{"guid": "4f6db4da-c422-417c-bd9a-a67e73409a40:43b7bfea-d4a8-4abe-ad65-ea15fc056364", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6022200050.3", "spisova_znacka": "4Obo/6/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/6/2023 z 24. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2024, sp. zn. 4Obo/6/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6022200050.3", "identifikacne_cislo": "6022200050", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2024-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "nazov": "§ 456 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-456"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-456", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43b7bfea-d4a8-4abe-ad65-ea15fc056364", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6022200050.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6022200050.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6022200050.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obo/6/2023\n6022200050\n24. 04. 2024\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2024:6022200050.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobkyne Správcovská\na reštrukturalizačná, k. s., Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, správca úpadcu:\n„Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Domaniža - v likvidácii\", so sídlom 018 16, Domaniža,\nIČO: 00 200 051, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., Horná\n13, Banská Bystrica, proti žalovanému JUDr. O. H., narodenému X. D. XXXX, P. XXX/XX, H. T.,\nprávne zastúpeného JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, Centrum 18/23, Považská Bystrica, o\nzaplatenie 80 466,50 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.\nk. 43Cbi/1/2022-211 z 21. februára 2023, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cbi/1/2022-211\nz 21. februára 2023 p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozhodol rozsudkom č. k.\n43Cbi/1/2022-211 z 21. februára 2023 tak, že žalovaného zaviazal uhradiť v prospech konkurznej\npodstaty úpadcu „Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Domaniža - v likvidácii“ žalovanú\nsumu a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Návrh\nžalovaného na prerušenie konania zamietol.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa od žalovaného ako bývalého\nsprávcu konkurznej podstaty domáhal uhradenia sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi právoplatne\npriznanou, žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty vyplatenou odmenou a sumou priznanou\nnovým právoplatným rozhodnutím v nižšej výške, po zrušení pôvodného rozhodnutia o odmene.\n3. Žalobca ako nový správca konkurznej podstaty uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením\nč. k. 51-24K 142/95-Že-1231 z 13. januára 2011 schválil konečnú správu v časti výdavkov v konkurze\ntak, že výdavky v konkurze sú vo výške 381 948,37 eura, z toho výdavky podstaty sú vo výške 379\n293,97 eura, z toho predpokladané výdavky spojené s ukončením konkurzu vo výške 4 481,25 eura,\nvýdavky správcu vo výške 2 654,40 eura. Konkurzná odmena celkom je vo výške 139 376,80 eura,\npričom preddavok na odmenu správcu je vo výške 13 277,57 eura. Na doplatenie teda zostala suma\n126 099,23 eura.\n4. Voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 142/95-Že-1231 z 13. januára 2011\npodal veriteľ CENTRAL EUROPEAN FINANCIAL MANAGEMENT, a.s., Letenská 121/8, Praha 1, Česká\n\nrepublika, IČO: 256 49 388 odvolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší\nsúd“) rozhodol uznesením č. k. 4Obo/16/2011 z 31. augusta 2011 tak, že uznesenie Krajského súdu v\nBanskej Bystrici potvrdil. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozvrhové uznesenie z 31. mája\n2012, v spojení s opravným rozvrhovým uznesením zo 14. júna 2012, ktorým rozhodol, že JUDr. O. H.\nprislúcha pohľadávka 126 099,23 eura + 2 654,40 eura, spolu vo výške 128 753,63 eura.\n5. Na základe podnetu veriteľa CENTRAL EUROPEAN FINANCIAL MANAGEMENT, a.s., podal\ngenerálny prokurátor mimoriadne dovolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol tak, že uznesením sp. zn.\n2MObdV/4/2012 z 13. decembra 2016 (právoplatným dňa 27. januára 2017) uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo/16/2011-1258 z 31. augusta 2011, uznesenie Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 51-24K 142/95-Že-1231 z 13. januára 2011, uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 3Obo/79/2012-1391 zo 14. decembra 2012 a uznesenie Krajského súdu v\nBanskej Bystrici\nč. k. 51-24K 142/95-Že-1324 z 31. mája 2012 v spojení\ns opravným uznesením\nč. k. 51-24K 142/95-Že-1334 zo 14. júna 2012 zrušuje a\nvec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n6. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/1/2019 z 19. marca 2019 bolo potvrdené uznesenie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51K/142/1195-1623 zo 14. novembra 2018 v napadnutej časti a\nnapadnutým uznesením bola schválená konečná správa o speňažovaní majetku z konkurznej podstaty\núpadcu tak, že odmena správcu JUDr. O. H. má predstavovať sumu vo výške 59 910,30 eura a po\nodrátaní vyplateného preddavku vo výške 13 277,57 eura zostáva doplatiť 45 632,73 eura.\n7. Vzhľadom na uvedené žalobca odôvodnil žalobný nárok tým, že rozdiel medzi odmenou, ktorú si\nuhradil predošlý správca JUDr. O. H. vo výške 126 099,23 eura a sumou, ktorá mu bola priznaná\nposledným právoplatným a vykonateľným rozhodnutím vo výške 45 632,73 eura predstavuje sumu\n80 466,50 eura. Uviedol, že finančné prostriedky predstavujú majetok úpadcu a majú byť vrátené do\nkonkurznej podstaty a následne prerozdelené veriteľom. K ich vráteniu do podania žaloby nedošlo.\n8. Žalovaný vo svojich vyjadreniach primárne namietal nesplnenie procesných podmienok na to, aby\nKrajský súd v Banskej Bystrici mohol o podanej žalobe rozhodnúť z dôvodu litispendencie, a to vo vzťahu\nku konaniu vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Cbi/3/2021, ktorú podal žalobca\nSprávcovská a reštrukturalizačná, k. s., na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 2. decembra 2021 a\npodaním zo dňa 31. januára 2022 zobral späť, pričom k právoplatnosti uznesenia o zastavení tohto\nkonania došlo po uplynutí lehoty na odvolanie, teda nie skôr ako dňa 13. mája 2022 (kedy bolo doručené\nžalovanému). Žalovaný argumentoval, že nakoľko žalobca podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici\nopätovne totožnú žalobu dňa 31. januára 2022, kedy ešte nebolo právoplatne skončené konanie o „prvej\nžalobe“, nastala prekážka litispendencie v dôsledku čoho konajúci súd mal podľa ustanovenia § 159\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „druhú žalobu“ odmietnuť, nakoľko\nide o neodstrániteľnú vadu konania podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP.\n9. Ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pretože po tom, čo bol žalobca ustanovený do\nfunkcie správcu konkurznej podstaty, na základe odvolaní podanými žalovaným a dvoma veriteľmi\nnajvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 1Obo/6/2021 zo 14. júna 2022 tak, že uznesenie Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici o ustanovení nového správcu (žalobcu) zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil\nna nové konanie a rozhodnutie. Žalovaný namietal, že v dôsledku uvedeného rozhodnutia žalobca s\núčinkami ex tunc nebol v pozícii správcu konkurznej podstaty.