{"guid": "baf882cf-5630-4b48-9abc-2c162057d1fe:33075131-5399-4d54-9551-b43cbe2b987e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6619201666.2", "spisova_znacka": "1Obdo/6/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/6/2021 z 27. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2022, sp. zn. 1Obdo/6/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:6619201666.2", "identifikacne_cislo": "6619201666", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2022-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 422 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "nazov": "§ 422 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33075131-5399-4d54-9551-b43cbe2b987e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6619201666.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6619201666.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6619201666.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/6/2021\n6619201666\n27. 09. 2022\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2022:6619201666.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v spore žalobcu Stredoslovenská\nvodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, IČO: 36 644\n030, proti žalovaným 1) SVB Jána Bottu 6 - 8, so sídlom Jána Bottu 6, Fiľakovo, IČO: 53 001 362, 2)\nSVB Jána Bottu 10 - 16, so sídlom Jána Bottu 10, Fiľakovo, IČO: 53 001 311, zastúpený JUDr. Erika\nGOLSKÁ advokátska kancelária s.r.o., T. G. Masaryka 7, Lučenec, 3) SVB Daxnerova 73-75-77, so\nsídlom Daxnerova 75, Fiľakovo, IČO: 53 001 150, 4) SVB Biskupická 10-12, so sídlom Biskupická 10,\nFiľakovo, IČO: 53 001 231, 5) SVB Železničná 7-9, so sídlom Železničná 7, Fiľakovo, IČO: 53 001 273,\n6) SVB Železničná 38-40, so sídlom Železničná 38, Fiľakovo, IČO: 53 001 338, o zaplatenie 3.582,59\neur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 43Cob/2/2020-261 z 29. januára 2020, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1 Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 13Cb/24/2019-186 zo dňa 24.\noktóbra 2019 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.582,59 eur s príslušenstvom.\nZároveň žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi v celom rozsahu.\n2 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dodávke\nvody z verejného vodovodu a o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou pre odberné miesta\nvo Fiľakove, Jána Bottu 14-16, Jána Bottu 10-12, Daxnerova 73-77, Jána Bottu 6-8, Biskupická 10-12,\nŽelezničná 38-40, Železničná 7-9. Žalobca fakturoval žalovanému vodné a stočné, kapitalizovaný úrok\nz omeškania a poplatky spojené s overovaním meradla, odpojením a opätovným zapojením verejného\nvodovodu. Z odberného miesta Jána Bottu 10-12 vo Fiľakove, evidované číslo odberu 30995 za obdobie\nod 23. februára 2017 do 30. marca 2017 bolo fakturované vodné a stočné vo výške 3.307,16 eur z\npôvodne vyfakturovanej sumy 3.527,66 eur, pričom stav meradla č. 07305809 ukazoval 2550 m3 ku dňu\n26. mája 2017. Podľa odpočtu ku dňu 30. marca 2017 údaj meradla 2335 m3 oproti predchádzajúcemu\nstavu 1039 m3 k 23.02.2017 predstavoval rozdiel 1296 m3, ktorý žalovaný namietal s poukazom na\nskutočnosť, že takýto prírastok spotreby je logicky nemožný. Tvrdenia ohľadom nefunkčnosti meradla\nboli vyvrátené Protokolom zo skúšky meradla vykonaním skúšky Slovenskou legálnou metrológiou,\nn.o. (č.l. 25) v spojení s následným dodatočným vysvetlením týchto výsledkov. Deklarované odmerané\nmnožstvo vody je neúmerne veľké, nekorešpondujúce obvyklej spotrebe vody za sledované obdobie\njednou domácnosťou, resp. celým bytovým domom, avšak s poukazom na príslušnú slovenskú technickú\nnormu (STN 73 6655) je možné, aby uvedená voda bola uniknutá niekde v priestore za predmetným\nmeradlom, za predpokladu, že meradlo meralo správne, voda ním pretekala k jednotlivým bytom, resp.\nbytovým meračom tak, ako to deklaroval žalovaný, ktorého tvrdenia žalobca nepoprel. Z výpovede\n\nsvedka vyplynulo, že v bytovom dome sa nachádzajú dve bytové jednotky, ktoré nie sú obývané. V jednej\nz nich má byť voda odstavená, tzv. zablendovaná, druhá je neobývaná, pričom nebolo preukázané,\nže by voda v tejto jednotke bola odstavená, a teda bolo by teoreticky možné, aby tu voda unikala. V\nzmysle uvedenej technickej normy upravujúcej dimenzovanie vnútorných vodovodov, ktorá stanovuje\nprietok pre vnútorný vodovod, t. j. určuje kritériá pre výtok aj v bytových jednotkách, pri výpočte\núniku vody pri prietoku 0,2 l/s, čo je prietok, ktorý by bol ľahko, aj pri plnom otvorení vodovodného\nkohútika, odvádzateľný umývadlom, resp. záchodovou misou alebo aj výpusťou odtokovou v sprche za\npredpokladu, že by takto voda „unikala“ po dobu 36 dní, únik by predstavoval 622,02 m3 pri jednom takto\nunikajúcom výstupe (umývadlo, sprchový kút, záchod a pod.). V prípade, ak by unikala voda v dvoch\ntakýchto miestach, jednalo by sa o 1244,04 m3, teda reálne k takémuto úniku mohlo dôjsť uvedeným\nspôsobom a stav 1296 m3 by bolo možné dosiahnuť. Nakoľko nebolo preukázané, že by meradlo bolo\nnefunkčné, teda voda ním pretekala a zaznamenalo správny stav, k úniku vody muselo dôjsť niekde za\nmeradlom spôsobom, ktorý nebol zistený, ale pre výsledok konania nie je ani podstatný, keďže za takto\nodobratú vodu nesie povinnosť úhrady žalovaný. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie zaviazal žalovaného\npovinnosťou zaplatiť za spotrebovanú vodu sumu 3.307,16 eur.\n3 Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie kapitalizovaného úroku\nz omeškania vo výške 41,93 eur, ktoré mu priznal na základe penalizačných faktúr, nakoľko zo strany\nžalovaného nebolo preukázané, hoci penalizáciu namietal, že by fakturované sumy na základe faktúr\nč. 2161158020, 2161158013, 2171123386, 2171123380 uhradil v skoršom termíne tak, ako to uviedol\nžalobca s poukazom na výpis z účtu VÚB (č.l. 103, 104). Žalobca si taktiež uplatnil náklady spojené\ns preskúšaním meradla faktúrou č. 1777120107 splatnou 3. júla 2011 vo výške 63,23 eur. Žalovaný\nsíce namietal nehospodárnosť uvedeného z hľadiska použitia motorového vozidla na cestu zo strediska\nv Lučenci, avšak bolo preukázané, že tento úkon bol uskutočnený. Žalovaná suma pozostáva teda z\nnákladov vyplatených Slovenskej legálnej metrológii, n.o. na základe faktúry č. 517314101 vo výške\n27,- eur bez DPH, nákladov za montáž a demontáž meradla a výmeny vodomeru zo dňa 7. apríla 2016\ndvomi zamestnancami pri použití motorového vozidla, na trase Lučenec - Fiľakovo a späť, cena za\nzabezpečenie úradného overenia správnosti meradla na dodávanú pitnú vodu (č. l. 32). Súčasne si\nžalobca uplatnil náklady spojené s prerušením a obnovením dodávky vody z dôvodu, že neuhradením\nfaktúr uvedených v žiadostiach na odstavenie dodávky vody po dobu dlhšiu ako 30 dní po lehote\nsplatnosti v zmysle § 32 ods. 1 písm. m) zákona č. 442/2002 Z. z. prerušil dňa 15. júna 2016 dodávku\nvody do odberného miesta žalovaného, ktorá bola následne obnovená toho istého dňa, a preto v\nzmysle § 32 ods. 8 cit. zákona boli náklady spojené s prerušením aj obnovením dodávky fakturované.\nŽalovaný nenamietal skutočnosť, že došlo k úkonom spojeným s prerušením a následným obnovením\ndodávky vody, namietal hospodárnosť a vzdialenosť odberných miest od miesta sídla organizačnej\nzložky žalobcu, avšak z hľadiska unesenia dôkazného bremena žalovaný žiadnym spôsobom súdu\nnepreukázal aká je skutočná vzdialenosť medzi sídlom organizačnej zložky žalobcu a jednotlivými\nodbernými miestami, pričom taktiež nebolo spochybnené, že by uvedené odpojenie a znovu pripojenie\nodberu vody nebolo realizované tak, ako to tvrdil žalobca. Pokiaľ tieto úkony bolo možné časovo\nuskutočniť v jednom na sebe nadväzujúcom slede udalostí vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného žiadny\ntakýto dôkaz produkovaný nebol, či už návrhom na výsluch svedkov jednotlivých zamestnancov v\nvzťahu k realizácii pracovných ciest, resp. nadriadených pracovníkov vo vzťahu k organizácii uvedených\núkonov. Nakoľko neboli produkované dôkazy, z ktorých by súd mohol zistiť kde sa reálne odberné miesta\nnachádzajú vo vzťahu k situovaniu sídla organizačnej zložky žalobcu a aké sú reálne vzdialenosti medzi\njednotlivými odbernými miestami, a či sa tieto nachádzajú na tej istej trajektórii, resp. ku každému je nutný\nosobitný výjazd, súd prvej inštancie otázku hospodárnosti pracovných ciest, tak ako boli deklarované na\nkaždé odberné miesto, separátne vyhodnotiť nemohol pre absenciu navrhovaných alebo predložených\ndôkazných prostriedkov. Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania v zákonnej 5% výške, a keďže\nžalovaný bol so zaplatením v omeškaní, súd žalobcovi priznal aj právo na úrok z omeškania. Zmluvné\nstrany v zmluve síce dojednali aplikovateľnosť Obchodného zákonníka na ich vzájomný právny vzťah,\nna základe ktorého si žalobca mohol uplatniť príslušný zákonný úrok z omeškania pre obchodno-právne\nvzťahy až do výšky 9%, uplatnil si však úrok z omeškania vo výške 5% a keďže súd nemôže ísť vo veci\n„ultra petitum“ žalobcovi priznal úrok v takej výške ako si ho uplatnil.\n4 Súd prvej inštancie podotkol, že neposudzoval predmetný právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský,\nnakoľko ide o vzťah medzi žalobcom ako podnikateľským subjektom a žalovaným, ktorý síce\npodnikateľským subjektom nie je, avšak nespĺňa pojmové znaky spotrebiteľa v zmysle § 92 ods. 4\nObčianskeho zákonníka platného ku dňu podpisu zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu a\n\no odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Naopak zmluvné strany v článku 5, bod 5.3\nzmluvy písomne dohodli aplikovateľnosť Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1, 2 Obchodného\nzákonníka na predmetný právny vzťah.