{"guid": "ace120a2-1924-4089-bc05-e54b05552a0d:84960a80-2bed-4ce9-9470-fa89a5c8cb42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 z 24. 10. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2022, sp. zn. 1VCdo/2/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "identifikacne_cislo": "7117224145", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2022-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-3", "nazov": "§ 48 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-4", "nazov": "§ 48 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84960a80-2bed-4ce9-9470-fa89a5c8cb42", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2/text", "citacie_n": 71, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1VCdo/2/2022\n7117224145\n24. 10. 2022\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia zloženom z\npredsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej, Mgr. Dušana Čima,\nJUDr. Viery Petríkovej, JUDr. Aleny Svetlovskej, JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Ing. Maria\nDubaňa, v spore žalobcu P.. U. O., bývajúceho v F., U.. U. XXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Dobšinského 12, v mene ktorej konajú\nkaždý samostatne ako konatelia advokáti Mgr. Zdenko Seneši, Mgr. Branislav Rybanský a JUDr. Ondrej\nŠkodler, proti žalovaným 1/ Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, 2/ Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, so sídlom v\nKošiciach, Šrobárova 2, IČO: 00 397 768, zastúpenej Sýkora - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom\nv Košiciach, Murgašova 3, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Matej Sýkora, o náhradu\nškody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C/38/2017, o\ndovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. júna 2020 sp. zn. 6Co/174/2019,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobca má proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nSplnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.\nz. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa\nnevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 26. februára\n2019 č. k. 19C/38/2017-153, výrokom I. žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 141,42 eur\nspolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 2. júna 2017 do zaplatenia, II. žalobu voči žalovanej 1/ v\nprevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol, III. žalobu voči žalovanej 2/ zamietol v\ncelom rozsahu, IV. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej 1/ v celom rozsahu a\nvýrokom V. žalovanej 2/ priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu.\n1.1. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia 6 141,42 eur s prísl.\ntitulom náhrady škody, a to voči žalovanej 1/ podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 514/2003\nZ. z.“) na tom základe, že ide o škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním a voči žalovanej 2/\npodľa ustanovení § 415 a § 420 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) argumentujúc\ntým, že žalovaná 2/ vypracovala v trestnom konaní nezákonný znalecký posudok, pre ktorý bolo voči\nžalobcovi vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba a vedené trestné stíhanie, ktoré bolo\nukončené oslobodzujúcim rozsudkom. Žalovaná suma predstavuje trovy obhajoby v trestnom konaní.\n\nVykonaním dokazovaním mal za preukázané začatie trestného stíhania voči žalobcovi uznesením\nOkresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície - Odbor všeobecnej kriminality Prievidza\nz 31. októbra 2008, proti ktorému žalobca sťažnosť nepodal a zároveň jeho oslobodenie spod obžaloby\nrozsudkom Okresného súdu Prievidza z 19. januára 2015 č. k. 3T/29/2011-528, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 19. mája 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 19. mája 2016 sp. zn.\n2To/55/2015. Faktúrou č. 808016 zo 17. augusta 2016, vystavenou advokátskou kanceláriou ŠKODLER\n& PARTNERS, s.r.o. pre odberateľa - žalobcu, mal okresný súd za nespochybniteľné vyúčtovanie\nodmeny za poskytnuté právne služby formou obhajoby v trestnom konaní obvineného žalobcu v celkovej\nvýške 6 141,42 eur. Prílohou tejto faktúry je aj vyčíslenie jednotlivých úkonov právnej služby.\n1.2. Rozhodnutie založil na právnom posúdení podľa ustanovení §§ 1 až 6, §§ 15 až 18 zákona\nč. 514/2003 Z. z., podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, podľa § 9 zákona č. 382/2004\nZ. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a podľa § 119 a § 146 Trestného poriadku. V\nodôvodnení uviedol, že vo vzťahu k žalovanej 1/ žalobe vyhovel, keďže vzal za preukázané splnenie\nvšetkých zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.\nNezákonným rozhodnutím v prejednávanej veci bolo uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi z\n31. októbra 2008 a keďže žalobca bol následne spod žaloby rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi z\n15. januára 2015 oslobodený, vychádzal z toho, že sa jedná o špecifický prípad zodpovednosti štátu\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z., kedy nárok na náhradu škody sa posudzuje ako nárok na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)\nzačatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Uviedol, že súdna judikatúra\ndospela k extenzívnemu výkladu ohľadom splnenia podmienky zrušenia alebo zmeny právoplatného\nrozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť príslušným orgánom, t. j. že zákon\nnevyžaduje, aby právoplatné rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo zrušené alebo zmenené pre\nnezákonnosť príslušným orgánom. Konštatoval, že rovnako je potrebné realizovať obdobným spôsobom\nrozšírený výklad aj pri posudzovaní ďalšej podmienky, a to, že poškodený podal proti nezákonnému\nrozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Pri tomto extenzívnom výklade vo\nvšetkých tých prípadoch, ktoré boli zahrnuté do ustanovenia § 6 prostredníctvom extenzívneho výkladu,\nokresný súd nepovažoval za možné požadovať splnenie podmienky ustanovenej v § 6 ods. 2 zákona č.\n514/2003 Z. z. Teda z hľadiska priznania nároku nie je rozhodujúcim to, či poškodená osoba využila alebo\nnevyužila opravné prostriedky. Z týchto dôvodov sa otázkou podania riadneho opravného prostriedku\nzo strany žalobcu ani nezaoberal. Za splnenú považoval aj štvrtú podmienku, a to podanie žiadosti o\npredbežné prerokovanie nároku.\n1.3. Keďže boli splnené všetky podmienky zodpovednosti žalovanej 1/ za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím a výška škody pozostávajúca z trov právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní sporná\nnebola, okresný súd zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie 6 141,42 eur spolu s úrokom z omeškania\nodo dňa nasledujúceho po uplynutí šesťmesačnej lehoty na plnenie odo dňa, keď žalobca nárok riadne\nuplatnil. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanou 1/ rozhodol podľa ustanovenia\n§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). O nároku na náhradu\ntrov konania medzi žalobcom a žalovanou 2/ rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a úspešnej\nžalovanej 2/ priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu a žalovanej\n1/ rozsudkom zo 16. júna 2020 sp. zn. 6Co/174/2019, I. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.,\nktorým súd uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 141,42 eur spolu s úrokom z omeškania 5\n% ročne od 2. júna 2017 do zaplatenia a vo výrokoch IV. a V. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1,\nods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil, II. rozhodol, že žalobca má proti žalovanej 1/ nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu a III. žalovanej 2/ priznal nárok voči žalobcovi na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. V odôvodnení skonštatoval, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o splnení všetkých\nzákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej 1/ za škodu spôsobenú žalobcovi vedením\ntrestného stíhania, ktoré bolo skončené jeho oslobodením spod obžaloby s tým, že škodu predstavujú\ntrovy právneho zastúpenia v trestnom konaní v celej uplatnenej a preukázanej výške 6 141,42 eur. Na\nďalšie zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku doplnil, že pokiaľ žalovaná 1/ namieta nesplnenie\npodmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 514/2003 Z. z., konkrétne\nide o absenciu nezákonného rozhodnutia, jeho zrušenie alebo zmenu pre nezákonnosť príslušným\norgánom a nesplnenie podmienky využitia opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu\n(keďže žalobca nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia), uvedenú odvolaciu námietku\nžalovanej 1/ vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej\n\njudikatúry súdov v tejto otázke a zdôraznil, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo\nten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.\nOdvolací súd potom z hľadiska meritórneho posúdenia sporu mal za zrejmé, že nárok na náhradu\nškody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením,\nje špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a že rozhodujúcim\nmeradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného\nkonania (sp. zn. 4Cdo/183/2009). S poukazom na súdnu judikatúru poznamenal, že zmyslu právnej\núpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym\nalebo nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a\nlogickým extenzívnym výkladom judikatúra dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania\nalebo došlo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody\nvychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok\nna náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím (porov. R 70/1994). Tieto závery, prijaté v čase platnosti zákona\nč. 58/1969 Zb. považoval odvolací súd, napriek zmene právnej úpravy, za stále použiteľné (sp. zn.\n1Cdo/64/2008, 4Cdo/183/2009, 4MCdo/15/2009). Vyslovil, že oslobodenie spod obžaloby má taký istý\nvýznam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť s tým, že iný výklad by\nodporoval zmyslu právnej úpravy o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na dva nálezy Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj len „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 320/2016 a I. ÚS 395/2016. Odvolací súd ďalej\nna margo judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 37/2014, podľa ktorého zmyslu a účelu\nustanovenia § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia,\nv zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania\na o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, vydané z dôvodu, že sa\nnepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu, naznačilo smer, akým sa vydal Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky.\n2.2. K druhej námietke o nesplnení podmienky využitia opravného prostriedku proti nezákonnému\nrozhodnutiu (keďže žalobca nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia) odvolací súd\nzrekapituloval, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre\nnezákonnosť, má tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby a skutočnosť,\nže nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata\nnároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných\nv trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného konania (sp.\nzn. 3Cdo/194/2010). Odvolací súd na uvedenom základe považoval za správny postup súdu prvej\ninštancie, ak za rozhodujúce meradlo opodstatnenosti (zákonnosti) začatia a vedenia trestného stíhania\nžalobcu pri posúdení splnenia predpokladu nároku žalobcu na náhradu škody považoval výsledok\ntrestného konania. Podľa názoru odvolacieho súdu aj keď žalobca nevyužil možnosť podať opravný\nprostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia, okresný súd vychádzal správne z extenzívneho\nvýkladu ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vo všetkých tých prípadoch, ktoré boli\nzahrnuté do ustanovenia § 6 ods. 1 prostredníctvom extenzívneho výkladu (jedná sa o prípady, ktoré\nsú posudzované z pohľadu výsledku trestného konania) a správne uzavrel, že nie je možné v týchto\nprípadoch požadovať splnenie podmienky stanovenej v ustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. z\nhľadiska priznania nároku. Za relevantné považoval posúdenie otázky, či splnenie podmienky uvedenej\nv ustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné vo všetkých prípadoch, teda či sa táto\npožiadavka vzťahuje aj na prípady, pri ktorých je rozhodujúcim meradlom neskorší výsledok trestného\nkonania (ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, k oslobodeniu spod obžaloby, alebo k postúpeniu\nveci inému orgánu, pri ktorých treba vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie\nproti nemu nemalo byť začaté) a s odkazom na logický a systematický výklad interpretovanej právnej\nnormy dospel k názoru, že z výkladu ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ale ani zo\nsamotného účelu cit. zákona nemožno vyvodiť záver, že (len) nepodaním sťažnosti proti uzneseniu o\nzačatí trestného stíhania sa žalobca dobrovoľne zbavuje svojho základného práva na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky (čl.\n46 ods. 3). Odvolací súd napokon uzavrel, že tak, ako súdna prax extenzívnym výkladom dospela\nk tomu, že zrušenie rozhodnutia sa stáva bezpredmetným a nadbytočným v prípadoch, v ktorých\nrozhodujúcim meradlom opodstatnenosti splnenia tejto podmienky je neskorší výsledok trestného\nkonania, je potrebné realizovať rozšírený výklad aj na posudzovanie splnenia podmienky stanovenej\nv § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (podmienky podania opravného prostriedku), a preto nie je\n\nmožné vychádzať z doslovného výkladu ustanovení zákona. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd\nrozsudok vo vyhovujúcom výroku I. a súvisiacom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania medzi\nžalobcom a žalovanou 1/ ako vecne správny potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania\nrozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (výroku I.) podala včas dovolanie žalovaná 1/ (ďalej aj\n„dovolateľka“), ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa ktorého\nje dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to v otázke „či\nsa ku vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej vydaním uznesenia o vznesení obvinenia podľa\n§ 206 Trestného poriadku, vyžaduje splnenie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 6 ods.\n2 zákona č. 514/2003 Z. z., a to podanie riadneho opravného prostriedku.