{"guid": "22159e7a-d573-4348-b532-f6f9cf59cbae:e569a3b3-5ae7-4677-b425-6f09a802400c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6615200375.3", "spisova_znacka": "2Obdo/70/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/70/2022 z 30. 11. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2023, sp. zn. 2Obdo/70/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:6615200375.3", "identifikacne_cislo": "6615200375", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2023-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e569a3b3-5ae7-4677-b425-6f09a802400c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6615200375.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6615200375.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6615200375.3/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/70/2022\n6615200375\n30. 11. 2023\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2023:6615200375.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a\nčleniek senátu JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobcu: Rodenstock Slovensko,\ns.r.o., Banská Bystrica, Lazovná 69, IČO: 36 053 309, zastúpeného JUDr. Z. Y., advokátom, G.,\nproti žalovanej: R. E., nar. X. M. XXXX, X., zastúpenej Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., Banská\nBystrica, Ladislava Hudeca 15326/2A, IČO: 53 556 798, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.\nzn. 14Cb/22/2015, o náhradu škody 15.000 Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2021, č. k. 41Cob/58/2019-614, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2021, č. k. 41Cob/58/2019-614\nvec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nzrušuje a\n\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie, v poradí druhým rozsudkom zo 14. januára 2019,\nč. k. 14Cb/22/2015-314 prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 15.000 eur s 9 %\núrokom z omeškania od 15. januára 2010 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nDruhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má\nnárok na zaplatenie 70,3 % trov, ktoré mu vznikli proti žalovanej, ktorých výška bude určená osobitným\nuznesením v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal zaplatenia 15.000,- eur, 2.105,29\neur na nákladoch na vymáhanie dlhu a 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 25.000 eur od 15. januára\n2010 do 8. apríla 2011, ktorý kapitalizoval vo výške 893,20 eur a 9 % úrokom z omeškania ročne zo\nsumy 15.000 eur od 9. apríla 2019 do zaplatenia, pričom žalobu v priebehu konania rozšíril o ďalšie\núroky z omeškania, o náhradu súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním vo výške 16,50 eur\na trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 420,19 eur na tom skutkovom základe, že\nžalobca dodal spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zostavu dielenských prístrojov WEKO, a to konkrétne\nautomatický brús WEKO Edge 650 výrobné číslo XXXXX-XXXX, snímač tvaru WEKO Trace 3 výrobné\nčíslo XXXXX-XXXX, centrovací systém WEKO Cad 5 výrobné číslo XXXXX-XXXX., magnetický ventil.\nKúpnu cenu vo výške 40.965,75 eur uhradil dlžník len čiastočne, a to sumou vo výške 25.965,75 eur,\npričom kúpna cena ostala neuhradená vo výške 15.000,- eur. Vzhľadom na uvedené podal žalobca voči\ndlžníkovi žalobu na Okresný súd Lučenec, ktorý zaviazal dlžníka platobným rozkazom B. XXX/XXXXXX z 3. augusta 2011 na zaplatenie 15.000 eur s príslušenstvom. Nakoľko ani po vydaní platobného\nrozkazu dlžník dlh neuhradil, podal žalobca na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie s tým,\nže v rámci exekučného konania nebol k dnešnému dňu nárok žalobcu uspokojený ani sčasti. Listom\nz 1. augusta 2012 exekútorský úrad informoval žalobcu, že podľa vyjadrenia žalovanej už spoločnosť\ndlžníka nefunguje, exekútorský úrad zistil, že prístroje, ktoré dodal žalobca dlžníkovi, sa nachádzajú na\nprevádzke spoločnosti Novooptik, a.s., so sídlom Rúbanisko I/9, Lučenec. Žalovaná predložila faktúru\nč. 10HIM0001, ktorá mala byť vystavená 30. septembra 2010 a malo ňou dôjsť k predaju prístrojov na\nspoločnosť DONAX, a.s., Banská Bystrica. Spolu s faktúrou žalovaná predložila aj faktúru FV13/001\n\nvystavenú 12. decembra 2013, ktorou mala spoločnosť Novooptik, a.s. nadobudnúť prístroje do svojho\nvlastníctva napriek tomu, že ich v tom čase užívala už viac ako štyri roky. Spoločnosť NOVOSILVER, s.\nr. o. sa zlúčila so spoločnosťou GAVALA, s. r. o. Galanta. Zo zistení exekútorského úradu je spoločnosť\nGAVALA, s. r. o. nemajetná, nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlá, nemá bankové účty ani\nzamestnancov, prístroje nevlastní, a teda ich scudzila. Jedinou konateľkou spoločnosti NOVOSILVER,\ns. r. o. bola žalovaná. Vychádzajúc z tvrdení žalovanej mala spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. prístroje\npredať za sumu 43.014,04 eur. Žalobca má za to, že takáto cena nebola spoločnosti NOVOSILVER,\ns. r. o. zaplatená, ak by zaplatená bola, nepochybne by spoločnosti NOVOSILVER s. r. o. neostal\ndlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o náklady spojené s jeho vymáhaním a úroky z omeškania. Ak\nspoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu.\nAk spoločnosti bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak tá nebola použitá v súlade so záujmami\nspoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby. Nie je však vylúčené,\nže k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. ani nedošlo, ale došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak\nbez adekvátnej protihodnoty. V dôsledku uvedeného mal za to, že žalovaná pri scudzení prístrojov, resp.\npri nakladaní s kúpnou cenou za ne nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami\nspoločnosti a všetkých ich spoločníkov v súvislosti, s čím poukázal potom žalobca na ust. § 135a ods.\n1, 2,5 Obchodného zákonníka a žiadal, aby žalovaná nahradila žalobcovi škodu vo výške 15.000,- eur\nako pohľadávku, ktorá zostala neuhradená, na nákladoch za vymáhanie dlhu 2.105,29 eur a tiež žiadal\npriznať príslušný úrok z omeškania.\n3. Konajúci súd prvej inštancie zisťoval, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Uviedol, že o vzniku škody\nsa žalobca dozvedel na základe oznámenia súdnej exekútorky o stave exekučného konania, v ktorom\nžalobca vymáhal svoju pohľadávku od spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o., ktoré je datované 1. augusta\n2012. Následne potom v priebehu konania bolo, na základe tvrdení žalovanej a Z. zistené, že časť kúpnej\nceny mala byť uhradená zápočtom vo výške 14.000 eur a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 29.014,04\neur v hotovosti, pričom k úhrade do pokladne malo dôjsť 31. decembra 2010. Keďže žaloba bola podaná\nna súd 19. januára 2015 a žalobca sa o vzniknutej škode a jej výške mohol dozvedieť najskôr k 1.\naugusta 2012 podľa oznámenia exekútorského úradu, mal súd za to, že právny nárok žalobcu týkajúci sa\nnáhrady škody nie je premlčaný, preto na námietku premlčania neprihliadal. Dodal, že o skutočnosti, že\nkúpna cena bola zaplatená zápočtom vo výške 14.000,- eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04\neur bol žalobca oboznámený počas tohto konania, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia z 22. júna 2015.