{"guid": "b5553d87-58ff-41a6-92e4-15ccaa72bb86:02124078-f2f1-4579-9721-58d882c24290", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8720010849.2", "spisova_znacka": "4Tdo/35/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/35/2022 z 16. 8. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. augusta 2023, sp. zn. 4Tdo/35/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:8720010849.2", "identifikacne_cislo": "8720010849", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 541, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-541", "datum_vydania": "2023-08-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02124078-f2f1-4579-9721-58d882c24290", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8720010849.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8720010849.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8720010849.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/35/2022\n8720010849\n16. 08. 2023\nJUDr. Pavol Farkaš\nECLI:SK:NSSR:2023:8720010849.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr.\nMartiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na neverejnom zasadnutí konanom 16. augusta 2023\nv Bratislave v trestnej veci obvineného V. Y. a spol. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného\nzákona, v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, o dovolaní obvineného V. Y. proti uzneseniu\nKrajského súdu v Prešove zo 14. septembra 2021, sp. zn. 5To/16/2021, takto\nrozhodol:\nPodľa 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného V. Y. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Poprad (ďalej tiež ,,okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 11. mája 2021,\nsp. zn. 5T/69/2020, uznal obvineného V. Y., I. S., J. S. vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa §\n188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom\nzáklade, že\npo predchádzajúcej vzájomnej spoločnej dohode dňa 27.06.2020 v čase okolo 22.00 hod v bare F.,\nktorý sa nachádza na K. sv. A. č. XX/X v V., prišli spoločne k poškodenému V. S., ktorý vychádzal z\npriestorov WC baru F., vyzvali ho, aby vyšiel pred bar, kde po vyjdení z baru ho obž. I. S. dvakrát po\nsebe udrel do tváre, následkom čoho poškodený V. S. spadol na schody, kde ho obž. V. Y. a obž. J. S.\nchytili za ruky, načo mu všetci traja prehľadali oblečenie a zo zadného vrecka nohavíc mu zobrali mobilný\ntelefón zn. Huawei P9 lite, čiernej farby s puzdrom, v ktorom sa nachádzal jeho občiansky preukaz a\nkarta poistenca a z ponožky na pravej nohe mu obž. I. S. zobral finančnú hotovosť v sume 560 eur,\nčím poškodenému V. S. spôsobili pomliaždenie oboch rúk a tržnú ranu hornej pery, ktoré si nevyžiadali\njeho liečenie a práceneschopnosť, odcudzením mobilného telefónu zn. Huawei P9 lite, čiernej farby s\npuzdrom mu spôsobili spolu škodu vo výške 112,50 eur a odcudzením finančnej hotovosti mu spôsobili\nďalšiu škodu vo výške 560 eur, čím mu tak spôsobili celkovú škodu vo výške 672,50 eur.\nPrvostupňový súd za to uložil obvinenému V. Y. podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37\npísm. m), § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na\nktorého výkon ho podľa § 48 ods. 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so\nstredným stupňom stráženia.\nObvinenému I. S. bol uložený podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods.\n2, ods. 5, Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2\npísm. b) Trestného zákona ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu\nso stredným stupňom stráženia.\nObvinenému J. S. bol uložený podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného\nzákona trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 s použitím §\n49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad jeho\n\nsprávaním a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba na 2 roky. Súčasne\nmu bol podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona uložený zákaz stretávať sa s osobami V. Y. a I.\nS. a podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona mu bola uložená aj povinnosť spočívajúca v príkaze\nnepriblížiť sa k poškodenému V. S..\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného V. S. so svojím nárokom na náhradu\nškody na civilný proces.\nKrajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na podklade odvolania obvineného V. Y. a I. S. rozhodol\nuznesením zo 14. septembra 2021, sp. zn. 5To/16/2021 tak, že podľa § 319 Trestného poriadku obe\nodvolania zamietol.\nProti naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený V. Y. prostredníctvom\nustanoveného obhajcu, vo svoj prospech dovolanie, a to z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. i)\nTrestného poriadku, teda, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu; a rozhodnutie\nje založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia.