{"guid": "e0c792d5-8d22-4183-aba9-9a3d9a59eae7:b7c010e5-fa90-4967-af63-5d037167f44c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5113207641.2", "spisova_znacka": "4Obdo/18/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/18/2021 z 28. 7. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2022, sp. zn. 4Obdo/18/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:5113207641.2", "identifikacne_cislo": "5113207641", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2022-07-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 44/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:7e9bb3d6-610c-4ff5-9341-7e41393592f6", "datum": "2023-01-26", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-147.odsek-1", "nazov": "§ 147 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-147.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-147"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-147.odsek-2", "nazov": "§ 147 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-147.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-147"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-148a", "nazov": "§ 148a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-148a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-148a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-55.odsek-1", "nazov": "§ 55 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-55.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-55"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-145", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-147", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-148a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-37", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-50", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-55"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7c010e5-fa90-4967-af63-5d037167f44c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5113207641.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5113207641.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:5113207641.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/18/2021\n5113207641\n28. 07. 2022\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2022:5113207641.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej v spore žalobcu: 1/ Ing. L. O., rod.\nN., nar. XX. Z. XXXX, pobytom M., zast. MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom Nová\nBystrica 850, 023 05 Nová Bystrica, 2/ Ing. O. Y., nar. XX. O. XXXX, pobytom S., proti žalovanému:\n1/ PROMEVA, s.r.o., so sídlom Makov 283, 023 56 Makov, IČO: 36 399 060, 2/ UniCredit Bank Czech\nRepublic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika,\nIČO: 649 48 242, konajúca cestou organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,\na.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, 3/ S.\nO., nar. XX. Z. XXXX, pobytom A., 4/ V. Y., rod. G., nar. XX. T. XXXX, bytom S., o určenie neplatnosti\nprávnych úkonov, o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 14CoZm/5/2018-357\nz 25. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovaným 1/, 3/ a 4/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nIII.\nŽalovanému 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom č. k.\n20CbZm/4/2013-281 zo dňa 1. decembra 2017 žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobcovia\n1/ a 2/ nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu\nDohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061 zo 6. júla 2007, ani právneho úkonu\nzmenkového ručenia žalovaných 3/ a 4/ na zmenke vystavenej žalovaným 1/ ako vystaviteľom v\nprospech žalovaného 2/ na zmenkovú sumu vo výške 73 409,24 eur so splatnosťou 15. júna 2010 s\nmiestom zaplatenia v UniCredit Bank Slovakia, a.s, pobočka v Žiline, Národná 12, 010 01 Žilina, a to bez\ntoho, aby sa ďalej zaoberal konkrétnymi tvrdenými dôvodmi neplatnosti dotknutých právnych úkonov.\nŽalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznal.\n2. Uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie predchádzal rozsudok č. k. 20CbZm/4/2013-190 zo dňa 14.\napríla 2015, ktorým žalobu zamietol a žalovaným nepriznal náhradu trov konania. V dôsledku podaného\nodvolania Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 14CoZm/24/2015-242 zo dňa 31.\njanuára 2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 20CbZm/4/2013-190 zo dňa 14. apríla\n2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval predčasnosť skutkových a\nprávnych záverov okresného súdu v rovine vyhodnotenia základných podmienok pre aplikáciu § 80\nO. s. p. (k momentu rozhodnutia okresného súdu, k momentu rozhodovania odvolacieho súdu § 137\npísm. c/ C. s. p.) vo vzťahu k Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061, pričom\nbola konštatovaná previazanosť uplatnených nárokov žalobcu. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd\nk ďalšej odvolacej argumentácii žalobcov nevyjadroval (ods. 26 odôvodnenia Uznesenia). Odvolací\nsúd uložil súdu prvej inštancie pri novom rozhodnutí opätovne sa zaoberať otázkou, či na strane\nžalobcov je naliehavý právny záujem na žalovanom určení a teda, či je daná vecná legitimácia sporových\n\nstrán aktívna a pasívna, a to pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností v rovine skutkovej, aj\nprávnej. Primárne mal súd prvej inštancie vyhodnocovať naliehavosť právneho záujmu žalobcov, berúc\ndo úvahy vyššie uvedené konštatovania odvolacieho súdu a vzhľadom na skutkový stav veci, ako aj\nargumentáciu samotných žalobcov, tiež vo vzťahu k tvrdeniam v rovine exekučného konania, na základe\nprávoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu, za situácie konštatovaného využitia\nzmenečného vyplňovacieho práva v ďalšom konaní zaoberať sa i existentnosťou Dohody o vydaní\na vyplnení blankozmenky č. 000143/B/SB/07/061 zo dňa 6. júla 2007, a to v časti špecifikovanej v\nžalobe, v ktorej žalobcovia uviedli, že na základe tejto dohody došlo k doplneniu obsahu blankozmenky\nvystavenej žalovaným v rade 1/ ako vystaviteľom v prospech žalovaného v rade 2/. Zároveň uviedol, aby\nokresný súd vychádzal i zo záverov odvolacieho súdu o vzájomnej prepojenosti uplatnených nárokov\nžalobcami v žalobe (ods. 29. odôvodnenia uznesenia). Taktiež vyslovil, že pokiaľ „súd prvej inštancie\nv odôvodnení Rozsudku ďalej v hmotno-právnej rovine posudzovania vecných dôvodov neplatnosti\nnapadnutých právnych úkonov konštatoval, že platnosť Dohody možno posudzovať podľa § 145 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej účinky sa môžu prejaviť vo sfére spoločných vecí patriacich do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to za situácie viazanosti súdu Nálezom Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010 podľa § 131 ods. 1 veta druhá O.\ns. p., ďalej vyhodnotil dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovaným v rade 2/ voči uplatnenej\nrelatívnej neplatnosti Dohody za súčasného konštatovania, že súd nevidí rozpor s dobrými mravmi v\nuplatnení námietky premlčania zo strany žalovaného v rade 2/ a konštatoval nepreukázanie neplatnosti\nDohody podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, tak týchto záverov súdu prvej\ninštancie v Rozsudku sa odvolací súd v Uznesení, nedotkol. K momentu opätovného rozhodovania súdu\nprvej inštancie o žalobe žalobcov dňa 1. decembra 2017 nedošlo k zmene skutkového stavu oproti tomu,\nako bol tento ustálený ku dňu vyhlásenia Rozsudku 14. apríla 2015. V súlade s ustanovením § 391 ods.\n2 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“) bol\nsúd v ďalšom konaní a novom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v\nUznesení.“\n3. V novom rozhodnutí (rozsudok č. k. 20CbZm/4/2013-281 zo dňa 1. decembra 2017) súd prvej\ninštancie právne posúdil vec podľa ustanovenia § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku č. 160/2015\nZ. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“), článku 1, 2 a 3 Základných princípov C. s. p.,\n§ 470 ods. 1 a 2 veta prvá C. s. p., § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v\nznení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „O. s. p.“), § 175 ods. 1 veta prvá O. s. p., § 147 ods. 1\nObčianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „OZ“), § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995\nZ. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom ku dňu začatia\nexekučného konania EX 1291/11 k 31. októbru 2011 (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 50 ods. 1, 2, 3,\n4, 5 a 6 Exekučného poriadku, § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 Exekučného poriadku.\n4. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa v prejednávanej veci domáhali určenia neplatnosti\nprávneho úkonu Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061 uzatvorenej medzi\nžalovanými 1/, 2/, 3/ a 4/ dňa 6. júla 2007 v časti, ktorou žalovaní 3/ a 4/ prevzali na seba záväzok\nzmenečného ručenia a právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných 3/ a 4/ na zmenke vystavenej\nžalovaným 1/ ako vystaviteľom v prospech žalovaného 2/ na zmenkovú sumu vo výške 73 409,24 eur\nso splatnosťou 15. júna 2010 s miestom zaplatenia v UniCredit Bank Slovakia, a.s., pobočka v Žiline,\nNárodná 12, 010 01 Žilina, a to z dôvodu rozporu s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň\nz dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Bolo upozornené na to, že\nžaloba bola žalobcami podaná dňa 7. júna 2012 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963\nZb. účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O. s. p.“), kedy aj v súlade s judikatúrou súdov Slovenskej\nrepubliky bola prípustná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, za predpokladu preukázania\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Dňa 1. júla 2016\nnadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„C. s. p.“), ktorý vychádzajúc zo znenia § 137 písm. c/ a d/ C. s. p. a s prihliadnutím na obsah osobitnej\nčasti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej\nskutočnosti, s výnimkou splnenia podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Súd prvej\ninštancie v súlade s § 470 ods. 1 a 2 C. s. p. a za aplikácie Čl. 2 Základných princípov C. s. p., aby\nnedošlo k porušeniu princípu právnej istoty dospel k záveru, že pokiaľ žaloba o určenie neplatnosti\nprávneho úkonu bola podaná v čase, kedy tak procesný predpis, ako aj judikatúra súdov takúto žalobu\npripúšťali, za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu, účinky takto podanej žaloby ostali\nzachované a žalobu je možné aj po účinnosti C. s. p. meritórne prejednať.