\n4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že tieto skutočnosti boli preukázané,\nnakoľko exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zastavená, v rámci ktorej\nexekúcie si žalobca uplatňoval nárok v súvislosti so svojou pohľadávkou, ktorá mu bola priznaná\nplatobným rozkazom v konaní 14Rob/208/2011. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že Obchodný\nzákonník v § 135a ods. 1 ustanovuje povinnosť konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou\nstarostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konanie žalovanej\nspoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. nebolo konaním, v ktorom by bola svoju pôsobnosť vykonávala s\nodbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti, keď žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že stroje\nodkúpila spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o od spoločnosti Rodenstock, s.r.o. v roku 2010 a od tohto roku\nboli v spoločnosti NOVOOPTIK, a.s. a v tom istom roku previedla tieto stroje na spoločnosť DONAX,\na.s. K ďalšiemu prevodu na spoločnosť DONAX, a. s. nevedela uviesť nič. Nevedela sa vyjadriť ani\nk tej otázke, či zápočet prebehol, na základe ústnej dohody alebo písomnej dohody so spoločnosťou\nDONAX, a. s. a nemala vedomosť o tom, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti NOVOSILVER, s. r.\no. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní 11. marca 2015 uviedol, že kúpna cena za predaj strojov\nspoločnosti DONAX, a. s. nebola zaplatená a došlo k jej zaplateniu započítaním a tiež poukázal na\nZápisnicu o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Banská Bystrica zo 6. novembra 2014, kde svedok\nJozef Národa v rámci svedeckej výpovede uviedol, že predaj bol uskutočnený formou vzájomného\nzápočtu. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o vyplýva, že žalovaná bola\nkonateľkou v tejto jednoosobovej spoločnosti do 19. júna 2012. Keďže bola zároveň spoločníčkou tejto\nspoločnosti, a to jedinou, je možné prisvedčiť žalobcovi, že takáto spoločnosť si neuplatní náhradu škody\nvoči konateľke tejto jednoosobovej spoločnosti, pričom jej konanie spôsobuje pochybnosti o tom, či pri\nvykonávaní pôsobnosti konateľky postupovala s odbornou starostlivosťou.\n5. Súd ďalej uviedol, že mal za to, že konateľka spoločnosti nekonala pri svojej pôsobnosti s odbornou\nstarostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, preto porušila svoje povinnosti a v zmysle § 135a\nods. 5 Obchodného zákonníka zodpovedá za nároky veriteľov spoločnosti, nakoľko títo svoje nároky\n\nnevedeli uspokojiť z majetku spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. a exekúcia bola pre nemajetnosť\nspoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zastavená. Konštatoval, že povinnosťou konateľky spoločnosti\nNOVOSILVER, s. r. o. bolo, aby súdu ozrejmila, akým spôsobom došlo k scudzeniu hnuteľných vecí,\nktoré spoločnosť nezaplatila žalobcovi a akým spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto stroje použitá.\nK tomu však nedošlo, žalovaná tieto skutočnosti vôbec nevedela súdu ozrejmiť, preto mal súd za to,\nže došlo k porušeniu jej povinností stanovených v Obchodnom zákonníku a zodpovedá za škodu takto\nspôsobenú, preto súd zaviazal žalovanú na náhradu škody vo výške 15.000,- eur. Súd zaviazal žalovanú\naj k zaplateniu 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 15.000,- eur od 15. januára 2010 do zaplatenia\nv zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.\n6. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal za to, že žaloba, čo do zaplatenia náhrady\nsúdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním, trov právneho zastupovania v exekučnom konaní,\nako aj úroku z omeškania z vyššej sumy, ako je žalovaná nie sú nárokmi, ktoré vyplývajú z porušenia\npovinnosti konateľky, netýkajú sa náhrady škody, ale súvisia s iným konaním.\n7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v zmysle pomeru\núspechu v konaní.\n8. Na odvolanie žalobcu a žalovanej, Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, napadnutým\nrozsudkom z 3. júna 2021, č. k. 41Cob/58/2019-614 rozsudok súdu prvej inštancie v I. výrokovej vete\nzmenil tak, že žalobu zamieta. Rozsudok prvoinštančného súdu v II. výrokovej vete potvrdil a v jeho III.\nvýrokovej vete zmenil tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%. Zároveň krajský súd rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n9. Odvolací súd zdôraznil, že má preukázaný nárok žalobcu vzniknutý nezaplatením celej kúpnej ceny\nza predmetné prístroje spoločnosťou NOVOSILVER, s.r.o., keď tieto skutočnosti nesporne vyplývajú\naj z dôkazov predložených súdu prvej inštancie, podľa ktorých mal žalobca ako veriteľ snahu vymôcť\nzvyšok svojej pohľadávky od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. (podaním návrhu na vydanie platobného\nrozkazu) a neskôr podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá však bola pre nemajetnosť spoločnosti\nGAVALA, s.r.o. zastavená. Tiež je podľa odvolacieho súdu nesporné, že žalovaná bola konateľom\ndlžníka - spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a tiež bola v konaní preukázaná nemožnosť uspokojenia\npohľadávky z majetku tejto spoločnosti, a to s poukazom na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku\nprávneho nástupcu spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. - spoločnosti GAVALA, s.r.o.\n10. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie síce správne v odôvodnení svojho rozsudku poukazuje\nna zákonné predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a Obchodného zákonníka,\nktoré musia byť splnené pre vyhovenie žaloby, avšak tieto už následne, vychádzajúc z vykonaného\ndokazovania nesprávne skutkovo a právne vyhodnocuje, pokiaľ vyvodzuje záver, že podľa názoru\nsúdu konateľka spoločnosti nekonala pri vykonávaní svojich pôsobností s odbornou starostlivosťou a v\nsúlade so záujmami spoločnosti, preto porušila svoje povinnosti a v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného\nzákonníka zodpovedá za nároky veriteľov spoločnosti, nakoľko títo svoje nároky nevedeli uspokojiť z\nmajetku spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER,\ns.r.o. zastavená.\n11. Krajský súd v Banskej Bystrici zdôraznil, že zákon v ustanovení § 135a ods. 5 Obchodného\nzákonníka priznáva právo uplatniť náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči konateľom aj veriteľovi,\nktorý ju uplatňuje vo svojom mene a na svoj účet, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Preto v konaní\nmusí preukázať, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, teda, že vznikla\nv príčinnej súvislosti s porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Dôkazné bremeno o\ntýchto skutočnostiach nesie veriteľ, teda žalobca. Nie je podstatná skutočnosť, či neuhradením faktúry\n(v nadväznosti na to, nároku priznaného platobným rozkazom) žalovanou vznikla žalobcovi v tejto\nvýške škoda, pretože žalobca sa môže ako veriteľ domáhať voči konateľom spoločnosti náhrady škody,\nktorá vznikla spoločnosti, nie veriteľovi, a to za splnenia predpokladov, že konateľ nekonal s odbornou\nstarostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.\n12. Odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé,\nakým konkrétnym konaním, resp. porušením povinností žalovanej ako bývalej konateľky spoločnosti\n\nNOVOSILVER, s.r.o. pri výkone jej funkcie konateľa, kedy a v akej výške vznikla spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o. škoda. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že vychádzajúc z tvrdení\nžalovanej mala spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. prístroje predať za sumu 43.014,04 eur a mal za to,\nže takáto kúpna cena nebola spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zaplatená, pretože ak by zaplatená\nbola, nepochybne by neostal spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. dlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o\nnáklady spojené s jeho vymáhaním a o úroky z omeškania. Tvrdil tiež, že ak spoločnosti NOVOSILVER,\ns.r.o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu a ak jej bola nejaká časť\nkúpnej ceny vyplatená, tak nebola použitá v súlade so záujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale\nna obohatenie žalovanej alebo tretej osoby. Nie je však podľa názoru žalobcu vôbec vylúčené, že k\nprevodu strojov na spoločnosť DONAX, a. s. nedošlo, ale došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak\nbez adekvátnej protihodnoty. Mal za to, že v dôsledku uvedeného žalovaná pri scudzení prístrojov, resp.\npri nakladaní s kúpnou cenou za ne nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami\nspoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Tým, že žalovaná pri scudzení prístrojov, resp. pri nakladaní s\nkúpnou cenou za prístroje nepostupovala v súlade s ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, tak\nspoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. spôsobila škodu, ktorú je povinná nahradiť v súlade s ust. § 135a ods.\n2 Obchodného zákonníka.\n13. Krajský súd v Banskej Bystrici sa nestotožnil so záverom Okresného súdu Lučenec, pretože\nžalobca v konaní nepreukázal vznik škody spôsobenej spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a porušenie\nkonkrétnej povinnosti žalovanej ako bývalej konateľky v priamej súvislosti so vznikom škody spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o. v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka. Odvolací súd konštatoval, že z\ndôkazov predložených žalobcom, a to hlavnej knihy analytickej evidencie firmy DONAX, a. s. a zoznamu\nprijatých faktúr firmy DONAX, a. s., podľa ktorých mala byť suma za kúpené prístroje vo výške 29.014,04\neur uhradená pokladňou a zápočet mal byť realizovaný na sumu 14.000,- eur, nevyplývajú a ani nie\nsú preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom, že spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. vznikla škoda, keď\nz dôkazov vyplýva, že suma 29.014,04 eur mala byť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. uhradená cez\npokladňu a ani nepreukázal, akú konkrétnu povinnosť žalovaná porušila.\n14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §\n262 ods. 1 CSP.\n15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (č. l. 671\nspisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobcu ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.\nb) CSP).\n16. Žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm.\nf) CSP uviedol, že postupom odvolacieho súdu bolo v dôsledku porušenia procesných normatív\nupravujúcich zákonný postup konajúceho súdu pri prejednaní súdenej veci porušené jeho ústavné právo\nna spravodlivý proces.\n17. Dovolateľ poukázal na to, že hodnotiace úvahy odvolacieho súdu sú pomerne strohé, pričom sa\nodvolací súd vôbec nezaoberal špecifikami prípadu, ktoré zahŕňajú aj pochybné a nevysvetlené prevody\nmedzi spoločnosťami prepojenými cez žalovanú a fakt, že prístroje WECO do dňa podania dovolania\nužíva spoločnosť Novooptik a.s., v ktorej je žalovaná jedinou akcionárkou. Toto nezohľadnenie značne\nneobvyklých, nepoctivých a nespravodlivých praktík žalovanej ako osoby prepojujúcej spoločnosti\nNOVOSILVER s.r.o., Novooptik, a.s. a DONAX, a.s. a tiež ďalších osôb spriaznených so žalovanou\nje rozporné aj s judikatúrou - napr. rozsudkom NS SR z 28. februára 2005, sp. zn. ObdoV 53/2003,\nktorý bol publikovaný v zbierke Rozhodnutí a stanovísk vo veciach občianskoprávnych, obchodných\na správnych pod č. 48/2005. Odvolací súd neprihliadol podľa dovolateľa ani to, že žalovaná robila\nvšetko preto, aby žalobca ani nemal možnosť podrobnejšie tvrdiť akým konkrétnym konaním žalovaná\npoškodila spoločnosť NOVOSILVER s.r.o., keď sa najskôr vzdala funkcie konateľky a v rozpore so\nzákonom ako jediná spoločníčka neustanovila nového konateľa, zlúčila spoločnosť NOVOSILVER s.r.o.\ns inou spoločnosťou, ktorej spoločníkom a konateľom sa zároveň stal biely kôň - onkologický pacient a\ndošlo aj k zmiznutiu účtovníctva spoločnosti NOVOSILVER s.r.o.\n\n18. Odvolací súd podľa dovolateľa skonštatoval, že pozícia veriteľa je náročná, ale neprihliadol na účel\núpravy obsiahnutej v ustanovení § 135a Obchodného zákonníka - tá nebola prijatá preto, aby mali\nveritelia možnosť domáhať sa nároku len na papieri, ale malo by ísť o účinný a využiteľný prostriedok\nprávnej ochrany. Žalobca si záväzok (dodanie prístrojov WECO) riadne splnil, svoj nárok vymáhal v\nsúdnom konaní a následne aj exekučnom konaní. Neskôr podal odporovaciu žalobu proti spoločnosti\nNovooptik, a.s. a následne v nadväznosti na tvrdenia produkované žalovanou aj žalobu podľa § 135a\nods. 5 Obchodného zákonníka proti žalovanej. Žalobca je názoru, že už nemal čo viac spraviť preto,\naby dostal aj zostatok pohľadávky za ním dodané prístroje. Zatiaľ čo žalovaná užíva dotknuté prístroje\nWECO v spoločnosti Novooptik, a.s., v ktorej je jedinou akcionárkou. Takýmto spôsobom odvolací súd\npodľa názoru dovolateľa podporuje, aby sa v Slovenskej republike presadzovali špekulanti a nepoctiví\npodnikatelia na úkor tých, ktorí si svoje záväzky riadne plnia.\n19. Dovolateľ zároveň zdôraznil, že jeho žaloba je založená na tom, že tak súvislosti s hotovostnou\nplatbou vo výške 29.014,04 eur, ako aj v súvislosti so zápočtom vo výške 14.000,- eur, ktoré mali byť\nprotihodnotou za scudzenie prístrojov WECO, žalovaná konala tak, že spoločnosť NOVOSILVER s.r.o.\nnedostala žiadnu reálnu protihodnotu (zahŕňa to aj situáciu, ak spoločnosť NOVOSILVER s.r.o. síce\nprotihodnotu dostala, ale žalovaná ju použila inak ako pre potreby spoločnosti).\n20. Dovolateľ ako žalobca poukázal na to, že svoje argumenty zopakoval pred súdom prvej inštancie\npo zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu z 19. septembra 2018 a tiež pred skončením dokazovania\nna pojednávaní 5. mája 2021. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu účinným spôsobom nepoprela,\na teda skutkové tvrdenia žalobcu mali byť nesporné v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 CSP. K\naplikácii ustanovení CSP o popretí skutkových tvrdení v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP si\nstrany vymenili argumenty vo viacerých písomných vyjadreniach (žalobcove vyjadrenia z 15. mája 2019\na 25. júna 2019), napriek tomu sa odvolací súd zásadnou otázkou ohľadom aplikácie ustanovení o\npopretí skutkových tvrdení vôbec nezaoberal a ustanovenie § 470 CSP vo svojom odôvodnení ani\nlen nespomenul. Za situácie, keď žalovaná v konaní prakticky neprodukovala podrobnejšie skutkové\ntvrdenia k skutkovým tvrdeniam žalobcu bola otázka aplikácie ustanovení CSP o popretí skutkových\ntvrdení zásadnou aj pre posúdenie toho, čo v konaní sporné je a čo nie, a teda, čo sa musí ďalej\ndokazovať a čo nie.