{"guid": "8eb5b82a-ecef-4c00-8ced-8aabdab16172:1688a0e6-3146-4ba9-840b-c1dbceff7305", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5306201443.2", "spisova_znacka": "5Cdo/118/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/118/2023 z 27. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/118/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:5306201443.2", "identifikacne_cislo": "5306201443", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2024-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1688a0e6-3146-4ba9-840b-c1dbceff7305", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5306201443.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5306201443.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5306201443.2/text", "citacie_n": 7, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/118/2023\n5306201443\n27. 06. 2024\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2024:5306201443.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., v spore žalobkyne D. K., narodenej\nXX. S. XXXX, Č. - B. H., K. XXXX/XX, zastúpenej VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., Košice, Mlynská\n27, IČO: 55968058, proti žalovanému Ing. O. K., narodenému XX. S. XXXX, U., I. XX, zastúpenému\nJUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., LL. M., advokátkou, Žilina, Mariánske námestie č. 31, poskytujúcou\nprávne služby prostredníctvom združenia ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ HODOŇOVÁ\nSENKOVÁ, Žilina, Mariánske námestie 31, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\nvedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 7C/31/2006, o dovolaní žalobkyne a o dovolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. februára 2023 sp. zn. 6Co/145/2020 takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobkyne z a m i e t a.\nDovolanie žalovaného z a m i e t a.\nStranám sporu náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Čadca (ďalej aj ,,okresný súd” alebo ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom z 03. júna 2020\nsp. zn. 7C/31/2006 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že prikázal do výlučného\nvlastníctva žalobkyne X-izbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu č. XXXX na ulici K. v Č., na\nparcele č. 1237, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6882/206040 na spoločných častiach a\nzariadeniach domu a na príslušenstvách v k. ú. Č., zapísaný na LV č. XXXX a pozemku parcela KNC\nč. 1237, zastavané plochy a nádvoria o výmere 594 m2 v podiele o veľkosti 6882/206040, zapísanom\nna LV č. XXXX, v hodnote 46.000 eur a špecifikované hnuteľné veci, finančné prostriedky na bežnom\núčte v V., O.. I.. D. č. účtu: XXXXXXX/XXXX vo výške 83,95 eura, stavebné sporenie v Prvej stavebnej\nsporiteľni, a. s. vo výške 1.965,88 eura z titulu zmluvy č. 1540486501, združené poistenie v Allianz\nSlovenská poisťovňa, a. s., č. 39155456 vo výške 74,66 eura a cenné papiere Centrálneho depozitára\ncenných papierov v SR, a. s. na meno D. K.T. v hodnote 292,10 eura (výrok I.). Žalovanému prikázal do\nvýlučného vlastníctva špecifikované hnuteľné veci, cenné papiere na meno O. K. Centrálneho depozitára\ncenných papierov SR, a. s. v hodnote 258,91 eura, stavebné sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a.\ns. vo výške 683,72 eura z titulu zmluvy č. 1540485701, finančné prostriedky v I. I. č. ú.: XXXXXXXXXX/\nXXXX vo výške 103,96 eura, zostatok finančných prostriedkov na devízovom účte žalovaného vedeného\nvo C.D., O.. I.., č. ú.: XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 44,98 eura, zostatok finančných prostriedkov na\nsporožírovom účte žalovaného na meno O. K. vedenom v Č. I., O.. I.., č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX vo\nvýške 1.210,86 eura a združené poistenie v Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., č. ú.: 29245186 vo\nvýške 185,30 eura (výrok II.). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu z\ntitulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 22.557,53 eura do 3 mesiacov od\n\nprávoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.),\nštátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu\n50 % (výrok V.) a znalcovi Ing. C. J. priznal nárok na náhradu trov znaleckého dokazovania v rozsahu\n50 % voči žalobkyni a v rozsahu 50 % voči žalovanému (výrok VI.).\n1.2. Okresný súd aplikujúc §§ 148 ods. 1, 149 ods. 1 a 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka (ďalej aj „OZ“) konštatoval, že manželstvo strán aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo („BSM“)\nvzniknuté 19. 10. 1985 zanikli právoplatnosťou (09. 03. 2004) rozsudku Okresného súdu Čadca z 03.\n12. 2003 sp. zn. 8C/59/2003 o rozvode manželstva. Hnuteľné veci primárne prikázal do výlučného\nvlastníctva toho z bývalých manželov, ktorý ich mal naposledy v držbe alebo u ktorého sa nachádzali.\nSúd prvej inštancie ako BSM vyporiadal aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat.\núz. Č., ocenené v znaleckom posudku Ing. C. J. č. 155/2016 z 31. 10. 2016, a to byt č. XX na X.\nposchodí, vchod D., v dome č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. 1237 vo\nvšeobecnej hodnote 46 000 eur. K námietke žalobkyne, že do ohodnotenia nehnuteľnosti bola zarátaná\nrekonštrukcia bytu súd prvej inštancie neprihliadal s poukazom na koncentračnú zásadu s tým, že ak\nžalobkyňa mala za to, že došlo k zhodnoteniu nehnuteľností, mohla predložiť listinný dôkaz preukazujúci\nvýšku investícií do bytu vrátane časového obdobia, v ktorom táto investícia bola realizovaná. Prikázanie\nnehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prvej inštancie odôvodnil aj tým, že členský podiel\nk bytu (správne má byť členský podiel v bytovom družstve pozn. dovolacieho súdu) nadobudla pred\nuzavretím manželstva so žalovaným žalobkyňa, ktorá za prevod členských práv zaplatila 15 753 Sk a\nv tomto byte naďalej býva. Kúpnou zmluvou č. 1582/2005 zo dňa 15. 02. 2005, ktorej vklad do katastra\nnehnuteľností bol povolený v konaní zn. V 1548/96 dňa 05. 02. 1996 došlo k predaju spoluvlastníckeho\npodielu o veľkosti 6882/2260640 k parcele KNC č. 1237 o výmere 594 m2, zapísanej na LV č. XXXX,\npod domom č. s. XXXX na K. B. v Č. na žalobkyňu a žalovaného do ich podielového (správne má byť\nbezpodielového pozn. dovolacieho súdu) spoluvlastníctva.\n1.3. Pri zachovaní rovnosti podielov bývalých manželov súd prvej inštancie ustálil výšku podielu každého\nz nich sumou 26 455,07 eura, keďže celková hodnota aktív tvoriacich BSM predstavovala 52 910,15\neura. U žalobkyne zohľadnil sumu 522,90 eura, ktorú vyplatila za prevod členských práv v bytovom\ndružstve pred uzavretím manželstva, takže na jej podiel prislúcha suma 25 932,17 eura, od ktorej\nokresný súd odpočítal hodnotu aktív tvorenú hnuteľnými vecami prisúdenými žalovanému vo výške\n3 374,64 eura a dospel k čiastke 22 557,53 eura, ktorá predstavuje finančné vyrovnanie žalobkyne\nžalovanému titulom vyporiadania BSM. Žalobkyni uložil povinnosť vyplatiť žalovanému uvedené plnenie\nv lehote do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.\n1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku\n(ďalej tiež „CSP“) a s prihliadnutím na charakter sporu a na čiastočnú úspešnosť oboch sporových strán\nv konaní nepriznal nárok na ich náhradu žalobkyni ani žalovanému. Zároveň priznal štátu voči žalobkyni\na žalovanému nárok na náhradu trov v rovnakom pomere (po 50 % od každej sporovej strany) a rovnako\nsúdom ustanovenému znalcovi za podaný znalecký posudok č. 26/2020 priznal nárok na náhradu trov\nznaleckého dokazovania v pomere 50 % od žalobkyne a 50 % od žalovaného.\n2.1. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej iba „odvolací súd“), po doplnení a zopakovaní\ndokazovania na pojednávaní, rozsudkom zo dňa 15. februára 2023 sp. zn. 6Co/145/2020 zmenil\n(§ 388 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie tak, že prikázal žalobkyni do výlučného vlastníctva 1)\nbyt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode číslo D. obytného domu súpisné číslo XXXX,\npostaveného na pozemku parcela KN-C č. 1237, katastrálne územie Č., obec Č., okres Čadca, spolu\nso spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp.\nč. XXXX o veľkosti 6882/226040, evidované Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom na liste\nvlastníctva č. XXXX, všetko v zostatkovej hodnote 93.807,12 eura, 2) spoluvlastnícky podiel žalovaného\no veľkosti 3441/226040 na pozemku parcela KN-C č. 1237, zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n594 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Č., obec Č., okres Čadca a evidovaného Okresným\núradom Čadca, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, v zostatkovej hodnote 466,50 eura a\n3) detskú kombinovanú posteľ v zostatkovej hodnote 14,41 eura. Žalovanému do výlučného vlastníctva\nprikázal 1) vysávač značky Hyla zakúpený v roku 1994 v zostatkovej hodnote 165,97 eura, 2) cenné\npapiere na meno O. K. vedené u Centrálneho depozitára cenných papierov Slovenskej republiky, a. s. v\nzostatkovej hodnote 258,91 eura a 3) nárok zo združeného poistenia v Allianz- Slovenskej poisťovni, a. s.\nčíslo účtu 29245186 v zostatkovej hodnote 185,30 eura. Žalobkyni uložil povinnosť žalovanému zaplatiť\nna vyrovnanie podielov z vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 46.807,25\neura a náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného na pozemku parcela KN-C č. 1237 v sume 466,50\neura, všetko do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo\n\nna náhradu trov konania na súde prvej inštancie (II. výrok) a žiadna zo strán nemá právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania (III. výrok). Vo IV. výroku Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie proti žalobkyni v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu 50 %.\nSlovenskej republike priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 50\n% a proti žalovanému v rozsahu 50 % (V. výrok). Ing. C. J., znalcovi z odboru stavebníctvo, odvetvie\npozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, s miestom výkonu činnosti Ú. XX, XXX XX K., priznal\nnárok na znalečné v konaní na súde prvej inštancie proti žalobkyni v rozsahu 50 % a proti žalovanému\nv rozsahu 50 % (VI. výrok).