{"guid": "f713d059-a8d2-47ac-916c-1a0e4f1b8b4c:56fc9212-73ab-4af2-bc97-4148b825ff4f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4110230962.3", "spisova_znacka": "9Cdo/194/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/194/2020 z 30. 6. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 9Cdo/194/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:4110230962.3", "identifikacne_cislo": "4110230962", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "sudca_id": 411, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-sluk-411", "datum_vydania": "2022-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 208/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:316c15d8-5b13-4e82-acf4-b4706cf5eb23", "datum": "2023-04-26", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56fc9212-73ab-4af2-bc97-4148b825ff4f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4110230962.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4110230962.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4110230962.3/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/194/2020\n4110230962\n30. 06. 2022\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2022:4110230962.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ing. Ľ. I., bývajúceho v X. N. R., R. č. XXX,\nzastúpeného JUDr. Adrianou Pukaj Kerestešovou, advokátkou, so sídlom v Nitre, Kmeťkova 23, proti\nžalovanému N., so sídlom v X., NV., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Mgr. Ľudmilou Krajinčákovou\nBlahovou, advokátkou, so sídlom Veľké Zálužie, J. Hollého 1468/9, IČO: 42 208 564, o určenie\nneplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Nitra pod\nsp. zn. 7 C 281/2010, o dovolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 14.\nnovembra 2019 sp. zn. 9 Co/56/2019, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.\nII. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.\nIII. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v konaní o dovolaní žalovaného.\nIV. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v konaní o dovolaní žalobcu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre, na odvolanie žalobcu, rozsudkom zo 14. novembra 2019 sp. zn. 9 Co/56/2019\nv znení dopĺňacieho rozsudku vyslovil, že: 1/ rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku\ntýkajúcom sa určenia, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej\nzamestnával zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje; 2/ v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom\nsa náhrady mzdy napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za obdobie od 01. 10. 2011 do 31. 10. 2012\nzmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 9.709,18 eura, spolu s\núrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 746,86 eura od 01. 12. 2011 do zaplatenia, 9%\nročne zo sumy 746,86 eura od 01. 01. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne\nzo sumy 746,86 eura od 01. 02. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy\n746,86 eura od 01. 03. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 746,86\neura od 01. 04. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 746,86 eura od 01.\n05. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 746,86 eura od 01. 06. 2012 do\nzaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 746,86 eura od 01. 07. 2012 do zaplatenia,\núrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 746,86 eura od 01. 08. 2012 do zaplatenia, úrokom\nz omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 746,86 eura od 01. 09. 2012 do zaplatenia, úrokom\nz omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 746,86 eura od 01. 10. 2012 do zaplatenia, úrokom\nz omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 746,86 eura od 01. 11. 2012 do zaplatenia, úrokom z\nomeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 746,86 eura od 01. 12. 2012 do zaplatenia, a to všetko do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku; 3/ vo zvyšnom napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa\nnáhrady mzdy rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; 4/ v napadnutých výrokoch o trovách konania\na trovách štátu rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania o náhradu mzdy v rozsahu 72,12%, štát má právo na náhradu trov konania, ktoré\n\nplatil v tomto konaní za vypracovanie znaleckého posudku č. 3/2016, znaleckého posudku č. 5/2016,\nznaleckého posudku č. 2/2017 voči žalobcovi v rozsahu 86,06% a voči žalovanému v rozsahu 13,94% a\nžalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu vo vzťahu k výroku\no zastavení konania o určenie, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej\nzamestnával.