\n\n5. Súd prvej inštancie poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Obo/16/2009 z 26. novembra 2009, tak ako na ne poukazoval Krajský súd v Žiline v\nodseku 20. odôvodnenia uznesenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 2/ v postavení\nžalobcu, na základe spornej zmenky vystavenej žalovaným 1/, avalovanej žalovanými 3/ a 4/, uplatnil\nsvoje nároky v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 podaním návrhu na\nvydanie zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému v rade 1/ PROMEVA, s.r.o. ako vystaviteľovi\nzmenky a žalovaným 2/ a 3/ ako avalistom zmenky. Vo veci vydaný zmenkový platobný rozkaz č. k.\n10Zm/80/2010-21 zo dňa 12. mája 2011 nebol zo strany žalovaných 1/, 2/ a 3/ napadnutý námietkami a\nnadobudol právoplatnosť vo výroku vo veci samej dňa 14. júna 2011 a vo výroku o trovách konania dňa\n16. júna 2011. V súvislosti s označeným konaním žalovaný 2/ namietal existenciu prekážky právoplatne\nrozhodnutej veci, pričom okresný súd už vyššie v zhode s právnym názorom vysloveným v Rozsudku\nkonštatoval, že konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 nezakladá prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci, a to vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti Dohody o vyplňovacom\npráve k blankozmenke z dôvodu, že platnosť tejto Dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina\npod sp. zn. 10Zm/80/2010 posudzovaná nebola a nie je totožný okruh strán sporu v prejednávanej veci a\nvo veci sp. zn. 10Zm/80/2010. Rovnako označené konanie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej\nveci ani vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných 3/\na 4/, nakoľko nie je totožný okruh strán týchto konaní.\n6. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že sporná zmenka plnila zabezpečovaciu\nfunkciu k Zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/, taktiež nespornou skutočnosťou bolo\nuzatvorenie Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, zmluvnými stranami, ktorej boli aj žalovaní\n3/ a 4/ ako avalisti zmenky za vystaviteľa zmenky, ktorým bol žalovaný v rade 1/. Z uzatvorenej\nDohody tak vyplýva zabezpečovacia funkcia zmenky k Zmluve o úvere. Dohoda môže trpieť dôvodmi\nneplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovení OZ, čo však nemá za následok neplatnosť podpisu\navalistu na zmenke, ale neprípustnosť dôvodu inak platného zmenkového ručenia, ktorého platnosť\nsa posudzuje výlučne podľa čl. I § 30 a nasl. Zákona zmenkového a šekového. Platnosť samotného\navalu (zmenkového ručenia) na zmenke aj v prípade preukázanej zabezpečovacej funkcie zmenky v\nnadväznosti na obsah Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke môže byť posudzovaná len podľa\nZákona zmenkového a šekového, nie z hľadiska rozporu s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. §\n39 Občianskeho zákonníka, ktorý prípadný rozpor zakladá len možnosť kauzálnych námietok zmenkovo\nzaviazaných osôb voči uplatnenému nároku zo zmenky, nie však neplatnosť samotného zmenkového\nručenia, ktoré sa zakladá už len samotným podpisom ručiteľa na líci zmenky. Takéto námietky zo\nstrany žalovaných v rade 3/ a 4/ v postavení zmenkových ručiteľov v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 vznesené neboli, zmenkový platobný rozkaz voči nim nadobudol\nprávoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe žalovaný 2/ vymáha svoje nároky v exekučnom konaní\nvedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn. EX 1291/11.\n7. Okresný súd zotrval aj na názore (ktorý právny názor vyslovil už v odôvodnení rozsudku a v tejto\nčasti sa odvolací súd so závermi súdu prvej inštancie stotožnil), že spornú zmenku, resp. platnosť\nzmenkového ručenia žalovaných 3/ a 4/ na spornej zmenke už vzhľadom na právoplatné skončenie\nkonania sp. zn. 10Zm/80/2010 nemožno opätovne preskúmavať, avšak vzhľadom na to, že nie je daný\ntotožný okruh účastníkov konania v prejednávanej veci a vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod\nsp. zn. 10Zm/80/2010, nemožno dospieť k záveru o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci,\nale okresný súd konštatuje nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení.\nPri zohľadnení vyššie citovaných záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Obo/16/2009 z 26. novembra 2009 a záväzného právneho názoru odvolacieho súdu,\nohľadne konštatovanej previazanosti uplatnených nárokov na určenie neplatnosti Dohody o vydaní a\nvyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061 a právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v\nrade 3/ a 4/ (ods. 22., 26. a 29. odôvodnenia Uznesenia), okresný súd konštatoval, že žalobcovia\nv prejednávanej veci nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti ani\nprávneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných 3/ a 4/, ani Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky\nč. 000143B/SB/07/061.\n8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný 2/ vymáha svoje nároky z\nprávoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 10Zm/80/2010 z 12. mája 2011\nv exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom pod sp. zn. EX\n\n1291/11 (na exekučnom Okresnom súde Čadca je konanie vedené pod sp. zn. 11Er/1067/2011). Pokiaľ\nžalobcovia argumentovali tým, že nemožno bezvýhradne aplikovať v tejto veci rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/16/2009 z 26. novembra 2009, nakoľko žalobcovia nie sú\núčastníkmi exekučného konania a nemajú k dispozícii právne prostriedky v rámci exekúcie, tak s týmto\nzáverom sa okresný súd nestotožnil. V prípade, že exekúciou sú postihnuté veci v bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov, účastníkom exekučného konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného,\nktorý má vo vzťahu k tejto časti exekúcie k dispozícii rovnaké „právne prostriedky obrany ako povinný\n(námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti), obsahom ktorým\nmôžu byť práve v konaní žalobcami tvrdené dôvody neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia\nžalovaných v rade 3/ a 4/ resp. Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061 a\nktorými, vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie Ex 1291/2011, by bol oprávnený sa zaoberať\npráve exekučný súd procesným postupom vyplývajúcim z Exekučného poriadku.“\n9. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení žalobcovia prezentovali v rovine\npotenciálneho zásahu do majetkovej sféry bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ a\nžalovaných 3/ a 4/ v rámci prebiehajúceho exekučného konania sp. zn. EX 1291/2011. Z obsahu\nspisu súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka sp. zn. EX 1291/2011 vyplynulo, že exekúciou sú\npostihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu 2/ a žalovanej 4/ (Upovedomenie o začatí\nexekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť z 15. decembra 2011 č. l. 36,\nExekučný príkaz z 22. februára 2012, č. l. 41 súdneho spisu), v ktorom prípade žalobca 2/ ako účastník\nexekučného konania má k dispozícii právne prostriedky v rámci exekúcie, ktorými sa voči exekúcii na\nmajetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže brániť a v rámci ich uplatnenia\nsa v zhode so skutkovými tvrdeniami v prejednávanej veci dovolávať neplatnosti právnych úkonov, v\nktorých má exekučný titul svoj základ. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nnemôže mať a nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov v\nprejednávanej veci. Rovnaké závery možno konštatovať vo vzťahu k žalobkyni 1/ pre prípad, že by v\nexekúcii bol postihovaný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne 1/\na žalovaného 3/. Pokiaľ by majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v exekúcii\npostihovaný vôbec nebol, vyslovenie neplatnosti (relatívnej ani absolútnej) dotknutých právnych úkonov\nby nemalo vplyv na právne postavenie žalobcov 1/ a 2/, v ktorom prípade by rovnako nemali naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení. Nevyhnutnosť preukázania naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení sa pritom rovnako vzťahuje na dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu, na\nktoré súd prihliada len na námietku, ako aj na dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktoré\nsúd prihliada z úradnej povinnosti. „Naliehavý právny záujem žalobcov v rade 1/ a 2/ na požadovanom\nurčení nemožno dovodiť ani z tej skutočnosti, že exekučný Okresný súd Čadca uznesením sp. zn.\n11Er/1067/2011 z 19.8.2013 povolil odklad exekúcie voči povinným v rade 2/ a 3/ (žalovaní v rade 3/\na 4/) do právoplatného skončenia konania v prejednávanej veci, nakoľko postup exekučného súdu nie\nje pre súd v prejednávanej veci záväzný a ani nemôže založiť naliehavý právny záujem žalobcov 1/ a\n2/ na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných 3/ a 4/ a ani\nDohody o vydaní a vyplnení blankozmenky.“\n10. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Žiline (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom č.\nk. 14CoZm/5/2018-357 z 25. apríla 2019 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.\n20CbZm/4/2013-281 zo dňa 1. decembra 2017 ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 zákona č.160/2015\nZ. z. Civilného sporového poriadku; ďalej len „C. s. p.“) a žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ nepriznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/.\n11. Odvolací súd po vyhodnotení odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu\nodvolania žalobcov ohľadne odvolacej námietky spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu\nprvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie kritériá pre dostatočné odôvodnenie\nsplnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd\nprvej inštancie sa dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie\no spore. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval\npri hodnotení dôkazov. Za rovnako dostatočné označil aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia\nveci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný\nzistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné\nnielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem, ale z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako\n\nsa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri III. ÚS 119/03). To, že sa odvolateľ\nnestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej\ninštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/\nC. s. p. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).