\n10. V ďalšom žalovaný namietal miestnu príslušnosť konajúceho súdu, ktorú žalobca určil podľa\nustanovenia § 20 písm. d) CSP, (znenie účinné do 30. júna 2022) keďže na Krajskom súde v Banskej\nBystrici prebieha konkurzné konanie a jedná sa o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní. Podľa\nžalovaného je potrebné určiť miestnu príslušnosť konajúceho súdu podľa ustanovenia § 14 CSP, nakoľko\nžalovaný v konaní vystupuje ako fyzická osoba.\n11. Žalovaný podal návrh na prerušenie konania v ktorom dôvodil, že na najvyššom súde prebieha\nkonanie o dovolaní žalovaného vo veci návrhu na obnovu konania (vo veci rozhodnutí o výške\nodmeny správcu konkurznej podstaty), pričom rozhodnutie o tomto návrhu by mohlo mať za následok\nnové právne skutočnosti, týkajúce sa predmetného konania. Argumentoval tiež, že voči uzneseniu\nkonkurzného súdu z 23. augusta 2022, ktorým bol opätovne za správcu konkurznej podstaty ustanovený\n\nžalobca bolo podané odvolanie, o ktorom zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, pričom rozhodnutie\nmôže mať vplyv na predmetné konanie.\n12. V ďalšom žalovaný namietal aj retroaktívne uplatnenie normy pri určení výšky odmeny správcu\npri rozhodovaní v rámci druhej konečnej správy, ako aj procesný postup najvyššieho súdu v konaní\no mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora vo veci sp. zn. 2MObdV/4/2012. Výpočet odmeny\nsprávcu by sa mal spravovať zák. č. 328/1991 Zb., v znení ku dňu vyhlásenia konkurzného konania (8.\naugusta 1997). Pokiaľ ide o hmotnoprávnu kvalifikáciu žalovaného nároku, žalovaný namietal, že nárok\nnebol žalobcom špecifikovaný a nebolo zrejmé z akého právneho titulu sa ho domáha. Navrhol žalobu\nv celom rozsahu zamietnuť, resp. konanie zastaviť pre prekážku litispendencie.\n13. Žalobca s námietkou litispendencie nesúhlasil, pretože v konaní vedenom pod sp. zn. 43Cbi/3/2021\nje na strane žalobcu iný subjekt ako v tomto súdnom konaní, teda chýba totožnosť strán sporu. K\nnámietke miestnej príslušnosti uviedol, že v konaní ide o spor vyvolaný osobitnou povahou konkurzného\nkonania, ktorý sa dotýka konkurznej podstaty, preto príslušným je Krajský súd Banská Bystrica.\nK námietke nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že uznesením konkurzného súdu\nč. k. 51K/142/1995-1987 zo dňa 8. júna 2021 bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty a\nžaloba boa podaná dňa 31. januára 2022. Dňa 25. augusta 2022 bolo v Obchodnom vestníku č. 165/2022\nzverejnené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. augusta 2022, ktorým bol žalobca\nopätovne ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu.\n14. Žalovaný vo svojej duplike zotrval na všetkých vznesených námietkach i na návrhu na prerušenie\ntohto konania do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní vo veci obnovy konania. Mal za to, že v konaní\nuplatnený nárok je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho\ndôvodu a nie, ako predbežne súd ustálil, o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, ktorý\nodpadol. V tejto súvislosti vzniesol aj námietku premlčania, keďže správca si vyplatil odmenu dňa 2.\njanuára 2012, od ktorého dátumu je potrebné plynutie premlčacej lehoty počítať, pretože ide o plnenie\nbez právneho dôvodu. Nárok je teda premlčaný.\n15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia prioritne\nzaoberal otázkou, či sú v konaní splnené procesné podmienky, ktorých nesplnenie namietal žalovaný.\n16. Vo vzťahu k námietke litispendencie dospel prvostupňový súd k záveru, že ku dňu rozhodovania\nsúdu neprebiehalo žiadne konanie, ktoré by vykazovalo znaky totožnosti, pokiaľ sa týka sporových strán\na predmetu konania, a teda súd vo veci rozhodol.\n17. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že v prípade podania žaloby vo veci\nvedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Cbi/3/2021 a v prípade podania žaloby v\nprejednávanej veci, teda veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Cbi/1/2022\nsa v širšom kontexte jedná v podstate o rovnaký subjekt na strane žalobcu. Uviedol, že ako vyplýva z\nrozhodnutí prijatých Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 43Cbi/3/2021, žalobcom bolo\n„Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Domaniža - v likvidácii“, ktoré bolo právne zastúpené\nAdvokátskou kanceláriou SUCHÝ & PARTNERS s. r. o. Žalobcom v tomto konaní bol teda priamo\núpadca. Úpadca je právnickou osobou, ktorej nezanikla právna subjektivita, a teda procesne je spôsobilá\nbyť sporovou stranou v civilnom sporovom konaní (§ 61 CSP). Úpadca ako naďalej existujúca právnická\nosoba má spôsobilosť na práva a povinnosti, a preto má danú procesnú subjektivitu. Túto však treba\nodlišovať od oprávnenia domáhať sa určitého nároku, teda od vecnej legitimácie, čo je stav, ktorý\nnevyplýva z procesného práva, ale z hmotného práva. Nedostatok vecnej legitimácie nie je prekážkou\npodania žaloby, je však prekážkou toho, aby bol žalobca v spore úspešný. Vyhlásením konkurzu prešlo\noprávnenie uplatňovať majetkové nároky súvisiace s konkurznou podstatou na správcu konkurznej\npodstaty a úpadca už sám vo svojom mene tieto nároky úspešne uplatniť nemôže. Preto i keď nič\nnebráni tomu, aby úpadca žalobu vo svojom mene podal, nemohol by byť vo veci uplatnenia nárokov z\nkonkurznej podstaty úspešný, pretože vecnú legitimáciu v týchto sporoch nadobúda zo zákona správca\nkonkurznej podstaty ako osoba odborne zdatná, ktorá jediná je oprávnená uplatňovať nároky majetkovej\npovahy súvisiace s majetkom v konkurznej podstate.\n18. Na rozdiel od konania vedeného pod sp. zn. 43Cbi/3/2021, v prebiehajúcom konaní vedenom pod sp.\nzn. 43Cbi/1/2022 je žalobcom správca konkurznej podstaty úpadcu Správcovská a reštrukturalizačná,\n\nk.s., IČO: 36 866 555, ktorý uplatňuje nárok majetkovej povahy vo vzťahu k majetku v konkurznej\npodstate (vo vzťahu k finančným prostriedkom získaným speňažením konkurznej podstaty), pričom\nsprávca konkurznej podstaty je z hľadiska právnej subjektivity subjektom oddeleným od úpadcu.\nŽalobcom v tomto konaní je tak Správcovská a reštrukturalizačná, k.s., IČO: 36 866 555 a nie\n„Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Domaniža - v likvidácii“, IČO: 00 200 051. Súd prvej\ninštancie tiež poukázal, že otázka právneho zastúpenia rovnakou advokátskou kanceláriou je irelevantná\nvo vzťahu k možnej litispendencie.\n19. K námietke miestnej príslušnosti súd prvej inštancie, podporne poukazujúc aj na komentár k\nCivilnému sporovému poriadku, dospel k záveru, že za spor súvisiaci, resp. vyvolaný konkurzným konaní\nsa považuje spor, ktorý by vôbec nevznikol, ak by nedošlo k vyhláseniu konkurzu. Poukázal, na ustálenú\njudikatúru najvyššieho súdu najmä v otázke miestnej príslušnosti vo vzťahu ku konaniam o náhradu\nškody spôsobenú správcom konkurznej podstaty pri výkone funkcie správcu, kedy si nárok na náhradu\nškody uplatňuje v mene úpadcu do konkurznej podstaty nový správca konkurznej podstaty úpadcu. V\ntýchto sporoch, rovnako ako v prejednávanej veci ide o uplatnenie nároku voči fyzickej osobe na základe\nhmotných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), v prípade náhrady\nškody podľa § 420 a nasl., teda podľa iného právneho predpisu ako zákona o konkurze a vyrovnaní.