{"guid": "8dda8da7-eddc-4ef1-9528-a6a47cc9bf4a:dc21044b-8eca-4a47-8bf9-73adea2bfdd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2", "spisova_znacka": "2Cdo/84/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/84/2023 z 26. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2024, sp. zn. 2Cdo/84/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2", "identifikacne_cislo": "2219203629", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Zlocha", "sudca_id": 99, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-zlocha-99", "datum_vydania": "2024-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc21044b-8eca-4a47-8bf9-73adea2bfdd4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2/text", "citacie_n": 7, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/84/2023\n2219203629\n26. 09. 2024\nJUDr. Jozef Zlocha\nECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobcu H. M., nar.\nD., bytom Q., zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Skačániovou, so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3,\nDunajská Streda, proti žalovaným 1/ R. F., nar. D., bytom V. a 2/ Z. F., nar. D., bytom J., obaja zastúpení\nAdvokátska kancelária Nagy&Zachveja s. r. o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, IČO: 36 868 272, o\nzrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda\npod sp. zn. 14C/28/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. januára 2023\nsp. zn. 24Co/40/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10.\njanuára 2022 č. k. 14C/28/2019-417 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“ alebo „rozsudok súdu prvej\ninštancie“) výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 140, § 142 ods. 1, § 40a, § 605 Občianskeho zákonníka;\nodkázal na rozhodnutia vyšších súdnych autorít, a to uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 23. 05. 2012 sp. zn. 6Cdo/115/2011 a z 31. 08. 2010 sp. zn. 5Cdo/211/2009.\n1.2. Súd prvej inštancie konal o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia podielového\nspoluvlastníctva strán sporu a jeho vyporiadania tak, že prikáže dotknuté nehnuteľnosti\ndo výlučného vlastníctva žalobcu bez určenia primeranej náhrady, nakoľko táto už bola žalovaným\nvyplatená. Žalobca skutkovo žalobu vymedzil tak, že spolu so žalovanými 1/ a 2/ sú podielovými\nspoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú vedené na LV č. XXX pre k. ú. V., a to parcely registra „C“ č.\n52/1, č. 52/5, č. 52/10 a č. 52/11 a na LV č. XXXX pre k. ú. V., a to dom súpisné číslo XX, postavený na\npozemku parc. č. 52/1 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“), v rovnakom podiele, každý v 1/3. Žalobca v\nžalobe okrem nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam poukázal na skutočnosť,\nže už v roku 2005 uzavrel s pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve,\nktorými sa žalovaní (spoločne s už zomrelým bratom M.) zaviazali predať žalobcovi a jeho manželke\nsporné nehnuteľnosti, po skončení dedičského konania po ich právnej predchodkyni. Podľa Zmluvy\no budúcej kúpnej zmluve žalobca zaplatil dohodnutú kúpnu cenu (v troch obálkach po 550.000 Sk,\n425.000 Sk nebohému bratovi žalovaných a sumu 2.500 eur žalovanému 2/), k uzatvoreniu kúpnej\nzmluvy nedošlo. Po úmrtí brata žalovaných (M. F.) jeho podiel zdedili jeho synovia; títo uznali, že kúpna\nzmluva bola zaplatená v minulosti a boli so žalobcom ochotní uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobca\nargumentoval, že ponuka žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom bola realizovaná, títo na ponuku\nrelevantne nereagovali. Žalobca sa tak stal podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, za\n\nktoré už v minulosti zaplatil celú dohodnutú kúpnu cenu. K spôsobu vyporiadania uviedol, že\nreálna deľba nie je možná, primeraná náhrada za podiely žalovaných už bola vyplatená. Žalovaní v\nspore namietli aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že bolo porušené ich predkupné právo\nako spoluvlastníkov; listom z 24. 10. 2019 (žaloba bola podaná dňa 19. 09. 2019) sa dovolali relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu, ktorým bol na žalobcu prevedený spoluvlastnícky podiel. Okrem iného tiež\nuviedli, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nevyhnutné, aby súd vychádzal\nz ceny nehnuteľností v čase zrušenia podielového spoluvlastníctva a nie z hodnoty, akú mali sporné\nnehnuteľnosti v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.\n1.3. Okresný súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania poukázal na inštitút podielového\nspoluvlastníctva, oprávnení podielových spoluvlastníkov v prípade predaja spoluvlastníckeho podielu,\npredkupného práva podielových spoluvlastníkov a na nároky vzniknuté v prípade porušenia\npredkupného práva; posudzoval otázku relatívnej neplatnosti právneho úkonu.\n1.4. Ustálil, že spoluvlastník, ktorý mieni svoj podiel scudziť, je povinný svoj podiel najprv ponúknuť na\nkúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. Oprávnený spoluvlastník z predkupného\npráva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber: a) domáhať\nsa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§\n40a Občianskeho zákonníka), b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný\nspoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej\nosoby, c) ponechať si predkupné právo, ktoré začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu.\nPokiaľ ide o porušenie predkupného práva, k tomuto dôjde aj vtedy, ak povinný napriek akceptácii\noprávneného, pokiaľ ide o kúpu nehnuteľnosti, nechce uzavrieť písomnú zmluvu, alebo ak sa neskôr\npreukáže, že povinný vec predal tretej osobe za výhodnejších podmienok, ako uviedol v ponuke\noprávnenému.\n1.5. K účinkom dovolania sa neplatnosti právneho úkonu (relatívne neplatného) okresný súd právne\nposúdil, že dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna\nneplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej\nneplatnosti. Zákon nestanovuje formu dovolania sa relatívnej neplatnosti; možno tak urobiť aj žalobou,\nvzájomnou žalobou alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu v konaní pred súdom.\nOtázku relatívnej neplatnosti je možné v civilnom sporovom konaní riešiť ako otázku predbežnú.\nMomentom účinného dovolania sa neplatnosti právneho úkonu (tu zmluvy o prevode podielu) nastáva\nstav, ako keby právny úkon nebol urobený; nastáva navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu\npred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy.\n1.6. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že predávajúci zo\nspornej kúpnej zmluvy pred predajom svojich spoluvlastníckych podielov tieto ponúkli na predaj\nžalovaným 1/ a 2/; v ponuke určili cenu za predaj spoluvlastníckeho podielu (1/6) na sumu 40.000\neur; žalovaní nadobudnutie spoluvlastníckych podielov za túto sumu odmietli. Kúpna cena, za ktorú\nžalobca spoluvlastnícke podiely nadobudol, bola v zmluve určená podľa výšky podielu nebohého otca\npredávajúcich na kúpnej cene podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (2x 11.894,48 eur) s tým, že\ntáto cena už bola vyplatená. Okresný súd ustálil, že týmto postupom bolo právo žalovaných 1/ a\n2/ ako oprávnených z predkupného práva porušené; mali dostať kvalifikovanú ponuku s rovnakými\npodmienkami, podľa ktorých mienili predávajúci odpredať svoje podiely tretej osobe. Porušením\nzákonného predkupného práva zaťažili predávajúci spoluvlastníci právny úkon uzavretia kúpnej zmluvy\nvadou spôsobujúcu relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Oznámenie o dovolaní sa relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu bolo riadne doručené všetkým účastníkom zmluvy, kúpna zmluva sa tak\nstala neplatnou od samého počiatku (ex tunc) a žalobca sa nestal spoluvlastníkom prevádzaných\npodielov na nehnuteľnostiach, ku ktorým sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva.\n1.7. Na základe uvedeného okresný súd uzavrel, že žalobca nie je aktívne legitimovaným na podanie\nžaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko nie je podielovým\nspoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu ani nevykonal ďalšie navrhované\ndokazovanie a nevykonal dôkaz - výsluch manželky žalobcu a nebolo ani potrebné sa zaoberať jej\nčestným vyhlásením predloženým súdu. Z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okresný\nsúd žalobu zamietol a žalovaným, v spore v celom rozsahu úspešným, priznal nárok na náhradu trov\nkonania voči žalobcovi v celom rozsahu, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z\n18. januára 2023 č. k. 24Co/40/2022-485 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\n\nodvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil postupom podľa\n§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP; so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej\ninštancie a odôvodním rozsudku sa stotožnil a na závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia poukázal.\n2.1. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky a zdôraznenie správnosti rozsudku okresného\nsúdu uviedol, že konštatovanie o porušení predkupného práva je správne; k porušeniu predkupného\npráva dôjde aj vtedy, ak sa preukáže, že povinný vec predal tretej osobe za výhodnejších podmienok,\nako uviedol v ponuke oprávnenému. Zákonnému predkupnému právu spoluvlastníka korešponduje\npovinnosť prevádzajúceho podielového spoluvlastníka ponúknuť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti\noprávnenému spoluvlastníkovi na odkúpenie za tú istú cenu, za ktorú chce nehnuteľnosť predať a v\nprípade, že sa oprávnený spoluvlastník rozhodne spoluvlastnícky podiel predať za nižšiu cenu, táto\npovinnosť zahŕňa aj povinnosť ponuku opakovať s tým, že bude zahŕňať nové podmienky predaja.\nVýšku investícií do nehnuteľnosti zo strany žalobcu nie je možné započítavať v prospech alebo\nneprospech podielových spoluvlastníkov; vzájomné záväzky (hoci aj premlčané), ktoré si žalobca\nodvodzoval od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nemajú nijaký vplyv na výšku ponúknutej ceny za\nspoluvlastnícky podiel. V rámci týchto záverov odvolací súd považoval postup okresného súdu, ktorý\nnevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré mali preukázať výšku investícií do nehnuteľnosti, za správny. Právne\nvýznamná bola skutočnosť, že cena, za ktorú žalobca svoj spoluvlastnícky podiel odkúpil bola nižšia,\nnež ponúknutá; došlo k porušeniu predkupného práva žalovaných.\n2.2. Odvolací súd zopakoval argumentáciu súdu prvej inštancie vo vzťahu k dovolaniu sa neplatnosti\nprávneho úkonu. Ak žalovaný nepovažoval dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu za účinné z\ndôvodu, že žalovaní žalobu nepodali, nepreukázali naliehavý právny záujem, odvolací súd uviedol,\nže žalovaní sa z triády oprávnení rozhodli domáhať neplatnosti právneho úkonu. Je rozdiel medzi\nsamotným prejavením vôle (dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu) a žalobou o určenie\nvlastníckeho práva. Podľa záverov odvolacieho súdu právny úkon (dovolanie sa neplatnosti právneho\núkonu) môže byť urobené priamo žalobou o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, mimosúdne listom\nalebo aj samotným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu uskutočneným v priebehu iného\nsúdneho konania, v ktorom oprávnení spoluvlastníci nevystupujú na strane žalobcov. Aj keď\npostupom žalovaných (dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu) sa nemôžu domôcť zápisu do katastra\nnehnuteľností, nie sú vylúčení v možnosti podať žalobu o určenie vlastníckeho práva.\n2.3. K tvrdenej absencii naliehavého právneho záujmu (na dovolaní sa neplatnosti právneho úkonu)\nodvolací súd uviedol, že určenia, či tu právo je alebo nie je, sa možno domáhať, ak je na tom naliehavý\nzáujem; pri určení právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy) musí táto možnosť vyplývať z osobitného\npredpisu. Táto možnosť z § 40a Občianskeho zákonníka nevyplýva, citované ustanovenie neuvádza, že\nosoba sa môže na súde domáhať relatívnej neplatnosti v určených prípadoch, iba ustanovuje, v ktorých\nprípadoch sa považuje právny úkon za relatívne neplatný a zakotvuje, že tejto neplatnosti je potrebné\nsa dovolávať. Oprávnený podielový spoluvlastník by sa mohol domáhať určenia vlastníckeho práva.\nPodmienkou úspechu takejto žaloby je úspešné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.\nIba skutočnosť, že žalovaní žalobu (o určenie vlastníckeho práva) nepodali, nemá vplyv na účinky\nhmotnoprávneho úkonu - dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.\n2.4. Ak žalobca poukazoval na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Cdo/211/2009, odvolací súd uzavrel, že táto vec bola riešená na inom skutkovom\nzáklade.\n2.5. Za subjektívny pocit žalobcu považoval odvolací súd argumentáciu o tom, že žalovaní 1/ a 2/ sa\ndovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu len formálne. Žalovaní 1/ a 2/ zreteľne prejavili svoju vôľu\ndomôcť sa neplatnosti právneho úkonu; pokiaľ sa vyjadrili k možnosti zmieru, žiadali doplatenie kúpnej\nceny a nie, že by žalobcu uznávali ako podielového spoluvlastníka a aktívne legitimovaného na\npodanie žaloby.\n2.6. Odvolací súd tak súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, na ktorom tento založil svoje\nrozhodnutie; dovolaním sa neplatnosti kúpnej zmluvy (ktorou žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel\nk nehnuteľnosti) stratila zmluva svoje právne účinky a žalobca sa nestal podielovým spoluvlastníkom; nie\nje tak aktívne legitimovaný na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.\nZ uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane\nzávislého výroku o nároku na náhradu trov konania.\n2.7. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval § 396 ods. 1, v spojení s § 255\nods. 1 a náhradu odvolacieho konania priznal v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 420 písm. f)\na § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP; namietal nesprávne právne posúdenie.\n\n3.1. Pokiaľ dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) tvrdil, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe, resp. otázky, ktorá nebola kompletne dovolacím súdom ešte riešená.\n3.2. Dovolateľ nastolil otázku, či v rámci prejudiciálneho riešenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu\núspešným dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu v rámci procesnej obrany, postačí bez ďalšej\naktivity dotknutého oprávneného podielového spoluvlastníka a bez výroku o neplatnosti právneho úkonu,\nresp. bez výroku o určení vlastníctva, možno dospieť k záveru, že právny úkon je absolútne neplatným\nprávnym úkonom s následkom straty aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n3.3. Za doposiaľ neriešenú otázku dovolacím súdom považoval dovolateľ právnu otázku, či dovolanie\nsa neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu bez ohľadu na to,\nže následkom úspešného dovolania sa porušenia predkupného práva sa stáva právny úkon neplatným.\n3.4. Rovnaký dovolací dôvod (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) považoval dovolateľ otázku v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu neriešenú, ktorú z kontextu dovolania možno abstrahovať tak, či uvedenie\npodstatne vyššej sumy pri ponuke podielovému spoluvlastníkovi na odkúpenie spoluvlastníckeho\npodielu má za následok porušenie predkupného práva.\n3.5.\nPrávnu argumentáciu odvolacieho súdu považoval dovolateľ za nesprávnu, oprávnený\nspoluvlastník má na výber, ktorú z možností na odstránenie stavu vyvolaného porušením predkupného\npráva zvolí tak, aby sa odstránil rozpor medzi zápisom a evidenciou vlastníckych práv k nehnuteľnostiam\nv katastri nehnuteľností a právnym stavom.\n3.6.