{"guid": "9a0b8568-028a-4c50-bcaf-14c4cb29a6c5:ba6a9c33-e7e1-4eb7-98fe-fd88dca33ee6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2118201130.1", "spisova_znacka": "9CdoGp/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoGp/1/2024 z 30. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2024, sp. zn. 9CdoGp/1/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:2118201130.1", "identifikacne_cislo": "2118201130", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-458.odsek-1", "nazov": "§ 458 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-458.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-458.odsek-2", "nazov": "§ 458 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-458.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-464", "nazov": "§ 464 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-464", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-464"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-458", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-464", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba6a9c33-e7e1-4eb7-98fe-fd88dca33ee6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2118201130.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2118201130.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2118201130.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoGp/1/2024\n2118201130\n30. 10. 2024\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2024:2118201130.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne I. Č., narodenej XX. I. XXXX, zomrelej XX. T.\nXXXX, proti žalovanej W. Š., narodenej XX. Q. XXXX, S. B. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Imrichom\nHrebíčkom, Trnava, Vajanského 7, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom\nsúde Trnava pod sp. zn. 11C/12/2018, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti\nuzneseniu Okresného súdu Trnava zo 4. septembra 2023 č. k. 11C/12/2018-209, takto\nrozhodol:\nDovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o d m i e t a.\nŽiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa I. Č. sa žalobou podanou na Okresnom súde Trnava dňa 25. júla 2017 domáhala určenia\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa zomrela XX. T. XXXX. Následne súd konanie prerušil\ndo právoplatného skončenia konania o dedičstve.\n1.1. Okresný súd Trnava uznesením z 20. júna 2023 č. k. 11 D/197/2018 - 137 konanie o dedičstve po\nporučiteľke I. Č. zastavil, nakoľko poručiteľka nezanechala žiaden majetok.\n1.2. Okresný súd Trnava uznesením zo 4. septembra 2023 č. k. 11C/12/2018-209 zastavil konanie\no určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa zomrela a\nnezanechala žiadnych dedičov.\n1.3. I. G., podávateľka podnetu na dovolanie generálneho prokurátora žiadala, aby súd s ňou v spore\nsp. zn. 11C/12/2018 konal ako s právnym nástupcom žalobkyne, nakoľko je dedičkou žalobkyne. Túto\nskutočnosť oznámila súdu pred skončením konania o dedičstve ako aj po skončení konania o dedičstve.\n2. Na podnet podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v zmysle\n§ 458 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) dovolanie, proti uzneseniu Okresného súdu\nTrnava zo 4. septembra 2023 č. k. 11C/12/2018-209 o zastavení konania. Napadnuté uznesenie navrhol\nzrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.\n3. Uviedol, že zastavením konania došlo k porušeniu práva I. G. na spravodlivý proces, tým, že\nsúd konanie zastavil a to v dôsledku nesprávnej interpretácie ustanovenia § 63 Civilného sporového\nporiadku. Uviedol, že skutočnosť, že žiaden majetok nebol ako dedičstvo po poručiteľovi prejednaný\nneznamená, že neexistuje dedič poručiteľa, ktorý nastupuje na procesné miesto poručiteľa v majetkovom\nspore začatom za života poručiteľa. Súd konajúci o žalobe bol preto povinný skutkovo a právne\nvyhodnotiť tvrdenia I. G. o tom, že je dedičkou po neb. žalobkyni a mal preto vydať uznesenie o\npokračovaní v spore. Podľa doložky právoplatnosti nadobudlo uznesenie okresného súdu právoplatnosť\n5. októbra 2023, doložka právoplatnosti nie je prejudiciálne záväzná a to ani pre súd konajúci o opravnom\nprostriedku, ani pre súd prejednávajúci inú vec. Je zrejmé, že uznesenie o zastavení konania nadobudlo\nprávoplatnosť neskôr a to až po jeho doručení I. G., ktorá nadobudla postavenie strany sporu ku dňu\nsmrti žalobkyne, aj napriek absencii uznesenia súdu o pokračovaní v konaní. Uznesenie o zastavení\n\nkonania bolo doručené právnemu zástupcovi I. G. spolu s prípisom súdu datovaným 6. novembra 2023,\nI. G. mohla podať proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie, ktoré však nepodala a lehota na\nodvolanie uplynula.