\n2.2. K výhrade žalobkyne o zaradení do masy BSM bytu č. XX na X. poschodí vchodu D. obytného\ndomu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. KN-C č. 1237, kat. úz. Č. spolu so spoluvlastníckym\npodielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu o veľkosti 6882/226040,\nzapísaných Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom na LV č. XXXX odvolací súd zdôraznil\nsvoju viazanosť odvolacími dôvodmi, ktoré možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobkyňa v odvolaní ani do uplynutia odvolacej lehoty nenamietala záver\nsúdu prvej inštancie, že predmetný byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach bytového domu patrí do BSM, námietku opaku produkovala prvý raz až v\npriebehu odvolacieho konania v podaní zo dňa 31. 08. 2022 a odvolací súd na ňu nemohol prihliadať\na preskúmavať záver súdu prvej inštancie o nadobudnutí predmetného bytu spolu s prislúchajúcim\nspoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu do\nBSM strán sporu. Na druhej strane sa odvolací súd napriek uvedenému k žalobkyňou nastolenej\notázke vlastníctva bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\nbytového domu vyjadril tak, že zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavreli 05. 02. 1996\nako nadobúdatelia žalobkyňa aj žalovaný za trvania manželstva (teda aj BSM) a vyjadrili tak pre spor\nurčujúcu vôľu, na strane prevodcu previesť predmet prevodu obom manželom do BSM a na strane\nnadobúdateľov nadobudnúť predmet prevodu do BSM. V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.\nv znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu bol predmetný byt\nspolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\nbytového domu prevedený do vlastníctva nájomcovi, v danom prípade žalobkyni (ako výlučnému členovi\nbytového družstva). Z ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. totiž nemožno vyvodiť, že by nebolo\nmožné previesť družstevný byt spolu s členom bytového družstva aj manželovi tohto člena do BSM.\n2.3. Ustálenie všeobecnej hodnoty bytu a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných\nčastiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckych podielov strán k pozemku, na\nktorom je bytový dom postavený odvolací súd vysvetlil tak, že pre účely vyporiadania BSM je potrebné\nvychádzať zo stavebno-technického stavu oceňovaných nehnuteľností ku dňu zániku BSM, ale z cien\nplatných v čase vyporiadania BSM, t. j. v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM. Za základ pre\nstanovenie hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností odvolací súd zobral doplnenie znaleckého posudku\nč. 26/2020 (znalecký úkon č. 117/2022) vypracované odvolacím súdom ustanoveným znalcom z odboru\nstavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. C. J.. Za základ pre svoje\nrozhodnutie odvolací súd vzal všeobecnú hodnotu nehnuteľností [§ 2 písm. g) vyhl. č. 492/2004 Z. z. o\nstanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení] určenú znalcom, avšak upravenú z dôvodu, že\nodvolací súd nepovažoval za správny postup znalca, ktorý pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností\nhodnotil ekonomické faktory o 20 % horšie ako u porovnateľných bytov (č. 1 až č. 3) výlučne len z\ndôvodu (str. 17 doplnenia znaleckého posudku a výpoveď znalca na pojednávaní pred odvolacím súdom\ndňa 16. 11. 2022), že porovnateľné byty sa predávajú dobrovoľne a porovnávaný byt je predmetom\nvyporiadania BSM v súdnom spore. Odvolací súd preto všeobecnú hodnotu nehnuteľností vypočítal\ntak, že pri priemernej porovnateľnej hodnote zohľadnil ekonomické faktory - druh porovnateľnej ceny\nu všetkých troch porovnateľných bytov ako ± 0,00 % zhoda. Súčasne odvolací súd prevzal všeobecnú\nhodnotu spoluvlastníckych podielov strán na pozemku, na ktorom je postavený bytový dom, určenú\nznalcom metódou polohovej diferenciácie u každej zo strán sporu vo výške 466,50 eura. S námietkou\nžalobkyne voči výberu znalcom použitej metódy stanovenia všeobecnej hodnoty stavieb sa odvolací\nsúd vysporiadal poukazom na vyjadrenie znalca, že je výlučne na jeho názore ako odborne spôsobilej\nosoby, ktorú hodnotu stavieb vypočítanú dvoma metódami vyberie a odporučí ako vhodnú. Aj z\npohľadu odvolacieho súdu bolo vhodnejšie vychádzať zo všeobecnej hodnoty vypočítanej porovnávacou\nmetódou, všeobecná hodnota vypočítaná metódou polohovej diferenciácie (44 898,81 eura) sa javí ako\nneprimerane nízka v porovnaní s ponukami na predaj porovnateľných bytov v danom čase a mieste,\nktoré sú súčasťou doplnenia znaleckého posudku. Všeobecná hodnota majetku by sa pritom mala v čo\nnajväčšej miere približovať k cene v reálnych trhových podmienkach. Investovanie do bytu žalobkyňou\nby mohlo byť zohľadnené len v prípade, ak by bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného,\n\nktorý by tak nadobudol hodnoty vytvorené z výlučných prostriedkov (investícií) žalobkyne. K námietke\nžalovaného, že znalec nevykonal ohliadku ohodnocovaných nehnuteľností odvolací súd uviedol, že\ntieto boli ohliadnuté už pri vypracovaní znaleckého posudku č. 155/2016, pričom stavebno-technický\nstav relevantný pre stanovenie všeobecnej hodnoty sa nemohol zmeniť, keďže znalec vychádzal zo\nstavebno-technického stavu nehnuteľností v čase zániku BSM. Odvolací súd neuložil žalobkyni v zmysle\nžiadosti žalovaného sprístupniť byt za účelom vyhotovenia súkromného znaleckého posudku (§ 209\nCSP), keďže je len na úvahe súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Odvolací\nsúd nariadil v odvolacom konaní dokazovanie znalcom, nebol dôvod vykonávať dokazovanie ďalším\nznalcom. Tak by bolo tomu iba v prípade, že by odvolací súd považoval za potrebné vykonať dokazovanie\nďalším znalcom. Ostatné námietky žalovaného proti znaleckému posudku považoval odvolací súd za\nnesúrodé až zmätočné, založené na rôznych hypotézach a nesúrodom vytrhávaní určitých skutočností\nz kontextu.\n2.4. Pri hnuteľných veciach patriacich do masy BSM odvolací súd opätovne zdôraznil, že pre rozsudok\nje rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Odvolací súd hodnotu už neexistujúcich\nvecí, ktoré ale v čase zániku BSM existovali, zohľadnil pri vyporiadaní BSM strán spolu s tým, ktorá\nzo strán mala tieto veci po zániku BSM až do času ich zániku (zničenia) v dispozícii a spotrebovala\ntak ich hodnotu. Pri odvolacej požiadavke žalovaného, aby bol vysávač značky Hyla prikázaný do\nvýlučného vlastníctva žalobkyne odvolací súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu na odvolacom\npojednávaní konanom 16. 02. 2022, že po zániku BSM v dispozícii žalovaného zostala motorová\njednotka vysávača (žalobkyňa tvrdila, že tento vysávač sa celý po zániku BSM nachádzal v dispozícii\nžalovaného), teda hlavná súčasť tejto hnuteľnej veci, takže bolo vecne správne prikázať ju do výlučného\nvlastníctva žalovaného v nespornej zostatkovej hodnote 165,97 eura. Šijací stroj zn. Veritas bol podľa\nvyjadrenia žalobkyne na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16. 02. 2022 po zániku BSM v jej dispozícii,\npričom ho následne vyhodila, teda nebolo možné jeho prikázanie ktorejkoľvek strane sporu do jej\nvlastníctva. Stav tejto hnuteľnej veci ku dňu zániku BSM zostal v konaní neobjasnený, žalobkyňa tvrdila\nku dňu zániku BSM jej nulovú zostatkovú hodnotu. Žalovaný až v priebehu konania (na pojednávaní\nodvolacieho súdu) žiadal, aby bola táto vec vyporiadaná zo zostatkovej hodnoty ku dňu zániku BSM vo\nvýške 150 eur. V podanom odvolaní neuviedol žiadnu zostatkovú hodnotu a žiadal túto vec vyporiadať v\nzostatkovej hodnote novej veci bez preukázania svojho tvrdenia o inej ako nulovej zostatkovej hodnote\ntejto veci. Odvolací súd ju preto pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. K plynovému variču a 3 ks propánbutánových fliaš obe strany sporu na odvolacom pojednávaní nevedeli uviesť, kde sa tieto nachádzajú.\nŽalobkyňa tvrdila, že neexistujú, žalovaný tvrdil, že zostali v byte. V odvolaní však žalovaný nenamietal\nsúdom prvej inštancie ustálenú ich nulovú hodnotu ku dňu zániku BSM. Keďže odvolací súd nemal za\npreukázanú existenciu týchto hnuteľných vecí ku dňu svojho rozhodovania, tieto nemohol prikázať do\nvlastníctva tej-ktorej strany sporu. Rovnako vzhľadom na nulovú zostatkovú hodnotu ku dňu zániku BSM\nnemohol zohľadniť hodnotu týchto vecí pri vyporiadaní BSM.\n2.5. Odvolací súd vychádzal zo záverov súdu prvej inštancie nenapadnutých odvolaniami strán o\nich dispozícii s finančnými prostriedkami, resp. finančnými hodnotami uvedenými vo výrokoch I. a II.\nnapadnutého rozsudku (u žalobkyne v celkovej hodnote 2.416,59 eura a u žalovaného v celkovej\nhodnote 2.487,73 eura). Žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania uviedla, že tieto finančné hodnoty\nuž spotrebovala, a preto ich odvolací súd nemohol pri vyporiadaní prikázať do jej výlučného vlastníctva,\nale mohol len túto hodnotu zohľadniť pri vyporiadaní BSM ako hodnotu, ktorú by mala žalobkyňa do\nBSM nahradiť. Rovnako postupoval u žalovaného, pokiaľ ide o finančné hodnoty vo výške 683,72 eura\nna účte stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. z titulu zmluvy č. 1540485701, vo výške\n103,96 eura na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v I. I., O. .I.., vo výške 44,98 eura na devízovom\núčte č. XXXXXXXXXXXXXXX vedenom vo C., O.. I.. a vo výške 1.210,86 eura na sporožírovom účte\nč. XXXXXXXXX/XXXX vedenom v Č. I., O.. I.., ku ktorým sa žalovaný v priebehu odvolacieho konania\nvyjadril, že ich už spotreboval, a teda by ich mal do BSM nahradiť.\n2.6. Žalobkyňa v odvolaní namietla, že súd prvej inštancie na jej ťarchu zohľadnil sumu 150.000\neur (správne malo byť uvedené Sk) ako financie použité na zariadenie podnikania. Odvolací súd k\ntomu uviedol, že súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení č. k.\n6Co/205/2017-976 zo dňa 31. 05. 