{"guid": "a4f9f2e0-0b3f-40c0-b760-272522f5f79b:39c65d27-4319-4ec4-9e03-d0bb152578fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5117216764.1", "spisova_znacka": "1ObdoK/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoK/2/2023 z 20. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2024, sp. zn. 1ObdoK/2/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:5117216764.1", "identifikacne_cislo": "5117216764", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2024-11-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853", "nazov": "§ 853 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39c65d27-4319-4ec4-9e03-d0bb152578fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5117216764.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5117216764.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5117216764.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoK/2/2023\n5117216764\n20. 11. 2024\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2024:5117216764.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobcu D. Y., nar.\nX. N. XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného právnymi zástupcami 1/ JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom,\nso sídlom Mieru 312/13, Námestovo a 2/ CREDIS Law s.r.o., so sídlom Plynárenská 1, Bratislava,\nIČO: 35 955 341, proti žalovanému Mgr. Andrei Buricovej, so sídlom kancelárie Hviezdoslavovo\nnám. 27, Dolný Kubín, IČO: 42 392 268, správkyni úpadcu N., nar. XX. I. XXXX, bytom R., U. (do\n16. novembra 2016 podnikajúci pod obchodným menom Jozef Štrbáň - AVANT PLUS, s miestom\npodnikania Hattalova 34/40, Trstená, IČO: 33 789 169), zastúpenému právnym zástupcom JUDr.\nŠtefanom Jurčom, advokátom, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 36 099 473, v konaní o\nvylúčenie veci z konkurznej podstaty, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.\n13CoKR/10/2021-2359 z 9. novembra 2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcu o d m i e t a.\nŽalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 18Cbi/6/2017-1820 z 19. novembra 2020 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal vylúčenia nehnuteľností, bližšie konkretizovaných v žalobe, z konkurznej podstaty\núpadcu a rozhodol, že žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s\ntým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným\nuznesením.\n2. Vykonaným dokazovaním súd mal nepochybne preukázané a medzi stranami konania to bolo\nnesporné, že žalobca nadobudol vlastnícke právo na základe zmluvy zavkladovanej dňa 29. novembra\n2012, a to prostredníctvom výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo\ndňa 22. februára 2012, ktorej vklad bol povolený dňa 10. septembra 2012 pod č. V 179/2012 v prospech\nzáložného veriteľa OVP Orava, s.r.o. a záložného veriteľa N.. Vzhľadom na to, že na základe zmluvy\no finančnej výpomoci z 24. januára 2006 a dodatku z 05. januára 2017, podľa ktorého bola splatnosť\ndojednaná do 31. marca 2012 a k 23. novembru 2012 nedošlo k uspokojeniu pohľadávky záložných\nveriteľov, tak nastal výkon záložného práva a vlastnícke právo nadobudol žalobca na základe zmluvy\ndňa 29. novembra 2012, zavkladovanej pod č. vkladu V 1757/12. Za nesporné medzi stranami konania\npovažoval, že záložným dlžníkom bola V.. K. G., ktorá v r. 1992 uzatvorila manželstvo s úpadcom\nN. a počas manželstva bola uzatvorená v r. 2006 zmluva o finančnej výpomoci spolu s dodatkom\nz r. 2007 a následne v r. 2007 V.. K. G. nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnych a\nzámenných zmlúv, ktoré zabezpečoval N., a na ktoré boli použité finančné prostriedky, ktoré získala V..\nK. G. od spoločnosti OVP Orava, s.r.o., kde bol členom štatutárneho orgánu jej otec a zároveň aj od\njej otca. Manželstvo K. G. a N. bolo rozvedené 28. mája 2009. Je evidentné, že N. mal vedomosť o\nnadobudnutí daných nehnuteľností, keďže on zabezpečoval tieto kúpne zmluvy a zámenné zmluvy a\n\nnásledne dokonca od svojej manželky ako spoločnosť AFRESH, a.s., si tieto predmetné nehnuteľnosti\nprenajal a dokonca získal stavebné povolenie na výstavbu lyžiarskeho strediska. Taktiež z vykonaného\ndokazovania mal súd zistené, že K. G. a N. počas manželstva mali zámer vybudovať lyžiarske stredisko\na z dôvodu, že nemali dostatok finančných prostriedkov a otec K. G., t.j. N. G. odmietol poskytnúť\nfinančné prostriedky N., tak medzi manželmi bola dohoda, že K. G. požiada svojho otca o pôžičku tak,\nže na LV, ako kupujúca, bude vystupovať len ona bez uvedenia jej manžela. Na základe toho na katastri\nnehnuteľností už bez ohľadu na to, či došlo k pochybeniu alebo nie, bola zapísaná len K. G. bez uvedenia\naj jej manžela N., teda zápis v katastri nehnuteľností svedčil K. G..\n3. Ďalej súd prvej inštancie vyslovil názor, že podľa ustálenej súdnej praxe s poukazom na rozsiahlu\njudikatúru v oblasti vzťahov medzi manželmi a bezpodielového spoluvlastníctva sa pripúšťa, aby zmluvu\no pôžičke uzatvoril iba jeden z manželov. Pokiaľ nejde o bežnú vec, je potrebný súhlas druhého\nmanžela, v danom prípade N.. Bolo nesporné, že N. sa nedomáhal relatívnej neplatnosti zmluvy o\nfinančnej výpomoci a jej dodatku, čo znamená, že zmluva o finančnej výpomoci spolu s dodatkom\nje platná. (veď predsa chceli finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností) Označil za nesporné, že z\nposkytnutých finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté K. G. od jej otca a od spoločnosti OVP\nORAVA, s.r.o., boli zakúpené predmetné nehnuteľnosti. Taktiež je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti\nboli nadobudnuté, resp. vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam K. G. nadobudla počas trvania\nmanželstva s N.. S poukazom na ustálenú súdnu prax konštatoval, že pokiaľ jeden z manželov z\nvýlučných prostriedkov nadobudne niečo počas trvania manželstva, tak toto patrí do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. Čo môže byť predmetom vlastníctva a čo je vylúčené jednoznačne uvádza\nustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka. Z ničoho nevyplýva, že by N. a K. G. počas manželstva\nuzatvorili nejakú dohodu na rozšírenie či zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. Taktiež z\nničoho nevyplýva, že by bola dohoda, resp. rozhodnutie súdu o zrušení BSM. Z uvedeného vyplýva,\nže predmetné nehnuteľnosti, hoci na kúpnych a zámenných zmluvách vystupuje ako nadobúdateľka,\nči kupujúca iba K. G. bez uvedenia N., boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva, a teda\nbezpodielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností je aj N., aj K. G.. Pokiaľ právny zástupca\nžalobcu trval, že išlo o návrh zo strany žalovaného, súd prvej inštancie konštatoval, že toto tvrdenie\nničím nepreukázal s tým, že z listín vyplýva, že práve taká dohoda bola prílohou mailu K. G., adresovanej\nN.. Uzavrel, že správca konkurznej podstaty úpadcu správne posúdil, že tieto nehnuteľnosti by mali byť\nzapísané do súpisu konkurznej podstaty vzhľadom na to, že patria do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov.\n4. Súd mal ďalej za preukázané, že na LV č. XXXX je uvedená poznámka o konaní o vyporiadaní\nBSM a táto poznámka je na LV, kde je uvedená ako vlastníčka len K. G. ako výlučná vlastníčka.\nSúd sa nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že si tieto listy vlastníctva preštudoval a nemal pochybnosti\no vlastníctve, nakoľko akonáhle je uvedená poznámka na LV o konaní o vyporiadanie BSM, museli\nvzniknúť nadobúdateľovi pochybnosti o vlastníctve, resp. riziko ohľadom vlastníckeho práva a je\nnepochybné, že všetky tieto nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, tvoria určitý súvislý celok, teda\nnešlo o nehnuteľnosti v rôznych katastrálnych územiach, či o nehnuteľnosti, ktoré sú nezávislé od\nseba. Ide o jeden veľký rozsiahly celok a nehnuteľnosti, ktoré sú vzájomne susedné a súvisia spolu.\nVychádzajúc z uvedeného súd dospel k názoru, že predmetná poznámka o konaní o vyporiadanie\nBSM je spôsobilá vyvolať pochybnosti ohľadom vlastníctva a žalobca, ktorý dokonca uvádza, že je\npodnikateľom, teda nejde o subjekt bez právneho vedomia, ale ako konateľ spoločnosti a podnikajúci\nsubjekt, musí mať určité právne vedomie a takáto poznámka bola schopná vyvolať pochybnosti o\nvlastníckych právach a nielen k nehnuteľnostiam na predmetnom LV, ale na všetkých nehnuteľnostiach,\nktoré sú predmetom sporu ako súvisiace nehnuteľnosti na nejakom určitom jednom celku, keďže\nvlastníčkou bola evidovaná K. G. a nehnuteľnosti tvoria ako keby jeden súvislý celok. Žalobca potvrdil,\nže mal vedomosť, že K. G. je rozvedená a z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že\nžalobca spolupracoval s N. G., bol v kontakte aj s N. G. a dlhoročne spolupracoval s nimi, ako aj so\nspoločnosťou AFRESH, a.s. a v rámci tej spolupráce mal vedomosť aj o predmetných nehnuteľnostiach,\nktoré spoločnosť AFRESH, a.s. si prenajímala. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nemá žiadny vzťah či už k N. G.\nalebo N. G. alebo K. G., súd poukázal na to, že syn žalobcu si zvolil za birmovného otca J. G. a žalobca\nbol aj na pohrebe J. G., a to aj napriek tomu, že tvrdil, že nemal k nemu žiadny vzťah a poznal ho iba ako\núspešného podnikateľa Oravy. Súd takéto tvrdenie s poukazom na všetky zistené skutočnosti posúdil\nako zavádzajúce a účelové. Vzhľadom na uvedené mal za evidentný bližší vzťah žalobcu s J. G., či s\njeho rodinou, dokonca boli aj cirkevne prepojení vzhľadom na vzťah vzniknutý birmovkou.\n\n5. S poukazom na vykonané dokazovanie a zistené všetky skutočnosti súd po ich posúdení a hodnotení\nvšetkých navzájom a zároveň aj každý jednotlivo skonštatoval, že žalobca predmetné nehnuteľnosti\nnenadobudol dobromyseľne a v dobrej viere. Jeho tvrdený zámer sa súdu javí ako špekulatívny, keďže\ntvrdil, že nehnuteľnosti kúpil so zámerom výstavby, napriek tomu pár dní - cca 4 dni po kúpnej zmluve na\nviac ako 50 rokov prenajal tieto nehnuteľnosti práve subjektu, ktorý bol záložným veriteľom a od ktorého\nnadobudol predmetné nehnuteľnosti práve v dôsledku výkonu záložného práva. Súd mal preukázanú\npersonálnu prepojenosť a vzájomné vzťahy medzi žalobcom, K. G. a J. G., ako aj spoločnosťou OVP\nORAVA, s.r.o. Dokonca žalobca nepochybne o predmetných nehnuteľnostiach vedel v rámci svojej\npodnikateľskej praxe, podnikateľského výkonu či už so spoločnosťou AFRESH, a.s. či vo vzťahu s J.\nG. a vzhľadom aj na poznámku na LV o konaní o vyporiadanie BSM musel nadobudnúť pochybnosti\nohľadom vlastníctva a uzatvorením zmluvy vstúpil do rizika v spojení s ochranou vlastníckeho práva v\njeho prospech. Žalobca nie je neznámou osobou záložného dlžníka a záložných veriteľov. Je evidentný\nminimálne ich priateľský, resp. iný rodinný vzťah, ako aj v rámci podnikateľskej sféry a zároveň súd\npoukázal na to, že kúpa takýchto nehnuteľností, v takomto rozsahu a v takej cene sa určite nerieši v\npriebehu pár minút, pár hodín, pár dní, ale ide o určitú dlhodobejšiu záležitosť a minimálne s poukazom\nna to, že dané nehnuteľnosti sú na 30 listoch vlastníctva evidované. Teda súd poukázal na to, že\nmuselo ísť nepochybne o dlhodobejšiu prípravu ohľadom výkonu záložného práva v prospech žalobcu\na zároveň iba pár dní po prevode vlastníckeho práva na žalobcu tieto nehnuteľnosti boli prenajaté späť\nzáložnému veriteľovi na viac ako 50 rokov bez možnosti odstúpenia, hoci žalobca tvrdil, že jeho zámer\nkúpy týchto nehnuteľností spočíval vo výstavbe, čomu je len ťažko možné uveriť, keďže len pár dní po\nnadobudnutí vlastníckeho práva nehnuteľnosti prenajal na viac ako 50 rokov späť záložnému veriteľovi,\nktorý ich takýmto spôsobom previedol. S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu jednotlivých úkonov\na skutočností, ako aj na všetky zistené okolnosti ohľadom prevodov, považoval za nutné konštatovať\npochybnosti ohľadom zámeru daných prevodov, a to predovšetkým s ohľadom na vzťahy úpadcu s\nrodinou G. po rozvode, na vzťah žalobcu s rodinou G. a spoluprácu s nimi, na to, že žalobca evidentne\nnemal riadny prehľad o nadobudnutých nehnuteľnostiach napriek ich rozsahu a cene, dokonca tvrdený\nzámer žalobcu ihneď stavať na nich si rozporuje so skutočnosťou, že 3 dni po nadobudnutí vlastníckeho\npráva ich prenajal na 51 rokov bez možnosti zrušenia nájmu a to dokonca za cenu iba 1.000,- eur a\ndokonca osobe, od ktorej ako od záložného veriteľa nadobudol dané nehnuteľnosti a musel vedieť, že\nG. G. vzhľadom na dlhoročné vzťahy s rodinou J. G. bola evidovaná ako vlastníčka a jej vtedajší manžel\n- úpadca, mal zámer výstavby na daných nehnuteľnostiach. Po vyhodnotení všetkých týchto skutočností\nuzavrel, že nie je možné konštatovať dobromyseľnosť a obozretnosť žalobcu ako nadobúdateľa.