{"guid": "cefa7325-5103-4430-b2cb-dc2e753f688b:1fcb2288-1337-40ef-9006-97ba3fe57cd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5607203501.2", "spisova_znacka": "4Obdo/63/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/63/2019 z 25. 2. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2021, sp. zn. 4Obdo/63/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:5607203501.2", "identifikacne_cislo": "5607203501", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2021-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fcb2288-1337-40ef-9006-97ba3fe57cd4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5607203501.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5607203501.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5607203501.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/63/2019\n5607203501\n25. 02. 2021\nJUDr. Gabriela Mederová\nECLI:SK:NSSR:2021:5607203501.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX\nI. T., zastúpeného advokátskou kanceláriou Geško s. r. o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava 821\n08, IČO: 36 740 101, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie\nSNP 8, Banská Bystrica 975 66, IČO: 36 038 351, odštepný závod Lesy Slovenskej republiky, štátny\npodnik, Odštepný závod Semenoles Liptovský Hrádok, Pri Železnici 52, 033 01 Liptovský Hrádok,\nzastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Halajom, so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, o\nzaplatenie sumy 64.913,61 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod\nsp. zn. 9Cb/125/2009, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. júna 2016,\nč. k. 14Cob/176/2015-916, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí\ndruhým rozsudkom zo dňa 23. februára 2015, č. k. 9Cb/125/2009-828 uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi istinu 4.805,40 Eur s úrokom z omeškania 22,26 % ročne od 8. mája 2003 do\nzaplatenia. Vo zvyšnej časti istiny 60.108,21 Eur s úrokom z omeškania 24,25 % ročne od 8. mája 2003\ndo zaplatenia a úroku z omeškania 1,99 % ročne zo sumy 4.805,40 Eur od 8. mája 2003 do zaplatenia\nsúd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 1.955.587,50 Sk\n(64.913,61 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 24,25 % od 8. mája 2003 do zaplatenia. Žalobu\nodôvodnil tým, že dňa 6. mája 1998 bola uzavretá zmluva o nájomnom pestovaní semenáčikov a\nsadeníc lesných drevín medzi štátnym podnikom Semenoles (právny predchodca žalovaného) ako\nobjednávateľom a spoločnosťou Lesná škôlka, s.r.o., ako zhotoviteľom. Predmetom zmluvy o nájomnom\npestovaní bolo podľa článku I. vypestovanie semenáčikov a sadeníc lesných drevín dub zimný 1/0 a\n2/0 zo semena dodaného Semenolesom štátny podnik pri dodržaní platných legislatívnych podmienok a\njednorazového vysiatia semena na jar 1998 a preškôlkovanie semenáčikov borovice sosny v množstve\n300 000 kusov na plochách lesnej škôlky Trnovec. V článku III. zmluvy o nájomnom pestovaní sa\nobjednávateľ a dodávateľ dohodli na cene za semenáčiky dub 2/0 po 1,80 Sk/kus bez DPH, za\nškôlkovanie borovice sosny mala byť cena dojednaná v osobitnej prílohe, ktorá mala byť súčasťou\nzmluvy o nájomnom pestovaní. V súlade so zmluvou Lesná škôlka, s.r.o., vypestovala a odovzdala\nprávnemu predchodcovi žalovaného semenáčiky duba zimného 2/0 v počte 472 000 kusov, čo potvrdzuje\ninventúra semenáčikov a sadeníc štátneho podniku Semenoles, štátny podnik ku dňu 29. 10. 1999 (č.\nl. 17 súdneho spisu). V súlade so zmluvou Lesná škôlka, s.r.o., vykonala preškôlkovanie semenáčikov\nborovice sosny. Na jeseň 1999 a jar 2000 došlo k odovzdaniu a vyzdvihnutiu sadeníc borovice sosny\nžalovaným v množstve 78 000 kusov. Vzhľadom k tomu, že cena za škôlkovanie borovice sosny nebola\n\nv zmluve o nájomnom pestovaní dohodnutá, uzavreli žalovaný ako právny nástupca štátneho podniku\nSemenoles, štátny podnik a spoločnosť Lesná škôlka s.r.o., dňa 12. mája 2000 dodatok k zmluve o\nnájomnom pestovaní (č. l. 12 súdneho spisu). V dodatku k zmluve o nájomnom pestovaní sa dohodli,\nže výsadby schopné sadenice borovice sosny v množstve 78 000 kusov, vyzdvihnuté na jeseň 1999\na jar 2000 sa ohodnotia v cene 2,90 Sk/kus. Vyzdvihnuté sadenice boli vyfakturované a uhradené.\nV článku III. dodatku k zmluve o nájomnom pestovaní sa zmluvné strany dohodli, že zvyšok sadeníc\nbude predržaný do jesene 2000 a jari 2001. Zvyšok sadeníc borovice sosny bol odovzdaný v období\njeseň 2000 a jar 2001 v množstve 381 375 kusov. Dohodou medzi žalovaným, zastúpeným vtedajším\nriaditeľom N.. U. X., a spoločnosťou Lesná škôlka s.r.o., došlo k dojednaniu splatnosti ceny za odovzdané\nsadenice duba zimného a sadenice borovice sosny, vzhľadom na absenciu takejto dohody v zmluve o\nnájomnom pestovaní. Podľa tejto dohody cena bude splatná na základe faktúry vystavenej spoločnosťou\nLesná škôlka s.r.o., splatnou v lehote 14 dní odo dňa doručenia. Spoločnosť Lesná škôlka s.r.o., si\nuplatnila nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.105.987,50 Sk (36.712,06 eur) ako ceny za vypestované\na odovzdané sadenice borovice sosny v množstve 381 375 kusov (459 375 kusov - 78 000 kusov) po\n2,90 Sk faktúrou č. 1/2003 zo dňa 24. marca 2003, splatnou do 14 dní odo dňa doručenia. Spoločnosť\nLesná škôlka s.r.o., si uplatnila nárok na zaplatenie sumy vo výške 849.600 Sk (28.201,55 eur) ako ceny\nza vypestované a odovzdané sadenice duba zimného v množstve 472 000 kusov po 1,80 Sk faktúrou\nč. 2/2003 vystavenou dňa 24. marca 2003, splatnou do 14 dní odo dňa doručenia. Faktúry č. 1/2003 a\n2/2003 boli žalovanému doručené dňa 23. apríla 2003 a ich splatnosť nastala dňa 7. mája 2003. Dňom 8.