“ Za nesprávne právne\nposúdenie veci súdmi nižších inštancií považovala ich záver, podľa ktorého žalobca nebol v danej\nveci povinný podať opravný prostriedok voči nezákonnému rozhodnutiu. Považovala ho v rozpore s\nrozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej je priznanie náhrady škody\npoškodenému voči štátu výslovne podmienené splnením podmienky spočívajúcej vo využití riadnych\nopravných prostriedkov proti nezákonnému rozhodnutiu. Na preukázanie odklonu odvolacieho súdu pri\nriešení rozhodujúcej právnej otázky od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu poukázala na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/173/2015. Ani súd prvej inštancie ani\nodvolací súd nezdôvodnili odchýlenie sa od tejto ustálenej judikatúry dovolacieho súdu a neuviedli, či k\nodklonu existoval dôvod hodný osobitného zreteľa. Na podporu správnosti názoru o povinnosti žalobcu\npodať voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, poukázala aj na rozhodovaciu prax ústavného\nsúdu sp. zn. IV. ÚS 100/2019 ako jednej z najvyšších súdnych autorít. Dovolateľka zastávala názor, že\nprávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/173/2015\na ústavného súdu v cit. náleze majú byť výlučne smerodajné pre rozhodovanie všeobecných súdov v\nSlovenskej republike. Vyslovila presvedčenie, že prijatím extenzívneho výkladu súdov nižších inštancií\ndochádza k popieraniu jednoznačnej vôle zákonodarcu spočívajúcej v doktríne, že každý sa má\naktívnym spôsobom podieľať na ochrane svojich práv s tým, že žalobca neuviedol žiadne subjektívne\nokolnosti na svojej strane, ani objektívne skutočnosti na strane policajného orgánu, ktoré by boli\ndôvodom na aplikáciu výnimky uvedenej v druhej vete § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a predstavovali\nby dôvody hodné osobitného zreteľa. Z týchto dôvodov navrhla rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním\nnapadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na osobitosť prístupu k náhrade škody vzniknutej\nnezákonným trestným stíhaním, a to predovšetkým na skutočnosť, že uznesením o vznesení obvinenia\nsa trestné stíhanie voči konkrétnej osobe len začína, účastník v konaní môže uplatňovať svoje práva,\nnavrhovať a predkladať dôkazy, ktoré mu v čase vznesenia obvinenia nemuseli byť známe. S ohľadom na\nrozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Českej republiky zastával názor, že trvanie na podaní opravného\nprostriedku je prepätým formalizmom, zakladajúcim nielen porušenie práva na spravodlivý proces, ale\naj porušenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. V\ntejto súvislosti považoval za potrebné upozorniť na zákonnú povinnosť prokurátora dozorovať zákonnosť\nuznesenia z úradnej povinnosti. Napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za vecne správny a\nsúladný aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“). Žiadal preto dovolanie\nzamietnuť.\n5. Žalovaná 1/ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) a vymedzila právnu otázku, od ktorej vyriešenia\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n6. Senát 4C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „vec prejednávajúci senát“ alebo „senát\n4C“) skúmal, pod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá a či\ndovolanie žalovanej 1/ je v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP prípustné. Keďže dovolací súd je\npri rozhodovaní viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti jej\nriešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá a obdobne, pri posudzovaní prípustnosti dovolania nie\nje viazaný (a zároveň obmedzený) rozhodnutiami najvyššieho súdu, ktoré v dovolaní označil dovolateľ\n\n(1VObdo/2/2020), vec prejednávajúci senát dospel k záveru, že predmetnou otázkou, ktorú možno\nnaformulovať aj tak, „či je pre priznanie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\n(pri splnení ostatných zákonných predpokladov) potrebné trvať na splnení požiadavky uvedenej v\nustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podať proti uzneseniu o vznesení obvinenia riadny\nopravný prostriedok (sťažnosť) v prípade, ak bol žalobca ako obžalovaný v trestnom konaní spod\nobžaloby oslobodený (okrem výnimky stanovenej v druhej vete cit. ustanovenia)“ sa dovolací súd\nzaoberal nielen v nepublikovanom rozhodnutí uvádzanom dovolateľkou pod sp. zn. 5Cdo/173/2015,\nale poznajúc vlastnú judikatúru (I. ÚS 51/2020, III. ÚS 289/2017 „iura novit curia“), aj v neskoršom\nnepublikovanom rozhodnutí z 29. septembra 2020 sp. zn. 9Cdo/65/2020, ktorý sa proti názorom\nobsiahnutým v skoršom rozhodnutí (5Cdo/173/2015) síce priamo nevyhranil a nekonfrontoval ich, ale\nz hľadiska vecného ich neakceptoval a v spojitosti s povinnosťou poškodeného využiť riadne opravné\nprostriedky proti uzneseniu o vznesení obvinenia (nezákonnému rozhodnutiu) zaujal opačný právny\nnázor.\n6.1. V rozsudku dovolacieho súdu z 26. októbra 2016 sp. zn. 5Cdo/173/2015 uvádzanom dovolateľkou sa\nvo vzťahu k povinnosti poškodeného využiť riadne opravné prostriedky proti nezákonnému rozhodnutiu\nokrem iných uvádza: „Zákonodarca v tomto ustanovení (§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.) podmienil\npriznanie náhrady škody poškodenému voči štátu výslovne splnením povinnosti zo strany poškodeného\nspočívajúcej vo využití riadnych opravných prostriedkov proti nezákonnému rozhodnutiu. Ide o určitý\ndruh prevenčnej povinnosti kladenej zákonom č. 514/2003 Z. z. na poškodeného vychádzajúci zo\nzásady, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“)\novládajúcej súkromné právo. (...) Keďže zákon v tomto smere nepripúšťa žiadne výnimky, uvedené platí\naj pre nezákonné rozhodnutia vydané v trestnom konaní, a to aj vo fáze prípravného konania. Splnenie\ntejto povinnosti poškodený nemôže prenášať na prokurátora a napokon už podaním sťažnosti proti\nvznesenému obvineniu od počiatku deklaruje svoju nevinu a nezákonnosť rozhodnutia. Opačný výklad\nby v podstate znamenal, že táto povinnosť sa neuplatní, pokiaľ v konaní vystupuje dozorujúci orgán\nštátu s kompetenciou zrušiť nezákonné rozhodnutie, čo však nezodpovedá zákonnému zneniu.“\n6.2. Senát 4C poukázal na kasačné uznesenie dovolacieho súdu z 29. septembra 2020 sp. zn.\n9Cdo/65/2020, ktoré vychádzajúc z ústavnej axiómy, že viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústava“) neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení (II. ÚS 5/2020),\nnaopak obsahuje záver, že „rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej\nmoci je výsledok tohto konania. V tomto smere nie je správny výklad, ktorý poskytol odvolací súd v otázke\npodmienenia nároku na náhradu škody v predmetnej veci podaním opravného prostriedku (sťažnosti)\nproti uzneseniu o vznesení obvinenia s poukazom na § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., keď tento jeho\nvýklad ide proti zmyslu a obsahu tohto zákona „..,aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či\nnezákonným zásahom štátu bola odčinená“ (sp. zn. 4MCdo/15/2009). Rozhodujúci je z hľadiska nároku,\nktorý uplatnil žalobca, výsledok trestného konania.