{"guid": "f7347c36-7d32-4aed-ab01-9db422cce540:c711affc-6592-42de-94b7-d83498e1781e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1105207986.2", "spisova_znacka": "3Cdo/33/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/33/2023 z 19. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. novembra 2024, sp. zn. 3Cdo/33/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1105207986.2", "identifikacne_cislo": "1105207986", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2024-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c711affc-6592-42de-94b7-d83498e1781e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1105207986.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1105207986.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1105207986.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/33/2023\n1105207986\n19. 11. 2024\nJUDr. Ján Šikuta\nECLI:SK:NSSR:2024:1105207986.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H.. J. Q., narodeného L. zastúpeného JUDr. Milošom\nGerom, advokátom, Bytča, Ul. Štefánika č. 217, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska č. 71, IČO: 00166073, o\nnáhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/69/2005, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2023, sp. zn. 3Co/117/2021,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou (po rozšírení) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu\n3.100.146,98 eura s príslušenstvom, a to titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona\nč. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.\") a zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003\nZ. z.\").\n2. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie\") - v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV,\nrozsudkom z 1. júna 2010 č. k. 15C/69/2005-83 žalobu zamietol (I.); rozhodol o trovách konania (II.).\n3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd\") uznesením z 30. novembra 2011 sp. zn.\n4Co/404/2010 (č. l. 122) na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n3.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že súd prvej inštancie pri zisťovaní existencie\nnesprávneho úradného postupu, ako predpokladu zodpovednosti štátu podľa § 18 zákona č. 58/1969\nZb. a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. postupoval odchylne, rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhodnotil po\nprávnej stránke ako nesprávne.\n4. Súd prvej inštancie rozsudkom z 12. mája 2016 č. k. 15C/69/2005-670 (č. l. 906) žalobu zamietol (I.);\nrozhodol o trovách konania (II.).\n4.1. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu\nbola spôsobená nesprávnym úradným postupom, a to prieťahmi v exekučnom konaní vedenom súdnym\nexekútorom JUDr. Štefanom Šviderským pod sp. zn. Er 3196/1997 v spojení s konaním č. EX 586/1999 v\nobdobí rokov 1997 až 1999; súdnym exekútorom Ing. Štefanom Vargom v období rokov 1999 až 2004 a\nnezákonným rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou z 20. júla 2004 pod č. k. Er 196/1997-138\nv spojení s č. k. EX 586/1999, ktorým bola exekúcia zastavená. Žalobca žalobu rozšíril o obdobie\nnasledujúce i po roku 2004 a o dôvod prekročenia právomoci sudcov v konaniach Okresného súdu\n\nVranov nad Topľou pod č. k. Er 3196/1997 v spojení s č. k. EX 586/1999, Krajského súdu v Košiciach\npod sp. zn. 3C/4/2008 v spojení so sp. zn. 17Rob/1361/1996 a Krajského súdu v Prešove. Žalobca\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27. júna 1997 sp. zn. 17Rob/1361/1996 získal exekučný titul\nna vymoženie pohľadávky proti povinnej Obci Z. vo výške 99.997 Sk s príslušenstvom. Exekúciou bol\nuznesením Krajského súdu v Košiciach zo 14. novembra 1997 č. k. 2Zp/2158/1997 poverený súdny\nexekútor JUDr. Štefan Šviderský, ktorý bol uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou z 29. marca\n1999 č. k. Er 3196/1997 v spojení s č. k. EX 586/1999 z exekúcie vylúčený a jej vykonaním bol poverený\nsúdny exekútor Ing. Štefan Varga. Ten v priebehu rokov 1999 až 2004 vymohol len nepatrnú časť\npohľadávky (ca 2 %) a Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 20. júla 2004 č. k. Er 3196/1997-138\nv spojení s č. k. EX 586/1999 exekúciu zastavil. Podľa názoru žalobcu tým, že mu nedal Okresný súd\nVranov nad Topľou v týchto rozhodnutiach možnosť odvolať sa, hoci ustanovenie § 58 ods. 4 zákona\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov\nodvolanie proti zastaveniu exekúcie výslovne pripúšťa, postupoval nezákonne, čím po piatich rokoch\ntrvania exekúcie došlo k situácii, kedy povinný vyzval exekútora na vrátenie peňazí, ktoré vymohol.\nŽalobca tiež poukázal na prieťahy v exekučnom konaní súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského v\nobdobí rokov 1997 až 1999, ako aj súdneho exekútora Ing. Štefana Vargu v období rokov 1999 až 2004.\nŽalobca žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.0000.0000 Sk za to, že bol vystavený neistote\na stresu, čo malo dopad na jeho zdravotný stav tak, že začal trpieť ťažkou nevyliečiteľnou chorobou.\n4.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záverom, že žalobca nepredložil\nv časti žaloby titulom nesprávneho úradného postupu o existencii prieťahov rozhodnutie oprávneného\norgánu, ktorým bol podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. účinnom k 31. decembru 2012 Ústavný súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\"). Ústavný súd nálezom z 12. mája 2010 sp. zn. III.\nÚS 192/2010 sťažnosť žalobcu odmietol. Z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 3Cb/4/2008 súd prvej inštancie zistil, že nálezom ústavného súdu z 10. decembra 2013 sp.\nzn. II. ÚS 593/2012 ústavný súd konštatoval porušenie základného práva, aby sa vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a priznal žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 1.500 eur. Podľa\nnázoru súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno, respektíve na žalobe v tejto časti\nzotrval nedôvodne, keďže ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 593/2012 priznal žalobcovi finančné\nzadosťučinenie za vzniknuté prieťahy, ktoré prekrývajú obdobie uplatnené žalobcom v tomto konaní\na za nasledujúce obdobie, t. j. do rozhodnutia súdu prvej inštancie takéto rozhodnutie oprávneného\norgánu nepredložil, žalobu preto v tejto časti zamietol. V časti žaloby titulom nezákonného rozhodnutia\no prekročení právomoci neuniesol dôkazné bremeno a v časti rozšírenej žaloby nepreukázal ani\npredbežné prerokovanie orgánom štátu, preto aj v týchto častiach súd prvej inštancie žalobu zamietol.