{"guid": "bdd144eb-6ed1-4463-92d7-2061e288f3b9:fcbb2688-8785-4fad-a6a3-d2a16a6dfcd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2319201750.2", "spisova_znacka": "7Cdo/103/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/103/2023 z 26. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2024, sp. zn. 7Cdo/103/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:2319201750.2", "identifikacne_cislo": "2319201750", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2024-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcbb2688-8785-4fad-a6a3-d2a16a6dfcd4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2319201750.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2319201750.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2319201750.2/text", "citacie_n": 39, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/103/2023\n2319201750\n26. 08. 2024\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2024:2319201750.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Brňáka a členov\nsenátu JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Martiny Valentovej v spore žalobcu M. T., narodeného XX. V. XXXX,\nS. č. XXX, zastúpeného spoločnosťou JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Stará\nVajnorská cesta 37, IČO: 36264750, proti žalovanej Nemocnici s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, a.\ns., Galanta, Hodská 373/38, IČO: 44452519, zastúpenej advokátom JUDr. Máriom Keletim, Hnúšťa,\nHlavná 36, za účasti intervenienta vystupujúceho na strane žalovanej Generali Česká pojišťovna,\na. s., Praha, Spálená 75/16, Česká republika, IČO: 45272956, konajúca prostredníctvom Generali\nPoisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54228573,\nzastúpeného AK Balara, s.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 36858528, v mene ktorej koná advokát a\nkonateľ Mgr. Matúš Balara, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.\nzn. 15C/17/2019, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. septembra 2022\nsp. zn. 11Co/10/2022 v spojení s opravným uznesením z 29. mája 2023 sp. zn. 11Co/10/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvého stupňa\" alebo „prvostupňový súd\") rozsudkom z 25.\nnovembra 2021 č. k. 15C/17/2019-378 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške\n50.000 eur a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%.\n1.1. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanoveniami § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3, a § 420 ods.\n2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ\"), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k\nzáveru, že žalovaná nezabezpečila včasnú a účinnú liečbu s cieľom uzdravenia a zlepšenia stavu\nmanželky žalobcu a to pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Vychádzal pritom zo\nzáverov znaleckého dokazovania a z výsluchu znalca zo znaleckej organizácie, z ktorých vyplývalo, že\nomeškanie s vykonaním nevyhnutných liečebných úkonov vo vzťahu k život ohrozujúcemu krvácaniu\ndošlo k vyčerpaniu obranných mechanizmov a rezerv, čo priamo viedlo k zlyhaniu životne dôležitých\norgánov. Z hľadiska intenzívnej medicíny bola liečba nebohej I. T. žalovanou nedostatočná. V priebehu\nliečby došlo k viacerým postupom, ktoré neboli realizované správne a včas. V ďalšom boli popísané\nkonkrétne zistené nedostatky zo strany žalovanej, na základe ktorých prvostupňový súd uzavrel, že\nžalobca v spore uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že k úmrtiu jeho manželky prišlo v priamej\npríčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej poskytnúť zdravotnú starostlivosť tak, že\nvykoná všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby.\nNajzávažnejším pochybením tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania, bolo, že neboli\nvčas a v dostatočnej miere vykonané hemokoagulačné vyšetrenia, čo spolu s ďalšími komplikáciami\n\nviedlo k postupnému rozvoju hemoragického šoku a ďalej priamo k vyčerpaniu organizmu a rezerv\nnebohej I. T., čo malo v konečnom dôsledku za následok jej úmrtie.\n1.2. Súd pri stanovovaní výšky nemajetkovej ujmy stanovil jednak s prihliadnutím na osobu žalobcu a\nna jeho dovtedajší život, kde vychádzal hlavne z toho, že žalobca a okolnosti jeho doterajšieho života\nboli výrazne špecifické, žalobca už ako dieťa prežil tragickú udalosť a to smrť matky, vyrastal spoločne\ns otcom a sestrou, pričom v dospelosti prišiel o otca, ktorý si vzal dobrovoľne život, pričom práve\nžalobca bol ten, ktorý ho našiel. Dá sa teda konštatovať, že zoznámenie sa, spoločný život, manželstvo\na radosť z očakávaného príchodu potomkov boli v prípade žalobcu po dlhej dobe a predchádzajúcich\nživotných skúškach radostnými udalosťami, pričom následne sa toto obdobie skončilo neočakávaným\númrtím jeho manželky, teda ďalšou životnou tragédiou. Ďalšími okolnosťami ktoré súd vyhodnocoval pri\nrozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy bolo to, že k smrti manželky žalobcu došlo v mladom veku, v\nčase nedožitých 31 rokov, kde podľa názoru súdu ide spravidla o najproduktívnejšie obdobie každého\nčloveka a to čo sa týka organizácie rodinného života, stanovovania si životných cieľov a horizontov. Z\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťah medzi žalobcom a nebohou manželkou bol usporiadaný,\nharmonický a plný pochopenia. Podľa názoru súdu bolo logické, že strata takto blízkeho človeka s\nktorým je prežívaná taká kvalita vzájomných vzťahov musí nevyhnutne viesť k psychickej bolesti a\nvýraznému zásahu do integrity osobnosti. Súd taktiež pri vyhodnocovaní výšky nemajetkovej ujmy\nhodnotil aj okolnosti na strane žalovanej, že žalovaná je zdravotníckym zariadením, pričom u subjektu\ns jej postavením sa očakáva, dodržanie a vykonanie všetkých nevyhnutných úkonov a postupov pri\nplnení primárnej prevenčnej povinnosti predchádzania škodám. V danom prípade bolo potrebné taktiež\nzohľadniť majetkové pomery žalovanej ktorá ako to vyplýva aj z účasti intervenienta má uzatvorené\npoistenie vzťahujúce sa na podobné prípady. Priznanie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške teda\nbolo v možnostiach žalovanej a bude kryté z existujúceho poistenia a teda nemôže ohroziť poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti žalovanou. Prvostupňový súd v prejednávanom spore nezistil, že by vo veci\nexistovala určitá miera spoluzavinenia nebohej I. T.. Z uvedených dôvodov teda súd vychádzal z toho, že\nz pohľadu závažnosti vzniknutej ujmy, keďže žalobca stratil akúkoľvek nádej na šťastný rodinný život po\nsérii tragédií v súkromnom živote, bolo možné vychádzať z toho, že priznaná výška nemajetkovej ujmy\nmusí byť vyššia, než je tomu v iných prípadoch nesprávne poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Preto\nsúd vyhodnotil, že v danom prípade predstavuje výška nemajetkovej náhrady v sume 50.000 eur sumu\nprimeranú, vzhľadom na všetky uvádzané okolnosti prejednávaného sporu. Z uvedených dôvodov sa\nsúd nemohol stotožniť ani s návrhom intervenienta, aby analogicky priznal výšku nemajetkovej ujmy s\npoužitím právnych noriem upravujúcich odškodňovanie obetí trestných činov, a to z toho dôvodu, že pri\naplikácii takéhoto postupu nie je možné zohľadniť všetky okolnosti prípadu tak, ako to v prípade zásahov\na odškodňovania zásahu do osobnostných práv ustanovuje zákon.\n1.3. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil použitím ust. § 255 ods. 2 CSP.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom z 13. septembra 2022 sp. zn. 11Co/10/2022\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.\n2.1. Odvolací súd uviedol, že skutkové a právne závery prvostupňového súdu boli správne a preto\nna ne odkázal. V súvislosti s výškou nemajetkovej ujmy uviedol, že „súd prvej inštancie ... zistil\nv dostatočnom rozsahu skutočnosti rozhodné pre meritórne rozhodnutie, prihliadol na zákonom\nstanovené kritériá priznávania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď citovej ujme sa vyrovná\nlen máloktorý emočný zážitok, preto jeho vnímanie a prejavy, hoci sú individuálne, možno dôvodne\npredvídať a správne určil aj výšku tejto nemajetkovej ujmy, ktorá je predmetom voľnej úvahy súdu.\nVodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je\nrozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie. Súd správne\nprihliadol okrem závažnosti vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, k\nnaplneniu požiadavky účinného, primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale\ni k požiadavke nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Kritériu\nprimeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie priamo úmerne zodpovedá aplikácia tzv. statusu obete,\nktorú objasnil Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti, keď uviedol, že pokiaľ\nmá náprava kompenzačný charakter, jej výška nemusí byť rovnaká, akú by priznal v porovnateľných\nprípadoch súd, nesmie však byť zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu, pričom pri posudzovaní\ntejto primeranosti je potrebné zohľadňovať aj životnú úroveň v danej krajine, a tiež to, či priznaná\nsuma nevybočuje z právnej tradície v danej krajine. ... Nemajetková ujma slúži len na zmiernenie\ncitovej ujmy, ktorú žalobca utrpel. Nečakaným šokujúcim úmrtím manželky žalobcu došlo k závažnému\nzásahu do jeho osobnostných práv, do práva na súkromie a rodinný život, pričom tento následok je\nnereparovateľný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu, ktorá má absolútny\n\ncharakter. Podľa ustálenej súdnej praxe bola preto daná aplikácia ustanovenia § 11 a 13 ods. 1\nOZ. Súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi\npríbuznými, a preto rešpektovanie súkromného, teda aj rodinného života musí zahŕňať právo na\nvytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby bolo možné okrem iného tiež rozvíjať\na napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom k vzájomným úzkym\na pevným sociálnym, morálnym a citovým väzbám predstavovať natoľko závažnú nemateriálnu ujmu\npre rozvíjanie a naplnenie osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca\njeho dôstojnosť, či vážnosť spoločnosti ... Strata blízkej osoby je pre každého človeka tou najväčšou\nstratou, s ktorou sa môže vo svojom živote stretnúť, preto šokujúca smrť manželky žalobcu predstavuje\nudalosť mimoriadnu s nenapraviteľným následkom, v prípade ktorej je morálna satisfakcia z hľadiska\nzadosťučinenia nepostačujúca. Základnými kritériami určenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch v\ndôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti sú závažnosť vzniknutej ujmy ako\naj okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. V danom prípade došlo pretrhnutiu rodinných a\ncitových väzieb vyplývajúcich predovšetkým z intenzity vzťahu so zomrelou. Táto intenzita bola daná\ntým, že žalobca stratil životnú partnerku - manželku. Okrem psychickej bolesti, ktorá v prípade straty\nveľmi blízkeho človeka je často vnímaná ako neznesiteľná fyzická, obmedzujúca aktivity pozostalého,\nje žalobca zasiahnutý stratou osoby, ktorej nezastupiteľným poslaním bolo upevňovanie a pozitívne\nrozvíjanie citových vzťahov, dávanie lásky i poslania, ktoré ovplyvnia celý budúci život človeka.\nNásledkom úmrtia manželky zostal žalobca sám, čo podstatným spôsobom ovplyvnilo jeho život a jeho\nsebarealizáciu.\"\n2.2. Na pozadí konkrétnych rozhodnutí ESĽP odvolací súd konštatoval, že náhrada nemajetkovej ujmy\nv obdobných prípadoch musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti, že pri určovaní výšky\nnáhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy, že výška náhrady v konkrétnom\nprípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich\nsa poškodenia dobrej povesti resp. že pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv\nmusí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné zranenia, alebo ktorá je priznávaná\nobetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala bez\nexistencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za\ntelesné zranenia alebo násilné činy. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia okresných resp.\nkrajských súdov, vo vzťahu ku ktorým stanovená výška nemajetkovej ujmy nebola zjavne nepomerná,\npričom prvostupňový súd v bodoch 22. a 23. jeho odôvodnenia vysvetlil, prečo nepovažoval za dôvodné\naplikovať na vec ustanovenia zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov, ktorého ustanovenia\nnezohľadňovali všetky okolnosti posudzovaného prípadu.