“\n7. Na tomto základe senát 4C svojim uznesením z 27. apríla 2022 sp. zn. 4Cdo/13/2021 postúpil vec\nna prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (§ 48 ods. 1 CSP veta prvá) a sám prípustnosť predmetného dovolania posudzoval z\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\ndovolateľkou vymedzenej právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Nemal\nžiadne pochybnosti o tom, že sa jedná o spor o interpretáciu právnej normy, ktorý je judikatórnym\nrozporom.\n8. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „veľký\nsenát“) si po postúpení veci senátom 4C v súlade s § 48 ods. 4 CSP vyžiadal stanoviská ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Právnickej fakulty\nUniverzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Právnickej fakulty\nUniverzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej\nBystrici.\n8.1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky v stanovisku zaujala názor, že nárok na náhradu\nškody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsudzujúcim\nrozhodnutím súdu, možno priznať len vtedy, ak poškodený splnil všetky podmienky vyžadované\nustanovením § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a to aj podať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu\no vznesení obvinenia. Uviedla, že trestné stíhanie má typicky potenciál zasiahnuť do osobnej sféry a\nbežného života osoby, voči ktorej je vedené a v tomto duchu je potom každý jednotlivec povinný strpieť\n\nurčitú nevyhnutnú mieru zásahu štátu a štátnych orgánov realizujúcich trestnú politiku štátu (polície a\nprokuratúry) do jeho práv a slobôd za účelom zistenia, či nedošlo jeho konaním k porušeniu právnych\nnoriem trestného práva. Mala za to, že uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia\nsú procesnými rozhodnutiami, s ktorými zákon spája konkrétne práva a povinnosti podozrivého a\nobvineného v trestnom konaní a pokiaľ boli tieto vydané v súlade so zákonom, nemožno ani neskôr,\nv čase po zmene dôkaznej situácie tvrdiť, že boli alebo sú nezákonné. V týchto prípadoch možno iba\nuviesť, že uznesenia boli vydané v súlade so zákonom, avšak neskôr došlo k zmene dôkaznej situácie,\na preto bolo potrebné konanie zastaviť. V nadväznosti na uvedené považovala za argumentačne\nneudržateľné a v rozpore s ústavnými požiadavkami, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym\nalebo nezákonným rozhodnutím bola odčinená aj v tých prípadoch, keď sám poškodený sa nespráva\ntak, aby k tejto ujme nedošlo. Tým, že nevyužije svoje právo a nepodá riadny opravný prostriedok,\nmožno hovoriť o jeho spoluzapríčinení. Poznamenala, že takýto názor podporil aj nález ústavného\nsúdu č. k. IV. ÚS 100/2019-56 z 1. apríla 2020, v zmysle ktorého „Ústavný súd totiž akceptoval právny\nzáver krajského súdu, podľa ktorého sťažovateľ nesplnil podmienku podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb.,\nkeďže proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť. Námietka sťažovateľa, podľa ktorej táto\nsťažnosť nemala odkladný účinok, je bezpredmetná. Ustanovenie § 3 zákona č. 58/1969 Zb. nijako\nnerozlišuje, či príslušný právny prostriedok nápravy má alebo nemá odkladný účinok.“ Záverom uviedla,\nže zoširoka poňatý extenzívny výklad § 6 ods. 2, resp. aj ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. otvára možnosti\nprehliadania povinnosti podania riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiam vydaným v iných\nkonaniach, ktorých nezákonnosť sa taktiež posudzuje z hľadiska ich výsledku.\n8.2. Podľa Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave nárok na náhradu škody spôsobenej\nvznesením obvinenia (obdobne aj začatím trestného stíhania), pri ktorom došlo k oslobodeniu spod\nobžaloby pripúšťa aj odborná literatúra, ktorá práve zdôrazňuje extenzívnosť výkladu, a to aj v intenciách\nobdobných následkov, ako má zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia (Vojtek, P.\nOdpovědnost za škodu při výkonu veřejné moci. Komentář. 3. Vydání. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 100).\nPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave ďalej zdôraznila, že pri kolízií formalistického\nvýkladu zákonného ustanovenia a účelu samotného ustanovenia, je potrebné predovšetkým zachovať\nv čo najširšom možnom rozsahu hodnotu, na ktorej príslušný účel spočíva a ktorého je výrazom. Pod\npojmom účel v práve možno rozumieť normotvorcom požadovaný stav veci, ktorého dosiahnutie je\nsledované prostredníctvom právnej normy postulovaného ľudského správania (Holländer, P. Filozofie\npráva. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čenek, s.r.o., Plzeň, 2006, s. 82). Pripomenula tiež, že potrebu\npriorizácie účelu právnej normy ako výkladového pravidla vo svojej rozhodovacej praxi opakovane\npreferuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Záverom poznamenala, že s akcentom na účel, ktorý\nje sledovaný zákonom č. 514/2003 Z. z. možno interpretáciu nastolenej otázky vec prejednávajúcim\nsenátom najvyššieho súdu považovať za správnu.\n8.3. Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave súhlasila s právnym názorom vysloveným senátom\n4C s tým, že trvanie na doslovnom výklade § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. by bolo prejavom\nuprednostnenia formalizmu pred účelom a teleologickým cieľom dotknutej regulácie. Zrekapitulovala, že\naj v prípade oslobodzujúceho rozsudku (okrem výnimiek podľa § 8 ods. 6 písm. g/ zákona č. 514/2003\nZ. z.) poškodenému obvinenému vzniká právo na náhradu škody, hoci v tomto prípade formálne nedošlo\nk zrušeniu alebo zmene uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. Na problém aplikácie\n§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na uvedené prípady, teda či sa vznik práva na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím odvíja od splnenia podmienky podania opravného prostriedku\nvoči uzneseniu o vznesení obvinenia, právnická fakulta rozviedla úvahu, že hoci gramatický výklad\ndotknutého ustanovenia môže navádzať ku kladnej odpovedi na takto položenú otázku, aj tak sa\nargumentačne prikláňa k právnym záverom senátu 4C, že pre vznik práva na náhradu škody podanie\nriadneho opravného prostriedku nie je potrebné. V zhode s uznesením dovolacieho súdu sp. zn.\n9Cdo/65/2020 a nálezom Ústavného súdu Českej republiky Pl. ÚS 35/09 mala za to, že súd nie je\nvždy viazaný doslovným znením zákona, naopak, môže a musí sa od takéhoto znenia odchýliť, ak to\nvyžaduje účel a zmysel zákona, systematické a evolutívne súvislosti, rovnako ako reflektovanie princípov\na zásad ústavnej konformity právneho poriadku a jeho hodnotovej nerozpornosti. Účelom požiadavky\npodania riadneho opravného prostriedku poškodeným je aj vo svetle dôvodovej správy k ustanoveniu §\n6 zákona č. 514/2003 Z. z. snaha o dosiahnutie účelu sledovaného riadnymi opravnými prostriedkami,\ninými slovami docielenie zrušenia alebo zmeny napadnutého rozhodnutia (ak na to existuje dôvod) v čo\nnajskoršom štádiu konania a zároveň posúdenia miery ich efektívnosti vzhľadom k sledovanému cieľu.