\nZa ustálenú judikatúru dovolacieho súdu vo veciach porušenia predkupného práva\npovažoval dovolateľ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/211/2009,\n3Cdo/239/2012, 3Cdo/81/2016, 2Cdo/13/2018, 8Cdo/208/2019, 4Cdo/262/2020, 4Cdo/98/2020,\n7Cdo/104/2021, 7Cdo/207/2021 a 5Cdo/136/2021. Poukázal na triádu oprávnení oprávneného\npodielového spoluvlastníka a tvrdil, že žalovaní mali v rámci procesnej obrany dovolaním sa relatívnej\nneplatnosti kúpnej zmluvy vyriešiť i odstránenie stavu právnej neistoty vzájomnou žalobou o určenie\nneplatnosti právneho úkonu alebo o určenie vlastníckeho práva. Takáto žaloba mala smerovať\nvoči všetkým účastníkom kúpnej zmluvy a žalovaní by museli preukázať naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení. S uvedenou argumentáciou, použitej žalobcom už v odvolaní, sa krajský súd\nnevysporiadal úplne a vec nesprávne posúdil konštatovaním, že nepodanie takejto žaloby nemá\nvplyv na účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Vzhľadom ku skutočnosti, že napriek\ndovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je žalobca naďalej vedený na liste vlastníctva\nako podielový spoluvlastník a súd v dôvodoch rozhodnutia vyslovil, že žalobca podielovým\nspoluvlastníkom nie je, žalobca zotrval na názore, že ani účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemá\nza následok vznik práva a povinností voči dotknutým podielovým spoluvlastníkom.\n3.7. Dovolateľ namietal, že žalovaní aktívni neboli, nevyužili všetky potrebné a účinné prostriedky na\nochranu svojich spoluvlastníckych práv; z dokazovania vyplynulo, že záujem o nadobudnutie podielov\npôvodných vlastníkov nemajú; so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasia za\nprimeranú náhradu. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nesprávne ustálil, len na základe dovolania\nsa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v rámci procesnej obrany, že žalobca nie je v spore aktívne\nlegitimovaný a zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sa nezaoberal.\n3.8. V otázke kúpnej ceny dovolateľ poukázal na osobitnosti prejednávanej veci; zaviazaní podieloví\nspoluvlastníci ponúkli žalovaným spoluvlastnícke podiely za trhovú cenu, ktorá však nebola totožná\ns kúpnou cenou, za ktorú spoluvlastnícke podiely predali žalobcovi, z dôvodu, že akceptovali, že ich\nprávnemu predchodcovi bola už kúpna cena za ich podiel vyplatená a nehnuteľnosť bola žalobcom\nzhodnotená. Ak odvolací súd argumentoval, že tieto okolnosti nemajú vplyv na výšku ponúknutej ceny,\ntento názor považoval dovolateľ za nesprávny, vrátane záveru, že výšku investícií do nehnuteľnosti\nzo strany žalobcu nemožno jednostranne započítať a vzájomné záväzky nie sú relevantné k výške\nponúknutej ceny. Tento záver navyše odvolací súd riadne neodôvodnil a napadnutý rozsudok je tak\nnepreskúmateľný.\n3.9. S poukazom na právny názor uvedený vo Veľkom komentári Občianskeho zákonníka z roku\n2015, autor Imrich Fekete, CSc. dovolateľ argumentoval, že ani zásadné odchýlky ceny realizovanej\nod kúpnej ceny ponúknutej oprávnenému spoluvlastníkovi nemôžu mať za následok poškodenie\npráv spoluvlastníka. Opačný výklad by bol zjavne neprimeraný. To platí aj pre ďalšie podmienky\npredaja. Aj keď sa jednotlivé podmienky líšia aj podstatne, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať\nporušenie predkupného práva. Jednotlivé zmluvné podmienky nemôžu byť porovnávané samostatne,\nale naopak, je potrebné ich hodnotiť v kontexte všetkých ostatných podmienok. S poukazom na špecifiká\nprejednávanej veci považoval dovolateľ za doposiaľ neriešenú právnu otázku, či podmienka totožnosti\nponúkanej kúpnej ceny na predaj spoluvlastníckeho podielu s kúpnou cenou, za ktorú bol podiel predaný,\n\nnemá byť komplexne riešená porovnaním všetkých ostatných podmienok z hľadiska výhodnosti, či\nnevýhodnosti ponuky.\n3.10. Pokiaľ dovolateľ uplatnil dovolací dôvod uvedený v § 420 písm. f) CSP tvrdil, že súdy nižších\ninštancií nevykonali všetky navrhované dôkazy, a to v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, ktoré\nnebolo riadne a zrozumiteľne vysvetlené. Napadnuté rozhodnutie predstavuje na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia vylúčenie žalobcu z realizácie jeho procesných oprávnení, rozhodnutie odvolacieho\nsúdu nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia.\n3.11. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu, i rozhodnutie súdu prvej inštancie, trpiace rovnakými vadami, zrušil a\nvec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že dovolanie je rozporuplné, neprípustné\na nedôvodné a argumentácia žalobcu je nesprávna; navrhli, aby dovolací súd dovolanie odmietol\nako neprípustné, resp. ho zamietol ako nedôvodné.\n4.1. Pokiaľ žalobca uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, žalovaní považovali\ndovolanie za zmätočné; v prípade, ak sa odvolací súd od ustálenej súdnej praxe odklonil, znamená to,\nže právna otázka bola už dovolacím súdom riešená. Žalovaní mali za to, že žalobcom nastolené právne\notázky riešená boli; od ustálených záverov súdnej praxe sa odvolací súd neodchýlil.\n4.2. Otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v nadväznosti na právny úkon dovolania sa neplatnosti\nprávneho úkonu podľa žalovaných riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 20. 10. 2010\nsp. zn. 4Cdo/136/2009, v rozsudku z 31. 08. 2010 sp. zn. 5Cdo/211/2009; na tieto rozhodnutia súdy\nnižších inštancií v prejednávanej veci prihliadali. Citované rozhodnutia potvrdzujú, že právna otázka\nnastolená žalobcom je dovolacím súdom riešená komplexne; je zrejmé, že ak nastanú účinky ex tunc,\ntak ten, kto sa považoval za spoluvlastníka nehnuteľností podľa neplatnej kúpnej zmluvy, nie je jej\nspoluvlastníkom, a teda sa ani nemôže domáhať žalobou vyporiadania spoluvlastníctva.\n4.3. Ak žalobca ako právnu otázku nadniesol otázku potreby naliehavého právneho záujmu na dovolaní\nsa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že dovolaním\nsa neplatnosti právneho úkonu sa neodstránil stav zapísaný v katastri nehnuteľností, aj táto otázka\nbola už rozhodovacou praxou riešená v už citovaných rozhodnutiach. Otázka neplatnosti kúpnej zmluvy\nbola v spore posudzovaná iba ako otázka predbežná, čo vylučuje preukazovanie naliehavého právneho\nzáujmu, tento je konzumovaný samotnou žalobou žalobcu. K otázke naliehavého právneho záujmu\npoukázali tiež na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/136/2009 a 5Cdo/211/2009 a uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 42/2015. Žalovaní mali za to, že odvolací súd sa v otázke naliehavého\nprávneho záujmu v napadnutom rozhodnutí podrobne vyjadril, rešpektujúc ustálenú súdnu prax.\n4.4. Pokiaľ ide o dovolaciu argumentáciu, žalovaní uviedli, že žalobca si zamieňa dva odlišné\ninštitúty, a to dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorú možno podľa judikatúry učiniť aj\nnámietkou, resp. obranou v súdnom spore, alebo aj mimosúdne a žalobu o určenie, ktorej podmienkou je\n(predchádzajúce) dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu; žalobca potom nesprávne vykladá\nposudzovanie naliehavého právneho záujmu pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, kedy\nnie je potrebné naliehavý právny záujem preukazovať.\n4.5. K nastolenej otázke a potrebe komplexnejšieho riešenia otázky podstatne vyššej ceny žalovaní\nuviedli, že dovolací súd už opakovanie riešil otázku porušenia predkupného práva spoluvlastníka a\npoukazuje pritom aj na potrebu skúmania podmienok, za akých sa spoluvlastnícky podiel ponúka,\na ktoré majú byť rovnaké; závery dovolacieho súdu sú v tomto smere konštantné.\n4.6. Žalovaní uzavreli, že nie sú dané dovolacie dôvody uvedené v § 421 písm. a) a b) CSP.\n4.7. Za nedôvodnú považovali aj argumentáciu žalobcu, ktorý uplatnil dovolací dôvod uvedený v §\n420 písm. f) CSP. Žalovaní tvrdili, že odvolací súd v rámci svojho odôvodnenia postupoval v súlade\ns ustanovením § 387 CSP; odvolací súd a ani súd prvej inštancie v zmysle konštantnej judikatúry\nnemuseli dať odpoveď na všetky námietky strán sporu, ale len na tie zásadné. S týmito sa odvolací\nsúd vyčerpávajúco vysporiadal, ak ide o otázku porušenia predkupného práva žalovaných a\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobcovi nemohlo byť zabránené, aby vyriešil zrušenie\na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko žalobca v dôsledku dovolania sa relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu nie je k podaniu takejto žaloby vecne legitimovaný.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné zamietnuť.\n\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. V danom prípade žalobca vyvodil prípustnosť podaného dovolania aj z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n7.