{"guid": "93e6b7b7-e30a-477f-b287-672c38873d14:b9f69269-9efa-4111-88db-ee3315083197", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1", "spisova_znacka": "4Cdo/169/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. 10. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2022, sp. zn. 4Cdo/169/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1", "identifikacne_cislo": "5418200799", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2022-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Záložné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 427/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:36f161d4-177e-4f7a-97de-c3b4f13fd52d", "datum": "2023-09-05", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-131", "nazov": "§ 131 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-131", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-131"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-336.odsek-1", "nazov": "§ 336 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-336.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-336"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-336.odsek-2", "nazov": "§ 336 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-336.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-336"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "nazov": "§ 100 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151md.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 151md ods. 1 písm. d) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151md.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151md"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-131", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-336", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151md"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9f69269-9efa-4111-88db-ee3315083197", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1/text", "citacie_n": 89, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/169/2021\n5418200799\n26. 10. 2022\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a\nsudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobkyne V. Y., bývajúcej\nv A. E. - I. O. XXX, proti žalovanej DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova\n17/2742, IČO: 46 713 930, zastúpenej advokátskou kanceláriou PETKOV & Co s. r. o., so sídlom v\nBratislave, Šoltésovej 14, IČO: 50 430 742, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným\nprávom, vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 10 Csp 20/2018, o dovolaní žalovanej\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2020 sp. zn. 10 Co 250/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie zamieta.\nŽalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e priznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 17. júla\n2019 č. k. 10 Csp/20/2018-105 vyhovel žalobe a určil, že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom\nDolný Kubín, katastrálny odbor, pre okres Dolný Kubín, obec A. E., katastrálne územie I. O. na liste\nvlastníctva č. XXX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX a pozemky -- parcely registra „C“ evidované\nna katastrálnej mape ako parc. č. 245, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 500\nm2 a parc. č. 246, druh pozemku - záhrada o výmere 326 m2 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) nie\nsú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, ktorého vklad bol povolený Správou katastra\nDolný Kubín dňa 12. decembra 2003 pod č. V 1547/03. Zároveň žalobkyni priznal proti žalovanej\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval\nvýlučné vlastníctvo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam a vo vzťahu k nim aj ako ťarchu v prospech\nžalovanej zapísané záložné právo, a to podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. V 1547/03 zo dňa\n12. decembra 2003 v spojení so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 6. decembra 2017. Ďalej\npoukázal na to, že žalovaná nadobudla pohľadávku z úverovej zmluvy titulom postúpenia pohľadávky\nzmluvou uzatvorenou dňa 6. decembra 2017 s tým, že pôvodný veriteľ OTP Banka Slovensko a.s.\noznámila žalobkyni listom zo dňa 8. decembra 2017 zmluvné postúpenie pohľadávky vyplývajúcej\nzo zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej dňa 30. júna 2003 spolu s príslušenstvom a všetkými\nprávami z akéhokoľvek zabezpečenia na žalovanú. Súd prvej inštancie dospel k záveru o existencii\nnaliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe, pretože bez požadovaného určenia by\nbolo právne postavenie žalobkyne neisté, pričom výkonom záložného práva jej žalovaná reálne hrozila\na žalobkyňa nemá inú možnosť ako zmeniť svoje postavenie, resp. postavenie žalovanej vo vzťahu\nk jej nehnuteľnostiam. Tiež zdôraznil, že žalobkyňa podľa jeho názoru nemá inú možnosť ako stav\nsvojich nehnuteľností vo vzťahu k zapísanému záložnému právu ustáliť a v príslušnom registri zmeniť,\nnež práve na základe podanej žaloby. Navyše poukázal na skutočnosť, že žalobkyni bola v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 Csp 17/2018 uložená povinnosť podať určovaciu žalobu, ktorej predmetom\n\nbude práve určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Okresný súd v\nsúvislosti s posúdením veci samej neuznal námietku žalobkyne o neplatnosti postúpenia pohľadávky,\npričom konštatoval platné uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom\na nadobúdateľom pohľadávky z úverovej zmluvy - žalovanou voči dlžníkovi Martinovi Ondrušovi. V\nsúlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikoval právnu úpravu premlčania vymedzenú v Občianskom\nzákonníku a vychádzal z trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Po\nkonkretizácii jednotlivých časových údajov dospel k záveru o uplynutí premlčacej doby dňa 18. mája\n2016. Dodal, že uvedené závery predchodca žalovanej nielenže nespochybňoval, ale vo svojej podstate\nsa s nimi stotožnil, keďže s ohľadom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa svojim\npodaním zo dňa 2. februára 2017 vzal späť žalobu, na základe čoho konanie súd zastavil. Súd prvej\ninštancie ďalej v súvislosti s možnosťou namietať premlčanie záložného práva zdôraznil právny význam\nustanovenia § 100 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka a pripomenul, že sa nevyžaduje