\nmája 2003 sa žalovaný dostal do omeškania a k úhrade nedošlo. Dňa 24. marca 2003 uzatvoril žalobca\nako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou Lesná škôlka s.r.o. so sídlom Dolná č.\n2, Štúrovo 943 01, IČO: 34 147 705 ako postupcom, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok z\nobchodného styku so štátnym podnikom Semenoles, štátny podnik (právny predchodca žalovaného),\nv celkovej výške 1.955.587,50 Sk zo zmluvy o nájomnom pestovaní. Postúpenie pohľadávok žalobca\noznámil žalovanému dňa 16. februára 2007. Žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania s poukázaním\nna ustanovenie § 763a Obchodného zákonníka, podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako\n„ObZ“) platného a účinného ku dňu 8. mája 2003, ku dňu začatia omeškania vo výške úroku z omeškania\no 1 % vyššieho ako úroková sadzba určená podľa § 502 ObZ. Teda úroky za úvery, ktoré požadujú banky\nv mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Dopytom v banke žalobca zistil, že úroky za úvery boli\nv dobe uzavretia zmluvy vo výške 23,25 %.\n3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že Lesná škôlka, s.r.o., bola vymazaná\ndňa 4. augusta 2007. Dňa 24. marca 2003 uzavrela ako postupca s T.C. U. ako postupníkom Zmluvu\no postúpení pohľadávok, ktoré boli predmetom sporu. Za postupcu konal T. U. a postupníkom bol T.\nU., pričom nebolo sporné, že išlo o tú istú osobu. T. U. bol jedným z konateľov spoločnosti Lesná\nškôlka, s.r.o., pričom z obchodného registra vyplývalo, že mohol konať samostatne a bez obmedzenia\nza spoločnosť. Na platnosť zmluvy o postúpení nemalo vplyv, že za spoločnosť Lesná škôlka, s.r.o.,\nna strane postupcu vystupovala rovnaká osoba ako na strane postupníka. Z uvedeného mal súd prvej\ninštancie preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného bola daná právnym\nnástupcom, keďže spoločnosť Semenoles, štátny podnik zanikla zlúčením a preberajúcim podnikom sa\nstal žalovaný. Súčasne nebolo sporné, že sa vec týkala odštepného závodu žalovaného Semenoles\nLiptovský Hrádok.\n4. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v zmluve o nájomnom pestovaní cena za škôlkovanie 300 000 ks\nborovice sosny nebola dohodnutá. V dodatku k zmluve o nájomnom pestovaní sa zmluvné strany dohodli\nna cene za 78 000 ks borovice sosny vypestovanej zhotoviteľom a prevzatej objednávateľom za sumu\n2,90 Sk, od ktorej sumy odpočítali ceny semenáčikov dodaných objednávateľom vo výške 85 000 Sk,\ncenu prác v sume 36 964 Sk so započítaním pohľadávky objednávateľa z faktúr č. 194/98 a 195/98, čím\nzostala suma 74.799,57 Sk, napriek tomu bol v dodatku vytvorený zisk 74.000 Sk. Z takto „vytvoreného“\nzisku bolo zhotoviteľovi priznané 37.000 Sk. Z článku III. uvedeného dodatku vyplývalo, že zbytok\nsadeníc borovice sosny bude predržený do jeseň/2000/jar/2001. Zmluvné strany sa zaviazali v prípade\nvytvorenia zisku odpredajom sadeníc vzájomné vysporiadanie vypočítať ako v čl. II. uvedeného dodatku.\nZ uvedeného tak vyplývalo, že plnenie objednávateľa bolo podmienené vytvorením zisku odpredajom\nsadeníc borovice sosny. Objednávateľ však ďalšie sadenice borovice sosny neodobral, neodpredal a\nnedosiahol zisk. V konaní pred súdom nebol tvrdený zisk a ani preukázaný zisk za odpredaj sadeníc\nborovice sosny nad 78 000 ks. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 36.712,06 Eur\n(1.105.987,50 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 24,25 % ročne od 8. mája 2003 do zaplatenia\nzamietol. Súčasne poukázal na to, že v zmluve o nájomnom pestovaní sa zhotoviteľ zaviazal škôlkovať\n\n300 000 ks borovice sosny, ale vo faktúre č. 1/2003 si uplatnil odplatu za 381 375 ks, čo však bolo nad\nrámec zmluvy.\n5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že za vypestovanie semenáčikov a sadeníc duba zimného 1/0 a\n2/0 sa zmluvné strany dohodli na dobe plnenia pre semenáčiky 1/0 jar 1999 a semenáčiky 2/0 jar 2000\ns tým, že podľa čl. II. zmluvy sa škôlkovanie vykoná v máji 1998 prostriedkami objednávateľa, ktorých\ncena bude určená: semenáčiky dub 1/0 za 1,20 Sk/ks a 2/0 za 1,80 Sk/ks, z ktorej ceny si objednávateľ\nodpočíta náklady za výsev duba v máji 1998 v plnej výške a cena mala byť vyplatená v častiach: 1.\nsplátka - naturálne semeno v množstve 1572 kg za 35 Sk/kg, t.j. 55.020 Sk. 2. splátka za „odobraté\nsemenáčiky a sadenice“ po odpočítaní nákladov objednávateľa. V čl. V. zmluvy o nájomnom pestovaní\nbolo dohodnuté, že zhotoviteľ vypestuje semenáčiky a sadenice iba pre objednávateľa a nesmie ich\nodpredať a ani inak s nimi obchodovať. Iné použitie bolo možné len po písomnej dohode oboch strán\ntejto zmluvy. Na rozdiel od odplaty za borovicu sosnu nebolo plnenie odplaty za dub zimný podmienené\nvytvorením zisku odpredajom. Bývalý štatutár odštepného závodu žalovaného, N.. U. X., písomne dňa 8.\njanuára 2007 a ústne na pojednávaní potvrdil, že sa so zhotoviteľom dohodol na splatnosti za plnenie zo\nzmluvy o nájomnom pestovaní, lebo takéto ustanovenie absentovalo v zmluve, tak, že zhotoviteľ vystaví\nfaktúru (daňový doklad) najneskôr v prvom polroku 2003, ktorej podkladom bude odber objednávateľa\nza jeseň 2000 a jar 2001 a faktúra bude splatná do 14 dní od doručenia. Žalovaný tvrdil, že k odberu\nduba zimného od zhotoviteľa nikdy nedošlo, ale z obsahu zmluvy o nájomnom pestovaní vyplýva, že\npostačovalo, aby zhotoviteľ vypestoval semenáčiky a sadenice duba zimného. Zhotoviteľ si uplatnil\nprávo na zaplatenie ceny sadeníc duba zimného faktúrou doručenou žalovanému 23. apríla 2003 vo\nvýške 849.600 Sk za plnenie jeseň 2000 až jar 2001 za 472 000 kusov duba zimného po 1,80 Sk,\nt.j. 849.600 Sk (28.201,55 eur). Žalobca vychádzal z inventarizácie semenáčikov a sadeníc k 29. 