2019 na túto sumu neprihliadol (odsek č. 31 napadnutého rozsudku).\n2.7. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil plnenie žalobkyni z jej životnej poistky v\nKomunálnej poisťovni, a.s. č. 411800908, k čomu odvolací súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že\nžalobkyňa z uzavretej poistky obdržala akékoľvek plnenie. Pokiaľ ide o poistné platené na toto poistenie,\nzaplatené poistné nie je možné pri vyporiadaní BSM zohľadniť, keďže nejde o použitie spoločného\nmajetku (spoločných peňažných prostriedkov) na výlučný majetok jedného z manželov. Preto odvolací\nsúd ani nevykonal (§ 185 ods. 1 CSP) dokazovanie navrhované žalovaným na pojednávaní dňa 18. 01.\n\n2023 žiadať od Komunálnej poisťovne, a.s. informáciu o nasporenej sume na predmetnom životnom\npoistení ku dňu zániku BSM. Tento dôkaz sa totiž nevzťahoval k odvolacej námietke žalovaného\nspočívajúcej v tvrdení, že žalobkyňa mala obdržať od Komunálnej poisťovne, a.s. plnenie. S otázkou\npeňazí použitých na podnikanie žalobkyne sa riadne vyporiadal súd prvej inštancie, v súlade s predtým\nvysloveným názorom odvolacieho súdu v uznesení č. k. 6Co/205/2017-976 zo dňa 31. 05. 2019. V spore\nnebolo preukázané, že by podnik žalobkyne mal ku dňu zániku BSM nejakú hodnotu, ktorú by bolo\nmožné vyporiadať a strany sporu toto ani nenavrhovali.\n2.8. Odvolací súd uzavrel, že hodnota majetku vyporiadavaného BSM strán sporu bola 99.975,89 eura,\nžalobkyni sa dostala z celkovej zostatkovej hodnoty vyporiadavaného BSM hodnota celkovo 97.056,64\neura a žalovanému 2.919,25 eura. Pri určovaní peňažnej sumy, ktorú je žalobkyňa povinná vyplatiť\nna vyrovnanie podielov z vyporiadavaného BSM žalovanému odvolací súd v zmysle ust. § 150 OZ\nzohľadnil, že žalobkyňa pred vznikom BSM zaplatila zo svojich výlučných prostriedkov sumu 522,90\neura (15 753 Sk) za prevod členských práv v bytovom družstve. Odvolací súd potom s odkazom na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/56/2017 určil, že žalobkyňa je povinná na vyrovnanie\npodielov z vyporiadavaného BSM žalovanému vyplatiť 46 807,25 eura (99.975,89 eura/2) - 2.919,25\neura - (522,90 eura/2) = 49.987,95 eura - 2.919,25 eura - 261,45 eura = 46.807,25 eura). Súčasne\nžalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel na pozemku, na\nktorom je postavený bytový dom, čiastkou 466,50 eura. Zároveň žalobkyni v zmysle ust. § 232 ods. 3\nveta druhá CSP určil dlhšiu lehotu na plnenie, a to 90 dní od právoplatnosti rozsudku.\n2.9. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacom súde\nv zmysle § 396 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na len\nčiastočný úspech strán v spore (nedošlo k vyporiadaniu BSM ani v zmysle návrhu žalobkyne a ani v\nzmysle návrhu žalovaného a rovnako v odvolacom konaní ani jeden z nich nebol plne úspešný).\n2.10. Odvolací súd priznal štátu (Slovenskej republike) analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) akoby úspešnej\nstrane sporu nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania, keďže štát vynaložil trovy spočívajúce v úhrade trov vykonaného dokazovania (znalcom).\nZohľadniac paritné vyporiadanie BSM aj len čiastočný úspech strán v spore odvolací súd priznal štátu\nnárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu 50 %.\nObdobne rozhodol odvolací súd o nároku znalca Ing. C. J. na znalečné za znalecký posudok č. 26/2020,\nktorý podal v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol o\npriznaní znalečného znalcovi.\n3.1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (v ďalšom texte označovaná aj ako\n„dovolateľka“) z dôvodov podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), b) Civilného sporového poriadku.\n3.2. V dôvodoch dovolania žalobkyňa uviedla, že napriek dlhej dobe trvania súdneho sporu ani jeden zo\nsúdov nižších inštancií nepodrobil právnemu prieskumu a nevysporiadal sa náležite so skutočnosťou,\nči byt č. XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach obytného\ndomu skutočne patrí do BSM. Za nepostačujúce označila konštatovanie súdov, že byt do BSM patrí,\nlebo bol nadobudnutý počas trvania manželstva. Poukázala na to, že pôvodne išlo o družstevný byt a\nčlenský podiel v bytovom družstve nadobudla ona ešte pred uzatvorením manželstva so žalovaným.\nPodľa jej názoru síce strany sporu označujú majetok tvoriaci masu BSM, avšak jej ustálenie je vecou\nsúdu. Od začiatku konania sa javila ako nesporná skutočnosť, že uvedené nehnuteľnosti do BSM\npatria. Súdy vychádzali z LV č. XXXX, kde sú ako vlastníci zapísaní obaja bývalí manželia. Byt bol\naž v roku 1996 (konkrétne 05. 02. 1996) odkúpený do osobného vlastníctva zmluvou, v ktorej sú ako\nnadobúdatelia označení obidvaja manželia. Súd prvej inštancie nepristúpil k akémukoľvek po právnej\nstránke relevantnému skúmaniu, či byt môže byť predmetom vyporiadania v rámci BSM. Nesúhlasila so\nzáverom odvolacieho súdu, že jej argument o vylúčení bytu z BSM je doplnením či zmenou odvolacieho\ndôvodu v zmysle § 365 ods. 3 CSP, lebo odvolací súd v prípadoch vyporiadania BSM nie je viazaný\nrozsahom odvolania a je povinný preskúmať všetky závery súdu prvej inštancie. Za nedostatočne\nodôvodnené dovolateľka označila vyporiadanie sa odvolacieho súdu s otázkou vylúčenia bytu z BSM.\nPoukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/2/2016, v zmysle ktorého\nje konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva jedným z konaní, v ktorých z právneho\npredpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu a súdy nie sú viazané rozsahom odvolania.\n3.3. V ďalšej časti dovolania žalobkyňa uviedla, že pred uzatvorením manželstva bola členkou\nOkresného stavebného bytového družstva Č. a nájomníčkou družstevného bytu. Uzatvorením\nmanželstva vznikol spoločný nájom manželov. V zmysle § 16 ods. 1 v spojení s § 28 zákona o vlastníctve\nbytov v znení účinnom v roku 1996 vzniklo právo na prevod družstevného bytu do osobného vlastníctva\nžalobkyni z dôvodu, že jedine ona bola členkou bytového družstva. Nesúhlasila so záverom súdu, ktorý\n\npodľa nej pripísal výlučne na ťarchu dovolateľky uzatvorenie kúpnej zmluvy, v ktorej bol ako nadobúdateľ\nbytu označený aj žalovaný. Zápis obidvoch manželov ako vlastníkov bytu z dôvodu pochybenia bytového\ndružstva a katastrálneho operátu (zrejme mala na mysli príslušný katastrálny úrad, pozn. dovolacieho\nsúdu, keďže katastrálnym operátom sa rozumejú v zmysle § 8 ods. 1 prvej vety katastrálneho zákona\ndokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu) nesmie\nmať za následok obchádzanie zákonných podmienok nadobudnutia družstevného bytu do osobného\nvlastníctva. Žalovaný ako nečlen bytového družstva byt platne nadobudnúť nemohol. Za kľúčový pre\nposúdenie otázky zaradenia bytu do BSM označila právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvyslovený vo veci sp. zn. II. ÚS 591/2014. Na podporu svojich tvrdení poukázala aj na § 704 ods. 1, 2\nObčianskeho zákonníka. Odvolací súd k uvedenému uviedol, že v prípade žalobkyne nastal stav, kedy\nboli v kúpnej zmluve ako nadobúdatelia uvedení obidvaja manželia, preto označený právny názor nie je\nmožné na tento prípad aplikovať. Vytkla, že odvolací súd sa zaoberal prejavom vôle obidvoch manželov\nnadobudnúť byt do BSM bez toho, aby túto prípadnú vôľovú zložku v odvolacom konaní aj skúmal. Na\npodporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/172/2012\na 3Cdo/291/2006 a uviedla, že odvolací súd sa odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu bez\ntoho, aby svoj odklon náležite vysvetlil a relevantne zdôvodnil. S poukazom na rozhodnutie odvolacieho\nsúdu v inej právnej veci, vedenej pod sp. zn. 11CoP/37/2020 dovolateľka uviedla, že v posudzovanej veci\nsúd ani okrajovo neskúmal časový moment uzavretia dohody o užívaní družstevného bytu (nájomnej\nzmluvy).\n3.4. V závere rozsiahleho dovolania žalobkyňa uviedla, že z dôvodu právnej istoty uvádza aj dovolací\ndôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP pre prípad, že dovolací súd bude názoru, že na\nskutkový a právny stav v posudzovanej veci nie je dovolacia prax označená žalobkyňou aplikovateľná.\nUviedla, že nemá vedomosť o tom, že by predmetom meritórneho prieskumu dovolacieho súdu bolo\nexplicitné vyriešenie otázky cit.: „Je prekážkou nadobudnutia výlučného vlastníckeho práva k pôvodne\ndružstevnému bytu jedným z manželov, ktorý ako jediný splnil podmienky na nadobudnutie družstevného\nbytu v súlade s ust. § 16 ods. 1 a ust. 28 zákona o vlastníctve bytov, zápis oboch manželov na liste\nvlastníctva ako bezpodielových spoluvlastníkov bytu, a to aj napriek tomu, že druhý z manželov nesplnil\npodmienky na nadobudnutie družstevného bytu v zmysle zákona o vlastníctve bytov?“\n3.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. septembra 2023 sp. zn. 5Cdo/118/2023 vyhovel\nnávrhu dovolateľky a odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. februára 2023 sp. zn.\n6Co/145/2020 do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalobkyne a o dovolaní žalovaného.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedol, že byt a jeho príslušenstvo je súčasťou masy\nBSM, nadobudli ho spolu so žalobkyňou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na\nto, že o 10 rokov skôr dovolateľka sama nadobudla členský podiel v bytovom družstve. Poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/99/2011, v zmysle ktorého „ak by aj\nkúpna cena veci bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov každého z manželov, avšak kupujúcimi\nboli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, stáva sa táto vec predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.“ Upriamil\npozornosť na to, že námietka nadobudnutia sporného bytu do BSM bola zo strany dovolateľky vznesená\naž po 17 rokov trvania konania o vyporiadaní BSM. Je zjavné, že až do vznesenia tejto námietky o\npravosti vôle manželov nadobudnúť sporný byt do BSM nemala žiadne pochybnosti. Pokiaľ je mu známe,\nzmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu dovolateľka nikdy nenapádala. Záver súdu o tom, že sporný\nbyt bol zahrnutý do BSM a stal sa predmetom vyporiadania označil za vecne správny.