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n7.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného\nustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z\nústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci\nza prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne\nuplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n7.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP namietal nedostatky v\nprocese dokazovania tvrdením, že súdy nižších inštancií nevykonali všetky ním navrhované dôkazy; k\nnevykonaniu dôkazov došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, ktoré nebolo pre dovolateľa\nriadne a zrozumiteľne vysvetlené. Dovolateľ tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu v súvislosti s konštatovaním, že výšku investícií nemožno zo strany\nžalobcu jednostranne započítať voči jednotlivým spoluvlastníkom; vzájomné záväzky nie sú relevantné\nk výške ponúknutej kúpnej ceny a podľa tvrdenia dovolateľa odvolací súd riadne neodôvodnil\nsvoj právny záver, že skutočnosť, že nehnuteľnosť bola žalobcom zhodnotená, nemá vplyv na výšku\nponúkanej ceny.\n10. Z obsahového hľadiska (§ 124 ods. l CSP) bolo jadrom dovolacej argumentácie žalobcu podľa\n§ 420 písm. f) CSP vo vzťahu k nedostatkom v procese dokazovania vyjadrenie jeho nespokojnosti\n(nesúhlasu) s tým, že súdy nižších inštancií nevykonali dôkazy ním navrhnuté. V podanom dovolaní ale\nani nešpecifikoval, ktorý dôkaz vykonaný nebol, na aké tvrdenie navrhoval dôkaz vykonať.\n10.1. Z rozsudku okresného súdu možno vyvodiť, že okresný súd nevykonal navrhovaný výsluch\nsvedkyne - manželky žalobcu a nevykonal dokazovanie jej čestným vyhlásením, a to z dôvodu,\nže žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. S týmto postupom sa odvolací súd\nstotožnil, keď považoval postup okresného súdu za správny, keď z dôvodu nehospodárnosti nevykonal\nnavrhované dôkazy, ktoré mali preukázať tvrdenie žalobcu o výške investícií do spornej nehnuteľnosti.\nPovažoval za irelevantné, či podieloví spoluvlastníci ponúkli v rámci predkupného práva žalovaným 1/\na 2/ spoluvlastnícky podiel za nadhodnotenú cenu; odvolací súd považoval za právne významnú len tú\nskutočnosť, že cena, za ktorú napokon žalobca spoluvlastnícky podiel odkúpil, bola nižšia, ako cena\nponúknutá.\n\n10.2. Nevykonanie dôkazu možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, ak z\nvykonaných dôkazov nemožno spoľahlivo zistiť skutkový stav veci; ide o prípady, keď súdy nevykonajú\ndôkazy, ktorými sa majú vyjasniť sporné skutočnosti alebo vykonávajú len dôkazy navrhované\njednou stranou. K nevykonaniu navrhovaného dôkazu nižšími súdmi sa Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky opakovane vyjadroval (pozri rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/100/2018 a 5Cdo/202/2018); ustálil,\nže procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených\nnávrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,\nz akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi\ndôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je\nnavrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého\ndôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou\npotenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určené tvrdenie, ku\nktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných\npochybností overené alebo vyvrátené. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv\nna posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť,\nmožno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky III. ÚS 332/09). K otázke nevykonania dôkazu sa ústavný súd vyjadril aj v novšom\nrozhodnutí zo 14. apríla 2023 sp. zn. III. ÚS 191/2023, v ktorom s poukazom na staršie rozhodnutia\nustálil, že súd, ktorý má právomoc vo veci konať, má právomoc posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie\nskutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa dôkaz zabezpečí (I. ÚS 52/03). Zároveň platí, že\nsúčasť základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy netvorí povinnosť\nsúdu vykonať dôkazy označené (resp. navrhnuté) účastníkom súdneho konania, pretože princíp\nvoľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia\nveci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú\n(IV. ÚS 100/2014). Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania\nimplikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných\nprostriedkov a rozhodovať o nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné\núkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s\nplatným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom\núčastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06).\n10.3. Súdy nižších inštancií takýmto spôsobom postupovali, nevykonanie dôkazu odôvodnili z dôvodu,\nže pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie nebolo preukázanie tvrdenej skutočnosti o zhodnotení\nsporných nehnuteľností podstatné; navrhovaný dôkaz bol z dôvodov, pre ktorý bola žaloba zamietnutá,\nnadbytočný.\n10.4. Nespokojnosť s nevykonaním dôkazu prejavil dovolateľ v súvislosti s ním tvrdeným nesprávnym\nprávnym posúdením jeho aktívnej vecnej legitimácie; ak je záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie\nsprávny, nemôže byť jeho dovolacia námietka v tomto smere dôvodná.\n11. Dovolateľ v dovolaní spochybňuje vykonané dokazovanie a tvrdí, že vykonanie navrhovaných\ndôkazov je významné pre založenie jeho názoru na právne posúdenie sporu a úspechu v spore,\nkeď tvrdil, že nadobudol spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam, nedošlo k porušeniu\npredkupného práva, súdy nemali prihliadnuť na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,\nktorým spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam nadobudol, a že je dôvod na zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V reakcii na uvedené dovolací súd pripomína, že sporové\nkonanie je konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade\nprotichodné. Úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k\nzáveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda\nzrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata dovolania a jeho dôvodov\nnemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na argumentácii, že súdy mali\npovažovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné.\n12. Vzhľadom na dovolacie námietky týkajúce sa dokazovania, najvyšší súd dodáva, že dokazovanie\nje časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci.\nPrávomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké\ndôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho\nvykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich\nbudú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania (viď tiež\nuznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/201/2012, 4Cdo/125/2012,\n5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011).\n\n12.1. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich\npravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného\nhodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca\nz čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP\nznamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia\na jeho logického myšlienkového postupu (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.\nH. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\n12.2. Ani nesprávne alebo neúplné vyhodnotenie vykonaných dôkazov, nie je v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Uvedenú\ndovolaciu námietku bez ďalších relevantných skutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú\nvadu v procesnom postupe odvolacieho súdu, a to preto, že hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne\nlen tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v danom prípade súdu prvej inštancie, pokiaľ súd nesprávne\nvyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale\ntáto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá.\nUž dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000), ako aj\nviaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (napr. sp. zn. 