{"guid": "1b35d9c6-eb12-486f-8e17-8ac028d05f64:d42e56ee-e5f9-46d4-bd08-37ace7b5ec30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2317200744.1", "spisova_znacka": "4Cdo/23/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/23/2020 z 30. 7. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2021, sp. zn. 4Cdo/23/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:2317200744.1", "identifikacne_cislo": "2317200744", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2021-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d42e56ee-e5f9-46d4-bd08-37ace7b5ec30", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2317200744.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2317200744.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2317200744.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/23/2020\n2317200744\n30. 07. 2021\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2021:2317200744.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a\nsudcov JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a Mgr. Dušana Čima v spore žalobcov 1/ M. N., bývajúceho v Š.,\nD. XXXX/XX, 2/ C. N., bývajúcej v Š., D. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Evou Szikorovou, advokátkou\nso sídlom v Šali, Hollého 1854/9, proti žalovaným 1/ CARACAL INVEST, a.s., so sídlom v Bratislave,\nKamenné námestie 10A, IČO: 43 797 903, 2/ Invia.sk, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dunajská 4, IČO:\n35 884 797, zastúpenej JUDr. Miladou Koukalovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Špitálska 10,\no zaplatenie 1 512,44 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15 Csp\n17/2017, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. augusta 2019 sp.\nzn. 23 Co 210/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „okresný\nsúd“) rozsudkom z 19. apríla 2018 č. k. 15 Csp 17/201 - 174 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť\nspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 1 512,44 eur s 8 % úrokom z omeškania\nročne od 3. septembra 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že\nplnením ktorejkoľvek zo žalovaných voči ktorémukoľvek zo žalobcov zaniká povinnosť plniť druhému\nzo žalovaných v rozsahu tohto plnenia a žalobcom priznal plné právo na náhradu trov konania. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 3 ods. 1, § 451 ods. 2, § 741a, § 741h ods. 2 Občianskeho\nzákonníka a § 4 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných\nkancelárií a cestovných agentúr a vecne tým, že žalovaná 1/ si svoju zmluvnú povinnosť obstarať pre\nžalobcov vopred dohodnutú kombináciu služieb nesplnila a neposkytla žalobcom dohodnuté protiplnenie\nk ich realizovanému finančnému plneniu. Na základe toho žalobcovia od uzatvorenej zmluvy platne\nodstúpili, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku a žalovaná 1/ bola povinná vrátiť\nako cestovná kancelária plnenie poskytnuté tretej osobe v jej prospech. Keďže žalobcovia v prospech\nžalovanej 1/ plnili prostredníctvom žalovanej 2/ z právneho titulu, ktorý v dôsledku ich odstúpenia od\nzmluvy o zájazde odpadol, došlo na strane žalovanej 1/ k vzniku bezdôvodného obohatenia, a to aj\nnapriek tomu, že mu finančné prostriedky v skutočnosti vyplatené žalovanou 2/ neboli. Dospel k záveru,\nže právo žalobcov na vydanie nimi poskytnutého plnenia je potrebné priznať aj proti žalovanej 2/, a to aj\nnapriek tomu, že žalovaná 2/ nevstúpila priamo do zmluvného vzťahu so žalobcami a pri svojej činnosti\nvystupovala voči žalobcom ako obchodný zástupca žalovanej 1/. Vychádzal z názoru, že aj obchodný\nzástupca, ktorý pri vykonávaní svojej činnosti pri obchodnom zastúpení zastúpenej osoby prichádza\ndo styku so spotrebiteľmi a v mene zastúpenej osoby uzatvára zmluvy v mene zastúpeného, musí\nrešpektovať všetky práva vyplývajúce spotrebiteľom z právnych predpisov. Vykonaným dokazovaním\n\nvšak zistil, že žalovaná 2/ platbu od žalobcov prijala, túto však neodviedla žalovanej 1/ z dôvodu, že mala\nvedomosť, že žalovaná 1/ nemala od 1. januára 2016 uzavreté poistenie a stratila tým aj oprávnenie\nposkytovať služby cestovnej kancelárie, a teda aj vymoženie pohľadávok jej samotnej proti žalovanej 1/\nsa výrazne sťaží a práve z tohto dôvodu vykonala zápočet ňou prijatých platieb za zájazdy organizované\nžalovanou 1/ oproti svojim pohľadávkam voči žalovanej 1/. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že takýmto\npostupom žalovaná 2/ porušila právo žalobcov ako spotrebiteľov na ochranu ich ekonomických záujmov\npred svojím vlastným záujmom. Takýto postup považoval jednoznačne za konanie v rozpore s dobrými\nmravmi. Poukázal na tom, že žalovaná 2/ svojím nekonaním voči spotrebiteľom, ktorých finančné\nprostriedky mala k dispozícii, porušila ich právo na informácie a zamlčala im dôležitý údaj, že žalovaná\n1/ od 1. januára 2016 stratila oprávnenie poskytovať služby cestovnej kancelárie a túto informáciu im\nsprostredkovala až 17. mája 2016, teda až po tom, čo vykonala jednostranný zápočet a takýto postup\npovažoval za vykonávanie práva na úkor práv spotrebiteľov v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže\npožívať právnu ochranu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej 2/ rozsudkom z 19. augusta\n2019 sp. zn. 23 Co 210/2018 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že I. žalovanej 1/ uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcom sumu 1 512,44 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 3. septembra 2016 do\nzaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobu smerujúcu proti žalovanej 2/\nzamietol, III. žalobcom priznal právo na náhradu trov prvoinštančného konania od žalovanej 1/ v rozsahu\n100 % a žalovanej 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v\nrozsahu 100 %, IV. žalovanej 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 75/2016 zo 7. júla 2016 a uviedol, že žalovaná 2/ neuzatvorila žiadnu spotrebiteľskú\nzmluvu so žalobcami, pretože pri uzatváraní zmluvy o zájazde konala iba ako zástupca žalovanej 1/. Z\ntohto dôvodu bola žalovaná 2/ oprávnená prijať dohodnutú cenu zájazdu od žalobcov, keď žalobcovia\nsi boli vedomí, že zmluvu o zájazde uzatvárajú iba so žalovanou 1/ a nie aj so žalovanou 2/. Ďalej\nuviedol, že k plneniu dohodnutého zo zmluvy o zájazde zo strany žalovanej 1/ nedošlo v dôsledku\nkonania/opomenutia konania žalovanej 1/, keď neuzatvorila zmluvu o poistení proti úpadku na rok\n2016, kedy malo dôjsť k uskutočneniu zájazdu. Mal za zrejmé, že žalovaná 1/ porušila svoju povinnosť\nvyplývajúcu zo zmluvy bez zavinenia žalovanej 2/. Uzavrel, že žalovanej 2/ by voči žalobcom mohol\nvzniknúť zodpovednostný vzťah napríklad v prípade, ak by nebola oprávneným zástupcom žalovanej 1/,\nprípadne ak by žalovaná 2/ v úmysle získať prospech od žalobcov týchto vedome zavádzala a uviedla\nby nepravdivé údaje, avšak v prejednávanom spore zmluva o zájazde bola uzatvorená v čase, keď\nžalovaná 1/ bola v zmysle platných právnych predpisov oprávnená na poskytovanie služieb cestovnej\nkancelárie. Bol názoru, že ani prijatie dohodnutej ceny zájazdu žalovanou 2/ od žalobcov nezakladá\nprávny vzťah medzi stranami sporu, keď žalovaná 2/ prijala dohodnutú cenu zájazdu ako zástupca\nžalovanej 1/, nakoľko zo zmluvy o zájazde vznikajú práva a povinnosti priamo cestovnej kancelárii\nako organizátorovi zájazdu. Skonštatoval, že žalovaná 1/ a ani žalobcovia nenapadli platnosť zmluvy\no zájazde a z porušenia zmluvy o zájazde v tomto prípade nevzniklo žalobcom právo na zaplatenie\ndohodnutej ceny zájazdu od žalovanej 2/. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie voči\nžalovanej 2/ zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396\nods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.