\n12. Dôvody svojho rozhodnutia vo väzbe na výsledky vykonaného dokazovania zdôvodnil súd prvej\ninštancie v napadnutom rozsudku a vysporiadal sa i so všetkými relevantnými tvrdeniami žalobcov, ktoré\nboli v tomto smere uvádzané aj v ich odvolaní. Súd prvej inštancie bol pri tomto zdôvodnení svojho\nrozhodnutia vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku, koherentný, t.\nj. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty vo vzťahu ku vykonanému dokazovaniu, jeho\nzhodnoteniu, vyvodeným skutkovým zisteniam, záverom a právnemu posúdeniu veci, podporili záver o\ndôvodnosti žalobou uplatnených nárokoch žalobcu v celom rozsahu. Právne závery súdu prvej inštancie\npritom korešpondovali so skutkovými zisteniami v konaní. Aj z tohto hľadiska nebolo možné prijať záver\no prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie.\n13. Žalobcovia v odvolaní namietali závery okresného súdu, ktorý sa podľa nich nedostatočne\nvysporiadal s ich argumentáciou o absolútnej neplatnosti právnych úkonov, v rovine ktorej argumentácie\ncitovali v odvolaní § 3 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 40a OZ, § 145 ods. 1 OZ, § 18 Zákona o rodine, § 19\nods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine. Zároveň uviedli základné charakteristické znaky pre absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu a namietali, že, „...Prvostupňový súd potom pochybil, ak pri zistení týchto skutočností o\npreskúmavanom právnom úkone a miere intenzity konania jeho účastníkov na neprospech nás žalobcov\nv rade 1. a 2. nekonal ex offo vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto právneho úkonu ako absolútne neplatného\n(iná vada konania spôsobujúca nesprávnosť rozhodnutia)“, „poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3Obo/16/2009 zo dňa 26.11.2009, a teda na našej strane nie je daný naliehavý právny záujem\nna vedení takéhoto druhu sporu, tak toto je však vo vzťahu k Nálezu ÚS SR, na ktorý vo vzťahu k\nuplatňovanému nároku v konaní poukazujeme, sp. zn. I ÚS 26/2010 z 08 decembra 2010, v zásadnej\nmiere prekonané.“ V súvislosti s týmito odvolacími námietkami žalobcov, sa odvolací súd oboznámil\ns odôvodnením napadnutého rozsudku a po vykonaní odvolacieho prieskumu, nemohol konštatovať\nich dôvodnosť. Odvolací súd ohľadne namietaného poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku\nsúdu prvej inštancie daného znenia, „že žalovaný v rade 2/ v postavení žalobcu na základe spornej\nzmenky vystavenej žalovaným v rade 1/, avalovanej žalovanými v rade 3/ a 4/, uplatnil svoje nároky v\nkonaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. značkou 10Zm/80/2010 podaním návrhu na vydanie\nzmenkového platobného rozkazu voči žalovanému v rade 1/ PROMEVA, s.r.o. ako vystaviteľovi zmenky\na žalovaným v rade 2/ a 3/ ako avalistom zmenky. Vo veci vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k.\n10Zm/80/2010-21 zo dňa 12.5.2011 nebol zo strany žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ napadnutý námietkami\na nadobudol právoplatnosť vo výroku vo veci samej dňa 14.06.2011 a vo výroku o trovách konania\ndňa 16.06.2011. V súvislosti s označeným konaním žalovaný v rade 2/ namietal existenciu prekážky\nprávoplatne rozhodnutej veci, pričom súd už vyššie v zhode s právnym názorom vysloveným v Rozsudku\nkonštatoval, že konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 nezakladá prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci, a to vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti Dohody o vyplňovacom\npráve k blankozmenke z dôvodu, že platnosť tejto Dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina\npod sp. zn. 10Zm/80/2010 posudzovaná nebola a nie je totožný okruh strán sporu v prejednávanej veci a\nvo veci sp. zn. 10Zm/80/2010. Rovnako označené konanie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej\nveci ani vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v\nrade 3/ a 4/, nakoľko nie je totožný okruh strán týchto konaní.“\n14. Odvolací súd zvýraznil, že v danej veci bol predsa okresným súdom vydaný zmenkový platobný\nrozkaz pod č. k. 10Zm/80/2010-21 zo dňa 12. mája 2011, ktorý nebol zo strany žalovaných 1/, 2/ a\n3/ (v konaní sp. zn. 10Zm/80/2010) napadnutý námietkami a nadobudol právoplatnosť vo výroku vo\nveci samej dňa 14. júna 2011 a vo výroku o trovách konania dňa 16. júna 2011, teda nepochybne ide\no právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré na seba viaže právne následky, pre sporové strany ktorých\nsa týka. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého spornú zmenku, resp. platnosť\nzmenkového ručenia žalovaných 3/ a 4/ na spornej zmenke už vzhľadom na právoplatné skončenie\nkonania sp. zn. 10Zm/80/2010 nemožno opätovne preskúmavať, avšak vzhľadom na to, že nie je daný\ntotožný okruh účastníkov konania v prejednávanej veci a vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina\npod sp. zn. 10Zm/80/2010 a teda nebolo možné dospieť k záveru o existencii prekážky právoplatne\nrozhodnutej veci, pričom súd prvej inštancie konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu\n\nžalobcov na požadovanom určení neplatnosti ani právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných 3/ a\n4/, ani Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061“. Odvolací súd na zdôraznenie\nsprávnosti právneho záveru súdu prvej inštancie dodal, že správne venoval pozornosť predchádzajúcej\nprávnej úprave, za ktorej konanie začalo, a to § 80 O. s. p. a aj § 137 písm. c/ C. s. p., pričom žalobou,\nv zmysle tejto právnej úpravy možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak\nje na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva\nz osobitného predpisu. Pre žalobcov to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých\nvyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,\naby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.\n15. S odvolacou námietkou spočívajúcej v namietaní postupu súdu prvej inštancie v súlade s\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/16/2009 zo dňa 26. novembra 2009,\npričom sa malo postupovať v zmysle v intenciách rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 26/2010 (ďalej ako ,,Nález ÚS SR“), odvolací súd nemohol súhlasiť, nakoľko zo spomenutého\nNálezu ÚS SR vyplýva aj to, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého\njednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. V dôsledku toho\nodvolací súd v rámci odvolacieho konania primárne vychádzal z individuálnych okolností prejednávanej\nveci a zohľadnil všetky relevantné okolnosti súdenej veci. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo,\nže zo strany žalovaných 3/ a 4/ v postavení zmenkových ručiteľov v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 námietky vznesené neboli, zmenkový platobný rozkaz voči\nnim nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe žalovaný 2/ vymáha svoje nároky\nv exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn. EX\n1291/11.“ S poukazom na predmetný Nález Ústavného súdu SR, sa žalobcovia domáhali určenia\nneplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných 3/ a 4/ a Dohody o vydaní a vyplnení\nblankozmenky č. 000143B/SB/07/061. Rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd sa nestotožnil\ns argumentáciou žalobcov spočívajúcej v tom, že ,,výrokom ohľadom pripojenia ručiteľského vyhlásenia\nžalovaných 3/ a 4/ na zmenke sa nedomáhajú neplatnosti zmenky ako takej, ale len určenia neplatnosti\ntohto právneho úkonu „- ide o prejav vôle smerujúci ku vzniku povinností ručiteľov z neho (odvodzujúc\nsamotnú absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu na absolútnu neplatnosť právneho úkonu uzavretia\nDohody ...), vyhovením žalobe v tomto rozsahu do budúcna je vytvorený predpoklad, že v prípade\nprevodu zmenky na tretiu osobu, čo nie je vylúčené, vo vzťahu ku každému jej nadobúdateľovi je týmto\nspôsobom zaručená naša právna ochrana a to, že bez ďalšieho dovolávania sa ochrany bude právny\nstav vyvolaný rozhodnutím súdu ako právny nástupca táto osoba akceptovať (zásada súdnej ochrany,\nako aj hospodárnosti konania). Preto aj na vedení sporu o tomto určení je na našej strane daný a\npreukázaný naliehavý právny záujem, pretože bez rozhodnutia o tejto veci na náš prospech by bolo i\nnaďalej naše postavenie neisté a zmenu tohto stavu z dôvodu, že nie sme osobami s priamou účasťou\nvzťahu na zmenke, nie je možné dosiahnuť inak.“. Podľa neho nenapĺňa kritériá pre konštatovanie\nexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v prejednávanej veci, ktorý\nje potrebné skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel\nnavrhovaného rozhodnutia. Pri posúdení konečného zmyslu rozhodnutia práve vo vzťahu k nesporným\nskutočnostiam, že námietky v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010\nvznesené neboli, zmenkový platobný rozkaz voči žalovaným 3/ a 4/ nadobudol právoplatnosť a\nvykonateľnosť a na jeho základe žalovaný v rade 2/ vymáha svoje nároky v exekučnom konaní vedenom\npred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn. EX 1291/11, bolo možné len ťažko\nkonštatovať priestor pre posudzovanie prizmy dobrých mravov v tejto prejednávanej veci, tak ako sa\ndomáhali žalobcovia, ktoré posúdenie vo vzťahu k dôsledkom právoplatného zmenkového platobného\nrozkazu, bez ďalšieho, v tomto štádiu prvoinštančným a ani odvolacím súdom nie je možné konštatovať.\nJe zrejmá z predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR, aplikácie záverov, ktorého sa odvolatelia\ndomáhali, tak v prvoinštančnom konaní, ako i v odvolacom konaní, zásadná skutková rozdielnosť,\nzakladajúca dôvod pre odlišné závery v okolnostiach tejto konkrétnej prejednávanej veci, a to že žalovaní\n3/ a 4/ rade, čo by avalisti, boli účastníkmi súdneho konania, výsledkom ktorého bolo právoplatné súdne\nrozhodnutie, a to právoplatný zmenkový platobný rozkaz, keďže žalovaní 3/ a 4/ rade námietky voči\nnemu nepodali. Podľa odvolacieho súdu, v okolnostiach tejto konkrétnej prejednávanej veci, nebolo\nmožné konštatovať ani neisté postavenie žalobcov, pretože ani prípadné určenie neplatnosti Dohody\no vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061 a ani právneho úkonu zmenkového ručenia\nžalovaných 3/ a 4/, predsa nemá bezprostredný vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť zmenkového\nplatobného rozkazu, ktorý bol vydaný na základe zmenky, na ktorej sú ako avalisti podpísaní žalovaní\n3/ a 4, ktorí boli zmenkovým platobným rozkazom právoplatne zaviazaní. Odvolací súd len pripomína,\n\nže zmenka predstavuje cenný papier ako nesporný a abstraktný záväzok, ktorý z hľadiska platnosti\nmusí obsahovať náležitosti stanovené zákonom, a to k momentu uplatnenia práva proti osobe, ktorá\nzmenku podpísala. Odvolací súd zdôraznil, že určením neplatnosti dohody o vyplňovacom práve, by\nsa vzťahy medzi účastníkmi definitívne nevyriešili, pretože žalovaný 2/ rade by bol naďalej oprávnený\ndomáhať sa plnenia zo zmenky. Naliehavý právny záujem na určení je daný aj vtedy, ak je síce možné k\nzodpovedajúcej náprave dospieť aj inak, ale prostredníctvom určovacej žaloby možno dosiahnuť úpravu,\nktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi. Žalobcami požadované určenie nemôže posilniť,\nči upevniť ich právne postavenie, a tiež priamo neprivodí následky, ktoré uvádzali žalobcovia. „...Preto aj\nna vedení sporu o tomto určení je na našej strane daný a preukázaný naliehavý právny záujem, pretože\nbez rozhodnutia o tejto veci na náš prospech by bolo i naďalej naše postavenie neisté a zmenu tohto\nstavu z dôvodu, že nie sme osobami s priamou účasťou vzťahu na zmenke, nie je možné dosiahnuť inak.