{"guid": "bca3865f-a2c0-4515-8ee8-6c4441a9075f:723f0a75-8668-4130-82b6-c9f4a7933448", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2212207933.2", "spisova_znacka": "1Obdo/46/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/46/2021 z 27. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2022, sp. zn. 1Obdo/46/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:2212207933.2", "identifikacne_cislo": "2212207933", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2022-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/723f0a75-8668-4130-82b6-c9f4a7933448", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2212207933.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2212207933.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2212207933.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/46/2021\n2212207933\n27. 09. 2022\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2022:2212207933.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobcu Dezider Németh montáž, opravy a revízie výťahov, s miestom podnikania Horný diel 100/4, Štvrtok na ostrove, IČO: 11\n701 277, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Bratislava,\nso sídlom Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanému TM-STAV, s.r.o., so sídlom\nBenkova Potôň 357, Horná Potôň, IČO: 31 408 320, zastúpenému advokátom Mgr. Marek Laktiš, s\nmiestom podnikania Mariánska 8, Nitra, o zaplatenie 5.833,49 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/65/2018-229 zo dňa 7. mája 2019, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.\nII. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1 Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 11Cb/34/2013-190\nzo 6. novembra 2017 zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi žalovanú sumu v celom rozsahu\ntitulom nároku na zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vyplývajúceho zo zmluvy o dielo uzavretej\nmedzi stranami sporu dňa 22. júla 2008 (ďalej aj ako „zmluva“). O trovách konania rozhodol tak,\nže žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie\ntak rozhodol po zrušení predošlého rozsudku zo dňa 16. júla 2015, ktorý bol po podaní odvolania\nžalobcu, ako i žalovaného odvolacím súdom zrušený pre porušenie práv strán na spravodlivý proces v\ndôsledku nesprávneho právneho posúdenia, keď súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie pre účel\nrozhodnutia vo veci samej, pričom odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť ustáliť, kedy došlo k\nodovzdaniu diela, keď spôsob odovzdania diela nebol medzi stranami sporu dohodnutý, čo je podstatné\npre určenie výšky úrokov z omeškania, v prípade potreby doplniť dokazovanie a vysporiadať sa so\nvšetkými námietkami žalobcu vznesenými v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolaní.\n2 Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 12. júla 2017 (č.l. 166 spisu) vyzval strany sporu, aby 1) uviedli\npresný dátum odovzdania diela (vykonaním montáže) a tento dátum preukázali, 2) uviedli sumu úrokov\nz omeškania a spôsob ich výpočtu, 3) uviedli a preukázali, kedy došlo k odovzdaniu diela (keď spôsob\nodovzdania dohodnutý nebol), nakoľko to je podstatné pre určenie výšky úrokov z omeškania a zároveň\ndal do pozornosti skutočnosť, že ak žalobca nedodržal platobný režim vyplývajúci zo zmluvy o dielo,\nnemôže to byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobca dňa 17. augusta 2017 (č.l. 167-168 spisu)\nuviedol najmä, že dátum, kedy došlo k odovzdaniu diela je irelevantný pre výpočet úrokov z omeškania,\npretože právo na úroky z omeškania vzniká v prvý deň po splatnosti faktúry, ak vyfakturovaná suma nie\nje uhradená v plnej výške v deň splatnosti faktúr, teda zotrval na pôvodne uplatnenej výške úrokov z\nomeškania s tým, že nerozumie, prečo odvolací súd vo svojom predošlom rozhodnutí zo dňa 31. mája\n2017 uviedol, že dátum odovzdania diela je potrebný pre určenie výšky úrokov z omeškania“. Ďalej\nuviedol, že konkrétny dátum odovzdania diela môže mať význam pre posúdenie, či bolo dielo odovzdané\na teda, či bol žalobca oprávnený vystaviť faktúru na úhradu ceny za jeho vyhotovenie. Predmetom sporu\n\nsú však len úroky z omeškania. Žalovaný až do začatia konania nenamietal žiadnu skutočnosť, faktúru\nzaplatil a žalobca všetky podstatné skutočnosti, vrátane odovzdania diela, preukázal. Žalovaný dňa\n21. augusta 2017 (č.l. 173-174 spisu) uviedol najmä, že žalobca nikdy dielo riadne neodovzdal, jeho\nzáväzok nie je splnený, dielo vykazovalo vady, ktoré odstránila tretia osoba na náklady žalovaného.\nSporové strany sa ústne dohodli (vzhľadom na obsah a povahu dohody sa pre záväznosť nevyžadovala\npísomná forma), že žalovaný uhradí faktúry vystavené žalobcom (vystavené nad rámec iba čiastočne\nsplnenej povinnosti), že žalovaný nebude voči žalobcovi uplatňovať náklady prác na diele vykonaných\ntretím subjektom, že žalobca voči žalovanému nebude uplatňovať akékoľvek úroky z omeškania, ktoré\nby kalkuloval z dátumov splatnosti ním predčasne vystavených faktúr. Žalovaný poukázal na § 365 ods.\n4 ObZ, žalobca sa celkom nepochybne dopustil omeškania s riadnym odovzdaním diela, a teda mu\nnárok na úhradu úroku z omeškania z titulu údajne neskorej úhrady ceny diela voči žalovanému nemohol\nvzniknúť. Žalobca na pojednávaní dňa 9. októbra 2017 zotrval na tvrdení riadneho odovzdania diela\nvrátane predpísanej dokumentácie, a to dňa 23. septembra 2009 a zároveň žalovaný zotrval na tvrdení\no vadách diela, montáž výťahov nebola kompletná a dokončila ju tretia osoba - firma Szitás.