\n5.1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie aj žalovaný (v ďalšom aj „dovolateľ“) s poukazom\nna § 420 písm. f) CSP. Z dôvodu, že k bytu a jeho zariadeniu nemal prístup od roku 2008, kedy\nsa z domácnosti odsťahoval a žalobkyňa na byte vymenila zámok, nemal možnosť za účelom\nzistenia hodnoty bytu zabezpečiť vyhotovenie súkromného znaleckého posudku. Hoci znalecký posudok\nzabezpečený súdom nebol správny, čo konštatoval aj odvolací súd, nebolo mu umožnené vykonanie\nsúkromného znaleckého posudku a nebolo nariadené ani kontrolné znalecké dokazovanie. Znalca, ktorý\nby vedel vyhotoviť znalecký posudok len z fotografií, našiel až pred vyhlásením rozhodnutia odvolacieho\nsúdu. Znalec Ing. N. W. v odbornom posudku č. 35/2023 určil všeobecnú hodnotu bytu patriaceho do\nBSM a podielu na pozemku sumou 111.000 eur, v doplnení znaleckého posudku číslo 26/2020 znalca\nIng. C. J. boli tieto ustálené sumou 69.700 eur (o 37,20 % menej) a súdom sumou 93.807,12 eura (o\n15,49 % menej). Odvolací súd uvedeným nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľovi,\naby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces.\nDovolateľ uviedol, že v súdnom konaní vedenom od roku 2006 bola hodnota bytu patriaceho do BSM\n\nurčená opakovane, avšak z pohľadu dovolateľa aj odvolacieho súdu, ktorý aj zasiahol do záverov v\nporadí posledného znaleckého posudku, neprimerane nízka. Výpočet hodnoty bytu odvolacím súdom\ndovolateľ, po uvedení genézy postupného opakovaného zisťovania ceny bytu počas súdneho konania,\noznačil za nesprávny. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov došlo k zníženiu\nhodnoty bytov uvedených v ponukách realitných kancelárií predložených k doplneniu znaleckého\nposudku. Súdny znalec (Ing. C. J. pozn. dovolacieho súdu) počas svojej výpovede pred odvolacím\nsúdom 16. 11. 2022 pritom konštatoval, že ceny trojizbových bytov v Č. sa pohybujú od 110.000 do\n135.000 eur. Z akých dôvodov teda určil hodnotu bytu sumou 69.700 eur a súd vlastným výpočtom\nsumou 93.807,12 eura a prečo došlo ku kráteniu cien pri porovnateľných bytoch je pre dovolateľa\nnepochopiteľné. Dovolateľ vytkol, že odvolací súd vychádzal iba z ekonomických faktorov, neprihliadol\nna faktory polohové ani konštrukčné a fyzické, pretože z realitných ponúk priložených k doplneniu\nznaleckého posudku tieto neboli vôbec známe. Za nesprávny postup označil aj skutočnosť, že nemohol\nbyť prítomný na ohliadke bytu.\n5.2. Napriek námietkam dovolateľa týkajúcim sa ocenenia hnuteľných vecí znalcom PaedDr. X. Č.\nsúd nenariadil nové znalecké dokazovanie za účelom aktualizácie pôvodného posudku alebo nového\nkontrolného posudku. Vysávač značky Hyla dovolateľ nemá vo svojej dispozícii, je v dispozícii žalobkyne\nresp. aj túto hnuteľnú vec žalobkyňa zlikvidovala. Označil za neúčelné a nemiestne prikázať mu\ndo vlastníctva vec, ktorú nemá a ktorú mu žalobkyňa nebude môcť vydať. Strany sporu sa podľa\ndovolateľa zhodli, že vysávač má a ponechá si ho žalobkyňa. Nie je zrejmé, prečo súd nevykonal\nžiadne dokazovanie pri šijacom stroji zn. Veritas a konštatoval, že nebola preukázaná vyššia ako\nnulová zostatková hodnota (obdobne pri 3 ks propán-butánových fliaš). Žalobkyňa potvrdila, že šijací\nstroj zlikvidovala. Uvedené platí aj pri plynovom variči a propán-butánových fľašiach, zachytených na\nfotografiách v poradí prvého znaleckého posudku z roku 2009.\n5.3. Nesúhlasil ani s tým, ako sa odvolací súd vyporiadal s použitím prostriedkov z BSM žalobkyňou na\njej podnikanie. Tvrdil, že osvedčil existenciu vecí, ktoré za tieto financie žalobkyňa nakúpila, predložením\nfotografií. Žalobkyňa z prostriedkov BSM pre svoje podnikanie zakúpila pokladňu, softvér pre pokladňu,\nprogram Alfa, počítač, monitor, uhradila dlh 1.593,31 eura za registračnú pokladňu.\n5.4. Namietol, že nebolo vykonané dokazovanie týkajúce sa zostatkov na účtoch žalobkyne v bankách\nči poisťovniach, čo platí aj pre cenné papiere, ktorých existenciu dovolateľ priznal a boli mu prikázané do\nvlastníctva. Cenné papiere nadobúdala aj žalobkyňa a pokiaľ nimi nedisponuje, je namieste vyporiadať\nich spotrebovanú hodnotu. Dovolateľ sám nedokáže získať informácie od bánk či poisťovní, ktorých\nzabezpečenie súdom navrhoval.\n6. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedla, že primárnou otázkou, od vyriešenia, ktorej\nsa mal odvíjať ďalší postup súdu aj v otázke znaleckého dokazovania, bolo nesprávne zaradenie bytu\ndo BSM; v prípade jeho vylúčenia by vykonanie znaleckého dokazovania nebolo potrebné. V odvolacom\nkonaní žalobkyňa poukázala na markantné rozdiely v ohodnotení bytu metódou polohovej diferenciácie\na porovnávacou metódou v doplnení znaleckého posudku majúc za to, že hodnota bytu mala byť nižšia.\nVzhľadom na odborný posudok znalca Ing. N. W. pripojený k dovolaniu zdôraznila, že predkladanie\nnových dôkazov v rámci dovolacieho konania nie je prípustné. Žalovanému v predložení súkromného\nznaleckého posudku či odborného vyjadrenia v základnom konaní nebránilo nič. Za zavádzajúce a\núčelové označila tvrdenie, že znalca, ktorý vedel vyhotoviť znalecký posudok len z fotografií žalovaný\ndohľadal iba pred vyhlásením rozhodnutia odvolacieho súdu. Podotkla, že znalec Ing. N. W. podľa\nverejne dostupných informácií vykonáva znaleckú činnosť v oblasti odhadu hodnoty nehnuteľností od\n12. 10. 1988. Námietka žalovaného spočívajúca v neumožnení účasti na obhliadke bytu je repetitívna a\nodvolací súd sa s ňou vysporiadal dostatočne a zrozumiteľne. Pre účel a podstatu dovolacieho konania\noznačila ako irelevantné námietky týkajúce sa vyporiadania hnuteľných vecí a finančných prostriedkov.\nNapríklad nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa dohodli, že vysávač zn. Hyla má a ponechá si ho\nžalobkyňa. Na pojednávaní 16. 02. 2022 žalovaný uviedol, že disponuje motorovou jednotkou vysávača,\ntepovač a príslušenstvo je v dispozícii žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že vysávač je v celosti u žalovaného.\nSúd vysávač správne prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý disponuje časťou podstatnou\na fundamentálnou pre fungovanie vysávača. Ostatné veci namietnuté žalovaným boli buď neexistentné\nalebo spotrebované. Dovolanie žalovaného podľa žalobkyne nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 420 písm.\nf) CSP.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po zistení,\nže dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\n\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj\nďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n9. Žalobkyňa aj žalovaný videli porušenie svojho práva na spravodlivý proces v nedostatočnom\nodôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, vo vadách v procese dokazovania a v procese hodnotenia\ndôkazov, žalobkyňa aj v arbitrárnosti rozsudku odvolacieho súdu.\n10.1. K námietkam dovolateľky a dovolateľa (spoločne označených ako „dovolatelia“) týkajúcim sa\nnedostatočného odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že k\nnaplneniu práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia dochádza tým, že všeobecné\nsúdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich\nskutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle. Povinnosťou\nsúdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP\na § 393 CSP, I. ÚS 243/2007) so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,\nvrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane\ndruhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia\ndbať aj na jeho celkovú presvedčivosť. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska vs. Švajčiarsko). Judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď aj na pre rozhodnutie\nbezvýznamný argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje\nsa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko,\nGeorgiadis c. Grécko).\n10.2. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 zo dňa 20. septembra\n2022 vyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie\ndaná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s\npravidlami formálnej logiky, alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)“. Podstatné je, že uvedené nedostatky musia\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv\nuvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019). O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj\nvtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera\núčel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie,\nabsentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto\ndôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS\n150/03, I. ÚS 301/06).\n11.1. Dovolateľka v spojení s nedostatočným odôvodnením rozsudkov súdom nižších inštancií vytkla,\nže sa ani jeden z nich náležite nevysporiadal s tým, či byt č. XX nachádzajúci sa v Č. v bytovom\ndome súp. č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a spoločným zariadeniam\nobytného domu patria do BSM. Dovolací súd poukazuje na body 29. až 30. rozsudku odvolacieho súdu,\nktorý sa napriek tomu, že žalobkyňa námietku, že uvedený byt spolu so spoluvlastníckym podielom na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu nepatrí do BSM nevzniesla v odvolaní\nani do uplynutia odvolacej lehoty, ale prvýkrát ju uviedla až v priebehu odvolacieho konania v podaní zo\ndňa 31. 08. 2022 (16 rokov po tom, ako podala žalobu pozn. dovolacieho súdu), vysporiadal. Konkrétne\nvýchodiská, ktoré vyústili do záveru o potrebe zaradenia uvedenej nehnuteľnosti do masy BSM jasne\n\na zrozumiteľne uviedol v 30. bode odôvodnenia rozsudku (uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva\ndružstevného bytu dňa 05. 02. 1996 žalobkyňou aj žalovaným v pozícii nadobúdateľov za trvania ich\nmanželstva ako prejav ich vôle nadobudnúť túto vec bezodplatne do BSM od prevádzajúceho Okresné\nstavebné bytové družstvo v Č., ktorý prejavil vôľu vec previesť obom vtedajším manželom do BSM v\nsituácii, keď žalobkyni nič nebránilo v nadobudnutí veci do jej výlučného vlastníctva).