{"guid": "af13d95d-258a-4a0d-af38-7f1c6d997edb:bc506550-4668-4ecf-bc33-b2a26bf52008", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2", "spisova_znacka": "1KO/36/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/36/2020 z 25. 5. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2021, sp. zn. 1KO/36/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2", "identifikacne_cislo": "8520201841", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-05-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Príslušnost"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b.odsek-1", "nazov": "§ 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-59b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/355#paragraf-59b", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc506550-4668-4ecf-bc33-b2a26bf52008", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1KO/36/2020\n8520201841\n25. 05. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra\nMelichera a členov senátu JUDr. Ľubora Šeba, JUDr. Márie Trubanovej, PhD., JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. (sudca spravodajca), JUDr. Zdenky Reisenauerovej, JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Miroslavy\nJanečkovej, v spore žalobkyne G. J., bytom X.. D.. Y. XX, R.N., proti žalovanému Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, Bratislava, o návrhu na vydanie\nneodkladného opatrenia, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/253/2020, o nesúhlase\nKrajského súdu v Bratislave s postúpením veci Okresným súdom Stará Ľubovňa, takto\nrozhodol:\nNesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci\n\nje\n\nd ô v o d n ý.\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Stará Ľubovňa (ďalej aj „súd prvej inštancie“\nalebo „okresný súd“) domáhala, aby súd nariadil žalovanému neodkladným opatrením zdržať sa\núkonov, ktorými by dával za povinnosť zamestnávateľom žiadať od svojich zamestnancov pri vstupe\ndo prevádzky preukazovanie sa dokladom o svojom zdravotnom stave a zdržať sa úkonov, ktorými\nby dával za povinnosť majiteľom prevádzok žiadať od svojich zákazníkov pri vstupe do prevádzky\npreukazovanie sa dokladom o svojom zdravotnom stave. Vo veci samej žiadala, aby súd určil, že\nvyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ÚVZ SR) č. 16 zo dňa 30.\n10.2020 a č. 20 a 21 zo 6. 11 2020 sú neplatné. Žiadala aj náhradu trov konania. Podľa označených\nvyhlášok sú prevádzkovateľ zariadenia ale i zamestnávateľ oprávnení požadovať od osôb vstupujúcich\ndo príslušných priestorov predloženie dokladu, ktorý preukazuje negatívny výsledok testu na ochorenie\nCOVID-19. Citáciami zo zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti upozornila na skutočnosť, že\nvýsledok výteru z nosohltanu antigénovým testom je súčasťou zdravotnej dokumentácie danej osoby,\naj na to, že žiaden zamestnávateľ ani majiteľ prevádzky nie sú v zmysle zákona oprávnení nahliadať\ndo zdravotnej dokumentácie. Poukázala na výhrady Úradu na ochranu osobných údajov k predmetnej\nvyhláške a jej rozpor s nariadením GDPR aj so zákonom o ochrane osobných údajov č. 18/2018\nZ.z. Keďže samotný výter je zdravotným úkonom, je zdravotník povinný informovať dotknutú osobu,\npoučiť ju a vyžiadať informovaný súhlas. Pokiaľ osoba po náležitom poučení, s vyšetrením nesúhlasí,\nnemôže byť zdravotný výkon vykonaný a osobu nie je možno nijako sankcionovať. Spomenula aj\nvyjadrenia vlády SR o dobrovoľnosti plošného testovania a nemožnosti ukladať sankcie, pokiaľ sa ho\nniekto nezúčastní. Žalobkyňa pripomenula, že podľa Zákonníka práce zamestnanec nemá povinnosť\ninformovať zamestnávateľa o svojom zdravotnom stave, ani zamestnávateľ nemá právo vyžadovať od\nneho výsledky zdravotných testov. V ďalšej časti poukázala na skutočnosť, že z ústavného zákona\nč. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového\nstavu nevyplýva žiadne oprávnenie zamestnávateľov či majiteľov prevádzok vyžadovať zdravotnú\ndokumentáciu. Vláda SR síce núdzový stav vyhlásila, ale nešpecifikovala žiadne obmedzenia, to\nurobila až v následnom uznesení a odporučila hlavnému hygienikovi vydať vyhlášku, kde budú uložené\npovinnosti, ktoré sú predmetom návrhu na neodkladné opatrenie. Uznesenie vlády a vyhláška ÚVZ SR\nvšak nemajú právnu silu zákona. Z uvedeného vyvodila záver, že zamestnávatelia, majitelia prevádzok,\n\nale ani policajti nemajú možnosť kontrolovať výsledky testu na Covid-19, pokiaľ sa nezmení ústavný\nzákon č. 227/2002 Z.z. Upozornila aj na možné porušenie lekárskeho tajomstva, ochrany osobných\núdajov a neprimeraný nátlak na obyvateľov, aby sa zúčastnili testovania.