\n6. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej vyslovil názor, že ak vznikol za trvania manželstva dlh, z\nktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napr. uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke, a ak\ntakto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota,\npatrí aj táto hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka a bez\nohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá, do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok\nmanžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť, či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo\nako neoprávnený majetkový prospech v prípade, ak zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá, a ktorý\nich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní BSM (rozsudok\nNajvyššieho súdu ČSSR z 28.11.1969, sp.zn. 8C/36/1969, R57/1970). Ak uzavrie za trvania manželstva\na bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to\nsúhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec. Uvedené vyplýva zo zhodnotenia Najvyššieho\nsúdu ČSR z 3. februára 1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972 sb. rozh.\n7. Súd prvej inštancie ďalej vyslovil názor, že o nadobudnutí veci za výlučné prostriedky len jedného\nz manžela nemožno uvažovať v prípade, ak je vec získaná za prostriedky získané pôžičkou, aj keď\nju dojedná len ten manžel, ktorého výlučné prostriedky boli neskôr použité na jej splatenie. Bývalý\nNS ČSR už v rozsudku z 28. novembra 1969, sp.zn. 8Cz 36/69, R 57/1970, zaujal právny názor, že\nak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad\nuzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej\nveci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota za splnenia ostatných\npodmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne, do\nbezpodielového spoluvlastníctva. V záväzku manžela, ktorý takto zadovážil peniaze a je povinný ich\nvrátiť, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ sa vec už stane súčasťou\nBSM, nemôže neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov len preto,\nlebo dodatočne boli na jej získanie použité len prostriedky z výlučného majetku. V takom prípade má ten,\n\nkoho výlučné prostriedky boli takto vynaložené, len právo pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového\nspoluvlastníctva žiadať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (rozsudok\nNS ČR zo 07. januára 2008, sp. zn. 22Cdo/3596/2006). Predaj spoločnej nehnuteľnej veci nie je bežnou\nvecou, ktorú môže v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vybavovať každý z manželov. Preto ak\njeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu druhého manžela, takýto\nprávny úkon sa považuje za platný len do času, keď sa druhý manžel jeho neplatnosti nedovolá. Pričom\nsa musí dovolať voči všetkým účastníkom právneho úkonu (rozsudok NS SR, sp. zn. 2Cdo/50/2000).\n8. V súvislosti s vyššie uvedeným ďalej dodal, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že\no nadobudnutie daných nehnuteľností sa zaslúžil práve N., čo potvrdila aj K. vo svojich vyjadreniach v\nsúdnych konaniach vedených na Okresnom súde v Námestove tak, ako vyplýva z tohto rozhodnutia a\ntáto potvrdila, že N. zabezpečoval všetky záležitosti ohľadom nadobudnutia predmetných nehnuteľností.\nSúd v tejto súvislosti poukázal na zastieraný právny úkon. Súd nad rámec poukázal na skutočnosť, že\ntvrdenie, že finančné prostriedky boli poskytnuté len K., toto nebolo potvrdené ani samotnými záložnými\nveriteľmi.\n9. Súd ďalej poznamenal, že je faktom, že Občiansky zákonník, ani iný zákon, neuvádzajú nič o tom,\nakým spôsobom sa v dobe medzi zánikom a vyporiadaním spoločného majetku manželov riadia právne\nvzťahy medzi bývalými manželmi týkajúce sa majetku a záväzkov, ktorý tvoril ich predmet. Preto sa\nuplatní ust. § 853 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa prikazuje použitie tých ustanovení\nObčianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie, t.j. predpisov o\nspoločnom majetku manželov (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 5Co/642/2014 zo dňa\n11. marca 2015). Rozsah BSM je daný zákonom, prípadne môže byť modifikovaný vzájomnou dohodou\noboch manželov, nie však jednostranným prejavom vôle jedného z nich. Ak teda aj bola V. na listoch\nvlastníctva zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností a bez ohľadu na to, že v\nkúpnych a zámenných zmluvách vystupovala iba ona sama bez manžela, predmetné pozemky sa stali\nsúčasťou masy BSM v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. Teda evidencia v katastri nehnuteľností\nnemení existenciu BSM. Súd rozhodnutím o zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je viazaný a\nje oprávnený samostatne riešiť otázku vlastníckeho práva, pri posúdení ktorej sa môže odchýliť od stavu\nzapísaného v katastri nehnuteľností. V danom prípade skutkový stav, na základe ktorého bola do katastra\nnehnuteľností zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností V. na základe kúpnych a zámenných zmlúv, je v\nrozpore so stavom právnym, nakoľko v čase ich uzatvorenia trvalo BSM a predmetné nehnuteľnosti boli\nnadobudnuté do BSM.\n10. Súd prvej inštancie poukázal ďalej na to, že v priebehu konania bolo zistené, že úpadca\nkvalifikovaným spôsobom v zákonom stanovenej lehote namietol neplatnosť záložnej zmluvy a kúpnej\nzmluvy z dôvodov podľa § 145 Občianskeho zákonníka. Zákon neustanovuje žiadnu formu dovolania\nsa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť písomným podaním, žalobou podanou na súde alebo námietkou v\nrámci obrany proti uplatnenému nároku v konaní pred súdom (rozhodnutie NS SR z 31. augusta 2010,\nsp. zn. 5Cdo/211/2009). Úpadca N. okrem návrhu na prerušenie konania vedeného na Správe katastra\nTvrdošín pod sp. zn. V 179/2012, kde žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia o návrhu na vydanie\npredbežného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8C/196/2010,\npodal aj žalobu na Okresný súd Námestovo, ktorou sa domáhal neplatnosti zmluvy o zriadení záložného\npráva, ktorou V.. K. G. zriadila záložné právo na sporné nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa.\nTaktiež sa domáhal na súde o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol sporné\nnehnuteľnosti, konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 9C/53/2013. Podstatné je ale to, že sa úpadca\ndovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to záložnej zmluvy, riadne a včas. Poukázal na závery\nrozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo/3596/2006 o tom, že o nadobudnutí veci za výlučné prostriedky len\njedného z manželov nemožno uvažovať v prípade, že vec je nadobudnutá za prostriedky získané\npôžičkou, hoci ju dojednal len ten manžel, ktorého výlučné prostriedky boli neskôr na jej splatenie\npoužité. Taktiež bývalý Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28. novembra 1969, sp. zn. 8CZz/36/69\npublikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí ako R 57/1970 zaujal právny názor, že ak vznikol za trvania\nmanželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vlastným menom\nzmluvu o pôžičke a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t.j. ak bola za ne získaná\nurčitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ\na bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzatvorená, do bezpodielového spoluvlastníctva.\n\n11. Súd zároveň poukázal na to, že žalobca, ktorý nadobudol predmetné nehnuteľnosti v novembri 2012,\ntak o pár dní na to, a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 3. decembra 2012, prenajal predmetné\nnehnuteľnosti záložnému veriteľovi za 1.000,- eur ročne až do 31. decembra 2063.\n12. V tejto súvislosti súd poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 8C/124/2012 zo\ndňa 27.júna 2019, hoci zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, v ktorom súd vyslovil záver ohľadom zmluvy\no pôžičke vo forme notárskej zápisnice, že je fiktívnou zmluvou, nakoľko podľa záverov znaleckého\nposudku z odboru písmoznalectva, podpis na zmluve a na potvrdení o prevzatí peňazí z pôžičky, nie\nsú jeho podpismi.\n13. Čo sa týka otázky, či na príslušnom LV bola zapísaná poznámka, a či táto poznámka bola\nspôsobilá spochybniť dobromyseľnosť nadobúdateľa, súd poukázal na to, že súhrn faktov zistených\nnasvedčuje záveru o neexistencii dobrej viery. Súd prvej inštancie vyslovil presvedčenie, že znenie\ntakejto poznámky nutne musí vyvolať pochybnosť o jednoznačnosti vlastníctva zapísanej osoby ako\nvlastníka. Zdôraznil, že nejde o dobromyseľnosť vyžadovanú na účely vydržania a definície oprávnenej\ndržby. Z okolností bolo možné pri náležitej starostlivosti zistiť ani nie to, že scudziteľ nie je vlastníkom,\nale to, že jeho vlastníctvo môže byť neisté, potom takýto nadobúdateľ nehnuteľnosť nadobúda s rizikom,\nže toto vlastníctvo nakoniec môže stratiť, resp. že ho vôbec nenadobudne. Súd skonštatoval, že z\ntakejto poznámky bolo pri náležitej starostlivosti možné vyvodiť, že vlastníctvo scudziteľa je sporné,\na teda že tu existuje riziko, že vlastníkom vôbec nie je, resp. že sú viacerí vlastníci. Obozretný\nnadobúdateľ si mohol obsah poznámky poľahky overiť, či už u záložných veriteľov alebo priamo u\nzáložného dlžníka. Mal za to, že nebolo vzhľadom na vzťah žalobcu k týmto osobám zložité zistiť,\nčoho sa poznámka týka. Ak by tak nadobúdateľ urobil, potom by zistil, že vlastníctvo scudziteľa je\nsporné, a teda, že akékoľvek nadobudnutie nehnuteľností od tohto scudziteľa sa spája s rizikom\nskutočného nenadobudnutia vlastníctva. Nie je preto dôvod vychádzať z princípu právnej istoty ochranu\nnadobúdateľa, ak ten od samého počiatku mohol vedieť, že vlastnícke právo scudziteľa je neisté.\nUvedený princíp má chrániť dôvodnú istotu a nie odstraňovať neistotu, o ktorej nadobúdateľ mohol\nvedieť, a ktorú na seba dobrovoľne prevzal.\n14. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nie je obozretným\nnadobúdateľom a že pokiaľ by bol obozretný, vedel by bez ťažkostí zistiť všetky skutočnosti a okolnosti,\na to predovšetkým s poukazom na danú poznámku na liste vlastníctva a na to, že všetky nehnuteľnosti\ntvoria ako keby jeden súvislý celok, pričom súd vzhľadom na zistené všetky skutočnosti má pochybnosti\no tom, že by žalobca o týchto skutočnostiach a okolnostiach nevedel, najmä po prihliadnutí na blízky\nvzťah záložným veriteľom, z ktorého možno vyvodiť aj vzťah k záložnému dlžníkovi.\n15. Uzavrel, že z uvedených dôvodov žalobca nemôže požívať ochranu ako nadobúdateľ daných\nnehnuteľností, ktoré patrili podľa záverov súdu do BSM G.G. a úpadcu, a boli prevedené iba jedným\nz manželov bez súhlasu manžela - úpadcu. Preto súd považoval postup správcu konkurznej podstaty\núpadcu za správny a žalobu zamietol.