\nPrávnická fakulta prisvedčila aj v otázke naviazania povinnosti využitia riadnych opravných prostriedkov\nna posúdenie a vyhodnotenie miery efektívnosti podania dotknutého opravného prostriedku, pričom\npovinnosť využitia opravných prostriedkov sa vzťahuje len na tie prostriedky, ktoré sú dostupné a\n\ndostatočné k dosiahnutiu nápravy. V nadväznosti na uvedené uzavrela, že priznanie práva na náhradu\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci v prípade trestného konania, ktoré skončilo oslobodením\nspod obžaloby nemožno bezvýnimočne viazať na požiadavku využitia riadnych opravných prostriedkov,\nkeďže samotné ustanovenie § 6 ods. 2 v druhej vete zákona č. 514/2003 Z. z. dopadá aj na tie prípady,\nv ktorých by požiadavka podania riadneho opravného prostriedku, od ktorého sa má priamo odvíjať\nvznik práva na náhradu škody, bola v rozpore s účelom zákona č. 514/2003 Z. z. a odškodnenia ujm\nspôsobených jednotlivcom pri výkone verejnej moci a kedy by skutočnosť, že neboli využité všetky\nprocesné prostriedky obrany, predstavovala aj z dôvodov vyššie uvedených prílišnú tvrdosť.\n8.4. Generálny prokurátor Slovenskej republiky oznámil, že nevyužíva svoje oprávnenie podať\nstanovisko generálneho prokurátora s ohľadom na skutočnosť, že dovolateľom v danej veci je Slovenská\nrepublika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Podanie stanoviska by mohlo\nvytvoriť zdanie porušenia práva na rovnosť zbraní a byť vnímané, ako dopĺňanie argumentácie\ndovolateľa, čo nie je žiadúce.\n8.5. Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach nevyužila oprávnenie podať vo veci\nstanovisko z dôvodu, že v danej veci Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vystupuje v spore\nako strana v konaní na strane žalovanej ako žalovaná 2/.\n8.6. Oslovená Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na výzvu predsedníčky\nveľkého senátu, aby v zmysle § 48 ods. 4 CSP zaslala svoje stanovisko nereagovala.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\nkonajúci vo veľkom senáte (§ 35 v spojení s § 48 ods. 1 a 4 CSP) po zistení, že dovolanie bolo\npodané včas a na to oprávnenou osobou, že spĺňalo zákonom požadované náležitosti, vrátane riadneho\nvymedzenia dovolacieho dôvodu, pristúpil k skúmaniu splnenia podmienok prípustnosti dovolania.\nDovolateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke, či „sa ku vzniku\nnároku na náhradu škody spôsobenej vydaním uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 Trestného\nporiadku vyžaduje splnenie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ. z., a to podanie riadneho opravného prostriedku.“ Vec predkladajúci senát 4C prípustnosť dovolania\nodôvodnil rozdielnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu (pozri body 6. a 7. odôvodnenia). Dovolací\nsúd dospel k záveru, že bol splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia §\n421 ods. 1 písm. c/ CSP, t. j. v dovolaní vymedzená právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne. Jedná sa o spor o interpretáciu právnej normy, ktorý je judikatórnym rozporom.\n10. Po konštatovaní prípustnosti dovolania veľký senát pristúpil k meritórnemu dovolaciemu prieskumu\na posúdeniu dôvodnosti dovolania z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. z hľadiska právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke. Je objektívne dané, že v dvoch rôznych\nrozhodnutiach najvyššieho súdu boli vyslovené právne názory, ktoré odlišným spôsobom vykladajú\n(interpretujú) rovnaké ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v otázke naformulovanej\n(vystihujúc podstatu sporu) aj tak, či pre priznanie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím (pri splnení ostatných zákonných predpokladov) je potrebné bezpodmienečne trvať na\nsplnení požiadavky uvedenej v ustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podať proti uzneseniu\no vznesení obvinenia riadny opravný prostriedok (sťažnosť) v prípade, ak bol žalobca ako obžalovaný v\ntrestnom konaní spod obžaloby oslobodený (okrem výnimky stanovenej v druhej vete cit. ustanovenia).\n11. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nmožno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené\nalebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný\nrozhodnutím tohto orgánu (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba\nvtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných\npredpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa (§ 6 ods.\n2 zákona č. 514/2003 Z. z.).\n12. Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom právnom štáte je určenie\núčelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05).\nNevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných\nprávnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej\nnormy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci\nktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy\n\nby sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu\nprávneho predpisu.\n13. Odlišný právny názor (§ 48 ods. 1 CSP veta druhá) od právneho názoru vysloveného najvyšším\nsúdom v rozsudku sp. zn. 5Cdo/173/2015 senát 4C odôvodnil jeho nesprávne zvolenou (doslovnou)\ninterpretáciou ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá: (1) nezohľadňuje okolnosť, že\nzákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje právo na náhradu škody v prípade trestného stíhania;\n(2) nezohľadňuje judikatúrou ustálený názor, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú začatím a vedením trestného stíhania; (3) má za výsledok také posúdenie práva na náhradu\nškody, ktoré ide proti zmyslu a obsahu zákona, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym\nči nezákonným zásahom štátu bola odčinená (sp. zn. 4MCdo/15/2009). Doslovný výklad citovaného\nustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/173/2015 zdôrazňuje, že\n„zákonodarca v tomto ustanovení podmienil priznanie náhrady škody poškodenému voči štátu výslovne\nsplnením povinnosti zo strany poškodeného spočívajúcej vo využití riadnych opravných prostriedkov\nproti nezákonnému rozhodnutiu a keďže zákon v tomto smere nepripúšťa žiadne výnimky, uvedené platí\naj pre nezákonné rozhodnutia vydané v trestnom konaní, a to aj vo fáze prípravného konania“, senát\n4C považoval v okolnostiach danej veci za formalistický, nezohľadňujúci účel inštitútu náhrady škody\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. V uznesení dovolacieho súdu sp. zn. 9Cdo/65/2020 bol vyslovený právny\nnázor, ktorý presadzuje opačný (extenzívny) výklad ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a\nktorý sa zhoduje s názormi prezentovanými v prejednávanej veci oboma súdmi nižších inštancií.\n14. Vec predkladajúci senát 4C v postupujúcom uznesení svoj odlišný právny názor zrekapituloval ďalej\nv nasledovnej právnej argumentácii: Pokiaľ sa vychádza z premisy, že rovnaký význam ako zrušenie\nprávoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má tiež oslobodenie spod obžaloby a\nskutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení\na súčasne platí, že podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť\npostupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok\ntrestného konania (sp. zn. 3Cdo/194/2010). Potom rozširujúcim výkladom možno dospieť k záveru,\nže zrušenie rozhodnutia (uznesenia o vznesení obvinenia) sa stáva bezpredmetným a nadbytočným\nv prípadoch, v ktorých rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti splnenia tejto podmienky je neskorší\nvýsledok trestného konania. Takéto hodnotenie veci potom legitimizuje právny názor, že právo na\nnáhradu škody možno priznať aj vtedy, ak poškodený nesplnil podmienku vyžadovanú ustanovením\n§ 6 ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. a nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia\nriadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov (sťažnosť podľa Trestného poriadku), nakoľko\nje namieste vychádzať z extenzívneho výkladu ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vo\nvšetkých tých prípadoch, ktoré boli zahrnuté do ustanovenia § 6 ods. 1 prostredníctvom extenzívneho\nvýkladu (jedná sa o prípady, ktoré sú posudzované z pohľadu výsledku trestného konania). Za relevantné\npovažuje, že priznanie náhrady škody v týchto konaniach nie je podmienené neúspešnosťou podanej\nsťažnosti proti rozhodnutiu (uznesenie o vznesení obvinenia), ktoré sa neskôr stalo nezákonným a\nďalej to, že v prípade, keď prokurátor podal obžalobu, dal tým najavo svoje presvedčenie o dôvodnosti\na zákonnosti začatého trestného stíhania, preto je možné vychádzať z predpokladu, že obvineného\nsťažnosť by bola neúspešná (aj keby ju podal). Pravidlo vyčerpania procesných opravných prostriedkov\nvyžaduje, aby poškodený riadne využil tie prostriedky nápravy, ktoré sú dostupné a dostatočné k\ndosiahnutiu nápravy tvrdených porušení, pričom poškodený (žalobca) nie je povinný využiť opravné\nprostriedky, ktoré sú nedostatočné a neefektívne (rozsudok ESĽP z 8. apríla 2004 vo veci ASSANIDZE\nproti Gruzínsku). Nezákonnosť trestného stíhania je spravidla konštatovaná až jeho právoplatným\nzastavením alebo oslobodením spod obžaloby, k čomu dochádza zvyčajne po rade procesných úkonov,\nvrátane dokazovania, preto nie je možné od poškodeného žalobcu rozumne požadovať, aby namietal\nnedôvodnosť a v dôsledku toho i nezákonnosť trestného stíhania už na jeho začiatku. Keďže podstata\nnároku na náhradu škody v týchto prípadoch sa neviaže na správnosť postupu orgánov činných v\ntrestnom konaní, ale len na samotný výsledok trestného stíhania, ktorým je v týchto analogických veciach\noslobodzujúci rozsudok, striktná požiadavka na vyčerpaní tohto opravného prostriedku je prepiatym\nformalizmom, zakladajúcim porušenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej moci a ktorý v týchto prípadoch znamená popretie účelu a zmyslu zákona, aby\nkaždá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (sp. zn.\n4MCdo/15/2009).\n\n15. Veľký senát sa stotožňuje s vec postupujúcim senátom v jeho právnych záveroch, ktoré sú jasné,\nzrozumiteľné, legitímne a ústavne akceptovateľné. Dodáva, že všeobecný súd pri svojom rozhodovaní\nnie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho\n(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická\nsúvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle\n(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (m. m. III.\nÚS 72/2010).\n16. Práve s akcentom na účel, ktorý je sledovaný zákonom č. 514/2003 Z. z., vyjadrila zhodný názor aj\nprávna doktrína v obidvoch stanoviskách právnických fakúlt (podrobne popísaných v bodoch 8.2. a 8.3.)\nv tom smere, že trvanie na doslovnom výklade § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. by bolo prejavom\nuprednostnenia formalizmu pred účelom a teleologickým cieľom dotknutej regulácie. Právna doktrína\nprisvedčila aj v otázke naviazania povinnosti využitia riadnych opravných prostriedkov na posúdenie\na vyhodnotenie miery efektívnosti podania dotknutého opravného prostriedku s tým, že požiadavka\npovinnosti uplatňovania takých opravných prostriedkov, ktoré sú v konkrétnom prípade neefektívne a\nnevedú k očakávanému výsledku je príkladom nežiaduceho formalizmu. Veľký senát občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu poukazuje aj na časopisecky publikovaný názor, ktorý vo vzťahu k obdobnému,\nešte širšie formulovanému § 8 ods. 3 zákona č. 82/1998 Sb., na pozadí judikatúrneho vývoja v Českej\nrepublike, ktorý bol nakoniec zavŕšený rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky\n(Rč. 121/2012): „Obvinenému patrí voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenej trestným stíhaním aj\nkeď nepodal sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného stíhania, ibaže by v konkrétnom prípade boli\ndané dôvody hodné zvláštneho zreteľa pre nepriznanie náhrady škody“ podčiarkol, že práve tento (nový)\nprístup, vynútený ochranou základných práv, viac zodpovedá zmyslu a účelu inštitútu náhrady škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím, hoci by sa mohlo zdať, že zákonodarcov úmysel bol opačný\n(KERECMAN, P., Náhrada nemajetkovej ujmy, spôsobenej trestným stíhaním, ktoré skončilo inak než\nprávoplatným odsúdením (1. časť), Justičná revue, č. 8-9/2014).\n17. Pokiaľ Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky v stanovisku (§ 48 ods. 4 CSP) svoju\noponentúru opiera o opačný názor, a podporuje ho nálezom ústavného súdu č. k. IV. ÚS 100/2019-56\nz 1. apríla 2020, v zmysle ktorého ústavný súd akceptoval právny záver, podľa ktorého sťažovateľ\nnesplnil podmienku podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb., keďže proti uzneseniu o vznesení obvinenia\nnepodal sťažnosť a námietku, podľa ktorej táto sťažnosť nemala odkladný účinok, vyhodnotil ako\nbezpredmetnú, hodno zdôrazniť, že zákon zveruje zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov do\nprávomoci najvyššieho súdu a nie ústavného súdu (k tomu viď § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch). Predmetnú skutočnosť vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje aj ústavný súd\n(rovnako aj I. ÚS 199/07, I. ÚS 235/07, I. ÚS 256/08, I. ÚS 494/2020, II. ÚS 810/2016, III. ÚS 756/2017\na IV. ÚS 366/2018). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských\nprávach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky\nzo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní\nriadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. V novšej judikatúre ústavný súd zvýrazňuje aj tú\nskutočnosť, že od 1. júla 2016 je zabezpečenie jednoty rozhodovania a jednoty judikatúry predovšetkým\núlohou veľkého senátu najvyššieho súdu (podľa § 48 CSP) s tým, že do týchto kompetencií najvyššieho\nsúdu nemá ústavný súd oprávnenie zasahovať (rovnako aj I. ÚS 136/2019 a II. ÚS 252/2019).\n18. Podľa doslovného výkladu príslušných ustanovení zákona možno právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola\nškoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a súčasne\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti\nnezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Avšak sumarizujúc\nvyššie uvedené právne východiská, zohľadniac predovšetkým skutočnosť, že ide o špecifický prípad\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, že zákon č. 514/2003\nZ. z. výslovne neupravuje právo na náhradu škody v prípade trestného stíhania a so zreteľom na to, že\npodstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných\nv trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného konania, niet pochýb\no tom, že zmyslu a účelu ustanovenia § 6 ods. 1 v spojení s ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z.\n\nzodpovedá taká interpretácia, v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o\nvznesení obvinenia na základe podaného riadneho opravného prostriedku podľa osobitných predpisov\n(sťažnosť podľa Trestného poriadku), má aj oslobodzujúci rozsudok vydaný z dôvodu, že sa nepotvrdil\npredpoklad o spáchaní trestného činu obvineným.