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011\na 7Cdo/38/2012) zastávali názor, že ani prípadná neúplnosť, či nesprávnosť skutkových zistení a\nskutkových záverov nie je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná bez ďalšieho za dôvod\nzakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu konania. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania,\nktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu týchto judikátov a rozhodnutí nedotkli\na treba ich považovať za naďalej aktuálne. Preto nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a\nnedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n12.3. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu dovolací súd nie je oprávnený,\nlebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie. Inými\nslovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a\ndruhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v\nprehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj\nI. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, avšak tieto vady v súdenej veci dovolací súd nezistil.\n13. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v spojení s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej\ninštancie vyplýva, že žaloba žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je\ndôvodná, nakoľko žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie takejto žaloby. Uvedené\nvyplýva zo skutkových zistení, že pri prevode spoluvlastníckych podielov na žalobcu došlo k porušeniu\npredkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov (žalovaných 1/ a 2/); žalovaní sa v\nspore úspešne dovolali neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal žalobca nadobudnúť spoluvlastnícky\npodiel. Súdy nižších inštancií s prihliadnutím na účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu ex tunc\nuzavreli, že žalobca sa nikdy platne nestal podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností a na\ntomto právnom posúdení založili záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n14. V súvislosti s vyššie uvedenými závermi nižších súdov dovolateľ v dovolaní namietal vadu\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP tvrdením o nedostatočnom odôvodnení (nepreskúmateľnosti)\nrozhodnutia odvolacieho súdu, k uvedenému dovolací súd uvádza, že aj keď nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom,\nktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to\nmá za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanom spore o taký prípad nešlo.\n15. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť\ndôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami\nvznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že\n\nnedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia\nRuiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n16. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd\njasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07).\nPovinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nsvoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej\nstránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových\nzistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto\nrozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v\nodôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť\npríslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n17. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n18. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa teda\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení\npredmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného\nprávneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne\nnepodriadil zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj\ndostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.\n19. K dovolacej námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd\nuvádza, že v posudzovanom spore obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP. Súdy oboch nižších inštancií v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne popísali obsah\npodstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové\ntvrdenia a právne argumenty posúdili, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, a\nzároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali, a z ktorých vyvodili svoje právne závery.\n19.1. Z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. l CSP stotožniac sa s dôvodmi rozsudku súdu\nprvej inštancie vrátane správnych skutkových a právnych záverov v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Odvolací\nsúd svoje rozhodnutie nezaložil v porovnaní so súdom prvej inštancie na žiadnych iných, či nových\nskutkových a právnych záveroch. V dôvodoch rozsudku sa vyjadril k nosnej argumentácii odvolateľa\n(žalobcu) uplatnenej v odvolaní (rovnako aj v dovolaní) týkajúcej sa porušenia predkupného práva,\nplatného dovolania sa neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti, následkov\nplatného dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a na tom základe k absencii aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Iba\n\nskutočnosť, že dovolateľ so závermi odvolacieho súdu spokojný nie je a ponúka svoje vlastné právne\nposúdenie, nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.\n19.2. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktorý v spätosti s potvrdzovaným rozsudkom súdu\nprvej inštancie vytvára ich organickú, kompletizujúcu jednotu, keďže prvoinštančné a odvolacie konanie\ntvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) sa vysporiadava so všetkými\npodstatnými odvolacími námietkami žalobcu a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Ak odvolací\nsúd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku\niba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie\nodvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n19.3. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle\nustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry, obsahuje aj zdôvodnenie\nvšetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú\nzhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať za nedostatočne odôvodnené, či zjavne\narbitrárne (svojvoľné). Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z\nmedzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý\nproces. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia\nrozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú\nsúhrnne ich zrozumiteľnosť aj ich všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku\nvyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Argumentácia odvolacieho súdu v spojení so súdom prvej\ninštancie je koherentná a ich rozhodnutia sú konzistentné, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich\nzáklade odvolací súd dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.\n20. V reakcii na dovolacie argumenty žalobcu dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný\nprípad. Žalobca preto neopodstatnene namieta, že odvolací súd mu nedostatočným odôvodnením\nrozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že\nodvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky\nuvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré\nzostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia\ndôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n20.1. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV.\nÚS 112/05, IV. ÚS 324/2011).\n21. Pre úplnosť dovolací súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým oba súdy nižšej inštancie dospeli, nie je relevantná, lebo\nprípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nnezakladá (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017), tento právny záver považuje i ústavný súd\nza akceptovateľný (I. ÚS 61/2019). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že\ndovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako\nvecne správne, nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho\nrozhodnutia (I. ÚS 188/06).\n22. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že súdy nižších inštancií nepostupovali rozporne s\nprávnou úpravou civilného sporového konania, keď niektoré návrhy na vykonanie dokazovania zamietli,\nzamietnutie vykonania dôkazov riadne odôvodnili prípustným spôsobom o nadbytočnosti navrhovaného\ndôkazu. Inak súdy nižších inštancií v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vykonané dôkazy\nvyhodnotili jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP), ako aj náležite rozhodnutie\nodôvodnili v súlade s § 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP, preto žalobca neopodstatnene namietal,\nže konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté zmätočnostnou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f)\nCSP. Dovolací súd preto dovolanie žalobcu v tejto časti ako nedôvodné v zmysle § 448 CSP zamietol.\n\n23. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodil aj z nesprávneho právneho posúdenia veci\nodvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\n23.1. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n23.2. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\nOtázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková), ktorá\nmusí mať zreteľné charakteristické znaky. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia\nvyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa\nodvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce,\nZákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných\nustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu\n(vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne\nv priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto\nustanovenia. V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP ide, teda\nz čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad sp. zn. 1Cdo/126/2017, 2Cdo/225/2016,\n3Cdo/235/2016, 4Cdo/89/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/73/2017).\n23.3. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od rozhodovacej\npraxe najvyššieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných\nustanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a) konkretizovať právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom, uviesť ako ju riešil odvolací súd, b) uviesť ako mala byť táto otázka správne riešená\n(viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018) a c) uviesť rozhodnutia\ndovolacieho súdu, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť.\n24. Pred posúdením samotného ,,vyriešenia právnej otázky“ (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) dovolací\nsúd zdôrazňuje, že správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní\npodrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd (§ 442 CSP); skutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z\nhľadiska § 421 ods. 1 CSP je irelevantná.\n24.1. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním\nskutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio\niuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,\njej aplikácie na podklade skutkových zistení (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/218/2017,\n3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).\n24.2. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP vôbec musí byť procesnou stranou vymedzená v\ndovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj\ndôvodnosť) dovolania. V prípade absencie náležitého vymedzenia právnej otázky najvyšší súd nemôže\npristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili/\nneriešili prvoinštančný a odvolací súd.\n25. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal tým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania,\na to najmä z hľadiska, či žalobca v podanom dovolaní vôbec nastolil právnu otázku, resp. ním nastolené\nprávne otázky sú také otázky, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom\nuzavrel, že dovolateľom vyslovené právne otázky (bližšie pozri body 3.2. a 3.4. tohto rozhodnutia)\npredstavujú právne otázky, ktoré odvolací súd tým, že potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako\nvecne správne stotožniac sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením riešil, a na ich vyriešení založil\nrozhodnutie napadnuté dovolaním.\n26. Treba tiež poznamenať, že dovolateľom vyslovené právne otázky (bližšie pozri body 3.2., 3.3. a 3.4.\ntohto rozhodnutia) sa navzájom prelínajú, keď vo vzťahu k niektorým uplatnil dovolací dôvod podľa §\n421 ods. 1 písm. a) CSP, ale zároveň aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n27. Otázka podielového spoluvlastníctva, predkupného práva podielového spoluvlastníka, oprávnení\nobídeného (oprávneného) podielového spoluvlastníctva je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu\nustálená.\n28. Z hľadiska všeobecnej právnej argumentácie vo vzťahu k predkupnému právu dovolací súd\nuvádza, že z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa spoluvlastnícky podiel\n\nprevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117).\nAk sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne\npodľa veľkosti podielov. Zároveň podľa ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa\npredkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na\npredaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Zároveň podľa ustanovenia § 40a Občianskeho\nzákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods.\n1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým\núkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka\nneobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva, na tieto právne vzťahy je potrebné aplikovať\nprávnu úpravu o predkupnom práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka). Občiansky\nzákonník nevyžaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje\nrešpektovanie predkupného práva. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené zákonom\n(§ 140 Občianskeho zákonníka). V rámci predkupného práva má spoluvlastník právo kúpiť vec od iného\nspoluvlastníka, ak tento iný spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť. Právu oprávnenej\nosoby zodpovedá povinnosť zodpovednej osoby ponúknuť oprávnenej osobe vec (tu spoluvlastnícky\npodiel) ku kúpe. Zmluvná voľnosť podielového spoluvlastníka je obmedzená zo zákona predkupným\nprávom. Ustálená súdna prax dospela k záveru, že „Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného\npráva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je\npovinný z predkupného práva, na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti\nzmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba\nmusí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu,\npri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) sa bude domáhať\nvoči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového\nspoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok,\nza ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie,\nmá oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený\nprejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci\nzmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 2 O. s. p.), c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné\nprávo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému\nspoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.“ (pozri rozsudok najvyššieho súdu\nz 22. 09. 2010 sp. zn. 3Cdo/122/2009). Predkupné právo ostatní spoluvlastníci nemajú, pokiaľ ide o\nprevod blízkej osobe. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby\nv pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu,\nktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 Občianskeho zákonníka).\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že blízke osoby rozdeľujeme do dvoch skupín; prvou sú príbuzní v\npriamom rade, súrodenec a manžel, okrem tohto príbuzenstva žiadna iná podmienka (ako je tomu\npri druhej skupine) splnená byť nemusí. Iné osoby (ak je u nich zistený rodinný alebo obdobný pomer)\nbez ďalšieho blízkymi osobami nie sú; k príbuzenskému pomeru (alebo obdobnému pomeru) sa musí\npridružiť podmienka, že by tieto osoby ujmu utrpenú inou osobou, pociťovali dôvodne ako ujmu vlastnú.