\n21. V napadnutom rozsudku preto podľa dovolateľa absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie vo veci, čím je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, z ktorého dôvodu malo dôjsť k\nporušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n22. Ohľadom dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ uviedol, že za\nprávnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená považuje otázku\n„ako detailne musí byť nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi preukázaný, či musí byť\ndetailne popísané konkrétne škodové konanie konateľa a či nepostačuje všeobecnejší popis škodového\nkonania, a to obzvlášť v situácii, keď nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi uplatňuje\nvo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka,\npričom spoločnosť mala len jediného konateľa a spoločníka, spoločnosť skončila v rukách bieleho koňa,\núčtovníctvo spoločnosti zmizlo a majetok spoločnosti bol prevedený cez jednu spriaznenú spoločnosť\n(DONAX, a.s.) na inú spriaznenú spoločnosť (Novooptik, a.s.), a to aj v kontexte vyššie judikátu R\n48/2005.“\n23. Dovolateľ má za to, že obzvlášť v takýchto prípadoch by malo postačovať, aby škodové konanie\n(resp. všetky predpoklady nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi) bolo popísané aj\nvšeobecnejším spôsobom, a to napríklad tak, že v súvislosti so scudzením nejakého majetku spoločnosti\n(v tomto prípade prístrojov WECO) spoločnosť nedostala v dôsledku konania konateľa žiadnu reálnu\nprotihodnotu za scudzený majetok (bez ohľadu na to, či je získaná nízka protihodnota alebo nie\nje protihodnota v celku alebo z časti použitá v záujme spoločnosti alebo či nárok spoločnosti na\nprotihodnotu nie je vymáhaný atď.). Pri takomto všeobecnejšom popísaní škodového konania takisto\nnie je potrebné (a reálne) presne identifikovať čas, kedy došlo ku škodovému konaniu, pretože medzi\ntromi spriaznenými spoločnosťami mohlo dôjsť aj k antedatovaniu a iným manipuláciám dokumentov\ntýkajúcich sa prístrojov WECO. K takýmto manipuláciám s najväčšou pravdepodobnosťou aj došlo aj s\nohľadom na to, že faktúra, ktorou spoločnosť NOVOSILVER s.r.o. predala prístroje WECO bola prvá v\n\nporadí (č.10HIM0001) aj keď mala byť vystavená až na konci tretieho štvrťroka (30. septembra 2010)\na tiež aj s ohľadom na vysvetlenia IL. k užívaniu prístrojov WECO. Antidatovaniu nasvedčuje fakt, že\nfaktúru k predaju prístrojov WECO spoločnosti DONAX, a.s. predložila žalovaná až 14. februára 2014.\n24. Podľa názoru dovolateľa všeobecnejší (resp. nie nevyhnutne úplne detailný) popis škodového\nkonania zo strany veriteľa spoločnosti neobmedzuje konateľa, aby k uplatnenému nároku uvádzal\nvlastné skutkové tvrdenia a predkladal vlastné dôkazy, a to aj v súlade s ustanovením § 135a ods. 3\nObchodného zákonníka, ktoré upravuje, kedy konateľ za škodu nezodpovedá. Konateľ je nepochybne\nvo výhodnejšej pozícii ako veriteľ, pretože vie ako konal, pričom jeho konania malo byť s vynaložením\nodbornej starostlivosti a v záujme spoločnosti. Naviac spoločnosť je podnikateľským subjektom a má\npovinnosť viesť aj účtovníctvo, kde budú detaily konania konateľa zachytené. Žalovaná v tomto prípade\nlen holo popierala tvrdenia Žalobcu, zdráhala sa uvádzať vlastné skutkové tvrdenia - takto konajú tí, ktorí\nsa snažia, aby ich nekalé konanie nebolo odhalené.\n25. Dovolateľ dodal, že zodpovedanie uvedenej právnej otázky môže pomôcť tomu, aby sa poctivý\npodnikatelia vedeli brániť proti nekalým konaniam, pri ktorých dochádza k tunelovaniu spoločností a aby\nsi mohli uplatňovať svoje nároky aj voči konateľom, ktorý porušia svoje povinnosti, v dôsledku čoho nie\nje možné pohľadávky veriteľov uspokojovať z majetku spoločností. Preto dovolateľ navrhol, aby najvyšší\nsúd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolateľ si zároveň\nuplatnil náhradu trov dovolacieho konania.\n26. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že pre naplnenie podmienok\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, musí zo strany odvolacieho súdu dôjsť k zásahu do práv\núčastníkov konania, v takej miere, že došlo k narušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca v podanom\ndovolaní podľa žalovanej nepoukazuje na žiadne také pochybenie súdu, ktoré by mohlo samostatne\nalebo spoločne s iným zásahom narušiť právo na spravodlivý proces ako celok. Skutočnosť, že žalobca\nnesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu, rozhodnutie odvolacieho súdu sa mu zdá nedostatočne\nodôvodnené a dôvody, ktoré odvolací súd viedli k rozhodnutiu za príliš formálne, nakoľko sa súd\nnestotožnil s jeho argumentáciou neznamená, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.\n27. Podľa názoru žalovanej, pre rozhodnutie súdov prvej a druhej inštancie bolo rozhodujúce posúdenie\notázky, ktorá zo strán mala uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku nároku na náhradu škody. A\nzároveň, či táto strana dokázala preukázať, že došlo k naplneniu zákonom predpokladaných podmienok\nna vznik nároku na náhradu škody. Žalovaná sa stotožnila sa so závermi súdu, ktorý vyhodnotil, že je to\npráve žalobca, ktorý má v prejednávanom prípade uniesť dôkazné bremeno o vzniku škody spoločnosti,\no porušení povinnosti konateľa a o príčinnej súvislosti medzi týmito skutočnosťami, a to o všetkých\ntýchto zložkách nároku na náhradu škody jednotlivo. Žalovaná je zároveň presvedčená (rovnako ako\nodvolací súd), že žalobca toto dôkazné bremeno v prejednávanom prípade neuniesol. Žalobca mal\npriestor sa počas celého konania k jeho priebehu vyjadrovať, mal možnosť predkladať dôkazy, mal\nmožnosť prezentovať svoje argumenty. Žalobca tieto svoje práva aj aktívne využíval. Pričom súd sa vo\nsvojom rozhodnutí s predloženými argumentami a dôkazmi dostatočne vysporiadal.\n28. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná uviedla, že dovolateľom\nformulovaná právna otázka nebola vymedzená v súlade s § 421 CSP a nie je spôsobilá na to, aby bola zo\nstrany dovolacieho súdu preskúmaná. Žalobca položenou právnou otázkou žiada odpoveď na riešenie\nkonkrétneho právneho prípadu, s konkrétnymi okolnosťami a s konkrétnymi účastníkmi.\n29. V dovolaní žalobcu podľa názoru žalovanej absentuje poukázanie na skutočnosť, v čom dovolateľ\nvidí nesprávne právne posúdenie veci pritom ako odvolací súd riešil nastolenú právnu otázku. Žalobca\nsa len stroho vyjadril k tomu, že právnu úpravu zodpovednosti konateľa podľa § 135a Obchodného\nzákonníka a jej následnú vymožiteľnosť vzhľadom na skutočnosť, že dôkazné bremeno znáša veriteľ,\npovažuje za nevýhodnú pre veriteľa. Jediné riešenie nastolenej právnej otázky, ktoré žalobca v\ndovolaní uviedol je, že nárok veriteľa podľa § 135a Obchodného zákonníka by mal byť posudzovaný\nvšeobecnejšie. Na tomto mieste žalovaná zdôraznila, že v prípade, ak by sa zmenili podmienky\nposudzovania nároku na náhradu škody, nedávali by jednotlivé odseky §135a Obchodného zákonníka\nzmysel, pričom výklad ustanovení právneho predpisu má byť vždy taký, aby zároveň mali svoje\nopodstatnenie a zmysel aj ostatné ustanovenia príslušného právneho predpisu (a aj iných právnych\npredpisov), a teda, aby sa v dôsledku špecifického výkladu jednotlivého ustanovenia nestali iné\n\nustanovenia právneho predpisu obsolétnymi. Žalobcom navrhnuté riešenie položenej právnej otázky nie\nje podopreté žiadnou relevantnou argumentáciou, z ktorej by vyplývala potreba zmeniť právne posúdenie\nvykonané odvolacím súdom. Žalobcove vyjadrenia sú založené jedine na skutočnosti, že žalobcovi iné\nprávne posúdenie momentálne vyhovuje (je pre neho priaznivejšie), pokiaľ je na strane žalobcu. Žalobca\nvšak nijako nezvážil vplyv ním navrhovaného voľnejšieho posudzovania nároku na náhradu škody na\nprávne prostredie ako také, na princípy právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.