10.\n1999 duba zimného 2/0 odkazujúc na špecifikáciu 1451244-001 (čl. 15). Žalovaný rozporoval množstvo\ni cenu požadovanú žalobcom. Zhotoviteľ ako veriteľ v prvom polroku 2003 uplatnil právo na zaplatenie\nodplaty za vypestovanie duba zimného, ale bez zohľadnenia nákladov na semeno a práce vykonané pri\npestovaní objednávateľom. Súd prvej inštancie pri určení množstva sadeníc duba zimného vychádzal\nz odborného vyjadrenia Národného lesníckeho centra (č. l. 561) a ustálil jeho počet na 157 000 ks\nduba zimného vypestovaného z 1572 kg semena duba zimného na plochách prevádzkovaných právnym\npredchodcom žalobcu. Súd ďalej vychádzal zo smernice žalovaného, keď prirodzené straty pri dorastaní\njednoročných sadeníc na dvojročné sú 15 % a pri dorastaní dvojročných na trojročné 10 %, čomu\nzodpovedá v prvom roku úbytok 23.850 ks. Teda po prvom roku prežije 133 620 ks (157000 - 23850). Po\ndruhom roku sú straty 13362 ks, teda prežije 120 258 ks. Uvedenému množstvu zodpovedá cena 216\n464,40 Sk (120258 x 1,80 Sk). Uvedená suma bola znížená o cenu semena 55.020 Sk a o oprávnené\na preukázané náklady 16.676,90 Sk, čím zostala suma 104.767,50 Sk, t. j. 4.805,40 Eur. Hoci sa v\nspore žalovaný bránil vadným plnením žalobcu, svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a ani si\nneuplatnil nároky zo zodpovednosti za vady. Na stretnutí žalovaného a právneho predchodcu žalobcu,\nza ktorých konali N.. X. a U., dňa 29. apríla 2002 sa žalovaný zaviazal, že právnemu predchodcovi\nžalobcu zašle zistené vady kvality dopestovaného materiálu najneskôr do konca apríla 2003 a pred touto\ndobou nebude právny predchodca žalobcu požadovať cenu za vypestovanie materiálu, k čomu však zo\nstrany žalovaného nedošlo. Žalovaný sa bránil aj premlčaním pohľadávky žalobcu. Bolo však zrejmé,\nže žalobca si uplatnil právo na plnenie najneskôr v plnom polroku 2003, faktúra s uplatnením za cenu\nduba zimného bola žalovanému doručená dňa 23. apríla 2003 a splatná bola do 14 dní, t. j. do 7. mája\n2003. Dňom 8. mája 2003 sa žalovaný dostal do omeškania. Keďže úrok z omeškania nebol zmluvne\ndojednaný, bol určený podľa § 763a ObZ, § 369 ObZ v spojení s § 502 ObZ. Súd zistil, že obvyklé\núroky, ktoré banky v danom čase pri úveroch požadovali boli 21,26 % ročne, pričom pri zvýšení o 1 %\npriznal úroky z omeškania vo výške 22,26 % ročne a vo zvyšku ich zamietol. K premlčaniu súd prvej\ninštancie uviedol, že všeobecná premlčacia doba je štyri roky a plynie odo dňa, keď sa mal záväzok\nplniť. Pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 7. mája 2003, pričom žaloba bola na súde podaná\ndňa 23. apríla 2007, t. j. v štvorročnej premlčacej lehote. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to,\nže vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých sa plnilo zo zmluvy pestovaním semenáčikov, nemali\nvplyv na povinnosť žalovaného plniť žalobcovi za činnosti vykonávané právnym predchodcom žalobcu,\nobdobne ako vnútorné vzťahy v obchodnej spoločnosti (právneho predchodcu žalobcu) a jeho vzťahy k\ntretím osobám. Taktiež ani spôsob faktúracie nemal vplyv na povinnosť žalovaného plniť žalobcovi, lebo\npredmetom sporu nebola úhrada faktúry, ale zaplatenie pohľadávky zo záväzkového vzťahu a právny\npredchodca žalobcu svoju pohľadávku iba uplatnil vystavením faktúry. O trovách konania súd rozhodol\npodľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „O. s. p.“).\n\n6. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 29. júna 2016, sp. zn. 14Cob/176/2015\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom druhým výrokom rozhodol, že o trovách odvolacieho\nkonania rozhodne súd prvej inštancie. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací\nsúd napadnutý rozsudok potvrdil a zvýraznil, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí vyložil, ktoré\nskutočnosti mal preukázané, ktoré nie a o ktoré skutkové zistenia sa oprel a akými úvahami sa spravoval\npri hodnotení dôkazov. Tým dal odpoveď na otázky nastolené stranami sporu, ktoré mali pre vec\npodstatný význam a dostatočne objasnili skutkový stav veci.\n7. Odvolací súd na námietku žalovaného o nepredložení súhlasu postupníka s vymáhaním pohľadávky\nžalobcom podľa § 530 Občianskeho zákonníka uviedol, že uvedenú námietku nepoužil pred súdom\nprvej inštancie, nenamietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Keďže bol žalovaný poučený podľa § 120 ods.\n4 O. s. p., v spojení s § 205a ods. 1, odvolací súd nemohol prihliadať na uvedenú námietku a to z\ndôvodu princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady. Tiež odvolací súd poukázal na zákonné\nustanovenia § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O. s. p., ako i na odôvodnenie rozhodnutia sp. zn. 3 M Cdo 6/2010.\nOdvolací súd pripomenul, že nemožno opomenúť ustanovenie § 154 O. s. p., preto vyššie uvedená\nargumentácia žalovaného nemohla mať vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. K\ntvrdeniam žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky odvolací súd uviedol, že uvedeným\nsa zaoberal súd prvej inštancie a nebol daný dôvod na odklad od jeho argumentácie. K judikatúre\npredloženej žalovaným odvolací súd uviedol, že vzhľadom na odlišnosť riešených otázok a skutkový\nstav, s dôrazom na riešené otázky v tejto konkrétnej veci, nebola aplikovateľná na prejednávanú vec.\nOdvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného o potrebe skúmania platnosti zmluvy o postúpení\npohľadávky, avšak len v rozsahu, v akom ju skúmal súd prvej inštancie. K argumentácii žalovaného s\npoužitím ustanovení § 134 ObZ a § 135a ods. 1 ObZ a k tvrdeniam o „flagrantnom porušovaní povinnosti\nžalobcu“ odvolací súd uviedol, že v rozhodnutí, na ktoré poukazoval žalovaný (sp. zn. 2Obo/222/2001\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR), bol aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby spoločník\nspoločnosti a nie tretia osoba. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/871/2000\nriešilo rozpor so zásadami poctivého obchodného styku v konaní jedného z troch spoločníkov verejnej\nobchodnej spoločnosti, avšak v danom prípade tvrdí neplatnosť tretí subjekt - žalovaný. Odvolací súd\nv tejto rovine odkázal na čestné vyhlásenie Y.. I. V., z ktorého vyplývalo, že sa od roku 1999 prestal\nzaujímať o dianie v spoločnosti Lesná škôlka, s.r.o. Ak žalovaný konštatoval, že druhý spoločník nezískal\nžiaden podiel na likvidačnom zostatku, tak nebolo zrejmé, z akého titulu tieto skutočnosti uplatňuje\npráve žalovaný. Súčasne ak tvrdil, že konanie žalobcu poškodilo veriteľov, Y.. V. a N.. P., tak nebolo\npreukázané, že v konečnom dôsledku išlo o obchodné záležitosti subjektov odlišných od žalovaného a\npokiaľ sa nedomáhali ochrany, tak pre takýto postup mali dôvody. Pokiaľ sa žalovaný domáhal skúmania\nplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v ním uvedenom rozsahu, odvolací súd konštatoval, že okresný\nsúd ju skúmal v dostatočnom rozsahu. Ak s poukazom na § 135a ods. 1 ObZ žalovaný tvrdil, že zmluvou o\npostúpení pohľadávky došlo ku škode, ktoré konanie označil za trestný čin, tak okresný súd ako i odvolací\nsúd nemal priestor pre posúdenie prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti. Odvolací súd nevidel priestor\nna uplatnenie ustanovenia § 265 ObZ a odkázal na dôslednú a podrobnú argumentáciu súdu prvej\ninštancie.\n8. Odvolací súd k námietkam žalobcu o nesprávnom právnom posúdení dohody v Dodatku k zmluve\no nájomnom pestovaní semenáčikov poukázal na doslovné znenie uvedenej dohody i na odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, čím nebol daný priestor na odklonenie sa od záverov súdu prvej\ninštancie. K výpovedi N.. X. odvolací súd odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktorý ju\nvyhodnotil v dostatočnom rámci. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd kládol dôraz na skutočnosti\nvyplývajúce z odborného vyjadrenia Národného lesníckeho centra (č. l. 561 súdneho spisu), odvolací\nsúd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 1/2010 a súčasne uviedol, že pri\nvyhodnotení namietaného postupu okresného súdu nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priestor\nna stotožnenie sa s touto odvolacou námietkou. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že kód\n1451244-001 bol nezameniteľným kódom týkajúcim sa zmluvného pestovania duba zimného v Lesnej\nškôlke Radkovie, s uvedeným tvrdením nebolo možné sa stotožniť a to vzhľadom na odborné vyjadrenie\nna čísle listu 561. Žalobca v rovine svojich tvrdení neposkytol okrem poukazu a vlastnej argumentácie\nžiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil predmetné odborné vyjadrenie. K tvrdeniam žalobcu o nepreukázaní\nči na vysiatie v lesnej škôlke žalovaný použil tvrdených 1572 kg, odvolací súd považoval za ťažisko\nzmluvný vzťah s dôrazom na predmet zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o nájomnom\npestovaní semenáčikov, od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalobca\n\nneuniesol dôkazné bremeno v rovine tvrdení, ktoré boli uvádzané pred súdom prvej inštancie. O trovách\nodvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 4 O. s. p.\n9. Rozsudok odvolacieho súdu napadol včas dovolaním žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) vo výroku\no povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 4.805,40 Eur s príslušenstvom, z dôvodu podľa § 421 ods. 1\npísm. a), b) a c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C. s. p.), nakoľko podľa názoru dovolateľa\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu nebola riešená a bola dovolacím súdom riešená rozdielne.\n10. Dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a to vzhľadom\nk uzavretej zmluve o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a spoločnosťou Lesná škôlka, s.r.o.\nPoukázal na ustanovenie § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že žalobca ako postupca\nnepreukázal súhlas N.. Y. W. ako postupníka s tým, aby žalobca vymáhal jeho pohľadávku, v dôsledku\nčoho mal odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a žalobu zamietnuť. Dovolateľ ďalej\npoukázal na to, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná. Tvrdil, že z obsahu\nčestného prehlásenia JD.. I. V. vyplývalo, že ako konateľ spoločnosti Lesná škôlka, s.r.o., nemal\nvedomosť o uvedenej zmluve a neudelil súhlas s postúpením. Dovolateľ pritom upriamil pozornosť na\nustanovenie § 134 ObZ upravujúce obchodné vedenie spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov\na do ktorého spadá aj rozhodovanie spoločnosti o tom, či spoločnosť postúpi svoje pohľadávky tretím\nosobám. Hoci zákon nevyžaduje, aby bola zmluva o postúpení pohľadávok podpísaná oboma konateľmi,\nkeďže každý z nich bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, nijako to nezbavilo žalobcu\npovinnosti získať súhlas od druhého konateľa na uzavretie uvedenej zmluvy. Bez uvedeného súhlasu\npodľa dovolateľa nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Nakoľko