{"guid": "690fa30b-3b22-4e7a-a4f9-09b2059073ad:5f66ebfd-8396-4902-9551-25f09fa0c4c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2115011934.2", "spisova_znacka": "4Tdo/65/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/65/2021 z 13. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. júna 2023, sp. zn. 4Tdo/65/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:2115011934.2", "identifikacne_cislo": "2115011934", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 541, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-541", "datum_vydania": "2023-06-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť", "Majetok", "Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 198/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a669fe43-b991-4a99-834b-a2165e260a71", "datum": "2024-04-24", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f66ebfd-8396-4902-9551-25f09fa0c4c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2115011934.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2115011934.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2115011934.2/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/65/2021\n2115011934\n13. 06. 2023\nJUDr. Pavol Farkaš\nECLI:SK:NSSR:2023:2115011934.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov\nJUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.\njúna 2023 v Bratislave, v trestnej veci obvineného E. Q. pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej\nlistiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného\nzákona, ďalej pre pokračovací zločin úverového podvodu z časti dokonaného, z časti v štádiu pokusu\npodľa § 14 ods. 1 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a pre obzvlášť závažný zločin\nvydieračského únosu v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1, § 186 ods. 1, ods. 2 písm. c) s poukazom na §\n139 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Trnave z 18. októbra 2018, sp. zn. 3To/51/2018, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného E. Q. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „súd prvého stupňa\") z 25. januára 2018, sp. zn.\n30T/126/2015 bol obvinený E. Q. (ďalej aj „obvinený\" alebo „dovolateľ\") uznaný za vinného v bode\n1/ z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného\nznaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ až 4/ z prečinu falšovania a\npozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa\n§ 352 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom úverového podvodu\npodľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v časti v bodoch 2 a 4 dokonaného a sčasti v\nbode 3 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a v bode 5 z obzvlášť závažného zločinu\nvydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa §\n13 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona,\nna skutkovom základe v rozsudku uvedenom.\nSúd prvého stupňa za to obvinenému uložil podľa § 186 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného\nzákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na doživotie, na výkon ktorého ho\npodľa § 48 ods. 3 písm. a), b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s\nmaximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona uložil obvinenému aj\ntrest prepadnutia veci - jednoručnej kuše hnedo-čiernej farby zn. Škorpión a 7 kusov šípov zn. Bolts\ndo tejto kuše s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa v zmysle § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva\nštát. Súčasne podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obvinenému uložený ochranný\ndohľad na 3 roky a podľa § 77 ods. 1 písm. a) až c) Trestného zákona mu boli uložené povinnosti\npo prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, spočívajúce v oznamovaní probačnému a mediačnému\núradníkovi okresného súdu v mieste bydliska potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a\ntie aj preukazovať najmenej jedenkrát za 3 kalendárne mesiace; osobne sa hlásiť u probačného a\nmediačného úradníka okresného súdu v mieste bydliska najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac;\nvopred oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste bydliska vzdialenie\nsa z miesta bydliska. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa uložil obvinenému\n\naj povinnosť nahradiť poškodeným spoločnostiam CreditONE, s. r. o., škodu vo výške 100 eur a\nspoločnosti EuroFinancovanie, s. r. o., škodu vo výške 100 eur. So zvyškom nároku na náhradu škody\ntieto spoločnosti podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.\nKrajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd\") na podklade odvolania podaného prokurátorom Okresnej\nprokuratúry Trnava a obvineným, rozhodol uznesením z 18. októbra 2018, sp. zn. 3To/51/2018 tak,\nže podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom\nochrannom dohľade, a vo výrokoch o uložení povinností podľa § 77 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c)\nTrestného zákona s tým, že vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zostal nedotknutý (I. výrok) a podľa §\n319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol (II. výrok).\nProti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal obvinený E. Q. prostredníctvom ustanoveného obhajcu\ndovolanie, a to s poukazom na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. e),\npísm. g), písm. i) Trestného poriadku.\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2020, sp. zn. 6Tdo/50/2019 bolo dovolanie\nobvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuté.\nObvinený proti uzneseniu krajského súdu podal opätovne dovolanie prostredníctvom ustanoveného\nobhajcu JUDr. Karla Hyneka, v poradí druhé dovolanie, s poukazom na údajne naplnenie dovolacieho\ndôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), písm. h), písm. i) Trestného poriadku, teda\ntým, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, vo veci konal alebo rozhodol orgán\nčinný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného\nkonania, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, bol\nuložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon\nza prejednávaný trestný čin nepripúšťa a napokon, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nV odôvodnení dovolania obvinený pomerne obsiahlym spôsobom zrekapituloval priebeh trestného\nkonania a opätovne namietal, že jeho právo na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom, tak v\nprípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní, ako i neskôr zo strany oboch konajúcich súdov,\na to v podstate tým, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané ,,oneskorene\" až po šestnástich\nmesiacoch od začatia trestného stíhania, a teda podľa jeho názoru, bolo poznačené zjavným účelovým a\nnezákonným taktizovaním orgánov činných v trestnom konaní, pričom v dôsledku takéhoto procesného\npostupu boli sťažené jeho obhajobné práva, a teda nemal vytvorené podmienky pre plné uplatnenie jeho\nprocesných práv. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je podľa obvineného\ndaný ak tým, že mu nebolo umožnené sa oboznámiť so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré sa\nmu kladú za vinu. Uvedená procesná vada sa podľa jeho názoru preniesla aj na dôkazy zabezpečené\nv tomto štádiu trestného konania a to primárne vo vzťahu k ,,použiteľnosti a zákonnosti\" svedeckej\nvýpovede svedka X. A., ktorý mal v konaní podľa jeho názoru vystupovať de facto ako agent. Z\nrovnakého dôvodu považoval za dôkazne nepoužiteľné aj zvukové záznamy vyhotovované menovaným\nsvedkom zo stretnutí, ktoré sa s obvineným uskutočnili v čase, kedy už spolupracoval s orgánmi\nčinnými v trestnom konaní. V tomto kontexte poukázal aj na možnú neprocesnú manipuláciu s obsahom\npočítačových zariadení a nosičov dátových informácií, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke, ako aj\nznalecký posudok z odboru psychológie, ktorý podľa názoru obvineného vychádzal z takto nezákonne\nzískaných dôkazov. Z uvedeného dôvodu namietal, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli\nsúdom vykonané zákonným spôsobom (dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku),\na ktoré významnou mierou oslabili jeho právo v konaní pred súdom úspešne sa brániť. Podotkol, že\nnezákonnosť dôkazov namietal v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj odvolacím súdom, konajúce\nsúdy sa však s jeho námietkami nevysporiadali, v čom videl obvinený porušenie ustanovenia § 168 ods.\n1 Trestného poriadku upravujúceho náležitosti odôvodenia rozsudku a v konečnom dôsledku porušenia\npráva na spravodlivé súdne konanie. V ďalšej časti svojho dovolania obvinený namietal údajný zaujatý\nprístup sudcov k prejedávanej veci, či už v konaní pred súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom\n(dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku). A napokon vo vzťahu k dovolaciemu\ndôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku v podstate namietal, že správnosť výroku\no treste spočívajúci v uložení trestu odňatia slobody na doživotie (§ 47 ods. 1 Trestného zákona) s\npoukazom na zásady ukladania trestov § 34 ods. 3, ods. 5 písm. c) Trestného zákona a teda, že trest má\npostihovať len páchateľa, a vplyv na jeho okolie by mal byť minimalizovaný; pri určovaní druhu a výmery\n\ntrestu súd musí prihliadať na konkrétne okolnosti trestného činu, osobné pomery páchateľa a možnosti\njeho sociálnej reintegrácie, resp. presnejšie, poukaz na jeho údajnú neprimeranosť. V kontexte vyššie\nuvedených námietok obvinený vyslovil námietku aj voči právnej kvalifikácii skutku vymedzeného v bode\n5/ rozsudku (dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku), pretože zastáva názor, že\nv danom prípade neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu vydieračského únosu podľa\n§ 186 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona.\nV podstate na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozhodnutím krajského súdu, ako aj\nrozhodnutím okresného súdu bol porušený zákon a zrušil napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu,\nako aj súdu prvého stupňa (§ 386 ods. 2 Trestného poriadku) a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku\nprikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol, resp. podľa § 388\nods. 2 Trestného poriadku prikázal vec na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu\na stupňa.\nV priebehu dovolacieho bolo najvyššiemu súdu dňa 2. decembra 2021 doručené podanie označené\nako ,,doplnenie opakovaného dovolania\", v ktorom obvinený zotrval na svojich dovolacích dôvodoch,\npričom uviedol v podstate totožnú argumentáciu vo vzťahu k uplatneným dovolacím dôvodom, ako\nboli uvedené jeho obhajcom. Prioritne opakovane vyslovil námietku voči právnej kvalifikácii skutku\n(uvedenej v bode 5/), pretože zastáva názor, že v danom prípade neboli naplnené znaky skutkovej\npodstaty trestného činu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v\nštádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a navyše jeho vina nebola preukázaná zákonným\nspôsobom.\nNásledne bolo najvyššiemu súdu dňa 27. februára 2023 doručené podanie označené ako ,,doplnenia\ndovolania - usmernenie\", v ktorom vo vzťahu k dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. e), písm.\ng) Trestného poriadku poukazujúc na odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu namietal\núdajný zaujatý prístup sudcov k prejedávanej veci a opätovne nezákonnosť dôkazov obstaraných v\npredmetnom trestnom konaní.\nDovolanie bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania,\nktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.\nProkurátor nevyužil svoje právo v zmysle § 376 Trestného poriadku a k podanému dovolaniu sa písomne\nnevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie\nbolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], osobou\noprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373\nods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§\n370 ods. 3 Trestného poriadku), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku), že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom\nbolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že dovolanie obvineného E. Q.\nje potrebné ako nedôvodné odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že\nnie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\nV prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a nie je určené k\nnáprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych procesných a\nhmotnoprávnych vád. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto\npredstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych\nvzťahov a právnej istoty.\nDovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak, z\nustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania,\nktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa však týka vymedzenia chýb\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), nie\nprávnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska\n\nich subsumpcie a hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Platí, že obsah konkrétne uplatnených\nnámietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho\ndôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu podľa § 371 Trestného poriadku,\nv opačnom prípade je dovolací súd oprávnený subsumovať námietky pod iný, zodpovedajúci dovolací\ndôvod tak, aby riadne podliehali dovolaciemu prieskumu, prípadne dovolanie vecne nepreskúmať, ak\nide o námietky, ktoré nespadajú pod žiaden dovolací dôvod a sú v dovolacom konaní nepreskúmateľné\n(por. R 120/2012).\nNavyše v prejednávanej veci obvinený podal v poradí už druhé dovolanie, v ktorom popri nových,\ndoposiaľ neuplatnených argumentoch prevažne opakuje aj námietky prednesené v skôr podanom\ndovolaní, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 50/2019 z 10.\njúna 2020 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuté. V tomto smere sa žiada uviesť, že\naj pri rešpektovaní zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PLz. ÚS\n3/2014 z 22. októbra 2014, bolo by v rozpore s ustanovením § 392 ods. 2 Trestného poriadku v spojení\ns ustanoveniami § 2 ods. 8 Trestného poriadku a § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku per analogiam\na doktrínou právneho štátu vyjadrenou v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak by Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky opätovne preskúmaval validitu námietok, ktoré už raz boli v dovolacom konaní\npreskúmané (res iudicata). Teda pokiaľ dovolací súd už raz právoplatne rozhodol, že určitá vecne\nuplatnená námietka nezakladá žiaden dovolací dôvod, nie je možné, aby v neskoršom konaní, na\npodklade neskôr podaného dovolania (tej istej alebo inej oprávnenej osoby podľa § 369 Trestného\nporiadku), dospel vo vzťahu k tejto námietke k odlišným záverom. Uvedené pritom platí bez ohľadu na to,\nči dovolací súd vo vzťahu k takto skôr uplatnenej námietke zaujal konkrétne stanovisko alebo nie, keďže\nvychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napríklad rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 115/2003, III. ÚS 209/2004, I. ÚS 110/2007, I.