{"guid": "6ea2b44f-f5a5-4711-9319-704e1fff6eb6:9441080e-afe1-4c32-94fc-da82c2ba0e9b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8318200055.2", "spisova_znacka": "7Cdo/3/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/3/2022 z 15. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. marca 2022, sp. zn. 7Cdo/3/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:8318200055.2", "identifikacne_cislo": "8318200055", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2022-03-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-349", "nazov": "§ 349 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-349", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-349"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-349"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9441080e-afe1-4c32-94fc-da82c2ba0e9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8318200055.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8318200055.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8318200055.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/3/2022\n8318200055\n15. 03. 2022\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2022:8318200055.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. E., narodeného XX.\nQ. XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí\na rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Humenné, dieťa matky B. E.,\nbývajúcej v K. - O., A. XXXX/XX, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Martina Řeřichová PhD. advokátka\ns.r.o., so sídlom v Humennom, Námestie slobody 13/25, IČO: 53 065 042 a otca V. A., bývajúceho v K., K.\nXXX/X, zastúpeného spoločnosťou Hagyari & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova 8/A, IČO:\n51 473 208, za účasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, o úprave výkonu rodičovských práv\na povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 8P/6/2018, o\ndovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 15. júna 2021 sp. zn. 21CoP/120/2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. júna 2021 sp. zn. 21CoP/120/2020 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo\n16. júna 2020 č. k. 8P/6/2018-1515 zveril maloletého V. E. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude\nmaloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.). Návrh otca na zverenie do striedavej osobnej\nstarostlivosti zamietol (výrok II.). Matku zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou po 30,- eur\nmesačne, ktoré je povinná poukazovať otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou\nrozsudku (výrok III.). Styk matky s maloletým synom upravil tak, že matka je oprávnená sa s maloletým\nsynom stretávať počas víkendov od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že si maloletého\nv mieste bydliska otca prevezme a v mieste bydliska otca ho po skončení styku odovzdá (výrok IV.)\nNávrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok V.). Návrh otca na nariadenie ďalšieho\nneodkladného opatrenia zamietol (výrok VI.). Uložil výchovné opatrenie rodičom podrobiť sa ďalšiemu\nodbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny K. N. M., V. XX/a, K. a spolupracovať s úradom\npráce (výrok VII.). O trovách konania rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov\nkonania (výrok VIII.). O trovách konania, o odmene znalca a aj o svedočnom súd rozhodne samostatným\nuznesením. (výrok IX.)\n1.1. Vec právne posúdil podľa § 36, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1-5, § 65, § 75 zákona č. 36/2005 Z.\nz. zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Zákon o rodine“), § 363, § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku\n(ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)\na § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine.\n1.2. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv zdôvodnil predovšetkým záujmom dieťaťa, ktorý\nje v rozpore s postojom matky izolovať maloletého, preto zveril maloletého V. do výlučnej osobnej\nstarostlivosti otca. Poukazujúc na najlepší záujem dieťaťa, ktorý skúmal, vyhodnotil podmienky na strane\notca ako stabilnejšie (otec má riadne bývanie, je zamestnaný a zabezpečuje starostlivosť i o ďalšie svoje\ndieťa). Správanie sa matky, ktorá bráni otcovi v styku s maloletým, je primárnym dôvodom pre zverenie\nmaloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Vzhľadom na zverenie maloletého do starostlivosti\n\notca zamietol jeho návrh na striedavú osobnú starostlivosť. Matke určil primerané výživne vo výške\n30,- eur mesačne s poukazom na jej zárobkové schopnosti a možnosti. Styk matky s maloletým upravil\nprimerane, a to počas víkendov od piatka do nedele z dôvodu zachovania ich vzájomných väzieb.\n2. Na odvolanie matky proti výrokom I., III., IV., V., VII., VIII. a IX. napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie a na odvolanie otca proti výroku IV. tohto rozsudku Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací\nsúd“) rozsudkom z 15. júna 2021 sp. zn. 21CoP/120/2020 napadnutý rozsudok vo výrokoch I., III., IX.\npodľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výroku IV., VII. podľa § 388 CSP zmenil tak, že matka je oprávnená\na povinná stretávať sa s maloletým V. v každom párnom kalendárnom týždni od piatka 16.00 hod. do\nnedele 18.00 hod., každý utorok v párnom kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú stredu\na piatok v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod, počas zimných prázdnin v\nkaždom nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 16.00 hod. a v každom párnom\nkalendárnom roku od 24.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod.; v každom nepárnom kalendárnom\nroku počas Veľkonočných sviatkov v čase od Veľkonočného piatku od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty\ndo 19.00 hod. a každý párny kalendárny rok v čase od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného\npondelka do 19.00 hod.; počas letných školských prázdnin každý rok v čase od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7.\ndo 19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod.. Ďalej súd rozhodol, že matka je oprávnená a\npovinná maloletého V. v určený čas prevziať v mieste bydliska otca a po ukončení styku v určenom čase\nje povinná ho odovzdať otcovi v mieste jeho bydliska a otec je povinný maloletého V. na styk s matkou\nriadne pripraviť a odovzdať ho v mieste svojho bydliska. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z\nvážnych dôvodov sa nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov minimálne\n24 hodín pred začatím určeného styku. Matke súd zároveň upravil i telefonický kontakt s maloletým V. v\nkaždom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu od 16.00 hod. do 16.30 hod. a v nedeľu od 16.00 hod.\ndo 16.30 hod., s tým že otec je povinný zabezpečiť dostupnosť maloletého V. na telefonický kontakt\ns matkou. Rodičom a maloletému dieťaťu uložil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému\nporadenstvu, ktoré vykoná PSYCH-CENTRUM-Centrum klinickej psychológie a psychoterapie pre deti\na dospelých so sídlom v K., V. XX - Mgr. C. A., po dobu 6 mesiacov odo dňa začatia realizácie odborného\nporadenstva. Odvolanie matky proti výroku V. odmietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania.\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie na zvolenú formu osobnej starostlivosti o\nmaloletého. Konštatoval, že aj po doplnenom dokazovaní pred odvolacím súdom, považuje závery súdu\nza dostatočné a zhodnotenie zákonných kritérií pre zverenie maloletého V. do osobnej starostlivosti otca\nza správne, čo v konečnom dôsledku považuje aj za rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré\nje prioritou pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na námietky matky v podanom\nodvolaní smerujúce k nesprávnosti záverov súdu o zvolenej forme osobnej starostlivosti o maloletého\npristúpil odvolací súd k ich vyhodnoteniu, aplikujúc pritom ustanovenia § 36 ods. 1 a primerane i § 24\nods. 4 Zákona o rodine, rešpektujúc pritom právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom\nrodičom a najlepší záujem dieťaťa. Odvolací súd najskôr hodnotil schopnosti rodiča dohodnúť sa na\nvýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a tiež jednotlivé kritéria pre rozhodovanie o zverení\ndieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov a to 1/ existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho\nzverenie usilujúcou osobou, 2/ mieru zachovania identity maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb\nv prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3/ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie\nmaloletého dieťaťa do jej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne\na iné potreby a napokon 4/ prianie maloletého dieťaťa. Po zhodnotení uvedených kritérií na predmetnú\nvec dospel k záveru, že práve v prípade zverenia maloletého V. do starostlivosti otca bude miera identity\nmaloletého a jeho rodinných väzieb zachovaná.\n2.2. Podľa odvolacieho súdu vyhodnocujúc ním prijaté opatrenia v čase keď maloletý V. otca už výrazne\nodmietal, možno konštatovať, že sa podarilo postupne maloletého pripraviť na to, že otec má o neho\nzáujem a v jeho živote existuje. Zo záverov poskytnutej odbornej pomoci práve pri asistovanom styku\nza prítomnosti psychológa Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, V. X., PhD.,\nvyplynulo, že sa podarilo na posledných stretnutiach, predtým než došlo k ukončeniu stretávania zo\nstrany matky, predĺžiť čas interakcií otca s dieťaťom. Je vidieť, že je to veľmi zložitý postup, keďže\nmaloletý má vytvorenú obrovskú bariéru predtým, aby s otcom mohol tráviť akýkoľvek čas. Je pritom však\npotrebné zhodnotiť i to, že s výnimkou opatrenia prijatého v odvolacom konaní - odborného poradenstva\nklinického psychológia PhDr. Z. T. CSc., ktorého sa matka s maloletým zúčastnila, nepristupovala k\ndovtedy prijatým opatreniam vážne, pristupovala k ním s určitým dešpektom a takýto jej prejav je možné\nvyhodnotiť ako ľahkovážny. Jediným dôvodom pre jej správanie má byť odmietavý postoj maloletého k\notcovi, a jej podozrenie zo sexuálneho zneužívania V.. Odmietavý postoj V. bol vytvorený práve postojom\n\nmatky a odvolací súd je presvedčený, že v skutočnosti tomu tak nie je. Maloletý je zmätený a naozaj je\nidentifikovaný s postojom a názorom matky. Podľa názoru odvolacieho súdu zo strany matky nedošlo k\nporozumeniu psychickej náročnosti zvládnutia maloletého v dôsledku odchodu zo spoločnej domácnosti,\na svojim konaním sa snaží vytvoriť z otca emočného strašiaka natoľko, aby syn necítil potrebu po svojom\notcovi. Zo všetkých vykonaných dôkazov pritom vyplývajú zistenia o tom, že maloletý V. je dieťaťom,\nktorý je vážne traumatizovaný a je možné uviesť, že trauma je spôsobená vážnym konfliktom jeho\nrodičov. Povinnosťou súdu je potom hľadať a prijať také opatrenia, ktoré musia pomôcť maloletému\ndieťaťu odstrihnúť sa od vplyvu rodiča, ktorý má negatívny vplyv na jeho správanie. Manipulácia matkou\na jej nesprávne správanie vyplýva aj z toho, že maloletý má preferovať len jedného rodiča, pričom takéto\nsprávanie nie je pre V. prirodzené. Stav, v akom sa nachádza maloletý a jeho odmietavý postoj k otcovi,\nje výsledkom pôsobenia matky na vnímanie vzťahu dieťaťa k otcovi a dôsledkom výchovných metód\nmatky a jej postupov po rozpade rodiny. Odvolací súd je presvedčený, že pokiaľ by matka mala úprimný\nzáujem o revitalizáciu vzťahov, tak by využila všetky možné prostriedky ponúkanej odbornej pomoci a\nsnažila sa o to, aby došlo k opätovnému stretávaniu sa syna s otcom a rešpektovala by aj návrh otca a\nvytvorili by sa podmienky, aby každý rodič mal rovnaký priestor na realizáciu svojho práva podieľať sa\nna výchove. Z uvedených zistení je potom možné dôvodne konštatovať, že miera zachovania identity\nmaloletého a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti otca bude zachovaná. Na\nrozdiel od stavu, pokiaľ by bol v starostlivosti matky. Otec maloletého pritom preferuje formu starostlivosti,\nv ktorej by sa podieľali obaja rodičia rovnakým spôsobom, ale po tom, čo zlyhala striedavá osobná\nstarostlivosť a nastalo odmietanie ho synom z dôvodu postoja matky chce, aby vyrástol u neho. V\ntomto smere otec prejavuje väčšiu mieru empatie než matka, ktorá maloletého proti otcovi manipulovala\na snažila sa účelovým správaním vylúčiť otca zo starostlivosti o neho a kontakt s otcom maloletému\nzamedziť. Odvolací súd je presvedčený, že napriek súčasnej výraznej citovej orientácii maloletého k\nmatke, považuje stabilitu výchovného prostredia u otca za rozhodnú a za dôležitú pri vyhodnocovaní\njeho najlepšieho záujmu na stabilite výchovného prostredia.