\n11.2. Dovolateľka vyčítala odvolaciemu súdu (bod 8 dovolania), že nešpecifikoval odvolací dôvod\nodkazom na paragrafové znenie, teda pod aké odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP) odvolacie\nargumenty žalobkyne podradil. Tu odvolací súd podotýka, že odvolací súd mohol vychádzať a aj\nvychádzal iba z odvolacej argumentácie (obsahu odvolacích námietok) žalobkyne a žalovaného (ktorý\ntiež podal odvolanie). Z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je aj pri absencii citácie\nzákonnej normy úplne zjavné, že odvolania posudzoval podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP\n(nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci), keď uviedol, že po zopakovaní\na doplnení dokazovania ustálil „ďalej uvedený skutkový stav“. Uvedený záver vyplýva aj zo spôsobu\nrozhodnutia odvolacieho súdu o zmene rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP expressis\nverbis označeného v 27. bode odôvodnenia jeho rozsudku. Dovolací súd iba pripomína, že k zmene\nodvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dochádza predovšetkým vtedy, ak súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne vtedy,\nak tento síce správne zistil skutkový stav, ale dospel k nesprávnym právnym záverom. Vyžadovať\nuvedenie presného označenia zákonnej normy, pod ktorú odvolací súd podradil stranami sporu\nskutkovo vymedzené odvolacie dôvody a tvrdenia v situácii, keď táto bez akýchkoľvek pochybností\nvyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku a zo spôsobu rozhodnutia o odvolaniach, by bolo prepiatym\nformalizmom.\n12.1. Dovolateľ považoval rozsudok odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnený v časti zníženia\nhodnoty bytov uvedených v ponukách realitných kancelárií odvolacím súdom v doplnení znaleckého\nposudku.\n12.1.1. Dovolací súd zistil, že odvolací súd v bode 31 rozsudku vysvetlil, že pre účely vyporiadania\nBSM je potrebné vychádzať zo stavebno-technického stavu oceňovaných nehnuteľností ku dňu\nzániku BSM, avšak z cien platných v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM (zhodnotenie\nNajvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpj 86/1971 z 03. 02. 1979 publikované v Zbierke stanovísk najvyšších\nsúdov a rozhodnutí súdov ČSSR pod č. R 42/1972). Uviedol, že za základ pre stanovenie hodnoty\nvyporiadavaných nehnuteľností zobral aj s poukazom na § 217 ods. 1 CSP doplnenie znaleckého\nposudku č. 26/2020 (znalecký úkon č. 117/2022) vypracované odvolacím súdom ustanoveným znalcom\nIng. C. J.. Nestotožnil sa ale s postupom znalca, ktorý pri výpočte všeobecnej hodnoty bytu a k nemu\nprislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu hodnotil\nporovnateľnú cenu porovnávanej nehnuteľnosti o 20 % horšie ako u porovnateľných bytov (č. 1 až č.\n3) výlučne z dôvodu, že porovnateľné byty sa predávajú dobrovoľne a porovnávaný byt je predmetom\nvyporiadania BSM v súdnom spore. Uvedené podľa odvolacieho súdu nepredstavuje pre prípadného\nkupujúceho riziko v podobe spornosti vlastníckeho práva predávajúceho a v čase účinnosti vyporiadania\nBSM už nemôže mať vplyv na hodnotu nehnuteľnosti. Naopak určenie hodnoty bytu so zohľadnením\ntakéhoto faktora by v konečnom dôsledku viedlo k neprípustnému zvýhodneniu tej strany sporu, ktorej\nby bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva - získala by ho totiž za cenu o 20 % nižšiu ako je\nvšeobecná hodnota takéhoto bytu, resp. jeho trhová cena. Odvolací súd potom „....pri určení všeobecnej\nhodnoty predmetného bytu spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a\nspoločných zariadeniach bytového domu túto vypočítal (vychádzajúc v ostatnom z doplnenia znaleckého\nposudku č. 26/2020) tak, že pri výpočte priemernej porovnateľnej hodnoty [ktorá je základom pre\nurčenie všeobecnej hodnoty vynásobením priemernej porovnateľnej hodnoty výmerou stavby (MJ), v\ndanom prípade 67,79 m2] zohľadnil ekonomické faktory - druh porovnateľnej ceny u všetkých troch\nporovnateľných bytov ± 0,00 % zhoda. Potom rovnakým postupom ako znalec na str. 18 doplnenia\nznaleckého posudku č. 26/2020 odvolací súd vypočítal porovnateľnú hodnotu na MJ u všetkých troch\nporovnateľných nehnuteľností: byt č. 1: 1.915 eur/m2 x (+ 0,0000 + 0,0000 + 0,0500 - 0,0500 + 0,0000\n- 0,2000 - 0,2000) = 1.915 eur/m2 x 0,6000 = 1.149 eur/m2; byt č. 2: 1.841,27 eur/m2 x (+ 0,0000 +\n0,0000 + 0,0000 - 0,0500 + 0,0000 - 0,0500 - 0,0000) = 1.841,27 eur/m2 x 0,9000 = 1.657,14 eur/\nm2; byt č. 3: 1.793,65 eur/m2 x (+ 0,0000 + 0,0500 + 0,0500 - 0,0500 + 0,0000 - 0,2000 - 0,1000) =\n1.793,65 eur/m2 x 0,7500 = 1.345,24 eur/m2. Následne odvolací súd vypočítal priemernú porovnateľnú\nhodnotu na MJ: (1.149 + 1.657,14 + 1.345,24) eur/m2/3 = 1.383,79 eur/m2. Nakoniec odvolací súd\nvypočítal všeobecnú hodnotu stavieb stanovenú metódou porovnávania ako VŠHS = 67,79 m2 x\n1.383,79 eur/m2 = 93.807,12 eur. Súčasne odvolací súd prevzal pri svojom rozhodovaní všeobecnú\n\nhodnotu spoluvlastníckych podielov strán na pozemku, na ktorom je postavený predmetný bytový dom,\nurčenú znalcom metódou polohovej diferenciácie u každej zo strán sporu vo výške 466,50 eura. Z takto\nustálenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností, teda po zhodnotení znaleckého dokazovania podľa svojej\núvahy v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 ods. 1 CSP, odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí“.\n12.1.2. Z uvedeného podľa dovolacieho súdu dôvod prepočtu hodnôt porovnávaných bytov\nobsiahnutých v ponukách realitných kancelárií vyplýva. Je ním fakt, že súdny znalec, zjednodušene\npovedané „zvýšil“ hodnotu bytov porovnávaných na základe ponúk realitných kancelárií o 20 %\noproti hodnote vyporiadavanej nehnuteľnosti iba na základe toho, že táto je predmetom súdneho\nkonania. Odvolací súd z dôvodov, ktoré prehľadne vysvetlil (a ktoré dovolací súd cituje doslovne v\nbode 12. 1. 1. tohto rozhodnutia) uvedenú nezrovnalosť korigoval v podobe vlastného zrozumiteľného\nprepočtu (zachovajúc metodiku a spôsob výpočtu použitých súdnym znalcom) bez toho, aby zasiahol\ndo kompetencie znalca (dosadenie údajov nezohľadňujúcich zvýšenie hodnoty porovnávaných bytov\ndo mechanizmu výpočtu použitého znalcom nevyžaduje iné ako bežné matematické zručnosti pozn.\ndovolacieho súdu).\n13. Žiada sa zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných jeho\nstranami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemá odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré je preskúmavané v odvolacom konaní. Na základe námietok dovolateľov týkajúcich sa\nnedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd uzatvára,\nže dovolaniami napadnuté rozhodnutie spĺňa atribúty spravodlivého procesu. V súlade s § 393\nods. 2 CSP odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia podal výklad opodstatnenosti a zákonnosti\nvýroku rozhodnutia a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. V odôvodnení\ndostatočne vysvetlil svoj myšlienkový postup nielen s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti,\nale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je\ndostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Odvolací súd sa dostatočne\na zrozumiteľne vysporiadal s tou argumentáciou odvolateľov, ktorá vzhľadom na jej význam vyžadovala\nšpecifickú odpoveď.\n14.1. Dovolatelia tvrdili porušenie ich práva na spravodlivý proces aj postupom odvolacieho súdu pri\ndokazovaní a pri hodnotení dôkazov.\n14.2. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné\nna rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,\nči a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na\njeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov\n(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie\nnávrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je\nvždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.\n14.3. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia\ndôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, aj vyplývajúca z čl.\n15 základných princípov Civilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP\nznamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a\njeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými\nprincípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí\nvykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\n14.4. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo\nskutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za\nzáklad svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú\npodstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.\n14.5. Na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie\nvykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia\ndôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\n\ndokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie\nje ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. To znamená, že hodnotenie dôkazov, a teda ani\nskutkové zistenia ako jeho výsledok, z iných ako vyššie uvedených dôvodov nie je možné dovolacím\nsúdom preskúmavať.\n15. Kľúčová argumentácia dovolateľky týkajúca sa pochybení v procese dokazovania a hodnotenia\ndôkazov smerovala k spochybneniu jeho výsledku v podobe zaradenia do masy BSM bytu č. XX,\nnachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX, vchod D., postaveného na pozemku\nKN-C parc. č. 1237, kat. úz. a obec Č. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach tohto obytného domu o veľkosti 6882/226040, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX\nOkresného úradu Čadca, katastrálneho odboru.\n16.1. Dovolateľka v prvom rade tvrdila, že podľa jej názoru sú to strany sporu, kto označuje majetok\npatriaci do BSM a úlohou súdu je ustáliť, či takýto majetok do BSM patrí; dovolací súd sa s týmto\ntvrdením v plnej miere stotožňuje. Uviedla tiež, že odvolací súd je povinný bez ohľadu na rozsah\nodvolania preskúmavať všetky závery súdu prvej inštancie. Dovolací súd k tomu uvádza, že úlohou\nodvolacieho súdu v konaní o vyporiadanie BSM, vychádzajúc z procesných predpisov o viazanosti\nrozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, o koncentrácii konania a novotách v odvolacom konaní\n(účinných od 01. 