\n4. Podmienku subsidiarity považoval generálny prokurátor za splnenú. Argumentoval, že z jazykového\nznenia zákona (§ 458 ods. 1 CSP) vyplýva, že dovolanie je prípustné ak to vyžaduje ochrana práv a\ntúto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi\nprostriedkami. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, predchádzajúca právna úprava neviazala\nsubsidiaritu mimoriadneho dovolania na čas jeho podania. Judikatúra k Občianskemu súdnemu poriadku\n(zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016) ustálila, že mimoriadne\ndovolanie nebolo prípustné, ak účastník konania nepodal opravný prostriedok, hoci ho podať mohol.\nDovtedajšia rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je už použiteľná. Legislatívna zmena v novom\nprocesnom kódexe má svoj dôvod. Zákonodarca sprísnil prípustnosť dovolania generálneho prokurátora\ntým, že výslovne zakotvil princíp proporcionality. Potreba nápravy závažného pochybenia súdu, musí\npreto prevyšovať nad princípom právnej istoty. Ak je pochybenie súdu tak závažné, že dovolanie\ngenerálneho prokurátora (výnimočne) splní test proporcionality, potom potreba nápravy tejto vady\nprevyšuje aj nad tým, že strana mohla dosiahnuť nápravu v minulosti inak, hoci túto možnosť nevyužila.\nNapriek tomu, že I. G. v posudzovanom prípade odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania\nnepodala, podmienka subsidiarity je splnená.\n5. Generálny prokurátor poukázal v dovolaní na nekonzistentnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu,\nktorý v uznesení z 29. marca 2022 sp. zn. 9CdoGp/1/2020 vyslovil názor, že ak strana, ktorá podala\npodnet na podanie dovolania generálneho prokurátora, dovolanie nepodala, hoci ho v minulosti podať\nmohla, je dovolanie generálneho prokurátora neprípustné. V rozhodnutiach sp. zn. 2CdoGp/1/2021\na 1CdoGp/2/2021 najvyšší súd podmienku subsidiarity považoval za splnenú i v situácii, kedy bolo\ndovolanie generálneho prokurátora podané proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie a podávateľ podnetu\nsám odvolanie nepodal, hoci ho v minulosti podať mohol. Navrhol preto, aby sa dovolací súd odklonil\nod právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí sp zn. 9CdoGp/1/2020 a predložil vec veľkému senátu\nobčianskoprávneho kolégia.\n6. V časti dovolania, ktorá sa týka princípu proporcionality, generálny prokurátor uviedol, že Európsky\nsúd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") pripúšťa zásah do konečného súdneho rozhodnutia, ako\nvýnimku zo zásady právnej istoty a zásady res iudicata, ak je takýto zásah odôvodnený potrebou\nnápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia. Proporcionalita musí existovať medzi záujmom na\nnezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia a legitímnym cieľom zásahu. Európsky súd pre ľudské\npráva interpretuje článok 6 (právo na spravodlivý proces) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd tak, že základným aspektom vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý\nokrem iného vyžaduje, aby konečné rozhodnutia súdov neboli opätovne preskúmavané. K posudzovaniu\notázky proporcionality medzi označenými cieľmi pristupuje ESĽP tak, že záujem na zachovaní (a\nnezmeniteľnosti) konečného súdneho rozhodnutia prevažuje. Vadu dovolaním napadnutého rozhodnutia\noznačil generálny prokurátor za fundamentálnu. Právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí\nodvolania zásadným spôsobom porušuje právo žalovaného na prístup k súdu, pričom je založené na\nevidentnom omyle v počítaní lehoty, v dôsledku čoho bol žalovanému odopretý proces na odvolacej\ninštancii. Potreba nápravy tu prevyšuje nad záujmom zachovania nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia\na nad princípom právnej istoty. Bol preto naplnený i princíp proporcionality a dovolanie generálneho\nprokurátora je prípustné.\n7. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ho navrhla zamietnuť. Mala za to, že zo strany súdu prvej inštancie\nnebolo poručené právo na spravodlivý proces a potreba zrušiť napadnuté uznesenie neprevyšuje\nnad záujmom zachovania nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. Uviedla, že ak by bolo\nospravedlniteľné neodôvodnené nevyužitie riadneho opravného prostriedku dôvodom na dovolanie\ngenerálneho prokurátora, potom princíp právnej istoty by sa stal predmetom neistoty v právnom systéme.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie generálneho prokurátora podal oprávnený subjekt v zákonom\nstanovenej lehote (§ 461 CSP), na základe podnetu (§ 458 ods. 3 CSP), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 464 CSP v spojení s § 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie generálneho\nprokurátora je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.\n\n9. Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje\nochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť\ninými právnymi prostriedkami (§ 458 ods. 1 CSP).\n10. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie\nsúdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie\npráva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť\nrozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty\n(§ 458 ods. 2 CSP).\n11. Dovolanie generálneho prokurátora je postavené na dvoch zásadách, a to zásade subsidiarity k\niným prostriedkom nápravy a zásade prísnej proporcionality medzi potrebou zrušiť rozhodnutie súdu\na princípom právnej istoty (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1465 s.).\n12. V zmysle ustanovenia § 458 ods. 1 CSP ak generálny prokurátor dospeje k záveru o existencii\nzávažnej fundamentálnej procesnej vady, je oprávnený podať dovolanie generálneho prokurátora vtedy,\nkeď strana sporu nemohla predtým sama svojou procesnou aktivitou, v danom prípade podaním\ndovolania, dosiahnuť nápravu procesnej vady alebo nesprávnosti a domôcť sa tak ochrany svojich práv.\n13. Najvyšší súd sa už v rozhodnutí zo 14. septembra 2017 sp. zn. 3CdoGp/1/2017 podrobne vyjadril k\nprincípu subsidiarity mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v Civilnom sporovom poriadku,\nosobitne dovolania generálneho prokurátora (§ 458 ods. 1 CSP).\n14. Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozsudkoch vychádza zo záverov Európskej komisie pre\ndemokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie), ktorá v správe o nezávislosti súdneho systému,\nako reakciu na právomoc prokuratúry v post-sovietskych štátoch podať mimoriadny opravný prostriedok,\nakcentuje zásadu, že súdne rozhodnutie by nemalo podliehať žiadnej revízii mimo odvolacieho konania,\nnajmä nie prostredníctvom protestu prokurátora alebo iného štátneho orgánu (štátneho úradníka) a\nsúčasne mimo odvolacieho konania, po právoplatnosti. Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústavný súd“), z početnej judikatúry ESĽP možno vyvodiť kritický postoj súdu k mimoriadnym\nopravným prostriedkom, ktoré závisia od úvahy príslušného orgánu verejnej moci, či dôjde k podaniu\ntakéhoto mimoriadneho opravného prostriedku alebo nie a následne k vyneseniu rozhodnutia, ktorým\nsa zruší právoplatné konečné rozhodnutie (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 357/2013,\nI. ÚS 216/2016, I. ÚS 277/2016). V náleze zo 14. februára 2017 sp. zn. II. ÚS 793/2016 ústavný súd\nuviedol, že „signály o medzinárodnoprávnej zodpovednosti za systémový problém v civilnom práve\nmajú byť vyvážené Národnou radou Slovenskej republiky, exekutívou a v tomto špecifickom prípade\naj generálnym prokurátorom, v koncepcii (ne)podávania mimoriadneho dovolania“. I keď judikatúra\nESĽP v prípade zásadnej (fundamentálnej) vady konania alebo závažného excesu pripúšťa zásah do\nprávnej istoty, nastolenej právoplatným rozhodnutím vnútroštátneho súdu, zotrváva súčasne na tom, že\nsubjekt, ktorý je takouto vadou alebo excesom negatívne dotknutý, je povinný vyčerpať všetky dostupné\nprocesné prostriedky nápravy (Van Oosterwijck proti Belgicku).