\n16. Záverom poukázal na to, že konanie o vyporiadanie BSM, do rozhodnutia súdu v tejto veci nebolo\nprávoplatne skončené, preto súd si túto otázku ustálenia masy BSM vyriešil v rámci tohto konania, čo\nbolo potrebné a nevyhnutné pre rozhodnutie merita veci.\n17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná\nstrane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Keďže súd žalobu v celom rozsahu\nzamietol a žalovaný tak bol úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom\nrozsahu, pričom o tejto náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným\nuznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\n18. Na základe odvolania podaného žalobcom krajský súd v odvolacom konaní posudzoval napadnutý\nrozsudok okresného súdu v rozsahu a medziach zadefinovaných odvolacích dôvodov obsiahnutých v\npísomne podanom odvolaní žalobcu a rozsudkom č. k. 13CoKR/10/2021-2359 z 9. novembra 2022\nrozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 18Cbi/6/2017-1820 z 19. novembra 2020 potvrdil a rozhodol, že\nžalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n\n19. Odvolací súd uviedol, že podstatou odvolania žalobcu boli námietky, že pre vydanie rozsudku\nneboli splnené procesné podmienky, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, námietka nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj\nnámietka, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia trpí nezrozumiteľnosťou, je rozporuplné, arbitrárne\na nepreskúmateľné.\n20. V prvom rade k odvolaciemu dôvodu o nezrozumiteľnosti, rozporuplnosti, arbitrárnosti a\nnepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na to, že štruktúra\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd po\npreskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku dospel k záveru, že tieto kritériá,\nvyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, napriek jeho neucelenosti a určitej neprehľadnosti spočívajúcej\nv tom, že zistenia a závery okresného súdu boli vyjadrené vo viacerých odsekoch a opakovane,\nspĺňa, keďže zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože odôvodnenie\nrozhodnutia je potrebné posudzovať v jeho celom obsahovom znení. Z odôvodnenia vyplýva, čoho\nsa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k\nžalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový\nstav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako\nsubsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t.j. aké konkrétne subjektívne práva\na povinnosti vyvodil pre strany prejednávaného sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených\nsubjektívnych práv a povinností procesných strán vo vzťahu k žalobou uplatnenému návrhu. Súd\nprvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol svoje zistenia, popísal vykonané relevantné\ndôkazy, a to vyjadrenia strán, listinné dôkazy, výpoveď svedkyne a uviedol ako tieto jednotlivo a vo\nvzájomnej súvislosti vyhodnotil a ako na základe tohto vyhodnotenia vec právne posúdil. Teda rozsudok\nokresného súdu obsahuje dostatočné zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil\nskutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver riadnym spôsobom\nvyjadril. Nedostatok odôvodnenia rozsudku okresného súdu by zakladal jeho nepreskúmateľnosť\nlen v tom prípade, ak by písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie okresného súdu, k čomu nedošlo. Účelom odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia je zvýrazniť práve tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj\nokresný súd uskutočnil. Ak aj okresný súd svoju argumentáciu k meritu veci uviedol vo viacerých\nodsekoch, nie je možné rozsudok považovať za nedostatočne odôvodnený a arbitrárny, pretože jeho\nskutkové a právne závery nie sú zjavne neodôvodnené. Odvolací súd zdôraznil, že za porušenie\nzákladného práva, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd nerozhodol\na neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa - žalobcu. To, že sa odvolateľ s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti súdneho rozhodnutia.\n21. K námietke, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, krajský\nsúd vo všeobecnosti uviedol, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a\nprávnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo\nna relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Procesný\npostup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci samej, bol postupom, ktorým\nžalobcovi ako sporovej strane nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných oprávnení\na nebola ani marená možnosť žalobcovi ako sporovej strane jeho aktívnej účasti na konaní, čo\nvyplýva z priebehu, postupu konania pred súdom prvej inštancie. Realizácia procesných oprávnení sa\nsporovej strane neznemožňuje právnym posúdením. Je potrebné zdôrazniť, že z práva na spravodlivý\nsúdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Konštatoval,\nže vzhľadom k rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že procesné\noprávnenie žalobcu na označovanie dôkazov žalobcovi ako sporovej strane nebolo popreté. Žalobca mal\nmožnosť označovať dôkazy, avšak je potrebné poukázať na pozíciu súdu, do výlučnej právomoci ktorého\n\npatrí posúdenie, ktoré z označených dôkazov niektorej zo sporových strán vykoná, resp. nevykoná a\nakým spôsobom tieto dôkazy vyhodnotí.\n22. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že okresný súd porušil koncentračnú zásadu konania podľa § 153\nCSP, ak prihliadal na dôkazy žalovaného, ktoré tento mal možnosť uplatniť už pri prvom procesnom\núkone, pričom vo vyjadrení zo dňa 11. augusta 2017 žalovaný žiaden dôkaz neoznačil, tak krajský súd\nupriamil pozornosť na procesno-právny inštitút sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. § 153\nCSP. Z tohto procesno-právneho inštitútu vyplýva, že ak strana nepredložila prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadať, t.j. ide o fakultatívnu možnosť\nsúdu, nie o zákonom uloženú povinnosť, a to, že by súd nesmel prihliadať na takéto prostriedky\nprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany nepredložené včas. Civilný sporový poriadok v\nust. § 153 ods. 2 CSP len demonštratívnym spôsobom, za použitia termínu „najmä“ uvádza, že na\ntieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nepredložené sporovou stranou včas nemusí\nprihliadať, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.\nVzhľadom k obsahu a zmyslu inštitútu sudcovskej koncentrácie konania tak, ako je vymedzený v ust.\n§ 153 CSP, keď ide o fakultatívnu možnosť danú súdu neprihliadať na prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany neuplatnené včas, nie o zákonnú povinnosť súdu, potom, ak súd prvej\ninštancie vykonal dôkazy predložené žalovaným, nebolo možné takýto postup vyhodnotiť ako postup,\nktorým by došlo k vade konania, prípadne k porušeniu zásady rovnosti strán sporu, v spojení aj s Čl.\n6 ods. 1 CSP. Krajský súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom mali obidve sporové strany,\na to tak žalobca, ako aj žalovaný vytvorené rovnaké podmienky, možnosti k uplatňovaniu prostriedkov\nprocesného útoku, ako aj prostriedkov procesnej obrany bez zvýhodnenia, prípadne diskriminácie\nniektorej zo sporových strán. Ani jedna zo strán sporu nemala oproti druhej strane sporu možnosť\npodstatnej výhody, prípadne nevýhody, preto nedošlo k vade konania pred okresným súdom, ani k\nzásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu.\n23. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu, že mu okresný súd neumožnil vyjadriť sa záverečnou\nrečou, odvolací súd poukázal na ust. § 182 CSP s tým, že súd sporovej strane znemožní prednesenie\nzáverečnej reči v zmysle § 182 CSP, takýto postup predstavuje zásah do jeho základného práva na\nsúdnu ochranu. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 19. novembra 2020 odvolací súd zistil, že súd\nprvej inštancie vykonal úkony podľa § 181 a poučenie o právach a povinnostiach v zmysle CSP, na čo tak\nprávny zástupca žalobcu ako i právny zástupca žalovaného uviedli, že sa k veci vyjadria v ,,záverečnej\nreči“. Následne okresný súd uskutočnil výzvu podľa § 182 CSP, po ktorej nasledovalo vyjadrenie\nprávneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, obsahom ktorých bolo vyjadrenie k\nvykonanému dokazovaniu a právnej stránke veci. Je nutné poukázať na to, že žalobca bol zastúpený\nprávnym zástupcom, a teda mal kvalifikované profesionálne zastúpenie, právny zástupca žalobcu mal\nmožnosť sa k veci a k dôkazom vyjadriť a aj tak urobil, a preto odvolací súd dospel k záveru, že tento\nzásah do procesných práv žalobcu neobsahuje takú intenzitu, aby predstavoval porušenie jeho práva\nna spravodlivý proces.\n24. K nesprávnym skutkovým zisteniam, neobjektívnemu zhodnoteniu vykonaných dôkazov, čo boli v\nďalšom odvolacie dôvody žalobcu, krajský súd uviedol, že nezistil ich opodstatnenosť. Vyslovil názor,\nže okresný súd v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, za zachovania procesnej\naktivity sporových strán, za dodržania dôkaznej povinnosti ako aj povinnosti tvrdenia. Okresný súd\nvyhodnocoval dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Ak žalobca namietal, že okresný súd\npripustil žalovanému pripojenie nezákonne získaného dôkazu, a to kúpnej zmluvy dcéry žalobcu, tak\nodvolací súd uviedol, že tento dôkaz podľa odôvodnenia rozhodnutia bol bez vplyvu na okresným súdom\nvykonané posúdenie dôvodnosti, či nedôvodnosti podanej žaloby žalobcu. Krajský súd konštatuje, že\npriebeh dokazovania pred okresným súdom nepredstavoval zásah do práva žalobcu na spravodlivý\nsúdny proces. Zdôraznil, že do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia\ndôkazov, ktorá zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického\nmyšlienkového postupu, dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd\npri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom\nmá z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 204/2009 zo dňa\n14.09.2011).\n25. Odvolací súd konštatoval, že úlohou súdu je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré rozhodol.\nRovnako vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR skonštatoval, že realizácia procesných\n\noprávnení sa sporovej strane neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012, 1Cdo 62/2010, 2Cdo\n97/2010, 3Cdo 53/2011, 4Cdo 68/2011, 5Cdo 44/2011, 6Cdo 41/2011, 7Cdo 26/2010, 8ECdo 170/2014).\n26. Ďalej uviedol, že s námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia\nveci okresným súdom. Krajský súd konštatoval, že ani tento odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný,\npretože okresný súd aplikoval správnu právnu úpravu, ktorú aj správnym spôsobom interpretoval.\n27. V súvislosti s poukazom žalobcu na umelo vykonštruované konkurzné konanie úpadcu a nezákonný\npostup správcu, odvolací súd zdôraznil, že predmetom tohto konania je posúdenie tvrdenia žalobcu, či\nmu svedčí také právo k nehnuteľnému majetku, ktoré vylučovalo zahrnutie tohto nehnuteľného majetku\ndo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, predmetom tohto konania nie je preverenie splnenia podmienok\npre vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a ani dohľad nad výkonom správcu konkurznej podstaty.\nAk správca konkurznej podstaty spísal do všeobecnej konkurznej podstaty majetok s poznámkou, je to\nvyjadrením právneho názoru správcu konkurznej podstaty, z ktorého vyplýva, že mu nebráni právo tretej\nosoby (v danom prípade žalobcu) v speňažovaní majetku zapísaného do všeobecnej podstaty. O tom, či\nsprávca je, alebo nie je oprávnený tento majetok speňažiť, rozhoduje súd, a to práve v konaní, v ktorom\nsi tretia osoba (žalobca) uplatňuje svoje právo na vylúčenie majetku zo všeobecnej podstaty úpadcu.