\nNa záver spomenula\nnebezpečenstvo závažných právnych následkov, ktorými môžu v budúcnosti čeliť zamestnávatelia alebo\nprevádzkovatelia zariadení, ak by potvrdenie o negatívnom teste na Covid-19 vyžadovali.\n2. Okresný súd uznesením z 13. novembra 2020 č. k. 8C/41/2020-21 postúpil spor Krajskému súdu v\nBratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) z dôvodu vyslovenia svojej nepríslušnosti. Okresný\nsúd mal zato, že je evidentné, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala neplatnosti správnych aktov\nžalovaného. Bez ohľadu na to, či je predmetná žaloba dôvodná, resp. prípustná, je zrejmé, že sa týka\nsprávneho práva, ktoré upravuje postavenie a úlohy žalovaného, pri výkone ktorých došlo k vydaniu\nnamietaných správnych aktov. Najmä však nejde o súkromno-právny spor, alebo inú súkromnoprávnu\nvec, ktorú by mal rozhodovať civilný súd.\n3. Správny súd nesúhlasil s postúpením veci z dôvodu, že vec nepatrí do agendy správneho súdnictva\na vec preto v zmysle § 18 ods. 4 SSP predložil na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“). Uviedol, že správny súdny poriadok nepozná\npojem neodkladné opatrenie, ani ho správny súd nemá právomoc nariadiť. Poukázal na skutočnosť,\nže predmetné vyhlášky ÚVZ SR sú všeobecnezáväzným právnym predpisom a nemôžu byť, ani\nnie sú správnym aktom. Pripomenul uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 287/2014, podľa\nktorého vyhláška orgánu verejnej správy sa nemôže preskúmať ako individuálny správny akt, keďže\nje všeobecnezáväzným právnym predpisom. Ústavnosť, resp. súlad s ústavou, ústavnými zákonmi\na medzinárodnými zmluvami, môže preskúmavať iba ústavný súd a iba na základe návrhu na to\noprávnených subjektov. Doplnil, že obdobný názor zaujal aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 15.10.2020\nsp. zn. 6 Sžk/11/2019.\n4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný\nna rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 SSP v spojení s § 11 CSP)\npo prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v\nBratislave s postúpením veci je dôvodný.\n5. Podľa § 18 ods. 4 SSP ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí\nz dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží\nna rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.\n6. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy,\nsa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde\n(§ 2 ods. 2 SSP). Nedovolené konanie alebo opomenutie orgánov verejnej správy musí mať formu\nrozhodnutia, opatrenia, nečinnosti alebo iného faktického zásahu. Pojmové vymedzenie spôsobilého\npredmetu preskúmavania súdom je dôležité pre žalobcu pri žiadaní ochrany\nv konaní pred správnym súdom. Žalobca musí nedovolené konanie alebo opomenutie orgánu verejnej\nsprávy opísať a právne kvalifikovať do niektorej z uvedených foriem zásahu\na na základe toho si zvoliť spôsob právnej ochrany tým, že uvedie druh žaloby, ktorou sa domáha\nochrany.\n7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy\na iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy\na rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n8. Podľa § 7 SSP písm. c) Správne súdy nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n9. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane verejného zdravia ak je potrebné nariadiť\nopatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo\npre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm.\n\ng)], úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva\n[§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.\n10. V zmysle úvodnej vety vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa\nnariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a\npriestorov zamestnávateľa č. 16/2020 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len\n„úrad“) podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) z dôvodu\npandémie ochorenia COVID-19 vydáva podľa § 59b zákona túto vyhlášku, ktorou nariaďuje podľa § 48\nods. 4 písm. e), s), x) a z) zákona tieto opatrenia pri ohrození verejného zdravia:\n11. Obdobné ustanovenie ako v predchádzajúcom bode obsahujú aj vyhlášky ÚVZ SR č. 20/2020 a\n21/2020.