\n2.3. Vyhodnocujúc kritérium schopnosti osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jej\nstarostlivosti, zaistenia vývoja, fyzických, vzdelávacích, emocionálnych, materiálnych a iných potrieb,\npri ktorých sa zohľadňuje vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne\nschopnosti a morálna integrita danej osoby a jej správanie k dieťaťu, je podľa odvolacieho súdu\npotrebné konštatovať, že matka má podľa záverov znalca PhDr. Z. H., znalca z odboru psychológie,\nodvetvie klinická psychológia detí a dospelých, silné citové vzťahy k synovi. Pri posúdení osobnostných\npredpokladov otca znalec uviedol, že kvalita osobnostných predpokladov otca vo vzťahu k plneniu\nrodičovskej role je mierne znížená. Maloletý má vytvorenú primárnu vzťahovú väzbu k svojej matke.\nZnalec tiež zistil, že konflikty medzi rodičmi maloletého dieťaťa došli do štádia, kedy otec maloletého\nnedokázal adekvátnym spôsobom riešiť vzniknutú situáciu. Námietka matky tým smerovala aj k\nnesprávnemu vyhodnoteniu daných záverov znalca, keďže znalec uviedol, že otec má zníženú\nmieru predpokladov pre osobnú starostlivosť o maloletého. Zo záverov daného posudku však podľa\nodvolacieho súdu vyplýva, že maloletý má s otcom vytvorený silný citový vzťah. Dôležitý je i ten záver,\nže maloletý V. je ovplyvniteľný svojou matkou proti druhému rodičovi ako najbližšou vzťahovou osobou.\nIde o ovplyvnenie v smere priameho návodu k výpovedi, tiež v zmysle prevzatia jej postojov a emočného\nladenia maloletým V.. Ovplyvnenie maloletého matkou voči otcovi jednoznačne podľa odvolacieho súdu\nvyplýva aj zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v trestnej veci vedenej na OR PZ v Prešove,\nodbor kriminálnej polície ČVS: ORP-598/1-VYS-PO/2021 Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a\npsychiatrii, spol. s.r.o., s tým že matka predpokladane ovplyvňuje maloletého syna s motiváciou vyhrať\nrivalizačný boj s otcom o maloletého V.. Aj u V. boli zistené problematické vzťahové väzby najmä k\nmužským vzorom. Najdôležitejšou vzťahovou osobou je pre neho matka, s ktorou je plne lojálny a zdieľa\ns ňou postoj aj voči otcovi. V oblasti sexuality presahuje jeho orientovanosť štandardy veku. Maloleté\ndeti nie sú vzhľadom k svojmu veku orientované v objektívnej realite, aby vedeli posúdiť aj dôsledky\nsvojho správania. Pri rozhodovaní o naplnení daného kritéria vychádzal odvolací súd z daných záverov\nznalcov a za závažné považuje zistenie vyslovené v danom vyššie opísanom znaleckom posudku, že\nmravná vyspelosť detí je formovaná prostredím, v ktorom vyrastajú a v tomto smere má dané prostredie\nnedostatky. Porovnávajúc mieru záujmu otca a matky o maloleté dieťa, snahu otca minimalizovať dopad\nrozpadu rodiny na syna a snažiť sa viac rešpektovať vzniknutú situáciu a hľadať v nej riešenia, svedčí\ndané kritérium práve v prospech otca vzhľadom na jeho morálnu integritu. Všetky dôkazy, ktoré mali\nhodnotiť otca, vypovedajú o tom, že otec má predpoklady zabezpečiť starostlivosť o maloletého V..\n2.4. Kritérium priania dieťaťa má v rozhodovacom procese významnú úlohu, čím názor dieťaťa nemôže\nostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, odrážajúc jeho schopnosť\nsamostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Pranie dieťaťa\n\nje dôležité, musí byť zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu, u mladších detí\nnajmä v predškolskom veku súdy hodnotia názor s prihliadnutím ich veku a rozumovej vyspelosti. Z\nprejaveného názoru maloletého vyplýva, že otca odmieta z dôvodu, že mu robí zle. Bezpochyby, maloletý\nje vo veku 6 rokov, kedy len sťažka možno očakávať rozumné formulovanie vlastných názorov na\núpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Závery správ kolízneho opatrovníka a závery znaleckých\nposudkov Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s.r.o. a Phdr. Z. H. však\nvypovedajú o tom, že maloletý je ovplyvnený matkou a jej postojom k otcovi. Úlohou súdu je riešiť\nsituáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom chránené hodnoty\na práva všetkých dotknutých osôb a je úlohou súdu prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletého\ndieťaťa. V najlepšom záujme maloletého rozhodne nie je rezignovať na správanie matky, ktorá ignoruje\nprávoplatné rozhodnutia súdu a pristupuje ľahkovážne a dešpektom k ponúkanej odbornej pomoci a\nso snahou eliminovať otca zo života maloletého syna. Maloleté dieťa má nepochybne právo na oboch\nrodičov. Odvolací súd je presvedčený, že pre ďalší zdravý vývoj maloletého je bezpečným a stabilným\nprostredím prostredie otca.\n2.5. Odvolací súd sa vyjadril i k nevykonaniu ďalších navrhovaných dôkazov matkou a tiež podal\ndôvody k zmene úpravy styku matky s maloletým prvoinštančným súdom, čím vyhovel odvolaniu otca a\ndôvody k úprave výšky určenej vyživovacej povinnosti uloženej matke a k rozhodnutiu súdu o uložení\nvýchovného opatrenia, ktorého uloženie vyžaduje potreba nevyhnutnej intenzívnej odbornej pomoci\nrodine maloletého V.. K odvolaním napadnutému výroku IX. rozsudku prvoinštančného súdu odvolací\nsúd nenašiel žiadne relatívne odvolacie námietky v odvolaní matky.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu čo do výrokov I., III., IV., V., VII., VIII. a IX. podala matka\n(ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f/ CSP.\n3.1. Dovolateľka v súvislosti s vadou konania podľa § 420 písm. f/ CSP namietala nesprávny procesný\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa\nvymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená\naj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva.\nProcesná vada podľa dovolateľky spočíva v nesprávnom hodnotení dôkazov - znaleckých posudkov,\nktorých vypracovanie nenariadil súd prvej inštancie ako dôkazný prostriedok. Dovolateľka zdôraznila,\nže podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v čl. 4 CMP, ak je\núčastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom záujme“. Pokiaľ teda ide o záujem\nmaloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale\ns ohľadom na „in concreto“ okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen technických\npodmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého, ale aj vzhľadom na emocionálne\nväzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb vypovedá znalecké posúdenie\n(nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 216/2018). Uvedené sa v plnej miere dotýka dokazovania\nznaleckým posudkom. Odvolací súd pritom založil rozhodnutie predovšetkým na znaleckých posudkoch\na odborných vyjadrení vypracovaných v trestnom konaní, ktoré ale mali byť hodnotené len ako listinné\ndôkazy, keďže neboli vyhotovené