07. 2016, ktoré sú od tohto dňa plne aplikovateľné aj na súdne konania začaté a do 01.\n07. 2016 neskončené) je zaoberať sa iba odvolacími námietkami (teda tým, čo je medzi stranami sporné),\npričom záver jeho odvolacieho prieskumu sa odrazí vo výroku meritórneho rozhodnutia týkajúceho sa\nvyporiadania BSM ako celku. Inak povedané, odvolací súd preskúmava (skutkovo a právne) správnosť\nvyporiadania BSM súdom prvej inštancie iba z hľadiska toho majetku, ktorý bol označený ako predmet\nodvolacieho prieskumu odvolateľom v odvolaní (majetok, ohľadom ktorého nie je spor, nepreskúmava),\nno výsledok jeho prieskumu sa dotýka výroku prvoinštančného rozhodnutia o vyporiadaní BSM ako\ncelku (odvolací súd o spornej časti do BSM patriaceho majetku nerozhoduje separátne). Dôvodom je\nto, že konanie o vyporiadanie BSM je typom konania, v ktorom z právneho predpisu (§ 150 a nasl. OZ)\nvyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (§ 137 písm. b) CSP).\n16.2.1. Odvolací súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že uvedený byt pred prevodom vlastníctva k\nnemu stranám sporu bol tzv. družstevným bytom a jeho užívateľkou a členkou Okresného stavebného\nbytového družstva Č. sa stala pred uzavretím manželstva žalobkyňa. Dovolací súd musí upriamiť\npozornosť na to, že sobášom žalobkyne so žalovaným (19. 10. 1985) nemohol vzniknúť spoločný nájom\nbytu manželmi, ako tvrdí dovolateľka, ale za splnenia zákonných predpokladov mohlo vzniknúť iba\nprávo spoločného užívania bytu manželmi (§ 176 OZ účinného do 31. 12. 1991), ktoré sa mohlo ex\nlege transformovať na spoločný nájom bytu (§ 871 ods. 1 OZ účinného od 01. 01. 1993). Odvolací súd\nnespochybnil právnu úpravu § 16 ods. 1 a § 28 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov, ktorá ku dňu 05. 02. 1996 (stranami sporu nesporne uvádzaný dátum zmluvného prevodu\nvlastníctva k bytu) ustanovovala, že byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu\npreviesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, pričom nájomca družstevného bytu, ktorý je členom\nbytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod\nvlastníctva podľa osobitného predpisu (ktorým je podľa odkazu č.7) ustanovenie §-u 22 a nasl. zák.\nč. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v\nznení neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc najmä z obsahu medzi\nstranami nespornej zmluvy o prevode vlastníctva bytu odvolací súd dospel k záveru, že právo žalobkyne\nako členky bytového družstva na prevod vlastníctva bytu bolo rešpektované v plnej miere. Odvolací súd\nv 30. bode odôvodnenia rozsudku vysvetlil, že uvedená právna úprava nevylučuje možnosť prevodu\n(vlastníctva pozn. dovolacieho súdu) družstevného bytu spolu s členom bytového družstva aj nečlenovi\nbytového družstva - jeho manželovi do BSM ako prejav rešpektovania ich vôle.\n16.2.2. Odvolací súd, ako vyplýva z jeho rozsudku, za určujúcu považoval v zmluve o prevode vlastníctva\nbytu prejavenú vôľu zmluvných strán, nadobúdateľov aj prevádzajúceho. Prevodca prejavil vôľu previesť\npredmet prevodu obidvom vtedajším manželom do BSM a nadobúdatelia vôľu nadobudnúť predmet\nprevodu do BSM. K tomu, že uvedené mal odvolací súd konštatovať nepodložene, bez skúmania vôľovej\nzložky zmluvných strán dovolací súd udáva, že prejav vôle zmluvných strán je zodpovedajúco zachytený\nv obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytu (nespochybnenom 26 rokov od jej uzavretia a 18 rokov\nod rozvodu manželstva, ako vyplýva zo súdneho spisu) a vyplýva aj zo súdneho spisu (z vyjadrení\nstrán sporu, ktoré nedeklarovali potrebu nezaradenia bytu do BSM, ale len potrebu správneho určenia\nhodnoty, za ktorú bude byt vyporiadaný). Rovnako na pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa\n16. februára 2022 právny zástupca žalobkyne nespochybnil, že byt do BSM patrí, keď uviedol, že byt bol\n\npôvodne vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a žalovaný ho nadobudol až po prevode členských práv,\nčo bolo v dôsledku snahy žalobkyne, aby manželia spoločne vlastnili nehnuteľnosť. Žalovaný spočiatku\nvo svojich vyjadreniach síce navrhoval vylúčenie uvedeného bytu z masy BSM, ale s odôvodnením, že\nbol nadobudnutý do podielového spoluvlastníctva (napr. písomné podanie z 18. 06. 2006 na č. l. 22,\nvýpovede na pojednávaniach konaných 17. 10. 2006 a 16. 10. 2008, podania z 30. 11. 2008 na č. l.\n247, z 31. 05. 2009 na č. l. 350), neskôr ale (napr. písomné podanie zo 17. 04. 1025 na č. l. 751) so\nzaradením bytu do majetku patriaceho do BSM súhlasil.\n16.2.3. Dovolací súd zistil, že odvolací súd vykladal pri hodnotení dôkazov obsah uvedenej zmluvy nielen\njazykovým výkladom, ale aj v kontexte času, kedy bola uzatvorená (uvedúc, že žalobkyni nič nebránilo,\naby zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorila sama) a skutočnosti, že nesplnenie\nzákonných predpokladov jej uzavretia žalobkyňa nenamietala desaťročia, ani v podanom odvolaní, až\ndo predloženia jej písomného podania z 31. 08. 2022.\n17.1. Dovolacia argumentácia žalovaného spojená s vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP sa\ntýkala zisťovania všeobecnej hodnoty uvedeného bytu. Dovolateľ argumentoval, že napriek nesprávnosti\nsúdom zabezpečeného znaleckého posudku mu nebolo umožnené zabezpečiť vyhotovenie znaleckého\nposudku súkromného (pre bránenie vstupu do bytu žalobkyňou našiel znalca, ktorý vyhotovil znalecký\nposudok len na základe fotografií, až pred vyhlásením rozhodnutia odvolacieho súdu) a nebolo\nnariadené ani kontrolné znalecké dokazovanie.\n17.2. Dovolací súd pripomína, že podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom\nzakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne\nzistenom skutkovom stave, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne\nvyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad\ntohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp.\nzn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane Ústavný\nsúd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu,\nktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno\nbezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl.\n46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť\nlen tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo vyvráteniu\nktorej je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument,\npodľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje\nvypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie,\nku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním bez dôvodných\npochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl.\n46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý proces, čiže\ntáto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.\n18.1. Hoci dovolateľ v dovolaní uviedol, že výpočet hodnoty bytu odvolacím súdom je nesprávny, mal\nuviesť aj v čom konkrétne táto nesprávnosť spočíva. Tvrdil iba, že z rozhodnutia odvolacieho súdu nie\nje zrejmé, z akých dôvodov došlo k zníženiu hodnoty bytov uvedených v ponukách realitných kancelárií\npripojených k doplneniu znaleckého posudku. Dovolací súd iba stručne opakuje (v podrobnostiach viď\nbody 12. 1. 1. a 12. 1. 2. tohto dovolacieho rozsudku a bod 31 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu),\nže súdny znalec navýšil hodnotu bytov porovnávaných na základe ponúk realitných kancelárií o 20 %\noproti hodnote vyporiadavaného bytu iba na základe toho, že tento je predmetom súdneho konania, čo\nodvolací súd nepovažoval za korektné (strana sporu, ktorej by bol byt prikázaný v hodnote zníženej iba\nz dôvodu súdneho konania by po jeho skončení získala na úkor druhej strany, ktorej by bol priznaný\nvýplatok zo zníženej hodnoty bytu, nerovnakú majetkovú hodnotu).\n18.2. Dovolateľ tiež vo vzťahu k znaleckému posudku vytkol, že odvolací súd vychádzal iba z\nekonomických faktorov, neprihliadol na faktory polohové ani konštrukčné a fyzické. Odvolací súd ale,\nako vyplýva z jeho rozsudku, konštatoval, že za základ pre stanovenie hodnoty vyporiadavaných\nnehnuteľností zobral doplnenie znaleckého posudku č. 26/2020 vypracované Ing. C. J. a pristúpil k\nvlastnému matematickému prepočtu (rovnakým postupom ako znalec na str. 18 doplnenia znaleckého\nposudku) jedine ekonomických faktorov zistených znalcom - druh porovnateľnej ceny porovnávanej\nnehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd v ostatnom plne vychádzal zo zistení (aj faktorov\npolohových, konštrukčných a fyzických) súdneho znalca (ktorý na pojednávaní dňa 16. 11. 2022, ako\nvyplýva zo zápisnice o pojednávaní, uviedol, že stavebnotechnický stav oceňovaného bytu aj bytového\n\ndomu bol ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva 09. 03. 2004 iný ako v súčasnosti a iný ako u\nporovnávaných bytov) a nemenil (okrem ekonomických faktorov) akékoľvek iné zistenia zo znaleckého\nposudku vyplývajúce (ktoré strany sporu v odvolacom konaní ani konkrétne neuvádzali), teda vychádzal\naj zo znalcom zistených polohových, konštrukčných a fyzických faktorov oceňovanej nehnuteľnosti.\n18.3. K argumentu dovolateľa, že súdny znalec (Ing. C. J. pozn. dovolacieho súdu) počas svojej\nvýpovede pred odvolacím súdom 16. 11. 2022 konštatoval, že ceny trojizbových bytov v Č. sa pohybujú\nod 110.000 do 135.000 eur a nie je zrejmé, z akých dôvodov určil hodnotu bytu sumou 69.700 eur a súd\nvlastným výpočtom sumou 93.807,12 eura dovolací súd udáva, že súdny znalec zároveň vypovedal, že\npri uvedených cenách hovorí o bežnom trhu a všetky tieto reálie boli zohľadnené pri faktoroch, ktoré\nuviedol v znaleckom úkone. Dovolací súd zároveň znovu opakuje, že k zníženiu všeobecnej hodnoty\nbytu znalcom došlo z dôvodu dlhoročného súdneho konania a k ustáleniu sumy súdom výpočtom\nuvedeným v bode 31 odôvodnenia jeho rozsudku, ktorý vypočítal priemernú porovnateľnú hodnotu na\nMJ nasledovne: (1.149 + 1.657,14 + 1.345,24) eur/m2- ide o súčet cien za 1 m2 podlahovej plochy\nporovnávaných bytov pozn. dovolacieho súdu - / 3 = 1.383,79 eur/m2 (priemerná hodnota pozn.