\n2.3. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a\n§ 255 ods. 1 CSP.\n2.4. Uznesením z 29. mája 2023 sp. zn. 11Co/10/2022 odvolací súd opravil záhlavie svojho rozsudku\nv časti označenia intervenienta na strane žalovanej.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka\") dovolanie, prípustnosť\nktorého odôvodnila poukazom na ust. § 420 písm. f) CSP a § 421 písm. a) a b) CSP. Navrhla, aby\ndovolací súd napadnuté odvolacie rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne,\naby prípadne zrušil aj prvostupňový rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak by dovolací súd\nzmenil napadnuté odvolacie rozhodnutie navrhla v zmysle zásady úspechu strán sporu rozhodnúť aj o\ntrovách konania.\n3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietala „zmätočnosť rozhodnutia súdu\nspočívajúca v porušení práva na riadne odôvodnenie rozsudku\", ktorou vadou boli postihnuté obe\nrozhodnutia nižších súdov.\n3.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP dovolateľka vytýkala nižším súdom\nnesprávne právne posúdenie výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ.\n3.2.1. Za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP)\ndovolateľka tvrdiac, že určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy malo vychádzať analogicky z\nodškodňovania obetí trestných činov, označila dovolacie rozhodnutia 4Cdo/171/2005, 6Cdo/37/2021,\n6MCdo/15/2012, 3Cdo/19/2018 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd\") III. ÚS 288/2017 ako aj rozhodnutie ESĽP vo veci Iltatehti a Karhuaara v. Fínsko.\n3.2.2. Za právnu otázku, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená (§ 421\nods. 1 písm. b) CSP) považovala otázku, „či môžu súdy pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej\nujmy zohľadňovať okolnosti na strane poškodeného (žalobcu) nesúvisiace (časovo, príčinne) s konaním\n(alebo nekonaním) porušovateľa práv (žalovaný), teda či môžu prihliadať na okolnosti, na ktorých vznik a\n\nrozsah následkov nemohol mať porušovateľ práv (žalovaný) žiadny vplyv\" resp. „[j]e prípustné, aby súdy\npri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy zohľadňovali aj iné kritéria, ako sú uvedené v § 13 ods.\n3 Občianskeho zákonníka?\". Žalovaná tiež poukázala na „nesprávny postup súdov spočívajúci v tom,\nže pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy vychádzali z majetkových pomerov žalovaného\na zo skutočnosti, že žalovaný je poistený pre daný prípad\".\n4. Intervenient na strane žalovanej sa stotožnil s dovolaním žalovanej\n5. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je sčasti prípustné\nvzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP, avšak nie je dôvodné.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n7. Žalovaná v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietala nedostatok riadneho\nodôvodnenia rozhodnutí nižších súdov (bod 3.1.).\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n8.2. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\n9. Podľa názoru vec prejednávajúceho dovolacieho senátu i keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre\nnedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý\nznemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok\nporušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný\nrozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu\nk prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i rozhodujúce skutočnosti,\nna základe ktorých vyvodil svoje právne závery vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že\nkonanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.\nOdôvodnenie obidvoch rozsudkov zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.\nSúslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich\nzrozumiteľnosť aj ich všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia každého rozsudku vyplýva\nvzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi\n\nzávermi na strane druhej. Argumentácia obidvoch súdov je koherentná a ich rozhodnutia konzistentné,\nzvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe súdy dospeli, sú prijateľné pre právnickú aj\nlaickú verejnosť. Je nepochybné, že v rozsahu namietaných dovolacích výhrad nosné dôvody (ktoré\nviedli prvostupňový súd k priznaniu požadovanej výšky nemajetkovej ujmy žalobcovi a odvolací súd\nk potvrdeniu prvostupňového rozsudku) spočívali v závere, že nemajetková ujma v okolnostiach\nposudzovanej veci slúži len na zmiernenie citovej ujmy, ktorú žalobca utrpel. Nečakaným šokujúcim\númrtím manželky žalobcu došlo k závažnému zásahu do jeho osobnostných práv, do práva na súkromie\na rodinný život, pričom tento následok je nereparovateľný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie\nodčiniť vzniknutú ujmu, ktorá má absolútny charakter. Súčasťou súkromného života je nepochybne\naj rodinný život zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými, a preto rešpektovanie súkromného,\nteda aj rodinného života musí zahŕňať právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými\nbytosťami, aby bolo možné okrem iného tiež rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej\nosoby preto môže vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym a citovým väzbám\npredstavovať natoľko závažnú nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplnenie osobnosti pozostalého,\nže môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť, či vážnosť spoločnosti. Strata blízkej\nosoby je pre každého človeka tou najväčšou stratou, s ktorou sa môže vo svojom živote stretnúť, preto\nšokujúca smrť manželky žalobcu predstavuje udalosť mimoriadnu s nenapraviteľným následkom, v\nprípade ktorej je morálna satisfakcia z hľadiska zadosťučinenia nepostačujúca. Základnými kritériami\nurčenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 3 OZ sú závažnosť vzniknutej\nujmy ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. V danom prípade došlo pretrhnutiu\nrodinných a citových väzieb vyplývajúcich predovšetkým z intenzity vzťahu so zomrelou. Táto intenzita\nbola daná tým, že žalobca stratil životnú partnerku - manželku. Okrem psychickej bolesti, ktorá v\nprípade straty veľmi blízkeho človeka je často vnímaná ako neznesiteľná fyzická, obmedzujúca aktivity\npozostalého, je žalobca zasiahnutý stratou osoby, ktorej nezastupiteľným poslaním bolo upevňovanie\na pozitívne rozvíjanie citových vzťahov, dávanie lásky i poslania, ktoré ovplyvnia celý budúci život\nčloveka. Následkom úmrtia manželky zostal žalobca sám, čo podstatným spôsobom ovplyvnilo jeho\nživot a jeho sebarealizáciu (pozri bod 32. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia). Vyslovené závery\nv kontexte so zisteným skutkovým stavom a závermi prvostupňového súdu (body 13., 22. a 23.\nodôvodnenia prvostupňového rozsudku) nemožno považovať za celkom zjavne neodôvodnené resp.\nprávne nekonformné. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno\npovažovať to, že odvolací (prvostupňový) súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej\nstrany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.\n10. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namietala, že\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť\ndovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP\n11. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP žalovaná namietala nesprávne právne\nposúdenie výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ tvrdiac, že určenie\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy malo vychádzať analogicky z odškodňovania obetí trestných činov\nresp. poukazujúc na skutočnosť, že nižšie súdy pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v rozpore s §\n13 ods. 3 OZ prihliadali aj na okolnosti, ktoré z citovaného ustanovenia nevyplývajú a na ktorých vznik\na rozsah následkov nemohla maž žalovaná žiadny vplyv (body 3.2., 3.2.1. a 3.2.2.).\n12. So zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky súvisiacej s nesprávnym právnym posúdením výšky\npriznanej nemajetkovej ujmy (súvisiacej s interpretáciou ustanovenia § 13 ods. 3 OZ, pozn.) a v situácii,\nna ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 421 ods. 1 CSP, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej\nje v danom prípade procesne prípustné. Následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne vychádza z nesprávnej interpretácie ustanovenia §\n13 ods. 3 OZ).\n13. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach\na povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd\ndopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav\n\nnedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav\nnesprávne aplikoval.\n14. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady nemajetkovej ujmy určí súd s prihliadnutím na závažnosť\nvzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n15. Nosné právne závery nižších súdov v rozsahu dovolacích námietok žalovanej a súvisiace s\ninterpretáciou zákonných podmienok pri určení výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, uvedených\nv ustanovení § 13 ods. 3 OZ (vyvodenie sekundárnej právnej zodpovednosti za protiprávne konanie,\npozn.), nemožno podľa názoru dovolacieho súdu považovať za právne nekonformné, resp. odporujúce\nprávu. Na strane druhej nemožno opomenúť, že posudzovanie „závažnosti\" ale predovšetkým\n„okolností\" in concreto súviselo predovšetkým so skutkovým stavom a jeho hodnotením, ktorým\nskutkovým stavom bol dovolací súd viazaný (§ 442 CSP).\n15.1. Prvostupňový súd pri posudzovaní závažnosti vzniknutej ujmy zohľadňoval jednak samotnú osobu\nžalobcu a jeho dovtedajší život (smrť jeho rodičov), ktorý nepochybne (na rozdiel od opačného tvrdenia\ndovolateľky, pozn.) mal resp. mohol mať aj podľa názoru dovolacieho súdu svoj význam pri odpovedi\nna otázku aká závažná ujma pre žalobcu nastala smrťou jeho manželky; právo na ochranu osobnosti\ntotiž predstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a\njej prejavmi. Ďalej zohľadňoval aj samotný vek zosnulej manželky, silný citový vzťah medzi žalobcom\na jeho manželkou a následnú psychickú bolesť (bod 22. odôvodnenia prvostupňového rozsudku).\nPri celkovom vyhodnocovaní výšky nemajetkovej ujmy hodnotil aj okolnosti na strane žalovanej, kde\n(iba) spomenul v rámci majetkových pomerov a poistenia žalovanej, že priznaná výška nemajetkovej\nujmy žalobcovi nemôže ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalovanou a teda ingeroval (aj)\nverejnoprávny význam zdravotníckeho zariadenia. Ďalej poukázal na nezistenie „spoluzavinenia\" zo\nstrany nebohej manželky žalobcu a nestotožnil sa ani s návrhom intervenienta, „aby analogicky priznal\nvýšku nemajetkovej ujmy s použitím právnych noriem upravujúcich odškodňovanie obetí trestných činov\na to z toho dôvodu, že pri aplikácii takéhoto postupu nie je možné zohľadniť všetky okolnosti prípadu\ntak ako to v prípade zásahov a odškodňovania zásahu do osobnostných práv ustanovuje zákon\" (bod\n23. odôvodnenia prvostupňového rozsudku).\n15.2. Odvolací súd v súvislosti s priznanou výškou nemajetkovej ujmy zvýraznil, že „citovej ujme sa\nvyrovná len máloktorý emočný zážitok, preto jeho vnímanie a prejavy, hoci sú individuálne, možno\ndôvodne predvídať a správne určil aj výšku tejto nemajetkovej ujmy, ktorá je predmetom voľnej úvahy\nsúdu. ... Kritériu primeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie priamo úmerne zodpovedá aplikácia\ntzv. statusu obete, ktorú objasnil Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti, keď\nuviedol, že pokiaľ má náprava kompenzačný charakter, jej výška nemusí byť rovnaká, akú by priznal\nv porovnateľných prípadoch súd, nesmie však byť zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu, pričom\npri posudzovaní tejto primeranosti je potrebné zohľadňovať aj životnú úroveň v danej krajine, a tiež\nto, či priznaná suma nevybočuje z právnej tradície v danej krajine. Ústavný súd ČR konštatoval, že\npri stanovení výšky čiastky relutárnej náhrady je nutné použiť princíp proporcionality tiež spôsobom,\nže všeobecné súdy porovnajú čiastky tejto náhrady prisúdené v iných prípadoch ... žiadna priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy nikdy nemôže nahradiť stratu manželky, jej úlohou je len zmierniť následky\ntejto negatívnej ujmy. Jedná sa o primeranú, nie však úplnú náhradu, keď zásah do rodinného a\nsúkromného života žalobcu sa objektívne nedá vyčísliť. Nemajetková ujma slúži len na zmiernenie\ncitovej