“\n16. Ohľadne odvolacej námietky spočívajúcej v nedostatočnom, nepresvedčivom odôvodnení\npoukazujúc zároveň i na Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. septembra 2008 odvolací súd\nkonštatoval, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou\núpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu,\na preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a\ndôvodmi odvolania žalobcov, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako\nvecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcov potvrdil podľa § 387 ods. 1 a\n2 C. s. p. Taktiež uviedol, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal aj Spoločným stanoviskom\n(8/2015) občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho\nstupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (ďalej\naj len „Spoločné stanovisko“) a dospel k záveru, že nemohol konštatovať jej vplyv na žalobcami\nnamietanú vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie, nakoľko s prihliadnutím na celé obsahové\nznenie Spoločného stanoviska, je zreteľné, že sa týka vecí návrhov s uplatneným právom zo zmenky,\npričom navrhovateľ sa v nich domáha priznania nároku s poukazom na zmenku, ktorou odôvodňuje\nexistenciu dlhu žalovaného a tiež podľa bodu 1. pre všetky dotknuté konania je z hľadiska právnej úpravy\nspoločné to, že návrhy boli uplatnené podľa Nariadenia a „na celé prebiehajúce konania sa aplikuje\nNariadenie, ktoré je právnym predpisom EU s priamym účinkom“, ktoré skutočnosti nebolo možno\nstotožniť s prejednávanou vecou. Odvolací súd poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Cdo/147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil\nso závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval\nsprávnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.\n17. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa 1/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nktorého prípustnosť odôvodňovala s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.,\nnakoľko podľa nej napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko dané\nrozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky procesného (§ 137 písm. c/ C. s. p.), i hmotného práva\n(§ 3 ods. 1, § 39 a § 145 ods. 1 OZ). Za podstatné a kľúčové právne otázky, od vyriešenia ktorých podľa\ndovolateľky závisel predmetný spor označila nasledovné právne otázky:\n1/ či za zistených jedinečných skutkových okolností tohto prípadu má manžel, v prípade, keď sa\ndomáha na súde neplatnosti Dohody o vyplnení blankozmenky v časti prevzatia ručiteľského záväzku a\nzmenkového ručenia na zmenke, ak takýto záväzok na seba prevzal a zaviazal sa druhý manžel vtedy\nkonajúci v bezprostrednej súvislosti v rámci podnikania právnickej osoby (ako jej konateľ), ak dôvodom\ntohto správania sa bolo zabezpečenie podmienok podnikania právnickej osoby - spoločnosti s ručením\nobmedzeným, vo výške 73 409,24 eur bez súhlasu druhého manžela podľa § 145 ods. 1 OZ a bez\noznámenia tohto kroku druhému manželovi v zmysle etických noriem zákona o rodine, noriem daných\nvšeobecnými predstavami o správnom konaní ( dobré mravy spoločnosti), naliehavý právny záujem v\nzmysle § 137 písm. c/ C. s. p., na určení neplatnosti týchto úkonov,\n2/ sú úkony prevzatia ručiteľského záväzku v Dohode o vyplnení blankozmenky a zmenkového ručenia\nna zmenke, pri záväzných právnych názoroch vyplývajúcich podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pre všeobecné\nsúdy z Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010, absolútne neplatné pre rozpor s\ndobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 39 OZ (a)lebo relatívne neplatné pre rozpor s § 145 ods.\n1 OZ v spojení s § 40a OZ v prípade, ak takéto záväzky prevezme na seba jeden z manžel v rámci\npodnikania právnickej osoby - s.r.o., ktorej je konateľom a spoločníkom na zabezpečenie jej chodu,\npričom na toto ručenie ako fyzickej osoby vo výške viac ako 73 000,- eur neupozorní svojho druhého\nmanžela a nevyžiada si vopred jeho súhlas, pričom takýmto konaním a záväzkom bezprostredne ohrozí\n\nbezpodielové spoluvlastníctvo (BSM), pretože veriteľ zo zmenky sa môže uspokojiť i z toho majetku,\nčo je druhý manžel povinný strpieť, zvlášť za situácie, že tento zaväzujúci sa manžel okrem majetku v\nBSM žiadny iný vlastný majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka veriteľa nevlastní, a že\ntakéto úkony si vymienila banka ako inštitúcia znalá práva, podnikajúca najmä v tejto oblasti (zmenky)\nvybavená celým aparátom právnikom, pričom na tieto následky neupozorní ručiteľov - spotrebiteľov, a\nto jedine s cieľom vlastného prospechu, resp. ide v danom prípade nevyváženého pomeru účastníkov\nzmluvy, na základe ktorého jeden z manželov bez primeranej protihodnoty prevzal na seba neobyčajne\nveľké riziko, zriekol sa všetkých ochranných ustanovení obsiahnutých v Občianskom zákonníku a zaručil\nsa za riziko z podnikania spoločnosti s ručením obmedzeným, z ktorej pojmovej definície je však takýto\núkon a priori vylúčený, o rozpor s dobrými mravmi.\n18. Ohľadne riešenia otázky jej naliehavého právneho záujmu dovolateľka v rámci tohto konania vyjadrila\nnesúhlas s právnym názorom súdov nižšej inštancie, podľa ktorého nie je daná jeho existencia na\npožadovanom určení, nakoľko splnenie povinnosti z právneho úkonu neplatnosti, ktorého sa domáha,\nje už jednak predmetom výkonu rozhodnutia dôvodiac, že k záväznosti podpisu zmenky, prípadne\nručiteľského záväzku jej manželom sa nevyžaduje súhlas druhého z manželov odkazom na § 147\nods. 1 OZ, podľa ktorého pohľadávka len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva,\nmôže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov. Podľa názoru dovolateľky rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/16/2009 zo dňa\n26. novembra 2009, na ktoré odkazovali súdy nižšej inštancie, treba považovať za prekonané, a to vo\nvzťahu k Nálezu ÚS SR pod sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010. Bolo nesprávne zo strany\nodvolacieho súdu, keď poprel jeho aplikáciu na daný prípad (viď bod 58. a 59. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia). Ústavný súd v rámci svojho rozhodnutia dospel k nasledovnému právnemu názoru, že ,,pri\ninterpretácii ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho)\nvzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho\núkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak spoločník\nbez súhlasu svojho manžela dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, s cieľom stať sa\nnerozdielnym spoludlžníkom, možno takéto jeho konanie považovať za konanie, ktoré je v rozpore s\ndobrými mravmi“. Dovolateľka sa v plnom rozsahu stotožnila s právnym názorom vyjadreným Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí. Podľa nej súdy nižšej inštancie ignorovali\nprávny záver vyjadrený v rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý je možno aplikovať v tomto prípade\npoukazujúc zároveň na to, že podľa nej súdy:\na/ nepovažovali prevzatie ručenia za úkon týkajúci sa spoločných vecí,\nb/ neskúmali rozpor s namietanými dobrými mravmi pri zohľadnení spôsobu podnikania druhého\nmanžela,\nc/ súdy mali preukázané, že žalovaní 3/ a 4/ sami ako výluční vlastníci nevlastnia žiadny relevantný\nmajetok mimo masy majetku BSM, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka banky,\nc/ zvolili jasne nesprávny a formalistický výklad bez zreteľa a na účel právnej normy (§ 145 ods.\n1 a § 3 ods. 1 § 39 OZ). Vzhľadom na vyššie uvedené podľa dovolateľky ňou uvedená prvá\nprávna otázka nebola doposiaľ riešená dovolacím súdom, pričom právny názor bol vyslovený len\nÚstavným súdom SR, ktorý sa však nepovažuje za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.\nRovnako argumentácia súdov nižšej inštancie ohľadne aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn.\n3Obo/16/2009 a odmietnutie prihliadnutia, resp. zváženia neskoršieho rozhodnutia Ústavného súdu SR,\nje podľa dovolateľky prekonaná a protiústavná.\n19. V súvislosti s druhou nastolenou právnou otázkou týkajúcej sa rozporu dobrých mravov bolo\ndovolateľkou v rámci dovolania poukázané na všeobecnú definíciu dobrých mravov, podľa ktorej\nk rozporu s dobrými mravmi dochádza vtedy, keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore so\nvšeobecnou uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom, pričom predmetný rozpor je potrebné\nposudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti strán v konkrétnom\nčase. Dovolateľka Dohodu o vyplnení zmenky a následne vystavenú zmenku považuje za absolútne\nneplatné podľa § 39 a § 3 OZ práve pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj preto, že svojim obsahom\na účelom odporujú zákonu. Samotná zmenka aj pre rozpor s § 54 ods. 1 druhá veta OZ. Konanie\nžalovaného 3/ a 4/, ktorí, či už vedome alebo nevedome zatajili vykonanie právneho úkonu - podpísanie\nDohody, čím nekonali nielen v rozpore so zásadami hospodárenia v BSM vyjadrenými v § 145 ods.