\n3 Súd prvej inštancie skonštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v zmluve o dielo nebol\nmedzi stranami sporu dohodnutý protokolárny alebo iný spôsob odovzdania diela, pričom za odovzdanie\ndiela považoval odovzdanie dokumentácie v zmysle článku VII.C. zmluvy dňa 23. septembra 2009.\nUviedol, že sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, spočívajúcou v tom, že strany sporu\nsa ústne dohodli na tom, že žalovaný žalobcovi zaplatí aj faktúry vystavené nad rámec skutočne\nrealizovaného plnenia, že žalovaný neuplatní voči žalobcovi cenu nákladov spojených s ukončením diela\nprostredníctvom tretej osoby a že žalobca nebude voči žalovanému uplatňovať úroky z omeškania s\núhradou faktúr. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“) v ustanoveniach § 570 - 574 a § 585 upravuje\ndohody aplikovateľné aj na obchodné záväzkové vzťahy, ktoré vedú k zániku záväzku, konkrétne dohodu\no nahradení doterajšieho záväzku novým záväzkom (tzv. privátna novácia - § 570 OZ), dohodu o zrušení\nzáväzku bez jeho nahradenia novým záväzkom (tzv. dissolúcia -§ 572 ods. 2 OZ), dohodu o vzdaní sa\npráva alebo odpustení dlhu (§ 574 OZ) a dohodu o urovnaní (§ 585 OZ). Žalovaným opísaná ústna\ndohoda medzi účastníkmi zmluvy o dielo javí znaky vzdania sa vzájomných nárokov, pre ktoré zákon\nvyžaduje písomnú formu (§ 574 OZ). Dohoda o vzdaní sa nároku je dvojstranný právny úkon, a teda v\npísomnej forme musí byť podpísaný obidvomi účastníkmi vzťahu a je nepochybné, že prejavy musia byť\nvzájomné a obsah dohody, teda vzdanie sa práva, musí byť dostatočne určitý, čo do práva, ktorého sa\nveriteľ vzdáva. V danom prípade k takémuto úkonu medzi žalobcom a žalovaným nedošlo a v prípade,\nže by k takejto dohode ústne aj došlo, právny úkon by nemohol byť platný pre nedostatok písomnej\nformy. Inak povedané, teoreticky pokiaľ by žalovaný aj preukázal, že došlo k vzdaniu sa práva na tieto\nnároky, tento právny úkon by bol neplatný z viacerých dôvodov. Žalovaný uviedol, že právo, ktorého\nsa mal žalobca vzdať, bolo právom vyplývajúcim z omeškania. Jeho vyjadrenie znelo tak, že žalobca\nsa mal vzdať vopred práv vyplývajúcich z omeškania, keďže mu žalovaný zaplatil za plnenie, ktoré\nnevykonal a tento dlh mu žalovaný odpúšťa, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením. Zároveň\nneplatnosť takejto dohody, pokiaľ k nej došlo na rokovaniach ústne, vyplýva aj z nedostatku obligatórnej\npísomnej formy. Písomná forma bola výslovne dojednaná zmluvnými stranami v čl. IX zmluvy o dielo\nako obligatórna pre všetky jej zmeny a tiež vyplýva z § 272 Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo síce\nnemá predpísanú obligatórne písomnú formu, ale vzhľadom k tomu, že si ju sporové strany písomne\nuzatvorili, došlo k konkludentnej dohode o písomnej forme, a preto akékoľvek dojednania mimo tejto\nformy treba považovať za neplatné.\n4 Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave (ďalej ako „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n31Cob/65/2018-229 zo dňa 7. mája 2019 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“) zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.\nZároveň podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 369 ods. 1 CSP žalovanému priznal voči žalobcovi nárok\nna náhradu 100% trov celého konania.\n5 Odvolací súd považoval za potrebné opakovať dokazovanie a dať stranám priestor vyjadriť sa k\nsvojmu predbežnému právnemu názoru, ktorý bol odlišný od názoru súdu prvej inštancie. Po zopakovaní\ndokazovania v rámci ustálenia skutkového stavu zistil, že žalobca je podnikateľom na základe\nživnostenského oprávnenia a žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej predmetom\nčinnosti okrem iného zhotovovanie stavieb. Dňa 28. júla 2008 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako\nobjednávateľ podpísali zmluvu o dielo na dodávku a montáž (č. l. 21), v ktorej sa žalobca zaviazal pre\nžalovaného dodať a namontovať osobné hydraulické výťahy za celkovú cenu 4.641.000,- bývalých Sk\n(čl. III zmluvy). V čl. IV písm. A sa strany dohodli na tomto platobnom režime: „1. Čiastkové plnenie do\n\nvýšky 90 % z dohodnutej ceny diela po dodaní materiálu a skutočne prevedených prác, odsúhlasených\nstavbyvedúcim diela. 2. Končené plnenie bude súčasťou záverečnej faktúry, t. j. 10% z ceny diela.\nFaktúru vystaví zhotoviteľ po úspešnom vykonaní úradnej skúšky za prítomnosti autorizovanej osoby\nTÜV Slovakia, s.r.o., Bratislava.“ Každá úhrada bude zhotoviteľom fakturovaná a doba splatnosti 30 dní\nbeží u každej platby dňom jej doručenia (čl. IV písm. B). Pri nedodržaní termínu platby zhotoviteľ uplatní\núrok z omeškania vo výške 0,05 % z fakturovanej čiastky za každý deň z omeškania (čl. IV písm. C).\n6 Ďalej odvolací súd skonštatoval, že žalobca začal s vykonávaním prác 27. marca 2009, pričom\nnevyhnutné práce spojené s montážou týchto výťahov vykonával do 30. júla 2009 (stavebné denníky č.\nl. 65). Nebolo však dokázané, kedy bol dodaný všetok materiál a vykonané všetky práce, ani to, či a kedy\nboli takéto práce odsúhlasené stavbyvedúcim diela. Rovnako nebolo dokázané, kedy a akým spôsobom\nbola vykonaná úradná skúška spoločnosti TÜV Slovakia, s.r.o. Cenu diela vyúčtoval žalobca žalovanému\ncelkovo troma faktúrami - na čiastkové plnenia v sume 60.230,77 eur a 63.011,62 eur a faktúrou na\nkonečné plnenie v celkovej dohodnutej výške 154.052,97 eur, z čoho po odpočítaní čiastkových plnení\nzostávalo zaplatiť 30.810,58 eur.