ujmy, ktorú žalobca utrpel. Nečakaným šokujúcim úmrtím manželky žalobcu došlo k závažnému\nzásahu do jeho osobnostných práv, do práva na súkromie a rodinný život, pričom tento následok je\nnereparovateľný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu, ktorá má absolútny\ncharakter. Podľa ustálenej súdnej praxe bola preto daná aplikácia ustanovenia § 11 a 13 ods. 1\nOZ. Súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi\npríbuznými, a preto rešpektovanie súkromného, teda aj rodinného života musí zahŕňať právo na\nvytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby bolo možné okrem iného tiež rozvíjať\na napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom k vzájomným úzkym\na pevným sociálnym, morálnym a citovým väzbám predstavovať natoľko závažnú nemateriálnu ujmu\npre rozvíjanie a naplnenie osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca\njeho dôstojnosť, či vážnosť spoločnosti ... Strata blízkej osoby je pre každého človeka tou najväčšou\nstratou, s ktorou sa môže vo svojom živote stretnúť, preto šokujúca smrť manželky žalobcu predstavuje\nudalosť mimoriadnu s nenapraviteľným následkom, v prípade ktorej je morálna satisfakcia z hľadiska\nzadosťučinenia nepostačujúca. Základnými kritériami určenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch v\ndôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti sú závažnosť vzniknutej ujmy ako\n\naj okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. V danom prípade došlo pretrhnutiu rodinných a\ncitových väzieb vyplývajúcich predovšetkým z intenzity vzťahu so zomrelou. Táto intenzita bola daná\ntým, že žalobca stratil životnú partnerku - manželku. Okrem psychickej bolesti, ktorá v prípade straty\nveľmi blízkeho človeka je často vnímaná ako neznesiteľná fyzická, obmedzujúca aktivity pozostalého,\nje žalobca zasiahnutý stratou osoby, ktorej nezastupiteľným poslaním bolo upevňovanie a pozitívne\nrozvíjanie citových vzťahov, dávanie lásky i poslania, ktoré ovplyvnia celý budúci život človeka.\nNásledkom úmrtia manželky zostal žalobca sám, čo podstatným spôsobom ovplyvnilo jeho život a\njeho sebarealizáciu.\". Na pozadí konkrétnych rozhodnutí ESĽP odvolací súd konštatoval, že náhrada\nnemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti, že pri\nurčovaní výšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy, že výška náhrady\nv konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných\nprípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti resp. že pri určovaní výšky náhrady za porušenie\nosobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné zranenia, alebo\nktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv\nby nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady\npriznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia\nokresných resp. krajských súdov, vo vzťahu ku ktorým stanovená výška nemajetkovej ujmy nebola\nzjavne nepomerná, pričom prvostupňový súd v bodoch 22. a 23 jeho odôvodnenia vysvetlil, prečo\nnepovažoval za dôvodné aplikovať na vec ustanovenia zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných\nčinov, ktorého ustanovenia nezohľadňovali všetky okolnosti posudzovaného prípadu (body 31. až 34.\nodôvodnenia odvolacieho rozsudku).\n16. Dovolateľka tvrdila, že určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v danej veci malo vychádzať\nanalogicky z odškodňovania obetí trestných činov, čím sa napadnuté odvolacie rozhodnutie odklonilo\nod dovolacích rozhodnutí 4Cdo/171/2005, 6Cdo/37/2012, 6MCdo/15/2012, 3Cdo/19/2018 a rozhodnutia\nústavného súdu III. ÚS 288/2017, ako aj rozhodnutie ESĽP vo veci Iltatehti a Karhuaara v. Fínsko\n(bod 3.2.1.). Zo žiadnych žalovanou označených súdnych rozhodnutí (viď nižšie) však v skutkových a\nprávnych rámcoch teraz posudzovanej veci nevyplývalo odklonenie sa odvolacieho súdu od označených\nsúdnych rozhodnutí, a to jednak pre všeobecnosť súdnej úvahy, rozdielnosť skutkových a právnych\nokolností a nedostatok ustálenosti záväzného názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Inak\npovedané zo žalovanou označených súdnych rozhodnutí nevyplývalo, že v prípade smrti manželky\nžalobcu zavinenej zdravotníckym zariadením (žalovanou) pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy je\npotrebné vychádzať zo zákonnej úpravy odškodňovania obetí trestných činov.\n16.1. V rozhodnutí z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo/171/2005 najvyšší súd v podstatnom konštatoval, že i\nkeď je výška zadosťučinenia v peniazoch predmetom úvahy súdu, jeho úvaha sa musí opierať o celkom\nkonkrétne a preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou\nľubovôľou súdu, vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole. Nemožno priznávať neprimerané či dokonca tak\npremrštené sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a ktoré\nby napríklad pri porovnaní „odškodnenia\" zásahu do práva na ochranu osobnosti s „odškodňovaním\"\nzásahov do iných základných práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky mohli niektoré ujmy na\niných základných právach (napríklad ujmy na zdraví či dokonca živote) bagatelizovať.\n16.2. V rozhodnutí z 31. júla 2012 sp. zn. 6Cdo/37/2012 dovolací súd posudzoval spor fyzickej osoby\nproti štátu týkajúci sa nezákonne vzneseného obvinenia a väzby, a to podľa zákona č. 58/1969 Zb.\nSkutkové a právne okolnosti teraz posudzovanej veci sú už na prvý pohľad odlišné. V označenej veci\n(6Cdo/37/2012) dospel dovolací súd k záveru, že súd je povinný vo svojom rozhodnutí zdôvodniť a\nvyrovnať sa s relevantnými argumentmi účastníka o neprimeranosti odškodnenia aj s prihliadnutím\nna rozsah odškodnenia v iných, obdobných veciach; v tomto rozhodnutí dovolací súd poukázal na\nnález ústavného súdu zo 06. decembra 2006 sp. zn. III. ÚS 147/06 a tiež na rozsudok ESĽP zo 17. júla\n2012 (v prípade Winkler proti Slovenskej republike). Predmetným zrušujúcim rozhodnutím ale nebol\nvyslovený záväzný právny názor, pretože v ňom došlo k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu pre\njeho nepreskúmateľnosť, a teda je zrejmé, že sa navyše v uvedenom konaní vecne neriešila otázka\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy.\n16.3. Najvyšší súd v ďalšom žalovanou označenom rozhodnutí z 30. septembra 2013 sp. zn.