na základe nariadenia súdu v predmetnom konaní, čím potom\nzisteniam z týchto dôkazov nemal byť priznaný stupeň preukázanosti zistení zodpovedajúcich zisteniam\nvyplývajúcich zo znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia príslušného orgánu, čím došlo k\ntzv. inej vade konania v zmysle § 431 ods. 1 CSP. Dovolateľka zdôraznila, že opakovane navrhovala\ndoplnenie znaleckého dokazovania, resp. nariadenia nového znaleckého dokazovania, kde by bol\nvyšetrený duševný stav oboch rodičov so zameraním na zistenie syndrómu zneužívaného dieťaťa,\nkeďže znalec PhDr. Z. H. sa v rámci znaleckého dokazovania nariadeného súdom prvej inštancie\nnáležite nevenoval tejto problematike, skôr zameriaval a sústreďoval svoju pozornosť na práva a\npovinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Matka zároveň zdôraznila, že súd prvej inštancie nerešpektoval\nodporúčania tohto znalca vyšetriť otca znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie sexuológia, aby sa\nvylúčila, resp. potvrdila deviácia otca. Tiež dôvodila, že okrem znaleckého posudku znalca PhDr. Z. H.\n(podaného v rámci ňou navrhnutého znaleckého dokazovania), znalecké posudky znalca MUDr. Q. L.,\nznalkyne PhDr, M. C. a znaleckého posudku podaného Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii\na psychiatrii, spol. s.r.o., boli do konania doložené z trestných konaní. Upozorňovala, že na strane 5\nznaleckého posudku ústavom sa nachádza časť o tom, kde sa otec vyjadril, že mal mať mobilný telefón\ns obsahom detskej pornografie. Odvolací súd sa dopustil nesprávneho hodnotenia dôkazov podľa § 191\nCSP, keď všetky dôkazy ňou navrhnuté zamietol.\n3.2. Dovolateľka tiež zdôraznila, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý\nproces a vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť\ndôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko,\n\nčo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Matka namietala, že skutkové a právne závery súdov nižšej inštancie\nsú svojvoľné, neudržateľné a prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Vyzdvihla pritom, že súdy svojim\nrozhodnutím zverili maloleté dieťa do osobnej starostlivosti rodiča podozrivého zo zločinu sexuálneho\nzneužívania. Má za to, že postup súdu je zároveň i v rozpore so záujmom maloletého z dôvodu ohrozenia\njeho zdravia a vývinu, pretože dieťa je týmto vystavené riziku ďalšieho sexuálneho zneužívania zo strany\notca. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Otec vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. Zdôraznil, že dôkazné prostriedky nemajú\nžiadnu zákonom predpísanú silu, čím je sudcovi umožnené in concreto prisudzovať týmto dôkazom\ndôkaznú silu na účely konkrétneho konania a nebyť viazaný absolútnym neprekročiteľným zákonným\npríkazom. Poukazuje, že maloletý v doposiaľ prebiehajúcich civilných a trestných konaniach absolvoval\nviaceré znalecké dokazovania, matka s maloletým navštevuje rôznych psychológov, maloletý bol aj\nvypočutý súdom, preto má za to, že nevykonaním ďalšieho znaleckého dokazovania na maloletom\nv rámci odvolacieho konania a to aj s ohľadom na prebiehajúce znalecké dokazovanie v trestnom\nkonaní, nepovažuje za vadu konania a porušenie práva na spravodlivý proces. Ďalšie dokazovanie\nby bolo i v rozpore so záujmom maloletého a v rozpore s hospodárnosťou konania. Matka neuviedla,\nktoré konkrétne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu považuje za\nsvojvoľné, neudržateľné a prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Podotýka, že matka stavia\nsvoju argumentáciu výlučne na sexuálnom zneužívaní maloletého, ktoré bolo doposiaľ vždy vyvrátené\nznaleckými dokazovaniami. V ďalšom sa otec odvoláva na ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine,\npodľa ktorého ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi\nstyk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov\nzmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Tiež podotkol, že matka je toho času rozsudkom vydaným\nv trestnom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť uznaná vinnou z pokračovacieho prečinu marenia\nvýkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, a to práve z dôvodu marenia styku jeho\nosoby s maloletým. Maloletý doposiaľ nenastúpil povinnú školskú dochádzku, v škole bol len jediný\ndeň, matka s maloletým absolvovala viaceré lekárske ošetrenia a sedenia u psychológov, pričom má za\nto, že u matky ide o účelové konanie z dôvodu jej obavy, že by si maloletého vyzdvihol zo školského\nzariadenia a maloletý by sa tak dostal do jeho osobnej starostlivosti v súlade s prijatým rozhodnutím,\nčomu sa matka bráni. Matka má zrejme snahu vybaviť maloletému odklad povinnej školskej dochádzky.\nMá obavu, že matka je pre maloletého hrozbou a spôsobuje mu svojim protiprávnym konaním nezvratnú\nujmu a jeho odlúčenie od syna.\n5. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá vstúpila do konania navrhla dovolanie ako\nnedôvodné zamietnuť. Uviedla, že v danom prípade vyhodnotenie dôkazov súdom a následne právny\nvýklad nedostatky nevykazuje. Má za to, že dovolací dôvod vymedzený dovolateľkou nie je daný.\n6. Kolízny opatrovník sa k dovolaniu písomne nevyjadril.\n7. Dovolanie podala matka vo veci upravenej v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený\nv § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Keďže CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo veci\nstarostlivosti súdu o maloletých (okrem pravidla ustanoveného v § 77 CMP, že dovolací súd nie je viazaný\nrozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu) prípustnosť dovolania\nmatky bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie matky dieťaťa je prípustné a tiež aj dôvodné. Ak\ntotiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia\nniektorej z tzv. zmätočnostných vád uvedených v tomto ustanovení, znamená nielen splnenie podmienky\nprípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.