\n7 V zmysle tvrdenia odvolacieho súdu bol žalobca povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie toho,\nže nastali predpoklady uvedené v uvedených ustanoveniach zmluvy na to, aby mohol žalovanému\nvyúčtovať jednotlivé časti ceny diela. Žalovaný však nenavrhol žiadne dokazovanie na zistenie toho,\nkedy bol na stavbu dodaný materiál a vykonané montážne práce, a kedy boli tieto práce potvrdené\nstavbyvedúcim diela tak, aby mu vzniklo oprávnenie vyúčtovať 90% z ceny diela podľa čl. IV písm. A\nprvého bodu zmluvy o dielo, ani dôkazy na preukázanie toho, či a kedy bola vykonaná úradná skúška.\nTieto skutočnosti nie je možné zistiť ani zo stavebného denníka predloženého do konania žalovaným,\nkeďže jeho súčasťou nie je súpis prác, ani konkrétny prehľad dodaných materiálov v zmysle zmluvy.\nRovnako za takýto dôkaz nemožno považovať protokol o odovzdaní diela. Ani v tejto listine totiž nie\nje uvedené, či a kedy žalobca odovzdal žalovanému súpis vykonaných prác, ani kedy bola vykonaná\núradná skúška za prítomnosti zástupcu spoločnosti TÜV Slovakia, s.r.o., ako to predpokladá čl. IV zmluvy\no dielo. Za dôkaz splnenia týchto podmienok nemožno považovať ani okolnosť, že žalovaný jednotlivé\nfaktúry zaplatil. Dlžník je totiž vo všeobecnosti oprávnený plniť aj pred splatnosťou záväzku, preto takéto\nplnenie nie je dôkazom o tom, že boli splnené podmienky platnosti. Žalobca sa pritom domáha zaplatenia\npráve nárokov vyplývajúcich z omeškania žalovaného, v dôsledku čoho bolo jeho povinnosťou dokázať,\nže v čase platenia už tieto podmienky omeškania boli splnené, teda že žalovaný platil už splatný alebo\nomeškaný záväzok. Žalobca pritom ani počas konania nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia (§ 150\nCSP) ohľadom toho, kedy boli naplnené podmienky vzniku nároku na cenu diela podľa čl. IV zmluvy\nmedzi stranami. V dôsledku toho nie je vôbec možné ustáliť tento dátum ani postupom podľa § 151 CSP,\nteda nemožno dátum splnenia týchto podmienok považovať ani za nespornú skutočnosť (§ 186 ods. 2\nCSP). Naopak, žalobca počas celého konania zdôrazňoval, že otázka odovzdania diela či dokumentov\nje pre posúdenie nároku na úroky z omeškania nepodstatná, pretože podstatný je len dátum splatnosti\nuvedenej na faktúre. Žalobca potom musí znášať negatívne dôsledky spojené s neunesením svojho\ndôkazného bremena. Podľa judikatúry totiž platí, že také hodnotenie dôkazov podľa kritérií uvedených\nv § 191 CSP, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť určitého skutkového tvrdenia nemožno potvrdiť ani\nvylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, pravdivosť tvrdení ktorej\nmala byť preukázaná (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 1/2010).\n8 Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu\nje dôvodné, pričom sa stotožnil s názorom žalovaného, že odôvodnenie napadnutého rozsudku\nvôbec nevyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie totiž za „odôvodnenie“ svojho\nrozhodnutia vzal v podstate doslovne odpísané odôvodnenie skoršieho zrušujúceho rozhodnutia\nodvolacieho súdu, ku ktorému doplnil inak málo zrozumiteľnú úvahu o vzdaní sa práva. Súd prvej\ninštancie vôbec nevysvetlil, ako ustálil spôsob určenia splatnosti ceny diela, z čoho mal za dokázané, že\ntáto splatnosť nastala, ako sa vyrovnal s obranou žalovaného. Spôsob, ktorý zvolil súd prvej inštancie\nna vyhovenie žalobe, celkom jednoznačne vyvoláva dojem snahy vybaviť náročnú vec bez ohľadu na\nkvalitu a správnosť konečného vybavenia. Podľa § 390 CSP však odvolací súd nemohol rozsudok súdu\nprvej inštancie znova zrušiť, ale musel sám rozhodnúť vo veci samej.\n9 K námietke žalovaného, že žalobca stratil spôsobilosť na právne úkony, odvolací súd uviedol, že\nnezistil, že jeho spôsobilosť na právne úkony by bola obmedzená, a teda že by existovala procesná\nprekážka v podobe nedostatku spôsobilosti žalobcu samostatne konať pred súdom.\n\n10 Taktiež sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca\npreukázal splnenie podmienok vzniku nároku na úroky z omeškania. Takýto záver nevyplýval ani z\npredošlého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, preto samo odpísanie jeho odôvodnenia do\nnapadnutého rozsudku tento záver nijako nepotvrdzuje. Odvolací súd v predošlom zrušujúcom uznesení\nuložil súdu prvej inštancie riadne zistiť okolnosti odovzdania diela a predovšetkým svoje rozhodnutie\nriadne odôvodniť, keďže hlavnou výhradou voči jeho rozsudku bolo porušenie práva na spravodlivý\nproces nedostatočným odôvodnením. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia úroku z omeškania,\nktorý počíta od dátumu splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu diela. Súd\nprvej inštancie správne posudzoval právne vzťahy medzi stranami zo zmluvy o dielo podľa tretej časti\nObchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v roku 2008 sa\ntouto časťou spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, že sa týkajú ich\npodnikateľskej činnosti. Žalobca bol podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka,\nžalovaný sa považoval za podnikateľa podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a vykonávanie\nmontážnych prác na stavbe celkom zjavne patrilo k ich podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie\ntiež správne posudzoval zmluvu medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu o dielo v zmysle § 536\nObchodného zákonníka, keďže výťah je celkom zrejme hmotne zachytený výsledok činnosti a okrem\ntoho aj montáž časti stavby, teda dielom v zmysle § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka cena diela bola\nmedzi stranami dohodnutá v súlade s § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka pevnou sumou. Podľa § 548\nods. 1 Obchodného zákonníka vzniká nárok na cenu diela v zásade vykonaním diela, čo treba vykladať\nv