\n5 Na odvolanie žalovaného rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom\nč. k. 43Cob/2/2020-261 z 29. januára 2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) ako vecne správny potvrdil\na žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. Odvolací súd sa\nstotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom skonštatoval, že súd\nprvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil. V konaní súdu prvej\ninštancie nezistil odvolací súd žiadne vady a uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal\ns námietkami žalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému\nmožnosť konať pred súdom, preto sa stotožnil s jeho záverom o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi\nním uplatnený nárok. Podstatná námietka žalovaného o reálnej nemožnosti vyúčtovanej spotreby vody\nv bytovom dome Jána Bottu 10 a 12 vo Fiľakove nie je vo vzťahu k predmetnému nároku rozhodujúca.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu ide o vysokú nameranú spotrebu, avšak rozhodujúcou okolnosťou v\ndanom prípade je, či bolo v konaní žalobcom preukázané splnenie podmienok dodania ním účtovanej\nspotreby vody do daného domu. Otázka reálnej spotreby uvedeného množstva vody je vo vzťahu\nk nároku žalobcu v danom prípade druhotná. Súd prvej inštancie správne v bode 95. napadnutého\nrozhodnutia konštatoval, že nebola preukázaná nefunkčnosť daného meradla a preto je potrebné\nvychádzať zo stavu a množstva ním nameraného množstva dodanej vody, ktoré sa považuje za dodané\npre žalovaného od žalobcu v zmysle uzavretého a existujúceho zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie\nzaviazal žalovaného na zaplatenie 3.307,16 eur z dôvodu nepreukázania nefunkčnosti meradla a z\ndôvodu zaznamenania správneho stavu o spotrebe vody s konštatovaním, že k úniku vody muselo\ndôjsť niekde za meradlom, ktorý však zistený nebol a je pre výsledok konania nepodstatný. Odvolací\nsúd s takýmto zdôvodnením súhlasil, pričom skonštatoval, že nie je vecou súdu v danom konaní\nzaoberať sa príčinami, zistením miesta a rozsahu tohto úniku, podstatné je, či boli preukázané okolnosti\nodôvodňujúce priznanie žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému, čo v konaní preukázané bolo.\n6 Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že vadnosť daného skúmaného meradla mala byť preukazovaná\naj skutočnosťou, že následne po vykonaní kontroly toto nebolo namontované späť do bytového domu na\nul. Jána Bottu 10-12 vo Fiľakove, jedná sa v zmysle vyjadrenia odvolacieho súdu o skutkovú okolnosť\nirelevantnú, nemajúcu vzťah k samotnému nároku žalobcu. Irelevantné sú podľa odvolacieho súdu aj\ntvrdenia v odvolaní ohľadne nepravdivého vyjadrenia žalobcu o vykonávaní samoodpočtu spotreby vody\na v minulosti vykonaných viacerých opráv faktúr vystavených žalobcom, nakoľko tieto skutkové okolnosti\nsa netýkali priamo nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému.\n7 K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o prípustnosti\nspotreby vody s objemom 1296 m2 (správne malo byť m3) na základe možnosti úniku vody v priestore\nza daným meradlom vychádzajúc z normy STN 73 6655, ktorá bola zrušená k 1. júlu 2008, pričom\nrozhodnutie súdu nemôže byť založené na neplatnej a neúčinnej legislatíve, odvolací súd uviedol, že\nžalovaný zrejme mienil poukázať na súdom vykonaný prepočet možnej spotreby vody pri úniku na dvoch\nunikajúcich výstupoch vychádzajúc pritom skutočne z normy STN 73 6655, zároveň však skonštatoval,\nže uvedený prepočet nebol dôvodom, na základe ktorého došlo k zaviazaniu žalovaného na zaplatenie\ndlžnej sumy. Z obsahu a účelu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bode 95. tým mienil súd prvej\ninštancie poukázať na do úvahy pripadajúcu reálnu možnosť spotreby uvedeného množstva vody za\ndané obdobie prepočtom na dve unikajúce miesta.\n8 Žalovaný tiež v odvolaní poukazoval na nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede, keď svedok\nuviedol, že v bytovom dome sú neobývané 2 byty, v ktorých je prísun vody uzatvorený, zablendovaný,\npričom súd prvej inštancie poukázal na to, že prísun vody je odstavený len v jednom byte a teda v druhom\nje teoreticky možné, aby v ňom voda unikala. Odvolací súd taktiež skonštatoval, ako už uviedol aj súd\nprvej inštancie, že nie je vecou tohto konania zisťovať miesto, rozsah a príčiny prípadného nadmerného\núniku vody, ale podstatné je, či bola relevantným zákonom predpísaným spôsobom zistená spotreba\nvody meračom bez vád, čo zistené bolo, a táto skutočnosť zakladá žalobcovi nárok na zaplatenie\ndohodnutej ceny.\n9 Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami žalovaného, že zistený stav vody predmetným meradlom\nnesúhlasí s odpočtami jednotlivých bytových meračov. Už len skutočnosť, ktorá sporná nebola, že v 2\nbytových jednotkách sa nenachádzajú žiadne merače, nemôže zakladať relevantné dôvody námietok\nžalovaného o nesúhlase súčtu bytových meračov so zisteným stavom daného sporného meradla.