\nPoukázal na ustálený názor najvyššieho súdu, podľa ktorého, konania, ktoré sú naviazané na konkurz,\nsú aj konania o náhradu škody vzniknuté porušením povinnosti správcu v súvislosti so zákonom o\nkonkurze a vyrovnaní a naopak, v prípade, ak by správca konkurznej podstaty bol účastníkom konania,\nnepostačuje táto skutočnosť na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vplývajúce\npriamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Ndob/9/2021 z 15. novembra 2021). Uviedol, že v prejednávanej veci si nárok na vrátenie\nfinančných prostriedkov uplatňuje správca konkurznej podstaty, ktorý koná v mene úpadcu a uplatňuje\nsi nárok na vrátenie tých finančných prostriedkov, ktoré boli získané speňažením majetku v konkurznej\npodstate bývalým správcom konkurznej podstaty, čo zakladá aplikáciu ustanovenia § 20 písm. d) CSP\nv znení účinnom do 16. júla 2022.\n20. Súd prvej inštancie taktiež poznamenal, že na predmetný spor sa nevzťahuje názor vyslovený v\nuznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndob/2/2013 (R 99/2014), v ktorom rozhodol,\nže vecne a miestne príslušným súdom na prejedanie sporu o náhradu škody spôsobenej správcom\nkonkurznej podstaty je súd podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“), pretože spor o náhradu škody nie je sporom vyvolaným konkurznom v zmysle ustanovenia §\n88 ods. 1 písm. j) OSP. Toto rozhodnutie sa na situáciu riešenú v predmetnom konaní nevzťahuje z\ndôvodu, že hmotnoprávny nárok si neuplatňoval nový správca konkurznej podstaty v mene úpadcu,\nteda nešlo o spor, ktorý by bol vyvolaný alebo súvisiaci s konkurzom, ale uplatňovali si túto náhradu\nškody veritelia, ktorí mali za to, že správca konkurznej podstaty postupoval v rozpore so svojimi\npovinnosťami, pričom konkurz už bol medzičasom ukončený. Poukázal, že konanie 43Cbi/1/2022 nemá\ntakýto charakter, pretože v prejednávanom prípade si na základe OZ nárok na vrátenie finančných\nprostriedkov uplatňuje priamo správca konkurznej podstaty v mene úpadcu, teda za účelom navrátenia\ntých finančných prostriedkov, ktoré boli získané speňažením majetku v konkurznej podstate naspäť do\nkonkurznej podstaty. Zároveň pred ukončením tohto sporu nie je možné ukončiť konkurz, čo je znakom\npreviazanosti prejednávaného sporu na konkurz. Z uvedeného dôvodu postupoval súd prvej inštancie\nv zmysle ustanovenia § 42 CSP a na námietku miestnej nepríslušnosti neprihliadala a spor prejednal\na rozhodol.\n21. K námietke žalovaného týkajúcej sa vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že\nvo vzťahu k tomu, že rozhodnutie konkurzného súdu zo dňa 8. júna 2021, ktoré bolo zverejnené v\nObchodnom vestníku dňa 16. júna 2021, bolo rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/6/2022\nzrušené, táto skutočnosť nebráni tomu, aby v čase medzi vykonateľným ustanovením žalobcu do funkcie\nsprávcu konkurznej podstaty dňa 16. júna 2021 a nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho\nsúdu o zrušení uznesenia konkurzného súdu, ktorým bol ustanovený, bránilo správcovi v úkonoch v\nmene úpadcu. Súd prvej inštancie sa tak nestotožnil s námietkou žalovaného, že rozhodnutie o zrušení\nuznesenia o ustanovení správcu konkurznej podstaty má účinky ex tunc. Od momentu zverejnenia v\nObchodnom vestníku bol správca ustanovený do funkcie a až do momentu, kedy mu funkcia správcu\nzanikla bol oprávnený robiť všetky úkony, ktoré ako správca konkurznej podstaty môže vykonávať v\nzmysle zákona o konkurze a vyrovnaní, a to bez ohľadu na dôvod zániku funkcie správcu. V zmysle\n\nuvedenej právnej úvahy súd prvej inštancie posudzoval aj námietku vecnej legitimácie žalobcu v čase\nrozhodovania o predmetnom nároku.\n22. Pokiaľ ide o posúdenie otázky hmotnoprávneho nároku, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca síce\nneklasifikoval pred vykonaním pojednávania právny titul svojho uplatňovaného nároku voči žalovanému,\npričom uviedol, že nejde o nárok plynúci z bezdôvodného obohatenia ale, že ide „o klasickú žalobu o\nzaplatenie“. Krajský súd s poukazom na uvedené konštatoval, že ak tak sám žalobca neurobí, súd je v\nzmysle zásady iura novit curia povinný definovať konkrétnu právnu normu hmotného práva, na základe\nktorej má za to, že nárok žalobcu na zaplatenie vznikol. Právne posúdenie uplatneného nároku je vždy\nvecou súdu a sporová strana nie je povinná svoj nárok právne kvalifikovať. Z odôvodnenia rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie vyplýva, že súd právnu kvalifikáciu uplatneného nároku žalobcom vykonal, pričom\nvychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, z ktorých mu vyplynulo, že žalovaný ako predchádzajúci\nsprávca konkurznej podstaty si na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia konkurzného\nsúdu o určení odmeny správcu v právoplatnej konečnej správe 51K/142/1995-1231 z 13. januára 2011\nvyplatil dňa 2. januára 2012 právoplatne schválenú odmenu vo výške 126 099,23 eura. Zároveň uviedol\nžalobca skutkové tvrdenie, že rozhodnutie konkurzného súdu o schválení výšky odmeny správcu v\nkonečnej správe bolo zrušené na základe dovolacieho rozhodnutia najvyššieho súdu a výška odmeny\nsprávcu bola ustálená v druhom rozhodnutí konkurzného súdu o konečnej správe 51K/142/1995-1623 zo\n14. novembra 2018, kedy bola ustálená odmena správcu konkurznej podstaty vo výške 58 910,30 eura\na po odrátaní vyplateného preddavku 13 277,57 eura zostalo na doplatenie 45 632,73 eura. Citované\nrozhodnutie konkurzného súdu bolo potvrdené uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/1/2019 z 19.\nmarca 2019, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 24. apríla 2019, čím nastala situácia, kedy v dôsledku\nneskoršieho rozhodnutia súdu bola suma určená na doplatenie v rámci odmeny správcu konkurznej\npodstaty nižšia, než tomu bolo v pôvodne právoplatnom rozhodnutí o schválení konečnej správy. Na\nuvedené skutkové tvrdenia bolo možné aplikovať ustanovenie § 451 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého\nsa za bezdôvodné obohatenie považuje aj majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu,\nktorý odpadol. Súd prvej inštancie posúdil uvedenú situáciu ako skutkovú podstatu bezdôvodného\nobohatenia, kedy dôvod odpadol v dôsledku toho, že správca konkurznej podstaty si ku dňu 2. januára\n2012 vyplatil doplatok k odmene správcu vo výške 126 099,23 eura na základe platného právneho\ndôvodu, a to rozhodnutia konkurzného súdu, ktorým tento schválil konečnú správu, v ktorej rozhodol aj\no výške odmeny a náhrade výdavkov správcu konkurznej podstaty. Ku dňu plnenia (vyplatenia odmeny)\ntak právny dôvod plnenia existoval. Až v dôsledku zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré\nodvolací súd prijal na základe dovolacieho rozhodnutia najvyššieho súdu, bolo rozhodnutie konkurzného\nsúdu o schválení konečnej správy a určení výšky odmeny zrušené a nahradené novým rozhodnutím\nkonkurzného súdu, v ktorom už bola určená suma na doplatenie odmeny správcu konkurznej podstaty\nvo výške nižšej o 80 466,50 eura. V súčasnej dobe tak dôvodom, pre ktorý je správca oprávnený\nsi vyplatiť odmenu správca konkurznej podstaty je rozhodnutie súdu, ktorým schválil druhú konečnú\nsprávu, teda rozhodnutie sp. zn. 51K/142/1995-1623 zo 14. novembra 2018, ktoré bolo právoplatne\npotvrdené najvyšším súdom a je odo dňa 24. apríla 2019 vykonateľné. Vo výške rozdielu medzi určení\nodmeny správcu v prvej konečnej správe a odmeny správcu určenej v druhej konečnej správe správca\ndisponuje finančnými prostriedkami, na ktoré nemá nárok, disponuje nimi bez právneho dôvodu, a\nto za situácie, kedy pôvodne na to právny dôvod bol (právoplatnosť konečnej správy 1), ale novým\nrozhodnutím o konečnej správe odpadol, pričom hmotnoprávny nárok žalovaného na vyplatenie odmeny\nsprávcu potvrdené súdom bolo, avšak už v inej výške.