\n19. Týmto spôsobom dochádza k rozporu znenia so zmyslom a účelom príslušných ustanovení zákona,\no ktorých jednoznačnosti na podklade doposiaľ uvedeného (body 16. až 22.) v okolnostiach konkrétnej\nveci niet pochybností, na základe čoho bolo plne opodstatnené, aby veľký senát občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu uprednostnil výklad e ratione legis ustanovenia § 6 ods. 2 veta prvá zákona č.\n514/2003 Z. z. pred jeho doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.\n20. Dôsledkom tejto interpretácie je potom záver vyslovený v tretej výrokovej vete rozsudku veľkého\nsenátu, že splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa\nnevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.\n21. Preto pokiaľ odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanej 1/ povinnosť\nzaplatiť žalobcovi 6 141,42 eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej vedením\ntrestného stíhania, ktoré bolo skončené jeho oslobodením spod obžaloby, bez toho, aby žalobca podal\nsťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, spor z hľadiska právneho posúdenia veci vo vymedzenej\nprávnej otázke rozhodol vecne správne.\n22. Z uvedených dôvodov dospel veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu k záveru, že\ndovolanie podané žalovanou 1/ nie je dôvodné, a preto ho zamietol (§ 448 CSP). Právny názor vyjadrený\nveľkým senátom je pre senáty najvyššieho súdu záväzný (§ 48 ods. 3 veta prvá CSP).\n23. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP), preto mu dovolací súd proti žalovanej 1/ priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 CSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky pomerom hlasov 7 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/174/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68c7cf4f-d8c9-4061-83e4-cbf9e9f6f8f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.494.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 494/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 494/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.494.2020.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:4f324485-0a69-494e-a9b6-dee5896901be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.100.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2019 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.100.2019.1"}, {"guid": "ussr:17951abe-a981-4b49-98b0-e8a3ec6b5b21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.5.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 5/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 5/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.5.2020.1"}, {"guid": "ussr:72b29de8-c732-4f90-ac61-207da3650557", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.252.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 252/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 252/2019 z 12. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.252.2019.1"}, {"guid": "ussr:9e1f2235-9725-4ecf-a120-fbcf45110737", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.136.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 136/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 136/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.136.2019.1"}, {"guid": "ussr:c55ecf88-5f35-4598-a0d1-b07eec636e05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.366.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.366.2018.1"}, {"guid": "ussr:64b7e413-4a68-4382-8016-838b224ec9cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.756.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 756/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 756/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.756.2017.1"}, {"guid": "ussr:ae1035c5-8851-4fc7-9d49-7e36a8166364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 289/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2"}, {"guid": "ussr:64ad8610-db13-47fb-aa98-0f641b13b208", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.810.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 810/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 810/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.810.2016.1"}, {"guid": "ussr:9e35f76f-2c13-49b6-8d58-3bd3a627d23c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2"}, {"guid": "ussr:2fd4300b-ac82-47c6-a095-1ea9dbdfa99b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 272, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:57c74e49-1ce0-42d2-964c-f97500297e76", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 256/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/08 z 7. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-07", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57c74e49-1ce0-42d2-964c-f97500297e76"}, {"guid": "ussr:719f4e0f-a588-4bda-a83a-bc5f8739819a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:719f4e0f-a588-4bda-a83a-bc5f8739819a"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "c6a75488-e3ee-4f2b-b09b-f1e678f7050a:63d5bc8d-79f0-4054-b739-5e0e9832cc4b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4118209656.1", "spisova_znacka": "6Co/174/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/174/2019 z 10. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-12-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4118209656.1"}, {"guid": "b255de72-2350-4d99-ba2f-af132bd53235:164d99b2-75c8-4acb-968a-27fe0aef1f9d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3811010091.2", "spisova_znacka": "2To/55/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/55/2015 z 18. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-05-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3811010091.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d1a712cd-6dfb-4ded-861e-b125aeeb447b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.300.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.300.2026.1"}, {"guid": "ussr:b40e9b22-2b58-40d3-b39a-162790429388", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.715.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 715/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 715/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.715.2025.1"}, {"guid": "ussr:7233016c-edbf-418f-9fdb-2bd27db1c7fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.29.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 29/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2024 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.29.2024.1"}, {"guid": "347c05b2-1d2d-4a6c-80dd-722c568608df:81589494-1765-49d0-8cee-1ecab0d26b93", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5319202181.1", "spisova_znacka": "8Cdo/77/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/77/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5319202181.1"}, {"guid": "a5e9b831-a8cf-4a6c-bd13-3b74c3339b4c:1c8cd1c7-e8d0-43b0-baf8-fd99e0a92c81", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3518201838.2", "spisova_znacka": "8CdoVP/20/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoVP/20/2026 z 26. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3518201838.2"}, {"guid": "3506c442-b327-473c-8263-08cc0a668984:d4a26784-46fd-40e0-97fe-5046e52f33f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8411209019.2", "spisova_znacka": "4Cdo/50/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/50/2024 z 21. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8411209019.2"}, {"guid": "9c1e5da2-1847-41d5-a336-36e2b740bdcd:fde85c2a-9fff-4a61-8c2a-f10651b4701f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2218203721.1", "spisova_znacka": "8Cdo/128/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/128/2025 z 12. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2218203721.1"}, {"guid": "346c01c6-fd1f-4861-994a-bc27e521e7cb:74ce77f6-adc1-41e6-b1bb-44b81c3314eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6120292555.1", "spisova_znacka": "8Cdo/135/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/135/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6120292555.1"}, {"guid": "2a334443-a8db-4499-a6e0-265872c152e8:687b0bf2-d21c-4b5b-a97a-a53cb678a693", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6109214539.1", "spisova_znacka": "5Cdo/47/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/47/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6109214539.1"}, {"guid": "f5175b24-76d8-4970-bce7-23d3b4798b9b:c871172a-07b8-4821-b182-2f93266e2eca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1218201495.1", "spisova_znacka": "4Cdo/131/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/131/2024 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1218201495.1"}, {"guid": "7a0aa8d5-2ff8-4124-9b6d-70091652c3f5:c5bf5f9e-52cc-4855-b66a-cd0d3fbf3835", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7110214363.1", "spisova_znacka": "8Cdo/8/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/8/2025 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7110214363.1"}, {"guid": "b8b4732e-8eff-45d4-a482-83a2084c9eec:f2957edb-abe1-4ed8-8efa-c61b1f1aa1ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121531082.2", "spisova_znacka": "8Cdo/19/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/19/2025 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121531082.2"}, {"guid": "f3ec4a4d-6b68-4946-81a7-5604dfc1edf0:baaef208-e6c7-4456-bc28-b15e92d4f2f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7119209006.1", "spisova_znacka": "4Cdo/51/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/51/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7119209006.1"}, {"guid": "d82fc83e-be7d-48ae-94fe-e9e4f5e76a0c:2e522048-7fea-4f4c-918f-89402a7f592f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1317202383.1", "spisova_znacka": "8CdoPr/10/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoPr/10/2024 z 8. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1317202383.1"}, {"guid": "62a771c5-bcb5-4429-becf-268f75add653:d5fb57ac-45ac-4fc9-a8ad-767ad6e7cecd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6118376159.1", "spisova_znacka": "8Cdo/140/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/140/2024 z 8. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6118376159.1"}, {"guid": "b07f6324-6bbb-4612-941b-d9d9a589190d:55db5b72-59b7-461a-a015-4124d173262c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4119209236.1", "spisova_znacka": "4Cdo/153/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/153/2023 z 17. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4119209236.1"}, {"guid": "43d1011f-f147-4d9a-ad46-25dc1ead1e09:c9917eee-7087-47dd-b8f8-c35df1b0e903", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8118214786.2", "spisova_znacka": "8Cdo/43/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/43/2023 z 30. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8118214786.2"}, {"guid": "cdf60170-00ff-4469-9ca3-f77699804c2a:84fc4ef7-9615-47d6-b30b-fb579a9a5f8c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7118208077.1", "spisova_znacka": "8Cdo/80/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/80/2024 z 17. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7118208077.1"}, {"guid": "39f859a0-a627-4577-8777-0f57221e29d9:2b811c09-256c-4379-b032-51a5b566751d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5116217315.1", "spisova_znacka": "8Cdo/29/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/29/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5116217315.1"}, {"guid": "97e432c0-6ba7-4870-a58d-043ca24f3410:f03b4dac-9ebf-460f-9104-15c1eef35dec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5321203101.1", "spisova_znacka": "8Cdo/57/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/57/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5321203101.1"}, {"guid": "1a00f130-5177-4f1c-8c82-571c09979f89:6cee8343-95b0-4c57-9b6e-32cf0100cd4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6118300893.1", "spisova_znacka": "4Cdo/69/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/69/2023 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6118300893.1"}, {"guid": "601d98ca-e153-45a0-8c0d-447623966f5c:e280fc46-19cc-43f6-b930-a411ad038124", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4116221836.2", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2023 z 25. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4116221836.2"}, {"guid": "575b3349-1e87-4b24-a5be-457b5c4426fa:9b948f96-3443-44d6-a3f0-7c89d8f06a80", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1115230486.2", "spisova_znacka": "8Cdo/139/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/139/2024 z 4. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1115230486.2"}, {"guid": "81776c15-e02c-4615-8ac6-e7546244ffb0:9eddc57e-38f7-4649-a4ae-a790a4d39d9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5118200152.2", "spisova_znacka": "8Cdo/76/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/76/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5118200152.2"}, {"guid": "d2adab97-0062-4a1f-8169-b0d4363f1254:a3825127-e08c-472d-824c-c4e53d676d27", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1217219207.1", "spisova_znacka": "4Cdo/197/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/197/2022 z 22. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1217219207.1"}, {"guid": "33a2128e-3905-47b4-89e1-8274cd88c379:cb14eee2-b646-4205-93fd-671dbd444732", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5720202256.1", "spisova_znacka": "4Cdo/213/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/213/2022 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5720202256.1"}, {"guid": "e607fcfc-f0ad-48f1-8ec4-018fd771401f:5e4dcdb9-a2a9-4a92-9632-d145d8c21c61", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8414205030.1", "spisova_znacka": "4Cdo/231/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/231/2022 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8414205030.1"}, {"guid": "22bbe1b9-477d-4cc4-bf48-c84d34d4dfc4:0a980846-04b2-4a1a-9bff-bfb531eb7228", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4621202427.1", "spisova_znacka": "4CdoPr/2/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoPr/2/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4621202427.1"}, {"guid": "3e05f1df-0b4a-4cf2-ac32-5388ff0c68ca:15cd75e0-bac5-4001-87dd-7afd59c2161b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6117217147.1", "spisova_znacka": "4Cdo/79/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/79/2023 z 26. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6117217147.1"}, {"guid": "6daa7685-2dc1-40ab-a0d6-c15370ee0c56:979830ad-3a89-4041-8c8f-f9fa04a0f463", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:3610201293.1", "spisova_znacka": "4Cdo/242/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/242/2020 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:3610201293.1"}]}