\nAko uviedol žalobca, v danom prípade nebolo vykonané dokazovanie vo vzťahu k platnosti bytových\nmeračov, nebolo vykonané dokazovanie (okrem výpovede svedka), či bol skutočne zastavený prívod\n\nvody do uvedených 2 bytových jednotiek v čase zistenia nadmernej spotreby vody. Odvolací súd\nznova zdôraznil, že predmetom konania nie je vykonávanie dokazovania, akým spôsobom, v ktorom\nmieste a v akom rozsahu došlo ku spotrebe vody za fakturačným meradlom, podstatná je hodnota\nspotrebovanej vody zistená fakturačným meradlom, pri ktorom jeho poškodenie alebo vada merania\nzistená nebola. Odvolací súd neprihliadol ani na žalovaným namietané nepripustenie dôkazu zo strany\nsúdu prvej inštancie o vyjadrenie odborne spôsobilého subjektu k otázke reálnosti alebo nereálnosti\nspotreby vody. Táto situácia by pripadala do úvahy, ak by bola preukázaná chybnosť, poškodenie,\nvadnosť alebo nespôsobilosť predmetného meradla, čo v konaní preukázané nebolo. Pokiaľ žalovaný\nv odvolaní namietal nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý zabezpečil písomné\nstanovisko Slovenskej legálnej metrológie, hoci žiadna zo strán sporu takýto dôkaz nenavrhla, odvolací\nsúd považoval aj toto tvrdenie za irelevantné, pretože uvedené stanovisko nebolo pre rozhodnutie sporu\npodstatné.\n10 Čo sa týka námietky nehospodárnosti vyúčtovania cestovných nákladov pri vysielaní zamestnancov\nžalobcu z Lučenca do bytových domov spravovaných žalovaným, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti\n200 m až 1,5 km od prevádzky žalovaného vo Fiľakove, odvolací súd skonštatoval, že dňa 15. júna\n2016 pri odpojení a následnom zapojení uvedených bytových domov boli vysielaní podľa cestovných\npríkazov zamestnanci žalobcu z jeho prevádzky vo Fiľakove, a nie v Lučenci. Takisto odvolací súd\nneprihliadol ani na námietku týkajúcu sa nehospodárnosti a neúčelnosti troch samostatných výjazdov\npri odpojení a zapojení uvedených bytových domov z dôvodu, že možnosť vykonať uvedené úkony\njedným samostatným výjazdom žalovaný v konaní nepreukázal. Na tento jeho záver by bolo nevyhnutné\npreukázať, že sa jednalo o úkony vykonané v tom istom čase tými istými zamestnancami. Na spôsob\na časovú súvislosť vykonania týchto úkonov má podstatný vplyv prevádzkovanie bežnej činnosti\nžalobcu pri zohľadnení vykonávania ďalších úkonov a pracovných činností jeho zamestnancov, t. j.\nvychádzajúc z reálnej možnosti vykonania uvedených úkonov v jednom časovom úseku pri jednom\nvýjazde. Ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 99. rozsudku, v tejto súvislosti nebol\nprodukovaný takýto dôkaz zo strany žalovaného, pričom ide len o hypotetický predpoklad bez toho,\naby bol preukázaný. Odvolací súd zároveň zdôraznil, že námietka neefektívnosti úkonov predstavuje z\ncelkovo uplatnenej sumy 9,54 eur bez DPH (11,448 eur s DPH).\n11 V závere sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou žalovaného týkajúcou sa nesprávnosti priznanej\nsumy 3.582,59 Eur, pretože súčet z fa č. 2171073791 vo výške 3.307,16 eur, z fa 177120107 vo výške\n63,23 eur, z fa 167620032 vo výške 69,20 eur, z fa č. 167620033 vo výške 71,50 eur a žalobcom\nvyčíslené úroky z omeškania podľa fa č. 9160000281 vo výške 41,93 eur, t. j. predstavuje spolu sumu\n3.553,02 eur, pričom uviedol, že predmetom nároku žalobcu bola neuhradená časť faktúry č. 177120107\nvo výške 3.307,16 eur, z fa č. 177120107 vo výške 63,23 eur, z fa č. 167620032 vo výške 69,20 eur, z fa\nč. 167620033 vo výške 71,50 eur a z fa č. 167620034 vo výške 71,50 eur, t. j. spolu vo výške žalobcom\nuplatnenej sumy 3.582,59 eur. Okrem toho sa domáhal samostatne zaplatenia úrokov z omeškania vo\nvýške 41,93 eur podľa fa č. 9160000281. Je pravdou, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania v sadzbe\n5% ročne len 1x zo sumy 71,50 eur, pričom táto suma bola vyúčtovaná 2x a to fa č. 167620034 a\nfa č. 167620033. Ako vyplýva z bodu 100. napadnutého rozhodnutia, zákonný úrok z omeškania bol\npriznaný len z fa 167620033, pretože sa žalobca domáhal úroku z omeškania len 1x zo sumy 71,50 eur.\nSumy 71,50 eur podľa fa 167620033 a 167620034 - 2x po 71,50 eur boli splatné obidve dňom 14. júla\n2016. Súd prvej inštancie teda priznal žalobcovi len ten nárok, ktorého sa domáhal a keďže si žalobca\nneuplatnil nárok na úrok z omeškania a z ďalšej sumy 71,50 eur tento mu priznaný nebol.\n12 Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dňa 18. júla 2020 dovolanie žalovaný v 2. rade (ďalej aj\n„dovolateľ), v ktorom navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť svojho dovolania\nodôvodnil uvedením dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená. Včasnosť podania dovolania odôvodnil tým, že dňom 3. marca 2020 došlo k\nrozdeleniu pôvodného žalovaného vykonávajúceho správu vo vzťahu k viacerým bytovým domom na\nviaceré nové právne subjekty tak, že každý bytový dom si vytvoril samostatné spoločenstvo vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov, pričom postupnou administratívnou činnosťou došlo k prebratiu majetku\npôvodného spoločenstva, čo bol značne zdĺhavý proces. Po zasadnutí orgánov žalovaného v 2. rade\nbolo prijaté rozhodnutie o potrebe podania dovolania voči rozhodnutiu odvolacieho súdu zaväzujúcemu\nžalovaného v 2. rade na peňažné plnenie.