, či teda došlo k dohode o nájme a s akým obsahom, na aké obdobie a za\nakú dohodnutú cenu, bola pre priznanie nároku žalobcu rozhodujúca. Preto ak sa rozpormi v skutkových\nzisteniach a námietkami k týmto otázkam súdy relevantne nezaoberali, nie je možné ich rozhodnutie\npovažovať za riadne zdôvodnenie a súdny proces za spravodlivo uskutočnený. Dovolací súd má tiež\nza to, že súdy preniesli dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania rozhodujúcej skutočnosti o existencii\nprenájmu lešenia v období 125 dní vyúčtovaných vo faktúre F140061 na žalovaného, hoci na jeho strane\nbolo tvrdenie, že k prenájmu v žalobcom tvrdenom období nedošlo (k čomu označil aj nepriame dôkazy\nzo stavebného dozoru). Práve naopak žalobca mal na svojej strane dôkazné bremeno preukázania,\nže k prenájmu lešenia vo fakturovanom období došlo. Súdy tak nepostupovali súladne so všetkými\natribútmi a garanciami spravodlivého súdneho procesu. Žalovaný už od podaného odporu a následne\nvo svojich ďalších vyjadreniach a prednesoch od základu spochybňoval nárok žalobcu, bol v konaní\naktívny, poukázal na konkrétne rozpory v tvrdeniach a dôkazoch žalobcu, dokonca aj sám dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení označil a aj súdu predložil, no oba súdy ich ponechali nepovšimnuté. Ide\n\no jednostranné ignorovanie návrhov a tvrdení jednej sporovej strany, čím bola narušená rovnosť pri\nrealizácii procesných práv sporovými stranami v konaní, čo spôsobilo vážne deficity v dokazovaní tak\npred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom, ktorý uvedené vady zmätočnosti súdneho\nprocesu nenapravil.\n24. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti, dovolateľ dôvodne vytýkal odvolaciemu súdu\nnedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a porušenie práva na spravodlivý proces, a tak dôvodne\nnamietal prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP v časti I. výrokovej vety rozsudku odvolacieho\nsúdu, preto dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa § 449 ods. 1\nCSP v I. výrokovej vete a v III. vete (o náhrade trov odvolacieho konania) súvisiacej a závislej na I.\nvýrokovej vete. Keďže dôvody, pre ktoré bol v časti zrušený rozsudok odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj\nna I. a III. výrokovú vetu rozsudku súdu prvej inštancie a nápravu spravodlivého procesu nie je možné\ndosiahnuť iba zrušením rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd, postupom podľa § 449 ods. 2 C. s.\np. zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. a III. výrokovej vety a vec mu v rozsahu zrušenia\nvrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). V ňom súdy odstránia vytknuté nedostatky samotného súdneho\nprocesu, ako aj odôvodnenia svojich rozhodnutí v súlade s tým, čo im bolo vytknuté v tomto rozhodnutí\ndovolacieho súdu.\n25. V časti dovolania podaného voči výroku II. odvolacieho súdu, dovolací súd konštatuje, že z obsahu\ndovolania vyplýva, že dovolaním žalovaný napadol rozhodnutie odvolacieho súdu v celom rozsahu,\nhoci vo výroku II. bolo odvolanie žalovaného odmietnuté pre podanie neoprávnenou osobou, keďže\nsmerovalo aj voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej však bol žalovaný úspešný, pretože\nv tejto výrokovej vete bola žaloba vo zvyšku voči nemu zamietnutá. Tým nebol oprávnený voči tejto časti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie podať odvolanie. Žalovaný aj dovolanie podal voči všetkým výrokom\nrozhodnutia odvolacieho súdu (vzhľadom na petit dovolania), avšak v dovolaní neposkytuje žiadnu\nargumentáciu, ani dovolacie dôvody voči tej časti rozhodnutia odvolacieho súdu (II. výrokovej vete\nrozhodnutia odvolacieho súdu), ktorou odmietol odvolanie žalovaného voči II. výrokovej vete rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ktorou žalobu v časti zamietol. Z uvedeného dôvodu je v tejto časti dovolanie\npodané bez relevantných dovolacích dôvodov, a preto v tejto časti bolo dovolanie žalovaného podľa §\n447 písm. f) CSP dovolacím súdom odmietnuté (nespĺňa podmienky vymedzenia dovolacieho dôvodu\npodľa § 431 ods. 2 CSP).\n26. Vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu rozhodnutí odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie pre\nnaplnenie vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP, oba rozsudky v I. a súvisiacej III.\nvýrokovej vete, súdy nižšej inštancie vec v zrušenej časti prejednajú a opätovne rozhodnú, pričom\npodľa § 455 CSP, v ďalšom konaní sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto\nuznesení.\n27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania (pred súdom\nprvej inštancie a pred odvolacím súdom) a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/22/2022", "guid": "e2647078-2e45-4f2d-8649-fe98ef3e4876:d3dbbdf2-d55a-4e73-8174-b895a6b951e0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ccc60b4d-3f05-4d38-a343-85e8d6a7bc2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.555.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 555/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 555/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.555.2024.1"}, {"guid": "ussr:b41843fb-a8b7-448e-b247-b4b9f8ba552e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.395.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 395/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.395.2024.1"}, {"guid": "ussr:725f7bfa-1667-4acd-aa5b-9b69c21c749d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 419/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1"}, {"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:2c383734-690f-4734-8f69-53408475a416", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:9bb921c6-1e32-4e1b-beb4-5844ca5b5867", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "95478eb0-7861-4306-8299-0a12589706b4:5a9a75c0-907b-4623-84b2-de2c417883f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cb/2/2019", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Svidník sp. zn. 1Cb/2/2019 z 26. 6. 2019", "sud": "Okresný súd Svidník", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/95478eb0-7861-4306-8299-0a12589706b4:5a9a75c0-907b-4623-84b2-de2c417883f8"}], "citovane_v": [{"guid": "24c987f5-1409-4689-95bb-4bfcb9f09ffa:f3295cb2-4b63-4846-8a85-812841fba2ce", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6121281680.1", "spisova_znacka": "1Cob/47/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/47/2024 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6121281680.1"}, {"guid": "02211491-18b0-4c62-94a7-75bb6511789f:77356b85-4468-45e5-bc33-4c07b3b6030d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8216201454.7", "spisova_znacka": "4Cob/170/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/170/2023 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8216201454.7"}]}