\nNad rámec uviedol, že dĺžka konania je zapríčinená i samotnými účastníkmi konania (opakovane\nniekoľkonásobne podávanie opravných prostriedkov, námietok zaujatosti, požadovanie o odročenie\npojednávaní) a preto podľa jeho názoru nie je možné prenášať zodpovednosť za priebeh a dĺžku konania\nna štát. Zodpovednosť na štát možno preniesť len v prípade jeho výlučného zavinenia.\n4.3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku.\n5. Odvolací súd na odvolanie žalobcu rozsudkom z 28. mája 2020 sp. zn. 3Co/221/2019 (č. l. 1050)\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I.); rozhodol o trovách konania (II.).\n5.1. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP\") potvrdil. K odvolacím námietkam\nžalobcu uviedol nasledovné.\n5.2. Odvolaciu námietku žalobcu, že si súd prvej inštancie riadne neujasnil o čom rozhoduje vyhodnotil\nako nedôvodnú. Zo žalobcom uvedeného uznesenia súdu prvej inštancie (č. l. 798) je zrejmé, čo bolo\npredmetom sporu, o ktorom súd prvej inštancie rozhodoval. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní z\n11. februára 2016 (č. l. 577) uplatňovaná škoda bola vyčíslená k 30. septembru 2011. V odvolaní (bod\n7., odrážka 9) zhrnul, že základom nároku vo veci je nesprávny úradný postup, nulitnosť nezákonných\nrozhodnutí, prekročenie právomoci vo veciach Er 3196/97, EX 586/99 i EX 1019/97 (zrejme Okresného\nsúdu Vranov nad Topľou) a súd je povinný primárne skúmať tieto pochybenia.\n5.3. K odvolacím námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie dostatočne nezistil skutkový stav veci a\nvec nesprávne právne posúdil, odvolací súd preskúmal, či právne posúdenie súdom prvej inštancie\nzodpovedá prislúchajúcim právnym normám. Čo sa týka rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad\nTopľou z 20. júla 2004 č. k. Er 3196/1997-138, ktorým bola zastavená exekúcia vedená na návrh\nžalobcu voči povinnej - obci Z., súd prvej inštancie prihliadol na zmenenú argumentáciu žalobcu a s\npoukazom na § 6 ods. 4 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. správne konštatoval, že nejde o nezákonné\n\nrozhodnutie. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu musí ísť zásadne o rozhodnutie právoplatné, aby\nsa rozhodovaním podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nezasahovalo do štandardného inštančného postupu\nv rámci riadnych opravných prostriedkov (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).\n5.4. Pokiaľ ide o zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. za rozhodnutia vydané v konaní\nvedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. Er 3196/1997 po rozhodnutí z 27. marca\n2007 č. k. Er 3196/97-268, ktorým súd exekúciu zastavil, vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že predbežné\nprerokovanie nároku súdu preukázal listinou založenou do súdneho spisu 11. februára 2012 (č. l. 583),\nodvolací súd preskúmaním tejto listiny zistil, že z jej obsahu nemožno vyvodiť, že by žalobca požiadal\nžalovanú o prerokovanie nároku na náhradu škody odvodzovanú z rozhodnutí vydaných v konaní\nvedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. Er 3196/1997 po 27. marci 2007. K ďalšej jeho\nsúvisiacej odvolacej námietke, že nebol súdom prvej inštancie vyzvaný na preukázanie predbežného\nprejednania jeho nároku, odvolací súd poukázal na zápisnicu z pojednávania z 26. marca 2015 (č. l. 569),\nz ktorej okrem iného vyplýva, že súd žalobcovi uložil, aby v stanovenej lehote predložil súdu žiadosť o\npredbežné prerokovanie nároku doručenú žalovanej ako aj odpoveď na túto žiadosť, čo žalobca neurobil.\nŽalobca k podaniam adresovaným žalovanej zo 14. marca 2011 (č. l. 284), z 27. septembra 2011 (č. l.\n573), z 12. októbra 2011 (č. l. 579) nepreukázal, že by tieto boli žalovanej doručené.\n5.5. K uplatnenému nároku žalobcu odvodzovanom z nesprávneho úradného postupu za prieťahy v\nkonaní vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. Er 3196/97 v spojení s konaním sp.\nzn. EX 586/1999 v období od roku 1999 do rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol, že\nústavný súd nálezom z 10. decembra 2013 sp. zn. II. ÚS 593/2012 rozhodol, že Krajský súd v Košiciach\nv konaniach vedených pod sp. zn. 4Cb/1/2018 (predtým sp. zn. 18Rob/1357/96), sp. zn. 3Cb/4/2008\n(predtým sp. zn. 17Rob/1361/96) porušil základné právo žalobcu, aby sa jeho vec prerokovala bez\nzbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;\nKrajskému súdu v Košiciach v týchto konaniach prikázal konať bez zbytočných prieťahov a žalobcovi\npriznal finančné zadosťučinenie v sume 1.500 eur. Odvolací súd pri tomto preskúmaní postupoval podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z., keďže prieťahy trvali do doby po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Čo sa\ntýka predbežného prerokovania žalobcovho nároku u žalovanej, odvolací súd uviedol, že zo žiadosti\nžalobcu adresovanej žalovanej zo 14. marca 2011 (č. l. 284) vyplýva, že táto sa týkala odškodnenia\nnemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I vedenom pod sp. zn. 15C/69/2005,\nteda netýkala sa predmetu konania a rozhodovania pod sp. zn. Er 3196/1997. Ďalej zo žiadosti žalobcu\no odškodnenie z 27. septembra 2011 adresovanej žalovanej (č. l. 573 až 578) vyplýva, že si žalobca\nnárokoval sumu 4.616.647 eur; žalobca v nej uvádza ako prvé nezákonné rozhodnutie Krajského súdu\nv Košiciach z roku 2008, ktorým súd skončil konanie vedené pod sp. zn. 17Rob/1361/96 (preradené pod\nsp. zn. 3Cb/4/2008); žalobca zároveň uviedol, že súd sa od roku 2009 usiluje o nezákonné prejednanie\na zamietnutie nároku po 11 rokoch. K tejto žiadosti nie je pripojený doklad o jej odoslaní a doručení\nžalovanej a žalobca v konaní nepreukázal doručenie tejto žiadosti žalovanej. Podľa odvolacieho súdu,\nak by sa vychádzalo z toho, že ide o podanie z roku 2011, tak nemožno uvažovať, že mohlo dôjsť k\npredbežnému prerokovaniu tohto nároku žalobou, ktorá bola doručená na súd 4. marca 2005. Žalobca\nza začiatok nesprávneho konania (rozhodovania) označil rok 2008; na č. l. 579-586 je založená žiadosť\nžalobcu z 12. októbra 2011, ktorou žiadal o odškodnenie majetkovej aj nemajetkovej ujmy spolu vo\nvýške 261.758,33 eura. I v tejto žiadosti je ako prvé nezákonné rozhodnutie uvedené rozhodnutie\nKrajského súdu v Košiciach z roku 2008; okrem toho touto žiadosťou žalobca žiadal odškodnenie aj\nza rozhodovanie Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej od roku 2008 pod sp. zn. 4Cb/1/2008\n(predtým 18Rob/1357/96). V závere svojej žiadosti (č. l. 586) uviedol, že za prieťahy v konaní Er 3196/97\nžiada 41.000 eur ako náhradu škody, náhradu nemajetkovej