\n13 Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP namietal nesprávne\nzistený skutkový stav, konkrétne reálnu nemožnosť spotreby vody tak, aby bytový dom s počtom\n10 obývaných bytov z celkového počtu 12 bytových jednotiek spotreboval jednorazovo za obdobie\n\n36 dní množstvo vody zodpovedajúce jeho obvyklej spotrebe za obdobie cca 1,5 roka. Poukázal na\nskutočnosť, že výsledok skúšky meradla vykonanej Slovenskou legálnou metrológiou, n.o. zodpovedá\nlen konfidenčnej pravdepodobnosti správnosti výsledku vyjadrenej percentuálnym vyčíslením približne\n95%. Vo všetkých 3 nameraných hodnotách bola zistená chyba meradla, pričom neistotu merania na\núrovni pravdepodobnosti približne 95% pripustila aj Slovenská legálna metrológia, n.o. v písomnej\nodpovedi na žiadosť súdu zo dňa 12. augusta 2019. Otázka vadnosti skúmaného meradla ostáva podľa\ndovolateľa aktuálna aj v nadväznosti na skutočnosť, že po vykonaní skúšky meradla nebolo meradlo\nspäť namontované do bytového domu na ulici Jána Bottu 10 - 12 vo Fiľakove odkiaľ pochádzalo. V\ntejto súvislosti poukázal dovolateľ na nepravdivosť tvrdenia žalobcu o vykonaní samoodpočtu spotreby\nvody na odbernom mieste v bytovom dome na ulici Jána Bottu 10 - 12 vo Fiľakove, keď uviedol, že\nstav meradla v dotknutom období bol žalovaným nahlásený telefonicky dňa 22. februára 2017. Taktiež\nuviedol, že pochybenia žalobcu možno vidieť aj v tom, že v minulosti vystavil viaceré opravné faktúry,\nktorými pripustil nesprávnosť vyúčtovania fakturovaných položiek.\n14 Ďalej dovolateľ uviedol, že súd svoje rozhodnutie o prípustnosti spotreby vody odôvodnil na základe\nmožnosti jej úniku v priestore za predmetným meradlom vychádzajúc z príslušnej slovenskej technickej\nnormy STN 73 6655 upravujúcej dimenzovanie vnútorných vodovodov, ktorá však bola dňom 1. júla\n2008 zrušená, t. j. v čase rozhodnutia súdu už nebola platná, ani účinná. Taktiež dovolateľ namietal\naj vyhodnotenie dôkazu - svedeckej výpovede svedka, ktorý na pojednávaní dňa 26. septembra 2019\nuviedol, že v dotknutom bytovom dome je 12 bytových jednotiek, z ktorých 2 byty sú prázdne a v oboch je\nprísun vody uzatvorený, tzv. zablendovaný, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol,\nže v jednej bytovej jednotke má byť voda odstavená, tzv. zablendovaná a druhá bytová jednotka je\nneobývaná, pričom nebolo preukázané, že by voda v tejto jednotke bola odstavená, a teda bolo by\nteoreticky možné, aby tu voda unikala. Odhliadnuc od hodnotenia tohto dôkazu, ktoré je v rozpore s\njeho obsahom, rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na možnosti, ako k neprimerane veľkej\nspotrebe mohlo dôjsť, a nie na preukázanej istote, ako k takejto spotrebe reálne došlo. Taktiež dovolateľ\nvyslovil názor, že rozhodnutie súdu je v rozpore aj s listinnými dôkazmi predloženými na pojednávaní\ndňa 26. septembra 2019, konkrétne prehľad stavu bytových meračov, pričom rozdiel medzi spotrebou\nvody nameranou meradlom bytového domu a jednotlivými bytovými meračmi predstavuje 1.145,572 m3.\nÚnik uvedeného množstva vody v medzipriestore medzi meračmi za obdobie 36 dní by nepochybne\nvyvolal havarijný stav vyžadujúci si zásah záchranných zložiek. Na doplnenie dovolateľ uviedol, že k\nbytom č. 1 a 2 nie sú namontované bytové merače, nakoľko nie sú obývané, čo znamená, že voda\nsa do týchto bytov reálne nedostane, keďže nemá cez čo pretiecť a prívod vody je v oboch bytoch\nzablendovaný. Tým je objektívne vylúčený únik vody v týchto neobývaných bytoch. V priebehu súdneho\nkonania žalovaný navrhol súdu doplniť dokazovanie vyjadrením odborne spôsobilého subjektu k otázke\nreálnosti spotreby vody fakturovanej zo strany žalobcu, a to z dôvodu, že žalovanému nebol známy\nsubjekt nezávislý od žalobcu, ktorý by sa vedel objektívne k takejto skutočnosti vyjadriť. V opačnom\nprípade by žalovaný nežiadal vykonať daný dôkaz súdom, ale priamo by tento dôkaz zabezpečil a\nsúdu predložil. Súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal, naproti tomu sám bez návrhu zabezpečil dôkaz v\npodobe písomného stanoviska Slovenskej legálnej metrológie, n.o., ktorá podľa logického očakávania\nvyjadrila zhodné stanovisko s obsahom protokolu zo skúšky meradla, ktorú sama vykonala.\n15 K dovolaniu bolo dňa 30. decembra 2020 súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom navrhol\ndovolanie ako oneskorene podané odmietnuť. Zároveň uviedol, že sa stotožňuje s právnymi názormi\noboch súdov nižšej inštancie, ktorých rozhodnutia považuje za vecne správne a riadna odôvodnené a\nneuplatňuje si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n16 Následne po podaní dovolania žalovaného v 2. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj\n„dovolací súd“) uznesením zo dňa 5. apríla 2022 vzhľadom na zánik žalovaného s právnymi nástupcami\nv čase po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a počas plynutia lehoty na podanie dovolania\nrozhodol v zmysle § 64 CSP, že na strane pôvodného žalovaného pokračuje v konaní s jeho právnymi\nnástupcami, t. j. žalovanými v 1. - 6. rade. Predmetné uznesenie bolo doručené žalovanému v 2. rade\ndňa 2. mája 2022 , na základe čoho mu v zmysle § 427 ods. 1 CSP v spojení s § 61 CSP, § 64 CSP a\n§ 65 ods. 2 a 3 CSP začala plynúť nová lehota na podanie dovolania.\n17 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§\n427 ods. 1 CSP v spojení s § 65 ods. 2 a 3 CSP), na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné.\n18 Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú\npriniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať\nza mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového\n\nkonania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“\na dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako\ntretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n19 Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nrozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť\nprelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z\ntejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa\nmôže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr\nreštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).\n20 Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.\nj. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd\nje dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní\n(porovnaj § 428 CSP).\n21 Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n22 Čo sa týka námietok žalobcu týkajúcich sa nesprávneho zistenia skutkového stavu spočívajúceho v\nnesprávnom vyhodnotení dôkazov a námietky zabezpečeniu iného dôkazu súdom bez návrhu, dovolací\nsúd uvádza, že tieto námietky nie je možné subsumovať pod ním označený dovolací dôvod podľa\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Zároveň nie je možné uvedené námietky považovať ani za\nnamietanie vady zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd dodáva, že jeho úlohou nie\nje domýšľať niektoré náležitosti dovolania. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto\nustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu\nrámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej\nrepubliky. Pod pojmom „procesný postup“ (čo vyplýva aj z doteraz platnej konštantnej judikatúry NS SR\nk ustanoveniu § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a judikatúry ÚS SR) sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v\nspore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie súdu vo veci, ani\njeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na ktoré súd vo veci\nrozhodol.\n23 Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť\nkaždému, bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť\nsúdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov\n(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).\n24 Dovolateľmi namietaná nesprávnosť skutkových zistení súdov oboch inštancií nie je vada, ktorá by\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bola považovaná za vadu konania v zmysle ustanovenia § 420\npísm. f) CSP, pretože ak aj k takejto vade v súdnom konaní dôjde (čo ale dovolací súd nie je oprávnený\nskúmať), nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení strany. Dovolací súd poukazuje na\nustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v\ndovolacom konaní. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení\nuž len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od\nkonania súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené, okrem\npreukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne\n\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi\nvykonaného dokazovania. S poukazom na uvedené potom dovolacia námietka o nedostatočne zistenom\nskutkovom stave veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n25 Nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa\nsporovej strane znemožňuje uskutočňovať jej patriace procesné práva (porovnaj judikáty R 37/1993,\nR 42/1993, R 125/1999 a z novších rozhodnutí napr. 1Cdo/41/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017,\n5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017, 1Obdo/5/2018, 2Obdo/73/2017, 3Obdo/46/2019, 5Obdo/69/2018). Aj\npo nadobudnutí účinnosti novej procesnej úpravy teda platí, že nesprávne skutkové a právne závery\nsúdu môžu mať síce za následok vecnú nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia, ale to ešte\nsamo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 420 CSP.\nPre úplnosť dovolací súd dodáva, že s uvedenými námietkami dovolateľa sa vo svojom odôvodnení\nvysporiadal už odvolací súd (najmä body 85, 86, 90, 91, 93, 95 rozsudku odvolacieho súdu).