\nV odôvodnení dovolania obvinený V. Y. zrekapituloval priebeh trestného konania, odôvodnenie\nrozhodnutia, poukázal na výpovede svedkov, rozpory v nich, ktoré podrobne rozviedol aj v ďalších\nčastiach dovolania, zhodnotil skutkový stav a uzavrel, že konajúce súdy sa pri hodnotení dôkazov\nnevysporiadali so všetkými okolnosťami (podľa názoru obvineného) dôležitými pre rozhodnutie,\nsubjektívnym spôsobom objasňovali okolnosti svedčiace proti nemu i v jeho prospech a odmietli\nvykonať všetky obhajobou navrhnuté dôkazy, a teda v predmetnej trestnej veci rozhodli predčasne\na nezákonne. V bližšom odôvodnení dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. i)\nTrestného poriadku obvinený v prvom rade namietal nedostatočné odôvodnenia súdnych rozhodnutí.\nV podstate argumentoval tým, že povinnosť orgánov činných v trestnom konaní dostatočne odôvodniť\nsvoje rozhodnutie vyplýva z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom právo na obhajobu\njednoznačne vyžaduje aj určitú kvalitu procesného rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie\nrozhodnutia súdov nespĺňa kvalitatívne požiadavky stanovené zákonnou úpravou, v konečnom dôsledku\nmá za následok jeho arbitrárnosť. Samotné dôvody rozhodnutia, okrem citácie obsahu jednotlivých\nsvedeckých výpovedí a nesporne ,,nekritického“ prevzatia svedeckých výpovedí V. S., Y. P. a\nQ. Z., neobsahuje úvahy, ktorými sa prvostupňový súd spravoval pri ich hodnotení a uvážení\njednotlivo i v ich súhrne. Odôvodnenie rozhodnutia je v podstate zmätočné, nakoľko nie je logicky\na skutkovo štruktúrované, okrem ,,nekritického“ prevzatia výpovedí troch svedkov na jednej strane,\ndošlo k neodôvodnenému bagatelizovaniu výpovedí jednotlivých obvinených a k ignorovaniu objektívne\nvšetkými svedkami preukazovaných skutočností na strane druhej. Navyše z odôvodnenia rozhodnutia\nnie je zrejmé, z akých dôvodov prvostupňový súd, podobne ako aj orgány činné v trestnom konaní v\nrámci prípravného konania, nevykonal celý rad ďalších dôkazov, ktoré mohli objektivizovať skutkový\nstav, pričom táto povinnosť súdu vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku. V ďalšej\nčasti dovolania obvinený s poukazom na všeobecné pravidlo určujúce rozsah dokazovania, namietal\nporušenie práva na objektívne objasnenie veci, argumentujúc tým, že v rozpore s ustanovením § 2 ods.\n10 Trestného poriadku neboli, či už v rámci prípravného konania, resp. hlavného pojednávania vykonané\ndôkazy, ktoré mal prvostupňový súd vykonať z úradnej povinnosti tak, aby „s rovnakou starostlivosťou\nboli objasnené okolnosti svedčiace aj v prospech obvineného“, a taktiež neboli vykonané dôkazy, ktoré\nnavrhovala obhajoba a ktoré podľa názoru obvineného mohli objektivizovať daný skutkový stav - návrh\nna doplnenie dokazovania z 21. februára 2021 (návrh na výsluch svedka Mgr. Q. S. - príslušníka OO PZ\nPoprad, výsluch svedka Mgr. Q. V. - príslušníka OO PZ Poprad zabezpečenie lekárskej správy o ošetrení\npoškodeného V. S. z 1. júla 2020 vydaného ošetrujúcim lekárom ambulancie úrazovej chirurgie MUDr.\nX. V., zabezpečenie zápisnice o trestnom oznámení poškodeného V. S. z 29. júna 2020). Zdôraznil, že\ntieto dôkazy mal súd na hlavnom pojednávaní vykonať ex offo bez ohľadu na návrh obhajoby. Obvinený\nďalej namietal aj hodnotenie vykonaných dôkazov, z ktorých z jeho uhla pohľadu žiadne neboli vykonané\nv jeho prospech, čo ilustroval poukazom na to, že v predmetnej trestnej veci existujú vo vzťahu ku skutku\npopísanému v obžalobe len dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, a to výpoveď svedkov V.\nS., Y. P. a Q. Z., vrátane poškodeného na jednej strane a výpoveď obvinených, na strane druhej, pričom\nprvostupňový súd sa dôsledne nezaoberal ich vyhodnotením, len konštatoval, že tieto sú nevierohodné.\nZ vykonaných dôkazov „vybral“ len tie, ktoré postupu súdu prvého stupňa vyhovovali v rámci ustálenia\njeho viny s tým, že ostatné dôkazy nielen opomenul vyhodnotiť, resp. vôbec nevykonal. Pri hodnotení\n\nvierohodnosti výpovede svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre svedeckej\nvýpovede a na osobu svedka, teda, či si neodporuje jeho výpoveď v podstatných skutočnostiach, o\nktorých vypovedal, či neodporuje logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či\nvýpoveď svedka je v súlade s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej\npodstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo poškodenému, teda, či svedok s\nobžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. vzťahu priateľskom, susedskom,\nnepriateľskom, či zamestnávateľskom, prípadne v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti.\nTaktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu svedka na výsledku\ntrestného konania, v prípade, že v prípravnom konaní vyjde najavo motív a príčiny vyplývajúce, či už z\npozitívneho, resp. negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným, alebo svedkom a poškodeným,\nktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je práve úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto\ndôkazov a okolností prípadu postupom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku podľa\nvnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná, a ktorá vierohodná nie je.\nVychádzajúc z tvrdenia, že prvostupňový súd dokazovanie v potrebnom rozsahu nevykonal, obvinený\ns poukazom najmä na výpoveď poškodeného a ďalších svedkov, ich údajné rozpory (ktoré podrobne\nrozviedol) vyjadril v podstate názor, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozhodnutím krajského súdu, ako aj\nrozhodnutím okresného súdu bol porušený zákon a súčasne postupom podľa § 386 ods. 2 Trestného\nporiadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 14. septembra 2021 sp. zn. 4 To/16/2021 a vec\nvrátil uvedenému súdu na ďalšie konanie.\nDovolanie bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania,\nktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.\nK dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len „prokurátor“), ktorý vyslovil\nnázor, že v prejednávanej veci nie sú splnené dôvody splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\nc), písm. i) Trestného poriadku. Prioritne poukázal na to, že odsúdený V. Y. vo svojom dovolaní neuvádza\nžiadne nové skutočnosti, iba opakuje tie isté, ktoré uviedol vo svojom odvolaní, s ktorými sa podľa jeho\nnázoru dostatočným spôsobom vysporiadal odvolací súd. V nadväznosti na nesúhlas obvineného s\nhodnotením skutkového stavu a jeho rozsahu, dôkazov a výsledku konania uviedol, že obvinený mal\nmožnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, ako aj k vykonaným dôkazom, mal\nmožnosť navrhovať doplnenie dokazovania a tiež predniesť argumenty k jeho nevine v záverečnej reči a\nv poslednom slove. Zároveň počas celej doby súdneho konania a aj v prípravnom konaní bol obžalovaný\nzastúpený obhajcom, ktorý reálne uplatňoval jeho práva na obhajobu, a preto podľa jeho názoru nedošlo\nk porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom. Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému\nodôvodneniu rozhodnutí súdov nižšej inštancie vyslovil názor, že prvostupňový súd, ako aj odvolací súd,\nvo svojich rozhodnutiach sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými vykonanými dôkazmi, ako\naj s návrhmi a námietkami obžaloby, a teda ich rozhodnutia nevykazujú znaky arbitrárnosti. Napokon\nmal prokurátor za to, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutému rozsudku bolo vykonané v\nsúlade so zásadami uvedenými v § 2 Trestného poriadku, a teda nebol naplnený ani dovolací dôvod v\nzmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietol.\nVyjadrenie prokurátora bolo doručené obvinenému a dodatočne zo strany dovolacieho súdu aj jeho\nustanovenej obhajkyni (I. ÚS 355/2015).\nK vyjadreniu prokurátora reagoval obvinený sám podaním doručeným okresnému súdu 2. septembra\n2022, v ktorom v plnom rozsahu zotrval na podanom dovolaní a na jeho dôvodoch.\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) primárne skúmal procesné podmienky pre\npodanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2\npísm. h/ Trestného poriadku], bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku),\noprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370\nods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa\nobligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že boli splnené podmienky\nuvedené v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k\nzáveru, že vyššie uvedené dovolanie je potrebne´ na neverejnom zasadnutí odmietnuť podľa § 382 písm.\n\nc) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného\nporiadku.\nVo všeobecnosti Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a nie je určené\nk náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych procesných a\nhmotnoprávnych vád. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto\npredstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych\nvzťahov a právnej istoty.\nDovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak,\nz ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré\nsú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa však týka vymedzenia chýb\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), nie právnych\ndôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich subsumpcie a\nhodnotenia podľa § 371 Tr. por. Platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych\nnázorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne\nzodpovedať zákonnému vymedzeniu podľa § 371 Tr. por., v opačnom prípade je dovolací súd oprávnený\nsubsumovať námietky pod iný, zodpovedajúci dovolací dôvod tak, aby riadne podliehali dovolaciemu\nprieskumu, prípadne dovolanie vecne nepreskúmať, ak ide o námietky, ktoré nespadajú pod žiaden\ndovolací dôvod a sú v dovolacom konaní nepreskúmateľné (por. R 120/2012).\nObvinený uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať ak, zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\nKonštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu chápe ako vytvorenie podmienok pre\ndôslednú, plnú realizáciu procesných práv obvineného a jeho obhajcu, a zákonný postup pri reakcii\norgánov činných v trestnom konaní a súdu na ich uplatnenie. Ak ide o porušenie tohto práva, pre zákonnú\nrelevanciu z hľadiska naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je\nrozhodujúci jeho charakter, ktorý musí dosahovať stupeň zásadnosti. O zásadné porušenie práva ide\nnajmä v prípade, ak došlo k procesnému pochybeniu súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní,\na v dôsledku takéhoto pochybenia bolo odňaté alebo znemožnené riadne uplatnenie konkrétnych\nprocesných práv obvineného, pričom takéto porušenie kardinálnym, teda kľúčovým spôsobom zasiahlo\ndo možnosti obvineného uplatniť jeho základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho\nustanovenia je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu\nobjasnený, a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371\nods. 5 Tr. por.). O nesprávnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin\nnež ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi\nv pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu\nupravenú v Trestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného\n(teda spravidla pôjde o prísnejšie skutkovú podstatu). Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho\nustanovenia je potom nesprávna aplikácia určitého ustanovenia hmotnoprávnej povahy.\nZ obsahového vymedzenia dovolacích námietok obvineného V. Y. subsumovaných pod dovolacie\ndôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku, ktorých obsah dovolací súd\nzámerne v podstatnom rozsahu prebral do odôvodnenia svojho rozhodnutia vyplýva, že v zásade\nvšetky (bez ohľadu na ich formálnu subsumpciu pod niektorý z označených dovolacích dôvodov) sú\nvo svojej podstate vyjadrením nesúhlasu obvineného s ustáleným skutkovým stavom (jeho rozsahom\na správnosťou) a s hodnotením vykonaných dôkazov. Ide o námietky súvisiace s hodnotením\nvýpovedí a ďalších dôkazov, spochybňovanie hodnovernosti svedkov, nesprávne vyhodnotenie dôkazov,\n\nhodnotenie dôkazov v neprospech obvineného, nepreukázanie skutkového stavu a samotného skutku,\nči znakov skutkovej podstaty trestného činu. Obvinený analyzuje a hodnotí dôkaznú situáciu, polemizuje\nso skutkovými závermi súdov nižšieho stupňa a napáda spôsob hodnotenia dôkazov prezentujúc\nopačné, vlastné závery, opakujúc argumentáciu totožnú s tou, ktorou dôvodil v odvolacom konaní\na ktorá bola založená predovšetkým na spochybňovaní vierohodnosti poškodeného, na tvrdení o\nnevykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu a na obviňovaní konajúcich súdov z tendenčného\nhodnotenia vykonaných dôkazov. Najvyšší súd však zdôrazňuje, že v dovolacom konaní nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku (pokiaľ nejde o výnimku podľa § 371 ods. 3 Tr.\npor.), čo je explicitne vyjadrené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného\nporiadku. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu\nprvého stupňa, prípadne korekcie odvolacieho súdu, a dovolací súd už nie je oprávnený zistený skutok\nskúmať ani prehodnocovať, ale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Rovnako to platí o\nhodnotení dôkazov vykonaných súdmi nižšieho stupňa, ktoré hodnotenie je predpokladom pre ustálenie\nskutkových záverov. S ohľadom na uvedené tieto námietky nebolo možné podradiť pod žiaden dovolací\ndôvod, pretože nespadajú do rozsahu dovolacieho prieskumu, a z tohto dôvodu sa nimi dovolací súd\nnemohol ani meritórne zaoberať.\nVšeobecne k námietkam obvineného, v podstatnej časti svojho obsahu smerujúcim k tomu, že konajúce\nsúdy sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadali so všetkými okolnosťami (podľa názoru obvineného)\ndôležitými pre rozhodnutie, subjektívnym spôsobom objasňovali okolnosti svedčiace proti nemu i v jeho\nprospech a odmietli vykonať všetky obhajobou navrhnuté dôkazy najvyšší súd uvádza, že za porušenie\npráva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah\na rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných\nprostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 11 Trestného\nporiadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle§ 2 ods. 12\nTrestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať\nďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku, ktorá súvisí so zásadou, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych\notázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011).