{"guid": "0bbf42c2-857b-4492-9d17-792a24a7c22b:10b3168c-93ee-4a1d-a48b-055e0746a0c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7612010656.1", "spisova_znacka": "4Tdo/37/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/37/2021 z 14. 6. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. júna 2022, sp. zn. 4Tdo/37/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:7612010656.1", "identifikacne_cislo": "7612010656", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 541, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-541", "datum_vydania": "2022-06-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie", "Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/10b3168c-93ee-4a1d-a48b-055e0746a0c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7612010656.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:7612010656.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:7612010656.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/37/2021\n7612010656\n14. 06. 2022\nJUDr. Pavol Farkaš\nECLI:SK:NSSR:2022:7612010656.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov\nJUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.\njúna 2022 v Bratislave, v trestnej veci obvineného U. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §\n360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného\nU. S. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Križalkoviča proti uzneseniu Krajského súdu v\nKošiciach z 19. novembra 2019, sp. zn. 8 To 119/2019, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu\nv Košiciach z 10. mája 2021, sp. zn. 8 To 119/2019, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného U. S. s a o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „okresný súd\" alebo „súd prvého stupňa\") rozsudkom z 22.\njanuára 2019, sp. zn. 3 T 159/2012 (ďalej aj „rozsudok\"), obvineného U. S. (ďalej aj „obvinený\" alebo\n„dovolateľ\") uznal za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.\n2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156\nods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na skutkovom základe v rozsudku\nuvedenom. Vychádzajúc z § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd obvinenému trest neuložil. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvineného zaviazal\nna náhradu škody poškodenej S. C. (ďalej len „poškodená\") vo výške 600 Eur z titulu poškodených\nokuliarov a škodu vo výške 1 307, 30 Eur z titulu bolestného. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú so\nzvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.\nUznesením z 19. apríla 2021, sp. zn. 3 T 159/2012, okresný súd podľa § 174 ods. 1 Tr. por. opravil\npisársku chybu v odôvodnení rozsudku, spočívajúcu v nesprávnom uvedení mena poškodenej.\nKrajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd\" alebo „odvolací súd\") uznesením z 19. novembra 2019, sp.\nzn. 8 To 119/2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie/rozhodnutie\"), odvolanie obvineného ako nedôvodné\npodľa § 319 Tr. por. zamietol.\nUznesením z 10. mája 2021, sp. zn. 8 To 119/2019, krajský súd podľa § 174 ods. 1 Tr. por. opravil pisársku\nchybu v odôvodnení napadnutého uznesenia, spočívajúcu v nesprávnom uvedení mena poškodenej.\nProti uzneseniu krajského súdu podal obvinený vo svoj prospech, prostredníctvom obhajcu JUDr.\nMilana Križalkoviča, dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Tr. por., teda, že\nrozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom; a rozhodnutie\nje založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia. Odôvodnenie opravného prostriedku založil na dôvodoch odvolania,\nktoré citoval. V rámci týchto dôvodov poukázal na to, že súd vyhodnotil dôkazy jednostranne, bez\nohľadu na rozpornosť znaleckých posudkov a výpovedí znalcov k zraneniam poškodenej, pričom tieto\n\nrozpory aj napriek dlhému a rozsiahlemu dokazovaniu neboli žiadnym spôsobom odstránené. Boli\nporušené základné zásady trestného konania vyjadrené v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., trestné stíhanie\nbolo začaté na základe nepravdivých oznámení poškodenej a počas celého konania nebolo ničím\npreukázané, že by sa voči nej obvinený správal agresívne. Obvinený podrobne zrekapituloval skutkový\nstav a priebeh trestného konania so zameraním sa najmä na spochybňovanie zranení poškodenej a\nstanovené diagnózy, z ktorých niektoré boli podľa neho určené len na základe subjektívneho vyjadrenia\nsamotnej poškodenej. Dôkazy boli vyhodnotené jednostranne, o čom podľa jeho názoru svedčí aj\nčasť odôvodnenia rozsudku v súvislosti s hodnotením znaleckého posudku MUDr. Petra Levkuša,\nktorý znalecký posudok okresný súd označil za účelový, vyhotovený na základe objednávky, v snahe\npomôcť obvinenému, a spochybnil odbornosť samotného znalca. Obvinený nesúhlasil so záverom\nokresného súdu, že dôkazy v súvislosti so zraneniami poškodenej si navzájom neodporovali, ani s\ntým, že by výpoveď poškodenej bola presvedčivá a pravdivá. Symptómy, ktoré poškodená udávala,\nboli len subjektívnymi vyjadreniami