\n1.1. V odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že : „ ... Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie\nvyplýva, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02. 10. 1995 ako hlavný\nekonóm s miestom výkonu práce v obvode poľnohospodárskeho družstva, pričom pracovná zmluva bola\nuzatvorená na dobu neurčitú. Dodatkami č. 1 - 5 k tejto pracovnej zmluve boli menené mzdové nároky\nžalobcu. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 03. 10. 2005 (č. l. 17) bolo zmenené miesto výkonu práce\nna Ivanka pri Nitre. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. 6 zo dňa 06. 12. 2006 bol zmenený obsah\npôvodnej pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01. 12. 2006 tak, že druh práce, povolanie bolo stanovené:\npredseda PD - riadenie a organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za\nneodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné\nsituácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením a najširšej skupiny osôb. Zároveň bola dohodnutá\nzákladná mesačná mzda vo výške 31.050,-Sk. Dodatkom č. 7 zo dňa 28. 11. 2008 bola pracovná\nzmluva zmenená ohľadne mzdového nároku žalobcu, a to na sumu 35.700,-Sk. Následne došlo dňa\n01. 06. 2010 k daniu výpovede zo strany zamestnávateľa, o ktorej je právoplatne rozhodnuté, že je\nneplatná. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,\nvyslovenom už v rozsudku 7C/281/2010-205, ako aj v napadnutom rozsudku a zotrváva na názore\nuvedenom v rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 6. septembra 2012 v tejto veci v tom, že dohoda o zmene\npracovnej zmluvy č. 6 zo dňa 06. 12. 2006, ktorou bol zmenený dojednaný druh práce na predsedu\nPD, je neplatná, pretože na takýto výkon činnosti nie je možné uzatvárať pracovnú zmluvu (prípadne sa\ndohodnúť na jej zmene), ale na takýto vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu je potrebné aplikovať\nObchodný zákonník. Zvolenie žalobcu do funkcie člena štatutárneho orgánu žalovaného nemalo vplyv\nna pracovný pomer žalobcu u žalovaného na základe pracovnej zmluvy vo funkcii hlavného ekonóma.\nAk je neplatná dohoda o zmene pracovnej zmluvy v zmysle dodatku č. 6, potom je následne neplatná\naj dohoda o zmene pracovnej zmluvy č. 7 zo dňa 28. 11. 2008, viazaná na dodatok č. 6, preto mal\nodvolací súd za to, že pri náhrade mzdy žalobcu je potrebné vychádzať z jeho príjmu ako hlavného\nekonóma, a nie predsedu družstva. Čo sa týka výšky mzdy, z ktorej je potrebné vychádzať, sa odvolací\nsúd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku\nv tejto časti (bod 37. napadnutého rozsudku), keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri určení\npriemerného (pravdepodobného) mesačného zárobku žalobcu je potrebné vychádzať z hrubej mzdy\nžalobcu ako hlavného ekonóma a za rozhodné obdobie považovať tretí kalendárny štvrťrok 2010,\nt.j. mesiace júl, august, september 2010, a teda zo sumy 746,86 eura, pričom odvolací súd ešte\ndopĺňa, že k takejto výške priemerného mesačného zárobku žalobcu dospel i sám žalobca v podaní\nzo dňa 29. 11. 2010 (č. l. 44), v ktorom prvýkrát špecifikoval svoj nárok na náhradu mzdy a zhoduje\nsa aj s výpočtom priemerného (pravdepodobného) hrubého zárobku žalobcu vypočítaného znalkyňou\n(č. l. 752) v znaleckom posudku č. 5/2016, pričom s námietkami voči takémuto vyčísleniu mzdy sa\nznalkyňa vyporiadala aj na pojednávaní, keď uviedla, že priemerný zárobok vyčíslila z predchádzajúceho\nštvrťroku, pričom postupovala v zmysle Zákonníka práce, platnej legislatívy a dostupných dokladov.\nNámietky žalobcu voči výške mzdy za obdobie od 01. 10. 2010 do 30. 09. 2011, teda za obdobie, za ktoré\nsúd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu mzdy, preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné, preto\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku nad priznanú sumu s príslušenstvom za toto\nobdobie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a následne sa zaoberal tým, či je v danej veci dôvodné náhradu\nmzdy žalobcovi nad 12 mesiacov krátiť, a ak áno, v akom rozsahu. ... 