bol druhou zmluvnou stranou\ndruhý konateľ, ktorý v snahe obohatiť sa na úkor obchodnej spoločnosti takúto zmluvu podpísal, nemohol\nsa odvolávať na svoju dobromyseľnosť pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky. Práve naopak,\nz konania žalobcu bol zrejmý zlý úmysel. Dovolateľ poukázal na ustanovenie § 135a ods. 1 ObZ\na povinnosť konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a tvrdil, že žalobca\nflagrantným spôsobom porušil svoje základné povinnosti konateľa a v rozpore so záujmami spoločnosti\npreviedol na seba pohľadávky v hodnote takmer 2.000.000 Sk za odplatu vo výške 1,- Sk, ktorým\nkonaním mal podľa dovolateľa poškodiť spoločnosť. Po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok bola\nspoločnosť Lesná škôlka, s.r.o., vymazaná z obchodného registra s tým, že nemala žiadny majetok.\nKonanie žalobcu malo tak podľa dovolateľa za následok poškodzovanie veriteľov.\n11. Dovolateľ tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky bola v danom prípade absolútne neplatným\nprávnym úkonom a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/222/2001, sp. zn.\n5Obo/83/2008 a rozhodnutia Českého Najvyššieho súdu sp. zn. 22Cdo/871/2000. Dovolateľ odkázal na\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a nestotožnil sa s jeho závermi v otázke aktívnej legitimácie\nžalobcu, platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a možnosťou aplikácie ustanovenia § 265 ObZ.\nUviedol, že argumentácia odvolacieho súdu, že nemohol na námietku nedostatku aktívnej legitimácie\nprihliadnuť, pretože bola prezentovaná až v odvolacom konaní, bola chybná, pretože uvedenú námietku\nžalovaný predniesol na pojednávaní konanom dňa 5. mája 2010. Odvolací súd v rámci vyporiadania\nsa s argumentáciou žalovaného poukázal na vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého oprávnenie žalobcu\nvymáhať pohľadávku vyplývalo priamo z textu zmluvy, pričom žalobca zároveň uviedol, že táto zmluva\nbola následne zrušená. Ani zmluva o postúpení pohľadávky a ani jej zrušenie však neboli zo strany\nžalobcu tvrdené a ani preukázané. Dovolateľ ďalej poukázal na vyššie citovanú judikatúru, z ktorej\nmalo vyplývať, že súd sa ako predbežnou otázkou môže zaoberať platnosťou zmluvy o postúpení\npohľadávky. Odvolací súd sa vyhol uvedenému právnemu posúdeniu. Pritom nielen spoločník môže\nvzniesť námietku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj žalovaný. Súčasne dovolateľ tvrdil,\nže konanie žalobcu, ktorý bez vedomia a súhlasu druhého konateľa obchodnej spoločnosti, ktorá má\ndlhy, úmyselným konaním zmenší majetok tým, že pohľadávku spoločnosti v hodnote cca 2.000.000\nSk prevedie na seba za odplatu vo výške 1,00 Sk a po tom, ako spoločnosť zanikne, vymáha túto\npohľadávku, bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku.\n12. Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril podaním zo dňa 5. januára 2017 a uviedol, že nie\nsú splnené procesné predpoklady na podanie dovolania podľa § 421 C. s. p. Žalovaný namietal v\ndovolaní nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu rovnako ako v konaní pred odvolacím súdom. Žalobca\nk uvedenému uviedol, že oprávnenie postupcu vymáhať pohľadávku vyplývalo priamo zo zmluvy o\n\npostúpení pohľadávky. Dňa 11. mája 2009 došlo k podpisu zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávky,\nna základe ktorej skutočnosti sa žalobca stal veriteľom pohľadávky. Nebolo nutné preukazovať, že\nžalobca disponuje súhlasom pohľadávku vymáhať, keďže sa zrušením Zmluvy o postúpení pohľadávky\nstal jej vlastníkom a teda aktívne legitimovaným v spore. K tvrdeniam dovolateľa o neplatnosti zmluvy\no postúpení pohľadávky z dôvodu nevedomosti druhého konateľa spoločnosti Lesná škôlka, s.r.o.,\nžalobca poukázal na ustanovenia § 13 a § 133 ods. 1 ObZ, keď konatelia spoločnosti mali oprávnenie\nza spoločnosť konať samostatne a žalobca nebol obmedzený v konaní za spoločnosť. Konštrukcie\nžalovaného o porušovaní základných povinností konateľa považoval žalobca za špekulácie, ktoré nemali\nžiadny vplyv na prebiehajúce konanie. Záverom navrhol, aby súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil\na zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.\n13. Dovolacia duplika zo strany dovolateľa nebola predložená.\n14. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10. januára 2017 navrhol odklad vykonateľnosti rozsudku\nodvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalovaného a v ktorej bol žalovaný\nzaviazaný na úhradu sumy 4.805,40 Eur s príslušenstvom. Poukázal na to, že žalobca tvrdil, že bol\nnemajetný a z tohto dôvodu mu bolo priznané i oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak by žalovaný\nplnil žalobcovi v súlade s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu a v rámci dovolacieho konania\nby bol tento zrušený, bolo pravdepodobné, že žalobca nebude schopný vrátiť vzniknuté bezdôvodné\nobohatenie. Žalovaný by mal možnosť vyhlásiť na svoj majetok konkurz, čím by docielil zmarenie\nuspokojenia žalovaného. Odložením vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia nedôjde k\nujme na právach žalobcu. Navyše žalobou uplatnená pohľadávka je priznaná spolu s úrokom z\nomeškania, ktoré prevyšujú rámec obvyklých úrokov.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po\nzistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana zastúpená v súlade s § 429\nods. 1 C. s. p., v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§\n451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.\n16. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má v systéme opravných prostriedkov\ncivilného sporového konania osobitné postavenie. V zmysle § 419 C. s. p., je proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne\nneuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také\nrozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.\n17.\nAby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p., mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania\nzodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného\npatrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v\nustanoveniach § 431 až § 435 C. s. p., (porovnaj rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 203/2016 a 6 Cdo 113/2017).\n18. Ak nemá dovolanie, prípustnosť ktorého strana sporu vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s.\np., vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znemožneniu meritórneho dovolacieho\nprieskumu a odmietnutiu dovolania podľa § 447 písm. f) C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa\nvysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach v § 421 ods. 1 písm. a) až c) C. s.\np. ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj 1 Cdo 126/2017, 1 Cdo 206/2017, 2 Cdo\n203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 89/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo 186/2016).\n19. V danom prípade žalovaný vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a), b)\na c) C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie v dovolaní namietal\n\nnesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu\nvo vzťahu k ustanoveniu § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka majúc za to, že žalobca ako postupca\npočas celého konania nepreukázal súhlas N.. Y. W. ako postupníka s tým, aby pohľadávku vo svojom\nmene žalobca vymáhal. Vzhľadom k uvedenému mal preto odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutom výroku zmeniť tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu. Dovolateľ ďalej namietal absolútnu\nneplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 24. marca 2003 a to z dôvodu, že o uvedenej\nzmluve nemal vedomosť druhý z konateľov spoločnosti Lesná škôlka, s.r.o., ako právneho predchodcu\nžalobcu, ako i z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu postupovať s odbornou starostlivosťou ako ukladá\n§ 135a ods. 1 ObZ, pričom súčasne tvrdil, že odvolací súd sa vyhol posúdeniu platnosti uvedenej\nzmluvy. Súčasne dovolateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/83/2008, sp.\nzn. 2Obo/222/2001 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/871/2000.\n20. Dovolací súd uvádza, že aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 C. s.\np., musí ísť - okrem vyššie uvedených podmienok - o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom\nsa rozumie tak otázka hmotno-právna (ktorá sa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce a podobne), ako aj otázka procesno-právna (ktorej riešenie\nzáviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n21. Pokiaľ však v dovolaní vymedzená otázka, ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom\nrozhodnutí dovolací súd, nie je právnou otázkou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená\npodmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p., a takúto otázku nie je\ndovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť.\n22. Z obsahu s vecou súvisiaceho súdneho spisu vyplýva, že dovolateľ považoval za nesprávne\nprávne posúdenie odvolacieho súdu otázku aktívnej legitimácie žalobcu a to s ohľadom na § 530\nods. 1 Občianskeho zákonníka, keď žalobca nepreukázal súhlas postupníka s vymáhaním pohľadávky\nžalobcom. Ako už dovolací súd vyššie uviedol, je nevyhnutné, aby dovolateľom nastolená otázka bola\notázka právna, nastolená spôsobom uvedeným v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého\nžalovaný dovolanie podal. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu\nprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery (uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 z 26. 02. 2010). Nesprávne právne\nposúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého\nrozhodnutia.\n23. Dovolací súd otázku aktívnej legitimácie žalobcu nastolenej dovolateľom nepovažoval za\notázku právnu, ale v danom prípade za otázku skutkovú, ktorá sa netýkala nesprávneho právneho\nposúdenia, ale naopak, vyplývala z vykonaného dokazovania, keď súdy nižších inštancií na základe\nvykonaného dokazovania dospeli k záveru o aktívnej legitimácii žalobcu. Žalovaný totiž namietal údajne\nnepreukázanie súhlasu N.. Y. W., aby pohľadávku vymáhal žalobca, ktorá skutočnosť však bola obsahom\nzisteného skutkového stavu a netýkala sa právneho posúdenia. Z obsahu rozhodnutí súdov nižšej\ninštancie dovolací súd zistil, že s vecnou legitimáciou sa náležite vysporiadali a to i s ohľadom na tvrdenia\na námietky žalovaného. Dovolací súd sa nestotožnil s tvrdením dovolateľa, že v danom prípade odvolací\nsúd pochybil, keď uviedol, že sa nemohol zaoberať námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,\nnakoľko bola žalovaným prezentovaná až v odvolacom konaní. Z obsahu s vecou súvisiaceho súdneho\nspisu vyplýva, že žalovaný namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, avšak z obsahu zápisnice o\npojednávaní zo dňa 5. mája 2010 vyplýva, že tak urobil z opatrnosti. Z uvedenej zápisnice, na ktorú sám\ndovolateľ poukázal, nevyplývalo, že by uvedenú námietku podával s ohľadom na obsah ustanovenia §\n530 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto v danom prípade odvolací súd nepochybil a správne uviedol,\nže uvedenú argumentáciu použil žalovaný až v odvolacom konaní. Dovolací súd súčasne poukazuje na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 227/2011 (publikované pod č. 50/2014),\nv ktorom vyslovil právnu vetu, že „dovolacie konanie má prieskumnú povahu, so zreteľom na ktorú v\ndovolaní nemožno uplatniť také „nové“ skutočnosti alebo dôkazy vo veci samej, ktoré pri rozhodovaní\nnemali možnosť vziať na zreteľ už súdy nižších stupňov“. Žalovaný mal v konaní pred okresným ako\ni odvolacím súdom vytvorenú procesnú možnosť využiť svoje právo uviesť skutočnosti, z ktorých v\n\ndovolacom konaní vyvodzuje nesprávne právne posúdenie súdov nižších inštancií. Ak tak neurobil,\nnemožno vytýkať súdu prvej inštancie a odvolaciemu súdu, že k týmto skutočnostiam neprihliadli.