súlade s § 554 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však z § 263 Obchodného zákonníka vyplýva,\nže ustanovenie § 548 Obchodného zákonníka nie je kogentné, teda strany sa od neho môžu svojou\ndohodou odchýliť. Strany zmluvy teda môžu dohodnúť, že nárok na cenu diela nevznikne len prostým\nvykonaním diela, ale naplnením ďalších podmienok, napríklad predložením a potvrdením súpisu prác,\nvykonaním určitej skúšky, predložením osvedčenia tretej osoby (porov. aj § 555 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, od ktorého sa však podľa § 263 Obchodného zákonníka takisto možno odchýliť). Pretože\nvšetky ustanovenia Obchodného zákonníka o vykonaní diela sú dispozitívne, je pre posúdenie vzniku\nnároku na cenu diela rozhodná v prvom rade úprava tejto otázky v zmluve o dielo. V prerokúvanej veci\nboli podmienky vzniku nároku na cenu diela obsiahnuté v už citovanom čl. IV označenom ako „platobné\npodmienky“ písm. A, podľa ktorého 90% ceny diela bol žalobca oprávnený vyúčtovať po dodaní materiálu\na skutočne prevedených prác odsúhlasených stavbyvedúcim diela, a zvyšných 10% mohol žalobca\nvyúčtovať po úspešnom vykonaní úradnej skúšky za prítomnosti autorizovanej osoby TÜV Slovakia,\ns.r.o. Podľa odvolacieho súdu nemožno citované ustanovenie z objektívneho pohľadu tretej osoby (§\n266 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka) vykladať inak než tak, že až po splnení týchto podmienok\nžalobcovi vznikol zmluvný nárok na vystavenie faktúry, teda vyúčtovanie príslušnej časti ceny diela. Na to\nnadväzovala úprava čl. IV písm. B, podľa ktorého bola lehota splatnosti faktúr 30 dní od ich doručenia. Zo\nvzájomného spojenia písm. A a B je však podľa odvolacieho súdu zrejmé, že táto lehota nemohla začať\nplynúť, ak príslušná časť ceny diela nebola vyúčtovaná oprávnene, teda ak neboli splnené podmienky\nurčené v čl. IV písm. A zmluvy. Preto nemožno akceptovať názor žalobcu, že nie je podstatné, kedy\ndošlo k naplneniu týchto podmienok, ale podstatný je len dátum splatnosti na faktúre. Ak by tomu tak\nbolo, bola by podrobná úprava platobného režimu v čl. IV písm. A zmluvy o dielo celkom zbytočná.\nRovnako nemožno súhlasiť s tým, že tieto podmienky sú splnené odovzdaním protokolu žalobcovi 23.\nseptembra 2009, keďže tým nie je nič povedané o súpisoch prác podpísaných stavbyvedúcim a o\ndátume úradnej skúšky za prítomnosti TÜV Slovakia, s.r.o. Podľa čl. IV písm. C zmluvy o dielo potom\nplatilo, že nárok na úrok z omeškania vznikal zhotoviteľovi (žalobcovi) pri nedodržaní termínu platby.\nAj toto ustanovenie možno vykladať len v súvislosti s čl. IV písm. B tak, že nárok na úrok z omeškania\nvznikal len po nedodržaní termínu platby určeného v súlade s celým čl. IV, teda 30 dní po doručení\nfaktúry vystavenej po splnení podmienok čl. IV písm. A. Takáto úprava inak obsahovo zodpovedá §\n369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013, podľa ktorého, ak je dlžník\nv omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy\núroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Predpokladom vzniku nárokov na úrok z omeškania je tak\npredovšetkým omeškanie dlžníka, čo je vyslovene uvedené aj v čl. IV písm. C zmluvy. Podľa § 365\nObchodného zákonníka bol pritom dlžník v omeškaní, ak nesplní záväzok riadne a včas. Podľa § 340\nods. 1 Obchodného zákonníka bol potom dlžník povinný splniť záväzok predovšetkým v čase určenom\nv zmluve. V prerokúvanej veci bol teda čas plnenia záväzku určený v čl. IV písm. B na dobu 30 dní\npo oprávnenom vyúčtovaní príslušnej časti ceny diela, teda po splnení podmienok čl. IV písm. A. Až\nmárnym uplynutím tejto doby sa dlžník (žalovaný) mohol dostať do omeškania a veriteľovi (žalobcovi)\nmohol vzniknúť nárok na úroky z omeškania. Zo zisteného skutkového stavu však nevyplýva, kedy\n\nv prerokúvanej veci boli splnené podmienky čl. IV písm. A zmluvy, teda kedy bol žalobca oprávnený\nvyúčtovať žalovanému príslušnú cenu diela. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu neuniesol dôkazné\nbremeno v tomto smere, preto odvolací súd musel prijať záver, že žalobca nedokázal, či vôbec a kedy\nsa žalovaný dostal do omeškania so svojím záväzkom zo zmluvy o dielo.\n11 Odvolací súd nad rámec uvedeného doplnil, že za istých okolností by nárok žalobcu na zaplatenie\nčastí ceny diela v zmysle čl. IV písm. A zmluvy o dielo mohol vzniknúť aj bez existencie podpísaného\nsúpisu prác a bez vykonania úradnej skúšky za prítomnosti autorizovanej osoby TÜV Slovakia,\ns.r.o. Podľa judikatúry má totiž dohoda o tom, že predpokladom vzniku nároku na cenu diela je až\npodpísanie preberacieho protokolu, povahu odkladacej podmienky podľa § 36 Občianskeho zákonníka.\nAk objednávateľ napriek riadnemu vykonaniu diela protokol nepodpíše, môže ísť o zámerné zmarenie\ntejto podmienky zo strany objednávateľa, keďže jemu je nesplnenie podmienky (nepodpísanie protokolu)\nna prospech, pretože nemusí plniť povinnosť zo zmluvy zaplatiť cenu diela. Potom je možné podľa §\n36 ods. 3 OZ neprihliadať na podmienku o fakturácii až po podpísaní protokolu a objednávateľ bude\npovinný cenu diela zaplatiť po ukončení prác (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/19/2006). Rovnakú\npovahu podmienky podľa § 36 OZ má požiadavka zabezpečiť prítomnosť tretej osoby (TÜV Slovakia,\ns.r.o.), ktorej zámerné nesplnenie zo strany žalovaného by mu mohlo byť na neprospech, takže by sa\nv takomto prípade na ňu tiež neprihliadalo. Žalobcovi by tak mohol vzniknúť nárok na vyúčtovanie ceny\ndiela aj bez splnenia podmienok čl. IV písm. A zmluvy a žalovaný by sa tak mohol dostať do omeškania\ns jej zaplatením. Žalobca však podľa zisteného skutkového stavu nedokázal, že by stavbyvedúci stavby\nodmietol súpisy vykonaných prác podpísať alebo že by bola zmarená účasť TÜV Slovakia, s.r.o., na\núradnej skúške diela, a čo je podstatné, nedokázal, kedy by sa tak stalo mať, teda od kedy by sa malo\nneprihliadať na podmienky uvedené v čl. IV písm. A zmluvy. Ani na základe toho tak nemožno ustáliť,\nči sa žalovaný dostal do omeškania so svojím záväzkom.