\n12. Kompetenčný senát sa vzhľadom k tomu, že mu vec bola predložená správnym súdom z dôvodu\nnesúhlasu s postúpením veci okresným súdom, pretože sa nejedná o vec patriacu do správneho\nsúdnictva, v prvom rade zameral na otázku, či predmet konania, tak ako ho vymedzila žalobkyňa, vrátane\npetitu jej žaloby, možno z hľadiska vecnej príslušnosti zaradiť do správneho súdnictva. Ustanovenie § 6\nSSP vymedzuje právomoc správnych súdov pozitívne a § 7 SSP negatívne, teda ustanovuje, aké prípady\nrozhodnutia alebo iné akty správne súdy nepreskúmavajú. Právomoc správneho súdu sa prekrýva s\nvecnou príslušnosťou. Pri skúmaní právomoci správny súd postupuje tak, že na základe žaloby vylúči, že\nnejde o žiadnu vec uvedenú v § 7 SSP. Uvedené ustanovenia vymedzujú negatívne procesné podmienky\ntýkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby.\n13. Primárnym účelom správneho súdnictva je poskytovanie ochrany subjektívnym právam fyzických a\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2, § 5 ods. 2). Priamy dotyk na týchto právach je u fyzických\na právnických osôb procesnou podmienkou spojenou s unesením ich aktívnej žalobnej legitimácie. O\npriamom dotyku na subjektívnych právach však možno hovoriť v zásade len pri individuálnych správnych\naktoch, teda takých, ktoré majú konkrétneho adresáta. Z tohto dôvodu preto správne súdnictvo vo\nvšeobecnosti neposkytuje ochranu vo vzťahu k všeobecne záväzným právnym predpisom orgánov\nverejnej správy. Adresátom týchto predpisov je totiž v zásade neurčitý počet osôb. Jedinou výnimkou v\ntomto smere v nadväznosti na bývalé znenie § 250zfa OSP naďalej zostáva preskúmavanie zákonnosti\nvšeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy v zmysle § 357 až 367 SSP. Pokiaľ preto\nzákon v § 3 ods. 1 písm. a) SSP spája administratívne konanie aj s vydávaním normatívnych správnych\naktov, je nutné pod týmito rozumieť práve všeobecne záväzné nariadenia obcí, miest, mestských častí\na samosprávnych krajov. Vzhľadom na to, že pri všeobecne záväzných právnych predpisoch nemožno\nvo vzťahu k ich adresátovi hovoriť o priamom dotyku na subjektívnych právach, aktívnu žalobnú\nlegitimáciu pri preskúmavaní zákonnosti všeobecne záväzných nariadení zákon zveruje vo všeobecnosti\nprokurátorovi a po novom pri ochrane verejného záujmu v oblasti životného prostredia aj zainteresovanej\nverejnosti (§ 359). Na preskúmavanie súladu všeobecne záväzného nariadenia s Ústavou SR však je\nnaďalej výlučne oprávnený len Ústavný súd SR v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) ústavy. Takýto\nmodel pritom prešiel aj kontrolou ústavnosti (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 2/2013\nz 12. novembra 2014). (FEČÍK, Marián. § 7 [Negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov]. In:\nBARICOVÁ, a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s.\n119.).\n14. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona č. 355/2007 Z.z. aj „napadnutých“ vyhlášok ÚVZ SR\nmožno ich jednoznačne považovať za všeobecne záväzné právne predpisy. Nesprávne resp. neúplné\nsa javí tvrdenie okresného súdu, že ide o správne akty a preto ich majú preskúmať správne súdy.\nUstanovenie § 3 ods. 1 SSP ale dlhodobo i teória správneho práva totiž akty verejnej správy delí\nna normatívne správne akty a individuálne správne akty. Avšak ako je uvedené vyššie spomedzi\nnormatívnych právnych aktov prieskumu prostredníctvom správnych súdov podliehajú len všeobecne\nzáväzné nariadenia vydávané orgánmi samosprávy, lebo sú osobitne upravené v SSP a aj samotné\nznenie § 7 písm. c) SSP toto predpokladá.\n15. Žalobkyňa vo svojej žalobe navrhovala určenie neplatnosti vyhlášok ÚVZ SR č. 16/2020, č. 20/2020\na č. 21/2020. Na základe obsahu žaloby možno urobiť záver, že žalobkyňa fakticky teda navrhovala\nich zrušenie, pričom v texte žaloby opakovane zdôrazňovala, že sú v rozpore s Ústavou Slovenskej\n\nrepubliky, viacerými zákonmi i nariadením Európskej únie, teda všetko predpismi vyššej právnej sily ako\nje vyhláška ÚVZ SR. S odkazom na citované ustanovenia Správneho súdneho poriadku, najmä § 7\npísm. c), je možné urobiť záver, že súdnemu prieskumu prostredníctvom správnych súdov predmetných\nvyhlášok prípadne iných obdobných normatívnych právnych aktov chýba legislatívny rámec a zákonom\nstanovený rozsah prieskumu takýchto normatívnych aktov. Povedané inými slovami preskúmaniu týchto\nprávnych predpisov prostredníctvom správnych súdov chýba zákonné zmocnenie. Kompetenčný senát\npoukazuje v tejto súvislosti na rozsudok senátu Správneho kolégia z 15. októbra 2020 sp. zn. 6\nSžk/11/2019 a pomerne konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR (pozri rozhodnutia PL. ÚS 2/2013,\nPL. ÚS 37/2015, I. ÚS 387/2014), ktoré ohľadne neprípustnosti preskúmavania normatívnych právnych\naktov, teda všeobecne záväzných právnych predpisov verejnej správy v správnom súdnom konaní, s\nvýnimkou všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy, zaujali rovnaký názor ako\nkompetenčný senát najvyššieho súdu.