36. V danej veci odvolací súd\ndospel k záveru, že žiaden zo žalovaným uvádzaných dôvodov, a to ani v ich kombinácii, nie sú dôvodmi,\npre ktoré by súd mohol krátiť náhradu mzdy žalobcu za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov pre rozpor s\ndobrými mravmi. Nárok žalobcu na náhradu mzdy žalobcu je dôsledkom neplatnej výpovede zo strany\nžalovaného, a nie toho, že by sa žalobca po skončení výkonu funkcie predsedu družstva nemal možnosť\nvrátiť sa na pôvodné miesto a to, že družstvo neplnilo ekonomické ukazovatele a zvyšovala sa strata,\nmalo pre žalobcu za následok, že bol odvolaný z funkcie predsedu družstva. Vychádzajúc z rozhodnutí\nNS SR, odvolací súd vychádzal z toho, že povinnosťou žalobcu nebolo hľadať si prácu, a teda ani túto\nskutočnosť preukazovať. Ak však žalovaný tvrdí, že žalobca by mal možnosť pracovať, a tak si z príjmu\nu iného zamestnávateľa uhrádzať životné potreby, čo by potom mohlo mať vplyv na krátenie mzdy nad\nobdobie 12 mesiacov, bol povinný toto jeho tvrdenie preukázať, avšak žalovaný v tejto časti dôkazné\nbremeno neuniesol. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v danej veci nie sú dôvody pre krátenie\nnáhrady mzdy nad 12 mesiacov, počnúc od 01. 10. 2011, avšak pri jej vyčíslení je potrebné vychádzať\n\nz príjmu žalobcu ako hlavného ekonóma. Ďalšou skutočnosťou, ktorú odvolací súd zohľadnil pri krátení\nmzdy, je skutočnosť, že aj v súvislosti s neplatnou výpoveďou zo dňa 30. 10. 2012, o neplatnosti ktorej\nbolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 01. 06. 2018 č. k. 15Cpr/2/2013-514 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. apríla 2019 č. k. 12CoPr/6/2018-568, právoplatným dňa\n30. mája 2019, si žalobca v konaní, vedenom pod sp. zn. 15Cpr/2/2013 uplatňuje nárok na náhradu\nmzdy vo výške 56.732,48 eura s úrokom z omeškania od v žalobe špecifikovaných súm od 01. 04. 2013\ndo zaplatenia. Keďže o nárokoch na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného\npomeru výpoveďou zo dňa 30. 10. 2012 bude rozhodované v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn.\n15Csp/2/2013, v predmetnom konaní sa súd už nemohol zaoberať nárokom na náhradu mzdy po druhej\nvýpovedi zo dňa 30. 10. 2012, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady mzdy za\nobdobie od 01. 11. 2012 z tohto dôvodu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n.... Keďže rozsudkom súdu prvej inštancie, ako aj rozsudkom odvolacieho súdu bolo o trovách konania\nrozhodnuté len vo vzťahu k určovaciemu výroku o neplatnosť výpovede a vo vzťahu k výroku o náhrade\nmzdy, avšak nebolo o trovách konania rozhodnuté vo vzťahu k výroku o určenie, že od žalovaného\nnemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, odvolací súd tento výrok postupom\npodľa § 225 ods. 1 CSP doplnil a o trovách konania v tejto časti rozhodol podľa § 396 ods. 1 a §\n256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca tým, že po tom, ako Okresný súd\nNitra rozsudkom zo dňa 01. 06. 2018 č. k. 15Cpr/2/2013-514 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Nitre zo dňa 30. apríla 2019 č. k. 12CoPr/6/2018-568 právoplatne určil, že od žalovaného nemožno\nspravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, a to vo vzťahu k pracovnému pomeru žalobcu\nu žalovaného založeného pracovnou zmluvou zo dňa 02. 10. 1995 v znení jej dodatkov, nevzal žalobu\nna toto určenie (že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby ho zamestnával) späť, preto\nzastavil zastavenie konania v tejto časti. Vzhľadom k tomu odvolací súd priznal náhradu trov konania\nv celom rozsahu žalovanému.“\n2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobca (voči zamietajúcemu výroku o náhrade\nmzdy a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k výroku o zrušení a zastavení konania o určenie,\nže od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával) i žalovaný (vo\nvzťahu k žalobe vyhovujúcemu výroku o náhradu mzdy). Navrhli, aby dovolací súd v dovolaniami\ndotknutých častí zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec v zrušenom rozsahu vrátil tomuto\nsúdu na ďalšie konanie.\n2.1. Jeho prípustnosť žalovaný vymedzil ustanovením § 420 písm. f/ CSP, lebo odvolací súd riadne\nv rozhodnutí neodôvodnil svoj záver (odlišný od súdu prvej inštancie), že tu nezistil žiadne dôvody\nuvádzané žalovaným odôvodňujúce krátenie náhrady mzdy žalobcovi za obdobie dlhšie ako 12\nmesiacov.\n2.2. Prípustnosť dovolania žalobca vymedzil v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP namietajúc\nnesprávne právne posúdenie veci v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá v doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n2.2.1. Odvolací súd za účelom výpočtu náhrady mzdy žalobcu správne aplikoval § 134 Zákonníka práce,\ntento však nesprávne vyložil, keď pri výpočte priemerného zárobku vychádzal z hrubej mzdy (746,86€)\nžalobcu ako hlavného ekonóma za rozhodné obdobie júl až september 2010, správne mal vychádzať\nz hrubej mzdy predsedu družstva 35 700.