a neboli žiadnym spôsobom objektivizované a verifikované. Podľa\nobvineného je nepochybné, že poškodená trestným oznámením a jeho postupným dopĺňaním chcela\nzlepšiť svoje postavenie v rámci konania o rozvode, ako aj ďalšieho konania o vysporiadanie vzájomných\nmajetkových vzťahov, kde sa pri vysporiadaní prihliada na násilníka v rodine. Je nepochybné, že\nvzhľadom na vážne rozpory v lekárskych správach, v znaleckých posudkoch a vo vyjadreniach\npoškodenej bolo nevyhnutné odstrániť rozpory, čo však súd neurobil a nevyhovel ani návrhu obhajoby na\ndoplnenie dokazovania znaleckým ústavom z odboru zdravotníctvo a farmácia za účelom preskúmania\nvypracovaných znaleckých posudkov k zraneniam poškodenej a rozsahu poranení, ktoré mala utrpieť\nv deň skutku. Z rozsudku podľa obvineného nevyplýva, o aké skutkové zistenia oprel súd svoje\nrozhodnutie o vine. Spáchanie trestného činu malo vyplynúť len z vyjadrenia samotnej poškodenej a\nžiadne iné dôkazy v tomto smere neexistujú. Súd neuviedol, prečo návrhu na doplnenie dokazovania\nnevyhovel a nekriticky sa stotožnil so závermi znaleckého posudku MUDr. Hrubalu. Diagnóza otrasu\nmozgu bola súčasťou skutku pri rozšírení obvinenia a následne nebola súčasťou obžaloby ani rozsudku,\npritom bola východiskovou diagnózou pre stanovenie mechanizmu podvrtnutia krčnej chrbtice, ktorú\nstanovil MUDr. Hrubala. Obvinený uzavrel, že súd sa pri svojom rozhodovaní dostatočne neriadil\nzákladnými zásadami trestného konania, pretože nebol riadne zistený skutkový stav veci a neboli\nvzaté do úvahy skutočnosti, ktoré svedčia v prospech obvineného. Súd nevykonal dôkazy, ktoré boli\nnavrhnuté, a odmietnutie ich vykonania neodôvodnil, čo je v rozpore s § 2 ods. 11 Tr. por., a jednostranné\nhodnotenie dôkazov je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. V dôsledku nezistenia skutkového\nstavu riadne a neodstránenia rozporov znaleckých posudkov a výpovedí znalcov, ako aj výpovedí\nsamotnej poškodenej, súd podľa názoru obvineného vec nesprávne skutkovo a právne posúdil. Podľa\nnapadnutého uznesenia krajského súdu aj napriek tomu, že rozhodnutie prvostupňového súdu je\nzaložené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a navrhnuté dôkazy neboli\nvykonané, krajský súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospel k záveru, že skutkovému\nstavu zodpovedá aj zákonné ustálenie právnej kvalifikácie, čo je v príkrom rozpore s vykonanými\ndôkazmi. Dovolateľ dodal, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať\na meniť, ale rozhodnutia súdov nižšieho stupňa sú založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané\nzákonným spôsobom, preto ani rozhodnutie nemôže byť založené na správnom právnom posúdení\nzisteného skutku. Na základe uvedeného sú podľa neho splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods.\n1 písm. g), písm. i) Tr. por., preto navrhol, aby Najvyšší súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že\nuznesením krajského súdu, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech\nobvineného a súčasne aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozhodnutia súdov nižšieho stupňa a podľa\n§ 388 ods. 1 Tr. por. prikázal vec znova prerokovať a rozhodnúť.\nDovolanie bolo v zmysle § 376 Tr. por. zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania, ktoré by mohli\nbyť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.\nK dovolaniu sa vyjadrila poškodená podaním doručeným okresnému súdu 25. novembra 2020\nuskutočneným prostredníctvom splnomocnenca, advokáta JUDr. Tibora Bašistu, v ktorom sa stotožnila\ns rozhodnutiami súdov nižšieho stupňa v plnom rozsahu a vyjadrila názor, že súd rozhodol správne,\nplne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne vyložil, a dostatočne sa zaoberal\nkaždou potrebnou okolnosťou a skutočnosťou, ktorá bola v konaní zistená. Mala za to, že dovolanie\nje nedôvodné a pri rozhodovaní súdu nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona. Súd postupoval s plnou\nstarostlivosťou a v súlade so zákonom. Dôvody odvolania, na ktoré obvinený v dovolaní poukazoval,\npoškodená označila za účelové a irelevantné. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd\n\ndovolanie ako nedôvodné zamietol a poškodenej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\nK dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „prokurátor\")\npodaním doručeným okresnému súdu 25. novembra 2020. Vo vyjadrení sa prokurátor nestotožnil s\ndovolacími dôvodmi obvineného. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. uviedol,\nže obvinený v podstate zhodnotil skutkový stav a jeho obhajobné argumenty, ktoré produkoval počas\ncelého konania, a s ktorými sa už v plnom rozsahu vysporiadali oba vo veci konajúce súdy. Na hlavnom\npojednávaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, a\nto v prospech aj neprospech obvineného, a boli súdom vyhodnotené v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por.,\npričom prvostupňový súd na základe týchto zistení dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.