\nKým sa o majetku zapísanom do konkurznej podstaty vedie na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu,\nsprávca konkurznej podstaty nie je oprávnený tento majetok speňažiť. Uzavrel, že výnimka, kedy je tak\noprávnený urobiť, sa v prípade nehnuteľnosti neaplikuje.\n\n28. Predmetom konania je žaloba žalobcu o vylúčenie nehnuteľností, a to nehnuteľného majetku\nzapísaného v kat. úz. D., podrobne špecifikovaného v žalobe (ďalej len ,,nehnuteľný majetok“), o\nktorom žalobca tvrdil, že ho nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 23. novembra 2012 uzatvorenej\ns predávajúcou V. K. G. ako záložným dlžníkom, zastúpenou záložným veriteľom OVP Orava, s.r.o.,\nktorej vklad bol povolený pod č. V 1757/12 dňa 29. novembra 2012 (ďalej len ,,kúpna zmluva“). Žalobca\nargumentoval tým, že podľa zmluvy o zriadení záložného práva bol záložný veriteľ oprávnený predať\nzáloh osobne akejkoľvek tretej osobe a záložný dlžník vyhlásil, že uznáva spôsob výkonu záložného\npráva podľa tejto zmluvy. Ďalej uviedol, že na preukázanie existencie dlhu medzi záložným veriteľom a\nzáložným dlžníkom žalobcovi V.. K. G. ako záložný dlžník odovzdala kópiu zmluvy o finančnej výpomoci\na dodatku medzi ňou ako dlžníkom a spoločnosťou OVP Orava, s.r.o.. Majetok, ktorého vylúčenia sa\nžalobca domáha, v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu úpadcovi nepatril, úpadca nebol nikdy\nako vlastník k spornému nehnuteľnému majetku zapísaný na LV a úpadca ho ani v priebehu konkurzu\ndo vlastníctva nenadobudol. Predmetný majetok bol podľa žalobcu počas celého konkurzného konania\npreukázateľne v jeho vlastníctve. Žalobca poukázal na to, že uvedený nehnuteľný majetok nadobudol\npred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, riadne na základe kúpnej zmluvy kúpil vlastnícke a\nspoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam a je ich vlastníkom.\n29. Po citácii ustanovení §§ 67 ods. 1 a 78 ods. 1, 3, 4, 5 a 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a\nreštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) zdôraznil, že vylučovaciu žalobu je potrebné odlišovať od žaloby na\nurčenie vlastníckeho práva, resp. od žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do masy bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. Zahrnutím majetku do konkurznej podstaty sa nikdy nemení skutočný\nvlastník tohto majetku, nech ním je úpadca alebo iná osoba. Zápisom majetku do konkurznej podstaty,\nrovnako ako právoplatným rozhodnutím o jeho vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty nemôže byť\nurčený vlastník takéhoto majetku. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty deklaruje navonok\nskutočnosť, že správca konkurznej podstaty považuje takýto majetok za majetok podstaty a nakladá\ns ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej\npodstaty tak umožňuje správcovi i jeho následné speňažovanie. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho\npráva, resp. určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je takou\nprávnou skutočnosťou, ktorá by mala sama o sebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku\npatriaceho do konkurznej podstaty úpadcu.\n30. V zhode s okresným súdom poukázal na to, že princípom excindačnej žaloby je zistiť, či právo\npatriace osobe, ktoré vylučuje zapísanie veci do súpisu, je silnejšie ako právo úpadcu v tejto veci.\n\n31. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, čo odôvodnil tým, že bolo síce\nnesporné, že v katastri je žalobca evidovaný ako výlučný vlastník, prípadne spoluvlastník predmetných\nnehnuteľností, avšak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že správca správne posúdil,\nže predmetné nehnuteľnosti by mali byť zapísané do konkurznej podstaty úpadcu, vzhľadom na to, že\npatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to V.. K. G. (pôvodne D.) a úpadcu N. a žalobca\nnemôže požívať ochranu ako neobozretný nadobúdateľ uvedených nehnuteľností, ktoré boli prevedené\niba jedným z manželov, bez súhlasu druhého manžela.\n32. Poukázal na argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní, ktorý v podstate namietal nesprávnosť\nprávneho záveru okresného súdu, keď mal za to, že nehnuteľný majetok nadobudol riadne a legitímne,\nkúpnou zmluvou uzatvorenou so záložným veriteľom OVP Orava, s.r.o.. Záložný dlžník - V. G., ktorá\nnehnuteľnosti nadobudla z výlučných prostriedkov poskytnutých veriteľom, na základe kúpnych a\nzámenných zmlúv, ktorých platnosť úpadca nenamietal, bola v katastri nehnuteľností evidovaná ako\nvýlučný, resp. podielový vlastník, pričom poznámka o začatí súdneho konania evidovaná len na LV č.\nXXXX je len informatívna, nie obmedzujúca. Žalovaný sa vo vkladovom konaní týkajúcom sa kúpnej\nzmluvy kvalifikovane nedovolal relatívnej neplatnosti a neskoršie podané žaloby o určenie neplatnosti\nkúpnej zmluvy a záložnej zmluvy nemajú na postavenie žalobcu, ktorý nehnuteľný majetok nadobudol\ndobromyseľne, vplyv. Podľa žalobcu správca nemohol do súpisu majetku zahrnúť majetok v BSM,\nnakoľko BSM zaniklo zánikom manželstva úpadcu a V.. G. v roku 2008, vlastníctvo svedčilo V. G. a nejde\no žiaden sporný majetok. Žalobca namietal záver okresného súdu, ktorý prejudikoval, že nehnuteľnosti\npatria do BSM úpadcu a V. G., pretože konanie o vysporiadanie BSM nie je doposiaľ právoplatne\nskončené. Rovnako namietal nesprávne právne posúdenie jeho (ne)dobromyseľnosti.\n33. Odvolací súd v zhode s okresným súdom poukázal na predpoklady pre úspešné uplatňovanie\nvylučovacej (excindačnej) žaloby podľa ustanovenia § 78 ZKR.\n34. Odvolací súd zdôraznil, že žalobca, ktorý sa domáha vylúčenia určitého majetku z konkurznej\npodstaty, je povinný tvrdiť a preukázať okrem iného, že existuje také právo, ktoré bráni zápisu uvedeného\nnehnuteľného majetku do súpisu a že toto právo aktuálne svedčí žalobcovi. Vzhľadom na uvedené,\nvyslovil názor, že bol namieste postup okresného súdu, ktorý skúmal splnenie všetkých podmienok\nvyplývajúcich z ust. § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, vrátane preukázania,\nči právo, ktoré zapísanie spornej nehnuteľnosti do súpisu vylučuje, žalobcovi svedčí, skutočnosť, ktorá\nbola medzi účastníkmi sporná.\n35. Za stavu vyvolanej spornosti vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnému majetku považoval za\nsprávny postup okresného súdu, ak preskúmaval titul, od ktorého žalobca odvodzoval nadobudnutie\nvlastníckeho práva a vysporiadaval sa s tým, či existuje právo žalobcu vylučujúce zápis tohto majetku\ndo súpisu konkurznej podstaty.\n36. K odvolaciemu dôvodu žalobcu spočívajúcemu v tom, že malo byť pred zápisom do súpisu prioritne\nvyporiadané BSM úpadcu a V.j v osobitnom súdnom konaní podľa § 53 ZKR a správca preto postupoval\npredčasne, tak považoval za potrebné s poukazom na ust. § 67 v spojení s § 78 ods. 1 ZKR uviesť, že\nsprávca uvedený majetok zapísal s poznámkou a nebolo sporu o tom, že pred vyhlásením konkurzu na\núpadcu na Okresnom súde Námestovo sa na základe žaloby úpadcu N. v podaní zo dňa 18. novembra\n2010 vedie konanie o vyporiadanie BSM pod sp. zn. 8C/196/2010, v mene ktorého úpadcu aktuálne\nkoná správca, ktoré nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím.\n37. Pokiaľ sa žalobca domáhal vylúčenia veci z podstaty ako vlastník, resp. spoluvlastník evidovaný\nna listoch vlastníctva k spornému nehnuteľnému majetku, ktoré nehnuteľnosti nadobudol na základe\nkúpnej zmluvy uzatvorenej s V. K. G., zastúpenou záložným veriteľom, tak odvolací súd vo všeobecnosti\nuviedol, že v prípade derivatívneho nadobudnutia vlastníctva dochádza k prevodu alebo prechodu\nvlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na nadobúdateľa, a teda je nevyhnutné, aby prevodca\n(resp. právny predchodca) bol skutočným vlastníkom prevádzanej veci. Medzi derivatívne spôsoby\nnadobudnutia vlastníctva patrí jeho prevod scudzovacími zmluvami. Na to, aby došlo k právnym úkonom\npredvídanému následku, t.j. k prevodu vlastníckeho práva, musí byť prevodca vlastníkom veci, resp.\nosobou oprávnenou s vecou disponovať za účelom jej prevodu na inú osobu.\n\n38. Nakoľko k tvrdeniu žalobcu, že ako vlastník bola zapísaná na listoch vlastníctva len a výlučne V.. K.\nG., ktorá v čl. I. kúpnej zmluvy vyhlásila, že je podielovou spoluvlastníčkou, resp. výlučnou vlastníčkou\nnehnuteľností, ako aj, že na listoch vlastníctva (ani z ich histórie) nebol úpadca (.) evidovaný ako\nvlastník, resp. spoluvlastník, teda o dôveryhodnosti v katastri nehnuteľností, ktorého žalobca nemal\ndôvod pochybovať, krajský súd poukázal na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1M Obdo V/11/2009, ako aj v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 510/2016 v odseku 47\nodôvodnenia rozhodnutia.\n39. Odvolací súd poukázal na to, že okresný súd zameral svoju pozornosť na zodpovedanie otázky, či\nv čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli údaje katastra súladné so skutočným stavom, inak povedané, či\nlen samotná skutočnosť, že V. G. bola v katastri zapísaná ako výlučný vlastník, resp. podielový vlastník\nnehnuteľného majetku, ktorý bol predmetom zálohu podľa záložnej zmluvy zo dňa 22. februára 2012,\nrealizáciou výkonu záložného práva došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 23. novembra 2012,\nmohla bez ďalšieho založiť presvedčenie žalobcu, že vlastníctvo, resp. podielové vlastníctvo svedčí\nvýlučne V. G., a preto zisťoval stav V. G. v čase uzavretia zmluvy, t.j. oprávnenosť s vecou disponovať\nza účelom jej založenia a následného prevodu na žalobcu v rámci výkonu záložného práva, pretože bez\ntohto posúdenia by nemohol zhodnotiť, či u žalobcu existuje také právo, ktoré bráni zápisu uvedeného\nnehnuteľného majetku do súpisu.\n40. Ďalej odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonané dokazovanie preukázalo a žalobca\nto v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní nespochybnil, že V.. G. a úpadca boli\nmanželmi, manželstvo uzavreli dňa 25. apríla 1992, pričom manželstvo bolo rozvedené rozsudkom,\nktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. júna 2009. V konaní nebolo sporné, že počas trvania manželstva\nV. G. ako dlžník uzatvorila zmluvu o finančnej výpomoci zo dňa 24. januára 2006 s OVP Orava, s.r.o.,\npredmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej výpomoci v sume 4.000.000,-Sk a dňa 20. novembra 2007\nako dlžník uzatvorila zmluvu o pôžičke s V. N. G., predmetom ktorej bola pôžička vo výške 4.000.000,Sk. Vykonané dokazovanie preukázalo dôvod a účel získania týchto finančných prostriedkov, a to kúpu\nnehnuteľností (sporný nehnuteľný majetok), skutočnosť ktorú potvrdila svedkyňa V. G. na pojednávaní\ndňa 15. mája 2020. Nebolo spochybnené ani to, že finančné prostriedky zo zmlúv o finančnej výpomoci\nuzatvorené V. G. boli použité na nadobudnutie nehnuteľného majetku, k čomu došlo v rokoch 2006 2007 kúpnymi a zámennými zmluvami, za účelom výstavby lyžiarskeho strediska a ani to, že vo forme\nNotárskej zápisnice č. N 23/2012, Nz 6349/2012 zo dňa 22. februára 2012 bola medzi V. G. ako záložným\ndlžníkom a záložnými veriteľmi 1/ OVP Orava, s.r.o. a 2/ V. N. G. uzavretá zmluva o zriadení záložného\npráva na nehnuteľný majetok, ktorej vklad bol povolený pod V 179/12 dňa 10. septembra 2012, na\nzáklade ktorej pristúpil záložný veriteľ OVP ORAVA, s.r.o. k výkonu záložného práva zmluvne určeným\nspôsobom, a to uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 23. novembra 2012 so žalobcom, ktorej vklad bol\npovolený dňa 29. novembra 2012 pod V 1757/12.\n41. Žalobca tvrdil, že úpadca nenamietal relatívnu neplatnosť zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 24.\njanuára 2006, uzavretej medzi OVP Orava, s.r.o. a V. G. ako dlžníkom a zmluvy o pôžičke finančných\nprostriedkov uzavretej medzi N. G. a K. D. dňa 20. novembra 2007, a preto sa tieto považujú za platné.