-Sk dojednanej v dohode o zmene pracovnej zmluvy č. 7 z\n28. novembra 2008, prípadne mal vziať za základ mzdu všetkých zamestnancov všetkých kategórií\nžalovaného.\n2.2.2. V tomto kontexte dovolateľ formuloval právnu otázku :“ Z akej hrubej mzdy a za aké rozhodné\nobdobie sa má vychádzať pri určení priemerného zárobku na účely náhrady mzdy, ak zamestnanec\nvykonával prácu na základe neplatnej dohody o zmene druhu práce a dosahoval mzdu na základe\nneplatnej dohody o zmene výšky mzdy, a súčasne jeho pôvodná pracovná pozícia pred zmenou druhu\npráce, na ktorú bol zamestnanec prijatý do pracovného pomeru, bola ešte pred daním výpovede\nzamestnancovi obsadená iným zamestnancom, ak nemožno ustáliť, na akej pozícií a za akú mzdu\nby zamestnanec pracoval pre zamestnávateľa nebyť neplatnej výpovede? Či z hrubej mzdy pôvodne\ndohodnutej v pracovnej zmluve, aj keď preukázateľne tento druh práce zamestnanec v čase dania\nvýpovede nevykonával a hrubá mzda za tento druh práce mu nebola skutočne vyplácaná, alebo z\npravdepodobnej hrubej mzdy, ktorú preukázateľne dosahoval u zamestnávateľa pred daním výpovede\naj keď vyplýva z neplatnej zmeny pracovnej zmluvy alebo zo mzdy všetkých zamestnancov všetkých\nkategórií zamestnávateľa ?\n\n3. Odvolací súd z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania (v časti konania o určenie, že nemožno\nod žalovaného spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu) nesprávne aplikoval a vyložil §\n256 ods. 1 CSP, keď dospel k záveru, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca. O tomto\nurčovacom návrhu súd nerozhoduje automaticky ale len na návrh žalovaného (zamestnávateľa). Z tohto\ndôvodu súd nesprávne konštatoval, že žalobca nevzal žalobu späť a preto zavinil zastavenie konania.\nOtázka určenia, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu\nbola kladne i právoplatne vyriešená v spore pred Okresným súdom Nitra sp.zn. 15Cpr/2/2013. Podľa\ndovolateľa ide o otázku, ktorá doposiaľ nebola dovolacím súdom riešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).\n4. Žalobca uviedol, že žalovaný nedôvodne namieta existenciu vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf/ CSP, navrhol jeho dovolanie odmietnuť. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa v dovolacom konaní.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací [§ 35 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej\nlen „CSP“)], po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolania treba odmietnuť.\nNa odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako ďalšia riadna\nopravná (tretia) inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie\nodvolacieho súdu z akýchkoľvek hľadísk [viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 2 Cdo\n165/2017, 3 Cdo 14/2017, 4 Cdo 157/2017, 5 Cdo 155/2016, 8 Cdo 67/2017 (poznámka dovolacieho\nsúdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu príslušnej spisovej značky); podobne, pokiaľ sa v zátvorke uvádza „ÚS.“, ide o odkaz na\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky príslušnej spisovej značky (ďalej len „ústavný súd“)].\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom\nkonaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka\nposúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,\npatrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3 Cdo 42/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 8 Cdo\n99/2017).\n8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva (ex officio) dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n10. Dovolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti\nCivilného sporového poriadku povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom\nna znenie sporového poriadku. Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa\nmusí advokát, dovolateľ, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec\ndovolateľa, ktorý je právnická osoba nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v\nporovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska\nposúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom\nupraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a\npredpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\npodrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\n11. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\n\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. K obdobnému\nprávnemu názoru dospel najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3 Cdo 41/2017, 3\nCdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú\nstranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,\npreberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol\nv súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa\nňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n11.1. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany (účastníka konania) nadobudla intenzitu\nporušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto\nustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému\nprocesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných\npráv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci\nza prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne\nuplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n11.2. Dovolateľ (žalovaný) dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP vymedzil z pohľadu jedného\nfragmentu rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý riadne vo svojom rozhodnutí neodôvodnil záver ohľadom\nnezistenia dôvodov odôvodňujúcich krátenie náhrady mzdy žalobcovi za obdobie dlhšie ako 12\nmesiacov.\n11.2.1. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento sa otázke náhrady mzdy za čas\npresahujúci 12 mesiacov venoval v bodoch 22 až 37 odôvodnenia , t.j. na takmer 9 stranách (k\ntomu porovnaj aj bod 1.2 vyššie). Už len kvantitatívna stránka takéhoto odôvodnenia je predurčujúcou\npremisou o pohľade na reálnosť i opodstatnenosť dovolacej námietky. Z pohľadu kvalitatívnej stránky\nodôvodnenia treba uviesť, že odvolací súd sa predmetnej otázke venuje z viacerých pohľadov, z\npohľadu sociálnej funkcie náhrady mzdy, z pohľadu judikatúry dovolacieho súdu (6Cdo 157/2010, 6Cdo\n100/2016, 4Cdo 125/2018), z pohľadu návrhu žalovaného na nepriznanie náhrady mzdy žalobcovi a jeho\ndôkaznej povinnosti, ako aj z pohľadu „dobrých mravov“. Z konkrétnej koncepcie odôvodenia vyplýva,\nže odvolací súd sa najprv venoval námietkam žalovaného, ktorými odôvodňoval návrh na nepriznanie\nnáhrady mzdy žalobcovi, vrátane aspektu dobrých mravov, následne cez prizmu tohto hodnotenia\nposúdil i možnosť priznania (resp. krátenia) náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov.\n11.3. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu najmä v sumarizujúcom bode 36 dáva zrozumiteľnú\nodpoveď aj na argumenty uvádzané v dovolaní (ohľadom náhrady mzdy presahujúcej obdobie 12\nmesiacov). V danom prípade neboli zistené také nedostatky v odôvodnení rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktoré by prípadne zakladali uplatnenie druhej vety stanoviska publikovaného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016 : “Výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku.“ Správnosťou záverov odvolacieho súdu sa dovolací súd pri dovolacom dôvode v\nzmysle § 420 písm. f/ CSP nemá možnosť zaoberať (viď bod 13. nižšie).\n12. Dovolací súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu)\nv dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním\n(uplatňujúcim dovolacie dôvody v zmysle § 420 a § 421 CSP) sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n\n13. Dovolateľ svojou dovolacou argumentáciou spochybňuje správnosť právneho posúdenia veci\nodvolacím súdom v otázke priznania náhrady mzdy žalobcovi za obdobie presahujúce 12 mesiacov,\ndovolací súd zdôrazňuje, že aj v prípade jej opodstatnenosti by táto mala za následok nanajvýš vecnú\nnesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia\n§ 420 písm. f/ CSP, viď konštantnú judikatúru najvyššieho súdu (R 54/2012, R 24/2017, 1 Cdo/202/2017,\n2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018).\n14. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade prípustnosť\ndovolania z § 420 písm. f/ CSP nevyplýva, v dôsledku čoho najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol\npodľa § 447 písm. c/ CSP.\n15. Dovolateľ (žalobca) prípustnosť svojho dovolania smerujúceho voči výroku odvolacieho súdu o\nnároku na náhradu trov konania (k výroku o zrušení a zastavení konania o určení, že od žalovaného\nnemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával) v dôsledku nesprávneho právneho\nposúdenia veci vymedzil v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n15.1. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ ( § 421 ods. 2 CSP). V zmysle § 357 písm. m/ CSP, odvolanie\nje prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.\n15.2. Dovolanie žalobcu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP smeruje voči rozhodnutiu odvolacieho súdu\no nároku na náhradu trov konania, ktorého prípustnosť je zo zákona vylúčená, preto dovolací súd v tejto\nčasti dovolanie v zmysle § 447písm. c/ CSP odmietol (obdobne sp. zn. 4Cdo/71/2019, 7Cdo/276/2019,\n4Cdo/81/2020, 5Cdo/114/2020, 7Cdo/125/2020).\n16. Dovolateľ (žalobca) dovolaním v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP napadol napokon i výrok\nrozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bola v časti zamietnutá žaloba o náhradu mzdy žalobcu, v tomto\nkontexte formuloval aj právnu otázku, ktorou sa v podstate domáhal odpovede, či pri náhrade mzdy mali\nsúdy vychádzať z hrubej mzdy, ktorú žalobca dosahoval vo funkcii ekonóma, alebo vo funkcií predsedu\ndružstva.\n16.1. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1\npísm. b/ CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa ako\nprocesnej strany a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom, uviesť ako ju riešil odvolací\nsúd a b/ uviesť ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo\n146/2017 z 22. februára 2018).\n16.2. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n16.3. Pred posúdením samotného ,,vyriešenia právnej otázky“ (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) dovolací súd\nopakovane uvádza, že správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní\npodrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd (§ 442 CSP); skutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z\nhľadiska § 421 ods. 1 CSP je irelevantná.\n16.4. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním\nskutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio\niuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, jej\naplikácie na podklade skutkových zistení (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 218/2017,\n3 Cdo 150/2017, 4 Cdo 7/2018, 4 Cdo 32/2018, 7 Cdo 99/2018).\n16.5. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou vymedzená\nv dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj\ndôvodnosť) dovolania. V prípade absencie náležitého vymedzenia právnej otázky najvyšší súd nemôže\npristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili\nprvoinštančný a odvolací súd.\n17. Vo vzťahu k dovolacej námietke vyplývajúcej z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolateľ uviedol,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to od otázky: „či súdy mali vychádzať pri náhrade mzdy\nžalobcu z jeho hrubej mzdy, ktorú žalobca dosahoval vo funkcii ekonóma, alebo vo funkcií predsedu\ndružstva.“\n\n17.1. Dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom formulované do\nvyššie uvedenej otázky nespĺňa kritériá vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovení § 431 až\n§ 435 CSP, lebo dovolanie je prostriedkom, ktoré má sledovať riešenie rozhodných (nosných) právnych\notázok, riešenie inej právnej otázky bez zohľadnenia rozhodných otázok vedie k akademickému (právnoteoretickému) riešeniu.\n17.2. Odvolací súd považoval za neplatné dodatky č. 6 a č.7 pracovnej zmluvy, ktoré zakladali zmenu\nv druhu práce z hlavného ekonóma na predsedu družstva a zmenu mesačnej mzdy z 746,86 € na\n31 050.-Sk (resp. 35 700.- Sk). Pri stanovení priemerného zárobku žalobcu za účelom náhrady mzdy\npreto súd nevychádzal (nemohol vychádzať) z uvedených zmien pracovnej zmluvy, ale z jej pôvodného\nznenia (obsahu), zo znenia pred jej zmenami. Pokiaľ dovolateľ v tomto kontexte odvolaciemu súdu\nvyčíta nesprávne právne posúdenie veci a za správne považuje to, že odvolací súd mal vychádzať\npri stanovení priemerného mesačného zárobku žalobcu v zmysle uvedených dodatkov k zmluve z\nhrubej mzdy 35 700.-Sk, potom za rozhodujúcu z pohľadu odvolacieho súdu treba považovať otázku\n(ne)platnosti dodatkov k pracovnej zmluve, ku ktorej mala byť žalobcom formulovaná a vymedzená\nprávna otázka, čo sa nestalo. Významnosť tejto otázky spočíva v ujasnení si principiálnej okolnosti, či\nuvedenými dodatkami sa mohol zmeniť obsah už založeného pracovnoprávneho vzťahu na základe\npracovnej zmluvy, alebo (ne)išlo o iný, než pracovno-právny vzťah (napr. obchodný vzťah). Bez toho,\naby v okolnostiach tohto konkrétneho prípadu dovolateľ formuloval svoje právne výhrady k tomu, ako\nsúdy posúdili (ne)platnosť dodatkov k pracovnej zmluve, nemožno správne vyriešiť otázku výpočtu\npriemerného mesačného zárobku (hrubej mzdy), lebo na túto môže vplývať (len) obsah pracovného\npomeru založeného pracovnou zmluvou, nie však prípadný iný vzťah napr. obchodnoprávny vzťah\nžalobcu k žalovanému z titulu výkonu funkcie predsedu družstva.