ujmy za toto konanie, ako aj za konanie\nvedené pod sp. zn. Er 3157/97, 136.000 eur. Ani k tejto žiadosti nie je pripojený doklad o jej odoslaní a\ndoručení žalovanej, žalobca v konaní nepreukázal, že by bola doručená žalovanej. Podľa odvolacieho\nsúdu, ak by sa vychádzalo z toho, že ide o podanie z roku 2011, tak ani pri tomto nemožno uvažovať\no tom, že touto žiadosťou došlo k predbežnému prerokovaniu nároku uplatneného touto žalobou, ktorá\ndošla na súd 4. marca 2005. Podstatným bolo, že žalobca v nej označil za začiatok nesprávneho konania\nrok 2008. Na č. l. 583 je v súdnom spise založená kópia oznámenia žalovanej z 2. januára 2012, ktorú\nsúdu predložil žalobca na výzvu na pojednávaní 11. februára 2016 ako preukázanie toho, že žiadosť\no predbežné prerokovanie nároku so žalovaným z 27. septembra 2011 založená v spise (č. l. 573 až\n578) bola žalovanej doručená; žalovaná sa k tejto listine nevyjadrila. V oznámení žalovanej o výsledku\npredbežného prejednania nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. z 2. januára 2012 č. 11414/2012/154\nadresovanom žalobcovi, žalovaná uviedla, že žiadosti, ktoré jej boli doručené 30. septembra 2011 a\n27. januára 2012 o náhradu škody v celkovej sume 4.616.647 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym\n\núradným postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 17Rob/1631/96 (teraz\n3Cb/4/2008) a pod sp. zn. 18Rob/1357/96 (teraz 4Cb/1/2008) predbežne prerokoval a vyhodnotil ich\nako právne neopodstatnené z dôvodu nesplnenia základných zákonných predpokladov zodpovednosti\nštátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca k oznámeniu žalovanej nepripojil jeho žiadosti,\nktoré mu predchádzali. Že by jednou v oznámení uvádzaných žiadostí mohla byť žiadosť žalobcu z 27.\nseptembra 2011 (doručená žalovanej 30. septembra 2012), v súdnom spise založená ako na č. l. 573 až\n578 nasvedčuje to, že si ňou uplatňuje náhradu majetkovej ujmy 4.616.647 eur, čo je suma uvedená v\noznámení žalovanej z 2. januára 2012 (č. l. 583). Ani v tomto prípade nemôže ísť o doklad o predbežnom\nprejednaní pôvodne uplatneného nároku, ktorý bol vyčíslený (len) na 54.392.141 Sk (1.805.488,32 eura),\nnielen preto, že ide o žiadosti podané po podaní žaloby (4. marca 2005), ale aj s ohľadom na vyjadrenie\nžalobcu v závere svojej žaloby, že sa obrátil (niekedy pred 1. marcom 2005) na žalovanú so žiadosťou\npodľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., a že táto mu na ňu neodpovedala. Podstatnou skutočnosťou je\npodľa názoru odvolacieho súdu to, že v oznámení žalovanej z 2. januára 2012 č. 11414/2012/154, ktoré\nmohlo byť odpoveďou na jeho žiadosti o poskytnutie náhrady škody zaslanej žalovanej, sú uvedené\nkonania iného súdu (Krajského súdu v Košiciach) a nie konanie Okresného súdu Vranov nad Topľou\n(sp. zn. Er 3196/1997), ktoré žalobca v žalobe v priebehu konania na súde prvej inštancie i v odvolaní\nuvádzal ako to, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu a prieťahom v konaní a v ktorom\nbol poškodený.\n5.6. Odvolací súd riadiac sa právnou úpravou podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. preto napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.\n5.7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP.\n6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu z 28. mája 2020 č. k. 3Co/21/2019-1050 podal žalobca (ďalej\naj ako „dovolateľ\") dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\")\nrozhodol uznesením 25. augusta 2021 sp. zn. 1Cdo/16/2021 s tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko spor na odvolacom súde rozhodovala vylúčená sudkyňa\nv zmysle § 49 ods. 2 CSP.\n7. Na základe uvedeného odvolací súd opätovne konal a rozhodol uznesením z 31. januára 2023\nč. k. 3Co/117/2021-1180, pričom zopakoval svoje argumenty z rozhodnutia z 28. mája 2020 č. k.\n3Co/221/2019-1050 a doplnil z akého dôvodu najvyšší súd vrátil rozsudok odvolacieho súdu na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n8. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu z 31. januára 2023 č. k. 3Co/117/2021-1180, podal žalobca\n(ďalej len „dovolateľ\") dovolanie (č. l. 1190), prípustnosť ktorého vyvodzuje z ustanovení § 420 písm. e)\na písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „CSP\") a § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP.\n8.1. V rámci odôvodnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. e) CSP dovolateľ uviedol, že v\nrokoch 2016 - 2023 rozhodoval nezákonný senát 3Co. Podľa zákona mal vec prejednať senát 4Co (senát\nDr. Kleinovej). Keďže senát 4Co už predtým rozhodoval predchádzajúce odvolanie proti rozsudku súdu\nprvého stupňa z 1. júna 2010. Odvolací súd odignoroval námietku dovolateľa ohľadne zasahovania do\nnezávislosti súdu nezákonnou zmenou senátu 4Co na senát 3Co, aj keď to bola povinnosť skúmať ex\noffo.\n8.2. V rámci odôvodnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľ uviedol, že odvolací\nsúd bol povinný 31. januára 2023 nariadiť pojednávanie a predvolať účastníkov na pojednávanie, (a to\nna základe ustanovenia § 358 ods. 1 CSP). Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vykonával dokazovanie,\nskúmal a doplňoval otázky, hlavne ohľadom toho či žalobca preukázal predbežné prejednanie nároku\nna odškodnenie u žalovaného. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie odvolacieho súdu\nv bodoch 11. - 28. ako aj v bodoch 21. - 25.. Odvolací súd nepovažoval listinu žalovaného z 2. januára\n2012 za dôkaz, že žiadosť dovolateľa o predbežné prejednanie škôd vzniknutých od 27. februára 2007\ndo 30. septembra 2011 bola žalovanému riadne doručená a žalovaný na túto žiadosť dovolateľa vydal\nstanovisko, že žiadosť zamieta. Pokiaľ teda odvolací súd negoval túto listinu, zmenil tak názor, avšak\ntieto listiny neboli podané pred podaním reparačnej žaloby 1. marca 2005 a tak nepreukazujú predbežné\nprejednanie nároku za roky 1997 - 2004. Odvolací súd, podľa názoru dovolateľa, vyfabuloval nový a\nďalší dôvod pre zamietnutie žaloby 28. mája 2020 čo iba vedie k zmätočnosti a nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Dovolateľ tiež poukázal na listinu nachádzajúcu sa v spise na č. l. 8 z 22.\n\nfebruára 2005, žiadosť o náhradu škody vo výške 54.392.141 Sk, s pečiatkou žalovaného o prijatí\nžiadosti.