\nOdvolací súd uviedol, že v prípade právneho úkonu - zmluvy o pôžičke, ak jeden z manželov uzatvorí\nzmluvu o pôžičke ako dlžník, teda si požičiava peniaze, nejde o úkon týkajúci sa spoločných vecí, pretože\nvznikajúci záväzok ešte nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ide o právny\núkon, ktorým má byť vec (peniaze), ešte len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov získaná,\npreto takúto zmluvu nie je možné považovať za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí (rozhodnutie\nNS SR sp. zn. 3Cdo 143/2008). Takýto právny úkon sa totiž priamo netýka predmetu bezpodielového\nspoluvlastníctva, a teda spoločných vecí, keďže na jeho základe je ešte iba nadobúdaný majetok do\nbezpodielového spoluvlastníctva. Ak takýto právny úkon za trvania BSM uskutoční ako dlžník iba jeden\nz manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec. Dôsledkom toho\nje skutočnosť, že ide iba o záväzok tohto manžela a nie o spoločný záväzok oboch manželov.\n42. Pre zodpovedanie spornej otázky, či nehnuteľný majetok nadobudnutý z poskytnutej finančnej\nvýpomoci V. G. má byť považovaný za súčasť BSM, v zhode s okresným súdom i odvolací poukázal na\nust. § 143 Občianskeho zákonníka. V zmysle zákonných kritérií vyplývajúcich z tohto ustanovenia bolo\npodstatné časové hľadisko, ktoré kritérium bolo splnené, keď k nadobudnutiu sporného nehnuteľného\nmajetku došlo počas trvania manželstva V.. G. a úpadcu. Ďalej uviedol, že k spoločnému nadobudnutiu\nvecí za trvania manželstva dochádza bez ohľadu na to, akou mierou sa ten - ktorý manžel pričinil\n\no nadobudnutie majetku, na základe akého právneho dôvodu počas trvania manželstva k jeho\nnadobudnutiu došlo, a tiež nie je podstatné, či dôvodom nadobudnutia spoločného majetku je právny\núkon len jedného alebo oboch manželov. Teda, pokiaľ predmetom BSM je všetko, čo nadobudol niektorý\nz manželov za trvania manželstva, tak vyslovil záver, že aj uvedené splnené bolo, pretože V. G.\nnadobudla sporný majetok za trvania manželstva a súčasne nebolo preukázané to, že by nehnuteľnosti\nboli získané darom alebo dedičstvom a nešlo ani o veci získané v rámci predpisov o reštitúcii majetku\njedným z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzatvorením manželstva alebo ktorému\nbola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Zároveň nebolo preukázané, že by\nišlo o vec, ktorá by podľa svojej povahy slúžila osobnej potrebe jedného z manželov. Takéto dôvody\nrelevantne ani žalobca netvrdil a ani nepreukázal. To, že nehnuteľnosti boli nadobúdané s vedomím\núpadcu, tvrdil nielen žalovaný, ale potvrdila to svedkyňa V. G., ktorá uviedla, že ...,,manžel všetko\nzabezpečoval ohľadom výkupu pozemkov a všetky tie peniaze som dala manželovi na výkup tých\npozemkov, takže či niečo z toho zostalo alebo nie, to ja uviesť neviem“, ako aj zámer ich nadobudnutia, a\nto výstavbu lyžiarskeho strediska. Vykonané dokazovanie teda nepotvrdilo to, že by nehnuteľnosti slúžili\nvýlučne - osobne len V. G., ako to tvrdil žalobca až v podanom odvolaní.\n43. Ak aj žalobca poukazoval na to, že úpadca mal súhlasiť s tým, aby bola výlučne vlastníkom\nnehnuteľného majetku V. G., pričom neurobil nič pre to, aby ako vtedajší manžel vystupoval na\nstrane nadobúdateľa, odvolací súd poukázal na to, že dohoda manželov týkajúca sa majetkového\nrežimu sporného nehnuteľného majetku nebola preukázaná a dodáva, že s výnimkou vecí, ktoré podľa\nsvojej povahy slúžia na osobnú potrebu alebo na výkon povolania jedného z manželov (o takéto veci\nv prejednávanej veci nešlo, ako bolo uvedené vyššie), nemôže žiadny z manželov zo spoločných\nprostriedkov kúpiť vec do svojho výlučného vlastníctva, a to ani keby druhý manžel s tým súhlasil (R\n74/1973). So zreteľom na uvedené nemohla nehnuteľnosti V.. G. získať do svojho výlučného vlastníctva.\nLen k úplnosti súd dodal, že nebola tvrdená ani preukázaná existencia akejkoľvek dohody úpadcu a\nV.. G. ako vtedajších manželov, ktorou by bol modifikovaný rozsah, obsah alebo časový moment vzniku\nBSM (§ 143a Občianskeho zákonníka). V prípade dispozície so spoločnou vecou, v danom prípade s\nnehnuteľným majetkom, tak nešlo o bežnú vec a bol potrebný súhlas oboch manželov podľa § 145 ods.\n1 Občianskeho zákonníka.\n44. Pokiaľ žalobca namietal, že k prevodu nehnuteľného majetku došlo na základe kúpnej zmluvy zo\ndňa 23. novembra 2009 uzatvorenej so záložným veriteľom až v čase, keď bola V. G. rozvedená, t.j. v\nčase po zániku BSM V. G. a úpadcu, tak uvádza odvolací súd, že ani po zániku manželstva v čase do\nvyporiadania BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 149 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka)\nnemôže žiadny z bývalých manželov nakladať so spoločnými vecami spôsobom, ktorý je v rozpore s §\n145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa použije v zmysle ust. § 853 Občianskeho zákonníka.\n45. V súvislosti s nakladaním so spoločnou vecou podstatným v danom prípade bolo aj to, že žalovaný\nsa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu záložnej zmluvy, ako aj kúpnej zmluvy v lehote podľa §\n40a Občianskeho zákonníka, a to určenia neplatnosti záložnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou\nkatastra Tvrdošín pod V 179/2012 a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V\n1757/2012, a to žalobou doručenou Okresnému súdu Námestovo dňa 3. apríla 2012, ktoré konanie sa\nvedie pod sp.zn. 9C/53/2013, ktoré konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené (odvolacie konanie\nvedené pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 6Co/135/2021).\n46. So zreteľom na uvedené odvolací súd uzavrel, že ak súd prvej inštancie na základe vykonaného\ndokazovania konštatoval, že skutkový stav, podľa ktorého bola do katastra nehnuteľností zapísaná ako\nvlastníčka nehnuteľností V. G., bol v rozpore so stavom právnym, nakoľko v čase uzatvorenia kúpnych\nzmlúv a zámenných zmlúv v roku 2006-2007 trvalo BSM úpadcu a V. G. a sporné nehnuteľnosti mali\nbyť považované za súčasť BSM, jeho záver bol vecne správny.\n47. V súvislosti s posúdením otázky, či dobromyseľnosť žalobcu pri nadobúdaní vlastníckeho práva\nuzatvorením kúpnej zmluvy so záložným veriteľom OVP ORAVA s.r.o., v rámci realizácie záložného\npráva, založilo samotné vyhlásenie V.. G. (záložného dlžníka) v čl. I. kúpnej zmluvy, že je výlučným\nvlastníkom nehnuteľného majetku (zálohu), v prospech pravdivosti ktorého svedčí aj verejný zápis v\nkatastri nehnuteľností, tak je potrebné poukázať aj na to, že ak je záložcom daná vec do zálohu, ktorá\nmá patriť do bezpodielového vlastníctva manželov bez súhlasu druhého manžela, ktorý sa neplatnosti\ndovolá (napadne žalobou), tak ani záložná zmluva nemôže byť považovaná za platnú. K dobrej viere\n\nnadobúdateľa z pohľadu ustanovenia § 70 Katastrálneho zákona mal odvolací súd za to, že predmetom\njeho úpravy je hodnovernosť a záväznosť údajov katastra, treba ho však interpretovať tak, že údaje\nsú do neho zapisované len na základe relevantných a hodnoverných podkladov a ten, kto ich používa,\nkoná v dobrej viere (ibaže mal vedomosť o tom, že stav zápisu nezodpovedá skutočnosti). Takáto\nosoba sa však spravidla nemôže dovolávať dobrej viery založenej len na tom, že vychádza zo stavu\nzápisu v katastri. Aj v tomto danom prípade treba trvať na požiadavke splnenia všeobecne platných\nobčianskoprávnych kritérií dobrej viery. Vo všeobecnosti nadobúdateľ je v dobrej viere, že prevodca je\noprávnený vec previesť, ak je dôvodne presvedčený o tom, že prevodcovi svedčí právny titul umožňujúci\nmu vec previesť, teda že je (výlučným) vlastníkom veci. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ ani\npri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho pri uzatváraní prevodnej zmluvy s ohľadom\nna okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne\nobozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že prevodca je (výlučným) vlastníkom veci. Kládol\ndôraz na to, že dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, a to nielen zo subjektívneho\nhľadiska nadobúdateľa, ale predovšetkým so zreteľom k objektívnym okolnostiam (porovnaj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 71/2011). V danej veci o to viac, že tak, ako uviedol\nsám žalobca, že mal vedomosť o tom, že V. G. je rozvedená, že s V.. G. konajúcim za OVP ORAVA, s.r.o.\nsa poznajú - pochádzajú z jednej obce, že spolupracoval s úpadcom v rámci podnikateľských aktivít\ntýkajúcich sa spoločnosti AFRESH, a.s., v ktorej bol úpadca predseda predstavenstva, že mu bol známy\nstav nehnuteľností, ako aj vedomosť o poznámke evidovanej na LV č. XXXX o konaní o vysporiadanie\nBSM. Vychádzajúc z uvedeného v tomto prípade nebolo postačujúce len jednoduché uspokojenie sa\ns ubezpečením záložného veriteľa, vyhlásením záložného dlžníka a výpisom z katastra nehnuteľností\nbez toho, aby boli skúmané tiež okolnosti, koho vlastníctvo bolo právnym titulom skutočne založené.\nDobrú vieru nadobúdateľa v správnosť zápisov v katastri nehnuteľností je potrebné skúmať vo väzbe\nna limitovanie právnej úpravy katastra, pričom absenciu vlastníckeho práva na strane prevodcu nie je\nmožné zhojiť odkazom na princíp právnej istoty, a to viery v evidenciu v katastri nehnuteľností, a to s\npoukazom na zásadu, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má.\n48. Vo väzbe na ďalšiu námietku žalobcu, že neuzatvoril kúpnu zmluvu priamo s V. G., ale\nprostredníctvom výkonu záložného práva záložného veriteľa OVP Orava, s.r.o., a teda nemal povinnosť\na šancu overiť si širšie vnútorné vzťahy medzi záložným veriteľom a V. G., odvolací súd poukázal na ust.\n§ 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri predaji zálohu koná záložný veriteľ v mene\nzáložcu. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že záložný veriteľ je priamo zo zákona splnomocnený na\npredaj zálohu, čo má práve význam pre tretie osoby, ktoré nadobúdajú záloh s takými účinkami, akoby ho\nnadobudli od vlastníka, resp. od osoby oprávnenej nakladať so zálohom. Z uvedeného preto námietku\nžalobcu, že uzatváral zmluvu len so záložným veriteľom, bez ohľadu na vnútorné vzťahy medzi V. G. a\núpadcom N., vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.\n49. Vyslovil záver, že vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav preukázal to, že žalobca v čase\nkúpy predmetných nehnuteľností podľa listu vlastníctva č. XXXX mal vedomosť o zapísaní poznámky\no súdnom konaní o vyporiadanie BSM. Už sama táto okolnosť, o ktorej žalobca v čase uzatvárania\nkúpnej zmluvy vedomosť mal, a ktorú sám považoval len za poznámku informatívnu, nie obmedzujúcu,\nspochybňovala žalobcovu dobrú vieru v to, že nadobudol nehnuteľnosti od vlastníka. Pokiaľ na LV\nč. XXXX v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, a to od 15.01.2012, kedy bol podaný úpadcom návrh\nna zápis poznámky, bola uvedená poznámka v katastri nehnuteľností v znení ,,P 51/2012-Návrh\nna zápis poznámky o začatí súdneho konania podľa § 44a O.s.p., potvrdenie Okresného súdu v\nNámestove o prebiehajúcom konaní vo veci o vysporiadania BSM pod sp. zn. 8C/196/2010-20/12“, tak\ntáto bola spôsobilá spochybniť výlučné, resp. podielové vlastnícke právo prevádzateľa nehnuteľností,\nod ktorého ho žalobca nadobudol, tak potom nebolo možné konštatovať dobromyseľnosť nadobudnutia\nvlastníckeho práva, pretože to, či je nadobúdateľ veci dobromyseľný, treba hodnotiť objektívne.