\n15. Rovnako ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach o sťažnostiach proti rozhodnutiam všeobecných\nsúdov vydaným do 30. júna 2016 vyjadril záver, podľa ktorého ochrana poskytovaná mimoriadnym\nopravným prostriedkom subjektu odlišného od účastníka konania, je prípustná len subsidiárne, t. j. len\nvtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku, „neúspešne\nvyužila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom\nchránených záujmov (najmä podaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych\nopravných prostriedkov) alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii, prípadne boli tu objektívne\nprekážky, ktoré jej znemožnili ich využitie“ (III. ÚS 331/2006). Na povinnosť dotknutej osoby vyčerpať\nvšetky dostupné prostriedky ochrany práv poukázal ústavný súd aj v ďalších prípadoch (napríklad\nIV. ÚS 265/2014 a IV. ÚS 129/2013). Rozhodovanie ústavného súdu vo vzťahu k mimoriadnemu\nopravného prostriedku subjektu odlišného od účastníka konania bolo zjednotené stanoviskom pléna\nústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 v znení: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku\n\npodávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť v civilnom konaní\nakceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych\nopravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu\nsvojich práv a oprávnených záujmov“.\n16. Z obdobných názorov vychádzal aj najvyšší súd pri prijímaní stanoviska R 94/2015, právna veta\nktorého znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v\nobčianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť\npodať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne\nspôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne\ndovolanie treba odmietnuť.\n17. Vo vzťahu k ustanoveniam novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku účinnej od 1. júla\n2016, dospela aj odborná právnická literatúra k záveru, podľa ktorého „povinnosť strany vyčerpať,\nna účely posúdenia prípustnosti dovolania generálneho prokurátora, najskôr všetky dostupné riadne\na mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sú jej k dispozícii, resp. iné prostriedky nápravy, nie je\nbez právneho významu. Takto nastavený režim má predovšetkým zabezpečiť, že prostredníctvom\ndovolania generálneho prokurátora nebudú obchádzané iné opravné prostriedky. Inak povedané,\nnezrušiteľnosť právoplatných a záväzných súdnych rozhodnutí v prípade pasivity strany sporu, nemá byť\nnarušovaná jej dodatočnou procesnou aktivitou prejavenou v iniciácii podania dovolania generálneho\nprokurátora“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a\nkol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1465 s.).\n18. Aj keď je od 1. júla 2016 účinný nový civilný kódex, ktorý neprevzal inštitút mimoriadneho dovolania\na nahradil ho novým inštitútom - dovolaním generálneho prokurátora, najvyšší súd nevidí žiadny dôvod\npre odklon od podstaty záverov vyjadrených pred uvedeným dňom ústavným súdom v stanovisku pléna\nPLz. ÚS 3/2015 a najvyšším súdom v stanovisku R 94/2015. Podstata záverov vyjadrených v týchto\nstanoviskách zostala zachovaná aj po uvedenom dni. Vychádzala totiž z už spomenutej judikatúry ESĽP,\nktorá 1. júlom 2016 nestratila svoje opodstatnenie (3CdoGp/1/2017).\n19. Dovolací súd nemá dôvod odstúpiť od názoru, že pokiaľ doterajšie závery ESĽP, ústavného súdu\ni samotného najvyššieho súdu na mimoriadny opravný prostriedok podaný tým, kto nebol účastníkom\ncivilného konania, zodpovedali predchádzajúcemu „ultraaktívnemu“ procesnému kódexu (porovnaj II.\nÚS 793/2016 a II. ÚS 454/2016), o to viac sú namieste za účinnosti nového civilného sporového\npredpisu, ktorý už takým nie je. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nie je žiadny dôvod, aby\nsa predmetné právne závery týkajúce sa zásady subsidiarity, ku ktorým do 30. júna 2016 dospela\njudikatúra súdov (ESĽP, ústavného a najvyššieho súdu) vo vzťahu k mimoriadnemu dovolaniu (§ 243e až\n§ 243j Občianskeho súdneho poriadku), neuplatňovali po tomto dni vo vzťahu k dovolaniu generálneho\nprokurátora.\n20. Dovolací súd opakovane upozorňuje na stále platnú zásadu, že právo patrí bdelým („vigilantibus iura\nscripta sunt”), ktorá zdôrazňuje procesnú povinnosť strany sporu vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak,\naby sama svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou\nsledovala ochranu svojich subjektívnych práv. Tejto zásade rozhodne nezodpovedá postup strany\nsporu, ktorá mala v určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutie súdu dovolaním, túto možnosť ale\nnevyužila, i keď ním mohla dosiahnuť zrušenie (zmenu) rozhodnutia. Pokiaľ strana sporu túto možnosť\nnevyužila (to znamená nerealizovala svoje procesné dispozičné oprávnenie), nemôže byť právna\nistota druhej strany sporu, ktorá sa spolieha na záväzné a nezmeniteľné rozhodnutie súdu, narušená\ndovolaním generálneho prokurátora. V prípade, že strana sporu zostane v naznačenom smere pasívna,\nje (neskoršia) aktivita subjektu odlišného od strany sporu vyústiaca do podania mimoriadneho opravného\nprostriedku neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky umožňujúce uskutočnenie meritórneho\ndovolacieho prieskumu.