\n12 Na záver odvolací súd skonštatoval, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný cenu\ndiela vymedzenú v čl. III zaplatil, sporné zostávalo, či sa tak stalo načas alebo neskoro, teda či už v\nčase jednotlivých čiastkových plnení (§ 329 Obchodného zákonníka) už bol v omeškaní v zmysle §\n365 Obchodného zákonníka alebo nie. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k\nzáveru, že žalobca v konaní nedokázal, že by žalovaný v čase týchto plnení bol v omeškaní, čo je ale\nnevyhnutným predpokladom nároku na úrok z omeškania tak v zmysle čl. IV písm. C zmluvy o dielo,\nako aj § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.\n13 Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) a žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, alternatívne aby ho\nzmenil tak že žalobe vyhovie v celom rozsahu a dovolateľovi prizná nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania, odvolacieho konania a konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%. Prípustnosť\ndovolania vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n14 V rámci vymedzenia dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné v dôsledku toho, že odvolací súd sa\nnevysporiadal so skutkovými a právnymi argumentami žalobcu, ako aj s predloženými dôkazmi.\nPoukázal na body 8 a 12 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorých odvolací súd skonštatoval, že\nneboli preukázané požiadavky v zmysle čl. IV písm. A zmluvy o dielo a následne, že žalovaný nenavrhol\nžiadne dokazovanie v naznačenom smere. Taktiež uviedol, že vyvstáva podozrenie, že v bodoch 12\na 14 odvolací súd zamenil žalobcu so žalovaným, nakoľko v úvodnej vete bodu 12 spomenul žalobcu\nako nositeľa dôkazného bremena. Pri predpoklade, že odvolací súd mal na mysli žalobcu ako subjekt,\nktorý nenavrhol žiadne dokazovanie, toto konštatovanie nemá oporu v obsahu spisu, keďže žalobca\nuž vo vyjadrení k odporu predložil protokol o odovzdaní a prevzatí dokumentácie spolu s príslušnými\ncertifikátmi a inšpekčnými správami vzťahujúcimi sa k jednotlivým výťahom. O uvedené dôkazy opieral\nžalobca svoju argumentáciu počas celého konania. Ďalej dovolateľ namietal i konštatáciu odvolacieho\nsúdu uvedenú v bode 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalobca nepredniesol žiadne\nskutkové tvrdenia ohľadom toho, kedy boli naplnené podmienky vzniku nároku na cenu diela podľa čl.\nIV zmluvy, v súvislosti s čím uviedol, že počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 9. októbra 2017 sa\nvyjadroval k okolnostiam pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela, čo je zaznamenané aj v zápisnici\nna strane 2. Taktiež na pojednávaní dňa 29. januára 2015 sa žalobca vyjadroval k daným okolnostiam,\nkedy zdôraznil najmä činnosť certifikačného orgánu, ktorý vykonal odbornú skúšku. Okrem toho, všetky\nrelevantné dôkazy vyplývajú aj zo samotných predložených listinných dôkazov. Za nezrozumiteľné\npovažoval dovolateľ aj konštatovanie odvolacieho súdu týkajúce sa otázky posúdenia vzniku nároku\n\nna úroky z omeškania a mal za to, že argumentácia žalobcu týkajúca sa tejto otázky bola odvolacím\nsúdom účelovo vytrhnutá z kontextu, v dôsledku čoho odvolací súd skonštatoval neunesenie dôkazného\nbremena, ako aj bremena tvrdenia. V tejto súvislosti dovolateľ opätovne poukázal na ním predložené\nlistinné dôkazy, ako aj na skutočnosť, že žalovaný nenamietal žiadne vady až do začatia súdneho\nkonania a faktúry s oneskorením zaplatil. Uviedol, že odvolací súd sa obsahom kľúčových listinných\ndôkazov ani nezaoberal, len v stručnosti sa vyjadril o protokole, avšak o certifikátoch a inšpekčných\nsprávach nie.\n15 Dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) dovolateľ vymedzil tým, že napadnuté rozhodnutie\nzáviselo od otázky, či dôkazy predložené žalobcom, resp. ich vydanie a odovzdanie žalovanému, možno\ninterpretovať ako naplnenie požiadaviek v zmysle čl. IV písm. A zmluvy o dielo. Právnou otázkou je teda\ninterpretácia uvedeného ustanovenia zmluvy, konkrétne výklad v ňom uvedených pojmov ako dodanie\nmateriálu, skutočne prevedené práce, odsúhlasenie stavbyvedúcim diela a úspešné vykonanie úradnej\nskúšky za prítomnosti autorizovanej osoby. Nie je zrejmé, ako sa s danou právnou otázkou vysporiadal\nodvolací súd, nakoľko sa vôbec nevyjadril k certifikátom, ani inšpekčným správam, čím je sťažené aj\nvymedzenie nesprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd uviedol nezrozumiteľné konštatovanie,\nže protokol nehovorí nič o dátume úradnej skúšky, avšak tieto sa uvádzajú v certifikátoch. Z logiky\nveci, ako aj koncepcie zmluvy vyplýva, že úradnú skúšku za prítomnosti autorizovanej osoby možno\nvykonať až vtedy, keď je dielo hotové, resp. ukončené, to znamená, že predchádzajúce podmienky\nv zmysle čl. IV písm. A zmluvy musia byť naplnené, inak nie je čo úradne skúšať. Z predložených\ncertifikátov je zjavné, že sú opatrené pečiatkou aj podpisom osoby za certifikovaný orgán a zároveň\nobsahujú číslo zhody preukazujúce súlad s požiadavkami kladenými právnymi predpismi. Nie je zrejmé,\nakým spôsobom odvolací súd interpretuje pojem úradná skúška a autorizovaná osoba a prečo certifikáty\nv spojení s inšpekčnými správami nemožno interpretovať ako naplnenie zmluvných požiadaviek na\nvykonanie úradnej skúšky za prítomnosti autorizovanej osoby.