\n26 Žalovaný v 1. rade v podanom dovolaní nekonkretizoval nesprávny procesný postup odvolacieho\nsúdu, ktorým sa mu (podľa jeho mienky) znemožnilo realizovať jemu patriace procesné práva v miere\ndosahujúcej intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces odkazom na § 420 písm. f) CSP, z obsahu\ndovolania je však zrejmé, že tvrdil, že jeho procesné práva boli porušené nevykonaním navrhnutého\ndôkazu, čím v obsahu dovolania špecifikoval dôvod dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n27 Dovolací súd konštatuje, že strana sporu nemá právo, aby boli súdom vykonané všetky\nním navrhované dôkazy. Dovolací súd nemá kompetencie hodnotiť správnosť hodnotenia dôkazov\nodvolacím súdom a súdom prvej inštancie v dovolacom konaní, čo konštatoval už v predchádzajúcich\nbodoch tohto rozhodnutia. Na druhej strane je potrebné vždy posudzovať, či dôkaz, ktorý nebol vykonaný\nsúdom, mal a mohol mať zásadný vplyv na skutkové zistenia a právne posúdenie veci. Dôkazné bremeno\ntvrdení, že na meradle sa prejavila 5% chyba, tzv. „dovolená chyba meradla“, používaním meradla,\nbolo na strane žalovaného. Na žalovaného prešlo bremeno tvrdení, aj dôkazné bremeno, že meradlo\nbolo chybné, nakoľko nie je možné absolútne vylúčiť, a to ani v prejednávanej veci, že k odtoku vody\ndošlo v dôsledku vady meradla, ktorá spadá do 5% zistenia vád meradla, a nie nadmerným čerpaním\nvody v bytovom dome jeho vlastníkmi a užívateľmi. Vo veci bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, na\nktorého sa presunulo dôkazné bremeno, produkoval všetky možné dôkazy na preukázanie skutkových\ntvrdení svojej obrany, a či navrhovaný dôkaz mal relevanciu len v prípade, že zo strany žalovaného\nboli navrhnuté všetky možné dôkazy, ktoré mohli „objasniť“ odber vody v spornom období. Keďže\nžalovaný podľa dovolacieho súdu svoju dôkaznú povinnosť neuplatnil v plnom rozsahu, vzhľadom aj na\nkontradiktórnosť konania, nie je možné konštatovať, že nevykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu je\nporušením práva na spravodlivý proces.\n28 Podľa dovolacieho súdu dovolateľ neprodukoval dostatočné a vyčerpávajúce dôkazy, ktorými by\nmohol preukázať, že k nadspotrebe vody v spornom období mohlo dôjsť v dôsledku vady meradla.\nTakýmto dôkazmi podľa dovolacieho súdu mohli byť dôkazy o spotrebe vody v období odkedy\nposudzované meradlo meralo spotrebu vody v bytovom dome, dôkazy, či posudzovaný sporný odber\nbol ojedinelým odberom za celú dobu používania meradla a pod. Okrem svedeckej výpovede sa mohli\nk odberu vody v spornom období vyjadriť aj ostatní nájomcovia, vlastníci bytov, ktorí boli spôsobilí sa\nvyjadriť, či v spornom období došlo k havárii vody, aká bola spotreba vody v roku 2016, či súladná s\núdajmi deklarovanými v písomných podaniach žalovaným, či došlo k poruchám na vodovodnom potrubí\nv rámci bytov, k poruchám v rámci bytového domu a pod., keď svedkovia o možných následkoch krivej\nvýpovede by boli riadne poučení. Svedkovia mohli potvrdiť alebo vyvrátiť, aká bola spotreba vody v\nspornom období, či došlo k úniku vody, k havárii, k poruche, v akom rozsahu došlo k čerpaniu vody\nv bytovom dome, v bytoch bytového domu, vyjadriť sa k iným skutočnostiam súvisiacim so spotrebou\nvody, pokiaľ by im boli tieto skutočnosti známe, vyjadriť sa, či existovala porucha v potrubí v jednotlivých\nbytoch alebo v potrubí bytového domu v spornom období, resp. v predchádzajúcich obdobiach, pokiaľ\nbolo namontované sporné meradlo.\n29 Žalovaný v konaní produkoval nasledovné dôkazy: listinné dôkazy - faktúry za apríl a október 2017\ntýkajúce sa odberu vody, uviedol skutkové tvrdenia o spotrebe vody podľa jednotlivých bytov (č. l. 187\nspisu) obsiahnuté vo vyjadrení žalovaného z 26. septembra 2019, ktoré žalobca nespochybnil, rozsah\nobývateľnosti jednotlivých bytov v bytovom dome (č. l. 179-180 spisu), výsluch svedka na pojednávaní\n26. septembra 2019, vyúčtovanie vodného a stočného počas nefunkčnosti meradla z 2. októbra 2017,\nopravné faktúry (č. l. 120-124 spisu), skutkové tvrdenia žalovaného o počte ľudí odoberajúcich vody\nv obývaných desiatich bytoch (č. l. 177 spisu), skutkové tvrdenia týkajúce sa rozsahu odobratej vody\nrealizované k dátumu 27. decembra 2016 a 28. marca 2017 podľa jednotlivých bytov. Tieto skutkové\ntvrdenia žalobca v konaní nerozporoval. V konaní nebolo preukázané zo strany žalovaného, aké boli\n\nstavy meračov vody podľa jednotlivých bytov za celú dobu namontovaného sporného meradla, nebola\nani ustálená doba, za ktorú bolo sporné meradlo namontované v bytovom dome až po jeho demontácii\nv dôsledku reklamácie spotreby vody.\n30 Vo veci bolo potrebné posúdiť, či v kontexte vykonaných dôkazov navrhnutých a predložených\nžalovaným, dôkazov vykonaných súdom a nesporných skutkových tvrdení, nevykonanie v dovolaní\noznačeného dôkazu bolo spôsobilé potvrdiť alebo spochybniť skutkové tvrdenia žalovaného uvádzané\nv konaní. Dovolací súd zdôrazňuje, že žalobca reálnosť tvrdení uvádzaných aj v dovolaní (naplnenie\nbazéna, pitie vody v označenom rozsahu, kúpanie sa a ostatné) nespochybnil. Žalovaným navrhovaný\ndôkaz, vzhľadom aj na nevyčerpanie všetkých „možných“ dôkazov zo strany žalovaného, by podľa\ndovolacieho súdu dostatočne nespochybnil konštatovanie a tvrdenie žalobcu o funkčnosti meradla v\nsúlade s platnou právnou úpravou.