\nÚS 241/2007, I. ÚS 114/2008, IV. ÚS 541/2013, I. ÚS 487/2015, III. ÚS 258/2016, rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva Boicenco proti Moldavsku z 11. júla 2006, Ignatenco proti Moldavsku z 8. februára\n2011, Michalko proti Slovensku z 21. decembra 2010), nie je povinnosťou súdu dať odpoveď na všetky\nnastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam (primerane napríklad\nuznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5Tdo/63/2018 z 15. novembra 2018, 4Tdo/42/2019 z 3. septembra\n2019). Preto sa Najvyšší súd v odôvodnení (vo vzťahu k námietkam prednesené v skôr podanom\ndovolaní) obmedzuje len na poukázanie odôvodnenia svojho predchádzajúceho rozhodnutia v danej\nveci v celom rozsahu a odkázanie obvineného na odôvodnenie tohto už vyššie citovaného rozhodnutia v\ndanej veci (sp. zn. 6Tdo 50/2019 z 10. júna 2020), v odôvodnení ktorého dostal vyčerpávajúce odpovede\nna svoje už skôr uplatnené dovolacie námietky.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak obvinenému bol uložený\ntrest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo mu bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za\nprejednávaný čin nepripúšťa.\nUložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému\nmimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný\nvinným, ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu (trestu domáceho väzenia, trestu\npovinnej práce, peňažného trestu, zákazu činnosti, zákazu pobytu a vyhostenia a pod.). Dovolanie\nmožno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon za prejednávaný\ntrestný čin nepripúšťa (napr. uloženie trestu prepadnutia majetku za prečin). Tento dovolací dôvod možno\npoužiť aj v prípadoch, pri ktorých boli súčasne uložené tresty, pričom Trestný poriadok uloženie takýchto\ntrestov súčasne nepripúšťa - § 34 ods. 7 Trestného zákona.\nVo vzťahu k uvedenému dovolaciemu dôvodu obvinený namietal správnosť výroku o treste spočívajúci\nv posúdení právnej otázky, a to uloženia trestu odňatia slobody na doživotie podľa § 47 ods. 1 Trestného\nzákona) s poukazom na zásady ukladania trestov § 34 ods. 3, ods. 5 písm. c) Trestného zákona a\nteda, že trest má postihovať len páchateľa, a vplyv na jeho okolie by mal byť minimalizovaný; pri\nurčovaní druhu a výmery trestu súd musí prihliadať na konkrétne okolnosti trestného činu, osobné\npomery páchateľa a možnosti jeho sociálnej reintegrácie.\nPre správnu subsumpciu námietok obvineného k výroku o treste považuje dovolací súd za potrebné\npoukázať na vzájomnú konkurenciu uvedeného dovolacieho dôvodu s dovolacím dôvodom podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\n\nVzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a § 371 ods.\n1 písm. h) Trestného poriadku je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a\ndruhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu\npotom vyplýva, že samotný výrok o treste, okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej\npovahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste, môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného,\nale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku (stanovisko\ntrestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, prijaté 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 46/2010, uverejnené v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5, roč. 2011 - III.).\nZ tohto pohľadu má ustanovenie § 47 Trestného zákona kogentnú povahu, a preto dovolací prieskum\nsprávnosti jeho použitia spadá pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a nie\npod písm. h) § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nAk je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia, možno uplatniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPodľa § 47 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný\nčin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že\na) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a\nb) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť\nrokov.\nUstanovenie § 47 ods. 1 Trestného zákona o trest odňatia slobody na doživotie teda stanovuje taxatívny\nvýpočet podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby bolo možné túto výnimočnú sankciu\npoužiť. (R 4/2000).