\n1 OZ, ale jednoznačne a zásadným spôsobom takto konali aj v rozpore s dobrými mravmi, ktorých\nuplatňovanie v manželskom zväzku predpokladajú základné zásady vyjadrené v § 18 a § 19 Zákona o\n\nrodine. Súdom bolo vytknuté, že pri takej intenzite konania žalovaného 2/, 3/ a 4/, boli povinné z úradnej\npovinnosti prihliadnuť na právny úkon, ktorý sa javí ako zjavne absolútne neplatný od počiatku. Súdy\npotom pochybili, ak pri zistení týchto skutočností a preskúmavanom právnom úkone a miere intenzity\nkonania jeho účastníkov na neprospech žalobcov 1/ a 2/ nekonali ex offo vo vzťahu k vyhodnoteniu\ntohto právneho úkonu ako absolútne neplatného argumentujúc zároveň i Ústavným súdom SR, ktorý\nzhodnotil, že podľa neho ide nielen o relatívne neplatný, ale aj absolútne neplatný právny úkon priečiaci\nsa účelu § 145 ods. 1 OZ. Tvrdenie konajúcich súdov ohľadne toho, že v danej veci nie je daný jej\nnaliehavý právny záujem na veci, pretože zmenka je platná a zmenkový rozkaz zmenky právoplatný\na vykonateľný, označila za nesprávne. Uviedla, že výrokom žaloby sa ohľadom pripojenia ručiteľského\nžalovaných 3/ a 4/ na zmenke sa nedomáha neplatnosti zmenky ako takej, ale len určenia neplatnosti\ntohto právneho úkonu - prejavu vôle ručiteľov smerujúci k vzniku ich povinností z toho plynúcich. Podanie\nžaloby považuje za opodstatnené, nakoľko prejednávaná vec nie je vo vzťahu k významu potreby\ndovolania sa súdnej ochrany banálnou z dôvodu, že sa jedná o pohľadávku vo výške 112 249,21\neur a jej vymoženie vo vzťahu k majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je\nlikvidačné. Opodstatnenie jej právneho záujmu dôvodila potrebou generálnej ochrany jej ako žalobcu 1/\na zároveň žalobcu 2/ pred možným použitím súdneho rozhodnutia žalovaného 1/, či už ako exekučného\ntitulu na vymoženie práva ale použiteľného vo vzťahu k iným jej právnym úkonom. Záverom bolo\npoukázané na vedené súdne konanie pod sp. zn. 17C/256/2011, ktorého predmetom je odporovateľnosť\nprávneho úkonu - darovacej zmluvy, kde na strane žalovaných vystupujú deti dovolateľky a žalovaného\n3/ v dôsledku darovania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň\nzopakovala, že nemá žiadny iný právny prostriedok, keďže nebola účastníkom Dohody, zmenkovým\nručiteľom, účastníkom konania o zaplatenie zo zmenky a ani povinná v exekúcií, ako zabrániť absolútne\nneprijateľným a likvidačným následkom na jej majetok a jej rodiny.\n20. Na základe vyššie uvedeného dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nrozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n21. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že podľa neho podané dovolanie nie je prípustné,\nnakoľko smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, pri ktorom jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá už v minulosti bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená dôvodiac\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/16/2009 zo dňa 26. novembra 2009.\nŽalovaný 2/ poprel akúkoľvek podobnosť, či dokonca analógiu prípadu porovnávaného v tomto konaní\ns prípadom prejednávaným v Náleze ÚS SR, na ktorý dovolateľka v tomto smere odkazuje. Podľa\nneho nie je možné závery citovaného Nálezu aplikovať na predmetnú vec, nakoľko sa jedná o odlišné\nskutkové okolnosti posudzovaného prípadu v rámci konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n(pristúpenie fyzickej osoby k záväzku právnickej osoby) a konania č. 20CbZm/4/2013 (ručenie). Taktiež\nmal za to, že súdy nižšej inštancie správne rozhodli, keď dospeli k záveru ohľadne neosvedčenia\nnaliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov. Čo sa týka otázky dobrých mravov, podľa žalovaného\n2/ sa práve dovolateľka so svojím manželom dopustila konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,\nnakoľko spolu s manželom bez problémov a námietok prijala úver poskytnutý ním ako žalovaným 2/ za\nvopred dohodnutých podmienok, avšak keď už malo prísť k splneniu ich zmluvných povinností, začali\nkonať spôsobom smerujúceho k napádaniu platnosti právnych úkonov.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že\ndovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p.\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p. veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími\ndôvodmi (§ 440 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je\nprípustné.\n23. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n24. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\n\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n25. Podľa § 432 ods. 1 a 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n26. Podľa § 440 C. s. p. dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní.\n27. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle §\n421 ods. 1 C. s. p., je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa odvolací súd riešil\nnesprávne.\n28. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 C. s. p., musí ísť - okrem vyššie\nuvedených podmienok - predovšetkým o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku).\nZo zákonodarcom zvolenej formulácie vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie\ntak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie, napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na\naplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 z 26. februára\n2010).\n29. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. predpokladá, že právnu otázku\ndovolací súd doposiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita takúto\notázku (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí) vyriešil. Zároveň,\nprávna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre\nrozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú,\nresp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie a ani akademické otázky, ktoré\nnemajú súvis s rozhodovaným sporom. Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie\nvo veci samej a teda aj pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor strany\nsporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale výlučne záver súdu rozhodujúceho o\njej dovolaní (porovnaj tiež uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/28/2018 zo dňa 16. augusta 2018).\n30. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu“ (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.) treba uviesť, že\nsprávnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu\nprieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C. s.\np.); skutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1\nC. s. p. je irelevantná.\n31. Z dovolania vyplýva, že žalobkyňa 1/ pre prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.\npovažovala za relevantné a pre rozhodnutie podstatné dve otázky (bližšie špecifikované v bodoch 17.\naž 19.), ktoré podľa nej v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu neboli ešte vyriešené.\n32. Otázku č. 1 dovolateľka sformulovala v jednej vete tak, že žiada zodpovedať, „či za zistených\njedinečných skutkových okolností tohto prípadu má manžel, v prípade keď sa domáha na súde\nneplatnosti Dohody o vyplnení blankozmenky v časti prevzatia ručiteľského záväzku a zmenkového\nručenia na zmenke, ak takýto záväzok na seba prevzal a zaviazal sa druhý manžel vtedy konajúci\nv bezprostrednej súvislosti v rámci podnikania právnickej osoby (ako jej konateľ), ak dôvodom tohto\nsprávania sa bolo zabezpečenie podmienok podnikania právnickej osoby - spoločnosti s ručením\nobmedzeným, vo výške 73.409,24 eura bez súhlasu druhého manžela podľa § 145 ods. 1 OZ a\nbez oznámenia toto kroku druhému manželovi v zmysle etických noriem zákona o rodine, noriem\ndaných všeobecnými predstavami o správnom konaní ( dobré mravy spoločnosti), naliehavý právny\n\nzáujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP, na určení neplatnosti týchto úkonov,?“ V ďalšom texte dovolania\nsvoju podstatnú argumentáciu založila najmä na rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010 argumentujúc tým, že ,,pri interpretácii ustanovenia § 145\nods. 1 Občianskeho\nzákonníka súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam,\nale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí\npatriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak spoločník bez súhlasu svojho manžela\ndohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, s cieľom stať sa nerozdielnym spoludlžníkom,\nmožno takéto jeho konanie považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi“. Podľa nej\nbolo zo strany súdov nižšej inštancie nesprávne, keď ignorovali vyššie uvedený nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky. V dôsledku uvedeného poprela právny názor, ku ktorému dospeli súdy nižšej\ninštancie spočívajúceho v neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko\nsplnenie povinnosti z právneho úkonu - neplatnosti, ktorého sa žalobkyňa domáha, je už predmetom\nvýkonu rozhodnutia s doplnením, že k záväznosti podpisu zmenky, prípadne ručiteľského záväzku jej\nmanželom nebol potrebný súhlas druhého z manželov dôvodiac § 147 ods. 1 OZ.\n33. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“\nalebo ,,OZ“) bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných\nveciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.\n34. Podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania\nmanželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov.\n35. Podľa § 147 ods. 2 OZ to neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí\nsa dohodli podľa ustanovení § 143a , pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n36. Podľa § 148a ods. 1 OZ na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje\npodnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s\npodnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.\n37. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej ako ,,EP“) do vydania\npoverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie\nexekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania,\nv ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom\nkonania je aj exekútor. Účastníkom konania je aj manžel povinného alebo bývalý manžel povinného,\nak sa exekúcia vykonáva postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (2). Ak\nexekútor určil spôsob vykonania exekúcie postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve\nmanželov, neskoršie vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá právne účinky voči\noprávnenému (3). Ak zo zápisu v osobitnom registri, pri ktorom sa predpokladá, že údaje v ňom sú\nzáväzné, vyplýva, že v exekúcii sa postihuje majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, koná\nsa vo vzťahu k postihovanému majetku s bezpodielovým spoluvlastníkom v rozsahu, v ktorom sa koná s\npovinným. V ostatných prípadoch sa koná s bezpodielovým spoluvlastníkom v rozsahu, v ktorom sa koná\ns povinným odvtedy, odkedy sa osvedčí, že ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov\n(4).\n38. Podľa § 37 ods. 2 EP (účinného do 31. marca 2017, teraz § 35 ods. 2 EP) ak sú exekúciou postihnuté\nveci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel\npovinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva\ndohodou alebo súdnym rozhodnutím.