\n\n9. Prípustnosť dovolania v danej veci vyvodzuje matka dieťaťa z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP,\nv zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v\nktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý\nproces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n11. V danom prípade dovolateľka tvrdí, že procesná vada podľa § 420 písm. f/ CSP spočíva v\nnesprávnom hodnotení dôkazov. Súdy nižších inštancií založili rozhodnutie predovšetkým na znaleckých\nposudkoch a odborných vyjadrení vypracovaných v trestnom konaní, ktoré mali byť hodnotené len\nako listinné dôkazy, keďže neboli vyhotovené na základe nariadenia súdu v predmetnom konaní, čím\npotom zisteniam z týchto dôkazov nemal byť priznaný stupeň preukázanosti zistení zodpovedajúcich\nzisteniam vyplývajúcich zo znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia príslušného orgánu, čím\ndošlo k tzv. inej vade konania v zmysle § 431 ods. 1 CSP. Dovolateľka zdôraznila, že opakovane\nnavrhovala doplnenie znaleckého dokazovania, resp. nariadenia nového znaleckého dokazovania, kde\nby bol vyšetrený duševný stav oboch rodičov so zameraním na zistenie syndrómu zneužívaného dieťaťa,\nkeďže znalec PhDr. Z. H. sa v rámci znaleckého dokazovania nariadeného súdom prvej inštancie\nnáležite nevenoval tejto problematike, skôr zameriaval a sústreďoval svoju pozornosť na práva a\npovinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nerešpektoval odporúčania\ntohto znalca vyšetriť otca znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie sexuológia, aby sa vylúčila, resp.\npotvrdila deviácia otca. Tiež dôvodila, že okrem znaleckého posudku znalca PhDr. Z. H. (podaného v\nrámci ňou navrhnutého znaleckého dokazovania), znalecké posudky znalca MUDr. Q. L., znalkyne PhDr,\nM. C. a znaleckého posudku podaného Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol.\ns.r.o., boli do konania doložené z trestných konaní. Upozorňovala, že na strane 5 znaleckého posudku\nústavom sa nachádza časť o tom, kde sa otec vyjadril, že mal mať mobilný telefón s obsahom detskej\npornografie. Odvolací súd sa dopustil nesprávneho hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP, keď všetky\ndôkazy ňou navrhnuté zamietol. ( bod 3.1.)\n12. Najvyšší súd vo vzťahu k danej námietke upriamuje pozornosť na to, že právo na spravodlivý\nproces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení zistia skutkový stav (resp.\nv mimosporových konaniach skutočný stav) a po výklade a použití relevantných právnym noriem\nrozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté\nv zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 252/04). Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov\nkonania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (tu porovnaj § 185 ods. 1\nCSP). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie\ndokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečenie toho, aby sa\nzisťovanie skutkového (skutočného) stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby\nsa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd\nodmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení\nrozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP a I. ÚS 350/08).\n13. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu pritom vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzal a\nako ich vyhodnotil, rovnako sa súd v odôvodnení rozsudku vysporiadal, prečo nevykonal všetky\nmatkou navrhované dôkazy, vrátane nového znaleckého dokazovania na zistenie duševného stavu\noboch rodičov so zameraním na zistenie syndrómu zneužívaného dieťaťa a znaleckého dokazovania\n\nzameraného na vylúčenie, resp. potvrdenie sexuálnej deviácie otca. Namietanie tzv. inej vady konania\nv zmysle § 431 ods. 1 CSP tiež neobstojí, nakoľko ani takáto procesná vada, i keby k nej v konaní\nskutočne došlo, by nebola spôsobená založiť prípustnosť dovolania z dôvodu zmätočnosti (rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/16/2012 riešiace hodnotenie znaleckého posudku vyhotoveného\nmimo konania ako dôkaz). Ani samotná skutočnosť, že dovolateľka sa nestotožňuje so spôsobom\nvyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že v konaní došlo k vade\nuvedenej v § 420 písm. f/ CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu ním navrhnutých dôkazov, prípadne sa dožadovať ním\nnavrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/97). Už dávnejšia judikatúra\nnajvyššieho súdu (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000) ako aj viaceré jeho rozhodnutia\n(napríklad sp. zn. 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012) zastávajú názor, že\nani prípadná neúplnosť, či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je v rozhodovacej\npraxi najvyššieho súdu považovaná (bez ďalšieho) za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu\nkonania.\n14. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd nedisponuje\noprávnením dokazovať hmotnoprávne skutky, na to slúži nachádzacie (základné) konanie a konanie na\nodvolacom súde. Predmetom dokazovania pred dovolacím súdom sú napríklad včasnosť a prípustnosť\ndovolania; skutkový stav a výsledky dokazovania spred nižších súdov sa nemôžu pred dovolacím súdom\nmeniť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.\nCivilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, pri § 442).\n15. K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP ale treba uviesť, že ustálená judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne\nuviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami\nvznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že\nnedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia\nRuiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra ESĽP síce nevyžaduje,\naby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná odpoveď, trvá však na tom,\nže ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď súdu práve\nna tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.303 - A , s. 12, § 29, Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,\nHiggins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n16. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n17. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP\na ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva procesnej strany, tu účastníka mimosporového\nkonania, na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí\nnepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok\nriadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite\nodôvodniť, je totiž odrazom práva na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia\nsúdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného nároku, ako aj špecifickými\nnámietkami procesnej strany. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na\nstrane druhej, sa procesnej strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve\n\nzvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu\nsúdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok\nriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto\nvada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.