\nSúd vykonávajúci dokazovanie vo veci čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán či ich\nnázormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný\nvýznam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je\npodstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non\nnumerantur). Súd je však povinný s návrhmi strán v konaní, čo do rozsahu dokazovania, sa vysporiadať\n(primerane rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 5Tdo/54/2019, 4Tdo/34/2018).\nVychádzajúc z ustanovenia § 272 ods. 3 Trestného poriadku obvinený je síce v rámci práva na obhajobu\noprávnený navrhovať dôkazy a určitý dôkaz aj sám zabezpečiť, je ale na úvahe orgánov činných v\ntrestnom konaní a súdu, ktoré z dôkazov vykoná, respektíve zabezpečí. V rámci práva na obhajobu,\nv konaní pred súdom je povinnosťou súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred\nmeritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, alebo rozhodnúť, že sa ďalšie\ndôkazy vykonávať nebudú.\nZ obsahu spisového materiálu vyplýva, že obvinený V. Y. (prostredníctvom obhajcu) podal viacero\nnávrhov na doplnenie dokazovania, a to dňa 7. septembra 2020, 14. septembra 2020, 2. novembra\n2020 a 10. novembra 2020 (a to konkrétne vykonaním konfrontácie obžalovaných V. Y., J. S., I. S.\ns poškodeným V. S., vykonaním konfrontácie medzi svedkami Q. Z. a Y. P., vykonaním konfrontácie\nsvedkov Q. Z. a Y. P. s poškodeným V. S., vykonaním konfrontácie obžalovaného V. Y. so svedkom Q. B.,\nprevierkou výpovedí svedkov Y. P. a Q. Z. na mieste činu, zabezpečením kamerových záznamov z 26.\njúna 2020 nachádzajúcich sa v blízkosti baru F. V., zabezpečením záznamov o prevádzke telefonických\nhovorov V. Y., J. S., I. S., zabezpečením záznamov o prevádzke telefonických hovorov poškodeného\nV. S. a svedka Y. P., zabezpečením výsluchu svedka P. E. - príslušníka OO PZ Poprad, zabezpečením\nzvukového záznamu z prevádzky tiesňovej linky č. 158) a následne uplatnil tieto návrhy na doplnenie\ndokazovanie aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. mája 2021. Zo zápisnice o hlavnom\npojednávaní z uvedeného dňa je zrejmé, že súd prvého stupňa uznesením po začatí pojednávania tieto\nnávrhy na doplnenie dokazovania obvineným V. Y. (prostredníctvom obhajcu) odmietol, s poukazom na\n\nto, že navrhnuté dôkazy boli odmietnuté už v prípravnom konaní, keďže ich vyšetrovateľ nepovažoval\nza potrebné vykonať (rozhodnutie vyšetrovateľa OR PZ, OKP Poprad z 18. novembra 2020) s\npoukazom na to, že na ide o doplnenie dokazovania vykonaním dôkazu (resp. dôkazov) týkajúceho sa\nokolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, alebo okolnosti, ktorú možno zistiť už skôr navrhnutými, resp.\nzabezpečenými dôkazmi. Dovolací súd nemôže riešiť otázku dôvodnosti takéhoto rozhodnutia, pretože\nby tým vstupoval do procesu dokazovania a hodnotenia dôkazov, správnosti a úplnosti zisteného skutku,\nčomu bráni veta za bodkočiarkou ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Konštatuje však,\nže o týchto návrhoch obvineného na doplnenie dokazovania bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté, v\nrámci jeho zákonných povinností o takom návrhu rozhodnúť (§ 272 ods. 3 Tr. por.).\nOsobitne, považuje najvyšší súd za potrebné vyjadriť sa k námietke obvineného spočívajúcej v tom,\nže sa súd prvého stupňa mal ex offo zaoberať aj návrhom na doplnenie dokazovania z 21. februára\n2021, najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej ,, vyhlásenie\nprocesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je\nkonečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade\npredtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných\nnávrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie\ntakto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným\nspôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (R 116/2014 - III). Zo zápisnice o hlavnom\npojednávaní z 21. mája 2021 jednoznačne vyplýva, že obvinený (či už sám alebo prostredníctvom\nobhajcu) na uplatnenom návrhu na doplnenie dokazovania z 21. februára 2021 pred skončením\ndokazovania na hlavnom pojednávaní netrval, a teda spadá do rámca neuplatnenia vykonania dôkazu\nvyjadrením obhajcu ,,obhajoba trvá na doplnení dokazovania v návrhoch zo dňa 7. septembra 2020, 14.