\n39. Podľa § 50 ods. 1 EP (účinného do 31. marca 2017) povinný môže vzniesť u exekútora povereného\nvykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,\nak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia\njeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak\nsa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom\n\ntitule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní\nnámietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.\n40. Podľa § 55 ods. 1 EP (účinného do 31. marca 2017, teraz § 44 EP) právo na vec, ktoré\nnepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci\nz exekúcie podľa Civilného sporového poriadku .\n41. Dovolací súd v prvom rade posudzoval, či dovolateľkou nastolená prvá otázka v zmysle § 421 ods.\n1 písm. b/ C. s. p. spĺňa podmienku jej prípustnosti, ktorú má na mysli dané ustanovenie C. s. p., a to\nnajmä, či bolo zo strany dovolateľky poukázané na právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje\nza nesprávne; ďalej, či konkretizovala, ako podľa jej názoru mal odvolací súd konkrétnu právnu otázku\nsprávne vyriešiť a označiť právnu otázku (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy,\nktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie.\n42. Podľa názoru dovolacieho súdu, kľúčovou otázkou, od ktorej riešenia záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu bola otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov.\nDovolateľka zastáva názor, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti Dohody\no vyplnení blankozmenky v časti prevzatia ručiteľského záväzku a zmenkového ručenia na zmenke\nžalovaným 3/ a žalovaným 4/ je daný, nakoľko jej manžel ako žalovaný 3/ postupoval v rozpore s §\n145 ods. 1 OZ, teda bez jej súhlasu zrealizoval právny úkon, a to prevzatie ručiteľského záväzku za\nprávnickú osobu, v ktorej vykonával funkciu štatutárneho orgánu, pričom uvedené malo/má zasiahnuť\ndo ich majetkovej sféry bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to poukazom na exekučné konanie\nsp. zn. EX 1291/2011, ktorého podľa jej tvrdenia, nie je účastníčkou a v rámci ktorého sú exekúciou\npostihnuté veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n43. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto sporu je určovacia žaloba, na základe ktorej sa\nžalobcovia domáhajú určenia neplatnosti právnych úkonov, a to Dohody o vyplnení blankozmenky v časti\nprevzatia ručiteľského záväzku a úkonu zmenkového ručenia na zmenke žalovaným 3/ a žalovaným 4/.\n44. Podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ustanovenie platné v čase\npodania žaloby) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä:\na) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o\nurčení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);\nb) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;\nc) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.\n45. Podľa § 137 C. s. p. (ustanovenie platné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) žalobou možno\npožadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností\nstrán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či\ntu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné\npreukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z\nosobitného predpisu.\n46. Právna úprava určovacích žalôb je obsiahnutá v ustanovení § 137 C. s. p., ktoré obsahuje\ndemonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu (§ 80 O. s. p.) pomerne výrazne\nmodifikovalo. Určovacie žaloby sú subsumované pod písm. c/ a d/ C. s. p. Rozlišujú sa klasické určovacie\nžaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je (napr. vlastnícke právo, užívacie právo a pod.). Pri tomto type\nžaloby je procesnou podmienkou jej prípustnosti preukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorého\nobsah a význam je v súdnej praxi pomerne ustálený (napr. tento naliehavý právny záujem je daný vždy,\nak ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, pretože určovací rozsudok je v danom prípade spôsobilou\nverejnou listinou na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a teda na zosúladenie skutočného právneho\nstavu zo zapísaným stavom). C. s. p. zároveň výslovne upravuje, že naliehavý právny záujem nie je\npotrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (napr. dedičský spor podľa § 194 CMP; §\n16c ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v\npôdohospodárstve a rozvoji vidieka - žaloba o určenie užívacieho práva k pôde z dôvodu spornosti\nužívacieho práva medzi viacerými žiadateľmi o podporu, bez ktorej nemožno obnoviť konanie o priznaní\npodpory). Ďalej podľa § 137 písm. d/ C. s. p. sa rozpoznávajú špeciálne určovacie žaloby. Jedná sa o\n\nžalobu na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z právneho predpisu (napr. neplatnosť dobrovoľnej\ndražby, neplatnosť skončenia pracovného pomeru, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, žaloba\no určenie doby plnenia podľa § 564 OZ a pod.).\n47. V prípade určovacej žaloby povinnosťou súdu je skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu\nz úradnej povinnosti ako splnenie podmienky jej prípustnosti. Naliehavý právny záujem na určení, či tu\nprávny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené\nprávo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Bez toho, aby\nexistoval naliehavý právny záujem nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu. V tomto ohľade sa\nuž vyjadril aj Ústavný súdu SR v uznesení zo dňa 6. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017, ktorý v\njeho odôvodnení uvádza: „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti\nurčovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu,\nporušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“ Z uvedeného rozhodnutia\nÚstavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je\npreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Samotná dôvodnosť\nskutkových a právnych tvrdení žalobcu v merite veci bez preukázania naliehavého právneho záujmu\nna určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí. Uvedené platilo aj pri predchádzajúcej\nprocesnoprávnej úprave v § 80 O. s. p.\n48. Ako bolo uvedené vyššie naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný\niba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie\nstalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím\nsúdu. Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu.\nNaliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom.\nPrávny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom\niných prostriedkov ochrany práva. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje\nspornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ\nprávneho vzťahu medzi nimi. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť\nnaliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť\nodstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. O vecnej opodstatnenosti žaloby\nmôžu súdy rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný.\n49. Z rozhodnutí súdov nižšej inštancie vyplýva, že sa primárne zaoberali podmienkou prípustnosti\nurčovacej žaloby, a to, či v danom prípade je zo strany žalobcov preukázaná existencia naliehavého\nprávneho záujmu na určení neplatnosti Dohody o vyplnení blankozmenky v časti prevzatia ručiteľského\nzáväzku a na určení neplatnosti zmenkového ručenia na zmenke žalovaným 3/ a žalovaným 4/,\npričom dospeli k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný. Kľúčovou\notázkou, od ktorej riešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, teda bola otázka preukázania\nnaliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov (teda i dovolateľky). Dovolací súd sa stotožňuje\ns právnym záverom odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie o neexistencii\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Oba súdy nižšej inštancie správne interpretovali\na aplikovali ustanovenie § 137 písm. c/ C. s. p. na predmetný prípad, pričom zároveň neopomenuli ani\nustanovenie § 80 O. s. p., ktoré bolo platné a účinné v čase podania predmetnej žaloby. Správne konali,\nak skúmali základnú podmienku úspešnosti určovacej žaloby - preukázanie existencie naliehavého\nprávneho záujmu, ktorý musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže\nnavrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.\nSúdy nižšej inštancie, na základe vykonaného dokazovania a zohľadnenia všetkých relevantných\nokolností súdenej veci dospeli k jednotnému záveru ohľadne nepreukázania naliehavého právneho\nzáujmu, pričom vychádzali z individuálnych okolností prejednávanej veci. Bolo nimi poukázané na\nexekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn. EX 1291/11\n(na exekučnom Okresnom súde Čadca je konanie vedené pod sp. zn. 11Er/1067/2011), na základe\nexekučného titulu - právoplatného zmenkového platobného rozkazu voči žalovaným 3/ a 4/, odôvodňujúc\nnepreukázanie naliehavého právneho záujmu práve tým, že učením neplatnosti dohody o vyplňovacom\npráve, by sa vzťahy medzi účastníkmi definitívne nevyriešili, pretože žalovaný 2/ by bol naďalej\noprávnený domáhať sa plnenia zo zmenky. Zmenka je druh cenného papiera, ktorý predstavuje nesporný\na abstraktný záväzok, ktorý z hľadiska platnosti musí obsahovať náležitosti stanovené zákonom, a\nto k momentu uplatnenia práva proti osobe, ktorá zmenku podpísala, pričom z formálnej zmenky\nmôže majiteľ zmenky uplatňovať svoje zmenkové práva v zmysle zákona a zmenkový dlžník sa brániť\n\nnámietkami v zmysle zákona zmenkového a šekového. Odvolací súd v dôsledku toho konštatoval, ,,že\nžalobcami požadované určenie nemôže posilniť či upevniť ich právne postavenie a tiež priamo neprivodí\nnásledky, ktoré uvádzali žalobcovia“. Dovolací súd upozorňuje, že o vecnej opodstatnenosti žaloby\nmôžu súdy rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ak odvolací súd v rámci\nsvojho rozhodnutia dospel k nasledovnému záveru, že ,,určením neplatnosti dohody o vyplňovacom\npráve, by sa vzťahy medzi účastníkmi definitívne nevyriešili, pretože žalovaný v 2/ rade by bol naďalej\noprávnený domáhať sa plnenia zo zmenky, teda žalobcami požadované určenie nemôže posilniť či\nupevniť ich právne postavenie a tiež priamo neprivodí následky, ktoré uvádzali žalobcovia“, podľa\ndovolacieho súdu dospel k správnemu právnemu názoru ohľadne posúdenia naliehavého právneho\nzáujmu a ďalej do merita veci nemohol ísť. Správne postupoval, keď neuznal za dostačujúce pre\nkonštatáciu existencie naliehavosti právneho záujmu tvrdenie žalobcov, že „bez rozhodnutia o tejto veci\nna náš prospech by bolo i naďalej naše postavenie neisté a zmenu tohto stavu z dôvodu, že nie sme\nosobami s priamou účasťou vzťahu na zmenke, nie je možné dosiahnuť inak“ a tvrdenie, že „nie sú\núčastníkmi exekučného konania“. Dovolací súd len dodáva, že právny záujem naliehavý nie je, ak\nsa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. V danom\nprípade pozornosti dovolacieho súdu neušla skutočnosť, že dovolateľka nesprávne argumentovala,\nak uviedla, ,,že nemá/nemala žiadny iný právny prostriedok, nakoľko nebola účastníkom exekučného\nkonania vedeného pod sp. zn. 11Er/1067/2011, ktorým by zabránila likvidačným dopadom na majetok\npatriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. Jej tvrdenie vylučuje znenie ustanovenia § 37\nods. 2 EP (účinného do 31. marca 2017), podľa ktorého účastníkom exekučného konania je aj manžel\npovinného, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a do začatia\nexekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym\nrozhodnutím. Taktiež podľa § 55 ods. 1 EP (účinného do 31. marca 2017) mohla podať žalobu o\nvylúčenie veci z exekúcie podľa C. s. p. V tejto súvislosti dovolací súd ešte zdôrazňuje, že v čase\npodania tejto určovacej žaloby (7. júna 2012) už prebiehalo vyššie uvedené exekučného konanie (sp. zn.