\n16 Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.\n17 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie\nbolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP\na contrario) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné.\n18 Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú\npriniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať\nza mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového\nkonania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“\na dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako\ntretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n19 Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nrozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť\nprelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z\ntejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa\nmôže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr\nreštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).\n20 Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.\nj. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd\nje dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní\n(porovnaj § 428 CSP).\n21 V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania o. i. z ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým,\n\nže zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa\nktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n22 V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd konštatuje, že\nje viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP) a zároveň uvádza, že odvolací\nsúd sa podrobne a dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami, ako aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP).\n23 Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP sú: a)\nzásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces\npredstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde\na v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.\nIntegrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie\ncitované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak\nmiera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú\nzákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ [čo\nvyplýva aj z doteraz platnej konštantnej judikatúry NS SR k ust. § 237 ods. 1 písm. f) OSP (teraz\nust. § 420 písm. f/ CSP) a judikatúry Ústavného súdu SR] sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v\nspore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie súdu vo veci, ani\njeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na ktoré súd vo veci\nrozhodol.\n23 Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez\nakejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov\n(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).\n24 Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti opakovane zdôraznil, že pre záver o existencii\nprocesnej vady konania v zmysle ust. § 237 ods. 1 OSP (teraz ust. § 420 písm. CSP) nie je významný\nsubjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že sa súd dopustil takej vady, ale rozhodujúce je výlučne\nzistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (k tomu viď napríklad\nrozhodnutia sp. zn. 1Cdo/6/2014, 2Cdo/609/2015, 3Cdo/409/2015, 4Cdo/143/2015, 5Cdo/238/2015,\n6Cdo/30/2016, 7Cdo/371/2015, 8Cdo/34/2016).\n25 Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že postup súdu, ktorý vykazuje znaky procesnej vady\nkonania, nemá automaticky za následok odňatie možnosti sporovej strany konať pred súdom s\nnásledkom nevyhnutného zrušenia inak vecne správneho rozhodnutia, ak týmto nesprávnym procesným\npostupom nedošlo k určitému rozsahu, či takej intenzite a závažnosti porušenia, ktoré by možnosť\nkonať pred súdom strane sporu celkom odňalo, resp. ak taký procesne nesprávny postup nemal\nv konečnom dôsledku vplyv na vecnú správnosť výroku súdneho rozhodnutia. Opačný prístup by\nznamenal len formálne posudzovanie dôvodov prípustnosti dovolania, pričom dovolací súd naopak\nzdôrazňuje materiálne nazeranie aj na procesné práva strán v sporovom súdnom konaní. V prípade\nprípustnosti dovolania z dôvodu podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (teraz § 420 písm. f/ CSP) musí ísť o\nvýnimočný prípad takého procesného pochybenia súdu, ktoré vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej\ndôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením\nnapadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“ (porovnaj zjednocujúce Stanovisko\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2/2016 z 3.12.2015 k výkladu ust.\n§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2016).\n\n26 K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd konštatuje, že žalobca si uplatnil\núrok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktorými (ako zhotoviteľ diela) účtoval žalovanému\ncenu za vykonanie diela podľa zmluvy o dielo. V článku IV. označenom platobné podmienky zmluvy\no dielo účastníci zmluvy dojednali splatnosť ceny diela. Odvolací súd pre hodnotenie veci považoval\nza podstatné a preukázané naplnenie platobných podmienok podľa článku IV písm. A zmluvy o dielo.