\n21. Najvyšší súd sa ani v posudzovanom prípade nestotožňuje s názorom generálneho prokurátora,\npodľa ktorého pri dovolaní generálneho prokurátora sa subsidiarita skúma len „v čase jeho podania“ (§\n458 ods. 1 CSP).\n21.1. Subsidiaritu dovolania generálneho prokurátora treba chápať v dvoch rovinách (porovnaj\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2017 sp. zn. 3CdoGp/1/2017).\n\n21.2. V prvej rovine má zásadný význam otázka, či podnet na dovolanie generálneho prokurátora\npodal „bdelý subjekt“. V tejto rovine ide o subsidiárny aspekt dovolania generálneho prokurátora vo\nvzťahu k všetkým riadnym a mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré mal podnecovateľ k dispozícii\nv čase, keď sa sám mohol domôcť ochrany svojich práv. Akcentuje sa, že ten, kto pri ochrane svojich\npráv zanedbal dostupné možnosti vlastnej procesnej aktivity, nemôže sa následne domáhať ochrany\npráv prostredníctvom neskoršej aktivity od neho odlišného subjektu. Princíp subsidiarity v tejto rovine\nvyjadrujú závery už spomenutej doterajšej judikatúry ESĽP, ústavného súdu a najvyššieho súdu, v\nzmysle ktorých procesná aktivita (podanie mimoriadneho opravného prostriedku) subjektu odlišného\nod strany sporu nemôže mať žiadne opodstatnenie, ak strana sporu zostala procesne pasívna (nebola\n„bdelá“) v čase, keď mohla jej dostupnými procesnými prostriedkami sama chrániť svoje práva.\n21.3. V druhej rovine princíp subsidiarity vedie k skúmaniu možnosti ochrany práv toho, kto bol „bdelý“.\nK riešeniu otázok súvisiacich s princípom subsidiarity v tejto rovine pristupuje dovolací súd (až) vtedy,\nkeď podnecovateľ nezostal procesne pasívny a vyčerpal možnosť podať opravný prostriedok, nebol\nale úspešný. Len vtedy dovolací súd skúma, či „v čase podania“ dovolania generálneho prokurátora\nnemožno ochranu jeho práv dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 458 ods. 1 CSP).\n21.4. Podľa názoru dovolacieho súdu z ustanovenia § 458 ods. 1 CSP teda nevyplýva, že zachovanie\nprincípu subsidiarity sa skúma len v čase podania dovolania generálneho prokurátora.\n22. S prihliadnutím na doterajšiu judikatúru ESĽP, dovolací súd naďalej zastáva názor, podľa ktorého\nustanovenie § 458 ods. 1 CSP nepripúšťa interpretáciu, v zmysle ktorej by generálny prokurátor (ak\ndospeje k záveru o existencii fundamentálnej procesnej vady) bol oprávnený podať dovolanie vtedy,\nkeď strana sporu mohla predtým sama svojou procesnou aktivitou, podaním odvolania, dosiahnuť\nnápravu procesnej vady alebo nesprávnosti, predmetnú (reálne existujúcu) možnosť ale nevyužila,\nzostala procesne pasívna a až v čase, kedy už nemá k dispozícii prostriedok nápravy, žiada ochranu\nsvojich práv od generálneho prokurátora. Takýto výklad uvedeného ustanovenia sa dostáva do príkreho\nrozporu s už uvedenou judikatúrou a tiež zásadou „vigilantibus iura scripta sunt” a vytvára priestor pre\nobchádzanie opravných prostriedkov prostredníctvom dovolania generálneho prokurátora.\n23. Generálnym prokurátorom podané dovolanie pripúšťa, že princíp subsidiarity a princíp\nproporcionality si v istom zmysle navzájom konkurujú a je na individuálnom posúdení, či princíp\nproporcionality „prevýši“ princíp subsidiarity. Dovolanie generálneho prokurátora naznačuje, že ak ide\no (fundamentálnu) procesnú vadu najvýznamnejšej povahy, musí princíp subsidiarity ustúpiť [viď text\n„ak je pochybenie súdu tak závažné, že dovolanie generálneho prokurátora (výnimočne) splní test\nproporcionality, potom potreba nápravy tejto vady „prevyšuje“ aj nad tým, že strana mohla dosiahnuť\nnápravu v minulosti inak, hoci túto možnosť nevyužila“]. Najvyšší súd sa s touto argumentáciou\na výkladom ustanovenia § 458 ods. 1 CSP nestotožňuje (porov. sp. zn. 3CdoGp/1/2017, sp. zn.\n9CdoGp/1/2020, sp. zn. 9CdoGp/1/2022). Pred doslovným jazykovým výkladom § 458 ods. 1 CSP\n(ktorým argumentoval generálny prokurátor), bolo potrebné uprednostniť ústavnokonformný, ako i\nhistorický výklad.