vznesenie\nnámietky premlčania zabezpečovanej pohľadávky, keďže predmetom skúmania má byť iba to, kedy\nuplynie premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky a nie je v danom prípade právne relevantné to, či\nbola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená\nnámietka premlčania. S ohľadom na zákonnú úpravu (§ 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka)\npotom súd prvej inštancie uzavrel, že záložné právo sa premlčalo v rovnaký deň ako zabezpečovaná\npohľadávka, t. j. dňa 18. mája 2016. Vo vzťahu k námietke žalovanej poukázal na rozhodnutie tamojšieho\nsúdu č. k. 6 C 118/2013-84, keď uviedol, že povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nebola\nuložená žalovanej, ale spoločnosti DRAŽOBNÍK, s.r.o., a navyše právny predchodca žalovanej mal\nstále zachovanú možnosť realizovať záložné právo exekučným predajom. Tento druhý spôsob právny\npredchodca žalovanej nevyužil a v dôsledku neuplatnenia záložného práva skutočne došlo k jeho\npremlčaniu. Na margo ďalšej námietky žalovanej, že záložné právo nie je premlčané kvôli informatívnej\npoznámke č. 46/13 o oznámení o začatí výkonu záložného práva právnym predchodcom žalovanej\nzapísanej na príslušnom LV č. XXX, súd prvej inštancie ozrejmil, že táto informatívna poznámka\nnezodpovedá skutočnosti vzhľadom na upustenie od dražby zo dňa 3. októbra 2013, z ktorého dôvodu\nmal Okresný úrad, katastrálny odbor uvedenú poznámku zrušiť, či už bez návrhu alebo na návrh toho,\nkto podal návrh na jej zápis, nakoľko dôvody pre jej zápis pominuli. Súd prvej inštancie ešte doplnil,\nže pokiaľ sa záložca dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ\nsa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu, teda ani uspokojenia zabezpečenej\npohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu a záložné právo nemôže byť naďalej (ani v budúcnosti)\nspôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Mal za to, že za daných\nokolností je záložné právo iba naturálnou obligáciou, ktorá je z dôvodu vznesenia námietky premlčania\nnevykonateľná a preto žaloba o určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom vedie k odstráneniu\nstavu právnej neistoty vlastníka veci. Súd prvej inštancie uzavrel, že iná žaloba, ktorá by viedla k výmazu\nzáložného práva z katastra nehnuteľností, neprichádzala do úvahy. O trovách konania rozhodol podľa\n§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom\nz 30. novembra 2020 sp. zn. 10 Co 250/2019 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil\na žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V\nodôvodnení uviedol, že sa stotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý akceptoval žalobou namietané\npremlčanie záložného práva aj s konkrétnym vymedzením časových súvislostí, ku ktorým začiatok\nplynutia premlčacej (trojročnej) doby a posledný deň uplynutia lehoty viazal. V súvislosti s odvolacou\nnámietkou dodal, že súd prvej inštancie nezaložil svoj záver, že nehnuteľnosti žalobkyne nie sú zaťažené\nzáložným právom na tej skutočnosti, že by zistené premlčanie záložného práva malo založiť zákonný\ndôvod jeho zániku - subsumovaním pod § 151md ods. 1 písm. a/ až i/ Občianskeho zákonníka. K účelu\nsamotného inštitútu premlčania skonštatoval, že v posudzovanej veci sa začiatok plynutia premlčacej\ndoby záložného práva zhoduje so začiatkom plynutia premlčacej doby zabezpečovanej pohľadávky (14.\ndecembra 2012) s tým, že uvedeným dňom vzniklo záložnému veriteľovi právo výkonu záložného práva\nna uspokojenie zabezpečenej pohľadávky a od tohto dňa začala plynúť aj trojročná premlčacia doba,\nktorá vzhľadom na súdom konštatované obdobie spočívania premlčania uplynula 18. mája 2016. Mal za\npreukázané, že žalobkyňa sa účinne dovolala premlčania záložného práva, v dôsledku čoho záložný\nveriteľ - žalovaná nemôže pristúpiť k výkonu záložného práva u založených nehnuteľností. Zároveň\nodvolací súd poukázal na to, že nemožno od žalovanej očakávať, že dobrovoľne pristúpi a oznámi\npríslušnému katastrálnemu úradu, že od výkonu záložného práva ustúpi a žiada jeho výmaz. Na druhej\nstrane nie je možné ani očakávať, že by žalobkyňa záložným právom zabezpečený dlh záložnému\nveriteľovi za dlžníka dobrovoľne uhradila, o čom svedčí aj ňou podaná žaloba. Vzhľadom na to úvahy\n\no prípadnom dobrovoľnom splnení dlhu - záložným právom zabezpečenej pohľadávky žalobkyňou v\nbudúcnosti vyhodnotil ako hypotetické. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne ustálil\ncharakter žaloby, t. j. že podľa obsahu ide o žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP a vzhľadom na súhrn\nzistených individuálnych okolností vyplývajúcich z dokazovania žalobkyňa preukázala ohrozenie svojho\npráva - práva vlastníctva prípadným výkonom (premlčaného) záložného práva záložným veriteľom žalovanou. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 225 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces) a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (rozhodnutie odvolacieho\nsúdu spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci). Namietala arbitrárnu (svojvoľnú) aplikáciu\na interpretáciu právnych noriem, čo malo za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý\nproces. Uviedla, že súdy nesprávne posúdili procesnú (ne)prípustnosť žaloby a tiež (ne)existenciu\nnaliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení. Dovolateľka poukázala na to,\nže súd nemôže určiť neexistenciu záložného práva na základe právnej skutočnosti (premlčania), s\nktorou právo (zákon) nespája následok „nemožnosti vzniku záložného práva od počiatku“ alebo „zánik\nzáložného práva následne“. Taktiež upozornila, že žalobkyňa mala k dispozícii voči žalovanej inú\nžalobu, ktorá má pred určovacou žalobou prednosť. Dovolateľka ďalej vytkla súdom, že prihliadli na\npremlčanie „hlavného“ (zabezpečeného) záväzku, hoci na to neboli splnené zákonné predpoklady, a\nzároveň nesprávne posúdili vzťah medzi hlavným (zabezpečeným) záväzkom a akcesorickým záväzkom\nzo záložného práva, pričom opomenuli, že akcesorický záväzok je závislý od hlavného záväzku. Vo\nvzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedla, že doposiaľ\nnebola vyriešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu otázka, či „môže súd svojim rozsudkom\nurčiť neexistenciu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti v prípade, keď žalobca takéto\nurčenie požaduje z dôvodu premlčania záložného práva“. Žalovaná bola toho názoru, že súd nemôže\nvyhovieť žalobe znejúcej „na určenie neexistencie záložného práva“ (resp. určenie, že nehnuteľnosti\nnie sú zaťažené záložným právom), ak žalobkyňa určenie neexistencie záložného práva odvodzuje\nod premlčania práva záložného veriteľa vykonať záložné právo. Keďže premlčanie zabezpečeného\n(hlavného) záväzku a ani premlčanie záložného práva nie sú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája\nzánik záložného práva, súdy neprípustne prekročili zákonom stanovený rozsah dôvodov, ktoré by ako\njediné mohli byť podkladom takého určovacieho rozhodnutia, a tým konali v rozpore s čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Dovolateľka v tejto súvislosti poukázala na taxatívny\nokruh dôvodov (§ 151md ods. 1 písm. a/ až i/ Občianskeho zákonníka), v dôsledku ktorých existujúce\nzáložné právo zaniká. Preto konštatovala, že v dôsledku premlčania zabezpečená pohľadávka a ani\nzáložné právo nezanikajú, ale sa stávajú právami súdne nevymáhateľnými; naďalej však ostávajú\nexistovať, i keď „len“ vo forme naturálnej obligácie. Dovolateľka okrem toho vymedzila aj druhú (podľa jej\nnázoru) nesprávne vyriešenú otázku, a teda či môže súd prihliadnuť na premlčanie záložného práva, ak\nsúčasne nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd mohol prihliadnuť na premlčanie pohľadávky,\nktorú záložné právo zabezpečuje. Poukázala na to, že žalobkyňa netvrdila a v konaní ani nijakým\nspôsobom nepreukázala, že by sa bol voči právnemu predchodcovi žalovanej, resp. voči žalovanej\n„hlavný dlžník“ (p. A.) vlastnou procesnou aktivitou účinne dovolal (vzniesol námietku) premlčania\nzabezpečenej pohľadávky. Keďže vo vzťahu k žalovanej je hlavný záväzkový vzťah de iure nepremlčaný,\nsúdy nemohli v danom prípade prihliadnuť na premlčanie akcesorického (záložného) práva, ktoré sa\nnepremlčuje skôr ako zabezpečená pohľadávka. Na základe uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací\nsúd zrušil rozsudky súdov nižších inštancií a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozsudky súdov nižších inštancií považuje za vecne\nsprávne a dovolanie žalovanej za bezdôvodné. Samotnú snahu žalovanej realizovať (premlčané)\nzáložné právo označila za nezákonnú a rozpornú s dobrými mravmi. S poukazom na argumenty\nobsiahnuté v napadnutom rozsudku navrhla podané dovolanie zamietnuť ako nedôvodné.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady\npre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu\n\npredchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je síce procesne prípustné, ale nie je dôvodné\na preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd\nneprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom.\n10. Žalovaná vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietala nesprávne\nposúdenie procesnej (ne)prípustnosti žaloby a tiež posúdenie premlčania zabezpečeného záväzku a\nvzťahu medzi zabezpečeným záväzkom a akcesorickým záväzkom odvodeným zo záložného práva.\n11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n12. Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo\nporušeného práva (§ 131 CSP). Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo\nnajmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny\nzáujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.\n13. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že\nžalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Procesná povinnosť preukázať, že v čase\nrozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,\nkto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento\nnedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pri skúmaní\nexistencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne\nzvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti\npráva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)\nsúdne konanie alebo konania (sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Za nedovolenú možno považovať určovaciu\nžalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak\nvšak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná\naj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).\n\n14. Podľa § 336 ods. 1 vety prvej CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže\nvo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Podľa §\n336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.\n14.1. Z povahy veci vyplýva, že uložením povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej\nsa súd zaoberá iba v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, teda pri vyhovení návrhu pred\nzačatím konania vo veci samej. Z obsahu tohto návrhu musí súd vyhodnotiť, či má požadované\nneodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu\nnároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Pri pozitívnom závere rozhodne spolu s nariadením\nneodkladného opatrenia tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci\nsamej. Pri ukladaní povinnosti podať v určitej lehote žalobu je súd povinný identifikovať sporové strany\na najmä predmet konania vo veci samej. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia musí byť zo súdneho\nrozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať (§ 137 CSP), čoho a proti komu sa ňou má domáhať, aby,\nokrem iného, predišiel zrušeniu neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP.\n15. V posudzovanom prípade dospel dovolací súd k záveru, že nedošlo k dovolateľkou namietanej\nprocesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP spočívajúcej v procesnej neprípustnosti podanej žaloby. Z\nobsahu spisu vyplýva, že uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 6 Csp 17/2018 zo dňa 18. mája 2018\nbolo na základe návrhu žalobkyne nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola spoločnosti DUPOS\ndražobná, spol. s r.o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, ako druhej strane,\nuložená povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľností zapísaných na LV\nč. XXX, okres I., obec A., k.