\nSúd hodnotil znalecké posudky v súhrne s ostatnými dôkazmi, pričom nemal pochybnosti o správnosti a\nobjektívnosti znaleckého posudku znalca MUDr. Hrubalu. Zároveň súd vyhodnotil osobnosť poškodenej,\npričom ani výsluchom znalkyne z odboru psychológia neboli zistené pochybnosti o správnosti vnímania\na reprodukcie prežitých udalostí poškodenou, ktorá nemá sklon ku skresľovaniu alebo klamstvu. K\ndovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. prokurátor uviedol, že tento možno uplatniť\nlen v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých\ndôkazných prostriedkov, nemožno ním však úspešne napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp.\nspôsob hodnotenia dôkazu súdom (jeho vecnosť, obsahovú správnosť). Pochybenia, ktoré obvinený\nvytýka, prokurátor považoval za nedôvodné, pretože v konaní sa postupovalo výlučne podľa ustanovení\nTrestného poriadku a nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového\nstavu. Vzhľadom na uvedené prokurátor považoval dovolanie za nedôvodné a navrhol, aby ho Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uznesením podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.\nVyjadrenia oboch strán boli doručené obvinenému a jeho obhajcovi (I. ÚS 355/2015), ktorí sa k nemu\nďalej nevyjadrovali.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie je prípustné\n[§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. h), § 566 ods. 3 Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369\nods. 2 písm. b) Tr. por.], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na zákonom určenom\nmieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.), a súčasne spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 1, ods. 2 a § 371 ods. 4\nTr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Najvyšší súd však zistil, že dovolanie je\npotrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť podľa § 382 písm. c) Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú\nsplnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.\nVo všeobecnosti Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a nie je určené\nk náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych procesných a\nhmotnoprávnych vád. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto\npredstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych\nvzťahov a právnej istoty.\nDovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak,\nz ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré\nsú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa však týka vymedzenia chýb\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), nie právnych\ndôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich subsumpcie a\nhodnotenia podľa § 371 Tr. por. Platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych\nnázorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne\nzodpovedať zákonnému vymedzeniu podľa § 371 Tr. por., v opačnom prípade je dovolací súd oprávnený\nsubsumovať námietky pod iný, zodpovedajúci dovolací dôvod tak, aby riadne podliehali dovolaciemu\nprieskumu, prípadne dovolanie vecne nepreskúmať, ak ide o námietky, ktoré nespadajú pod žiaden\ndovolací dôvod (por. R 120/2012).\nObvinený uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Tr. por.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,\nktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\n\nDôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. sa týka predovšetkým vykonávania dôkazov súdom,\nale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie dôkazov), lebo\ndôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou,\nnie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. Pokiaľ ide o porušenie zákona, v tejto súvislosti už\nNajvyšší súd stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že také porušenie by malo svojou\npovahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania\nako mimoriadneho opravného prostriedku. Nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov je\núspešným dovolacím dôvodom len vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho\nustanovenia je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu\nobjasnený, a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371\nods. 5 Tr. por.). O nesprávnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin,\nnež ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi\nv pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu\nupravenú v Trestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného\n(teda spravidla pôjde o prísnejšiu skutkovú podstatu). Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho\nustanovenia je potom nesprávna aplikácia určitého ustanovenia hmotnoprávnej povahy.