\nV posudzovanej veci Najvyšší súd môže vo vzťahu k obsahu predchádzajúcich odsekov len stručne\npoznamenať, že už okresný súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre\nvyslovenie splnenia zákonných podmienok podľa § 47 ods. 1 Trestného zákona (strany 90 až 95\nodôvodnenia rozsudku). Správnosť úvah pri uložení trestu odňatia slobody na doživotie potvrdil aj krajský\nsúd ako súd odvolací. Najvyšší súd ako súd dovolací si tam podrobne rozvedené závery v úplnosti\nosvojil; preto bez potreby ich zbytočného opakovania na ne poukazuje.\nVo vzťahu k argumentácii dovolateľa navyše Najvyšší súd uvádza, že v rámci požiadavky primeranosti\ntrestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie\ntejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia\nprimeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené\ntak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme\nindividualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad\nspôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav\npáchateľa a jeho rodiny), či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine aj pri rozhodovaní\no treste, sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a\nstarostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a\nv súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti\nkonkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o\ntreste (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To 7/2013).\nK tomu však je potrebné uviesť, že sa samotná primeranosť trestu, resp. presnejšie poukaz na jeho\núdajnú neprimeranosť, nemá z pohľadu dovolania význam. Inak povedané, dovolacom konaní sa\nprimeranosť trestu neskúma (R 5/2011).\nSenát najvyššieho súdu na základe vyjadreného jednomyseľne dospel k záveru, že v rozsahu námietok\nobvineného E. Q. nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, a preto ho podľa §\n382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 198/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a669fe43-b991-4a99-834b-a2165e260a71", "datum": "2024-04-24", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/51/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4ad868cc-0ff0-4fb5-b1d5-dbf28a3f092d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.258.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 258/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 258/2016 z 3. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.258.2016.1"}, {"guid": "ussr:0a0c8845-2ac8-4b9f-b0bb-1847eaed22a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.487.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 487/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 487/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.487.2015.1"}, {"guid": "ussr:c5346579-20d0-4b43-8cc5-ae0c573f81a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5346579-20d0-4b43-8cc5-ae0c573f81a3"}, {"guid": "ussr:46ae634c-b073-458f-bb54-8685c614c541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 541/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 541/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ae634c-b073-458f-bb54-8685c614c541"}, {"guid": "08aa01ff-1346-435d-92b9-1068c1f7a6b5:ba5b17a8-ae5a-4a16-89bf-79facc9c383f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117010501.3", "spisova_znacka": "3To/51/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/51/2018 z 12. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-03-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117010501.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a669fe43-b991-4a99-834b-a2165e260a71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.198.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 198/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 198/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.198.2024.1"}, {"guid": "a4134fa5-9b4f-4fe4-8310-65b1d77c8675:eeb3433c-0032-40dc-829b-6ec0bf870200", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2625010810.1", "spisova_znacka": "3To/84/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/84/2026 z 3. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-09-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2625010810.1"}, {"guid": "5ea279be-5395-4d45-bd2c-4a55ec906c92:09fd0219-e06d-4018-a4f3-13ff68e8ff48", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7125010512.2", "spisova_znacka": "6To/34/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/34/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7125010512.2"}, {"guid": "56ce8610-18e8-44e9-a094-f15526662d08:1b5e91c1-d22a-4d0e-a6c9-3ac31643db78", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7124012962.1", "spisova_znacka": "4To/78/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/78/2024 z 30. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7124012962.1"}]}