\n8.3. Dovolateľ namietal aj ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP, kde uviedol, že\nnesprávne posúdenie otázky povinnosti predbežného prejednania žiadosti o odškodnenie vo vzťahu\nk procesnému postupu súdu, keď pokiaľ súd uviedol, že požadované odškodnenie doposiaľ nebolo\nprejednané Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, je ex offo povinný konanie iba zastaviť,\nnie však žalobu z tohto dôvodu zamietnuť vecnoprávnym rozsudkom. K uvedenému uviedol aj uznesenie\nnajvyššieho súdu z 25. novembra 2020 sp. zn. 1KO/17/2020 a poukázal aj na závery Najvyššieho súdu\nČSSR z 15. januára 1980 sp. zn. Cpjf 145/78 (R 20/1981).\n8.4. Uviedol, že dovolacím dôvodom bolo nesprávne právne posúdenie otázky nedodržania postupu\nsúdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „OSP\") odvolacím súdom uvedenom v bode 27. rozhodnutia. Súd prvej inštancie\npovažoval za nedôvodné, že dovolateľ nebol oboznámený s tým, ktoré právne významné skutočnosti\nzostali sporné, ktoré z navrhovaných dôkazov súd vykoná, a ktoré nevykoná aj keď boli navrhnuté.\nTúto otázku tak súd vyriešil odlišne s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu - uznesenie z 28. mája\n2013, sp. zn. 4Cdo/167/2012. Dovolateľ tiež uviedol, že odvolací súd sa nezaoberal jeho odvolacími\nnámietkami, ako boli: ignorovanie právneho názoru Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011\nč. k. 4Co/404/201-122 (správne je č. k. 4Co/404/2010-122, pozn.), súdy nižšieho stupňa zdôraznili\nsvoju neprávomoc a neriadili sa záväzným právnym názorom odvolacieho súdu z 30. novembra 2011,\nnevykonali dôkazy k podstatným otázkam a nezisťovali skutkový stav. Podľa názoru dovolateľa si súd\nprvého stupňa riadne neujasnil o čom a o akom žalobnom nároku mal rozhodnúť k 12. máju 2016. V\nzáhlaví rozsudku aj textu bolo uvedené, že rozhoduje o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 vo\nvýške 3.083.838,40 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 531.102,70 eura, avšak súd uznesením z 11.\nfebruára 2016 pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný uhradiť 92.903.716 Sk s 12 % úrokom z\nomeškania ročne zo sumy 58.321.375 Sk od 1. marca 2005 do zaplatenia s 12 % úrokom z omeškania\nročne zo sumy 34.582.341 Sk od 1. októbra 2011 do zaplatenia a titulom nemajektovej ujmy 1.000.000\nSk s 12 % úrokom z omeškania ročne od 26. januára 2006 do zaplatenia a náhradu trov konania, všetko\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe uvedené tak dovolateľ uviedol, že súd nerozhodol\no celom žalobnom nároku, rozsudok sa týka len časti nároku, chýba požadované príslušenstvo nároku\nv zmysle zákonného úroku z omeškania a v prípade majetkovej ujmy súd rozhodol o úplne inej veci.\n8.5. Dovolateľ ďalej uvádza, že odvolací súd na strane č. 11 dole uviedol, že pri posudzovaní porušenia\npráva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov odmietol svoju právomoc. Uviedol, že toto porušenie\nje kompetentný skúmať iba Ústavný súd Slovenskej republiky, že všeobecný súd nemá kompetenciu\nskúmať a zisťovať zbytočné prieťahy v konaní, nemôže riešiť inštančný princíp, teda nemôže skúmať\nprieťahy u vyšších súdov. Ďalej uviedol, že ak by kompetencie mali mimo Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky aj iné orgány, mohlo by dôjsť ku kríženiu rozhodnutí rôznych orgánov s rôznym stupňom\nhierarchie. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie taktiež ignoroval záväzný právny názor a pokyny\nz uznesenia odvolacieho súdu z 30. novembra 2011. Súd, podľa názoru dovolateľa, ignoroval všetky\ntvrdenia a dôkazy žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu exekútorov, exekučného súdu, Krajského\nsúdu Košice a Krajského súdu Prešov, ako aj najvyššieho súdu, ktoré vo veciach bezdôvodného\nzastavenia exekúcie zo 7. júla 2009 Er 3196/97 ignorovali svoju povinnosť vychádzať z právoplatne\nvyriešenej a rozhodnutej prejudiciálnej otázky, čo zakladá nesprávnosť, neúplnosť a nepreskúmateľnosť\nrozsudku.\n8.6. Dovolateľ v konaní na nižších inštanciách predložil listiny na vykonanie dôkazov (č. l. 1-44) a žiadal\nsúd, aby tieto dôkazy vykonal, čo neurobil. Porušenie práva na spravodlivý proces videl dovolateľ aj v\ntom, že súd si neuvedomil, že v období od 2004 - 2007 sa žalovaný usiloval svojimi návrhmi o zastavenie\nexekúcií a okresný súd Vranov nad Topľou začal svojvoľne sám prehlasovať pohľadávky a duplicitné a\nsvojvoľne jednal akoby pohľadávky neboli právoplatné.\n8.7. Podľa názoru dovolateľa sa súdy odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a\nústavného súdu v týchto otázkach:\na) platobný rozkaz bol povinnému doručení po podaní návrhu na obnovu konania, aj keď doručenie\nplatobného rozkazu v návrhu na obnovu konania nenamietal,\nb) opätovné vydanie platobného rozkazu a jeho doručenie povinnému bolo porušením princípu právnej\nistoty a nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia,\nc) nebolo prípustné, aby súd konal na podklade neexistujúceho a v procesnom kódexe neupravenom\nprostriedku procesnej obrany,\nd) bolo v rozpore s princípom právneho štátu a s princípom právnej istoty keď došlo k doručeniu\nplatobného rozkazu po 11 rokoch od jeho vydania,\n\ne) obchádzanie faktu, že bolo preukázané, že štatutár povinného z platobného rozkazu platobný rozkaz\nprevzal a odpor voči nemu nepodal, bolo v hrubom rozpore rozhodnutiami najvyššieho súdu a Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky,\nf) žalobca nebol predvolaný na výsluch svedka,\ng) súdy sa v danej veci nevysporiadali s námietkami dovolateľa ohľadom doručenia platobného rozkazu\npovinnému a odmietli vykonať navrhnuté dôkazy bez odôvodnenia čo je rovnako považované za odňatie\nkonania pred súdom,\nh) odklon spočíva v tom, že súdy sa odklonili od prejudiciálnej otázky v tom, že kedy a ako bol platobný\nrozkaz doručený a konali tak bez náležitého odôvodnenia,\ni) nevyjadrenie sa k otázke doručenia platobného rozkazu povinného,\nj) žiaden právny predpis neumožňuje súdu, aby po 10 rokoch vstúpil do prebiehajúcej exekúcie.\n8.8. Dovolateľ ďalej poukázal, že touto vecou je potrebné sa zoberať v zmysle § 6 ods. 4 zákona č.\n514/2003 Z. z. ako prípadom hodným osobitného zreteľa. V závere svojho dovolania dovolateľ uviedol\n14 okruhov otázok, ktoré je potrebné vyriešiť a zanalyzovať, a to:\nI. Lex specialis\nII. Premlčanie práva\nIII. Konkludentný spôsob doručovania všetkých poštových zásielok\nIV. Otázka kto, kedy a ako konkludentne prevzal exekučný titul\nV. Na nepráve nie je možné v právnom štáte budovať štát a právo\nVI. Neexistencia zákona, ktorý by umožňoval v roku 2008 začať hľadať súdu po 11 rokoch dôvody pre\nzrušenie exekučného titulu z roku 1997\nVII. Pokrivenie ústavy a čl. 2 ods. 2\nVIII. Exces Krajského súdu Košice z roku 2008 nemá a nemôže mať žiadny právny význam, ide o ničotnú,\nnulitnú činnosť, ktorá nemá žiadne právne účinky\nIX. Pri opakovanom posúdení jednej a tej istej predbežnej otázky brať ohľad na to, ako bola táto otázka\nposudzovaná iným súdom, a pokiaľ sa chce od takéhoto riešenia odchýliť, musí vysvetliť prečo tak robí\nX. Porušenie zásady kontradiktórnosti a nestrannosti konania\nXI. Exces Krajského súdu Košice z roku 2008 iba generuje ďalšie a ďalšie škody\nXII. Tunelovanie majetku povinného behom exekúcie ER 3159/97 komunálnou mafiou na Domaši\nXIII. Imreho spolok si privatizoval súdnu moc, aby vyhovel sebe a „našim ľuďom\"\nXIV. Krytie vtedajším ministrom spravodlivosti JUDr. Harabínom.