ú. I. ako rodinný dom súp. č. XXX a pozemky parc. KN-C č. 245, zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 500 m2 a parc. KN-C č. 246, záhrada o výmere 326 m2 (teda sporných\nnehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne), a to do právoplatného skončenia konania vo veci\nsamej (výrok I. uvedeného uznesenia). Žalobkyni bola zároveň uložená povinnosť v lehote 21 dní od\nprávoplatnosti uvedeného uznesenia podať voči spoločnosti DPS Financial Consulting, s.r.o. (resp. voči\nzáložnému veriteľovi aktuálnemu v čase podania žaloby) žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude\nurčenie, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. uvedeného uznesenia (teda nehnuteľnosti zapísané\nna LV č. XXX k.ú. I.) nie sú zaťažené záložným právom, ktorého vklad do katastra nehnuteľností\nbol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 12.12.2003 pod č. V 1543/03 (výrok III. uznesenia).\nNásledne žalobkyňa postupujúc v zmysle uvedeného uznesenia podala žalobu doručenú súdu prvej\ninštancie v stanovenej lehote, pričom formulácia petitu korešpondovala s výrokom III. predmetného\nuznesenia, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej v stanovenom znení\nv zmysle § 336 ods. 1 CSP.\n15.1. Vychádzajúc z prezumpcie správnosti a zákonnosti súdnych rozhodnutí a dôvery v materiálny\nprávny štát, nemôže byť podľa dovolacieho súdu pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa §\n137 písm. c/ CSP na ťarchu žalobkyne skutočnosť, že si plnila z hľadiska nariadeného neodkladného\nopatrenia svoju procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím v zmysle\nspomínaného ustanovenia § 336 ods. 1 CSP. Preto už len z dôvodu nariadeného neodkladného\nopatrenia a uloženej povinnosti podať určovaciu žalobu v zmysle § 336 ods. 1 CSP v záujme odstránenia\nsporností a trvalého usporiadania vzťahov dočasne upravených predmetným neodkladným opatrením,\nbol daný naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení. Zamietnutie predmetnej žaloby\nz dôvodu jej procesnej neprípustnosti (tak ako to naznačuje dovolateľka) by v takomto prípade bolo\nv konečnom dôsledku popretím zmyslu ustanovení § 336 ods. 1 a 2 CSP, vnútornej bezrozpornosti\nprávneho poriadku a predvídateľnosti práva (princípu právnej istoty) a ochrany dôvery občanov v právo a\nsúdnu moc. Pre úplnosť je potrebné dodať, že komplexné posúdenie otázky (ne)existencie naliehavého\nprávneho záujmu v zmysle § 137 písm. c/ CSP v konkrétnom prípade je (aj) otázkou správnosti právneho\nposúdenia, ktorej prípadná nesprávnosť sama osebe nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm.\nf/ CSP - viď aj ďalší výklad\n16. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že žalovaná súdom nižších inštancií v súvislosti s § 420\npísm. f/ CSP vytýka nesprávne posúdenie premlčania zabezpečeného záväzku a tiež vzťahu medzi\nzabezpečeným záväzkom a akcesorickým záväzkom vyplývajúcim zo záložného práva.\n17. Dovolací súd na tomto mieste podotýka, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP\nnezakladá skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych\nprávnych záveroch, nakoľko nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle §\n420 písm. f/ CSP (porov. R 24/2017). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru,\nže realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012\n\na 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo\n26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny názor než konajúce súdy, bez\nďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Ani pri posudzovaní\nsplnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy\ndospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania\nnezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n18. Keďže dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namieta, že jej odvolací súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP), pristúpil k posúdeniu dovolania\nžalovanej aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia\nveci odvolacím súdom.\n19. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (právna otázka\nnebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená).\n20. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n21. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n22. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n23. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. b/ CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n24. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd\nako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu\nsúdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ\nriešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej\nčinnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci\nodvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421\nCSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle,\nže posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite\ndoloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky\na že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\n\n25. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o\notázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nOtázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace\nzáklad ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť\nzároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené\na nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.\n26. Dovolateľka uviedla, že doposiaľ neboli vyriešené v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu otázky:\n1/ či môže súd svojim rozsudkom určiť neexistenciu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti v\nprípade, keď žalobca takéto určenie požaduje z dôvodu premlčania záložného práva; 2/ či môže súd\nprihliadnuť na premlčanie záložného práva, ak súčasne nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby\nsúd mohol prihliadnuť na premlčanie pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje.\n27. Vo vzťahu k prvej nastolenej právnej otázke dovolateľka namietala, že súd nemôže vyhovieť žalobe\nznejúcej „na určenie neexistencie záložného práva“, ak žalobkyňa určenie neexistencie záložného práva\nodvodzuje od premlčania práva záložného veriteľa vykonať záložné právo.\n28. Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa platnej právnej úpravy záložné právo\nmôže zaniknúť niektorým zo spôsobov zániku upravených v ustanovení § 151md ods. 1 Občianskeho\nzákonníka alebo v osobitných predpisoch (napr. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Predovšetkým\nustanovenie § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka vymenúva niektoré právne skutočnosti, ktorých\nprávnym následkom je zánik záložného práva, vo všeobecnosti: a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,\nb) zánikom zálohu, c) vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom, d) uplynutím času, na ktorý\nbolo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) prevodom\nzálohu v bežnom obchodnom styku alebo prevodom zálohu ak možnosť jeho prevodu bez záložného\npráva povoľuje záložná zmluva, g) iným spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve alebo vyplývajúcim\nz osobitného predpisu, alebo h) vykonaním záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ záložca\nbude mať v úmysle sa na súde úspešne dovolať určenia neexistencie záložného práva, ktoré bolo\nzriadené platne (teda neexistuje žiadny dôvod, ktorý by spôsoboval neplatnosť záložnej zmluvy), bude\nmusieť preukázať, že nastala niektorá z vyššie uvedených skutočností.\n28.1. Od zániku záložného práva uplynutím času (§ 151md ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka)\nje potrebné odlišovať premlčanie záložného práva (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vo\nvšeobecnosti je účelom premlčania pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil svoje subjektívne\nprávo v zmysle známej rímsko-právnej zásady vigilantibus iura scripta sunt a na druhej strane je\ndôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené\nprávne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Námietka\npremlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obrany dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne\ndlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Záložné právo je majetkovým právom a nepochybne podlieha\npremlčaniu. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže\npremlčané právo priznať. Jej vznesenie je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať\nsa uspokojenia zo zálohu. Výkon záložného práva je majetkovým právom, ktoré sa nepremlčuje skôr,\nnež zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka).\n28.2. Pri záložnom práve k nehnuteľnosti, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností, je potrebné,\nna rozdiel od klasického záväzkového vzťahu, rozlišovať dva aspekty. Prvým je uplatnenie námietky\npremlčania pred súdom, v dôsledku čoho pri jej dôvodnosti nemôže byť právo priznané. Druhým\naspektom je evidencia záložného práva v katastri nehnuteľností, ktorá je v zásade na uplatnení námietky\npremlčania nezávislá. Vo vzťahu k záložnému právu tak podľa platnej právnej úpravy nie je naplnený\núčel premlčania len samotným vznesením námietky premlčania. V tejto súvislosti potom v praxi rezonuje\nproblém, či možno bez ďalšieho záložné právo, ktorého výkon je premlčaný, vymazať z príslušného\nregistra záložných práv, prípadne aký určovací rozsudok je relevantným podkladom na výmaz záložného\npráva z registra, keď napriek úspešnému uplatneniu námietky premlčania záložné právo vo svojej\nnaturálnej podobe de iure trvá. V tomto duchu bola aj dovolateľkou vymedzená právna otázka a\nvzhľadom na skutočnosť, že dosiaľ rozhodovacou praxou dovolacieho súdu nebola vyriešená, po\nzohľadnení prípustnosti podaného dovolania vec prejednávajúci senát pristúpil k posúdeniu dôvodnosti\ndovolateľkou vyslovených námietok smerujúcich k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\n\n29. Dovolací súd v nadväznosti na tieto úvahy (ako základné východiskové riešenie) uvádza, že\nvznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik\nnároku. V takomto prípade teda nezaniká subjektívne právo, ale iba právny nárok, ktorý sa na toto\nsubjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik možnosti domáhať sa splnenia povinnosti\nzo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak by povinný súhlasil s plnením po uplynutí\npremlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva aj po uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie\nby bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného vznik bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu\nzákonodarca nemohol v ustanovení spomenutého § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka spájať\npremlčanie záložného práva s jeho zánikom. Premlčaním záložné právo nezaniká, akurát ho nie je\nmožné v prípade vznesenia námietky premlčania vykonať proti vôli povinného subjektu (záložcu). Ak\nteda povinný vznesie námietku premlčania, záložné právo bez jeho súhlasu nebude možné vykonať.\n29.1. Logicky z toho potom vyplýva, že premlčaním záložného práva a po vznesení námietky premlčania\nzo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností\nžiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom jeho\nvlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti za zodpovedajúcu (primeranú) kúpnu\ncenu bude v praxi značne limitujúci.\n29.2. V ods. 15 odôvodnenia sa hovorí, že súdy nižších inštancií v posudzovanom prípade vyhoveli\nžalobnému petitu žalobkyne, ku ktorému bola „zaviazaná“ uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 6\nCsp 17/2018 zo dňa 18. mája 2018, ktorým bolo na základe návrhu žalobkyne nariadené neodkladné\nopatrenie vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam.\n29.3. Zohľadniac okolnosti prejednávanej veci a výklad týkajúci sa tzv. základného východiskového\nriešenia (po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva\nviaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel) dospel dovolací súd pri „mlčaní“\nhmotnoprávneho predpisu k takému riešeniu, ktoré spočíva v povinnosti vyplniť medzeru v právnom\npredpise pomocou sudcovskej tvorby práva (článok 4 ods. 2 Základných princípov CSP).\n29.4. Sudcovská tvorba práva, pri ktorej konajúci sudca preberá na svoje plecia ad hoc úlohu\nlegislatívneho orgánu (zákonodarcu), je podmienená skutočnosťou, že právna reglementácia konkrétnej\noblasti spoločenských vzťahov alebo príslušnej právnej otázky nie je dostatočná a zamietnutie návrhu\nz dôvodu, že právny predpis mlčí, by bolo zjavne nespravodlivé. Konajúci sudca je v tomto prípade\nnútený uvažovať a predpokladať, že ak by vec posudzoval zákonodarca, právnu normu aplikovateľnú na\ndanú skutkovú podstatu by prijal, a keďže sudca nemôže v zmysle princípov ovládajúcich konanie pred\nním odmietnuť spravodlivosť (denegatio iustitiae), je povinný vziať na seba ad hoc úlohu zákonodarcu\na právnu normu dotvoriť. V takýchto prípadoch je v súlade s princípmi právneho štátu, aby došlo k\nvyplneniu určitej medzery v zákone prostredníctvom rozhodovacej činnosti súdu.