\n16. Pretože vec môže byť prejednaná správnym súdom iba v prípade, keď z hľadiska predmetu konania\nide o také konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky,\nčo v danom prípade konštatovať nemožno, najvyšší súd súhlasí s názorom krajského súdu,\nže tu nejde o vec patriacu do správneho súdnictva. Kompetenčný senát sa zaoberal povahou podanej\nžaloby ako celku napriek skutočnosti, že bola čiastočne formulovaná ako návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, čo by zdanlivo mohlo okamžite vylučovať právomoc správneho súdu, keďže\ntento inštitút správny súdny poriadok nepozná. Na túto skutočnosť poukázal aj krajský súd. Podľa §\n55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. Aj Správny súdny poriadok\nobsahuje predbežný, dočasný inštitút, ktorým sa do času, keď bude rozhodnuté vo veci, upravujú pomery\nprejednávanej veci. Ide o uznesenie o odkladnom účinku správnej žaloby. Preto treba dôsledne skúmať\nobsah podaného návrhu (žaloby), najmä pokiaľ žalobca nie je právne zastúpený. Nie je náležité od\nneho vyžadovať exaktné formulácie. Pokiaľ by správny súd posúdil podanie ako návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia podľa CSP a vec by postúpil civilného súdu, len kvôli označeniu podania, i keď\npodľa obsahu by šlo napríklad o žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a\nžalobca by navrhoval inými slovami odklad napadnutého rozhodnutia, išlo by o nesprávny postup.\n17. Na záver kompetenčný senát najvyššieho súdu uvádza, že v zmysle príslušných ustanovení CSP\na SSP rozhodoval o nesúhlasu krajského súdu s postúpením veci okresným súdom, teda či vecne má\nkonať správny súd, ktorý mu vec predložil. Kompetenčný senát nerozhoduje o prípustnosti žaloby, o tom,\nči má šancu uspieť na súde, ktorý je povinný teraz vec rozhodnúť, ani či žalobca zvolil správny postup,\nani ako by mali či už strany konania alebo konajúci súd postupovať.\n18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kompetenčný senát najvyššieho súdu dospel k záveru,\nže v zmysle § 2, § 3, § 6 a § 7 písm. c/ SSP nejde o vec patriacu\ndo správneho súdnictva s tým, že súdy sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 CSP).\n19. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom\nhlasov 7 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:13749880-89cc-45bc-b56e-4f65c9091abe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/2015 z 17. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1"}, {"guid": "ussr:46c8d461-abcd-4e6c-8603-c7d653a4ad4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2013 z 12. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-12", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46c8d461-abcd-4e6c-8603-c7d653a4ad4c"}, {"guid": "ussr:8ad2f23b-633d-45d4-92ec-d8a21d9189ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8ad2f23b-633d-45d4-92ec-d8a21d9189ec"}, {"guid": "ussr:ac91faef-f7e8-4f52-9f0a-b6d3098a297f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2014 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac91faef-f7e8-4f52-9f0a-b6d3098a297f"}], "citovane_v": [{"guid": "af13d95d-258a-4a0d-af38-7f1c6d997edb:9d546bf0-eb33-4e94-a066-722d36965044", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2", "spisova_znacka": "1KO/36/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/36/2020 z 24. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2"}, {"guid": "af13d95d-258a-4a0d-af38-7f1c6d997edb:b8af3011-1a07-4fe2-b5f7-e15c38584d67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2", "spisova_znacka": "1KO/36/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/36/2020 z 24. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2"}, {"guid": "af13d95d-258a-4a0d-af38-7f1c6d997edb:d5f00bf0-b35d-4c5b-a84f-4c5a45b22f92", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2", "spisova_znacka": "1KO/36/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/36/2020 z 24. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8520201841.2"}]}