\n8.9. Na základe uvedených skutočností tak dovolateľ navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok\nodvolacieho súdu z 31. januára 2023 č. k. 3Co/117/2021-1180 a súčasne, aby zrušil tiež rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie z 12. mája 2016 č. k. 15C/69/2005-670, a aby uložil povinnosť žalovanému uhradiť\ndovolateľovi trovy dovolacieho konania.\n9. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.\n10. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bol vydaný napádaný rozsudok (§ 424 CSP), a to za podmienky\njej zastúpenia i spísania dovolania na to zákonom určenou osobou (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal bez\nnariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP), či sú dané procesné predpoklady\npre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\nNa odôvodnenie, prečo bol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP), potom dovolací súd\nuvádza nasledovné:\n11. Aj za účinnosti CSP (podobne ako skôr za účinnosti jemu predchádzajúceho OSP) treba dovolanie\npovažovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného\nsporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším\nodvolaním\" a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani sebou samým) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu\n(v tejto súv. por. napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n12. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\n\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n13. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písmeno\ne)), a/alebo ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písmeno f)).\n14. Podľa § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\nI.\n15. Podľa § 420 písm. e) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsúd.\n16. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava\"), podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví\nzákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na\nrozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných\npravidiel).\n17. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje\nustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch\"), podľa ktorého zákonný sudca je\nsudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom\npráce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami\nsú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe\nzákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\n18. Ústavný súd opakovane judikoval, že za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy je zásadne\npotrebné považovať toho, kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce\nsúdu (napr. sp. zn. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02,III. ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV. ÚS 161/08).\nÚstavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie\nna súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa\nrozvrhu práce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Je nutné dodať, že\ntu nejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale rozvrh práce súladný so zákonom a nadzákonnými normami.\n19. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda súčasťou\nzákladného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy sudcom (spĺňajúcom\nuvedené predpoklady) a určenia zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce\ntak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne\ndôvody a rozličné účely výber súdov a sudcov „ad hoc\". Ak teda sudca bude určený v rozpore s rozvrhom\npráce alebo síce v súlade s ním, ale na základe takého jeho pravidla (opatrenia), ktoré odporuje zákonu,\nprávo na zákonného sudcu vyplývajúce z čl. 48 ods. 1 ústavy sa nerešpektuje a v takomto prípade treba\nsúd považovať v zmysle § 420 písm. e) CSP za nesprávne obsadený. Dovolací súd preto v súvislosti s\nnamietanou vadou (§ 420 písm. e) CSP) skúmal, či vybraný senát (ne)bol v danej veci určený v súlade\ns rozvrhom práce, a teda či súd (ne)bol správne obsadený.\n20. Dovolateľ namieta, že jeho spor mal na odvolacom súde prejednať senát 4Co JUDr. Kleinovej,\nktorý rozhodoval predchádzajúce odvolania. Zároveň uviedol, že túto námietku vzniesol už vo svojom\nprvom odvolaní, (na základe ktorého bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n3Co/221/2019-1050).\n\n21. K uvedenému najvyšší súd uvádza, že sa opätovne (dovolateľ túto namietku formuloval už vo svojom\nprvom dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Co/221/2019-1050) zaoberal touto\nnámietkou dovolateľa a skúmal či odvolací súd rozhodoval v zložení súladnom so zákonom a rozvrhom\npráce. Po preskúmaní uvedenej námietky najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd po zrušení jeho\nrozhodnutia najvyšší súdom a odstránení vytýkanej vady rozhodoval v zákonnom zložení. Predmetná\nsúdna vec bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie o odvolaní žalobcu 23. novembra 2017\n(č. l. 950). V zmysle všeobecných zásad platných pre občianskoprávne, správne a obchodnoprávne\nkolégium na rok 2017 Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2017 (v znení dodatku č.\n11 účinného od 10. novembra 2017), konkrétne čl. IV. odsek 4 sa síce (tak ako namieta žalobca)\nveci zrušené odvolacím súdom a vrátené súdu prvej inštancie a znovu predložené o odvolaní o tom\nistom predmete rozhodovania zapíšu do súdneho registra tomu odvolaciemu senátu, ktorý vec zrušil,\npod novú spisovú značku. Výnimka z tohto pravidla je však obsiahnutá v odseku 10 tohto článku,\npodľa ktorého, ak vec nemožno zapísať podľa odsekov 4 až 9 pôvodnému senátu, pretože senát v\npôvodnom zložení neexistuje, pridelí sa senátu, v ktorom je podľa rozvrhu práce zaradený sudca,\nktorý bol určený ako spravodajca pôvodného senátu. Vo veci vedenej pod sp. zn. 4Co/404/2010 bola\nsudkyňou spravodajkyňou JUDr. Alexandra Hanusová, ktorá bola neskôr, v čase predloženia predmetnej\nveci odvolaciemu súdu 23. novembra 2017, zaradená do senátu 3Co, preto je nutné konštatovať, že\npredmetná súdna vec bola senátu 3Co pridelená na vybavenie v súlade s Rozvrhom práce Krajského\nsúdu v Bratislave na rok 2017. Uvedené zhodne konštatoval najvyšší súd už v roku 2011, keď na základe\nvtedy uvedenej dovolateľovej námietke taktiež skúmal či došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle\n§ 421 písm. e) CSP. Najvyšší súd preto opätovne, z tohto dôvodu, nedospel k záveru, že v tejto časti\ndošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. e) CSP.