\n29.5. Okrem zákonného základu pre dotváranie práva súdmi prípustnosť a dokonca v určitých prípadoch\naj povinnosť realizácie sudcovskej tvorby práva je výslovne potvrdená\naj v judikatúre najvyšších\nsúdnych autorít ako napr. v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 46/2015.\nTento nález bol publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 32/2015, preto\npredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorou sú súdy fakticky viazané\n(článok 2 ods. 2 Základných princípov CSP). Ústavný súd tu konštatoval, že „pri medzerách v právnom\npredpise ide teda o absenciu právnej úpravy (špecifického pravidla) v prípadoch, kde je vzhľadom na\nciele zákonodarcu alebo celkový kontext zákona táto právna úprava (toto špecifické pravidlo) legitímne\nočakávaná. Mal preto ústavne aprobovateľné vyplniť túto medzeru prostredníctvom rozhodovacej\nčinnosti príslušných orgánov verejnej moci. (…).“ Najvyšší súd na podporu tejto argumentácie poukazuje\nna početnú judikatúru a literatúru, ktorá vyslovuje rovnaké názory (Melzer F. Metodologie nalézání práva.\nÚvod do právní argumentace. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 78 a 79; Kelsen, H. General\nTheory of Law and State. Cambridge: Harvard University Press, 1949, s. 147 až 149; Larenz, K.\nMethodenlehre der Rechtswissenschaft. Sechste, neubearbeitete auflage. Berlin, Heidelberg, New York:\nSpringer-Verlag, 1991, s. 375; Barak, A. Purposive Interpretation in Law. Princeton: Princeton University\nPress, 2005, s. 71 a 72; Rozhodnutie nemeckého Spolkového ústavného súdu sp. zn. 1 BvR 1631/08\nz 30. augusta 2010, bod 64).\n30. Na uvedenom základe najvyšší súd (aplikáciou základných zásad právneho poriadku) nazeral na\nvec cez prizmu povolených hraníc pre sudcovskú tvorbu práva tak, že určovací výrok v znení, že\nsporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, ku ktorému dospeli súdy\nnižších inštancií v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného\npráva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V konkrétnom záložno-právnom vzťahu,\n\npri konkurencii práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená\nzálohom na jednej strane a záložcu na strane druhej, ako nositeľa povinnosti z premlčaného záložného\npráva, dovolací súd uprednostnil dispozičné právo (ius disponendi) záložcu nakladať s predmetom\njeho vlastníctva. Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca\ndôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri\nzaťažená nevykonateľnou ťarchou. Sumarizujúc uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že by bolo v\nrozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom\nprávnych následkov premlčania výkonu záložného práva bolo znemožnené žalobkyni (záložcovi) ako\nvlastníčke sporných nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich\ns jej vlastníckym právom, garantovaných čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorá ako bdelý\nvlastník riadne vzniesla námietku premlčania záložného práva voči záložnému veriteľovi a zároveň\nsplnila procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím.\n31. Na dôvažok je potrebné uviesť na pravú mieru, že dovolateľkou sformulovaná právna otázka v\nistom zmysle nezodpovedá ani obsahu spisu, keďže súdy nižších inštancií právoplatne určili, že sporné\nnehnuteľnosti - nie sú zaťažené záložným právom, čo nie je možné z hľadiska použitých jazykových\njednotiek (slov) a ich sémantiky v plnej miere stotožňovať s dovolateľkou namietaným určením neexistencie záložného práva. Obiter dictum dovolací súd takisto poznamenáva, že aj odborná literatúra\nzastáva názor, že záložca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom konaní určil, že\npremlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom. Podľa\nnej je prijateľná interpretácia, že takýto určujúci rozsudok je podkladom na výmaz záložného práva z\npríslušného registra záložných práv, a to napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe\nde iure trvá (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ,\nM. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1344). A teda, aj\nkeď odborná komentárová spisba v obdobných prípadoch pripúšťa ako najpriliehavejší petit určenie,\nže premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom, pri\nriešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP (ako už bolo uvedené vyššie) nemôže\nbyť na ťarchu žalobkyne skutočnosť, že si plnila z hľadiska nariadeného neodkladného opatrenia svoju\nprocesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 336 ods.\n1 CSP (podanie žaloby s uvedením predmetu konania vo veci samej). Preto v záujme spravodlivého\nusporiadania vzťahov dovolací súd považoval dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods.\n1 písm. b/ CSP vo vzťahu k prvej nastolenej právnej otázke za nedôvodný.\n32. Dovolateľka ďalej prostredníctvom druhej nastolenej otázky namietala nesprávne prihliadnutie na\npremlčanie záložného práva v nadväznosti na premlčanie zabezpečenej pohľadávky podľa § 100 ods.\n2 Občianskeho zákonníka. Namietala, že súdy bez právneho dôvodu prihliadli na premlčanie hlavného\n(zabezpečeného) záväzku, keďže úverový dlžník\nsa voči žalovanej zákonom predpokladaným\nspôsobom v relevantnom procesnom postavení dosiaľ nedovolal (nevzniesol námietku) premlčania\nzabezpečeného dlhu, a preto ani nebolo možné prihliadnuť na premlčanie akcesorického (záložného)\npráva.\n32.1. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa\ndlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 vety tretej\nObčianskeho zákonníka záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.\n32.2. Dovolací súd v tejto súvislosti zastáva názor, že s ohľadom na teleologický výklad ustanovenia\n§ 100 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka ako predpoklad účinného premlčania záložného\npráva nie je potrebné vyžadovať vznesenie námietky premlčania zabezpečovanej pohľadávky, keďže\nv konkrétnom prípade je významnou iba skutočnosť,či uplynula premlčacia doba zabezpečovanej\npohľadávky, pričom je bez právnej relevancie, či bola záložným dlžníkom vo vzťahu k zabezpečovanej\npohľadávke aj vznesená námietka premlčania. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v náleze sp. zn. II. ÚS 250/2011, keď uviedol, že: „Pokiaľ ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka predlžuje plynutie premlčacej doby práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že\nustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že\nje potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či\nbola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená\nnámietka premlčania. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k\nprávu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže\nvzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj\n\nzabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa\ndomáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal\ns predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť\ndomáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.“ Pokiaľ\nteda odvolací súd vychádzal pri právnom posudzovaní premlčania záložného práva z uvedených premís,\njeho úvahám nemožno ani z tohto hľadiska nič vytknúť. Dovolací súd sa stotožnil aj s výpočtom pre\npremlčanie významných časových údajov ako aj so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého trojročná\npremlčacia doba záložného práva uplynula dňa 18. mája 2016 (v rovnaký deň ako uplynula premlčacia\ndoba zabezpečenej pohľadávky).\n33. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné\na preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n34. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP) v záujme\nrozumného usporiadania procesných nárokov strán v súlade so zásadou procesnej ekonómie (článok 4\nods. 2 v spojení s článkom 17 Základných princípov CSP) náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z\ndôvodu, že jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani jej nevyplývajú z obsahu spisu (R 72/2018).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 427/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:36f161d4-177e-4f7a-97de-c3b4f13fd52d", "datum": "2023-09-05", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Co/250/2019", "guid": "bbaa9b32-c87a-466b-b25b-f8c507376ded:a11fbc79-3db4-4615-a847-049f9f39538d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ea98d829-2faf-4e48-a254-09960c99061f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.46.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 46/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 46/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.46.2015.1"}, {"guid": "ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 250/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "60e94006-e0b6-4e3b-9cda-bf0bf440f91e:bb1a636d-a825-427b-a831-62a60bb16c56", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/250/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/250/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/60e94006-e0b6-4e3b-9cda-bf0bf440f91e:bb1a636d-a825-427b-a831-62a60bb16c56"}, {"guid": "28e6409f-3321-43ed-be49-7659ea0a8b9c:8c793df2-32e0-4213-9e20-e66f2ec3c9f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/20/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10Csp/20/2018 z 28. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/28e6409f-3321-43ed-be49-7659ea0a8b9c:8c793df2-32e0-4213-9e20-e66f2ec3c9f9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:762b3a2b-998c-415b-a8d6-202f4509775c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.577.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 577/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 577/2026 z 12. 10. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-10-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.577.2026.1"}, {"guid": "ussr:36f161d4-177e-4f7a-97de-c3b4f13fd52d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.427.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 427/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 427/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.427.2023.1"}, {"guid": "a5cbf1f5-dcb6-43c7-9dd9-fd622de1fc7d:200eaad1-cad4-4bb8-91e2-7d1d337168e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4418200871.2", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2025 z 19. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4418200871.2"}, {"guid": "385d282b-bff0-41dd-aa81-019da1d5819c:6c05df39-fb62-4b0b-8c38-cf3757f39185", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2319205713.1", "spisova_znacka": "8Cdo/75/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/75/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2319205713.1"}, {"guid": "0e81fe98-123c-48e2-91ae-189b564187cf:3633f966-4513-479e-8d23-3ace6ecaddcb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7220212918.2", "spisova_znacka": "1Cdo/140/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/140/2024 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7220212918.2"}, {"guid": "dab3f76c-87c5-4557-947e-2bad8b401a98:d8467d40-540e-41e7-8563-a4e137a4434b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8117209476.2", "spisova_znacka": "6Cdo/82/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/82/2023 z 11. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8117209476.2"}, {"guid": "da3a09ec-507e-4f05-a651-d6265a083caa:c73484ba-1b38-4f74-b707-7eb1a863edde", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3818203060.3", "spisova_znacka": "9Cdo/105/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/105/2024 z 12. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3818203060.3"}, {"guid": "28cf7620-e8b8-4605-8437-2fbf833a0786:a791f5fb-25cf-4062-9412-eb410a4edcea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2318205444.1", "spisova_znacka": "6Cdo/25/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/25/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2318205444.1"}, {"guid": "e954b67a-be08-433e-90f7-0be1d2a0bd12:3a4482ed-74a4-4847-9202-8a77dcf25924", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8121201998.1", "spisova_znacka": "1Cdo/23/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/23/2023 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8121201998.1"}, {"guid": "31c702c0-31ac-4c42-bf28-cd7d17039c53:42b18693-cbfa-4eee-8fbb-e150fa1d6a67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8318203115.2", "spisova_znacka": "2Cdo/162/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/162/2022 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8318203115.2"}, {"guid": "ea0476ab-a8df-4da6-90fa-32fe343e18eb:7d0f75a3-e87b-44e6-8c08-97ef859b5b6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8418202859.1", "spisova_znacka": "1Cdo/249/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/249/2021 z 28. 3. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-03-28", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8418202859.1"}, {"guid": "7afdf6e3-a7ca-4bbb-9a2c-5a373dd67a03:f0e38787-2886-483e-8b6d-e6a7f7c2103e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2624221850.1", "spisova_znacka": "26Co/149/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/149/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2624221850.1"}, {"guid": "5e3684cb-3a0f-4919-85cc-01cd4f8fd778:23a8b787-1648-49ee-8aef-f7707dbecbbf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6624205097.2", "spisova_znacka": "14Co/39/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/39/2026 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6624205097.2"}, {"guid": "bac8bd59-6c5f-4087-8a0d-810e483a05b7:30f61f49-1b9f-49bc-ac9e-d83d7cb92db5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8820201185.2", "spisova_znacka": "25Co/46/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/46/2025 z 11. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8820201185.2"}, {"guid": "8a12b8eb-f018-429d-b72b-fe2fa396eb59:06d11c43-1f83-4603-9977-0d9a7433ad8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2522202069.3", "spisova_znacka": "28CoCsp/4/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28CoCsp/4/2026 z 19. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2522202069.3"}, {"guid": "41bac7b0-ea04-4f03-89e9-466426501e22:2d2e4baa-ec1f-4f0c-9be5-010bad57e83e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2118202000.7", "spisova_znacka": "26CoCsp/45/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoCsp/45/2025 z 15. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2118202000.7"}, {"guid": "f76d8687-cceb-4a4a-bde6-e1a3d205dd17:d6c697b9-eceb-47fa-ab07-44036b5455ae", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2322204926.1", "spisova_znacka": "28Co/87/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/87/2025 z 14. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2322204926.1"}, {"guid": "50d4aa60-8f7d-4465-8ff7-229aba58ab0d:426c6b28-19a2-494b-a9dc-afc37efd1f55", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8122202388.3", "spisova_znacka": "9Co/1/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/1/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8122202388.3"}, {"guid": "0fe23202-b96b-40ba-9453-ace17d858261:3ebbdf6a-937f-454a-aff8-0dc250fc47e4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4425200168.1", "spisova_znacka": "26Co/44/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Co/44/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4425200168.1"}, {"guid": "edefd1da-843e-40b4-9464-042ff1a58ed7:efac3388-47f8-4979-8a7d-016b2b69138a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7218207684.5", "spisova_znacka": "3Co/117/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/117/2025 z 30. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7218207684.5"}, {"guid": "a2871875-f208-4291-8a0f-ca11ae6045eb:1962b273-9516-41c4-b862-e1bb800eded9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4424203771.1", "spisova_znacka": "11Co/65/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/65/2025 z 28. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4424203771.1"}, {"guid": "843d1c30-14e2-40cd-95b4-bbcf0c8c7792:447711e9-8cf7-4f3e-bf9f-f57399b0efe4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6821201247.4", "spisova_znacka": "16CoCsp/22/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoCsp/22/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6821201247.4"}, {"guid": "710b9213-d919-47b6-8515-bcbac3b98ed3:30f6bb60-f8ba-4d56-8bfd-abc0fd5f7769", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1216202735.2", "spisova_znacka": "7Co/3/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/3/2024 z 5. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1216202735.2"}, {"guid": "7ab9141c-1234-4450-8b1d-37d33457e9d7:c9a18266-6122-4220-a0c8-a54d5fcd6a12", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3824202379.2", "spisova_znacka": "8Co/59/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/59/2025 z 28. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3824202379.2"}, {"guid": "7492f97c-57ac-45bc-b149-631886911a83:f5c71d48-efc0-49d8-ad95-9b0b240096ff", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7822200293.2", "spisova_znacka": "6Co/41/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/41/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7822200293.2"}, {"guid": "1d55e16b-4e98-47db-8f2a-d499e07ca29f:1f313033-b1dc-4254-ba65-d5b05883907e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7012200994.1", "spisova_znacka": "6Co/9/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/9/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7012200994.1"}, {"guid": "ce8a6df4-d30b-40a4-a93c-1025d07f40b5:05e2d369-358d-4afd-b3a5-b8a47da0631a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3125206385.1", "spisova_znacka": "8Co/77/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/77/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3125206385.1"}, {"guid": "ed30f271-7274-4166-97c3-5d82184439f4:e007c35b-01dc-45d3-a082-460f542325c1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4222203183.5", "spisova_znacka": "8Co/25/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/25/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4222203183.5"}, {"guid": "c47dc99c-51c8-4785-8ef8-cd187c15c057:eb7c8870-0015-4f54-b9f6-27ac54f8cdf1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7124209480.3", "spisova_znacka": "9Co/105/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/105/2025 z 27. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7124209480.3"}, {"guid": "9989fd38-b207-4e42-8602-5e54c4ba80b6:dec1e657-ccf4-4336-89c2-a356c7c36a68", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8123204254.3", "spisova_znacka": "6Co/69/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/69/2024 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8123204254.3"}]}