\nDovolací súd poukazuje na záver odvolacieho súdu uvedený v bode 12 napadnutého rozhodnutia a\ndodáva, že ES certifikáty viažuce sa k dodávkam výťahov a k nim sa viažuce inšpekčné správy boli\nžalobcom predložené až v dovolacom konaní. Z protokolu o odovzdaní diela a prevzatí dokumentácie\nz 23. septembra 2009 (č.l. 47 spisu), ktorý bol predložený žalobcom nie je zrejmé, kedy (dátum) boli\ncertifikáty vydané pred 23. septembrom 2009, teda pred dátumom odovzdania diela. Naviac, žalovaný\nv konaní odovzdanie diela k uvedenému dátumu rozporoval, a tým aj nárok na úrok z omeškania s\npoukazom na obsah IV platobných podmienok.\n27 Dovolací súd súhlasí s názorom, že v konaní nebolo preukázané naplnenie platobných podmienok\npodľa IV bod a písm. A, bod 1 a 2 zmluvy o dielo, súhlasí s bodom 12 rozsudku odvolacieho súdu\na hodnotením predloženého listinného dôkazu protokolov o kontrole a súhlasí s názorom odvolacieho\nsúdu, že skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe, ako aj v ďalších podaniach žalobcu nesmerovali k\npreukázaniu naplnenia platobných podmienok podľa bodu IV bod a zmluvy o dielo, keď až po preukázaní\nnaplnenia týchto platobných podmienok bol žalobca oprávnený fakturovať cenu za dielo v súlade s týmto\nustanovením zmluvy o dielo a bolo možné až následne vyhodnotiť oprávnenie žalobcu účtovať úrok z\nomeškania podľa jednotlivých faktúr a teda aj časový rozsah účtovaného úroku z omeškania. Protokol o\nodovzdaní diela je s dátumom 23. septembra 2009, pričom v konaní bolo sporné, či k odovzdaniu diela\nvzhľadom na dojednanie platobných podmienok v bode IV zmluvy uvedeným dátumom a podpísaním\nprotokolu tak, ako bol podpísaný, došlo, keď žalobca naviac konkrétny dátum viažuci sa k naplneniu\nčlánku IV a bod 2 zmluvy o dielo, v skutkových tvrdeniach neuvádza. Žalobca v sporovom konaní\nzastúpený advokátom bol povinný v rovine skutkových tvrdení preukázať prioritne naplnenie článku IV\nbod A zmluvy o dielo a na to nadväzujúce oprávnenie účtovať úroky z omeškania podľa článku IV bod\nC zmluvy o dielo.\n28 Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu zodpovedá právu žalobcu na spravodlivý\nsúdny proces, keď odvolací súd vecne a argumentačne správne podrobne a dostatočne vysvetlil a\nvysporiadal sa s obsahom súdneho spisu a zisteného skutkového stavu. Dovolací súd zdôrazňuje, že\nžalobca v žalobe neuviedol presnú dobu, za ktorú si uplatňuje úrok z omeškania podľa jednotlivých faktúr\n(túto dobu nešpecifikoval počtom dní, prípadne vymedzením obdobia a pod.) a súčasťou súdneho spisu\nnie sú ani faktúry na zaplatenie úroku z omeškania, z ktorej by uvedené údaje vyplývali.\n29 Na pojednávaní dňa 9. októbra 2017 (č.l. 178 spisu) žalobca tvrdil, že úroky sú uplatnené od\n23. septembra 2009, kedy bol uzavretý protokol o odovzdaní diela (č.l. 179 spisu). Žalobca na tomto\npojednávaní poukazoval, že v uvedený deň 23. septembra 2009 boli odovzdané dokumenty - certifikát\nvýťahov, konštrukčná dokumentácia, inšpekčná správa. Tieto boli odovzdané a žalovaným nenamietané.\nTvrdil, že montáž prebehla 23. septembra 2009, ktorá zo strany žalovaného nebola žiadnym dôkazom\nspochybnená. Tieto tvrdenia je však možné viazať iba vo vzťahu k uplatneniu časti úrokov z omeškania,\nteda vo väzbe na bod IV písm. A bod 2 zmluvy o dielo, nie vo vzťahu k bodu IV písm. A bod 1 zmluvy\no dielo, keď predmetom účtovania úroku z omeškania je úrok z omeškania aj s úhradou faktúr, ktoré\nboli vystavené a bola na nich určená splatnosť pred dátumom odovzdania diela a dokonca aj pred\ndátumom uvedeným na certifikátoch, ktoré predložil žalobca v dovolacom konaní, ktoré majú dátum\nvystavenia vrátane inšpekčných správ jednotný 6. júla 2009. Dovolací súd konštatuje, že ani z vyjadrenia\nžalovaného (č.l. 167) nie je preukázané naplnenie čl. IV bod A, 1 a 2 zmluvy o dielo a obdobne takýto\nzáver nevyplýva ani zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29. januára 2015 (č.l. 102 spisu).\n30 Čo sa týka dovolateľom tvrdenej nezrozumiteľnosti rozsudku odvolacieho súdu v bode 12\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, tento bod rozsudku treba posudzovať v kontexte s obsahom\ncelého rozhodnutia odvolacieho súdu, čo v konečnom dôsledku podľa dovolacieho súdu nespôsobuje\nnezrozumiteľnosť rozsudku odvolacieho súdu (zrejme chyba namiesto žalovaný žalobca v druhej vete\nbodu 12 rozsudku odvolacieho súdu) a tieto závery obsahu rozsudku odvolacieho súdu ako celku\nkorešpondujú s obsahom celého rozhodnutia odvolacieho súdu, nato nadväzujúcich a predchádzajúcich\nbodov rozsudku odvolacieho súdu vrátane bodu 22. Dovolací súd taktiež nezistil, že by odôvodnenie\nrozsudku odvolacieho súdu nevyplývalo zo zisteného skutkového stavu a nebolo súladné s obsahom\nsúdneho spisu.\n31 Pre doplnenie dovolací súd v tejto súvislosti opakuje, že certifikáty neboli žalobcom predložené do\nrozhodnutia odvolacieho súdu (viď obsah žaloby a jej prílohy, vyjadrenie k odporu č.l. 45 spisu, pričom\nneboli predložené v konaní ani protistranou - č.l. 66-67 spisu). Dovolací súd bol povinný vychádzať\n\nzo skutkového stavu zisteného v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Na dôkazy\npredložené v dovolacom konaní nie je možné prihliadať s poukazom na § 442 CSP. Hodnotenie\nodvolacieho súdu v napadnutom rozsudku vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktoré má oporu\nv obsahu súdneho spisu a súdneho konania, v ktorom žalobca nepreukázal naplnenie článku IV bodu\nA písm. l a 2 zmluvy o dielo, preto nie je možné podľa jednotlivých faktúr posúdiť oprávnenosť a\nsprávnosť účtovania úroku z omeškania, keďže zo strany žalobcu nebolo skutkovo vymedzené ani\ndôkazmi preukázané, v akom rozsahu došlo k omeškaniu žalovaného so zaplatením účtovanej ceny\ndiela a tým aj nároku na úrok z omeškania podľa článku IV bod C zmluvy o dielo.