\n28.1. Najvyšší súd v rozsudku z 28. septembra sp. zn. 8Cdo/208/2019 definoval najčastejšie prípady,\nkedy dochádza k porušeniu povinnosti z predkupného práva spoluvlastníkov; je tomu v prípade,\nže a) ponuka voči oprávneným spoluvlastníkom nebola vôbec urobená (teda spoluvlastníci nemohli\nuplatniť svoje predkupné právo); b) ponuka síce bola urobená, ale za podstatne vyššiu cenu, než za\nktorú bol spoluvlastnícky podiel nakoniec predaný; c) podiel bol prevedený na nového nadobúdateľa\nza podmienok výhodnejších oproti ponuke; d) podiel bol prevedený skôr, než uplynula dohodnutá\ndoba alebo doba na predaj uvedená v zákone; e) ponuka doručená oprávnenému podielovému\nspoluvlastníkovi neobsahovala údaje o splatnosti kúpnych cien a predávajúci uzavrel kúpne zmluvy,\nktoré obsahovali individuálnu splatnosť kúpnych cien.\n28.2. Dovolateľ nastolil otázku, podľa jeho názoru v dovolacej praxi neriešenú, či uvedenie podstatne\nvyššej sumy pri ponuke podielovému spoluvlastníkovi na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu má\nza následok porušenie predkupného práva (bližšie pozri bod 3.4. tohto rozhodnutia). Dovolací súd\nuvádza, že táto otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená bola; uvedenie podstatne\nvyššej ceny v ponuke na predaj podielovým spoluvlastníkom, než za ktorú bol spoluvlastnícky podiel\nnakoniec predaný, je porušením predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Riadna ponuka na\npredaj spoluvlastníckeho podielu by mala obsahovať všetky podmienky, za ktorých povinný spoluvlastník\nponúka svoj spoluvlastnícky podiel na predaj; medzi tieto podmienky patrí vymedzenie predmetu\nponuky (kúpy), kúpnu cenu, spôsob úhrady kúpnej ceny a jej splatnosti. Kúpna cena nemusí byť\nnevyhnutne totožná; na výhodnosť ponuky nepochybne má vplyv napr. aj splatnosť kúpnej ceny, prípade\n\ndohoda o splátkach na jej zaplatenie. Podstatné je, aby mal podielový spoluvlastník v zásade rovnaké\npodmienky na kúpu spoluvlastníckeho podielu, ako tretia osoba. Pokiaľ tak tomu nie je, dochádza k\nporušeniu predkupného práva oprávneného podielového spoluvlastníka. Aj v prípade, že oprávnený\npodielový spoluvlastník ponuku na kúpu nevyužije z akéhokoľvek dôvodu a povinný spoluvlastník sa\ns treťou osobou (záujemcom o kúpu) dohodne na nižšej cene, ponuku oprávnenému podielovému\nspoluvlastníkovi je nevyhnutné opakovať (s uvedením nižšej ceny). Iný postup by neplnil podstatu\nochrany podielového spoluvlastníka pred vstupom tretej osoby do podielového spoluvlastníctva.\nNezodpovedal by ani ustálenej požiadavke možnosti kúpy spoluvlastníckeho podielu za rovnakých\npodmienok ako by nadobudla tretia osoba. Vzhľadom na uvedené dovolací súd potom skúmal, či\nodvolací súd sa ne/odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1\npísm. a) CSP.\n28.3. V prejednávanom spore boli spoluvlastnícke podiely (2x 1/6) ponúknuté podielovým\nspoluvlastníkom za sumu 40.000 eur. Podľa kúpnej zmluvy, ktorou spoluvlastnícke podiely nadobudol\nžalobca, bola dohodnutá kúpna cena 11.894,48 eur; z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že\nvyplatenie kúpnej ceny predávajúci podieloví spoluvlastníci od žalobcu nepožadovali. Nemožno tak\ndôvodne namietať, že žalobca spoluvlastnícke podiely nadobudol za porovnateľných podmienok, za\nakých boli spoluvlastnícke podiely ponúknuté žalovaným 1/ a 2/. Podľa právneho názoru dovolacieho\nsúdu sa odvolací súd právnymi závermi, na ktorých založil rozhodnutie napadnuté dovolaním\nžalobcom, neodklonil v nastolenej otázke od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyššie\nuvádzanej.\n28.4. Z dovolania možno extrahovať právnu otázku, či dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho\núkonu v rámci procesnej obrany, bez výroku o neplatnosti právneho úkonu a bez výroku o určení\nvlastníctva postačuje pre vyvodenie záveru o neplatnosti právneho úkonu s následkom straty aktívnej\nvecnej legitimácie (bližšie pozri bod 3.2. tohto rozhodnutia).\n28.5. V zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho\núkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje\nsa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu\nnedovolá.\n28.6. Dovolací súd už v rozsudku z 31. 08. 2010 sp. zn. 5Cdo/211/2009 ustálil, že právny úkon, ktorý\nmá vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho\nzákonníka, sa považuje za platný (so všetkými dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten,\nna ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti\nnedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon\nneplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného\nprávneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba\ndovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému\núčastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva\nrelatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania\nsa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a\nnastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby\nnastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto\nneplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci\nobrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné\nv občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti\nje právny úkon platný a súd, či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu\nnemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne\npovinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez\nohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný). Od týchto záverov sa dovolací súd neodchýlil ani v\nneskorších rozhodnutiach; v uznesení z 25. 11. 2020 sp. zn. 6Cdo/89/2018 najvyšší súd rovnako\nkonštatuje, že zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje\nžiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou\nna súde, alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom.\n28.7. Dovolací súd v prejednávanom spore v otázke posudzovania formy, či možnosti dovolania sa\nrelatívnej neplatnosti právneho úkonu môže len konštatovať, že nejde o otázku, ktorá by v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu nebola riešená a dôvod na odklon odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) od\nustálenej praxe dovolacieho súdu nezistil.\n29. Za doposiaľ neriešenú považoval dovolateľ aj otázku, či dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu\nvyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu (bližšie pozri bod 3.3. toto rozhodnutia). V tejto\n\nsúvislosti dovolací súd poukazuje na právny záver odvolacieho súdu stotožniac sa v celom rozsahu\nso záverom rozsudku okresného súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu pre nedostatok jeho aktívnej\nvecnej legitimácie na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko\ndovolaním sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy (ktorou žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k\nnehnuteľnosti) žalovanými l/ a 2/ stratila kúpna zmluva svoje právne účinky a žalobca sa podielovým\nspoluvlastníkom nestal. Z uvedeného je tak zjavné, že dovolateľom predostretá ako neriešená vyššie\nuvedená právna otázka nie je v danom spore takou otázkou, na vyriešení ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu). Pre\núplnosť je potrebné poznamenať, že túto otázku v priebehu konania odvolací súd síce posudzoval,\nale len v reakcii na odvolaciu námietku žalobcu, ktorá sama skutočnosť bez ďalšieho nemôže byť\npovažovaná za významnú z hľadiska ustanovenia § 421 ods. l písm. b) CSP. V zmysle uvedeného\ndovolací súd pri tejto otázke môže len konštatovať, že pokiaľ od vyriešenia tejto otázky rozhodnutie\nodvolacieho súdu nezáviselo, potom nejde o otázku významnú z hľadiska uplatneného dovolacieho\ndôvodu podľa § 421 ods. l písm. b) CSP, preto dovolanie v tejto časti prípustné nie je.\n29.1. Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd považuje za potrené uviesť, že právne následky\ndovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom dôjdenia tohto prejavu vôle do\ndispozičnej sféry buď druhému účastníkovi právneho úkonu, alebo ak sa dovolá relatívnej neplatnosti\ntretia osoba, všetkým účastníkom právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným\núčastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú\nsvojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je\nprávny úkon platný a súd, či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu\nnemôže z úradnej povinnosti na relatívnu neplatnosť prihliadnuť.