\nII.\n22. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n23. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia;\nrozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo\n(3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k\nžalobcom namietanej procesnej vade.\n24. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n25. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97,II. ÚS 3/97 a\nII. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup\" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol\nspor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej\núčasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012).\nTento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu\nčinnosť súdu. „Postupom súdu\" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné\nrozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n\n26. Dovolateľ namietal, že odvolací súd bol povinný nariadiť pojednávanie nakoľko súd vykonával\ndôkazy. K uvedenému najvyšší súd uvádza, že odvolací súd, tak ako to vyplýva zo spisu, ako aj zo\nsamotného rozhodnutia, nevykonával dôkazy, ale oboznamoval sa so spisom, nezaoberal sa novými\ndôkazmi. Preto najvyšší súd považuje túto námietku za nedôvodnú.\n27. Avšak ťažiskovou argumentáciou dovolateľa bolo, že nižšie súdy nesprávne posúdili skutkovú\nsituáciu, a to v tom, že listinu z 2. januára 2012 (č. l. 804), ktorú dovolateľ predložil na pojednávaní pred\nsúdom prvej inštancie, ktoré sa konalo 11. februára 2016, nepovažoval za preukázanie predbežného\nposúdenia Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. K uvedenému najvyšší súd uvádza, že\nodvolací súd sa s uvedenou argumentáciou dovolateľa vysporiadal v bode 22. svojho rozsudku, kde\nuviedol, že podľa uvedenej listiny si dovolateľ uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody, ktorá mu\nmala vzniknúť konaním Krajského súdu v Košiciach a nie konanie Okresného súdu vo Vranove nad\nTopľou vedené pod sp. zn. Er 3196/1997, ktoré označil dovolateľ v žalobe. Dovolateľ preto nesprávne\nuviedol, že odvolací súd považoval uvedenú listinu za preukázanie prerokovania nároku na náhradu\nškody, avšak nebola podaná pred podaním žaloby. Odvolací súd celkom jednoznačne povedal, že listina\nz 2. januára 2012 nepreukazuje prerokovanie rovnakého nároku na náhradu škody, ktorú dovolateľ\nžaloval práve v tomto konaní.\n28. Dovolateľ namietal, že súdy opomenuli a zdôraznili svoju neprávomoc pri odškodňovaní za prieťahy v\nkonaní a neriadili sa záväzným právnym názor odvolacieho súdu z 30. novembra 2011. Je však potrebné\nzdôrazniť, že ústavný súd 10. decembra 2013 priznal nárok na náhradu škody za prieťahy v konaní v\nsume 1.500 eur, ktoré dovolateľovi bol povinný uhradiť Krajský súd v Košiciach.\n29. Súdy si podľa názoru dovolateľa neujasnili o čom a o akom žalobnom návrhu majú rozhodovať.\nK uvedenému najvyšší súd uvádza, že odvolací súd v bode 13. svojho rozsudku uviedol: „Žalobca v\nodvolaní zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v konaní pred súdom prvej inštancie a k návrhu\nna rozhodnutie uviedol, že súd si riadne neujasnil o čom rozhoduje, ak v záhlaví rozsudku, a aj v jeho\nodôvodnení uviedol, že rozhoduje o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vo výške 3.083.838,40\neura (99.903.716 Sk) a nemajetkovej ujme 531.102,70 eura (16.000.000 Sk), hoci uznesením z 11.\n2. 2016 pripustil zmenu petitu, (o ktorú žiadal od roku 2012) tak, že odporca je povinný uhradiť\nmu 92.903.716 Sk (3.083.838,41 eura) s 12 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 34.582 341 Sk\n(1.147.923,42 eura) od 1. 10. 2011 do zaplatenia, nemajetkovú ujmu 1.000.000 Sk (33.193,92 eura)\ns 12 % úrokom z omeškania ročne od 26. 1. 2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd zistil, že táto námietka nie je dôvodná, keď z\nžalobcom uvedeného uznesenia súdu prvej inštancie (č. l. 798) je zrejmé, čo bolo predmetom sporu, o\nktorom súd rozhodoval. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní 11. 2. 2016 (č. l. 577 posledný odsek)\nuplatňovaná škoda bola vyčíslená k 30. 9. 2011. V odvolaní, v bode 7. odrážke 9 zhrnul, že základom\nnároku vo veci je nesprávny úradný postup, nulitnosť nezákonných rozhodnutí, prekročenie právomoci\nvo veciach Er 3196/97, EX 586/99 i EX 1019/97 (zrejme Okresného súdu vo Vranove nad Topľou) a súd\nje povinný primárne skúmať tieto pochybenia.\" Na základe uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa\ntouto dovolateľovou námietkou zaoberal, preto jeho námietka, že by na základe uvedených skutočností\nmalo dôjsť k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP neobstojí.\n30. Dovolateľ tiež uviedol, že súdy sa nezaoberali jeho námietkou v súvislosti s predložením listiny\npredloženou pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 2. januára 2012, ktorou mal preukázať, že došlo k\npredbežnému prejednaniu nároku na náhradu škody pred Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky. K uvedenému najvyšší súd uvádza, že odvolací súd sa aj touto námietkou dovolateľa\nvo svojom rozhodnutí zaoberal, a to v bode 16. svojho rozsudku, kde je uvedené: „Záver súdu\nprvej inštancie, že tento nárok nebolo možné priznať preto, že nebol predbežne prerokovaný so\nžalovaným, preskúmal podľa námietok žalobcu, že predbežné prerokovanie nároku súdu preukázal\nlistinou založenou do spisu 11. 2. 2016. Z listiny, na ktorú žalobca poukázal a je založená v spise ako č. l.\n583 zistil, že žalovaný na žiadosti žalobcu, ktoré mu boli doručené 30. 9. 2011 a 27. 1. 2012, a ktorými si\nuplatňoval náhradu škody v celkovej sume 4.616.647 eur za nesprávny úradný postup Krajského súdu v\nKošiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 17Rob/1631/96 (neskôr pod sp. zn. 3Cb/4/2008) a v konaní\nvedenom pod sp. zn. 18Rob/1357/96 (neskôr pod sp. zn. 4Cb/1/2008) boli predbežne prerokované a\nnebolo im vyhovené. Z tejto listiny ani podľa odvolacieho súdu nemožno vyvodiť, že žalobca požiadal\nžalovaného o prerokovanie nároku na náhradu škody odvodzovanú od rozhodnutí vydaných v konaní\nvedenom Okresným súdom vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. Er 3196/1997 po 27. 3. 