\n23. Zároveň nárok na vrátenie časti vyplatenej odmeny nevznikol k momentu zrušenia pôvodného,\nprvého rozhodnutia o výške odmeny v konečnej správe 1 (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 51-24K/142/95-1231 v spojení s uznesením najvyššieho súdu 4Obo/16/2011 z 21. augusta 2011),\nale vznikol až právoplatnosťou druhého rozhodnutia o konečnej správe (uznesenie Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 51K/142/1995-1623 v spojení s uznesením najvyššieho súdu 3Obo/1/2019 z\n19. marca 2019), pretože až vtedy bola právoplatne ustálená výška odmeny a až vtedy bolo zrejmé,\nže pôvodne vyplatená odmena nemala byť vyplatená v takej výške, akú ustálil konkurzný súd v prvej\nkonečnej správe. Moment vzniku bezdôvodného obohatenia týmto spôsobom formuloval aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 18/2016-78 z 9. februára 2017, keď uviedol, že „zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia deklaratórnej povahy nezakladá bez ďalšieho právo strany v konaní na\nvrátenie poskytnutého plnenia, pretože je rozhodujúce, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne\nexistujúcom hmotnoprávnom základe. Zrušenie právoplatného rozsudku by založilo samo o sebe právo\nna vydanie bezdôvodného obohatenia iba v prípade právoplatného rozsudku majúceho konštitutívne\n\núčinky“. Súd prvej inštancie sa pri posúdení charakteru rozhodnutia konkurzného súdu o schválení\nkonečnej správy stotožnil s názorom žalovaného, ktorý na pojednávaní uviedol, že má za to, že išlo o\ndeklaratórne rozhodnutie súdu. Schválenie výšky odmeny a výšky náhrady nákladov správcu konkurznej\npodstaty má deklaratórny charakter, pretože samotný nárok na odmenu vyplýva zo Zákona o konkurze\na vyrovnaní, jeho výška z nadväzujúcej vyhlášky a súd schválením konečnej správy iba deklaruje\npotvrdenie existencie aj výšky tohto nároku.\n24. Súd prvej inštancie sa tak nestotožnil s názorom žalovaného, že žalovaný nadobudol majetkový\nprospech bez právneho dôvodu. Ku dňu vyplatenia odmeny správcu 2. januára 2012 totiž žalovaný mal\nprávny dôvod, pre ktorý bol oprávnený si sumu odmeny vyplatiť vo výške 126 099,23 eura. V konaní\nani nebolo sporné, že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť ako správca konkurznej podstaty tým, že si\nodmenu vyplatil, keďže správca bol na to v čase vyplatenia odmeny oprávnený na základe právoplatných\nrozhodnutí konkurzného, ako aj odvolacieho súdu. Skutkové tvrdenie, že správca si vyplatil finančné\nprostriedky vo výške 126 099,23 eura tak nemôže byť podriadená pod hypotézu tej skutkovej podstaty\nbezdôvodného obohatenia, ktorá pokrýva stav, kedy na strane žalovaného dôjde k získaniu majetkového\nprospechu bez právneho dôvodu.\n25. Žalovaný namietal retroaktívnu aplikáciu normy pri určení výšky odmeny správcu konkurzným súdom\npri rozhodovaní o jej výške v rámci druhej konečnej správy, ako aj postup najvyššieho súdu v konaní,\nv ktorom zrušil právoplatné rozhodnutie o schválení konečnej správy a o určení odmeny a výdavkov\nsprávcu konkurznej podstaty na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora a spochybnil\ntiež právne posúdenie najvyššieho súdu v tomto rozhodnutí. Súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedeným\nnámietkam dospel k záveru, že v predmetnom konaní o vydaní bezdôvodného obohatenia sa uvedenými\nnámietkami nebol oprávnený zaoberať. Rozhodnutie o výške odmeny správcu bolo právoplatne určené\nv druhej konečnej správe č. k. 51K/142/1995-1623, ktorá sa v spojitosti s rozhodnutím odvolacieho súdu\nstala právoplatnou dňa 24. apríla 2019 a súd je týmto rozhodnutím v tomto konaní viazaný\n26. K návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodu hospodárnosti, poukazujúc na podané\nodvolanie voči rozhodnutiu konkurzného súdu o ustanovení správcu konkurznej podstaty do funkcie,\no ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, ako aj dovolaniu podanému na najvyšší súd vo veci návrhu na\nobnovu konania o schválení konečnej správy, súd prvej inštancie uviedol, že nevzhliadol dôvod na\nprerušenie konania. Rozhodnutie konkurzného súdu, ako aj odvolacieho súdu o ustálení výšky odmeny\nsprávcu sa stalo právoplatným, takisto aj konanie o návrhu na obnovu konania. Podanie dovolania\nvo veci obnovy konania o schválení konečnej správy nemá vplyv na skutočnosť, že návrh na obnovu\nkonania bol právoplatne zamietnutý. Súd poukázal na to, že v konaní o návrhu na obnovu konania\nsa preskúmava iná otázka než je otázka správneho určenia výšky, ale to, či boli splnené podmienky\npre povolenie obnovy konania. Pokiaľ ide o podané odvolanie vo veci rozhodnutia konkurzného súdu\no ustanovení žalobcu za správcu konkurznej podstaty, toto nebráni rozhodnutiu v predmetnom spore,\nnakoľko v súčasnosti je správca ustanovený a napriek nenadobudnutiu právoplatnosti tohto rozhodnutia\nz dôvodu podaného odvolania, rozhodnutie je účinné a vykonateľné. Súd prvej inštancie konštatoval, že\nnezistil žiadne dôvody na prerušenie konania a preto postupoval v zmysle ustanovenia § 162 ods. 3 CSP.\n27. Proti rozsudku súd prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie, ktoré odôvodnil\ntým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.\n1 písm. h) CSP]. Namietal, právne posúdenie litispendencie, uviedol, že v konaní sp. zn. 43Cbi/3/2021,\nako aj v predmetnom konaní, je totožný predmet konania a ide o totožnú osobu žalovaného ako bývalého\nsprávcu konkurznej podstaty, v oboch konania žalovaného ako fyzickú osobu. Predmetom oboch konaní\nje zaplatenie rozdielu medzi pôvodne priznanou odmenou z konkurzného konania a aktuálne priznanou\nodmenou pre správcu. V prvom súdnom konaní žalobca zobral žalobu späť dňa 31. januára 2022, kde\nna hlavičkovom papieri je uvedený správca ako aj pri podpise a zároveň uvedený právny zástupca\nadvokátska kancelária SUCHÝ & PARTNERS s.r.o. Odvolateľ poukázal, že súd žalobu zamietol, a teda\nakceptoval totožnosť a právnu subjektivitu žalobcu, ktorá je identická so žalobcom v predmetnom konaní.\nNamietal, že v čase podania „novej“ žaloby (predmetného konania) nebolo zastavené pôvodné konanie\nvedené pod sp. zn. 43Cbi/3/2021, čím došlo k poškodeniu žalovaného na jeho základných ľudských\nprávach a slobodách garantovaných Ústavou SR.\n28. Odvolateľ taktiež namietal právne posúdenie námietky miestnej príslušnosti, pričom uviedol že ide o\nspor podľa Občianskeho zákonníka z dôvodu bezdôvodného obohatenia, a teda nie je založená výlučná\n\nmiestna príslušnosť, keďže nejde o spor vyvolaný konkurzným konaním. Uviedol síce, že predmetom\nkonania je rozdiel medzi dvomi odmenami správcu konkurznej podstaty, avšak v tomto prípad nejde o\nnáhradu škody. V predmetnom spore nejde o prípad porušenia povinnosti správcu konkurznej podstaty\npri výkone funkcie správcu, a tak jediné prepojenie nekonkurzné konanie je, že sa koná o odmene\nsprávcu.