\n24. Dovolací súd pri riešení otázky prípustnosti dovolania generálneho prokurátora, ktorá je vyvodzovaná\nz existencie fundamentálnej procesnej vady, musí zachovať istú postupnosť. V prvom rade rieši\nnapríklad otázku zachovania lehoty na podanie odvolania, jeho podania oprávneným subjektom a na\nzáklade podnetu procesnej strany. Pokiaľ v rámci tohto posudzovania nezistí dôvod pre odmietnutie\ndovolania generálneho prokurátora, následne posudzuje otázky súvisiace s princípom subsidiarity\ntohto mimoriadneho opravného prostriedku v oboch vyššie spomenutých rovinách, najmä skúma, či\npodnecovateľ vyčerpal všetky jemu dostupné prostriedky, ktorými sa sám mohol domôcť nápravy\nvytýkaných vád, prípadne či v čase podania dovolania generálneho prokurátora nemožno ochranu\njeho práv dosiahnuť inými prostriedkami. K riešeniu otázok, ktoré vyplývajú z uplatnenia princípu\nproporcionality, dovolací súd pristupuje až v prípade, že nezistil dôvod pre odmietnutie dovolania\ngenerálneho prokurátora z niektorého dôvodu patriaceho do skôr skúmaného okruhu otázok. Len ak\npodnecovateľ využil všetky jemu dostupné opravné prostriedky, nebol však úspešný, môže dovolací\nsúd pristúpiť k skúmaniu, či generálnym prokurátorom napadnuté právoplatné rozhodnutie súdu\nporušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie\npráva, prípadne či potreba zrušiť napadnuté rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho\nnezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.\n\n25. V danom prípade generálny prokurátor tvrdí, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva\npodnecovateľky na spravodlivý proces (porušeniu práva na prístup k súdu), keď zastavil konania, hoci\nmal vo veci ďalej konať. Sám uviedol, že podnecovateľka mohla podať odvolanie proti uzneseniu o\nzastavení konania, napriek tomu zostala procesne pasívna.\n26. Pokiaľ preto dovolateľ poukazoval na procesnú nesprávnosť a sám pripúšťa, že mohla založiť dôvody\nna podanie odvolania, napriek tomu odvolanie v zákonom určenej lehote podnecovateľka nepodala,\nje neskoršia procesná aktivita generálneho prokurátora nenáležitá; dovolanie generálneho prokurátora\nnemožno v takom prípade považovať za procesne prípustné. Dovolací súd preto v danej veci ani\nnepristúpil k posúdeniu, či skutočne došlo k procesnej vade namietanej generálnym prokurátorom.\n27. Ako už uviedol najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 25. septembra 2024 sp. zn. 9CdoGp/1/2022 , od\nktorého záverov nemá dôvod sa odkloniť, Najvyšší súd Slovenskej republiky má za úlohu okrem svojej\nrozhodovacej činnosti, aj zjednocovať právne závery,\nmá k tomu i v Civilnom sporovom poriadku\nvytvorené vhodné procesné prostriedky (§ 48 CSP).\n28. Generálny prokurátor poukazoval na nekonzistentný prístup k riešeniu otázky subsidiarity najvyšším\nsúdom a navrhol predloženie veci veľkému senátu, ktorý postup si dovolací súd neosvojil. V dovolaní\noznačenom rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 9CdoGp/1/2020 (v ktorom bol vyslovený názor, že ak\nstrana, ktorá podala podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora dovolanie nepodala, hoci ho\nv minulosti podať mohla, je dovolanie generálneho prokurátora neprípustné) dovolací súd akceptoval\nprávne závery už vyslovené a podrobne analyzované v rozhodnutí sp. zn. 3CdoGp/1/2017, týkajúce sa\nprincípu subsidiarity dovolania generálneho prokurátora, za účinnosti Civilného sporového poriadku, a\nvecne na neho nadviazal.\n29. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. 1. 1993 s pôvodným\nnázvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období\njudikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený\nurčitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia\nnajvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne\nna ne nadviazali (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2017 sp. zn.\n3Cdo/6/2017; R 71/2018).\n30. S poukazom na uvedené, prezentovaný názor najvyššieho súdu vo veci vedenej pod spisovou\nznačkou 9CdoGp/1/2020 (označenej v dovolaní generálneho prokurátora), ako aj 9CdoGp/1/2022,\nnepredstavoval ojedinelý názor na otázku subsidiarity dovolania generálneho prokurátora, ale\nopakovane potvrdený konkrétny právny názor, smerujúci k naplneniu zjednocovacej činnosti\ndovolacieho súdu.