2007 a teda,\n\nže jeho záver o nesplnení podmienky stanovenej pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy\nv ustanovení § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. nie je správny.\" Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa\nzaoberal námietkou dovolateľa, avšak vyhodnotil ju ako nedôvodnú, keďže dovolateľ v konaní predložil\nlistinu, z ktorej vyplýva, že na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky došlo k prerokovaniu\nnároku na náhradu škody, ktorá mala dovolateľovi vzniknúť v rámci konaní vedených na Krajskom súde\nv Košiciach a nie konaní vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou.\n31. Dovolateľ tiež argumentuje, že zmenil svoju právnu argumentáciu po rozhodnutí odvolacieho súdu,\na to s odkazom na § 6 ods. 4 zákon č. 514/2003, ale odvolací súd uviedol, že jeho právomoc sa spravuje\n§ 7 OSP a tiež si súd neujasnil, o ktorých konaniach má rozhodovať. Odvolací súd sa však námietkou\ndovolateľ zaoberal v bode 15. a16. svojho rozsudku, kde celkom jednoznačne poukázal na zmenu\nprávnej argumentácie dovolateľa a riadne a dostatočne sa s ňou vysporiadal. A tiež si dostatočne ujasnil\nv akých veciach koná.\n32. Dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom v zmysle § 420 písm. f) CSP uviedol, že predložil súdu\ndôkazné listiny (v dovolaní označené číslami 1-44) avšak súdy ich nevykonali. K uvedenému najvyšší\nsúd uvádza, že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť\nto, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz\nna jeho vykonanie (I. ÚS 52/2003). Z ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že zásah\ndo základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti bolo\nmožné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného\ndôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu\nvychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním\nnavrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v\nkonaní (I. ÚS350/08). Zo spisu je však zrejmé, že pokiaľ súd nevykonal nejaký dôkaz, ktorý bol navrhnutý\nstranou konania, tieto skutočnosti riadne a dostatočne odôvodnil.\nIII.\n33. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n34. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).\nMôže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu, (ktorej\nriešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Predmetná otázka musí byť\nzároveň procesnou stranou formulovaná v dovolaní. Právne otázky, ktoré neboli dovolateľom v dovolaní\npomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.\n35. Dovolateľ v súvislosti s § 421 ods. 1 písm. a) CSP namietal, že došlo k nesprávnemu posúdeniu\notázky povinnosti predbežného prejednania žiadosti o odškodnenie vo vzťahu k procesnému postupu,\npokiaľ sa preukáže že nedošlo k prejednaniu požadovaného odškodnenia na Ministerstve spravodlivosti\nSlovenskej republiky je ex offo povinný konanie iba zastaviť, nie žalobu z tohto dôvodu zamietnuť\nvecnoprávnym rozsudkom. V tejto súvislosti poukázal dovolateľ na uznesenie najvyššieho súdu z 25.\nnovembra 2020 sp. zn. 1KO/17/2020 a na závery Najvyššieho súdu ČSSR z 15. januára 1980 sp. zn.\nCpjf 145/78 (R 20/1981). Poukázal na časť uznesenia so sp. zn. 1KO/17/2020 (bod 14. a 15., ktorý aj\ncitoval), kde aj v dovolateľom citovanej časti, je záver, že Okresný súd Bratislava V nebol oprávnený\nzamietnuť žalobu a zastaviť konanie z dôvodu, že nie je príslušný konať. Nemožno uviesť, že sa odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu s poukazom na uznesenie 1KO/17/2020\nnakoľko sa nejedná o riešenie tej istej (alebo aspoň podobnej) otázky. Najvyšší súd sa v uznesení\n1KO/17/2020 zaoberal či bol Okresný súd Bratislava V príslušný konať (na základe predloženia veci\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), čo v rámci dovolateľovho konania nebolo predmetom\nsporu. Dovolateľ tiež poukázal na rozhodnutie R 20/1981. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje\npredovšetkým na skutočnosť, že v tomto rozhodnutí sa jedná o výklad ustanovení zákona č. 58/1969\nZb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným\n\npostupom a nie zákona č. 514/2003, ktorým dovolateľ argumentuje vo svojom dovolaní. Zároveň je\ntiež potrebné uviesť, že v zmysle tohto rozhodnutia, je povinnosťou súdu pokúsiť sa o odstránenie\nnedostatku, ktorým sa rozumie predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným\norgánom. Toho času Okresný súd Bratislava I. dovolateľa na pojednávaní 26. marca 2015 vyzval na\ndoplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - č. l. 569.\n36. Dovolateľ ďalej uviedol, že nesprávne posúdenie otázky nedodržania postupu súdu prvého stupňa a\nodvolacieho súdu spočíva v tom, že okresný súd neoboznámil dovolateľa s tým, ktoré právne významné\nskutočnosti zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná, aj keď\nboli navrhnuté a súd nepostupoval pri konaniach 11. februára 2016 a 12. mája 2016 pred vynesením\nrozsudku v súlade s ustanovením § 118 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\n(ďalej len ako „OSP\"). Pričom poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu z 28. mája 2013 so sp.\nzn. 4Cdo/167/2012. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na stranu 5 a 6 daného rozhodnutia,\nkde je jednoznačne uvedené, že aj v prípade, ak by došlo k porušeniu tohto práva, nemá to žiadny\ndosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu v čase rozhodovania,\nOSP priznáva. Ďalej je tiež uvedené: „Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom\nnediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,\nvyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo\nnapokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého stupňa,\nkeď súd vykonával dokazovanie výsluchmi účastníkov a svedkov, ku ktorým sa účastníci mali právo\npriebežne vyjadrovať, rozhodoval uznesením aj o návrhoch na vykonávanie ďalších dokazovaní a v\nzávere pojednávania účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy (por. napr. zápisnicu z pojednávania\nz 3. mája 2011 č. l. 808-846, kedy pojednávanie začalo o 8,30 hod. a skočilo o 17,30 hod.). Striktné\nnedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré\nprávne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, a ktoré zostali sporné)\nmožno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm.\nb) O.s.p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je\nprocesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.. Dovolateľka preto neopodstatnene namietala,\nže nedodržaním procesného postupu v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. účinného od 15. októbra 2008, jej\nsúd odňal možnosť pred súdom konať.