\n29. Odvolateľ tiež vyslovil nesúhlas s názorom prvostupňového súdu, že nebol dôvod na prerušenie\nkonania z dôvodu, že ak dôjde k zrušeniu pôvodného rozhodnutia prostredníctvom obnovy konania\nnapadnutého dovolaním a medzičasom by v dôsledku tohto prebiehajúceho konania po jeho\nprávoplatnom ukončení došlo k vydaniu žalovanej sumy zo strany žalovaného žalobcovi a následne\nrozvrhnutiu tejto sumy veriteľom, žalovaný bude poškodený na svojich právach, keďže konkurzné\nkonanie bude pravdepodobne ukončené, a tak žalovaný finančné prostriedky nezíska späť. Uviedol,\nže jedným z účelov súdneho konania je vytvorenie, resp. obnovenie stavu právnej istoty a legitímneho\nočakávania ochrany práv súdnou cestou, ktorý účel v prípade neprerušenia konania podľa tohto\nnaplnený nebol.\n30. Odvolateľ ďalej namietol aj právne posúdenie námietky nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.\nUviedol, že žalobca v čase podania žaloby bol správcom, avšak prostredníctvom retroaktívneho účinku\nzrušovacieho rozhodnutia, toto kompetenčné rozhodnutie súdu bolo následne zrušené. Má za to, že ide\no posúdenie právnych úkonov správcu, ktorého postavenie ako správcu bolo následne zrušené. Otázne\nzostalo, či mohol vykonal správca akékoľvek procesné, ako aj hmotnoprávne úkony v mene úpadcu.\nPodľa odvolateľa žalobcom mali byť veritelia ako prijímatelia príslušnej časti žalovanej sumy v rámci\nrozvrhu jej výťažku. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v tejto otázke.\n31. Ďalšia odvolacia námietka spočívala v nesprávnom právnom posúdení právneho nároku\nuplatneného žalobou . Uviedol, že žalobca pri podaní žaloby nešpecifikoval právny dôvod žaloby, a tým\nvážnym spôsobom zasiahol do práva na procesnú obranu žalovaného, najmä z dôvodu, že k ustáleniu\nprávneho dôvodu došlo až na predbežnom prejednaní sporu, na ktorom súd prvej inštancie vo veci\nrozhodol. Odvolateľ má za to, že vo veci ide o bezdôvodné obohatenie, majetkový prospech získaný\nplnením bez právneho dôvodu, avšak nie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale ku ktorému došlo bez\nprávneho dôvodu.\n32. Odvolateľ nesúhlasil ani s právnym posúdením námietky retroaktívnosti uplatnenej právnej normy pri\nurčení výšky odmenu správcu. Podľa jeho názoru práve retroaktívnosť tejto normy je právnym základom\nvzniku rozdielu odmeny, existencie dvoch v inom čase právoplatných rozhodnutí súdu o priznaní\nodmeny a najmä právneho posúdenia právneho dôvodu uplatneného nároku, ktorý žalobca neuviedol v\npodanej žalobe, ani počas konania. Uviedol, že súd sa nedostatočne vysporiadal s uvedeným procesný\npochybením žalobcu.\n33. Záverom odvolania navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil, tak že žalobu\nzamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne,\naby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v celom rozsahu vec vrátil krajskému súdu na nové konanie\na rozhodnutie.\n34. K odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne\nsprávny a navrhol ho v celom rozsahu odvolacím súdom potvrdiť. K námietke prekážky litispendencie\nuviedol, že žaloba podaná dňa 2.12.2021 vo veci sp. zn. 43Cbi 3/2021 bola vzatá v celom rozsahu\nspäť dňa 31.1.2022. Naviac spor sp. zn. 43Cbi 3/2021 nevykazuje znaky totožnosti s týmto sporom,\npretože nebol vedený medzi tými istými stranami sporu aké sú v tomto súdnom spore. Poukázal na\nto, že prekážka litispendencie vzniká vtedy, keď ide o spory medzi rovnakými sporovými stranami, s\nrovnakým predmetom konania a s rovnakými skutkovými okolnosťami, od ktorých sa právo odvodzuje\nako sú v tomto súdnom konaní. K námietke, že rozhodol miestne nepríslušný súd uviedol, že v\npredmetnej veci ide o spor vyvolaný konkurzom, osobitnou povahou konkurzného konania, nakoľko sa\njedná o spor, ktorý sa dotýka konkurznej podstaty. Ak by neprebiehalo konkurzné konanie na majetok\núpadcu, nedošlo by k rozdeleniu výťažku a k rozdielu, ktorý je predmetom tohto sporu. Teda spor\nbol vyvolaný práve konkurzom na majetok úpadcu. K odvolacej námietke, že súd mal toto konanie\nprerušiť z dôvodu, že beží dovolacie konanie vo veci obnovy konania o schválení konečnej správy,\nuviedol, že súd postupoval správne, keď konanie neprerušil, pretože dovolanie nemá odkladný účinok,\n\na naviac dovolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 28. marca 2023 uznesením sp.\nzn. 2ObdoV/3/2022 odmietol. K námietke o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že\nžalobca bol v čase podania žaloby aktívne vecne legitimovaný, pretože Krajský súd v Banskej Bystrici\nzo dňa 8. júna 2021 pod sp. zn. 51K/142/1995-1987 nadobudlo vykonateľnosť dňa 16. júna 2021 a\nžaloba bola podaná na súd dňa 31. januára 2022. Dňa 25. augusta 2022 bolo v Obchodnom vestníku\nč. 165/2022 zverejnené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. augusta 2022, na\nzáklade ktorého bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske výrobné a\nobchodné družstvo Domaniža - v likvidácii opätovne ustanovená Správcovská a reštrukturalizačná, k.s.\nVyslovil nesúhlas s názorom žalovaného pretože podľa neho by každý správca po podaní odvolania voči\nuzneseniu o ustanovení správcu musel čakať na rozhodnutie o odvolaní a dovtedy by nesmel vykonávať\nsvoju funkciu, čo je neprípustné. K námietke, že žalobca právne svoj nárok nekvalifikoval odkázal na\nvyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku s tým, že povinnosťou žalobcu\nbolo len uviesť rozhodujúce skutočnosti, aby súd vedel uplatnený nárok právne kvalifikovať, pričom s\ntouto kvalifikáciou sa plne stotožnil. V tejto súvislosti považuje aj námietku o nesprávnosti posúdenia\npremlčania za nedôvodnú, a taktiež odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,odvolací súd“), ako súd funkčne príslušný na\nprejednanie predmetného odvolania podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP) včas (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP), proti rozsudku, proti\nktorému zákon podanie tohto opravného prostriedku nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie\nv rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených a bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné.\n36. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n37. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n38. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými\ntvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n39. Ak sa odvolací súd stotožní v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia a prípadne ich na zdôraznenie správnosti doplniť o ďalšie dôvody. Aj v takomto prípade\nskráteného odôvodnenia však dovolací súd musí dať stanovisko k podstatným vyjadreniam strán\npredneseným pred súdom prvej inštancie, ak k nim v napadnutom rozhodnutí nezaujal stanovisko\nsúd prvej inštancie, a zároveň vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami (t. j. takými, ktoré v prípade\nich preukázania môžu priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa) uvedenými v odvolaní (bližšie\npozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 1270 až 1273).\n40. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá\nodpovedať na každú námietku alebo argument, ktoré boli vznesené v opravnom prostriedku, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto\nsúvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej\na druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom\nrozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.\n41. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu ako súdu konajúceho v prvej inštancii, ktorým žalobe o zaplatenie 80 466,50 eura\nvyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania, a to na základe odvolania\npodaného žalovaným. V ňom vzniesol viaceré námietky uvedené vyššie v predchádzajúcich bodoch).\nOdvolateľ napádal rozsudok súdu prvej inštancie podľa obsahu odvolacích námietok z dôvodu, že\n\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) ako aj, že súd dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP),\nže neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), ako aj, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Namietol existenciu\nprekážky litispendencie pre prebiehajúce konanie sp. zn. 43Cbi 3/2021, ďalej nedostatok miestnej\npríslušnosti súdu konajúceho v prvej inštancii - Krajského súdu v Banskej Bystrici (tvrdí, že miestne\npríslušným súdom je Okresný súd Považská Bystrica), ďalej, že konanie malo byť prerušené pre podanie\ndovolania vo veci obnovy konania o schválení konečnej správy, taktiež, že súd nesprávne právne posúdil\nnámietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj skutočnosť, že žalobca v žalobe právne\nsvoj nárok nekvalifikoval a súd ho nesprávne právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia vzniknutého plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka)\na v tejto súvislosti nesprávne právne posúdil vznesenú námietku premlčania sa nároku žalobcu (ktorú\nsúd neuznal za dôvodnú, pretože nešlo o vydanie plnenia prijatého bez právneho dôvodu) a záverom\nnamietol, že súd sa mal zaoberať námietkou retroaktivity uplatnenej normy, pretože tá je základom\nvzniku rozdielu odmeny, ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti vysporiadania sa s\nnámietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n42. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli vo veci vznesené a v\nplnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. S poukazom na\nto, sa odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto nebude\nvšetky dôvody, s ktorými sa stotožňuje opakovať, ale a zdôrazní k nim, resp. doplní k nim ďalšie dôvody\nna zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalovaného.\nNámietky, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní totiž vzniesol aj v priebehu súdneho konania a súd prvej\ninštancie sa s nimi v napadnutom rozsudku - jeho odôvodnení vysporiadal dostatočne a zrozumiteľne,\npričom odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, že by použil iný\nprávny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo, že by aplikoval síce správny právny predpis, avšak\nho nesprávne vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.\n43. Odvolací súd v zhode sú súdom prvej inštancie má za to, že v konaní nebola daná prekážka\nlitispendencie.\n44. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.\nAk na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.\n45. Ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie o veci samej, ale ani v priebehu konania pred súdom\nprvej inštancie nebránila súdu v tomto spore konať prekážka iného začatého konania o tej istej veci\nvedeného pod sp. zn. 43Cbi/3/2021. Toto konanie ako vyplýva aj z č. l. 154 totiž neprebiehalo medzi\ntými istými sporovými stranami (v každom spore bol rozdielny žalobca, ide o rozdielne samostatné\nprávne subjekty, pričom medzi nimi nie je právne nástupníctvo). Tým neboli splnené všetky atribúty\npre konštatovanie existencie prekážky litispendencie, t. j. prekážky prebiehajúceho totožného konania\n- ustálené súdnou praxou (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Co3/2011, či 3Cdo/290/2012 a to\ntotožnosť strán sporu, totožnosť predmetu konania a totožnosť skutkových okolností. Táto prekážka aj\nkeby vznikla je prekážkou odstrániteľnou, keď súd spravidla zastaví konanie o žalobe podanej neskôr.\nPrekážka litispendencie môže byť odstránená napríklad aj tým, že konanie bude zastavené v dôsledku\nspäťvzatia jednej z dvoch žalôb. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v\nčase rozhodnutia. Aj napriek vyššie uvedenej odlišnosti sporových strán, odvolací súd konštatuje, že\naj ak by existovala totožnosť strán sporu, bola by prekážka litispendencie ku dňu rozhodnutia v tomto\nspore súdom prvej inštancie odstránená, pretože na základe späťvzatia žaloby bolo konanie sp. zn.\n43Cbi/3/2021 zastavené uznesením č. k. 43Cbi/3/2021-132 zo dňa 16. februára 2022. V tomto spore\nzačatom na základe žaloby doručenej na súd dňa 31.januára 2022 súd prvej inštancie rozhodol o veci\nsamej až dňa 21. februára 2023. Predmetná námietka o existencii prekážky litispendencie je nedôvodná.\n46. K námietke nedostatku miestnej príslušnosti súdu konajúceho v prvej inštancii, teda Krajského súdu\nv Banskej Bystrici, keď žalovaný tvrdí, že na prejednanie veci mal byť miestne príslušný Okresný súd\nPovažská Bystrica, odvolací súd uvádza, že ani táto námietka nie je dôvodná a súd prvej inštancie sa\nňou rozsiahlo venoval.\n\n47. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú\npríslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba\ndo otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.\n48. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr\npri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na\nzačiatku konania.\n49. Podľa § 12 ods. 1 CSP na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n50. Podľa § 20 písm. d/ CSP v znení v čase začatia konania namiesto všeobecného súdu žalovaného\nje na konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné\nkonanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n51. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v prípade\nnámietky, že vec mal prejednať a rozhodnúť Okresný súd Považská Bystrica a nie Krajský súd v Banskej\nBystrici, nejde o miestnu nepríslušnosť, keďže ide o dva inštančne odlišné súdy, hoci v čase podania\nžaloby túto príslušnosť CSP upravoval ako osobitnú miestnu príslušnosť. Žaloba bola podaná dňa 1.\nfebruára 2022, pričom bola vyvolaná, resp. je súvisiaca s konkurzným konaním na majetok úpadcu, ktoré\nje vedené pod sp. zn. 51K/142/1995 na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Zjednodušene povedané,\nide ešte o pôvodné konkurzné konanie, na ktorého vedenie bol podľa predchádzajúcej procesnej normy\n- OSP spočiatku, a to až do roku 2006 príslušný krajský súd a spory týmto konkurzným konaním\nvyvolané, či súvisiace prejednávali krajské súdy, na ktorých konkurzné konania prebiehali. Upravovalo\nto ustanovenie § 372n OSP, podľa ktorého ak sa konkurzné alebo vyrovnacie konanie začalo do 31.