\n30. Aj v prípade, ak by dovolací súd posúdil, že dovolanie je prípustné, žalovaná je presvedčená, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu, voči ktorému bolo podané dovolanie je správne, dostatočne odôvodnené,\nv súlade s právnym poriadkom a v súlade s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Dodala,\nže z hľadiska právneho posúdenia prejednávaného prípadu žalobca v dovolaní neprináša žiadne\nargumenty, ktoré ešte nepoužil pred všeobecnými súdmi. Z tohto dôvodu sa žalovaná pridržiava svojej\nargumentácie z konania pred prvoinštančným, ako aj odvolacím súdom.\n31. Záverom žalovaná uviedla, že žalobca si počas celé konania zamieňal skutkové tvrdenia s právnym\nhodnotením. Pričom pod skutkovými tvrdeniami treba rozumieť, čo kto vykonal alebo nevykonal (ako\nsa veci stali). Až následne po tom, ako súd zo skutkových tvrdení zistí, ako sa veci mali stať, vykoná\ndokazovanie na preukázanie tvrdených skutočností. A až po ich preukázaní pristúpi k právnej kvalifikácii\na vyhodnotí, či toto konanie je alebo nie je protiprávne. Žalobcovým skutkovým tvrdením je, že žalovaná\nporušila svoje povinnosti, toto však nie je skutkové tvrdenie ale právna kvalifikácia. Pritom žalobca\nneprodukoval žiadne tvrdenie o tom, akým skutkom mala žalovaná svoje povinnosti porušiť. Na základe\nuvedeného preto súd nemohol rozhodnúť inak, ako žalobu o náhradu škody zamietnuť, pretože žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal (dokonca ani právne relevantným spôsobom netvrdil)\nškodové konanie.\n32. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiada dovolací súd, aby podané dovolanie\nodmietol alebo zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca,\nv neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený podľa § 429 ods.\n1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný\nprostriedok žalobcu je prípustný a dôvodný.\n34. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí,\nže narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť\nvyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (por. 9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021).\n35. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či\nsú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n36. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol\nrozsudok súdu prvej inštancie sčasti zmenený a sčasti potvrdený. Z tohto dôvodu je dovolanie voči\nnapadnutému rozhodnutiu prípustné podľa § 420 CSP, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu,\nktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí.\n37. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\n\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n38. Túto vadu vzhliadol dovolateľ v takom postupe konajúceho odvolacieho súdu, kedy sa tento vôbec\nnezaoberal špecifikami tohto prípadu v podobe nezohľadnenia značne neobvyklých, nepoctivých a\nnespravodlivých praktík žalovanej. Odvolací súd nemal prihliadnuť ani na skutočnosť, že žalovaná\nsvojím úmyselným konaním spôsobila to, že nemal v tomto spore podrobnejšie konanie, ktorým mala\nspôsobiť škodu. Týmto je zrejmé, že dovolateľ namietol taký postup odvolacieho súdu, ktorým nevykonal\nním navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností preukazujúce konanie žalovanej\nako konateľky v rozpore so záujmami spoločnosti. Zároveň dovolateľ namietol, že odvolací súd\nneprihliadol na to, že žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprela, čím mali byť tvrdenia\nžalobcu považované za nesporné. A to všetko za situácie, kedy pomerne rozsiahly napádaný rozsudok\nobsahuje iba strohé odôvodnenie, v ktorom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie veci.\n39. V súvislosti s vyššie uvedenou námietkou súvisiacou s dokazovaním, dovolací súd pripomína,\nže už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných\noprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich\nskutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí\nuverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k\nzáveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy\nna zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP\nnie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti\ndovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými\ndôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v § 241 ods. 1 písm. a/ až c/ OSP. Pre tento záver svedčí aj\n§ 243a ods. 2 druhá veta OSP, ktorý upravuje, že dovolací súd nevykonáva dokazovanie. (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra 2013, sp. zn. 5Cdo/275/2013). Nová právna\núprava na podstate uvedeného nič nezmenila.\n40. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotí\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom\nstarostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).\n41. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi\npredpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá\nurčité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 CSP).\n42. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený\ndopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 384\nCSP).\n43. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho\ndôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy;\nna rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§\n442 CSP).\n44. Keď Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe\nsúdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie\nzabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal\nsúd, ktorý dôkazy hodnotil. Zároveň dovolací súd poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Obdo/46/2017 a obdobne aj sp. zn. 4Obdo/41/2017, v ktorom uviedol, že „súd v konaní nie je\nviazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.\nPosúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania\nvykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu\nkonania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,\nnezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie\nuplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z\nnich vylúčení.“\n\n45. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí s poukazom na ust. § 135a ObZ dospel k záveru, že\nžalobca v konaní nepreukázal vznik škody spôsobenej spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a porušenie\nkonkrétnej povinnosti žalovanej ako bývalej konateľky v priamej súvislosti so vznikom škody spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o. Odvolací súd zdôraznil, že z dôkazov predložených žalobcom nevyplývajú a ani nie\nsú preukázané skutočnosti, že spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. vznikla škoda, keď z dôkazov vyplýva,\nže suma 29.014,04 eur mala byť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. Zároveň krajský súd poukázal na\nto, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním, resp.