\". Uvedené skutočnosti zdôraznil aj odvolací súd v rozhodnutí\nz 31. januára 2023 v bode 28., kde uviedol: „Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že\nsúd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods. 2 OSP,\nvyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci. Ak aj súd nedodrží daný\npostup, nemá to priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré\nmu Občiansky súdny poriadok priznával. Porušenie tohto zákonného ustanovenia nediskvalifikovalo\nžalobcu v jeho procesných právach, napr. práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať\ndôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a\npod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.5.2013 sp. zn. 4Cdo/167/2012).\".\n37. Dovolateľ pod písmenami a) - j) uviedol otázky, v ktorých sa mali súdy oboch inštancií odkloniť\nod ustálenej rozhodovacej praxe. K uvedenému najvyšší súd uvádza, že na to, aby mohlo dôjsť k\nposúdeniu týchto otázok, je nevyhnutné, aby dovolateľ nielen riadne označil rozhodnutia, od ktorých\nsa mali nižšie súdy odkloniť (čo neurobil), ale zároveň je potrebné, aby sa jednalo o otázky právne\na nie otázky skutkové. Takto dovolateľom formulované otázky sú otázky skutkové, ktoré nemôžu byť\npredmetom dovolacieho prieskumu.\n38. Na konci svojho dovolania dovolateľ špecifikoval 14 okruhov otázok, ktoré je podľa jeho názoru\npotrebné vyriešiť. K uvedenému najvyšší súd uvádza, že uvedené otázky nesúvisia s prejednávanou\nvecou, preto sa k nim nevyjadril.\n39. Dovolateľ vo svojom dovolaní síce formálne uviedol dôvod dovolania aj v zmysle § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP, avšak viac tento dovolací dôvod nešpecifikoval a neodôvodnil, preto sa najvyšší súd k nemu\nani nemohol vyjadriť.\n40. Záverom najvyšší súd už len uvádza, že pokiaľ dovolateľ poukazuje na obchodnoprávne spisy a na\n„harabínovské justície\" vo svojom dovolaní, tieto skutočnosti nemajú relevanciu s prejednávanou vecou.\n\n41. S ohľadom na uvedené podľa dovolacieho súdu dovolateľ neopodstatnene namietal nesprávny\nprocesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jemu patriacich procesných\npráv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Dovolací\nsúd preto dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c)\nCSP. Dovolací súd podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP odmietol ako neprípustné aj dovolanie podané\ndovolateľom podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\n42. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n43. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/117/2021", "guid": "f81ec56f-3d42-44aa-9ea0-f512667db1d8:9cc96322-527a-4c05-8384-0eb242462d3b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b03113cc-f276-4307-8189-84f8f8026700", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2012 z 10. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-10", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b03113cc-f276-4307-8189-84f8f8026700"}, {"guid": "ussr:538f30bf-c3cf-40c2-b126-3b6247505b74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:538f30bf-c3cf-40c2-b126-3b6247505b74"}, {"guid": "ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df"}, {"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:7332bf17-3beb-492e-a776-90b3558e7186", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/2010 z 12. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-12", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7332bf17-3beb-492e-a776-90b3558e7186"}, {"guid": "ussr:f371acff-24b4-4905-8147-410ca44da329", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f371acff-24b4-4905-8147-410ca44da329"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 118/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c"}, {"guid": "ussr:074ac2a0-b669-4297-8b50-042236f3fc53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "df0d7aa7-82ee-4070-9dca-76e9a9697174:833d7ff0-d3d0-4d47-bd98-3ae7a408592d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1519201794.1", "spisova_znacka": "1KO/17/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/17/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1519201794.1"}, {"guid": "f81ec56f-3d42-44aa-9ea0-f512667db1d8:9cc96322-527a-4c05-8384-0eb242462d3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/117/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/117/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f81ec56f-3d42-44aa-9ea0-f512667db1d8:9cc96322-527a-4c05-8384-0eb242462d3b"}, {"guid": "693a1d5f-bf2b-4538-84cd-f75a939a061e:e602a9ad-fc05-4180-b880-d80b9b794640", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/221/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/221/2019 z 21. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/693a1d5f-bf2b-4538-84cd-f75a939a061e:e602a9ad-fc05-4180-b880-d80b9b794640"}, {"guid": "ed603a29-3292-435d-b273-21a72e5e9334:b9d310ab-6c47-4075-936f-91a270d3baa3", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cb/1/2008", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cb/1/2008 z 15. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed603a29-3292-435d-b273-21a72e5e9334:b9d310ab-6c47-4075-936f-91a270d3baa3"}, {"guid": "e2bae405-61c3-41ef-b500-fd9482664bf7:e934a48a-06de-4245-a16d-75581124dbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Co/404/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/404/2010 z 30. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-11-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e2bae405-61c3-41ef-b500-fd9482664bf7:e934a48a-06de-4245-a16d-75581124dbe7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0bcbabbe-f294-4c12-b6d6-3ceff4c5a893", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.497.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 497/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 497/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.497.2024.1"}, {"guid": "5062c2cf-8b36-47ae-aff1-5976114df8d0:c90ff461-0a39-403e-8b95-f80c85660058", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200072.2", "spisova_znacka": "7Ssk/33/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/33/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200072.2"}, {"guid": "c936c079-040a-4b04-97c2-00ae5a6c1399:ae275313-3aa6-41c9-8fb3-8d26c0f1d479", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2126202098.1", "spisova_znacka": "14CoP/71/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14CoP/71/2026 z 15. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2126202098.1"}]}