\nSkutočnosť, že uvedená poznámka bola zapísaná len na jednom z 30-tich LV tak, ako to konštatoval\naj okresný súd v odseku 67. odôvodnenia a ako to namietal žalobca, podľa názoru odvolacieho\nsúdu uvedené však bolo bez vplyvu na hodnotenie možnej obozretnosti žalobcu, pretože je potrebné\nsúhlasiť so zhodnotením okresného súdu uvedeným v odseku 67. odôvodnenia v tom, že všetky\nnehnuteľnosti tvoriace predmet sporu tvoria určitý súvislý celok, nešlo o nehnuteľnosti v rôznych\nkatastrálnych územiach, či nehnuteľnosti, ktoré sú od seba nezávislé, sú vzájomne susedné a súvisia\nspolu, čo stranami sporu spochybnené nebolo. V tejto súvislosti poukázal i na samotné vyjadrenie\nprávneho zástupcu žalobcu v podanom odvolaní, podľa ktorého ...„zo samotnej poznámky pre žalobcu\nmohlo vyplývať len toľko, že prijal riziko, že toto vlastníctvo nehnuteľnosti (evidované len na jednom\n\nliste vlastníctva s informatívnou poznámkou) podľa výsledku súdneho konania môže stratiť“, čo však\nneznamená nedobromyseľnosť nadobudnutia, s čím odvolací súd nesúhlasil. Predsa o dobrú vieru aj v\nzmysle záveru NS SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení\npotrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal,\nprípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom,\nže v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností,\ntakéto právo nesvedčí.\n50. V súvislosti s odkazom žalobcu na nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 549/2015 a\nzávery tohto rozhodnutia ústavného súdu, za situácie preukázanej participácie úpadcu na nadobudnutí\npredmetných nehnuteľností na základe kúpnych a zámenných zmlúv, vznesenej námietky relatívnej\nneplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a kúpnej zmluvy, uzavretej V. ako záložným dlžníkom\na žalobcom, teda námietkou relatívnej neplatnosti, nebolo možné konštatovať konanie úpadcu ako\nnedbalého vlastníka, len za splnenia ktorých by mal niesť vyššie riziko, než nadobúdateľ v dobrej viere,\npráve keď ústavný súd i v tomto rozhodnutí zvýraznil, že nevyhnutným predpokladom pre tento originárny\nspôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné\ndôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Odvolací súd vyslovil názor, že\nk spochybneniu dobrej viery žalobcu, ako nadobúdateľa, pristúpila i samotná okolnosť, že napriek ním\ntvrdenému záveru výstavby na predmetných pozemkoch, v krátkom čase po uzatvorení kúpnej zmluvy\ndošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy so záložným veriteľom OVP Orava, s.r.o., a to na 50 rokov tak,\nako to zhodnotil okresný súd v odseku 53 odôvodnenia rozsudku.\n51. Krajský súd uzatvoril, že žalobca nebol obozretným nadobúdateľom a ak za tohto stavu okresný\nsúd dospel k právnemu záveru o správnosti postupu žalovaného, ktorý zapísal predmetný nehnuteľný\nmajetok do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, a preto žalobu považoval za neopodstatnenú, nebolo\nmožné tomuto záveru vytknúť jeho vecnú nesprávnosť, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako\nvo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP spolu so závislým výrokom o nároku\nna náhradu trov prvoinštančného konania.\n52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, bol mu priznaný\nnárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady podľa § 262 ods. 2 CSP\nbude rozhodnuté súdom prvej inštancie.\n53. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), navrhujúc rozsudok odvolacieho\nsúdu zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne dovolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť, ako aj právoplatnosť dovolaním\nnapadnutého rozsudku z dôvodu predchádzania vzniku škody, nakoľko žalobcovi, ako aktuálnemu\nvlastníkovi, zapísanému v katastri nehnuteľností, hrozí škoda v dôsledku predaja sporných nehnuteľností\nžalovaným a tiež možného začiatku exekúcie za účelom vymoženia trov konania. Poukázal na to,\nže žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8C/196/2010 žiadal\nprerušiť konanie o vyporiadanie BSM, nakoľko má na základe predmetného rozsudku v úmysle\nvykonať speňaženie sporných nehnuteľností, hoci nie je konanie o vyporiadanie BSM ku dňu podania\ndovolania právoplatne skončené a správca nevykonal vyporiadanie BSM medzi úpadcom a jeho bývalou\nmanželkou.\n54. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1\nCSP. Vyjadril nesúhlas s konštatáciou odvolacieho súdu v odseku 52 odôvodnenia jeho rozsudku, že\npre toto konanie nie sú relevantné tvrdenia žalobcu o tom, že konkurzné konanie úpadcu je umelo\nvykonštruované a správca postupuje v konaní nezákonne. Vytýkal žalovanému, že si uľahčil situáciu,\nkeď nerešpektoval právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností, nepočkal na výsledok konania o\nvyporiadaní BSM, ale sporné nehnuteľnosti zapísal do súpisu majetku úpadcu. Odvolaciemu súdu\nvytýkal, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že základným krokom po zániku BSM úpadcu je jeho\nvyporiadanie a namiesto toho schválil postup správcu tým, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu\nzapísal do súpisu majetku úpadcu, hoci v tom čase prebiehalo konanie o vyporiadanie BSM, ktoré\nnebolo ku dňu podania dovolania ukončené. Rozhodnutie odvolacieho súdu označil za nepredvídateľné,\nsúdu vytýkal, že právne neposúdil výkon záložného práva žalobcom, ale hovoril len o dobromyseľnosti\nžalobcu, ktorá však podľa jeho názoru nie je a priori subsumovateľná pod daný skutkový stav. Poukázal\n\nna to, že celé konkurzné konanie je riadené právnym zástupcom žalovaného, ktorý je podľa § 21\nzákona o advokácii v konflikte záujmov, keďže na jednej strane zastupuje správcu úpadcu na druhej\nstrane veriteľov úpadcu. Poukázal pritom na uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo/115/2009 z 27. apríla\n2017, sp. zn. 3Obdo/59/2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky č. 7/2017. Namietal, že žalobca na túto skutočnosť neustále poukazoval,\nale či už prvostupňový ani odvolací súd túto skutočnosť nebrali do úvahy. Keďže odvolací súd svoj\nrozsudok riadne neodôvodnil, naplnil svojím konaním prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\nVyslovil ďalej názor, že výkon práva žalovaným sleduje zjavné zneužitie práva, keď správne nepočkal\nna výsledok konania o vyporiadaní BSM medzi úpadcom a K. G., ale si situáciu uľahčil a zapísal\nnehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu do majetku podliehajúcemu konkurzu úpadcu bez toho, aby mal\nna to právny dôvod. V súvislosti s tým poukázal na čl. 5 CSP, podľa ktorého nikto nesmie mať prospech\nz vlastného nepoctivého správania.\n55. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27. apríla\n2021 nie je na daný prípad použiteľné, odvolací súd z vytrhnutého kontextu citoval jednu vetu. Dovolateľ\nzdôraznil, že ako kupujúci sporných nehnuteľností kupoval nehnuteľnosti od záložného veriteľa OVP\nORAVA s.r.o. v rámci výkonu záložného práva. Akokoľvek by chcel nemohol nikde získať údaje o\nosobnom stave K. G. o výsledku súdneho konania o vyporiadanie BSM, keďže nie je účastníkom\nkonania. Navyše vyslovil názor, že rozhodnutie veľkého senátu NS SR 1VObdo/2/2020 zo dňa 27. apríla\n2021 nerieši nadobudnutie vlastníckeho práva od záložného veriteľa na základe platnej záložnej zmluvy\na preto sa na prejednávaný prípad nedá ako celok aplikovať.\n56. Dovolateľ taktiež odvolaciemu súdu vytýkal, že mal hodnotiť existujúce dôkazy a keď neexistuje\ndôkaz, nemôže si ho dotvoriť v neprospech žalobcu. Ak neexistovala žiadna obmedzujúca ani\ninformatívna poznámka na 29 z 30 listov vlastníctva, ako mohol odvolací súd odôvodniť svoje stanovisko\núvahami „ako keby“, „musel“ atď.? Namietal, že v žiadnom konaní nie je možné vysloviť výrok súdu o tom,\nže sporné nehnuteľnosti patria do BSM, keďže BSM medzi úpadcom a K. G. zaniklo právoplatnosťou\nrozsudku súdu o rozvode manželstva. Úpadcovi v konaní o vyporiadanie BSM patrí proti K. G. len tzv.\nnáhradová pohľadávka a ex lege nie je v ňom možné obnoviť vlastnícke právo úpadcu. Do masy BSM\npatrí len hodnota nehnuteľností ako výťažok z predaja.\n57. Žalobca mal za to, že takáto situácia nebola ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nvyriešená. Konštatoval, že kupujúci zo záložnej zmluvy nekoná pri uzatváraní záložnej zmluvy priamo\nso záložcom, ale so záložným veriteľom. Odvolací súd nesprávne právne posúdil uvedený skutkový stav\nako nadobúdanie vlastníckeho práva od vlastníka, poukazujúc na vyššie uvedené uznesenie veľkého\nsenátu NS SR. Uviedol, že v danom prípade nejde priamo o nadobúdanie vlastníckeho práva od\nvlastníka, ale o výkon záložného práva, ktorý odvolací súd odignoroval a v rozsudku nijako neodôvodnil.\n58. Ďalej poukázal na odsek 80 odôvodnenia rozsudku, v ktorom odvolací súd uviedol, že žiadny z\nbývalých manželov nemôže nakladať so spoločnými vecami za použitia § 853 Občianskeho zákonníka\na to v čase po zániku manželstva, do vyporiadania BSM. Dovolateľ mal za to, že takáto situácia ešte\nnebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Uzavrel, že odvolací súd nesprávne právne\nvec posúdil, keď na daný prípad aplikoval § 853 Občianskeho zákonníka.\n59. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, navrhujúc dovolanie zamietnuť. V súvislosti s námietkou\nžalobcu týkajúcou sa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukázal na prax súdov (napr. R 17/1967,\nzhodnotenie Najvyššieho súdu ČSR z 3. februára 1972 sp. zn. Cpj/86/1971, R 42/1972). Konštatoval,\nže uvedené vyvracia svojvoľný neodborný názor žalobcu.\n60. V súvislosti s ďalšou námietkou dovolateľa, že nebol v akomkoľvek právnom vzťahu s úpadcom a\nnadobudol nehnuteľnosti legálnym spôsobom podľa kúpnej zmluvy so spoločnosťou OVP ORAVA s.r.o.,\nteda nenadobudol ich vo vzťahu s K. G. uviedol, že toto tvrdenie je tiež zavádzajúce, pretože K. G. bola\núčastníčkou kúpnej zmluvy a OVP ORAVA s.r.o. bol jej zástupca z titulu realizácie záložného práva,\npričom K. G. mala v čase uzavretia zmluvy so žalobcom zapísanú poznámku o vedení súdneho sporu\no vyporiadanie BSM a bola na LV zapísaná ako vlastníčka sporných pozemkov. Z toho dôvodu, podľa\njeho názoru, neobstojí obrana žalobcu, že je dobromyseľný vlastník, pretože informácia o spore, ktorá\nbola poznamenaná na liste vlastníctva dostatočne informovala žalobcu o možných rizikách, ktoré prijal\nna seba tým, že kupoval sporné nehnuteľnosti napriek tomu, že mal vedomosť o existencii sporu o\n\nvyporiadanie BSM a poznal právny stav, ktorý je upravený v § 145 ods. 1 a § 853 ods. Občianskeho\nzákonníka, a v prípade, že mu tieto ustanovenia neboli známe, poukázal na zásadu, že neznalosť zákona\nneospravedlňuje. Poukázal na to, že úpadca urobil všetko preto, aby sa včas zabránilo nezákonnému\nprevodu majetku, ktorý patrí do zaniknutého BSM. Jednak včas upozornil správcu katastra v Tvrdošíne\nna nezákonnosť konania o povolení vkladu záložnej zmluvy, skutočnosti ktoré boli preukázané v\nkonaní na súde prvej inštancie, bol pripojený spis Správy katastra Tvrdošín. Napriek tomu, že bolo\nvydané aj predbežné opatrenie, bývalej manželke K. G., za výdatnej pomoci jej otca, reprezentovanej\nobchodnou spoločnosťou OVP ORAVA s.r.o., sa podarilo vytunelovať majetok, ktorý patrí do BSM a\nfiktívnou realizačnou kúpnou zmluvou zohnali kupujúceho (bieleho koňa), žalobcu, ktorý im spätnou\nzmluvou o nájme poskytol do dispozície pozemky na obdobie do roku 2057 za cenu 1 000 eur ročne.\nPoukázal aj na skutočnosť, že je žalobca kmotrom otca V. K. G., predtým D.. Poukázal aj na výpoveď\nsamotného žalobcu dňa 3. septembra 2020, ktorý sám uviedol, že predtým, ako nehnuteľnosti kúpil si\nprevzal listy vlastníctva, na ktorých ho pred kúpou zaujímali ťarchy a nie poznámky a žalovaný súdu\npreukázal, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola v katastri evidovaná poznámka o vedení konania\no vyporiadaní BSM, čím je preukázaná strata dobromyseľnosti žalobcu. V súvislosti s posudzovaním\notázky dobromyseľnosti poukázal na rozsudok NS SR z 20. decembra 2011 sp. zn. 6Cdo/221/2010.