\nporušením povinností žalovanej ako bývalej konateľky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. pri výkone jej\nfunkcie konateľa, kedy a v akej výške vznikla spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. škoda. Z uvedených\ndôvodov v spojení s presunom dôkazného bremena na žalobcu v takýchto sporoch odvolací súd uzavrel,\nže rozsudok prvej inštancie musel sčasti zmeniť tak, že žalobu zamieta, čím došlo k zamietnutiu\ncelého žalobného nároku. Preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca svoj žalobný nárok riadne\nnepreukázal.\n46. Dovolací súd ďalej uvádza, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nje jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS\n383/06).\n47. S poukazom na nálezy ÚS SR sp. zn. II. ÚS 120/2020, IV. ÚS 557/2020, ako aj v zmysle judikatúry\nESĽP dovolací súd uvádza, že „kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za\njeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces, podobne ako právo na rovnosť zbraní,\nalebo zásadu kontradiktórnosti konania. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie,\nobjasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol) a ako také\nnemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené“.\n48. V posudzovanom prípade odvolací súd sčasti potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, avšak sčasti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu\nzamietol. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd sa nezaoberal\nzásadnými dôvodmi podstatnými pre rozhodnutie vo veci, ak zdôraznil, že žalobca ako veriteľ musí\npreukázať, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, teda, že vznikla v\npríčinnej súvislosti s porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Nie je zároveň podstatná\nskutočnosť, či neuhradením faktúry (v nadväznosti na to, nároku priznaného platobným rozkazom)\nžalovanou vznikla žalobcovi v tejto výške škoda, pretože žalobca sa môže ako veriteľ domáhať\nvoči konateľom spoločnosti náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti, nie veriteľovi, a to za splnenia\npredpokladov, že konateľ nekonal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme\nspoločnosti. V tomto smere odvolací súd podrobne vysvetlil, z akých úvah vychádza napádané\nrozhodnutie, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, a to pre neunesenie dôkazného bremena zo strany\nžalobcu ako veriteľa.\n49. Dovolací súd v súvislosti so záverom odvolacieho súdu o zamietnutí nároku žalobcu ako veriteľa\npre neunesenie dôkazného bremena o preukázaní, že žalovaná ako konateľka nekonala s odbornou\nstarostlivosťou a v dobrej viere, poukazuje na závery judikátu uverejneného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2022, ako rozhodnutie č. 35, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 19. mája 2022, sp. zn. 4Obdo/106/2020), podľa ktorého „I. Požiadavka konať s odbornou\nstarostlivosťou pri výkone funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 135a ods.\n1 Obchodného zákonníka je splnená, ak konateľ vykonáva túto funkciu s potrebnými znalosťami,\nteda informovane a pri konkrétnom rozhodovaní vynaloží primerané úsilie na využitie všetkých\nrozumne dostupných informačných zdrojov a na ich základe starostlivo zváži možné výhody/nevýhody\n(rozpoznateľné riziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich možností konateľského rozhodnutia v\nprospech spoločnosti. Splnenie povinnosti konať informovane je nevyhnutné posudzovať z pohľadu\nex ante, t. j. s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mu boli, mohli alebo mali byť známe v okamihu, v\nktorom rozhodnutie konateľ vykonal. II. Konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za\nriadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a nie za výsledok svojej činnosti. Ak konateľ preukáže,\nže pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v\nzáujme spoločnosti, nie je možné vyvodzovať jeho zodpovednosť za škodu ani v prípade, keby následky\ndotknutej činnosti boli pre spoločnosť negatívne alebo ak by sa jej očakávaný výsledok nedostavil. III.\n\nZodpovednosť konateľa za škodu je vylúčená, ak pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne\nza to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti.“\n50. Dovolací súd súhlasí s tým názorom odvolacieho súdu, že žalobca ako veriteľ musí preukázať, že\nspoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, a že vznikla v príčinnej súvislosti s\nporušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Záver konajúceho súdu však ohľadom povinnosti\nzo strany žalobcu ako veriteľa preukázať aj tú zodpovednostnú zložku, ktorá spočíva v konaní konateľa v\nrozpore s odbornou starostlivosťou a dobrou vierou je nepreskúmateľný a arbitrárny. Podľa § 135a ods.\n3 ObZ totiž konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti\ns odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Zodpovednosť konateľa za\nškodu je týmto založená objektívne nielen v zmysle § 135a ods. 3 ObZ, ale aj v zmysle vyššie uvedenej\nustálenej súdnej praxe (judikát č. 35 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR\nč. 3/2022). Preto je nevyhnutné podrobiť skúmaniu a následne aj riadnemu odôvodneniu žalobcom\ndefinovaného nesprávneho postupu konateľky. Takéto žalobcom vymedzené porušenie povinnosti\nbývalou konateľkou, resp. žalovanou je popísané aj odvolacím súdom, a to tak, že: „spoločnosť\nNOVOSILVER, s.r.o. mala prístroje predať za sumu 43.014,04 eur, pričom takáto kúpna cena nebola\nspoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zaplatená, pretože ak by zaplatená bola, nepochybne by neostal\nspoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. dlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o náklady spojené s jeho\nvymáhaním a o úroky z omeškania. Žalobca tiež tvrdil, že ak spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. bola\nvyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu a ak jej bola nejaká časť kúpnej ceny\nvyplatená, tak nebola použitá v súlade so záujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie\nžalovanej alebo tretej osoby. Nie je však podľa názoru žalobcu vôbec vylúčené, že k prevodu strojov\nna spoločnosť DONAX, a. s. nedošlo, ale došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak bez adekvátnej\nprotihodnoty.“ Týmto postupom mal žalobca za to, že žalovaná pri scudzení prístrojov, resp. pri nakladaní\ns kúpnou cenou za ne nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti\na všetkých jej spoločníkov (ust. § 135a ods. 1 ObZ), preto žalovaná mala spoločnosti NOVOSILVER,\ns.r.o. spôsobiť škodu, ktorú je povinná nahradiť (ust. § 135a ods. 2 ObZ). Uvedené konanie je zároveň\npotrebné skúmať aj s akcentom na žalobcom prezentovaný judikát R 48/2005 (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 28. februára 2005 sp. zn. ObdoV 53/2003), podľa ktorého „Samotné personálne prepojenie\nobchodných spoločností nie je protiprávne. Správanie sa týchto osôb však musí byť obvyklé, poctivé\na spravodlivé. Tieto zásady spolu s ďalšími zásadami vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým\nmravom.“ Hoci žalobca ako odvolateľ na judikát R 48/2005 v podanom odvolaní odkázal, v napadnutom\nrozhodnutí o vyhodnotení konania žalovanej ako bývalej konateľky absentuje hodnotenie a odôvodnenie\nkonania žalovanej v rovine zodpovedajúcej dobrým mravom.