\nseptembra 2020, 2. novembra 2020 a 10. novembra 2020 a obvineného V. Y. ,,pripájam sa k návrhu\nsvojho obhajcu“. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď o\ntomto návrhu na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania nerozhodoval (viď zápisnica\no hlavnom pojednávaní z 21. mája 2021).\nK námietke nedostatočného odôvodnenia súdnych rozhodnutí dovolací súd uvádza, že právo na\nspravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo obvineného na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, nemožno chápať ako právo absolútne. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v tejto súvislosti už vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi (viď napr. sp. zn. IV. ÚS 115/2003, II. ÚS 76/2007, I. ÚS 241/2007).\nOdpoveď treba dať iba na tie argumenty, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (Higgins c/\na Francúzsko, porovnaj tiež Hiro Balani c/a Španielsko, Georgiadis c/a Grécko, etc.), a na tie, ktoré\nzostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia. Najvyšší súd zastáva názor,\nže rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa zodpovedajú kvalitatívnym požiadavkám na náležité\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, keď spolu dávajú komplexnú odpoveď na všetky otázky týkajúce\nsa viny a trestu obvineného V. Y., i skutočností a dôkazov, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Oba\nsúdy sa podrobne sústredili na preskúmanie nastolenej právnej otázky a dali na ňu adekvátnu a\npostačujúcu odpoveď, čím svojim rozhodnutiam dali parametre presvedčivých, zákonných a riadne\nodôvodených rozhodnutí zodpovedajúcich ustanoveniu § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Krajský súd\nposkytol aj akceptovateľné vysvetlenie k podstate odvolacích námietok obvineného V. Y.. Skutočnosť,\nže sa obvinený s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru.\nV súvislosti s namietaným odôvodnením rozhodnutí vo veci konajúcich súdov najvyšší súd obvinenému\npripomína ustanovenie § 371 ods. 7 Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie len proti odôvodneniu\nrozhodnutia nie je prípustné.\nNapokon, pokiaľ ide o právne posúdenie veci v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ani v tejto otázke Najvyšší súd nevzhliadol opodstatnenosť námietok\nobvineného. Vychádzajúc zo skutkových záverov ustálených súdmi nižšieho stupňa, ktoré nie je už\noprávnený skúmať a meniť, dospel k tomu, že z vymedzenia skutku tak, ako bol naformulovaný, je\nzrejmé, že napĺňa znaky zločinu lúpeže podľa 188 ods. 1 Trestného zákona tým, že obvinený svojím\nkonaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím naplnil skutkovú podstatu tohto\n\ntrestného činu v jeho základnej podobe. V danej súvislosti je potrebné dodať, že dovolací súd hodnotí\nskutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1\npísm. i) Tr. por. len z toho hľadiska toho, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne\nprávne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za\nvinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty\npríslušného trestného činu (R 47/2008).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd nezistil naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371\nods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku, a preto dovolanie obvineného V. Y. podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5To/16/2021", "guid": "d5f3a192-753f-4269-8a67-0945182e20ca:e7faee40-8fbd-4331-a51d-fccaa0f0face", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e030d3f0-d807-462f-a783-5d9c72dcf690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 355/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 355/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1"}, {"guid": "17acde5a-fd48-486d-bba1-1dfdf1bf632b:f0befded-dc60-44c1-b764-0bb602b4d4c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7615010586.1", "spisova_znacka": "5Tdo/54/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/54/2019 z 29. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7615010586.1"}, {"guid": "fdfc2f6e-f1c0-46bb-942a-92d67ad702c6:30d86685-79aa-4b23-85a4-df8d6d0964e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "5To/16/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/16/2021 z 18. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fdfc2f6e-f1c0-46bb-942a-92d67ad702c6:30d86685-79aa-4b23-85a4-df8d6d0964e8"}, {"guid": "5baed458-0eb6-4486-bce4-fbd73fc448a8:73abf6b8-aec9-45f8-8cb8-38656d280a87", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/16/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/16/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5baed458-0eb6-4486-bce4-fbd73fc448a8:73abf6b8-aec9-45f8-8cb8-38656d280a87"}], "citovane_v": []}