\n18. Ďalšou z dovolacích námietok matky maloletého bola i výhrada nedostatkov v odôvodnení rozsudkov\nsúdov nižšej inštancie, ktorých skutkové a právne závery sú podľa dovolateľky svojvoľné, neudržateľné a\nprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Vyzdvihla pritom, že súdy svojim rozhodnutím zverili maloleté\ndieťa do osobnej starostlivosti rodiča podozrivého zo zločinu sexuálneho zneužívania. Má za to, že\npostup súdu je zároveň i v rozpore so záujmom maloletého z dôvodu ohrozenia jeho zdravia a vývinu,\npretože dieťa je týmto vystavené riziku ďalšieho sexuálneho zneužívania zo strany otca. (bod. 3.2.)\nDovolateľka pritom zdôraznila, že pokiaľ ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať\na zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na „in concreto“ okolnosti spočívajúce v\ndanosti prípadne v absencii nielen technických podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj\nmaloletého, ale aj vzhľadom na emocionálne väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite\ntýchto väzieb vypovedá znalecké posúdenie. (bod 3.1)\n19. Obsah dovolania matky tak zreteľne naznačuje, že matka namietala nedostatok odôvodnenia\nrozhodnutí súdov nižšej inštancie, predovšetkým napadnutého rozsudku (tiež jeho svojvoľnosť,\nneudržateľnosť a nepresvedčivosť), ktorý rozsudok je založený nielen na argumentácii o sexuálnom\nzneužívaní maloletého otcom (t. j. rodičovi, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej\nstarostlivosti), ale i na výhrade nedostatočného zdôvodnenia najlepšieho záujmu maloletého na súdom\nzvolenej forme osobnej starostlivosti o dieťa, predovšetkým vzhľadom na emocionálne väzby maloletého\nk rodičom, o ktorých vypovedá znalecké posúdenie. Ani argument otca, že matka neuviedla, ktoré\nkonkrétne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu považuje v tomto\nsmere za svojvoľné, neudržateľné a prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov predostretý ním v\ndovolacom konaní, na uvedenom závere nemohol nič zmeniť. Dovolací súd zastáva názor, že i napriek\nrámcovému vymedzeniu dovolacieho dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k\nzdôvodneniu najlepšieho záujmu maloletého na súdom zvolenej forme osobnej starostlivosti zo strany\nmatky, nezaoberaním sa týmto dovolacím dôvodom by najvyšší súd postupoval formalisticky v takej\nmiere, že by došlo nielen k porušeniu práva na spravodlivý proces ale i na spravodlivé súdne\nkonanie a tiež k neposkytnutiu súdnej ochrany v kvalite, akú predpokladá zákon a ústava, obzvlášť ak\nje účastníkom konania maloleté dieťa.\n20. V korelácii s danou dovolacou námietkou najvyšší súd akcentuje, že faktické a právne zdôvodnenie\nrozsudkov nižších súdov musia byť primerane obsiahle. Odvolací súd sa vysporiada ako s faktami, tak aj\ns právnou argumentáciou súdov nižších inštancií, rovnako ako s návrhmi predloženými od/dovolateľom.\nOdvolací súd sa musí zaoberať argumentmi od/dovolateľa (porovnaj Bochan proti Ukrajine, č. 7577/02\n<S.>, § 84, 3. máj 2007).\n21. Matka maloletého už v priebehu odvolacieho konania v odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu o\nzverení maloletého do osobnej starostlivosti otca bolo vydané bez toho, aby súd vzal do úvahy návrhy\nznalca PhDr. Z. H., ktorý vôbec neodporučil prípadnú striedavú starostlivosť; odporučil zveriť maloletého\ndo starostlivosti matky a najmä odporúčal vyšetrenie otca maloletého znalcom z odboru zdravotníctva,\nodvetvie sexuológia, aby sa vylúčila, resp. potvrdila sexuálna deviácia otca. Aj vzhľadom na to, že matka\nsa ďalej v odvolacej argumentácii prednostne zamerala na hrozbu sexuálneho zneužívania maloletého\notcom, čomu prispôsobila odvolacie dôvody, nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu založila i\nna nezohľadnení odborných záverov, podľa ktorých je to práve ona, komu mal byť maloletý zverený do\nosobnej starostlivosti, s ktorou námietkou sa odvolací súd náležite nevysporiadal.\n22. Odvolací súd sa napriek výslovnému príkazu urobenému súčasťou ustanovenia § 387 ods. 3 CSP\nrelevantne nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s námietkou matky o nezohľadnení záverov\nznaleckého dokazovania pri rozhodovaní, v zmysle ktorých vyjadrenia maloletého smerované k osobe\notca boli pri testovaní negatívne, maloletý má vytvorenú primárnu vzťahovú väzbu k matke, maloletý má\nbyť zverený do osobnej starostlivosti matke.\n22.1. Odvolací súd dôvodil: „Odmietavý postoj V. bol vytvorený práve postojom matky a odvolací súd je\npresvedčený, že v skutočnosti tomu tak nie je. Maloletý je zmätený a naozaj je identifikovaný s postojom\na názorom matky. Podľa názoru odvolacieho súdu zo strany matky nedošlo k porozumeniu psychickej\n\nnáročnosti zvládnutia maloletého v dôsledku odchodu zo spoločnej domácnosti, a matka sa snaží svojim\nkonaním vytvoriť z otca emočného strašiaka natoľko, aby syn necítil potrebu po svojom otcovi. Zo\nvšetkých vykonaných dôkazov však vyplývajú závery, že zistenia o tom, že maloletý V. je dieťaťom,\nktorý je vážne traumatizovaný a je možné uviesť, že trauma je spôsobená vážnym konfliktom jeho\nrodičov.“ (pozri bod 64 napadnutého rozsudku) „Povinnosťou súdu je hľadať a prijať také opatrenia, ktoré\nmusí pomôcť maloletému dieťaťu odstrihnúť sa od vplyvu takéhoto rodiča, ktorý má negatívny vplyv na\nsprávanie svojho vlastného dieťaťa. Manipulácia a nesprávne správanie sa matky vyplýva aj z toho, že\nmal. V. má preferovať len jedného rodiča, pričom takéto správanie nie je prirodzené pre V.. Stav, v akom\nsa nachádza a jeho odmietavý postoj k otcovi, je výsledkom pôsobenia matky na vnímaní vzťahu dieťaťa\nk otcovi, súčasnej výchovy po rozpade rodiny a dôsledok výchovných metód a postupov matky.“ (bod 69\nnapadnutého rozsudku) „Odvolací súd je presvedčený, že napriek súčasnej výraznej citovej orientácii\nmaloletého k matke, považuje stabilitu výchovného prostredia u otca za rozhodnú a za dôležitú pri\nvyhodnocovaní jeho najlepšieho záujmu na stabilite výchovného prostredia.“ (bod 72 napadnutého\nrozsudku) „Námietka matky smerovala aj k nesprávnemu vyhodnoteniu daných záverov znalca, keďže\nznalec uviedol, že otec má zníženú mieru predpokladov. Zo záverov daného posudku však vyplýva,\nže maloletý má s otcom vytvorený silný citový vzťah. Ako aj dôležitý záver pri posúdení predpokladov\nrodičov, že maloletý V. je ovplyvniteľný svojou matkou proti druhému rodičovi ako najbližšou vzťahovou\nosobou. Ide o ovplyvnenie v smere priameho návodu k výpovedi, tiež v zmysle prevzatia jej postojov a\nemočného ladenia maloletým V..