\n17.3. Len pre úplnosť dovolací súd uvádza, že pracovný pomer a veci s ním súvisiace sú upravené\nzákonníkom práce, oprávnenie vykonávať funkciu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo\ndružstva vyplýva z Obchodného zákonníka (resp. z ich zakladacích listín). To, že sa jedná o dva odlišné\ninštitúty, už v roku 1997 judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 92/97\nv ktorom uvádza, že výkon funkcie konateľa s.r.o. nie je druhom práce, a preto nemôže byť náplňou\npracovného pomeru (ich súbeh sa nevylučuje, k súbehu pozri napr. Nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky z 13. septembra 2016, sp. zn. I. ÚS 190/2015). S týmto názorom sa stotožnil a v tomto duchu\nrozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4 M Cdo 6/2009 zo 16. decembra\n2010 keď vyslovil, že: “činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonáva\nfyzická osoba v pracovnom pomere, a to ani v prípade, že nie je spoločníkom, pretože výkon funkcie\nštatutárneho orgánu spoločnosti nie je druhom práce v zmysle ustanovenia § 29 ods. l písm. a/ Zák. práce\na vznik a zánik tohto právneho vzťahu nie je upravený pracovnoprávnymi predpismi a riadi sa obsahom\nspoločenskej zmluvy.” Pre rozvinutie tejto myšlienky dovolací súd dáva do pozornosti i rozhodnutie\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-232/09 Dita Danosa proti LKB Lizings SIA z 11. novembra 2010, ktoré sa\nvenuje výkladu pojmu pracovník resp. závislá práca, nie samotnému pojmu pracovný pomer.\n17.4. Z toho plynie záver, že dovolateľ dovolaním neformuloval právnu otázku, ktorú je potrebné riešiť.\nResp. požadoval riešenie takej právnej otázky, ktorá bola podmienená inou rozhodnou otázkou, ktorú\nale dovolateľ dovolaním neuplatnil. Riešenie takejto rozhodnej otázky vzhľadom na judikatúru uvedenú\nv bode 17.3. tohto odôvodnenia vyššie by mohlo viesť prípadne k uplatneniu dovolacieho dôvodu v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. a/ alebo c/ CSP v závislosti od dovolateľom zvolenej právnej formulácie a\nargumentácie.\n18. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd môže len konštatovať, že dovolateľ nevymedzil dovolací\ndôvod spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,\npreto dovolací súd jeho dovolanie aj v tejto časti odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. f/ CSP bez\ntoho, aby skúmal vecnú správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.\n19. Je vhodné ešte pripomenúť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, dovolací súd\nnemôže preto posudzovať všetky procesnoprávne a hmotnoprávne otázky, ktoré pred ním riešili\nsúdy nižších stupňov, pretože ak by k tomu pristúpil, dopustil by sa procesne neprípustného\n(bezbrehého) dovolacieho prieskumu, ktorý by bol (všeobecne) v zjavnom rozpore s koncepciou právnej\núpravy dovolania a dovolacieho konania, nastolenou Civilným sporovým poriadkom (porovnaj sp. zn.\n1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017). Dovolací\ndôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 421 ods. 1 CSP) nie je možné interpretovať\na uplatňovať rovnako, ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (8Cdo/140/2018,\n8Cdo/157/2018). Dovolací súd už opakovane uviedol, že v súvislosti s posudzovaním prípustnosti\n\ndovolania nie je oprávnený vychádzať z vlastných úvah alebo domnienok, pretože je povinný rešpektovať\ndovolateľa v tom, ako dovolanie vymedzí.\n20. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP\na úspešnému žalobcovi (o dovolaní žalovaného) a úspešnému žalovanému (o dovolaní žalobcu) priznal\nnárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n21. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 208/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:316c15d8-5b13-4e82-acf4-b4706cf5eb23", "datum": "2023-04-26", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/56/2019", "guid": "50827b9b-c83a-4b88-9de9-b29bbb3c0e9d:374bd59a-ec99-4440-830b-7ec1faed93bc", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fc96d0ba-7590-4058-94d1-1959e140c766", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.190.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 190/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 190/2015 z 29. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.190.2015.1"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "5f7c6601-8c51-4686-95b9-23fa16c37201:9e87fb66-8d86-4f61-82a1-822655f57ab9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6110222413.1", "spisova_znacka": "8Cdo/140/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/140/2018 z 10. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6110222413.1"}, {"guid": "9d2cd698-44c4-4484-a96e-2a27d3785d94:87e7afc0-8e80-4922-82eb-2febbc89763c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5914207487.1", "spisova_znacka": "4Cdo/32/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/32/2018 z 5. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5914207487.1"}, {"guid": "4e48c1b2-e456-4904-8e06-906395379acb:aed01212-d30d-449f-bc1c-5044f2466bb7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4314219875.1", "spisova_znacka": "1Cdo/23/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/23/2017 z 26. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-26", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4314219875.1"}, {"guid": "a63380ff-9850-4b60-b5b0-12b583215a96:52f7accd-c5bb-4345-bf99-5a626d50b420", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1112213758.1", "spisova_znacka": "4Cdo/47/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/47/2017 z 22. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-22", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1112213758.1"}, {"guid": "b8747ec6-6e36-4da4-b6f3-79741eb3d7f1:8b0d7ee4-fcbf-4fa0-b764-18247c3c9aab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8614206696.1", "spisova_znacka": "5Cdo/155/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/155/2016 z 8. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-08", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8614206696.1"}, {"guid": "6b775fa0-528d-40a8-96bd-e32e4c29448d:76de5af9-8bf0-42f5-b62a-774e4a76c78e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1"}, {"guid": "0dfda4d9-14ed-4d2d-9fd6-67b2ebb4325d:893034ef-ed7a-456c-b48b-c917b4d454ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1", "spisova_znacka": "3Cdo/42/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1"}, {"guid": "5e3ea0b2-798c-4de2-8793-44b369967a71:c5a2c03c-ab47-42ad-bc48-8947598437e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2017 z 14. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-14", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "e3b1fcb1-ad45-4f19-87b4-3f5f3a6a0f39:371574ea-7d32-4f8d-99a6-7685c9842937", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2116213147.1", "spisova_znacka": "9Co/56/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/56/2019 z 9. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-09-09", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116213147.1"}, {"guid": "5d4b2e26-2c69-4e02-9869-1c4f6535a956:53e45183-2980-4488-a092-6983644bbe60", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6716211538.1", "spisova_znacka": "12CoPr/6/2018", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoPr/6/2018 z 27. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6716211538.1"}, {"guid": "1976cc6b-f4a9-41e8-9bb1-c07ba853a4af:64cf81e1-5cff-4687-b137-686213d4f411", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Cpr/2/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 15Cpr/2/2013 z 9. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2014-04-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1976cc6b-f4a9-41e8-9bb1-c07ba853a4af:64cf81e1-5cff-4687-b137-686213d4f411"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:53a3741c-14b1-41d6-896c-e709e0775b2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.218.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 218/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/2026 z 31. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.218.2026.1"}, {"guid": "ussr:316c15d8-5b13-4e82-acf4-b4706cf5eb23", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.208.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 208/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 208/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.208.2023.1"}, {"guid": "9a91026c-5bc3-4262-a84f-a9d21a983916:8f057eba-9a36-467b-9c09-c1e7edc619cc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1209200809.9", "spisova_znacka": "15Co/151/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/151/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1209200809.9"}]}