\ndecembra 2005 na súde, ktorý je príslušný podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2005, je tento\nsúd príslušný aj na konanie v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzným a vyrovnacím konaním s\nvýnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj po 31. decembri 2005. Predmetom\nžaloby je vydanie časti prijatej konkurznej odmeny správcu, pretože dôvod na základe ktorej bola\ntáto odmena vyplatená odpadol. Z toho vyplýva, že uvedené konanie sa dotýka konkurznej podstaty\núpadcu a súvisí s konkurzným konaním úpadcu, ktoré začalo do 31.decembra 2005 na Krajskom súde v\nBanskej Bystrici. Dá sa konštatovať, že keby nebolo konkurzného konania takýto spor by nikdy nevznikol,\nteda možno konštatovať, že spor je vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania. Z tohto dôvodu\nje na toto konanie príslušný v prvej inštancii Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý súd je aj miestne\npríslušným súdom, v zmysle právnej úpravy v čase začatia tohto konania, keďže na ňom sa začalo a\nviedlo konkurzné konanie úpadcu.\n52. K námietke žalovaného o tom, že predmetné konanie malo byť prerušené pre podanie dovolania vo\nveci obnovy konania o schválení konečnej správy, odvolací súd uvádza, že súd konanie podľa § 162\nods. 1 písm. a/ CSP preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní\nriešiť. Obnova konania, voči ktorej zamietnutiu bolo žalovaným vedené až dovolacie konanie, mala\nobnoviť konanie o schvaľovaní konečnej správy. V konaní o povolenie obnovy iného súdneho konania\nsúd skúma otázky, či sú splnené podmienky obnovenia určitého konania. Priamo otázka týkajúca sa\ntohto súdneho konania, t. j. otázka výšky odmeny konkurzného správcu úpadcu sa v ňom nerieši a aj\npočas dovolacieho konania, na ktoré poukázal žalovaný zostala právoplatne vyriešenou v pôvodnom\nkonaní\nsp. zn. 51-24K 142/95 vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Ako\nvyplýva z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu - dovolacie konanie už medzičasom bolo skončené, a to\nodmietnutím dovolania žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca\n2023 sp. zn. 2ObdoV/3/2022). Vzhľadom k tomu možno konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval\nsprávne, keď toto súdne konanie neprerušil.\n53. K námietke nesprávneho právneho posúdenia nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,\nodvolací súd uvádza, že touto námietkou sa súd prvej inštancie zaoberal vo viacerých bodoch\nodôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožnil a na doplnenie,\nzdôraznenie ich správnosti uvádza, že vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti\nv civilnom súdnom konaní rozumie oprávnenie strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú\n\nlegitimáciu má tá zo strán sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom\nsubjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej\nz hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Ak by napríklad\nžalobca nebol nositeľom subjektívneho práva, napríklad neprináležalo by mu konkrétne právo vymáhať\nsi určitú sumu od odporcu a napriek tomu takúto žalobu podá, súd takúto žalobu zamietne z dôvodu\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie. V danom prípade žalobca ako správca konkurznej podstaty\núpadcu uplatnil voči žalovanému ako bývalému správcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\nvzniknutého plnením z dôvodu ktorý odpadol, a to vydanie časti z konkurznej odmeny, ktorá na základe\nnového rozhodnutia o výške konkurznej odmeny pôvodnému správcovi konkurznej podstaty nepatrí.\nBezdôvodné obohatenie sa má podľa § 456 OZ sa má vydať tomu na úkor koho bol získaný (v danom\nprípade bol získaný na úkor konkurznej podstaty úpadcu). Ide o plnenie, ktoré patrí do konkurznej\npodstaty úpadcu a nárok naň je oprávnený na súde uplatniť správca konkurznej podstaty úpadcu,\na to s poukazom na zákon o konkurze a vyrovnaní (§ 14 ods. 1 písm. a/,c/ z. č. 328/1991 Zb.),\nktorým sa konkurzné konanie úpadcu spravuje. Správca konkurznej podstaty je po vyhlásení konkurzu\noprávnený nakladať s majetkom konkurznej podstaty, pričom všetky súdne konania, ktoré sa týkajú\nmajetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku,\nmožno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi. Aktívna legitimácia žalobcu je\npreto v danom prípade, aj ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie, daná. Námietka žalovaného je\nnedôvodná.\n54. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že\nnemožno konštatovať, že by bol napadnutý rozsudok v časti vysporiadania sa s námietkou nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu nedostatočne odôvodnený, a že by takýto nedostatok znemožnil\nžalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil\nskutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil\nv súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci\nskutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil svoje\nprávne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne objasnil, z akých úvah vychádzal. Pri výklade\naplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nnepoprel ich účel ani podstatu.\n55. K námietke odvolateľa, že žalobca svoj nárok právne nekvalifikoval, odvolací súd na doplnenie k\ndôvodom súdu prvej inštancie poukazuje na ustálenú súdnu prax (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/196/2009, sp. zn. 4MCdo/15/2010, sp. zn. 7Cdo/25/2018), ktorá platila\npre občianskoprávne súdne konanie ešte z čias účinnosti procesnej normy - Občianskeho súdneho\nporiadku, ale platí aj pre konanie podľa Civilného sporového poriadku, z ktorej vyplýva, že strany sporu\n(účastníci konania) nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože\nprávna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu,\naby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce\nskutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami\nspája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť\nvec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Nie je\nporušením zásady viazanosti súdu žalobným petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol\npredmetom konania. Právna kvalifikácia je totiž vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia,\npreto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Súd teda nie je viazaný právnou\nkvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu\n(súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu. Keďže žalobca nemal\npovinnosť svoj návrh právne kvalifikovať, nemohlo dôjsť absenciou tejto kvalifikácie k ukráteniu práv\nžalovaného k žalobe sa vyjadriť.\n56. Čo sa týka správnosti právneho posúdenia nároku žalobcu, keďže žalovaný namietol, že súd nárok\nžalobcu nesprávne právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého\nplnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), hoci podľa\nžalovaného išlo o vydanie plnenia prijatého bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu v\nzmysle § 451 ods.2 OZ je plnenie, kde právny dôvod naň nebol od začiatku. To znamená, že sa\nplnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, napr. zmluva alebo nejaké rozhodnutie, na základe ktorých sa\nplnilo. Takýto prípad môže nastať napr. pri plnení omylom niekomu komu sa plniť nemalo, pretože\n\nnebol v zmluvnom vzťahu alebo inak oprávnenou osobou na prijatie plnenia. Plnenie z dôvodu, ktorý\nodpadol, je napr. plnenie pôvodne poskytnuté v súlade so zmluvou alebo s rozhodnutím príslušného\norgánu, avšak neskôr táto zmluva, či rozhodnutie boli dodatočne zrušené, resp. povinnosť plniť z\nnich vyplývajúca dodatočne zanikla, či bola modifikovaná (napr. odstúpením od zmluvy, naplnením\nrozväzovacej podmienky, či novým rozhodnutím príslušného orgánu a pod.). V danom prípade došlo\nk zmene povinnosti plniť práve na základe zrušenia, resp. zmeny predchádzajúceho rozhodnutia súdu\n(ktorého správnosť nemôže súd v tomto konaní posudzovať) o povinnosti žalovaného, resp. o nároku\nžalovaného na odmenu, a preto dôvod, na základe ktorého prijal odmenu vo vyššej výške ako mu bola\npriznaná neskorším rozhodnutím súdu, došlo k prijatiu plnenia z dôvodu, ktorý dodatočne odpadol rozhodnutie bolo zrušené a nárok na odmenu zmenený na základe nového rozhodnutia o ňom (viď bod\n6. a 7. rozsudku súdu prvej inštancie, resp. body 3. až 7. tohto rozsudku)\n57. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením nároku žalobcu podľa žalovaného súvisí aj\nnesprávne právne posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania sa nároku žalobcu. Odvolací\nsúd uvádza, keďže konštatoval správnosť právneho posúdenia nároku žalobcu súdom prvej inštancie,\nkonštatuje aj správnosť posúdenia otázky premlčania. Ona v podstate v prípade takéhoto posúdenia\nnároku žalobcu ako plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nebola ani žalovaným spochybnená.\nŽalovaný namietol posúdenie premlčania ako nesprávne len vo vzťahu, že súd nemal posúdiť nárok ako\nvrátenie plnenia z dôvodu, ktorý odpadol, ale z dôvodu, ktorý nebol. Vtedy sú pre posúdenie premlčania\npodstatné iné skutkové okolnosti.\n58. K námietke retroaktivity uplatnenej normy, pretože tá je základom vzniku rozdielu odmeny, odvolací\nsúd dopĺňa k dôvodom súdu prvej inštancie, že otázkou výšky odmeny sa zaoberal Krajský súd v\nBanskej Bystrici v konaní sp. zn. 51-24 K/142/95 a bolo už o nej cez viaceré súdne inštancie na základe\nviacerých opravných prostriedkov v konaní sp. zn. 51-24 K/142/95 právoplatne rozhodnuté, pričom pre\nsúd konajúci v tomto súdnom konaní je uvedené právoplatné rozhodnutie o predbežnej otázke pre\ntoto rozhodnutie prejudiciálne záväzné a musí z neho vychádzať. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry\nk prejudicialite, napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 115/2016, podľa ktorého „V\nzmysle konštantnej judikatúry a riadiac sa zásadami prejudiciality a viazanosti súdu právoplatnými\nrozhodnutiami vydanými v inom konaní, ak bola medzi účastníkmi s konečnou platnosťou vyriešená\notázka hmotnoprávneho vzťahu, súd v inom (novom) občianskom súdnom konaní nemôže posudzovať\ndanú otázku inak, pričom je viazaný iba výrokom rozhodnutia, nie jeho odôvodnením.“ Preto sa súd\notázkou posúdenia výšky priznanej konkurznej odmeny v tomto konaní nemohol zaoberať a námietka\nžalovaného, preto nie je dôvodná.\n59. Odvolateľ v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom, neuviedol žiadne\nargumenty spôsobilé zmeniť, resp. spochybniť správnosť zistených skutkových záverov súdu prvej\ninštancie. Odvolací súd vyhodnotil jeho odvolacie námietky ako nedôvodné s poukazom na to, že súd\nprvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, pričom\nsvoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil.\n60. Odvolací súd dospel k záveru s poukazom na vyššie uvedené, že v danom prípade nejde o\nnepreskúmateľné rozhodnutie, či rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, či o\nrozhodnutie vydané v konaní, v ktorom by neboli splnené procesné podmienky, či v ktorom by súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva v miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces alebo že by súd dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam. Ide o rozhodnutie, s ktorého skutkovými a právnymi závermi sa žalovaný nestotožnil. Odvolací\nsúd zdôrazňuje, že polemizovanie, či nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania\na s právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity\npreskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť\nodvolania.\n61. Vzhľadom na závery prijaté a vysvetlené v tomto rozhodnutí, odvolací súd nezistil relevantnosť ani\njedného z odvolacích dôvodov žalovaného, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387\nods. 1, 2 CSP ako vecne správny.\n62. V tomto odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, a preto mu vznikol nárok proti žalovanému\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté\n\nsamostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom na súde prvej inštancie do 60 dní po\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 CSP)\n63. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/204 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od januára\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej môže podať dovolanie strana, v neprospech ktorej bol\nrozsudok vydaný, v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti\nktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická\nosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ a b/ CSP).\nPodľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, hl ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43Cbi/1/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d29ef8a-087e-4f9e-a59b-1dfe2b03030d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2016 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1"}, {"guid": "ed314c7c-2b7d-443f-8e8f-d422b257b190:277f24ea-2130-41a3-a08c-7aeb3d48cbb5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1099899573.8", "spisova_znacka": "1Obo/6/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/6/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1099899573.8"}, {"guid": "501b016e-88c1-4a23-b331-414be6f9c449:6dcb2328-d15f-4f12-a29b-70c3d60978b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2121205709.1", "spisova_znacka": "5Ndob/9/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndob/9/2021 z 15. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2121205709.1"}, {"guid": "2948d2b8-c35c-4c82-a926-015d698a71ab:996f10f4-2aa0-48ba-a289-a6d1ed2e8203", "ecli": null, "spisova_znacka": "43Cbi/3/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cbi/3/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2948d2b8-c35c-4c82-a926-015d698a71ab:996f10f4-2aa0-48ba-a289-a6d1ed2e8203"}, {"guid": "53d24d05-2ef0-4d86-b97b-d1a9de37e8ce:cdf524b1-db7c-4005-8d6d-548407d0445a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2", "spisova_znacka": "3Co/3/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/3/2011 z 11. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-11", "citacie_n": 251, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2"}, {"guid": "7f7b5089-abed-49c2-a2ff-577d89876b14:018418f5-37c6-45f3-b420-94c795c90ba4", "ecli": null, "spisova_znacka": "43Cbi/1/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 43Cbi/1/2022 z 12. 6. 2023", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2023-06-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7f7b5089-abed-49c2-a2ff-577d89876b14:018418f5-37c6-45f3-b420-94c795c90ba4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9888aef5-113d-4028-bc88-e55401174de8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.466.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 466/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 466/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.466.2025.1"}]}