\n31 Dovolateľ v konaní pred odvolacím súdom, ako aj súdom prvej inštancie navrhoval dôkaz, ktorý sám\nnebol spôsobilý preukázať skutkovú okolnosť o vadnosti meradla, a to v kontexte vykonaných dôkazov,\nktoré boli súdmi vykonané a skutkových tvrdení, ktoré učinili účastníci konania nespornými, a potom\nnevykonanie tohto dôkazu neznamená porušenie základného práva žalovaného na súdnu ochranu a\nnenaplnenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n32 Vykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu v kontexte súdom vykonaného dokazovania a\nnesporných skutkových tvrdení by „neprinieslo“ žalovanému „priaznivejšiu“ dôkaznú situáciu. Vykonanie\nnavrhnutého dôkazu by malo „dôkazný efekt“ v prípade, že by žalovaný vyčerpal všetky dôkazné\nprostriedky, ktorých navrhnutie je možné od neho spravodlivo požadovať a ktoré by boli spôsobilé\nspochybniť premisu funkčnosti meradla. Tento dôkaz by mohol byť len jedným z dôkazov, ktorými by\nžalovaný preukazoval nefunkčnosť meradla v spornom období.\n33 Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie v časti\ndovolacieho dôvodu podľa §420 písm. f) CSP nie je procesne prípustné, a preto ho v tejto časti podľa\n§ 447 písm. c) CSP odmietol.\n34 Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ uplatnil aj dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n35 Prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP je však limitovaná ustanovením § 422 CSP.\n36 Podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP, dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak napadnutý\nvýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) neprevyšuje\ndesaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.\n37 Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je\nrozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.\n38 V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je dovolanie neprípustné v tzv. bagateľných veciach.\nSkutočnosť, či ide o bagateľnú vec je limitovaná predmetom konkrétneho konania, teda tým, o čo strane,\nv tej-ktorej posudzovanej veci ide (II. ÚS 165/2017, III. ÚS 885/2016, I. ÚS 218/2017). Ak sa jedná o\nbagateľnú vec, dovolací súd dovolanie odmietne bez toho, aby skúmal správnosť právnych záverov\nodvolacieho súdu (resp. aj súdu prvej inštancie).\n39 V predmetnej veci bola predmetom konania istina vo výške 3.582,59,- eur, pričom dovolateľ bol\noprávnený podať dovolanie len v časti 3.307,16 eur. Minimálna mzda ku dňu začatia konania (apríl 2019)\npredstavovala podľa Nariadenia vlády č. 300/2018 Z. z. sumu 520,- eur. Dovolací súd konštatuje, že v\nposudzovanom prípade ide o bagateľnú vec, a keďže nie je splnená podmienka uvedená v ustanovení\n§ 422 ods. 1 písm. a) CSP, dovolanie žalovaného v 2. rade nie je podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nprocesne prípustné, a preto ho aj v tejto časti podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.\n41 V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nneúspešnému žalovanému v 2. rade (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Keďže však\nžalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že si nárok na náhradu trov dovolacieho konania neuplatňuje,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového\nporiadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k\nuvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn.\n7Cdo/14/2018).\n42 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43Cob/2/2020", "guid": "559a0390-5b8f-4843-803d-fd84afe2f32b:cec9488f-8272-4002-9cbc-b2cc181d3fcd", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d6c9f22e-d8c3-48d6-8ecb-f31a62a27873", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.218.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.218.2017.1"}, {"guid": "ussr:5acf534d-1730-436c-a65e-b54139e61131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1"}, {"guid": "ussr:60e08ebf-3233-42af-91cd-ccc0b4722f6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.885.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 885/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 885/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.885.2016.1"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "71564b2e-2cac-4335-82de-56da896cf6bc:571ba978-9ee0-463a-b1be-5a1c100b0526", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2613211376.1", "spisova_znacka": "5Obdo/69/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/69/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2613211376.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "f1171ce9-cbff-44a0-ab4f-0218062fcd02:b15f2444-0031-4b06-83af-e88286e52cb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cb/24/2019", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13Cb/24/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f1171ce9-cbff-44a0-ab4f-0218062fcd02:b15f2444-0031-4b06-83af-e88286e52cb4"}], "citovane_v": []}