\n6MCdo/15/2012 posudzoval mimoriadne dovolanie podané generálnym prokurátorom SR v spore\nfyzickej osoby proti štátu týkajúcom sa náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s nezákonným trestným\nstíhaním a vykonaným trestom, a to podľa zákona č. 58/1969 Zb. Skutkové a právne okolnosti teraz\nposudzovanej veci sú už na prvý pohľad odlišné.\n\n16.4. Podobne aj v rozhodnutí z 27. júla 2018 sp. zn. 3Cdo19/2018 najvyšší súd posudzoval spor, v\nktorom išlo o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., pričom skutkové a právne\nokolnosti teraz posudzovanej veci sú už na prvý pohľad odlišné.\n16.5. V rozhodnutí z 05. decembra 2017 sp. zn. III. ÚS 288/2017 ústavný súd okrem iného zrušil\nnapadnuté odvolacie rozhodnutie týkajúce sporu o ochranu osobnosti a v časti rozhodovania o priznaní\nnáhrady nemajetkovej ujmy uviedol, že toto závisí vo veľkej miere na úvahe rozhodujúceho súdu, na\ndruhej strane však táto úvaha neznamená priestor na svojvôľu či arbitrárnosť. Príslušný súd musí\nuskutočniť dokazovanie a následne na základe z neho vyplývajúcich skutkových zistení posúdiť, či\ntáto ujma vznikla a ako bola závažná. Jej vznik pritom musí tvrdiť a doložiť navrhovateľ, ktorý nesie\ndôkazné bremeno. Príslušné závery súdu musia byť riadne odôvodnené a musia spočívať na logických a\nlegitímnych faktoch. Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať\nsvoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných\nveciach rovnako, a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou\nujmy a výškou priznanej náhrady.\n16.6. V rozhodnutí ESĽP vo veci Iltatehti a Karhuaara v. Fínsko bola posudzovaná primeranosť\nnáhrady nemajetkovej ujmy v difamačných sporoch s médiami, podľa ktorého pri určovaní výšky\nnáhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná za\ntelesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie iných\nosobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu\nvýšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy.\n17. Podľa právnej doktríny pri posudzovaní výšky náhrady imateriálnej ujmy sú významné okolnosti,\nza ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Vždy musia byť zisťované okolnosti nielen na strane\npôvodcu zásahu, ale aj na strane dotknutej osoby, napríklad aký je podiel samotnej postihnutej osoby\nna priebehu činnosti pôvodcu vyúsťujúcej do neoprávneného zásahu. Tým je sledovaný cieľ, aby pri\nurčení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu, ktorá práve\nna tomto mieste dostáva veľký priestor, a v súlade s princípom spravodlivosti pružne prihliadnuť na\nnajrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd\nvšak pritom musí vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné\nkonkrétne hľadiská (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a\nkol. Občiansky zákonník I., II. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 82-94). Podobne ústavný súd\nvo svojom náleze z 12. júna 2024 sp. zn. I. ÚS 22/2024 medzi iným uviedol, že «otázkou povahy\nrozhodnutia o priznaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa zaoberala aj odborná literatúra.\nJednotiacim atribútom nárokov na primerané zadosťučinenie je to, že sú dané ex lege a o ich priznaní/\nnepriznaní rozhodujú súdy. ... Zavedením možnosti domáhať sa nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy do právneho poriadku Slovenskej republiky bezpochyby došlo k rozšíreniu ochrany poškodených\n(dotknutých) subjektov. A jeho zmyslom a účelom je teda dosiahnuť úplnú satisfakciu na strane dotknutej\nosoby. ... Platná právna úprava pritom neustanovuje rozsah (výšku) peňažného zadosťučinenia. Výšku\nnáhrady nemajetkovej ujmy určuje súd. Pri úvahe o primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch musí súd prihliadať na samotný účel a funkcie tohto inštitútu pri ochrane osobnosti ...\nVýška peňažného zadosťučinenia musí byť primeraná, avšak je predmetom voľnej úvahy súdu ... Z\npojmu primeranosti zadosťučinenia možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť postupovať individuálne,\nhodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie kritériá na posúdenie\nkaždého prípadu. Súd má teda možnosť voľnej úvahy pre rozhodnutie, či za primerané bude považovať\nlen morálne alebo len finančné zadosťučinenie, prípadne obe tieto formy (rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 6Cdo/17/2010 z 10. októbra 2011), uvedené sa nepochybne vzťahuje aj na rozhodnutie súdu\no samotnej výške prípadného finančného zadosťučinenia (náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch).\nUvedené nie je v rozpore so zásadou proporcionality, ktorá znamená, že čím má chránený záujem v\nspoločnosti väčšiu hodnotu, tým väčšia suma náhrady môže byť dotknutej osobe priznaná súdom. ...\nVýnimočné postavenie v rámci právneho poriadku predstavuje úprava nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy vyplývajúceho z § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, čo však presvedčivo odôvodňuje\nodlišná povaha právnych vzťahov, ktoré sú základom tohto nároku, a to vertikálny vzťah medzi orgánom\nverejnej moci (štátom), ktorého nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom bola dotknutej\nosobe (fyzickej alebo právnickej osobe) spôsobená škoda. Čoho dôsledkom je aj existencia povinnosti\npredbežného prerokovania nároku dotknutej osoby s porušujúcim orgánom verejnej správy. Zároveň ide\no jediný nárok, ktorého maximálna výška je určená priamo v zákone (§ 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti\nza škodu). V neposlednom rade je možné za dôvod považovať aj skutočnosť, že právo na náhradu škody\ntakto spôsobenej vyplýva priamo z čl. 46 ods. 3 ústavy. Naproti tomu právo na náhradu nemajetkovej\n\nujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je takým právom súkromnoprávnej povahy,\nktoré ani nemá priamu oporu v ústavnej úprave (čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy) (ZNaU 37/2002, s. 265 a 266\n- II. US 54/2002) (porov. Eurokódex komentár k § 13 [Prostriedky ochrany osobnosti] zákona 40/1964\nZb. (od 1. 1. 1992)».