\n11Er/1067/2011). V dôsledku uvedeného súdy nižšej inštancie dospeli k správnemu právnemu názoru\nohľadne nepreukázania naliehavého právneho záujmu.\n50. Dovolací súd ďalej uvádza, že dovolateľka väčšinu svojej argumentácie postavila na právnom názore\nvysloveného v Náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010 spočívajúceho v tom, že ,,pri\ninterpretácii ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho)\nvzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho\núkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak spoločník\nbez súhlasu svojho manžela dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, s cieľom stať sa\nnerozdielnym spoludlžníkom, možno takéto jeho konanie považovať za konanie, ktoré je v rozpore s\ndobrými mravmi“, na základe ktorého popierala právny názor, ku ktorému dospeli súdy nižšej inštancie\nspočívajúceho v neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Z uvedeného\nNálezu ÚS SR nevyplýva, že sa súd nemá zaoberať prioritne otázkou naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov jedného z manželov, teda argumentačne sa ním\nnedajú spochybniť právne závery súdov v tejto veci. Otázkou interpretácie § 145 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, ako aj posúdením platnosti úkonov jedného z manželov otázkou, či bol alebo nebol potrebný\nsúhlas druhého manžela alebo či nedošlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, sa v tejto veci mohli\nsúdy zaoberať až po kladnom vyriešení otázky naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení.\n51. Do rovnakej kategórie patrí aj argumentácia dovolateľky, ktorú podporila právnym záverom\nvysloveným v Náleze ÚS SR republiky sp. zn. I. ÚS 26/2010, že ,,prevzatie zmenkového ručiteľského\nvyhlásenia len jedným z manželov a bez vedomia a súhlasu druhého manžela je vždy právnym úkonom\nmajúcim vplyv na spoločné veci patriace do BSM v prípade, ak je individuálny záväzok manžela,\nktorý prevzal zmenkový ručiteľský záväzok vymáhaný exekúciou vedenou na spoločný majetok oboch\nmanželov tvoriaci ich bezpodielové spoluvlastníctvo a z toho plynúc je naliehavý právny záujem na\nurčení neplatnosti právnych úkonov daný“. Z nálezu však uvedené v celom rozsahu a bez ďalšieho\nnevyplýva. Ústavný súd otázku naliehavosti právneho záujmu v danom prípade neriešil, ale riešil otázku\ninterpretácie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení\nmusí byť zistený a preukázaný, aby súdy mohli ďalej v merite veci skúmať, či napadnutý právny úkon\nje platný alebo neplatný a v rámci nej riešiť aj interpretáciu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka\n(či bol potrebný súhlas druhého manžela k napadnutému úkonu alebo nie, teda či išlo o bežnú vec\ntýkajúcu sa spoločných vecí alebo nie...). Dovolací súd konštatuje, že zo strany dovolateľky došlo k\n\nzjavne nesprávnemu výkladu vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu, nakoľko citovaný nález\nÚstavného súdu SR nevylúčil správnosť, resp. nesprávnosť doterajšej rozhodovacej praxe najvyššieho\nsúdu vo vzťahu k aplikácii § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale uviedol, že najvyšší súd, ak\nsa nechcel odkloniť od doterajšej praxe, mal skúmať konkrétny právny úkon cez prizmu dobrých\nmravov, t. j. s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej opätovne dovolací súd\npoukazuje na to, že v tomto prípade súdy prvej nižšej inštancie prvotne skúmali splnenie podmienky\npreukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom v dôsledku jeho\nnepreukázania, žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov, a to Dohody o vyplnení blankozmenky\nv časti prevzatia ručiteľského záväzku a zmenkového ručenia na zmenke žalovaným 3/ a žalovaným\n4/, vecne ani neprejednali, nakoľko o vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení,\nže naliehavý právny záujem je daný. Lenže otázka dovolateľky je naformulovaná tým spôsobom,\nktorým zahŕňa aj vecné prejednanie sporu narážajúc tým na aplikáciu § 145 ods. 1 OZ, požadujúc\ntým právne posúdenie platnosti/neplatnosti ňou uvedených právnych úkonov, čo je však predmetom\nsamotnej určovacej žaloby za predpokladu preukázania existencie naliehavého právneho záujmu a\nposúdenie prípadných skutkových zistení vo veci (tieto dovolací súd nemôže prehodnocovať). Dovolací\nsúd naviac ako obiter dictum v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 20. júla 2022, sp. zn. 4Cdo/197/2021, ktorý sa v podstatnej miere v rámci svojho\nrozhodnutia venoval otázke posúdenia bežnej veci v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, a to aj v súvislosti dovolateľkou spomenutým Nálezom ÚS SR vo veci sp. zn. I. ÚS 26/2010.\nNajvyšší súd uviedol, že ,,názor zaujatý v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci\nsp. zn. I. ÚS 26/2010 v rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu až na jednu výnimku (rozhodnutie sp.\nzn. 6Cdo/88/2011) sa výraznejšie nepresadil (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23. apríla\n2020 sp. zn. 5Cdo/148/2017). Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov je\noprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať na seba samostatné záväzky, t. j. zaväzovať sa v\nrámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho, aby takéto právne úkony\nbolo možné považovať za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného splnenia samostatného\nzáväzku jedného z manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho do BSM, ku ktorému má druhý\nmanžel ideálny podiel, a to v závislosti od skutočnosti, či výlučný majetok dlžníka bude postačujúci pre\nuspokojenie veriteľa. Ak právna úprava vo svojej podstate je neznesiteľná, nemožno sa od nej odkláňať\nlen preto, že v istej oblasti vyvoláva nespravodlivosť. Úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nobsiahnutá v § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka z hľadiska účelu zákona nesmeruje k ochrane\nspoločného majetku pred sekundárnymi dopadmi úkonov jedného z manželov. Inak by zákonodarca\nnemohol v § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotviť možnosť, aby sa pohľadávka veriteľa len\njedného z manželov mohla pri výkone rozhodnutia uspokojiť z majetku patriaceho do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov; ak by snaha o ochranu spoločného majetku, napr. aj z dôvodu extrémnej\nnespravodlivosti existovala § 147 ods. 1 by ju znegoval. Inak povedané ustanovenie § 147 Občianskeho\nzákonníka priamo pamätá aj na pohľadávky len proti jednému z manželov a pre tento prípad pripúšťa\nich uspokojenie aj zo spoločného majetku.“.\n52. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd konštatuje, že otázka, ktorú naformulovala dovolateľka\nvo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu poukazujúc na uzatvorenie Dohody o vyplnení\nblankozmenky v časti prevzatia ručiteľského záväzku a zmenkového ručenia na zmenke žalovaným 3/, je\npre prípustnosť a dôvodnosť dovolania právne irelevantná, nakoľko preukázanie naliehavého právneho\nzáujmu je založené na skutkovom zistení súdu z vykonaného dokazovania, ktoré ale dovolací súd nie je\noprávnený v zmysle § 442 C. s. p. posudzovať. V dôsledku uvedeného dovolací súd musí vo vzťahu k\nprvej nastolenej otázke uvedenej dovolateľkou konštatovať neprípustnosť dovolania v tejto časti podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., nakoľko má dovolací súd za nepochybné, že dovolateľka dovolací dôvod\nnevymedzila spôsobom uvedeným v § 431 ods. 2, resp. § 432 ods. 2 C. s. p. Dovolací súd preto dovolanie\npodľa § 447 písm. c/ C. s. p. v časti prvej otázky odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n53. Ďalšia právna otázka, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte podľa dovolateľky\nvyriešená sa týkala toho, či úkony prevzatia ručiteľského záväzku v Dohode o vyplnení blankozmenky\na zmenkového ručenia na zmenke sú, pri záväzných právnych názoroch vyplývajúcich podľa čl. 1 ods.\n1 Ústavy SR pre všeobecné súdy z Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS/26/2010 z 8. decembra 2010, absolútne\nneplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 39 OZ alebo relatívne neplatné pre\nrozpor s § 145 ods. 1 OZ v spojení s § 40a OZ v prípade, ak takéto záväzky prevezme na seba jeden\nz manžel v rámci podnikania právnickej osoby - s.r.o., ktorej je konateľom a spoločníkom, bez súhlasu\n\ndruhého manžela s tým, že daná pohľadávka jedného z manželov môže byť pri výkone rozhodnutia\nuspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n54. Dovolací súd uvádza, že dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných\nnoriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,\nsú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor\ns dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo\nvzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami\nspoločnosti. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce\nformálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého\núčastníka právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s\ndobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré\nprávo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu\nvyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v\nsúlade, je v skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať (svoje) právo, ale\npoškodiť právo (niekoho iného). Akého konania sa určitá osoba dopustila, je predmetom dokatovania\na zisťovania skutkového stavu vo veci, čo patrí do kompetencie súdov prvej a druhej inštancie ( za\nurčených procesnoprávnych podmienok).