\nPo posúdení obsahu dovolacích námietok Najvyšší súd dospel k záveru, že podstatu väčšiny z\nnich (bez ohľadu na ich podradenie pod konkrétny dovolací dôvod dovolateľom) tvorí nesúhlas\nobvineného s ustáleným skutkovým stavom (jeho rozsahom a správnosťou) a s hodnotením vykonaných\ndôkazov. Ide najmä o námietky jednostranného hodnotenia dôkazov súdmi, existencia rozporov vo\nvýpovediach a v obsahu ďalších dôkazov, ktoré súd prvého stupňa neodstraňoval a nevyhodnotil,\nporušenie zásady hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., vedenie trestného stíhania na\nzáklade nepravdivých oznámení poškodenej, nepreukázanie agresívneho správania obvineného voči\npoškodenej, nepravdivé závery znaleckého posudku MUDr. Hrubalu, stanovenie diagnózy poškodenej\nna základe jej subjektívneho vyjadrenia, jednostranné hodnotenie znaleckých posudkov, nesprávne\nzávery súdu o súladnosti dôkazov a o pravdivosti a hodnovernosti výpovede poškodenej, dôkazná\nnúdza, hrubo skresľujúce závery znaleckého posudku MUDr. Hrubalu, nedostatočné zistenie skutkového\nstavu. Obvinený analyzuje a hodnotí dôkaznú situáciu, polemizuje so skutkovými závermi súdov nižšieho\nstupňa a napáda spôsob hodnotenia dôkazov prezentujúc opačné, vlastné závery. Najvyšší súd však\nzdôrazňuje, že v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku\n(pokiaľ nejde o výnimku podľa § 371 ods. 3 Tr. por.), čo je explicitne vyjadrené v ustanovení § 371 ods.\n1 písm. i) veta za bodkočiarkou Tr. por. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne\nustáliť skutok je vecou súdu prvého stupňa, prípadne korekcie odvolacieho súdu, a dovolací súd už nie je\noprávnený zistený skutok skúmať ani prehodnocovať, ale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať\nz neho. Rovnako to platí o hodnotení dôkazov vykonaných súdmi nižšieho stupňa, ktoré hodnotenie je\npredpokladom pre ustálenie skutkových záverov. S ohľadom na uvedené tieto námietky nebolo možné\npodradiť pod žiaden dovolací dôvod, pretože nespadajú do rozsahu dovolacieho prieskumu, a z tohto\ndôvodu sa nimi dovolací súd nemohol ani meritórne zaoberať.\nVšeobecne vo vzťahu k návrhom na doplnenie dokazovania je treba dodať, že za porušenie práva na\nobhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy\norgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení\npovinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného\nv trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť\npovažuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným\nskutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktorá súvisí so zásadou, že účelom dovolacieho konania\nje posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu\n\n(R 7/2011). Súd vykonávajúci dokazovanie vo veci čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi\nstrán či ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie\nveci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie\nrozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta\nponderantur, non numerantur). Skutočnosť, že súd prvého stupňa nevyhovel návrhu obvineného na\ndoplnenia dokazovania zabezpečením ďalšieho znaleckého posudku za účelom odstránenia rozporov\nv existujúcich znaleckých posudkoch, preto nenapĺňa dovolací dôvod ani podľa § 371 ods. 1 písm. g),\npísm. i) Tr. por., ani žiaden iný dovolací dôvod.\nPokiaľ ide o ďalšie dovolacie námietky spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí súdov\nnižšieho stupňa vrátane vysporiadania sa s dôvodmi odmietnutia doplnenia dokazovania, je treba uviesť,\nže tieto vecne zodpovedajú dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., v tomto prípade\nje však nutné konštatovať, že žiadna z nich nie je opodstatnená:\nAk ide o uplatnenie práva na obhajobu spočívajúce v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť\norgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred\nmeritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa\nďalšie dôkazy vykonávať nebudú, s adekvátnym odôvodnením takéhoto postupu. V tejto súvislosti z\nobsahu spisového materiálu vyplýva, že doplnenie dokazovania (okrem iných aj) novým znaleckým\ndokazovaním bolo navrhnuté obvineným (prostredníctvom obhajcu) podaním doručeným okresnému\nsúdu 11. decembra 2018 a následne uplatnené i na hlavnom pojednávaní dňa 18. januára 2019.\nZo zápisnice o hlavnom pojednávaní z uvedeného dňa je zrejmé, že súd prvého stupňa uznesením\nvydaným podľa § 272 ods. 3 Tr. por., teda s poukazom na to, že navrhnutý dôkaz sa podľa neho týkal\nokolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými\ndôkazmi, tento návrh na doplnenie dokazovania odmietol. Tento postup následne zdôvodnil vo svojom\nrozhodnutí (strana 13 rozsudku), čím dostatočne ozrejmil jeho dôvody, aj v kontexte s vyhodnocovaním\nďalších dôkazov bezprostredne nadväzujúcich na doplňujúci návrh. Čo sa týka konania pred odvolacím\nsúdom, zo zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2019 na Krajskom súde v\nKošiciach vyplýva, že návrhy na doplnenie dokazovania neboli. V tejto súvislosti je treba poukázať\nna ustálenú judikatúru, podľa ktorej vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie\ndokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s\nprávom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie\ndokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná\nstrana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno\npovažovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr.\npor. (R 116/2014 - III).\nK námietke nedostatočného odôvodnenia súdnych rozhodnutí vo všeobecnosti dovolací súd uvádza, že\nprávo na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo obvineného na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nemožno chápať ako právo absolútne.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti už vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení\nrozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (viď napr. sp. zn. IV. ÚS 115/2003, II. ÚS\n76/2007, I. ÚS 241/2007). Odpoveď treba dať iba na tie argumenty, ktoré majú rozhodujúci význam,\na na tie, ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia. Dovolací súd\nzastáva názor, že rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa zodpovedajú kvalitatívnym požiadavkám\nna náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keď spolu dávajú komplexnú odpoveď na všetky otázky\ntýkajúce sa viny a trestu obvineného i skutočností a dôkazov, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Oba\nsúdy sa podrobne sústredili na preskúmanie nastolenej právnej otázky i všetkých skutkových otázok\nvrátane detailnej analýzy stavu znaleckého dokazovania a dali na ňu adekvátnu a postačujúcu odpoveď,\nčím svojim rozhodnutiam dali parametre presvedčivých, zákonných a riadne odôvodených rozhodnutí\nzodpovedajúcich ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por. Skutočnosť, že argumentácia súdu nie je v súlade s\npredstavami a názormi obvineného, nie je dôvodom na záver o jej nesprávnosti.\nNapokon, pokiaľ ide o právne posúdenie veci v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. i) Tr. por., ani v tejto otázke Najvyšší súd nevzhliadol opodstatnenosť námietok obvineného.\n\nVychádzajúc zo skutkových záverov ustálených súdmi nižšieho stupňa, ktoré nie je už oprávnený skúmať\na meniť, dospel k tomu, že z vymedzenia skutku tak, ako bol naformulovaný, je zrejmé, že napĺňa\nznaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 139\nods. 1 písm. c) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s\npoužitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a obvinený skutkové podstaty oboch trestných činov naplnil\ntým, že fyzicky napadol bývalú manželku (poškodenú) spôsobom popísaným v skutkovej vete rozsudku,\npričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím. V dôsledku konania obvineného poškodená utrpela\npomliaždenie mäkkých tkanív v záhlavovej oblasti, tržnú ranu na sliznici dolnej pery, pomliaždenie\nmäkkých tkanív v oblasti brady a krku obojstranne, pomliaždenie pravého ramena s krvnou podliatinou,\npomliaždenie driekovej oblasti vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždenie na zadných plochách oboch\nstehien s krvnými podliatinami, podvrtnutie krčnej chrbtice s bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a\ns krčnohlavovým syndrómom s dobou liečenia najmenej 36 dní, počas ktorých bola obmedzená na\nobvyklom spôsobe života. Keďže sa voči nej obvinený správal agresívne aj v minulosti, vzbudili jeho\nvyhrážky u nej obavu, že ich aj uskutoční. Obvinenej bola zároveň spôsobená škoda na okuliaroch. V\ndanej súvislosti je potrebné dodať, že dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní,\nktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. len z toho hľadiska toho, či\nskutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí\naj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku\nvymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (R 47/2008).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sa nepreukázala existencia dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1\npísm. c), písm. g), písm. i) Tr. por.\nNajvyšší súd na základe vyjadreného dospel k záveru, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené\ndôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto ho podľa § 382 písm. c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí\nako nedôvodné odmietol.\nPokiaľ ide o trovy poškodenej, ktoré boli uplatnené v dovolacom konaní, Najvyšší súd upriamuje\npozornosť na § 558 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume,\nako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a\nhotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z\nradov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého\nstupňa alebo ním poverený súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8To/119/2019", "guid": "b42c2951-b890-452e-9d13-63d2b9f0b31a:cb79009f-c362-446d-a8b5-f9b21ff70b29", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e030d3f0-d807-462f-a783-5d9c72dcf690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 355/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 355/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8294eba6-220c-4c70-a1e3-02ed943fec4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.198.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 198/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 198/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.198.2023.1"}]}