\nVzhľadom na uvedené preto dovolací na tieto skutkové tvrdenia žalovaného neprihliadol. V neposlednom\nrade dovolací súd uvádza, že dovolateľ v podanom dovolaní nevymedzil, v akom rozsahu, resp. pod\nktorý konkrétny dovolací dôvod ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p., podriaďuje uvedenú ním nastolenú\notázku, čím nevymedzil dovolanie spôsobom uvedeným v § 432 C. s. p.\n24. Aj vo vzťahu k tvrdeniam dovolateľa o absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky\nuzavretej dňa 24. marca 2003 a to z dôvodu, že o uvedenej zmluve nemal vedomosť druhý z konateľov\nspoločnosti Lesná škôlka, s.r.o. (ktorá bola právnym predchodcom žalobcu), ako i z dôvodu porušenia\npovinnosti žalobcu postupovať s odbornou starostlivosťou ako ukladá § 135a ods. 1 ObZ, dovolací\nsúd uvádza, že uvedená otázka sa netýkala výkladu konkrétneho právneho predpisu, t. j. nebola\notázkou právnou a súčasne nebola vymedzená spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 C. s. p.\nSamotná skutočnosť, že druhý z konateľov spoločnosti Lesná škôlka, s.r.o., nemal vedomosť o uvedenej\nzmluve bola irelevantná a to z dôvodu, že konatelia spoločnosti boli podľa výpisu z obchodného\nregistra oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne. Tvrdenia žalovaného o porušení povinnosti\nžalobcu postupovať s odbornou starostlivosťou boli bez právnej relevancie vo vzťahu k žalovanému,\nvzhľadom k tomu, že tieto skutočnosti mohol namietať spoločník spoločnosti a nie tretia osoba, ktorá\nnebola spoločníkom spoločnosti, na ktorú prípadné konanie bez odbornej starostlivosti v spoločnosti,\nktorej nie je spoločníkom, nemali vplyv. V neposlednom rade dovolací súd konštatuje, že dovolateľ\nneuviedol, či išlo o otázku neriešenú dovolacím súdom, riešenú rozdielne alebo pri riešení ktorej sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolací súd upriamuje\npozornosť na to, že v zmysle ustanovenia § 442 C. s. p., je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd a sám dokazovanie nevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený\nodvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. V dovolacom konaní preto dovolací\nsúd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu), nakoľko v\ndovolacom konaní je dokazovanie vylúčené. Dovolaním sa preto nemožno domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Pri\nprejednaní dovolania môže dovolací súd vychádzať iba z obsahu dovolania, resp. z predloženého\nsúdneho spisu a nemôže nahrádzať pasivitu dovolateľa a vytvárať namiesto neho vlastnú právnu\nargumentáciu vyvodením z možnej nespokojnosti dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu,\nktorej správnosť alebo nesprávnosť by mala byť podrobená dovolaciemu prieskumu. V takom prípade\nby totiž dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen\nkoncepcii právnej úpravy dovolania v C. s. p., ale aj princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania,\nkeďže rozhodnutie dovolacieho súdu by bolo založené na iných skutočnostiach, ako boli tvrdené\ndovolateľom a ku ktorým mal možnosť vyjadriť sa žalobca ako protistrana vo svojom vyjadrení k\ndovolaniu. Dovolací súd nie je treťou inštanciou a dovolanie nie je koncipované ako ďalší riadny opravný\nprostriedok. Preto platí, že odlišný pohľad dovolateľa na správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu bez\nvymedzenia právnej otázky, nemôže zakladať prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p.\n25. Vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré dovolateľ v podanom dovolaní poukázal, dovolací súd uvádza,\nže v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2018 sp. zn. 6 Cdo 29/2017,\npublikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018, pod číslom 71., do ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba zahrnúť\naj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené\nv Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Z\nuvedeného je zrejmé, že za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu sa nepovažujú rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Českej republiky, a z tohto dôvodu na dovolateľom uvedené rozhodnutie sp. zn.\n22Cdo/871/2000 dovolací súd neprihliadol.\n26. Dovolací súd súčasne poukazuje na to, že ďalšie rozhodnutia uvedené dovolateľom sp. zn.