\n32 Potom je bez relevancie tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd „opomenul“ zohľadniť skutočnosti\nvyplývajúce z certifikátov. Keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu neboli\nsúdmi hodnotené certifikáty, ich obsah a inšpekčné správy, ich obsah ako dôkazy, lebo neboli stranami\nako dôkazy predložené, predložený bol len protokol o odovzdaní diela, z ktorého obsahu vyplýva\nhodnotenie odvolacím súdom v bode 12 rozsudku, pričom samotný protokol o odovzdaní diela údaje\nviažuce sa k dátumu vydaniu certifikátov a inšpekčných správ neobsahuje\n33 V súvislosti s dovolacou námietkou, ktorou dovolateľ namietal konštatáciu odvolacieho súdu uvedenú\nv bode 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalobca nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia\nohľadom toho, kedy boli naplnené podmienky vzniku nároku na cenu diela podľa čl. IV zmluvy, dovolací\nsúd poukazuje na to, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\nnedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať\nnové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení,\nuž len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od\nsúdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať dokazovanie.\nDovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej\ninštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových\nokolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy nižších inštancií ako skutkové súdy, a\nnie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd,\na jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole\npostupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a\nči konajúci súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd tieto vady v prejednávanej veci nezistil.\n34 Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolací súd nezistil žiaden dôvod, na základe ktorého by zo strany\nodvolacieho súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v dôsledku nepreskúmateľnosti\na nezrozumiteľnosti rozsudku odvolacieho súdu. Keďže dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, proti ktorému nie je procesne prípustné, dovolací súd ho podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP\nodmietol.\n35 Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP, avšak nevymedzil a nekonkretizoval právnu otázku zameranú na interpretáciu alebo\naplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená, a teda nevymedzil tento dovolací dôvod tak, ako zákon predpokladá v ustanoveniach §\n432 ods. 1 a 2 CSP. Za právnu otázku zameranú na nesprávne právne posúdenie veci nemožno\npovažovať dovolateľom uplatnenú námietku týkajúcu sa interpretácie ustanovenia zmluvy o dielo v\nsúvislosti s dôkazmi predloženými žalobcom, a rovnako ani výklad v ňom uvedených pojmov. Námietky\nspočívajúce v tvrdeniach, že nie je zrejmé, ako sa s danou otázkou vysporiadal odvolací súd a\nprečo certifikáty v spojení s inšpekčnými správami nemožno interpretovať ako naplnenie zmluvných\npožiadaviek na vykonanie úradnej skúšky za prítomnosti autorizovanej osoby, ktoré dovolateľ uviedol v\nrámci vymedzenia dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, taktiež nemožno považovať\nza naplnenie požiadavky vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP, nakoľko ide o\nnámietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa skutkového stavu, ktoré spadajú pod\ndovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, pričom s týmito sa už dovolací súd v rámci dovolacieho\ndôvodu podľa § 420 písm. f) CSP vysporiadal. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania\nz ustanovenia 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom\na uviesť, ako ju riešil odvolací súd a zároveň podať svoje vysvetlenie, ako mala byť táto otázka\nsprávne riešená (viď napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/216/2017). Zároveň je potrebné\nzdôrazniť, že sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie\n\nsprávnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky,\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.\n36 Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že v dôsledku nevymedzenia dôvodu dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP zákonom požadovaným spôsobom, dovolací súd aj v tejto časti dovolanie\npodľa § 447 písm. f) CSP odmietol.\n37 V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania\nproti žalobcovi ako neúspešnej strane (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP).\nKeďže však podľa obsahu spisu žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového\nporiadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal\n(k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn.\n7Cdo/14/2018).\n38 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cob/65/2018", "guid": "1800a85a-7042-4752-8956-a1fdf105ac3c:8fe80f49-4f76-44bb-b22a-56d850269d30", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "80fcd683-e8ca-4cfd-94f3-ab10eb6e258a:1035f51e-2712-484b-9b80-e1206ffbc4a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5112240079.1", "spisova_znacka": "4Cdo/143/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/143/2015 z 28. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-28", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5112240079.1"}, {"guid": "223e0474-1078-4594-9a18-b23f19ddbfa6:92064149-c6b5-4744-add5-c3bbb5effe6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/34/2013", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/34/2013 z 31. 5. 2013", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2013-05-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/223e0474-1078-4594-9a18-b23f19ddbfa6:92064149-c6b5-4744-add5-c3bbb5effe6f"}], "citovane_v": []}