\nĎalej upriamil pozornosť na to, že problematiku kvalifikovanej poznámky rieši uznesenie NS SR sp. zn.\n4Obdo/69/2018 z 29. mája 2020. Zdôraznil, že v predmetnej veci však považoval vec prejednávajúci\nsenát za podstatnú kumuláciu viacerých skutočností, ktorá len v ich vzájomnom súhrne môže vypovedať\no existencii dobrej viery žalobcu. V súvislosti s posudzovaním existencie dobrej viery poukázal aj na\nzávery prijaté v uznesení Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 171/2017-13 zo dňa 2. marca 2017. Uzavrel,\nže možnosť nadobudnúť vlastnícke práva dobromyseľne nadobúdateľom je teda dané výhradne vtedy,\npokiaľ nadobúdateľ objektívne nemal možnosť pri zachovaní maximálnej možnej obozretnosti zistiť, či\nkupuje nehnuteľnosti od osoby, ktorá vlastnícke právo v skutočnosti nemá.\n61. Písomným podaním zo dňa 26. marca 2024 žalobca dovolaciemu súdu oznámil, že Okresný súd\nŽilina uznesením z 27. septembra 2023 sp. zn. 4K/21/2014, ktoré bolo publikované v Obchodnom\nvestníku 186/2023 dňa 29. septembra 2023, odvolal správcu úpadcu Mgr. Imricha Šimuláka a za\nsprávkyňu úpadcu bola uznesením z 18. októbra 2023 sp. zn. 4K/21/2014, ktoré bolo publikované\nv Obchodnom vestníku 2023/2023 dňa 24. októbra 2023, ustanovená nová správkyňa Mgr. Andrea\nBuricová, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 27, Dolný Kubín, IČO: 42 392 268.\n62. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala včas strana\nsporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom\nkonaní v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP\na contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním napadnúť.\n63. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné\ndovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nprípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo\nnie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n64. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n65. Túto vadu videl dovolateľ v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené,\nnepreskúmateľné. Vytýkal odvolaciemu súdu, že sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami ním\nnamietanými a to, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že základným krokom po zániku BSM\núpadcu je jeho vysporiadanie a namiesto toho odvolací súd schválil postup správcu, ktorý nehnuteľnosti\nvo vlastníctve žalobcu zapísal do súpisu majetku úpadcu, hoci v tom čase prebiehalo konanie o\nvyporiadanie BSM, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené, že neposudzoval právne výkon\nzáložného práva žalobcom, ale hovoril len o dobromyseľnosti žalobcu, taktiež, že sa nezaoberal ním\nnamietaným konfliktom záujmov, keď právny zástupca úpadcu na jednej strane zastupuje správcu na\ndruhej strane veriteľov úpadcu (tým mal za naplnený aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a)\n\nCSP s odkazom na judikát publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR č. 7/2017 - rozhodnutie NS SR sp.\nzn. 3Obdo/59/2016 z 27. apríla 2017). Naplnenie ustanovenia § 420 písm. f) CSP videl aj v tom, že\nkonkurz je umelo vykonštruovaný v záujme poškodenia malej skupiny veriteľov, ktorých nezastupuje\nprávny zástupca úpadcu a napĺňa tak zákaz zjavného zneužitia práva. Ďalej namietal, že rozhodnutie\nveľkého senátu NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. apríla 2021, na ktoré odvolací súd v odseku 85\nodôvodnenia rozsudku poukázal, nie je na daný prípad použiteľné. Ďalej odvolaciemu súdu vytýkal,\nže založil odôvodnenie na hypotetickej a ničím nepodloženej skutočnosti v neprospech žalobcu. Súd\nmá hodnotiť existujúce dôkazy. Ak neexistovala poznámka na 29 z 30 listov vlastníctva, ako mohol\nsúd odôvodniť svoje stanovisko úvahami „ako keby“ „musel“ atď. ? Ďalej odvolaciemu súdu vytýkal, že\nnesprávne posúdil skutkový stav ako nadobúdanie vlastníckeho práva od vlastníka, pretože v danom\nprípade nejde priamo o nadobúdanie vlastníckeho práva od vlastníka, ale o výkon záložného práva,\nktorý odvolací súd odignoroval a v rozsudku nijako neodôvodnil.\n66. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP\nsú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v\nzmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného,\nale aj z ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústava SR“) zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva.\n67. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa\nsvojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky,\nposkytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n68. Po preskúmaní veci dovolací súd uvádza, že nezistil žiadnu tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné\npochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojím nesprávnym procesným\npostupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by\ntým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP alebo práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n69. Procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy\nCivilného sporového poriadku, obidve strany sporu mali možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej\ninštancie, tvrdiť skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku a na jeho preukázanie uplatňovať procesné\nnávrhy na vykonanie dokazovania. Žalobca túto možnosť aj využil, keď podal proti rozsudku súdu prvej\ninštancie riadny opravný prostriedok (odvolanie), ako aj mimoriadny opravný prostriedok proti rozsudku\nodvolacieho súdu (dovolanie). Dovolateľ v dovolaní v podstate uvádza tie isté námietky, ktorými sa\nzaoberali už súdy oboch inštancií a v odôvodneniach svojich rozhodnutí sa s nimi aj dostatočným\nspôsobom vysporiadali. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový\nstav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\n70. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je nedostatočné,\narbitrárne a nepreskúmateľné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami\na právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil\npodľa § 387 ods. 1 CSP, pričom podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený súdom prvej inštancie, vyjadrenia strán\nsporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy aplikované na posudzovaný prípad,\nz ktorých vyvodil svoj právny záver a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu potvrdil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ktorým nebolo vyhovené žalobe o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu\n\nmajetku konkurznej podstaty úpadcu. Odvolací súd zároveň k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím\nnámietkam žalobcu uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej\ninštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu.\n71. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho\nrelevantnými odvolacími námietkami. Rozhodujúca (kľúčová) argumentácia odvolacieho súdu je\nobsiahnutá v odsekoch 43. až 87. odôvodnenia jeho rozsudku. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožnil\ns rozhodnutiami súdov oboch inštancií a názormi v nich vyjadrenými, neznamená, že sa jedná o\nnedostatočne odôvodnené rozhodnutia súdov nižšej inštancie, pretože súd nie je povinný rozhodnúť v\nsúlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať\ns procesným úspechom strany v spore. Dovolací súd nie je „treťou inštanciou“, ktorá by bola oprávnená\nopätovne preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo.\n72.\nDovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie ÚS SR č. k. IV. ÚS 557/2020-14 z\n10. novembra 2020 a to jeho odsek 27, v ktorom sa stotožnil s názorom vyjadreným v uznesení NS\nSR sp. zn. 4Cdo/105/2019 z 28. novembra 2019, že porušenie práva na spravodlivé súdne konanie\nmôže spočívať aj v deficitoch v dokazovaní (napr. opomenutý dôkaz). Ústavný súd v tomto uznesení\nkonštatoval, že ak by sa všeobecný súd, v procese dokazovania v sporovom konaní dopustil takej chyby,\nktorej následkom by bol výsledok konania (rozhodnutie vo veci samej) poznačený porušením niektorej\nz inštitucionálnych požiadaviek práva na spravodlivé prejednanie veci je povinnosťou dovolacieho súdu\ntakúto chybu konania preskúmať na podklade dovolanie podaného z dôvodu zmätočnosti, podľa § 420\npísm. f) CSP. Zdôraznil, že je pritom potrebné vychádzať z obsahu základného práva podľa Čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 dohovoru. O takýto prípad však nejde v\nprejednávanej veci. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahlejšie dokazovanie a odvolací súd potvrdil závery\nokresného súdu s tým, že nepovažoval za nutné dokazovanie zopakovať, prípadne doplniť. Dovolací súd\nnepovažoval závery súdov za neudržateľné, resp. nepreskúmateľné a nedospel k záveru, že v konaní\ndošlo k deficitom v dokazovaní.\n73. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzavrel, že odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie\nveľmi podrobne, precízne, pričom v ňom vyjadrené závery sú jasné a zrozumiteľné. Pokiaľ ide o námietku\ndovolateľa, týkajúcu sa konfliktu záujmov a umelo vykonštruovaného konkurzného konania v záujme\npoškodenia malej skupiny veriteľov, ktorých nezastupuje právny zástupca úpadcu a nezákonného\npostupu správcu a s tým namietaného zjavného zneužitia práva, dovolací súd poukazuje na odsek\n52 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd vysvetlil, že predmetom tohto\nkonania nie je preverenie splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a ani dohľad\nnad činnosťou správcu konkurznej podstaty. Predmetom súdenej veci je vylúčenie vecí zo súpisu\nproti správcovi konkurznej podstaty a úlohou súdu v tomto konaní je posúdiť tvrdenie žalobcu, či mu\nsvedčí také právo k nehnuteľnému majetku, ktoré vylučovalo zahrnutie tohto nehnuteľného majetku\ndo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. V súvislosti s tvrdeným konfliktom záujmov poukázal dovolateľ\nna rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/59/2016 z 27. apríla 2017 tvrdiac, že sa odvolací súd od neho\nodklonil, čím je naplnený aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolací súd k tomu\nuvádza, že uvedené rozhodnutie sa netýka identickej veci, v konaní vedenom na NS SR pod sp. zn.\n3Obdo/59/2016 bola riešená otázka prípustnosti konkurzného veriteľa ako vedľajšieho účastníka na\nstrane žalovaného v konaní o nároku o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty. Dovolací súd poukazuje\nna to, že hoci dovolací súd dospel k záveru, že jeho účasť v takom konaní prípustná nie je, pretože\nvyžadovaný právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, do ktorého vstupuje, nemôže\nbyť daný len jeho prípadným finančným (majetkovým) záujmom na výsledku konania, dovolací súd\nv odseku 37 odôvodnenia uznesenia konštatoval, že hlavným záujmom, ktorý má konkurzný veriteľ\nv danom konaní je úspech správcu, ktorého dôsledkom by bolo ponechanie dotknutej nehnuteľnosti\nv konkurznej podstate, po speňažení ktorej má „šancu“ na vyššie uspokojenie svojej pohľadávky. Z\nuvedených dôvodov dovolací súd v predmetnom konaní túto námietku dovolateľa nielenže nepovažoval\nza dôvodnú, ale ani spôsobilú naplniť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko\nv konaní vedenom na NS SR pod sp. zn. 3Obdo/59/2016 bola riešená odlišná právna otázka. Napokon\nžalobca ani bližšie nešpecifikoval, v čom mal konkrétne v konaní o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu\nkonkurznej podstaty proti úpadcovi spočívať ním tvrdený konflikt záujmov.