\n18. Sumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že z relevantného hmotnoprávneho ustanovenia\n(§ 13 OZ) de lege lata nevyplýva povinnosť posudzovať výšku priznanej nemajetkovej ujmy podľa\nzákonnej úpravy o odškodňovaní obetí trestných činov a táto povinnosť nevyplýva ani z ustálenej praxe\ndovolacieho súdu (bod 16). Pokiaľ v súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná\nnamietala okruh okolností skúmaných nižšími súdmi pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy\ndovolací súd znova uvádza, že súdu je daná možnosť postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať\nokolnosti konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie kritériá na posúdenie každého prípadu. Súd\nmá teda na základe účinnej hmotnoprávnej úpravy možnosť voľnej úvahy pre rozhodnutie, samozrejme\nrešpektujúc, že súd však pritom musí vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa\no preskúmateľné konkrétne hľadiská (bod 17); nižšie súdy uvedené hľadiská vo svojich rozhodnutiach\nnie arbitrárnym, ani nie celkom zjavne nedôvodným spôsobom uviedli (pozri tiež bod 9). V neposlednom\nrade dovolací súd uvádza, že otázka formulovaná žalovanou je svojim obsahom hypotetická a skutková\n(teda závislá od zistenia skutkového stavu).\n19. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej neopodstatnene\nsmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci. Najvyšší súd preto jej nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.\n20. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453\nods. 1 CSP. Žalobca mal v dovolacom konaní plný úspech, avšak žiadne trovy mu v rámci dovolacieho\nkonania nevznikli (bod 5), preto mu ich dovolací súd ani nepriznal.\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/10/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6baa07f8-25f0-4e46-89e1-df8d88aed0a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.22.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 22/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/2024 z 12. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.22.2024.2"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:d9ad9945-ab29-4ea7-9617-f6524d1f9214", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 147/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/06 z 6. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-06", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d9ad9945-ab29-4ea7-9617-f6524d1f9214"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "70433c45-3329-4fdd-a6f3-8e55cec22aff:2f4cd0a2-4968-4f78-a350-399924160937", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4608207941.1", "spisova_znacka": "6MCdo/15/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/15/2012 z 29. 9. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-09-29", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4608207941.1"}, {"guid": "1d677ed6-a5a9-4d71-8edf-30b284b13224:e038d5b1-6f5e-43f9-bb8c-624be0961d66", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/10/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/10/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1d677ed6-a5a9-4d71-8edf-30b284b13224:e038d5b1-6f5e-43f9-bb8c-624be0961d66"}], "citovane_v": [{"guid": "6011e7bf-d5e7-486c-be97-93eb90b40dab:f131695d-2b35-40ff-8c98-9df3e4d0c574", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1121200524.1", "spisova_znacka": "5Cdo/116/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/116/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1121200524.1"}, {"guid": "617cc52f-d49c-4561-a28e-2c85486df53f:6e9aca1d-e8ba-4f4b-8227-25bb0c2c945d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8721201950.1", "spisova_znacka": "2Cdo/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/1/2025 z 19. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8721201950.1"}, {"guid": "41d15e9c-c3f7-4454-82c8-abd6f35967e8:d3c66433-c7d6-411d-9b89-c538feb7dbe4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1120212680.1", "spisova_znacka": "9Cdo/154/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/154/2023 z 18. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1120212680.1"}, {"guid": "8fb2f181-579e-4a75-a9a5-e5b9671465f6:cce5a0b1-086d-46e9-afff-dcde853fecf9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5824200108.1", "spisova_znacka": "10Co/83/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/83/2025 z 27. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5824200108.1"}, {"guid": "13602d5f-e49f-4fcf-b004-b9b6de0a698a:5c49df52-b13d-45a9-a5a3-c37fd8418985", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1222204679.2", "spisova_znacka": "4Co/92/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/92/2025 z 26. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1222204679.2"}, {"guid": "328bc78a-f2f6-41d8-92a5-83586b7f8a41:da9eece6-0a31-4483-ac3f-fc0af275e102", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6424203412.1", "spisova_znacka": "17Co/50/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/50/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6424203412.1"}, {"guid": "e4f3b6c5-6ebf-40e0-9b3b-36a57cf92fd5:6fedd2c9-1d05-475f-873f-9dab9657ac0a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7211230284.1", "spisova_znacka": "3Co/48/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/48/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7211230284.1"}, {"guid": "6ce44616-94e3-40a6-9f84-4145e8c467b5:785672d6-f94b-4221-a21e-ebe7c474b16b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5125203609.1", "spisova_znacka": "6Co/32/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/32/2026 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5125203609.1"}, {"guid": "d3cd54b6-497b-4af7-9713-9dd86ed65510:fa758e29-52c9-41e9-aff6-bb969f31a970", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5419200404.2", "spisova_znacka": "9Co/151/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/151/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5419200404.2"}, {"guid": "3eefe766-46c6-43e2-91a4-07fb1c816b1c:61378d56-332b-4ac0-8077-1d5244962d9f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7517221841.1", "spisova_znacka": "3Co/148/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/148/2024 z 29. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7517221841.1"}, {"guid": "e1b6e3d6-8194-49a8-b851-f070b5c94cf7:5f548b8a-a414-47fc-a32e-4dc4436e4a0d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6124348905.1", "spisova_znacka": "11Co/64/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/64/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6124348905.1"}, {"guid": "9cda4fb5-a564-4a5b-ae25-88473389feb7:6be397f4-766c-4050-8de0-54bf881ab992", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6724204738.1", "spisova_znacka": "11Co/78/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/78/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6724204738.1"}, {"guid": "3d8892a5-9a3e-4287-8a6e-55466d7e5fb3:8ba51eb8-a113-41a4-8267-8bac8d132c93", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6924202536.1", "spisova_znacka": "13Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/6/2025 z 28. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6924202536.1"}, {"guid": "48aa4528-4e2a-45b5-a0fd-0834a9645e1a:c072abc4-625e-4c07-8301-e32fd30a27cf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6724201661.1", "spisova_znacka": "11Co/23/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/23/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6724201661.1"}, {"guid": "13da756b-89ca-4d12-b32d-7782a43f1d49:4fc0bbc9-c94c-47d6-8dfb-9a7aeadc5152", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6724204736.1", "spisova_znacka": "11Co/66/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/66/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6724204736.1"}, {"guid": "ef634d5d-e8a3-4ecd-8bec-5ca49e9e762c:bf5b1fbc-0dad-44ed-a1cc-f83006d023d1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6124349221.2", "spisova_znacka": "11Co/34/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/34/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6124349221.2"}, {"guid": "db4df67d-ce81-4f5e-82bc-95ae1af4293e:cc39464d-56e3-4a40-82a9-765c08cfc695", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6724201710.1", "spisova_znacka": "11Co/12/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/12/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6724201710.1"}, {"guid": "0744a7c2-03fa-423a-991e-fd4239f05e85:7bb92edb-4dd4-416d-b0b4-8df12d916319", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6724201706.1", "spisova_znacka": "11Co/8/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/8/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6724201706.1"}, {"guid": "338a992a-c45b-498e-856f-c0b5ac95677f:523205da-b746-4124-94bc-a78607b59b35", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2120206391.2", "spisova_znacka": "26Co/121/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/121/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2120206391.2"}, {"guid": "243c1993-6205-41e5-977b-93ba6cd53688:c81951f6-ecbf-497a-87c3-b894bb0b4cf6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1624200213.1", "spisova_znacka": "7Co/102/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/102/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1624200213.1"}, {"guid": "2cd94959-3247-4cb5-b159-97effd95b13c:5da25072-446e-43ea-b464-5d29bd1d1fd0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6919204364.2", "spisova_znacka": "13Co/73/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/73/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6919204364.2"}, {"guid": "4ddc6e0e-641e-4773-b165-d172d0fc3cf3:4257c300-5d0c-44eb-90fe-75573049e799", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7222201559.3", "spisova_znacka": "6Co/172/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/172/2024 z 27. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7222201559.3"}, {"guid": "cb44e267-0e89-4f72-87aa-dfa4042a435d:bc49b432-c257-40a3-86d9-0d388a1fcc4e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8120200438.2", "spisova_znacka": "2Co/46/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/46/2024 z 15. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8120200438.2"}, {"guid": "1bd6fbc0-436d-4ad2-a209-ffd4e8d17f24:eaf469e3-be80-4b73-adad-442c6d1343cb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5122208253.1", "spisova_znacka": "7Co/72/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/72/2024 z 2. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-04-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5122208253.1"}, {"guid": "49c34b91-dad4-4f60-a492-445c2386614a:5fb6f458-97d4-47c4-8c1d-1b3e3ebb9bfd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4412214428.7", "spisova_znacka": "9Co/33/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/33/2024 z 20. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4412214428.7"}, {"guid": "69e7a53b-f22f-45ea-9eb7-c35ba8ed5dfb:9fb56107-8062-4036-bcb8-773f8d696303", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1722202309.1", "spisova_znacka": "3Co/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/8/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1722202309.1"}, {"guid": "5844b570-5831-4663-9b60-f072cf019f84:5b8015a5-33d7-4554-a51b-d58402d96827", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1221203649.1", "spisova_znacka": "2Co/44/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/44/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1221203649.1"}, {"guid": "52df7a7f-7036-405c-8c28-3fbbb8eaa79b:b25aa8d1-5109-4787-864f-52787e258f46", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5721203186.1", "spisova_znacka": "8Co/183/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/183/2022 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5721203186.1"}, {"guid": "3e858b1f-0992-4399-bbba-f98da9382e43:debe1703-7dac-40fb-84d0-695d7c6c87de", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1222204679.5", "spisova_znacka": "B2-9C/62/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-9C/62/2022 z 13. 2. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1222204679.5"}, {"guid": "493b01d1-7204-4b14-8d93-b363f5bf8cb0:c881f9de-e411-48a1-88fa-67659cb7bfe0", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7211230284.6", "spisova_znacka": "26C/16/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 26C/16/2023 z 5. 2. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7211230284.6"}]}