\n55. Ohľadne druhej nastolenej otázky súvisiacej s rozporom s dobrými mravmi dovolací súd konštatuje,\nže rovnako ako prvá otázka, tak aj druhá otázka nenapĺňa atribúty právnej otázky majúcej na mysli\npodľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Preto aj v tejto časti dovolací súd dovolanie odmietol podľa §\n447 písm. c/ C. s. p. Druhá otázka v dovolaní je založená na skúmaní skutkových okolností, a to\nv spojitosti s určením neplatnosti/platnosti právnych úkonov dôvodiac § 145 ods. 1 OZ v spojení s\n§ 40a OZ, či § 3 ods. 1 v spojení s § 39 OZ. Ohľadne otázky neplatnosti dovolací súd opakovane\nzdôrazňuje, že odvolací súd, či súd prvej inštancie sa zaoberali základnou podmienkou úspešnosti\nurčovacej žaloby, ktorou je skúmanie naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c/ C. s. p.,\npričom sa nevenovali vecnej stránke rozhodovanej veci z dôvodu, že nezistili preukázanie naliehavosti\nprávneho záujmu zo strany žalobcov. Pokiaľ sa aj v rámci svojho rozhodnutia dotkli otázky platnosti, či\nneplatnosti dovolateľkou požadovaných právnych úkonov, nešlo z ich strany o vecné prejednanie žaloby\nako takej, nakoľko sa zaoberali len otázkou naliehavého právneho záujmu a v tej súvislosti posúdenia\nskutkových zistení. V tejto spojitosti dovolací súd opätovne upriamuje pozornosť na to, že v zmysle\nustanovenia § 442 C. s. p. je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie\nnevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v\ndovolacom konaní. V dovolacom konaní preto dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť\na úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel\nod súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu), nakoľko v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené.\nZ podaného dovolania vyplýva, že dovolateľka sa usiluje o presadenie právneho názoru spočívajúce\nv tom, že na uzatvorenie Dohody o vyplnení blankozmenky a zmenkového ručenia žalovaným 3/ (vo\nvzťahu k jej osobe) bol podľa § 145 ods. 1 potrebný aj jej súhlas ako druhého manžela, nakoľko sa\npodľa nej nejednalo iba o bežnú vec, ale sa jednalo o právny úkon, ktorý presahuje rámec obvyklej\nsprávy spoločného majetku, ktorý má likvidačný dopad na majetok patriaci do BSM v prípade vymáhania\npohľadávky zo strany veriteľa. Avšak uvedená otázka - jej riešenie by prichádzalo do úvahy až po\nkladnom vyriešení otázky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Dovolací\nsúd však len na okraj v tejto súvislosti poukazuje na bod 51 tohto uznesenia, dopĺňajúc ho poukazom\nna súdnu prax, ktorá judikovala, že na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je podľa\nprevládajúceho výkladu potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z\nmanželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov, ale samostatný záväzok manžela,\nktorý tento záväzok prevzal. Druhý manžel sa nestáva osobným dlžníkom veriteľa. Iba z tohto dôvodu,\nže pri prípadnom vymáhaní ručiteľského záväzku jedného z manželov bude veriteľ môcť dosiahnuť\nuspokojenie aj zo spoločného majetku manželov podľa § 147 Občianskeho zákonníka, nemožno bez\nďalšieho vyvodzovať, že prevzatie ručiteľského záväzku je záležitosťou, ktorá (ako nie bežná) vyžaduje\npre svoju platnosť súhlas druhého manžela. Druhý manžel bude síce prípadne povinný trpieť pri\nvýkone rozhodnutia uspokojenie zo spoločného majetku, nestáva sa však spoluručiteľom (R 61/1973,\nR 71/1994, komentár § 145 Občianskeho zákonníka Števček, Dulak, Bajánková a kol., rozsudok KS\nBanská Bystrica 43CoZm/3/2019). Pre porovnanie dovolací súd odkazuje aj na nasledovné rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR, a to č. R 71/1994, R 1/1998, 4Cdo/123/2008 a 4Cdo/234/2010.\n\n56. Ako obiter dictum dovolací súd ešte konštatuje, že nemožno hovoriť o konaní v rozpore s dobrými\nmravmi, ak sa veriteľ domáha uspokojenia svojej pohľadávky, ak sa riadi § 147 ods. 1 C. s. p.,\nna základe ktorého môže dôjsť k jej uspokojeniu aj z majetku patriaceho do BSM. Ide o zákonné\nustanovenie, ktoré rieši ochranu tretích osôb z hľadiska uspokojenia ich majetkových práv niektorým z\nbezpodielových spoluvlastníkov aj z tých vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom. Vyplýva\nto zo zásady, že v tomto majetkovom spoločenstve neexistujú podiely každého zo spoluvlastníkov na\nspoločnej veci, voči ktorému by sa mohlo obmedziť vymáhanie pohľadávky veriteľa jedného z manželov.\nPreto zákon umožňuje uspokojiť pohľadávku pri výkone rozhodnutia (pri exekúcii) aj zo spoločného\nmajetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Iná otázka je, či pri napadnutom úkone konali\nv rozpore s dobrými mravmi manžel/manželka žalobcov. Uvedenú otázku však možno skúmať v rámci\ndokazovania o veci samej, avšak až po pozitívnom vyriešení danosti naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení. V tejto súvislosti ešte k argumentácii dovolateľky o naliehavosti právneho\nzáujmu na požadovanom učení z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania, ktorého podľa nej nie je\núčastníčkou, dovolací súd uvádza, že ak je predmetom exekúcie aj majetok tvoriaci BSM zákonodarca\ndal možnosť druhému manželovi na účinnú právnu ochranu tak, že ho upravil v zákone (exekučnom\nporiadku) ako účastníka konania s možnosťou podať návrh na vylúčenie veci patriacej do BSM z\nexekúcie, prípadne uvádzať iné skutočnosti, ktoré exekúcii bránia alebo je exekúcia neprípustná.\nArgumentácia dovolateľky preto neobstojí. V danej veci neprichádza do úvahy pri zvažovaní naliehavosti\nprávneho záujmu ani možná obnova konania o zmenkovom platobnom rozkaze (§ 397 písm. a/ C. s. p.),\npretože od jeho právoplatnosti už dávno ubehla 3-ročná zákonná lehota. V neposlednom rade dovolací\nsúd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti ani Nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS/588/2021 zo dňa 28. apríla 2022,\navšak musí konštatovať, že ho nie je možné na daný prípad aplikovať, pretože bol vydaný v prípade, v\nktorom si veriteľ uplatňoval nároky voči jednému z manželov postupne, viacerými žalobami o plnenie,\npričom už rozhodnutím o žalobe o určenie neplatnosti ručiteľského vyhlásenia sa budúcim sporom\nmohlo predísť. Teda v tom prípade bol naliehavý právny záujem daný a súd podľa ústavného súdu\nmohol a mal konať vo veci samej - posudzovať tak relatívnu, ako aj absolútnu neplatnosť ručiteľského\nzáväzku. V tomto prípade však určovaciu žalobu žalobcovia podali až v štádiu exekučného konania,\npohľadávka nebola uplatňovaná postupne (alebo viaceré pohľadávky viacerými spormi), teda žiadnym\nďalším súdnym sporom (medzi veriteľom a druhým manželom a pod.) a hrozbám možného uspokojenia\npohľadávky veriteľa z majetku v BSM cez aplikáciu § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka (čo možno\nzobrať do úvahy o dôsledkoch právneho úkonu jedného z manželov zasahujúceho do sféry spoločných\nvecí tak ako to má na mysli § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sa už nepredchádzalo. Keďže však v\ntomto prípade naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení nebola preukázaná, súdy neriešili\na ani nemohli riešiť otázku, či už relatívnej alebo absolútnej neplatnosti napadnutých právnych úkonov.\nNaviac dovolací súd konštatuje, že dovolanie nesmerovalo k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky\nnaliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení, na ktorej bolo rozhodnutie odvolacieho súdu\nzaložené.\n57. Vychádzajúc z obsahu dovolania žalobkyne 1/ niet žiadnych pochybností o tom, že žalobkyňa\nnekonkretizovala takú právnu otázku na riešení, ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Samotné\npolemizovanie dovolateľky s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti\njeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Na základe uvedeného dovolací súd\nuzatvára, že neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 C. s. p.\n58. V konaní boli úspešnou stranou žalovaní 1/ až 4/, ktorým vznikol proti žalobcom nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p.). Keďže však podľa\nobsahu spisu preukázateľne trovy vznikli iba žalovanému 2/, dovolací súd rozhodol o ich priznaní iba\njemu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 44/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:7e9bb3d6-610c-4ff5-9341-7e41393592f6", "datum": "2023-01-26", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "14CoZm/5/2018", "guid": "e06da58a-de63-4f55-8624-5e414dbd41b7:52379757-37d8-4248-b54e-e19472f98364", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e053365f-3e5f-43ec-a5c8-abdf8b002f8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.590.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 590/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.590.2017.1"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "97bab96d-b20c-4208-bd03-722d6fe9cfaa:273e2940-3fb5-4bb5-a0ed-68450fe62869", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4114219345.1", "spisova_znacka": "4Cdo/197/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/197/2021 z 20. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4114219345.1"}, {"guid": "1d66c4bb-3e48-499e-85bc-888ee212b1e6:19c3ccbb-f79f-4a1f-8a21-06efeb6de1ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/1067/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Er/1067/2011 z 24. 11. 2011", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2011-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1d66c4bb-3e48-499e-85bc-888ee212b1e6:19c3ccbb-f79f-4a1f-8a21-06efeb6de1ef"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7e9bb3d6-610c-4ff5-9341-7e41393592f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.44.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2023 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.44.2023.1"}, {"guid": "13fa2c6a-eddd-473d-9659-2d40005f71fb:4b7a0a30-d70f-4a77-bab8-5538e759eae6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7717215725.3", "spisova_znacka": "5Co/131/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/131/2023 z 12. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7717215725.3"}, {"guid": "359d4f9f-e1c8-435d-917e-98dcd1cadc37:bd198314-4009-4a8a-98db-92090e8a3518", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2024:6924200410.2", "spisova_znacka": "6Csp/9/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6Csp/9/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2024:6924200410.2"}]}