\n31. Odlišné riešenie otázky subsidiarity mali prijať generálnym prokurátorom označené rozhodnutia v\ndovolaní pod sp. zn. 2CdoGp/1/2021 a sp. zn. 1CdoGp/2/2021 (v obidvoch prípadoch považoval najvyšší\nsúd podmienku subsidiarity za splnenú, hoci išlo o situácie, kedy bolo dovolanie generálneho prokurátora\npodané proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie a podávateľ podnetu sám odvolanie nepodal, hoci ho\nv minulosti podať mohol). Z uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu však vyplýva zásadná odlišnosť,\nspočívajúca v podaní dovolania generálneho prokurátora podľa Civilného mimosporového poriadku §\n78 CMP (zákon č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“), ktorá podľa názoru\ndovolacieho súdu bráni zjednocovaniu výkladu subsidiarity dovolania generálneho prokurátora podľa\ndvoch samostatných procesných kódexov.\n32. Úprava dovolania generálneho prokurátora v mimosporovom konaní je odlišná od sporového\nkonania. Subsidiarita prípustnosti dovolania generálneho prokurátora znamená, že pred podaním\ndovolania generálneho prokurátora má vždy prednosť iný prostriedok nápravy. Dovolanie generálneho\nprokurátora by malo byť posledným prostriedkom, ktorým je možné zvrátiť právny stav založený sporným\nrozhodnutím. Inak povedané, účastníci konania majú povinnosť vyčerpať všetky dostupné prostriedky\nnápravy (Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok.\nKomentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 255 s.).\n\n33. Civilný mimosporový poriadok uvádza, že postačí, ak iné prostriedky nápravy nie sú prípustné,\na to v čase podania dovolania generálneho prokurátora. Z uvedeného možno dospieť k záveru,\nže zákonodarca smeruje k odlišnému prístupu pri posudzovaní subsidiarity dovolania generálneho\nprokurátora v tom zmysle, že by sa malo posudzovať menej prísne vo vzťahu k prípustným, ale aj\nnevyužitým opravným prostriedkom, prípadne iným prostriedkom procesnej obrany. Uvedený záver má\nsvoje opodstatnenie práve v mimosporových konaniach. Práve v nich ide o právne veci, o ktorých\nprejednanie a rozhodnutie je celospoločenský záujem. Iniciovanie opravných konaní je vždy však\nvýlučne v rukách účastníkov konania. Vzhľadom na to, že predmetom týchto konaní nie sú len\nsúkromnoprávne záujmy, ale aj záujem verejný, ktorý sa prejavuje v mnohých ustanoveniach Civilného\nmimosporového poriadku, je namieste, aby mal generálny prokurátor možnosť iniciovať sám opravné\nkonanie prostredníctvom dovolania generálneho prokurátora a pri extrémnych pochybeniach iniciovať\nzásah do konečného rozhodnutia, aj keď účastníci v tomto smere zlyhali (Smyčková, R., Števček, M.,\nTomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava :\nC. H. Beck, 2017, 256 s.).\n34. Právnou úpravou, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 48 ods. 1 CSP, je sledovaný cieľ riešiť prípady, v\nktorých (trojčlenný) senát najvyššieho súdu dospeje k záveru, že je dôvod na zmenu, teda na odklonenie\nsa od konštantnej línie rozhodovania. Senát, ktorý dospeje k tomuto záveru, je povinný postúpiť vec\nveľkému senátu. Na druhej strane, ale účelom tohto ustanovenia bez pochyby nie je, aby bola veľkým\nsenátom posudzovaná správnosť názoru trojčlenného senátu, podľa ktorého nie je dôvod na zmenu\ndoterajších právnych náhľadov.\n35. V posudzovanom prípade najvyšší súd posúdil subsidiaritu dovolania generálneho prokurátora v\nsúlade so skoršími rozhodnutiami trojčlenných senátov najvyššieho súdu (sp. zn. 3CdoGp/1/2017 zo 14.\nseptembra 2017 a sp. zn. 9CdoGp/1/2020 z 29. marca 2022 a 9CdoGp/1/2022 z 25. septembra 2024) a\npreto vec nepostúpil veľkému senátu v zmysle § 48 ods. 1 CSP. Pokiaľ trojčlenný senát dovolacieho súdu\ndospel k záveru, že nie sú dané dôvody na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu,\nalebo na zmenu právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí trojčlenného senátu najvyššieho\nsúdu, vec nepostúpi senátu najvyššieho súdu (R 17/2017). Pokiaľ by existovalo rozhodnutie trojčlenného\nsenátu najvyššieho súdu, vyjadrujúce odlišný právny názor už vyslovený iným trojčlenným senátom, nie\nje splnená zákonná podmienka v ustanovení § 48 ods. 1 CSP (sp. zn. 1VCdo/4/2019).\n36. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd odmietol procesne neprípustné dovolanie generálneho\nprokurátora podľa ustanovenia § 464 CSP a § 447 písm. c) CSP.\n37. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní generálneho prokurátora\nneodôvodňuje (§ 464 CSP v spojení s § 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3ff863a4-c13e-4b0e-a5b5-23ba95b6cbf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 793/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 793/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1"}, {"guid": "ussr:d025420b-c4ea-4f24-9c60-2cebd902b65c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 454/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 454/2016 z 26. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1"}, {"guid": "ussr:40f06b6f-1568-407d-9b67-a8012e58ffb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.277.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 277/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 277/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.277.2016.1"}, {"guid": "ussr:d91f4b35-3074-49f6-9e62-087dae982e1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.216.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 216/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 216/2016 z 6. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-06", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.216.2016.1"}, {"guid": "ussr:45f5571a-5a8b-463e-bfe1-08bd421d7d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1"}, {"guid": "ussr:2d92d8d4-b52d-4345-9941-6f857528ac89", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2013 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d92d8d4-b52d-4345-9941-6f857528ac89"}, {"guid": "ussr:77b3bb4d-c2a5-4455-ae75-798c8924548c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 265/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 265/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77b3bb4d-c2a5-4455-ae75-798c8924548c"}, {"guid": "ussr:aaedadf8-e94c-4d80-b7a8-bafcd73a429d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 129/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 129/2013 z 8. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-08", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaedadf8-e94c-4d80-b7a8-bafcd73a429d"}, {"guid": "d1104f1b-a2fc-48d0-a90d-75f56bcec529:47d41809-6d27-4580-be83-08d74a7b9320", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1306206004.1", "spisova_znacka": "9CdoGp/1/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoGp/1/2022 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1306206004.1"}, {"guid": "ff6d8185-61e8-40c4-a206-54e8c365bbbe:15faf5b5-2761-4aa9-bf09-ba7927a52c0b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:0020200784.1", "spisova_znacka": "2CdoGp/1/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoGp/1/2021 z 30. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:0020200784.1"}, {"guid": "30e72ce9-5200-4d80-977f-1d2dff6845ac:9d1bd8d9-2246-4065-82c1-bb528d06ada0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1113233930.1", "spisova_znacka": "3CdoGp/1/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoGp/1/2017 z 13. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1113233930.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4b8f7582-e33d-4b31-8b0f-7a2ed69c9d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.144.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 144/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 144/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.144.2025.1"}, {"guid": "ussr:1ba398d0-59c3-4d02-8e5c-c5d74b8d0a39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.270.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 270/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 270/2024 z 8. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.270.2024.2"}, {"guid": "8ba7620a-df7b-47ea-a392-a3d6ea2bd24b:edc9d11c-9868-4633-9ded-3eecdc5c2e4b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2123208884.2", "spisova_znacka": "21Co/12/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/12/2026 z 18. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2123208884.2"}, {"guid": "460955ca-8f9d-46ca-9ec3-cd564168587f:d5b7c7f1-9705-4b07-a165-793288a70b18", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2025:2123208884.2", "spisova_znacka": "31C/99/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 31C/99/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2025:2123208884.2"}]}