\ndovolacieho súdu). Všeobecnú hodnotu stavieb vypočítal odvolací súd vychádzajúc zo znalcom použitej\nmetódy porovnávania ako VŠHS = 67,79 m2 x 1.383,79 eur/m2 = 93.807,12 eur (výmera posudzovaného\nbytu vynásobená zistenou priemernou cenou za 1 m2 pozn. dovolacieho súdu). Navyše žalovaný aj\nv záverečnom prednese na pojednávaní 18. januára 2023 uviedol, že v prípade prikázania bytu do\njeho vlastníctva akceptuje hodnotu o 20 % vyššiu a z tejto vyplatí podiel žalobkyne. K neprítomnosti\nžalovaného pri ohliadke bytu sa znalec na pojednávaní vyjadril tak, že dôvodom bol žalovanému uložený\nzákaz priblíženia sa k žalobkyni (str. 6 zápisnice o pojednávaní zo 16. 11. 2022), čo žalovaný v dovolaní\nnespochybnil. Odvolací súd v rozsudku uviedol, že žalovaným namietaná neúčasť na ohliadke spolu\nso znalcom nemohla mať žiaden vplyv na odbornosť záverov formulovaných v znaleckom posudku.\nDovolací súd preto konštatuje, že za týchto skutkových okolností neúčasťou žalovaného na ohliadke\nsporného bytu súdnym znalcom k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces nedošlo.\n19. Aj dôkaz znaleckým posudkom (vrátane výsledkov vypočutia znalca) súd hodnotí podľa zásad\nuvedených v § 191 CSP. Hodnoteniu súdu nepodliehajú odborné znalecké závery, ale súd hodnotí\npresvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého\nposudku a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Dovolací súd v postupe odvolacieho súdu\npri hodnotení záverov znaleckého dokazovania vykonaného za účelom zistenia všeobecnej hodnoty\nvyporiadavaného bytu a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam\nbytového domu nezistil porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov z hľadiska\npravdivosti predpokladá aj posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej informácie podľa druhu\ndôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Znalec je osobou, ktorá\nprostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti rozhodujúce pre súdne konanie a\nv znaleckom posudku oznamuje subjektívny výsledok tohto posúdenia. Dovolací súd vychádzajúc z\nvyššie prezentovaných dovolacích zistení odklon súdov nižších inštancií od týchto zásad hodnotenia\nznaleckého posudku Ing. C. J., ktorý by znamenal porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces,\nnezistil.\n20. Dovolateľ namietal, že k bytu a jeho zariadeniu nemal prístup od roku 2008 (v súdnom spise\nsa nachádza uznesenie Okresného súdu Čadca z 10. 11. 2008 sp. zn. 10C/109/2008 o nariadení\nneodkladného opatrenia ukladajúce žalovanému, aby nevstupoval do uvedeného bytu do právoplatného\nskončenia označeného konania o vylúčenie žalovaného z užívania bytu pozn. dovolacieho súdu) a\nznalca, ktorý by vedel vyhotoviť znalecký posudok len z fotografií zistil až pred vyhlásením rozhodnutia\nodvolacieho súdu, no vykonanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom mu nebolo umožnené.\nK tomu dovolací súd udáva, že v priebehu súdneho konania bolo vzhľadom na plynutie času zhotovených\nniekoľko znaleckých posudkov oceňujúcich byt, odrážajúcich vývoj cien na realitnom trhu. Práve\naktualizácia všeobecnej hodnoty bytu (vychádzajúca z jeho stavebnotechnického stavu ku dňu zániku\nBSM, teda ku dňu 09. 03. 2004) bola dôvodom nariadenia znaleckého dokazovania odvolacím súdom.\nŽalovaný na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 18. januára 2023 uviedol, že je namieste\nvypracovanie nového znaleckého posudku a nebola mu poskytnutá súčinnosť, aby si mohol dať\nvypracovať súkromný znalecký posudok. Odvolací súd v 33. bode vysvetlil, že neuložil žalobkyni v\nzmysle žiadosti žalovaného povinnosť sprístupniť byt za účelom vyhotovenia súkromného znaleckého\nposudku (§ 209 CSP), keďže je len na úvahe súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods.\n1 CSP) a „Ak má súkromný znalecký posudok náležitosti podľa ust. § 209 ods. 2 CSP, postupuje\nsa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Keďže\n\nodvolací súd už nariadil v odvolacom konaní dokazovanie znalcom, nebol dôvod vykonávať dokazovanie\nďalším znalcom. Tak by bolo tomu iba v prípade, že by odvolací súd považoval za potrebné vykonať\ndokazovanie ďalším znalcom, ku ktorému záveru však odvolací súd, posúdiac námietky strán voči\ndoplneniu znaleckého posudku č. 26/2020, nedospel. ... V konečnom dôsledku však žalovaný vo svojich\npísomných námietkach voči záverom doplnenia znaleckého posudku č. 26/2020 uviedol, že pre účely\nvyporiadania BSM akceptuje hodnotu o 20 % vyššiu ako všeobecnú hodnotu stavieb stanovenú znalcom\nv doplnení znaleckého posudku č. 26/2020, hoci pre prípad, že predmetný byt bude prikázaný do\njeho výlučného vlastníctva.“ Dovolací súd iba dodáva, že takýto postoj žalovaného k zisteniu hodnoty\nbytu (súhlas s vykonaným znaleckým posudkom ak bude byt prikázaný jemu a nesúhlas, ak bude\nprikázaný žalobkyni) otvára otázku jeho opravdivého záujmu na riadnom zistení skutkového stavu.\nZohľadniť tiež treba, že žalovaný ani netvrdil, že už v čase, keď argumentoval potrebou poskytnutia\nsúčinnosti za účelom zhotovenia súkromného znaleckého posudku, požiadal o zhotovenie súkromného\nznaleckého posudku konkrétneho znalca. K samotnému dovolaniu pripojil dokument označený ako\n„Odborný posudok“ vyhotovený Ing. N. W. na základe objednávky žalovaného zo dňa 13. februára 2023\n(odvolací súd rozsudok napadnutý dovolaním vyhlásil o necelý mesiac skôr, 18. januára 2023). Pre\núplnosť treba pripomenúť, že v zmysle aktuálnej procesnej právnej úpravy dovolací súd nie je súdom\nskutkovým, preto vykonanie dokazovania v dovolacom konaní neprichádza do úvahy.\n21.1. Ďalšia časť dovolacej argumentácie žalovaného sa týkala hnuteľných vecí.\n21.1.1. K vysávaču zn. Hyla sa žalovaný na pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 16.\nfebruára 2022 vyjadril tak, že motorová jednotka zostala u neho, ostatné (tepovač a iné príslušenstvo) u\nžalobkyne. Odvolací súd v 46. bode odôvodnenia rozsudku vychádzal z tohto nesporného tvrdenia strán\nsporu aj z nespornej zostatkovej hodnoty vysávača 165,97 eura. Pokiaľ v dovolaní dovolateľ tvrdil, že\nuvedený vysávač nemá vo svojej dispozícii, je v dispozícii žalobkyne resp. aj túto hnuteľnú vec žalobkyňa\nzlikvidovala a strany sporu sa zhodli, že vysávač má a ponechá si ho žalobkyňa, dovolací súd poukazuje\nna to, že (na rozdiel od dovolacích tvrdení žalovaného) ide o záver odvolacieho súdu vychádzajúci z\nnesporných prednesov strán sporu preukázaný obsahom spisu (zápisnica o pojednávaní zo 16. februára\n2022).\n21.1.2. K šijaciemu stroju zn. Veritas, 3 ks propán-butánových fliaš a plynovému variču sa odvolací súd\nvyjadril v bodoch 47 a 48 rozsudku. Pri šijacom stroji zn. Veritas (o ktorom žalobkyňa tvrdila, že ho\nmedzičasom vyhodila) konštatoval, že žalobkyňa tvrdila, že táto vec mala ku dňu zániku BSM nulovú\nzostatkovú hodnotu. Žalovaný až v priebehu konania (na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16. 02.\n2022) žiadal jej vyporiadanie zo zostatkovej hodnoty ku dňu zániku BSM vo výške 150 eur bez toho, aby\nposkytol dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia (na pojednávaní na okresnom súde dňa 09. 02. 2015\nnavrhoval jeho zostatkovú hodnotu 100 eur pozn. dovolacieho súdu). Keďže táto hnuteľná vec bola ku\ndňu rozhodovania odvolacieho súdu spotrebovaná, nebolo ju možné prikázať do výlučného vlastníctva\nktorejkoľvek zo strán a nakoľko nedošlo k preukázaniu jej vyššej ako nulovej zostatkovej hodnoty\nodvolací súd túto hnuteľnú vec pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Tým odvolací súd dovolateľovi\nzodpovedal na otázku, prečo súd nevykonal žiadne dokazovanie a konštatoval, že nebola preukázaná\nvyššia ako nulová zostatková hodnota tejto veci. Pri plynovom variči a 3 ks propán-butánových fliaš\nstrany sporu v rámci pojednávania na odvolacom súde nevedeli zhodne uviesť kde sa nachádzajú a\nv podanom odvolaní žalovaný nenamietal súdom prvej inštancie ustálenú nulovú zostatkovú hodnotu\nku dňu zániku BSM. Keďže odvolací súd nemal preukázanú existenciu týchto hnuteľných vecí ku dňu\nsvojho rozhodovania, nemohol ich v rámci vyporiadania BSM prikázať do vlastníctva tej-ktorej strany\nsporu a vzhľadom na nulovú zostatkovú hodnotu ku dňu zániku BSM nemohol ich hodnotu zohľadniť pri\nvyporiadaní BSM. Na záver dovolací súd udáva, že uvedené veci v čase rozhodovania súdu o odvolaní\nneexistovali, odvolací súd nemohol nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia ich hodnoty.\n22. Odvolací súd vo vzťahu k podnikaniu žalobkyne poukázal na bod 31 odôvodnenia rozsudku súdu\nprvej inštancie, s ktorým sa stotožnil a doplnil, že nebolo preukázané, že by podnik žalobkyne mal v čase\nzániku BSM nejakú hodnotu a strany nijakú hodnotu z tohto titulu ani nenavrhli vyporiadať. Súd prvej\ninštancie tam uviedol, že: „Súd v konaní vysporiadal sa so započítaním sumy 2.489,54 eur v prospech\nžalovaného tak (ako polovica zo sumy 150.000,- Sk použitých zo spoločných prostriedkov do podnikania\nmanželky), že uvedenú sumu pri výpočte finančného vyrovnania nezohľadnil v nadväznosti na zákonné\nustanovenie § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podnikanie na strane žalobkyne v zmysle jej\nživnostenského oprávnenia je činnosť, z ktorej výnosy patria obom manželom, a ktorá slúži na získavanie\nhodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Je nesporné, že podnikajúci manžel je povinný do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradiť takú sumu, ktorá bude spravidla predstavovať cenu\n\npodniku ku dňu zániku spoluvlastníctva. Od podnikajúceho manžela nemožno požadovať, aby vrátil do\nBSM celú výšku prostriedkov vynaložených zo spoločného majetku na jeho podnik, a to v nadväznosti\nna podnikanie žalobkyne, ktoré vykazovalo stratu preukázanú dlhmi žalobkyne voči spoločnosti N. J.\nJ.-J. N. W. zo dňa 21. 12. 2002 na sumu 86.919,50 Sk. Veci, ktoré slúžia len osobnej potrebe alebo\nvýkonu povolania len jedného z manželov, nepatria do BSM a vzhľadom na skutkový stav súdenej veci\nnebolo preukázané, aké veci boli pre podnik žalobkyne zakúpené zo spoločných peňazí, súd neprihliadol\npri vyporiadaní na sumu 2.489,54 eur. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak podnik patriaci len jednému\nz manželov, tento tvorí oddelené vlastníctvo podnikajúceho manžela a nemôže sa stať predmetom\nbezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/684/2004).“ Z uvedeného vyplýva, že\nnesúhlas dovolateľa s tým, ako sa odvolací súd vyporiadal s použitím prostriedkov z BSM žalobkyňou\nna jej podnikanie (keď osvedčil existenciu vecí, ktoré boli na tento účel nakúpené) je iba polemikou so\nskutkovými závermi odvolacieho súdu nepodliehajúcou dovolaciemu prieskumu podľa § 420 písm. f)\nCSP.\n23. Dovolací súd zo zápisnice o pojednávaní z 18. 01. 2023 zistil, že žalovaný navrhol vyžiadať od\nKomunálnej poisťovne o výške nasporenej sumy k 09. 03. 2004 a z Prvej stavebnej sporiteľne vyjadrenie\n„k rôznym údajom, ako boli uvedené na potvrdeniach, ktoré oboznamoval odvolací súd na dnešnom\npojednávaní, teda o rôznych sumách pri stavebnom sporení dcéry J..“ Podľa odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu v spore nebolo preukázané vyplatenie plnenia žalobkyni zo životného poistenia č.\n411800908 v Komunálnej poisťovni, a.s.. Poistné zaplatené na základe tejto zmluvy žalobkyňou nie\nje možné pri vyporiadaní BSM zohľadniť, keďže nejde o použitie spoločného majetku (spoločných\npeňažných prostriedkov) na výlučný majetok jedného z manželov. Odvolací súd tým zdôvodnil, prečo\nnevyžiadal od Komunálnej poisťovne, a.s. informáciu o nasporenej sume na tomto životnom poistení ku\ndňu zániku BSM (§ 185 ods. 1 CSP) podľa návrhu žalovaného. Upresnil, že tento dôkaz sa nevzťahoval\nk odvolacej námietke spočívajúcej v tvrdení, že žalobkyňa mala obdržať od Komunálnej poisťovne, a.s.\nnejaké plnenie. V 58. bode odôvodnenia rozsudku odvolací súd vysvetlil, že: „Čo sa týka peňažných\nprostriedkov na účte stavebného sporenia detí strán sporu, s ktorými mala žalobkyňa disponovať....\nišlo o prostriedky, ktoré nepatrili do BSM, keďže zmluvy o stavebnom sporení boli zriadené v prospech\ntretej osoby (detí strán sporu), a teda vložené peňažné prostriedky na účty stavebného sporenia\ndetí strán sporu, bolo potrebné považovať za ich peňažné prostriedky (de facto deťom darované). Z\nuvedených dôvodov potom pre nadbytočnosť odvolací súd nevykonal dokazovanie (§ 185 ods. 1 CSP)\nzabezpečením informácie od Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. o zostatkoch na účte stavebného sporenia\ndcéry strán J..“ V dovolaní žalovaný namietol, že nebolo vykonané dokazovanie týkajúce sa zostatkov na\núčtoch žalobkyne v bankách či poisťovniach čo platí aj pre cenné papiere. Nespochybnil teda, že poistné\nzaplatené na základe poistnej zmluvy žalobkyňou nie je možné pri vyporiadaní BSM zohľadniť ani to,\nže nie je súvis medzi ním navrhnutým dôkazom (zistiť výšku nasporenej sumy na životnom poistení\nžalobkyne ku dňu zániku BSM a odvolacou námietkou spočívajúcou v tvrdení, že žalobkyňa mala\nobdržať od Komunálnej poisťovne, a.s. nejaké plnenie). Tiež nespochybnil dôvod, pre ktorý odvolací\nsúd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie o stavebnom sporení dcéry J.. Dovolací súd preto\nkonštatuje, že ani v tejto parciálnej časti konania nedošlo postupom odvolacieho súdu k porušeniu práva\ndovolateľa na spravodlivý proces.\n24. Dovolací súd po zistení, že konanie pred súdmi nižších inštancií nebolo postihnuté dovolateľmi\nnamietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP pristúpil k posúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho\nuplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.\n25. Dovolateľka podala dovolanie z dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Musí ísť o otázku právnu,\nktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. V dovolaní, ktorého\nprípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by dovolateľ mal a) konkretizovať právnu otázku\nriešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť potrebu, aby dovolací súd ako\nnajvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.\n26. Za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená vymedzila dovolateľka otázku: „Je\nprekážkou nadobudnutia výlučného vlastníckeho práva k pôvodne družstevnému bytu jedným z\n\nmanželov, ktorý ako jediný splnil podmienky na nadobudnutie družstevného bytu v súlade s ust. § 16 ods.\n1 a ust. 28 zákona o vlastníctve bytov, zápis oboch manželov na liste vlastníctva ako bezpodielových\nspoluvlastníkov bytu, a to aj napriek tomu, že druhý z manželov nesplnil podmienky na nadobudnutie\ndružstevného bytu v zmysle zákona o vlastníctve bytov?“\n27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n28. Nesprávne právne posúdenie veci môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre\nvýrok dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd vychádzajúc nielen z formulácie nastolenej\ndovolacej otázky, ale najmä z obsahu dovolania (§ 124 CSP) konštatuje, že dovolateľkou predostretá\ndovolacia otázka nebola pre rozhodnutie sporu rozhodujúca a okresný ani odvolací súd na jej vyriešení\nnezaložili svoje rozhodnutia. Svoj záver o zaradení bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných\nčastiach a spoločných zariadeniach bytového domu do masy BSM totiž súdy nižších inštancií nevyvodili\nzo zápisu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na liste vlastníctva, ale dospeli k nemu posúdením\nnadobúdacieho titulu (zmluva o prevode vlastníctva bytu a vôľa zmluvných strán v nej vyjadrená) v\nkontexte skutočností uvedených v bode 16 tohto rozsudku dovolacieho súdu. Iba na okraj však dovolací\nsúd dáva do pozornosti rozsudok najvyššieho súdu z 27. októbra 2021 sp. zn. 2Cdo/7/2019, v ktorom\nriešil problematiku nadobudnutia družstevného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nzmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretou medzi bytovým družstvom ako prevodcom a manželmi\n(spoločnými nájomcami - členom a nečlenom bytového družstva) ako nadobúdateľmi.\n29. Na základe zhorauvedeného dovolací súd vyhodnotiac dôvody dovolania uzatvára, že dovolateľka v\ndovolaní nevymedzila právnu otázku, na ktorej riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie (§ 421 ods.\n1 písm. b) CSP). Vzhľadom na súčasne obidvoma dovolateľmi uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v\ntvrdenej a dovolacím súdom nezistenej existencii vady zmätočnosti (§ 420 písm. f) CSP) dovolací súd\ndovolania podľa § 448 CSP zamietol.\n30. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku\nvychádzajúc z toho, že ani jeden z dovolateľov nebol v dovolacom konaní úspešný ani sčasti (§ 255\nods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP).\n31. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/145/2020", "guid": "7aa8a1a4-a58e-4c66-9165-458a289ee684:d3b4ddda-7160-4eba-9715-d61f161c78fa", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0a463d2e-96b2-422a-85a5-8aa61c87ac96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1"}, {"guid": "ussr:e25d46c3-4a3a-44f0-ae11-cceed8bcc923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 336/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 336/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:9e78fc69-84df-4060-807d-3f0c261fede7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e78fc69-84df-4060-807d-3f0c261fede7"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "67245cc6-294b-48d7-9b69-d73e30dfb1a5:0d1b8dab-6e30-4a01-b842-20f01794aa49", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/145/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/145/2020 z 25. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-01-25", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/67245cc6-294b-48d7-9b69-d73e30dfb1a5:0d1b8dab-6e30-4a01-b842-20f01794aa49"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fe545e7e-825c-493f-88be-65884bb61d61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.368.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 368/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 368/2025 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.368.2025.1"}, {"guid": "ussr:6909dd7b-cf32-4688-9a40-752879a834c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.225.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 225/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 225/2025 z 10. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.225.2025.1"}, {"guid": "ussr:93a7e20f-c982-4a75-9f20-6e39c1000620", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PLs.US.88.2024.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 88/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 88/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PLs.US.88.2024.1"}, {"guid": "0b78b833-d202-44ae-9cf6-c78a0061b0a9:53115e60-cb67-4724-b047-96c6347f3967", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4318200271.3", "spisova_znacka": "9Co/16/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/16/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4318200271.3"}, {"guid": "20413780-e5d4-4165-a99a-4f21259fe7da:3960d67e-8293-4f9b-a3ba-4ea8747bbc85", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123454345.1", "spisova_znacka": "17Co/122/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/122/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123454345.1"}, {"guid": "6dc87cd4-8680-4127-913a-b768e8bb3cb6:d28bc8fd-1abc-4536-8c3c-397f3f9faa83", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124364995.3", "spisova_znacka": "33Ek/1868/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1868/2024 z 16. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124364995.3"}, {"guid": "b1ec381d-9806-4988-bd23-3b2328608bd3:27beefa3-1ef2-4246-aec4-e898ce3dbec3", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2025:6124380576.3", "spisova_znacka": "3Csp/110/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Csp/110/2024 z 11. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2025:6124380576.3"}]}