\n74. K námietke dovolateľa, že odvolací súd nesprávne právne posúdil uvedený skutkový stav ako\nnadobúdanie vlastníckeho práva od vlastníka a odignoroval, že v danom prípade ide o výkon záložného\n\npráva a rozsudok ani neodôvodnil, dovolací súd poukazuje na odsek 84 odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd vysvetlil, že záložný veriteľ vystupuje ako zákonný zástupca\nžalobcu, je zo zákona splnomocnený vystupovať pri výkone záložného práva v mene záložcu, ako aj\nodkazom na ustanovenie § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyvrátil správnosť tvrdenia žalobcu,\nže uzatváral zmluvu len so záložným veriteľom.\n75. S námietkou žalobcu, že pred zápisom do súpisu malo byť prioritne vyporiadané BSM úpadcu a\nV. v osobitnom súdnom konaní, sa odvolací súd vyporiadal v odseku 71 odôvodnenia rozhodnutia.\nV súvislosti s touto námietkou dovolací súd poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na\npojednávaní dňa 13. novembra 2020, keď vyslovil názor, že „čo sa týka konania o vyporiadanie BSM,\ntak to nie je pre toto konanie podstatné, BSM sa môže rôznym spôsobom vyporiadať“.\n76. Pokiaľ ide o ďalšiu žalobcovu námietku, týkajúcu sa nedostatočného, nepresvedčivého rozsudku\nodvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o\nnedostatku dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam,\npoukazuje dovolací súd najmä na odsek 83, 85, 86 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ako aj\nodsek 67 a 68 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, (rozsudky tvoria jeden celok), kde súdy\nveľmi podrobne odôvodnili, na základe akých skutočností (zápis poznámky na LV č. XXXX kat. úz.\nD. bol len jednou z nich, za podstatnú považovali kumuláciu viacerých skutočností) dospeli k záveru o\nnepreukázaní existencie dobrej viery žalobcu ako nadobúdateľa.\n77. Len pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdov nižšej inštancie) v dovolacom konaní\nje dokazovanie vylúčené (okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania podľa § 435 CSP).\nPokiaľ dovolateľ nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu (ako to výslovne uvádza\nna strane 2 svojho dovolania), tak nejde o námietku nesprávneho procesného postupu odvolacieho\nsúdu, ale o námietku inú, vo väzbe na správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súdy\noboch inštancií založili svoje rozhodnutia. Dovolateľom namietaná nesprávnosť skutkových zistení a\nprávneho posúdenia zisteného skutkového stavu však nezakladá tzv. vadu zmätočnosti podľa § 420\npísm. f) CSP. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa ustálil názor, podľa ktorého nedostatočné\nzistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017,\n3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania. Rovnako ani nesúhlas s právnym posúdením veci nezakladá\nvadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože nesprávne právne posúdenie veci by mohlo založiť\nprípustnosť dovolania len podľa § 421 CSP.\n78. So zreteľom na uvedené vo veci konajúce súdy v odôvodnení ich rozhodnutí (a to aj pri spojení\nrozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) naplnili požiadavky plynúce zo základného práva\nžalobcu na súdnu ochranu, keďže odôvodnenie zamietnutia žalobcom uplatneného nároku možno\npovažovať za uspokojujúce. Postupom súdov teda nedošlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, ktorá zakladá porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces.\n79. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keď poukázal\nna odsek 80 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd vyslovil názor, že žiadny z\nbývalých manželov nemôže nakladať so spoločnými vecami za použitia § 853 Občianskeho zákonníka\na to v čase po zániku manželstva do vyporiadania BSM tvrdiac, že takáto situácia nebolo doposiaľ v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, majúc za to,\nže žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka nezakazuje bývalým manželom akékoľvek nakladanie\nso spoločnými vecami a takýto zákaz nevyplýva ani z ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka.\nNakoľko zánikom manželstva zaniká aj BSM, právny poriadok nezakazuje nakladať s majetkom, ktorý\nje v právnom stave evidovaný na jedného z manželov tomuto manželovi.\n80. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n\n81.\nPodľa § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 <. možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n82. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n83. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky predovšetkým musí ísť o otázku právnu, teda v žiadnom prípade nemôže\nísť o skutkovú otázku. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil\nrozhodnutie napadnuté dovolaním nie o právnu otázku, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu) nemôže byť považovaná za významnú z\nhľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou\nnastolená v dovolaní a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Ak v dovolaní absentuje uvedené\nvymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp.\nzn. 1Cod/206/2016 z 26. septembra 2017, sp. zn. 3Cod/52/2017 z 8. júna 2017).\n84. V dovolaní dovolateľ, aj keď celkom určitým spôsobom, sformuloval jedinú právnu otázku a to,\nči môže niektorý z bývalých manželov nakladať so spoločnými vecami v čase po zániku manželstva\ndo vyporiadania BSM. Za nesprávny označil záver dovolacieho súdu, že žiadny z bývalých manželov\nnemôže nakladať so spoločnými vecami (obidva vo veci konajúce súdy dospeli k záveru, že sporné\nnehnuteľnosti patrili do BSM) za použitia § 853 Občianskeho zákonníka a to v čase po zániku\nmanželstva do vyporiadania BSM. Žalobca takto konkretizoval právnu otázku, podľa jeho názoru\nneriešenú dovolacím súdom. Úlohou dovolacieho súdu bolo preto posúdiť, či ide o otázku, ktorú dovolací\nsúd skutočne doposiaľ ešte neriešil. Pojem „vyriešená právna otázka“ nemožno vnímať ako „už raz\nriešená otázka“, ale ako „otázka vyriešená ustálene“, teda, že ohľadom právnej otázky existuje ustálená\nprax dovolacieho súdu. Dovolací súd v tomto smere uvádza, že „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho\nsúdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako\njudikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nDo tohto pojmu však možno zaradiť aj prax, vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v\nskoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Do tohto\npojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí pokiaľ niektoré\nneskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (pozri napr. rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017,\n6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017). Inak povedané, pokiaľ nejde o rozhodnutia publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (relevantné sú aj staršie zbierky,\npozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/29/2017 z 24. januára 2018) tak možno za\nustálenú prax považovať aj nepublikované rozhodnutie, ale musí spĺňať ďalšie predpoklady a to buď je\ntento názor vyjadrený opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach alebo názor je vyjadrený\naj v jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto rozhodnutie (resp. právny názor v ňom\nvyjadrený) nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j. opäť musí ísť o akceptáciu právneho\nnázoru vo viacerých ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že\npokiaľ najvyšší súd odkazuje na nepublikované rozhodnutia, malo by ísť o „viacero“ takýchto rozhodnutí.\nTomu, že ide o rozhodovaciu prax ustálenú (a teda opakujúca sa) by ďalej malo nasvedčovať to, že\ntieto nepublikované rozhodnutia sú verejne dostupné a ľahko dohľadateľné (najmä prostredníctvom\ninternetu) aj pri bežnej lustrácii medzi rozhodnutiami najvyššieho súdu k danej právnej otázke, keďže\nich je opakujúce množstvo.\n85. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj\nnaďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené\n\nv Zborníkoch najvyšších súdov I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (viď.\nrozhodnutie č. 71, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2018).\n86. Dovolací súd má z jeho rozhodovacej činnosti vedomosť, že žalobcom nastolená právna otázka\nuž bola v rozhodovacej praxi súdov vyriešená. Dovolací súd v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SSR z 29. januára 1976, 2Cz/119/75, publikovaného v Sbírce soudních rozhodnutí\na stanovisek, 2 - 3/1977, R 8/1977, ktorého právna veta znie: „Pokiaľ nejde o vybavovanie bežných\nzáležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, môže byť v zmysle ustanovenia § 496 (teraz § 853) a 145\nods. 1 Občianskeho zákonníka dosiaľ nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva prevedená\ndo vlastníctva iného občana (organizácie) jedným zo spoluvlastníkov len so súhlasom druhého zo\nspoluvlastníkov“. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd ďalej konštatoval, že i po zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov v dôsledku zániku ich manželstva (§ 148 ods. 1 Obč. zák.) až do jeho\nvyporiadania treba totiž nakladanie s týmto majetkom posudzovať v zmysle ustanovenia § 496\nObčianskeho zákonníka, (teraz § 853 Občianskeho zákonníka) a podľa ustanovenia § 145 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Totožný záver obsahuje aj Zborník stanovísk, záverov, rozborov a zhodnotení\nsúdnej praxe (Nejvyšší soud o občanském soudním řízení v některých věcech pracovněprávních,\nobčanskoprávních a rodinněprávních Sv. I. až IV. Praha SEVT 1974 až 1986 str. 447). So zreteľom na\nuvedené dovolací súd nezistil dôvodnosť podaného dovolania ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a\npreto dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.\n87. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP, § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne\nsúd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n88. Vzhľadom na to, že dovolací súd dovolanie odmietol, nerozhodoval už o návrhu na odklad\nvykonateľnosti a právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.\n89. Nakoľko v priebehu konania došlo k zmene správcu úpadcu Jozefa Štrbáňa - žalovaného,\ndovolací súd pokračoval v konaní s novou správkyňou Mg. Andreou Buricovou, so sídlom kancelárie\nHviezdoslavovo nám. 27, Dolný Kubín, IČO: 42 392 268.\n90. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoKR/10/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:419b7a90-8e8c-4e9e-a2f9-e64f3e477f9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 510/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 510/2016 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1"}, {"guid": "ussr:bac074cf-1ee0-43c0-aae2-3dcea63a7396", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.557.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 557/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 557/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.557.2020.1"}, {"guid": "ussr:768e81ce-f009-433c-803b-22eb5eddd67b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.171.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 171/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/2017 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.171.2017.1"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "7b8a3aa7-257f-4ff6-8f6d-9f6dc57e42a7:52c9fe39-d718-4818-b2cb-d64ad9e3a64c", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/135/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/135/2021 z 31. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7b8a3aa7-257f-4ff6-8f6d-9f6dc57e42a7:52c9fe39-d718-4818-b2cb-d64ad9e3a64c"}, {"guid": "4f5c0abb-1871-4b61-8a64-96e5a4f2df7a:eebbad0c-8ad0-4ed0-a5e1-e417bd86fa3b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5613207284.1", "spisova_znacka": "5Co/642/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/642/2014 z 15. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5613207284.1"}], "citovane_v": []}