“ (bod 74 napadnutého rozsudku)\n22.2. Najvyšší súd v kľúčovom odôvodnení napadnutého rozsudku však nenašiel žiadny podklad\npre prosté presvedčenie odvolacieho súdu, že pre maloletého V. vo veku šesť rokov, citovo silne\nnaviazaného na matku, ktorá je jeho primárnou vzťahovou osobou, bez dosiahnutia reálneho\nnadviazania kvalifikovaného fyzického kontaktu maloletého s otcom i napriek interakcie psychológov\n(dokonca ani skypového), tento kontakt nebolo možné udržať na viac ako 45 minút, (bod 37, 38 a 40\nnapadnutého rozsudku), je zvolená forma osobnej starostlivosti o maloletého otcom tá najlepšia. Iba\npresvedčenie súdu, bez preverenia, či maloletý disponuje psychickou kapacitou umožňujúcou zvládnuť\nbez závažných následkov tak zásadnú zmenu výchovného prostredia, sprevádzanú stratou doterajšej\ndlhodobej výlučnej starostlivosti len matkou (tiež stratou úzkeho kontaktu so starším súrodencom, s\nktorým spolu s matkou žije), či výchovné prostredie otca bude skutočne pre maloletého to stabilnejšie,\nvhodnejšie a najlepšie, je skutočne odvážne. Súdom zvolené radikálne riešenie (zmena výchovného\nprostredia) ako vhodné nevyplýva zo žiadnych odborných stanovísk, ani zo znaleckého dokazovania\nvykonaného v konaní, ktoré sa ním vôbec nezaoberali.\n22.3. Odvolací súd proste rezignoval preskúmať, aký možný dopad by mala takáto kategorická zmena\nna psychiku maloletého, žiaden odborník sa nevyjadril k potencionálnym rizikám násilného presunutia\nmaloletého od matky ako primárnej osoby maloletého, na ktorej je závislý, do výchovného prostredia\notca, ktorého maloletý preukazateľne v čase vydania napadnutého rozsudku odmietal, ku ktorému\nrodičovi maloletý neprechovával pozitívny citový vzťah, v ktorého domácnosti nežil, neprebýval, v\nktorého prítomnosti nie je schopný osamote zotrvať (t. j. bez podpornej osoby), a to i bez ohľadu na\nto, z akého dôvodu takýto problematický citový vzťah medzi maloletým a otcom vznikol. Za daných\nokolností potom nie je zrejmé ani to, či by sa pod takouto radikálnou zmenou potencionálne nezhoršili\nu maloletého už zistené psychické ťažkosti ako hyperaktivita, agresia a ďalšie. Maloletého navyše čaká\ni ďalšia výrazná zmena, akou je nástup do základnej školy, pri ktorom nástupe do prvého ročníka\nzákladnej školy je všeobecne podporný práve pocit zázemia, istoty, bezpečia, citovej odozvy.\n22.4. I keď odvolací súd dôvodí, že podľa záverov znaleckého posudku má maloletý s otcom vytvorený\n„silný“ citový vzťah, po oboznámení sa dovolacím súdom s týmto znaleckým posudkom č. 36/2019\nvyhotoveného znalcom PhDr. Z. H. dňa 28. júna 2019 (t. j. so značným odstupom času do rozhodnutia\nprvoinštančného súdu vo veci dňa 16. júna 2020 a odvolacieho súdu dňa 15. júna 2021), takýto záver\nz posudku nevyplýva. Znalec v posudku konštatuje citový vzťah medzi maloletým a otcom pozitívne\nladený, so zvýšenou ovplyvniteľnosťou maloletého matkou voči otcovi, s tým že primárnu vzťahovú\nväzbu má maloletý k svojej matke, s odporúčaním zveriť maloletého matke a otcovi upraviť styk s\nmaloletým. Podľa odvolacieho súdu tiež: „Je možné zhodnotiť, že s výnimkou opatrenia prijatého v\nodvolacom konaní odborného poradenstva klinického psychológia PhDr. Z. T. CSc., kedy sa zúčastnila\nmatka stretnutí aj s maloletým synom, nepristupovala k prijatým opatreniam vážne, pristupovala k týmto\nprijatým opatreniam s určitým dešpektom a jej prejav je možné vyhodnotiť ako ľahkovážny. Jediným\ndôvodom pre jej správanie má byť odmietavý postoj mal. V. k otcovi, a jej podozrenie o sexuálnom\nzneužívaní V..“ (bod 43) Avšak je to práve v odvolacom konaní prijaté opatranie odborného poradenstva\nklinického psychológa a psychoterapeuta, zo správy z ktorého vyplýva (správa zo dňa 9. júna 2021),\nže obaja rodičia, teda už nielen matka, sú emočne vtiahnutí do právneho riešenia výchovnej pozície\n\nmaloletého V.. Podľa psychologičky situácia v rodinných vzťahoch eskaluje, čo následne ovplyvňuje\nsprávanie maloletého dieťaťa. Ďalšie odborné konzultácie strácajú význam preto, lebo sa dominantne\norientujú na právne riešenie situácie. Zvlášť u otca nie je ho možné motivovať k odbornej spolupráci\nalebo k poradenstvu, pretože sa veľmi nástojčivo dožaduje plnenia právneho ukončenia sporov, aby\nmu V. bol zverený do výchovy. Matka žiaduco vnímala a akceptovala odborné poradenstvo ohľadom\nsyna V., posúvala ho do vzťahovej reality a výchovy, bola vďačná za hľadanie optimálnych výchovných\npostojov, ktoré sú neustále výchovne náročné. Matka sa učila identifikovať sa s prežívaním chlapca a\nporozumieť jeho náhlym dobrým aj zlým agresívnym zmenám v prežívaní a v správaní. Matka je v\nsúčasnosti spôsobilá poskytovať dieťaťu stabilné výchovné prostredie a ponúknuť mu vzťahový modus\ns nepodmienečným prijatím jeho správania. Menovaná syna vedomím spôsobom neovplyvňuje voči\notcovi, snaží sa ho ovplyvniť tak, aby bol ochotný ísť na kontakt s otcom. Chlapec v daných situáciách\npretláča svoju vôľu, agresiu a neochotu podriaďovať sa návrhom z matkinej alebo otcovej strany. (bod\n66) Práve vzhľadom na stav a okolnosti zistené v odvolacom konaní bezprostredne pred vydaním\nnapadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva zmena prístupu matky, odvolací súd takýto pozitívny posun\nz jej strany absolútne nezohľadnil a oproti predchádzajúcemu extrému, zvolil napadnutým rozsudkom\nvo vzťahu k dieťaťu extrém druhý.\n23. Esenciálnym a primárnym kritériom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musí byť vždy\nnajlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane\nvyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže\nako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných\nprípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v\nzáujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v\nstabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by\nmohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa (rozhodnutie vo veci Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku zo\n6. júla 2010, sťažnosť č. 41615/07, bod 136). Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej\nmoci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná\npozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na\njeho povahe a význame môže nad záujmami rodičov prevážiť (rozhodnutie vo veci Sahin proti Nemecku\nz 8. 