\n5Obo/83/2008 a sp. zn. 2Obo/222/2001 sú síce rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, avšak nie ako\nsúdu dovolacieho, ale ako súdu odvolacieho. Z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p., jasne a bez všetkých\npochybností vyplýva, že v danom prípade ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Aj\n\nnapriek uvedenému sa dovolací súd s obsahom vyššie uvedených rozhodnutí oboznámil. Právna veta\nrozhodnutia sp. zn. 2Obo/222/2001 znie, že „spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno\nbez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť\na ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu“. V uvedenom spore sa\nspoločník voči spoločnosti domáhal neplatnosti zmlúv uzavretých spoločnosťou, ktorá situácia je odlišná\nod prejednávanej veci v danom prípade, keďže neplatnosti zmluvy sa nedomáha spoločník, ktorý bol\nzmluvnou stranou zmluvy, ale tretia osoba, t. j. žalovaný. Závery uvedeného rozhodnutia nebolo možné\naplikovať na prejednávaný spor. S ohľadom na uvedené preto nebolo možné hovoriť ani o rozdielnom\nriešení otázky ani o odklone od ustálenej rozhodovacej praxe. K tvrdeniam o možnosti posudzovania\nzmluvy o postúpení pohľadávky ako predbežnej otázky v spore, dovolací súd uvádza, že správne uviedol\ni odvolací súd, že s uvedenou otázkou je možné sa v spore zaoberať ako s predbežnou otázkou, súčasne\nvšak dovolací súd poukazuje na odôvodnenie vyššie uvedené, keď dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod\nv súlade s právnou úpravou ustanovenia § 432 C. s. p., a s poukazom na ním uvedené argumenty nebola\npred súdmi nižších inštancií preukázaná neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.\n27. Len záverom dovolací súd dopĺňa, že najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/123/2017 k možnosti\nvyvodzovania prípustnosti dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a zároveň písm. b) a c)\nC. s. p. uviedol, že „súčasná existencia všetkých týchto predpokladov prípustnosti dovolania sa bez\nďalšieho z povahy veci vylučuje. Nemožno totiž odôvodňovať prípustnosť dovolania tým, že určitá právna\notázka je rozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená ustálene a zároveň že dovolacím súdom\nnebola riešená, resp. že je ním riešená rozdielne“ [poznámka dovolacieho súdu: sťažnosť, ktorá bola\npodaná proti tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu, odmietol Ústavný súd Slovenskej republiky ako\nzjavne neopodstatnenú (I. ÚS 644/2017)]. Vec prejednávajúci senát, ktorý sa stotožňuje s týmto právnym\nnázorom, nadväzujúc naň dodáva, že pokiaľ procesná strana v dovolaní tvrdí, že pri rozhodovaní o\nniektorej právnej otázke existuje „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“, od ktorej sa odvolací\nsúd odklonil (§ 421 ods. 1 písm. a) C. s. p.), je len logické, že zároveň nemôže úspešne argumentovať\ntým, že ešte nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, lebo táto otázka buď ešte nebola\ndovolacím súdom vôbec riešená (§ 421 ods. 1 písm. b) C. s. p.), alebo už riešená bola, dovolacími\nsenátmi najvyššieho súdu je ale rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) C. s. p.). K tomu\nistému záveru dospel najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 14/2017, v ktorom konštatoval, že\n„uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení podľa § 421 ods. 1\npísm. a) C. s. p., a súčasne podľa § 421 ods. 1 písm. c) C. s. p., sa vzájomne vylučuje, pretože ak\ndovolací súd rozhoduje o danej právnej otázke rozdielne, nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu“.\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže dovolací dôvod podľa § 432 ods. 1\nC. s. p., uplatnený dovolateľom vo vzťahu k námietke o nesprávnom právnom posúdení veci, nie je\nvymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., dovolací súd dovolanie\nžalovaného podľa § 447 písm. f) C. s. p., odmietol. Keďže dovolanie bolo odmietnuté, dovolací súd\nnerozhodoval o návrhu dovolateľa na odklad právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle\nustanovenia § 444 ods. 1 C. s. p.\n29. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1\nC. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cob/176/2015", "guid": "f3d3ab24-fefc-4937-8726-4383d0093140:2f29be5d-3b83-4f7e-a44f-8ae17e9960f4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:500b0374-5eea-4831-bb69-f6f923ac6eb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.644.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 644/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 644/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.644.2017.1"}, {"guid": "d742763a-146e-4e93-8f93-191ad044a364:5c78e496-2059-4137-9aae-e44f8c0e35bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5413206814.1", "spisova_znacka": "4Cdo/89/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/89/2017 z 24. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-24", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5413206814.1"}, {"guid": "8d216c85-2181-43dc-8b9b-0dd9f91eae15:72f45f54-efe0-4ba7-a219-c21ed255c816", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244860.1", "spisova_znacka": "7Cdo/20/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/20/2017 z 6. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-06", "citacie_n": 226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244860.1"}, {"guid": "5253c980-2cd7-40ac-a69c-316bd7295513:39b0977c-c257-4907-8ed4-2b188031913e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5712205267.1", "spisova_znacka": "8Cdo/186/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/186/2016 z 14. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-14", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5712205267.1"}], "citovane_v": [{"guid": "cefa7325-5103-4430-b2cb-dc2e753f688b:56a233b5-7d92-4680-ab2b-ab07a6886cb5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5607203501.2", "spisova_znacka": "4Obdo/63/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/63/2019 z 24. 2. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5607203501.2"}]}