\n29.1.1. Dovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je inštitútom\nhmotného práva, vyplývajúce z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie\nnepredpisuje dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žiadnu formu, ustálená judikatúra\npripúšťa dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj v rámci obrany v súdnom konaní.\nNaproti tomu naliehavý právny záujem je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137\npísm. c) CSP. Ak sa strana sporu dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu v rámci procesnej\nobrany, Civilný sporový poriadok naliehavý právny záujem na dovolaní sa neplatnosti právneho úkonu\nnevyžaduje. Iný prípad by nastal, pokiaľ by sa oprávnený podielový spoluvlastník domáhal určenia\nneplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva žalobou (inicioval by súdny spor); súdy nižšej\ninštancie správne uviedli, že úspech takejto žaloby by naliehavý právny záujem vyžadoval. Na uvedenom\nnič nemení argumentácia dovolateľa ohľadne jeho právnej neistoty. Bolo na žalovaných, či a aké\nprostriedky procesnej obrany v spore uplatnia; tak ako bolo na žalobcovi, či a aké prostriedky zvolí k\nuplatneniu svojich práv. V konečnom dôsledku z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolanie sa\nrelatívnej neplatnosti právneho úkonu je jednostranný výslovný prejav vôle jedného účastníka právneho\núkonu adresovaný druhému účastníkovi právneho úkonu a následky dovolania sa relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu nastávajú okamihom dôjdenia prejavu vôle jedného účastníka do dispozičnej sféry\ndruhému účastníkovi, alebo všetkým účastníkom právneho úkonu. Hmotnoprávny predpis pre platnosť\ntakéhoto úkonu (dovolania sa relatívnej neplatnosti) nestanovuje žiadne procesnoprávne podmienky,\nani podmienku preukazovania naliehavého právneho záujmu.\n30. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobcu v časti namietajúcej vadu\npodľa § 420 písm. f) CSP je síce prípustné, ale nie je dôvodné. Ak dovolateľ namietol nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP v otázke, či v prípade dovolania sa neplatnosti\nprávneho úkonu, v rámci prejudiciálneho riešenia, bez výroku o neplatnosti právneho úkonu (resp. bez\nvýroku o určení vlastníctva), možno dospieť k záveru, že právny úkon je absolútne neplatným právnym\núkonom s následkom straty aktívnej vecnej legitimácie, a to bez ďalšej aktivity dotknutého oprávneného\npodielového spoluvlastníka smerujúcej k náprave stavu založeného relatívne neplatným právnym\núkonom a v otázke, či uvedenie podstatne vyššej sumy pri ponuke podielovému spoluvlastníkovi\nna odkúpenie spoluvlastníckeho podielu má za následok porušenie predkupného práva, dovolanie nie\nje prípustné, nakoľko súdy nižších inštancií sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nneodklonili. V prípade tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP v nadväznosti na právnu otázku, či dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyžaduje\npreukázanie naliehavého právneho záujmu, dovolanie nie je prípustné; dovolací súd tak uzatvára,\nže dovolanie neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n30.1. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP).\n\n31. Dovolací súd žalovaným 1/ a 2/ ako úspešným v dovolacom konaní priznal podľa § 453 ods. 1 s\npoužitím § 255 ods. 1 CSP voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Co/40/2022", "guid": "2377d872-b9aa-4a52-a4ff-cdc31fc3d5db:2031780d-e16e-477b-8691-7c2058a4eff7", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a4e57b8-4070-4a8a-9a97-edb6545112be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.191.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2023 z 14. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.191.2023.1"}, {"guid": "ussr:17dc16df-c445-4281-b43f-90d8c091a54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1"}, {"guid": "ussr:b1625bbc-6291-4f30-843a-cf65144a5545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:f82362d3-b623-46e5-866e-caf18b2210a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.42.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 42/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 42/2015 z 22. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.42.2015.1"}, {"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 372/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 372/06 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "9a2c5158-9e8f-4f83-8971-b409994dddf3:8b39f54a-0018-4c56-9c32-742479829be1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1516202348.1", "spisova_znacka": "7Cdo/207/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/207/2021 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1516202348.1"}, {"guid": "b4b6f1c8-73b8-47aa-a02d-a2f7dd6352b6:419a970f-a1e6-4824-860b-3c2812df9601", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5813204923.1", "spisova_znacka": "4Cdo/262/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/262/2020 z 15. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5813204923.1"}, {"guid": "1f47b304-d033-4bb5-84af-ef4e194cb7ed:60ab26df-7c1b-4b65-a4bb-e7dc8000470b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5919201531.1", "spisova_znacka": "5Cdo/136/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/136/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5919201531.1"}, {"guid": "21c0524e-edb5-457d-b189-f03a13edc43b:f9a511fa-bb70-40e3-b41a-ec543eb3002b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1516201906.1", "spisova_znacka": "7Cdo/104/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/104/2021 z 31. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1516201906.1"}], "citovane_v": [{"guid": "bf6125d7-1592-4d9c-8546-441b91b2c37b:0a691716-8dc6-44ee-a3ed-adfbe306fa5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6414205777.2", "spisova_znacka": "1Cdo/112/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/112/2024 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6414205777.2"}, {"guid": "aab805c6-ec37-4f21-8dc6-622b2572670b:ecae07db-e9ca-434c-bed2-9ce0e586fb84", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6414205777.4", "spisova_znacka": "16Co/17/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/17/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6414205777.4"}, {"guid": "13212bd7-c551-472b-a002-5619a4dedb9c:d7d94be3-6ed6-4129-b354-82d24cdf0a0c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2124202000.1", "spisova_znacka": "24Co/143/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/143/2025 z 21. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2124202000.1"}, {"guid": "a6abbc63-56c1-40c7-9566-5621b7d74116:152c50ad-09d8-4964-9851-c88b0d5c56ad", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124210236.1", "spisova_znacka": "16Co/36/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/36/2025 z 10. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124210236.1"}, {"guid": "28a479c6-e203-4fb2-97ba-074c2daf0202:1a69c6b6-1366-4c09-b737-b5128021db6f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2120209565.1", "spisova_znacka": "21Co/82/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/82/2023 z 30. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-12-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2120209565.1"}, {"guid": "2a7b0809-b66c-4472-8db0-db2209806649:2d8a5cab-811a-4037-8149-2a92a1dbfba1", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2025:2124202000.7", "spisova_znacka": "11C/25/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 11C/25/2024 z 28. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2025-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2025:2124202000.7"}, {"guid": "286619ba-874a-41d4-8634-561067418e10:5fabeee1-ca8d-4c37-b569-afe22b918078", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124210236.1", "spisova_znacka": "29C/68/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/68/2024 z 7. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124210236.1"}]}