7. 2003, sťažnosť č. 30943/96, bod 66).\n24. I dovolací súd zdôrazňuje, že záujem dieťaťa (v kontexte s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa, citovaný i odvolací súd) musí byť popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa\ndetí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,\nsprávnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podobná požiadavka vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých (porov. napr. nález Ústavného\nsúdu ČR sp. zn. I. ÚS 3135/19). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní\ntýkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné\nrozhodnutie - nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa.\n25. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný\nindividuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť\nje potrebné venovať jeho osobným pomerom, situácii a potrebám (porov. nález Ústavného súdu ČR sp.\nzn. I. ÚS 3226/16).\n26. Najvyšší súd preto nemohol rezignovať na preverenie súladu napadnutého rozhodnutia s\npožiadavkami vyplývajúcimi zo zásady najlepšieho záujmu dieťaťa, hoci dovolateľka nevypravila\ndovolanie po formálnej stránke úplne perfektne a je osobou odlišnou od maloletého. Avšak pri\nakomkoľvek rozhodovaní týkajúcom sa dieťaťa je potrebné posudzovať a určiť jeho najlepší záujem a\nhodnotiť možný dopad rozhodnutia na dané dieťa. Tieto úvahy sa musia premietnuť aj do odôvodnenia\nprijatého rozhodnutia, z ktorého musí byť zrejmé, že najlepší záujem dieťaťa bol skutočne popredným\nhľadiskom pri rozhodovaní; musí v ňom byť vyložené, čo príslušný orgán považoval za najlepší záujem\ndieťaťa, na základe akých kritérií k tomuto záveru dospel a prípadne ako bol najlepší záujem dieťaťa\nmeraný s ďalšími dôležitými záujmami či právami.\n27. Akokoľvek by sa najvyšší súd stotožnil s východiskami súdov nižších inštancií, ktoré svojím postupom\nsledovali presadenie všeobecne žiaduceho cieľa v podobe zachovania vzájomného vzťahu medzi\nmaloletým a jeho otcom, nemôže v žiadnom prípade akceptovať skutočnosť, že sa ho tieto súdy snažia\n\ndosiahnuť bez ohľadu na súčasný postoj maloletého dieťaťa a bez toho aby mali dostatočne preukázané,\nže maloletý súdmi zvolenú radikálnu zmenu výchovného prostredia bez ujmy zvládne. V prípade, že\nvšeobecné súdy nadobudli presvedčenie, že by maloletý takúto zmenu mohol zvládnuť, t. j. odtrhnutie\nmaloletého od matky, na ktorej je závislý a jeho násilné odovzdanie otcovi, ktorého dlhodobo odmieta,\ns minimálnym vzájomným kontaktom (a pokiaľ sa tak i stalo, vždy len za interakcie tretej osoby), potom\nbolo ich povinnosťou pristúpiť k vykonaniu ďalších dôkazov, aby bol preukázaný skutočný stav, ako to\nurčuje zákon pre dané osobitné súdne konanie.\n28. Najvyšší súd zdôrazňuje, že výchovné pôsobenie rodiča na dieťa, a to aj v zmysle rozhodnutia súdu\no výchove, nikdy nesmie prekročiť racionálnu hranicu a malo by rešpektovať najlepší záujem dieťaťa\ntak, aby boli naplnené požiadavky stanovené článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.\n29. Najvyšší súd tiež uvádza, že vyššie uvedené závery by nemali byť vnímané ako „víťazstvo“ matky či\n„prehra“ otca. Obaja rodičia majú na výber, buď zotrvajú výlučne na svojich postojoch a budú maloletého\nnaďalej vystavovať zjavne traumatizujúcim zážitkom, alebo „zostúpia zo svojich vlastných výšin dole“ a\nnájdu spoločnú reč s cieľom spolupôsobiť na zabezpečenie jeho všestranného rozvoja. Nezostáva než\ndúfať, že dospelí sa spamätajú a uvedomia si, že bolestných okamihov nastalo v útlom veku maloletého\nuž viac ako dosť a uprednostnia druhú možnosť (spoločnú reč s cieľom spolupôsobiť na zabezpečenie\njeho všestranného rozvoja).\n30. Nad rámec uvedeného, ?...dovolací súd považuje za vhodné pripomenúť i to, že rozhodnutia\nvšeobecných súdov o úprave výchovných pomerov nemajú povahu rozhodnutí absolútne konečných\na teda nezmeniteľných. Urovnanie vzájomných vzťahov medzi rodičmi maloletého, snaha o nájdenie\nspoločného konsenzu nad spôsobom jeho výchovy (s ohľadom na jeho najlepšie záujmy) a teda\nvyvarovanie sa konaniu, v ktorom sa maloleté dieťa a realizácia rodičovských práv stáva akýmsi\n„nástrojom na vybavovanie vzájomných účtov“ a domnelých krívd medzi rodičmi, by však mali byť\npredpokladom pre prehĺbenie rodinných väzieb a dôvodom na úpravu doterajších výchovných pomerov\nk maloletému v čo najlepšom záujme pre neho, nie ich cieľom.\n31. Na podklade vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k\nzmätočnostnej vade namietanej dovolateľkou. Jej dovolanie je vzhľadom na to nielen procesne prípustné\n(§ 420 písm. f/ CSP), ale tiež dôvodné (§ 431 CSP), lebo je v ňom opodstatnene namietnuté, že súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n32. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v zmysle týchto ustanovení zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n33. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21CoP/120/2020", "guid": "0d154086-aef4-472e-825f-f032e60146c4:15b82a6a-385e-4237-a705-a689c604eb59", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bc660fbd-b6d1-4695-ac5f-acf0d7ee14d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.216.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 216/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 216/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.216.2018.2"}, {"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}], "citovane_v": [{"guid": "435f2901-39f9-41e2-8fb4-27009c7be591:dc7edc19-e89e-4bc3-8579-a50b30fac6fc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7222205925.1", "spisova_znacka": "7CdoR/4/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/4/2024 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7222205925.1"}, {"guid": "efab6df7-0661-4303-b29f-35905ff387b6:ae3ff24c-d692-4488-a466-9360d1292070", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:3125211570.1", "spisova_znacka": "15CoP/66/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 15CoP/66/2026 z 23. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:3125211570.1"}, {"guid": "91e43926-76dc-4956-99b8-065ef9026bec:a82e2f97-0a2a-41a2-b587-a04432d61f7f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:7723200974.1", "spisova_znacka": "15CoP/61/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoP/61/2024 z 17. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:7723200974.1"}]}