\n51. Po preskúmaní veci vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k názoru, že\nv posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je dostatočné a\npreskúmateľné, pretože jeho odôvodnenie neposkytuje odpoveď ohľadom skúmania konania žalovanej\nako bývalej konateľky s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere v záujme spoločnosti. Zároveň je\nnutné podotknúť, že právny záver konajúceho súdu o dôkaznom bremene na strane žalobcu preukázať\nkonanie konateľky v rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrou vierou v záujme spoločnosti je\narbitrárny, nakoľko konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie\ns odbornou starostlivosťou. A je to práve konateľ, ktorý ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej\npôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, nezodpovedá za\nškodu (§ 135a ods. 3 ObZ).\n52. Ďalej osobitne k tej dovolacej námietke dovolateľa, ktorou poukázal na potrebu aplikácie ustanovenia\n§ 151 ods. 2 CSP o popretí skutkových tvrdení v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, a to za situácie,\nkeď žalovaná podľa názoru žalobcu v konaní prakticky neprodukovala podrobnejšie skutkové tvrdenia\na k jeho skutkovým tvrdeniam bola otázka aplikácie ustanovení CSP o popretí skutkových tvrdení\nzásadnou, dovolací súd uvádza nasledovné.\n53. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom\nprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v\nneprospech strany.\n\n54. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (skutkové tvrdenia).\n55. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné (popretie skutkových tvrdení protistrany).\n56. Sudcovská koncentrácia konania je upravená v ustanovení § 153 CSP, kedy podľa § 153 ods. 1\nCSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.\nProstriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana\nmohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí\nsúd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších\núkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany\nneprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3).\n57. Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nSúd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako\nnavrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.\n58. Podľa § 120 ods. 3 OSP ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia\nzaložené na zhodnom tvrdení účastníkov.\n59. Dovolací súd uvádza, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v\nktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Poslednou\nprocesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.\nV zmysle úpravy podľa Civilného sporového poriadku majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať\npodstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na\nskutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu s tým, že\nporušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu. Ide o úpravu prevzatú z\nObčianskeho súdneho poriadku, kedy povinnosť označiť dôkazy sa vzťahovala na všetky tvrdenia, ktoré\nsa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také\nrozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom\n(stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil alebo nedostatočne\nsplnil svoju dôkaznú povinnosť.\n60. Z uvedeného je zrejmé, že ako za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, tak aj za účinnosti\nCivilného sporového poriadku, spočíva dôkazná povinnosť na princípe pravdivo uvádzať podstatné a\nrozhodujúce skutkové tvrdenia, resp. povinnosti označiť dôkazy na všetky tvrdenia uvádzané žalobcom,\nči žalovaným. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok v prípade oboch procesných kódexov\nza následok procesný neúspech v podobe takého rozhodnutia, ktoré vychádza zo skutkových zistení\naktívnej strany sporu, resp. tej ktorá efektívne plnila svoju dôkaznú povinnosť.\n61. Dovolací súd zo spisu zisťuje, že v danom spore došlo k vydaniu prvého rozhodnutia Okresného súdu\nLučenec 19. augusta 2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čím je v prejednávanom\nspore potrebné vziať dôsledný zreteľ na znenie prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP. Týmto je\ndovolateľom naznačený procesný postup o aplikácii ustanovenia § 151 ods. 2 CSP o popretí skutkových\ntvrdení na súdenú vec možný, samozrejme za takej procesnej situácie, kedy žalovaná neprodukuje\npodrobnejšie skutkové tvrdenia a nepreukáže, že postupovala pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou\nstarostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Dovolací súd zdôrazňuje, že týmto\nzáverom posúdil iba prípustnosť aplikácie § 151 ods. 2 CSP v spojení s § 470 ods. 2 CSP bez ďalšieho,\nresp. vyhodnotenia skutkových tvrdení jednej či druhej sporovej strany v súdenej veci.\n62. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto konštatuje, že v dôsledku nesprávneho procesného\npostupu odvolacieho súdu došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces (§ 420 písm. f)\nCSP), keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je možné považovať za preskúmateľné a\nriadne odôvodnené. Zistená procesná vada konania zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež\ndôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v\nkonaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom\n\nna vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom (ako aj súdom prvej\ninštancie) nebolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f) CSP\na napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie nie je možné\npovažovať za neodôvodnené.\n63. Dovolanie je ďalej odôvodnené § 421 ods. 1 CSP, teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§\n421 ods. 1 písm. b) CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 2 CSP).\n64. Žalobca konajúcim súdom nesprávne právne posúdenie otázky posúdenia nároku na náhradu škody\npodľa § 135a ods. 5 ObZ, a to v znení: „ako detailne musí byť nárok spoločnosti na náhradu škody\nvoči konateľovi preukázaný, či musí byť detailne popísané konkrétne škodové konanie konateľa a či\nnepostačuje všeobecnejší popis škodového konania, a to obzvlášť v situácii, keď nárok spoločnosti na\nnáhradu škody voči konateľovi uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti podľa\n§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, pričom spoločnosť mala len jediného konateľa a spoločníka,\nspoločnosť skončila v rukách bieleho koňa, účtovníctvo spoločnosti zmizlo a majetok spoločnosti bol\nprevedený cez jednu spriaznenú spoločnosť (DONAX, a.s.) na inú spriaznenú spoločnosť (Novooptik,\na.s.), a to aj v kontexte vyššie judikátu R 48/2005.“\n65. Dovolací súd zdôrazňuje, že relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP je právna (nie skutková) otázka, na\nktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa\nnázoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s\nprihliadnutím na individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne,\nsúdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n66. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n67. Dovolací súd vychádzajúc zo žalobcom formulovanej obsiahlej dovolacej otázky ohľadom\npožiadavky „... detailne popísaného konkrétneho škodového konania konateľa, miesto všeobecnejšieho\npopisu škodového konania, a to obzvlášť v situácii, keď nárok spoločnosti na náhradu škody voči\nkonateľovi uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti podľa § 135a ods. 5\nObchodného zákonníka, pričom spoločnosť mala len jediného konateľa a spoločníka, spoločnosť\nskončila v rukách bieleho koňa, účtovníctvo spoločnosti zmizlo a majetok spoločnosti bol prevedený cez\njednu spriaznenú spoločnosť (DONAX, a.s.) na inú spriaznenú spoločnosť (Novooptik, a.s.), a to aj v\nkontexte vyššie judikátu R 48/2005“ konštatuje, že jadro takto formulovanej otázky je späté s otázkou\nskutkovou spočívajúcou v tom, či bolo prítomné porušenie konkrétne a nezameniteľné povinnosti zo\nstrany žalovanej ako konateľky spoločnosti. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v sporovom\nkonaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení\nsa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo\nalebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti\nnastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá\nlistina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou\nskutkovou (faktickou) je pravdivosť či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel\nod toho riešenie právnej otázky (guaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri\nktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma\njej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená\naž po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu\npre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (3Cdo/218/2017, 3Cdo/150/2017,\n4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).\n\n68. Vo vzťahu k nemožnosti posúdenia skutkových otázok pri dovolaní podľa § 421 ods. 1 CSP je\npotrebné poukázať tiež na to, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací\nsúd (§ 442 CSP). Najvyšší súd v dovolacom konaní nevykonáva dokazovanie, preto ani nemôže\nprehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch oboch inštancií a v zásade ani posudzovať\nsprávnosť z nich vyvodených skutkových zistení (záverov).\n69. Dovolací súd preto konštatuje, že otázka položená žalobcom, ako aj jeho ďalšia argumentácia\nohľadom požiadavky „...všeobecnejšieho popisu škodového konania, a to obzvlášť v situácii, keď nárok\nspoločnosti na náhradu škody voči konateľovi uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ\nspoločnosti podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, pričom spoločnosť mala len jediného konateľa\na spoločníka, spoločnosť skončila v rukách bieleho koňa, účtovníctvo spoločnosti zmizlo a majetok\nspoločnosti bol prevedený cez jednu spriaznenú spoločnosť (DONAX, a.s.) na inú spriaznenú spoločnosť\n(Novooptik, a.s.), tak ako je uvedená v podanom dovolaní vyjadruje primárne nesúhlas s vyhodnotením\nzistených skutkových zistení, vykonaním a vyhodnotením dôkazov najmä odvolacím súdom.\n70. Dovolací súd zároveň pripomína, že zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom\nna skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od\nnej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii\nnevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“ (III. ÚS 123/2020). V danom prípade je preto okrem vyššie\nuvedeného nutné uzavrieť, že žalobcom formulovanú otázku vyvodenú ustanovením § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP nie je možné ani „zovšeobecniť“, keďže sa táto neodčleniteľne týkajú iba súdenej veci a tu\nposudzovaného škodového konania.\n71. Je však nutné dodať, že v súdenom spore odvolací súd nepovažoval rozsudok súdu prvej inštancie\nza vecne správny, z dôvodu ktorého ho sčasti zmenil. Nosné dôvody, na základe ktorých bola nižšími\nsúdmi náhrada škody sčasti priznaná (prvoinštančným súdom), resp. toto rozhodnutie sčasti zmenené\nodvolacím súdom spočívali v právnom názore, že na základe v konaní vykonaného dokazovania,\njeho vyhodnotenia a zisteného skutkového stavu nebolo preukázané, že v okolnostiach danej veci\nboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 135a Obchodného zákonníka,\na to pre neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu ako veriteľa, ktorý sa domáha voči\nžalovanej ako konateľke spoločnosti náhrady škody, ktorá vznikla. Odvolací súd uzavrel, že žalobca\nv konaní nepreukázal splnenie predpokladov pre procesný úspech, keďže nepreukázal, že žalovaná\nako konateľka nekonala s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti (prípadne v dobrej viere).\nTakýto právny záver však nie je správny a to pre jeho rozpor aj s ustálenou súdnou praxou, v zmysle\nktorej konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou\nstarostlivosťou (judikát č. 35 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2022)\ns tým, že zodpovednosť konateľa za škodu je založená objektívne najmä v zmysle § 135a ods. 3 ObZ,\npodľa ktorého ustanovenia konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej\npôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Týmto došlo v\nsúdenej veci k nesprávnemu právnemu posúdeniu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ktoré však\ndovolateľ v podanom dovolaní neuvádzal.\n72. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dovolací súd konštatuje, že prípustnosť dovolania žalobcu\nje daná podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ako aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP).\n73. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 CSP).\n74. Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 CSP).\n75. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41Cob/58/2019", "guid": "601de01c-2ec6-4c92-beae-b3797aa188e2:bb65892e-8d72-41dc-82b8-c2e8d62c1734", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:bac074cf-1ee0-43c0-aae2-3dcea63a7396", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.557.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 557/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 557/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.557.2020.1"}, {"guid": "ussr:a470b9c6-216d-4d23-b4ed-f563f43b0d5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.123.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 123/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.123.2020.1"}, {"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "a9abe135-9d45-4854-bdba-6a2a4f3d7f54:d0cfde55-32df-4a5c-90a6-6ddba43afc32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1", "spisova_znacka": "9Cdo/72/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/72/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1"}, {"guid": "31b57133-8d5b-4768-9ae9-3b23b8d381e3:2063a371-320a-4329-856a-f8aa762e2edc", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cb/22/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/22/2015 z 20. 4. 2015", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/31b57133-8d5b-4768-9ae9-3b23b8d381e3:2063a371-320a-4329-856a-f8aa762e2edc"}], "citovane_v": [{"guid": "7c26d51c-e4e9-4a7d-bda8-0e7f2c0c7a01:13ffb6ff-01a9-4fd2-9f70-2f224594953f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4122201707.1", "spisova_znacka": "6Cob/55/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/55/2023 z 21. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4122201707.1"}, {"guid": "1f38a7c2-3cc4-4c29-a2ee-91c09fdd427b:9fcf6afa-b3c0-4949-b93d-2d17eccc8c60", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3", "spisova_znacka": "6Cob/65/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/65/2023 z 24. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4121204792.3"}]}