\n3. Proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá a výrokom o trovách\nkonania podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“). Navrhli, aby dovolací súd rozsudok\nodvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, prípadne zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. keď rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená. Za otázku, ktorá doposiaľ nebola v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu riešená\npovažovali otázku, I. či vznikla žalovanej 2/ solidárna povinnosť na zaplatenie žalovanej pohľadávky\nspoločne so žalovanou 1/, ak nebola zmluvnou stranou zmluvy o zájazde, platbu prijala ako zástupca\nv mene a na účet zastúpeného a po prijatí platby zastúpená stratila oprávnenie na podnikanie ako\ncestovná kancelária a či bola povinná túto platbu vrátiť žalobcom už v okamihu, keď sa dozvedela\no zániku platnosti poistenia žalovanej 1/ proti úpadku, keď zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti\ncestovnej kancelárie žalovanou 1/ nezavinila; II. či je jednostranný zápočet pohľadávok žalovanou 2/\nvoči žalovanej 1/ za stavu, keď žalovaná 2/ mala vedomosť o zániku oprávnenia na podnikanie cestovnej\nkancelárie žalovanou 1/ a za stavu, keď pohľadávka, ktorá bola predmetom započítania nebola podľa\n\nzmluvy medzi ňou a žalovanou 1/ ešte splatná platným právnym úkonom a či mohla takýto zápočet\nvykonať a platbu zinkasovanú od žalobcov si v celom rozsahu titulom zápočtu pohľadávok ponechať;\nIII. či môže vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi žalovanou 2/ (ako zástupcom) a žalobcami, ak\nžalovaná 2/ predávala zájazdy cestovnej kancelárie za stavu, keď vedela o existencii jej nezaplatených\npohľadávok voči nej vo veľkom rozsahu, teda či takého konanie možno posúdiť ako konanie s odbornou\nstarostlivosťou a tiež ak žalovaná 2/ najprv uskutočnila jednostranný zápočet, na základe ktorého titulu si\nponechala platbu od žalobcov a až následne informovala žalobcov o zániku oprávnenia žalovanej 2/ na\nvykonávanie činnosti cestovnej kancelárie, teda či konala v súlade s dobrými mravmi. Posudzujúc podľa\nobsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) prípustnosť dovolania vyvodzovali i z § 420 písm. f/ C.s.p., keď namietali,\nže odvolací súd tým, že sa nevenoval zásadným otázkam, o ktoré oprel svoje rozhodnutie súd prvej\ninštancie, buď vôbec, alebo tieto zásadné otázky posúdil veľmi povrchne a formalisticky, nerozhodol v\nsúlade s princípom právnej istoty a nerozhodol spravodlivo. Poukázali na skutočnosť, že podstatou tohto\nsporu bolo, či je daná spoluzodpovednosť žalovanej 2/ na vrátenie platby, keď a/ vedela, už pri uzatváraní\nzmluvy o zájazde, že žalovaná 1/ má problémy s platobnou disciplínou a sama má voči nej pohľadávky\nvo veľkom rozsahu a b/ neinformovala o skutočnosti zániku poistenia včas, ale najprv si jednostranným\nzápočtom svoje pohľadávky započítala a potom žalobcov informovala o vzniknutej situácii. Boli názoru,\nže skutočnosť, že žalovaná 1/ bola oprávnená platbu prijať, automaticky neznamená, že mala právo si\nju v celom rozsahu aj ponechať po tom, ako nadobudla vedomosť o vzniku právnej prekážky u žalovanej\n1/ v podobe zániku poistenia proti úpadku. Takisto to neznamená, že nemala povinnosť urobiť opatrenia\npre odvrátenie hroziacej škody a nemala povinnosť o vzniknutej situácii žalobcov včas, pravdivo a úplne\ninformovať a už vôbec to neznamená, že si mohla prijatú platbu započítať proti svojej pohľadávke, ktorá\nuž existovala a bola splatná v čase, keď túto zmluvu o zájazde v zastúpení žalovanej 1/ uzatvárala.\n4. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že podstatnou skutočnosťou tohto\nsporu nie je platnosť či neplatnosť zápočtu, alebo podmienky, za ktorých si mohla ponechať platbu od\nžalobcov, ale podstatný je fakt, že finančné operácie a samotné obchodné vzťahy medzi žalovanou 1/\na žalovanou 2/ sú obchodné vzťahy medzi dvomi podnikateľmi a nemajú žiadny vplyv na povinnosti\nžalovanej 1/ ako organizátora zájazdu vyplývajúce zo zmluvy o zájazde voči žalobcom. Bola názoru, že\nnemohla porušiť práva žalobcov ako spotrebiteľov na ochranu ich ekonomických záujmov pred svojimi\nvlastnými, nakoľko so žalobcami spotrebiteľskú zmluvu neuzavrela. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie\nzamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.\n6. Podľa § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nC.s.p.\n7. Podľa § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s §\n431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Žalobcovia 1/ a 2/ vyvodzujúc z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. namietali odôvodnenie a\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.\n13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n14. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018,\nbod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n15. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,\nže k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo\n73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľov, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do ich práva na spravodlivý\nproces.\n16. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n17. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. V\n\nodôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných skutkových\ntvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich\nvyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery.\nOdôvodnenie odvolacieho súdu sa vyporadúva so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami.\nJeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky\nrozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery,\nktoré prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaná 1/ bola - na základe\nplatného odstúpenia od zmluvy o obstaraní zájazdu žalobcami v dôsledku ňou porušených povinností\nvyplývajúcich z tejto zmluvy - ako cestovná kancelária povinná vrátiť plnenie poskytnuté tretej osobe\nv jej prospech, avšak medzi žalovanou 2/ a žalobcami 1/ a 2/ nedošlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej\nzmluvy, preto žalovaná 2/ vo vzťahu k žalobcom konala iba ako zástupca žalovanej 1/ a z tohto dôvodu\nbola žalovaná 2/ iba oprávnená prebrať od žalobcov dohodnutú cenu zájazdu. Ďalej mal odvolací súd\nza preukázané, že k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy došlo výlučne zo strany žalovanej\n1/, a to bez zavinenia žalovanej 2/, pretože žalovaná 1/ neuzatvorila zmluvu o poistení proti úpadku\nna rok 2016, kedy malo dôjsť k uskutočneniu zájazdu, pričom však v čase uzatvárania zmluvy o\nzájazde bola žalovaná 1/ v zmysle platných právnych predpisov ešte oprávnená na poskytovanie\nslužieb cestovnej kancelárie. Zároveň je z rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmé, že prijatie dohodnutej\nceny zájazdu žalovanou 2/ od žalobcov nezakladá právny vzťah medzi nimi, keď žalovaná 2/ prijala\ndohodnutú cenu zájazdu ako zástupca žalovanej 1/, nakoľko zo zmluvy o zájazde vznikajú práva\na povinnosti priamo cestovnej kancelárii ako organizátorovi zájazdu. V neposlednom rade odvolací\nsúd konštatoval, že žalovaná 1/ a ani žalobcovia nenapadli platnosť zmluvy o zájazde a z porušenia\nzmluvy o zájazde v tomto prípade nevzniklo žalobcom právo na zaplatenie dohodnutej ceny zájazdu\nod žalovanej 2/. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súdy pri hodnotení skutkových zistení\na skutkových záverov neopomenuli vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či skutočností,\nktoré v konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a\npodľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení\ns rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393\nC.s.p. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. nemožno považovať to,\nže žalobcovia sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňujú a že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa ich predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolatelia so skutkovými a právnymi závermi\nvyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasia a nestotožňujú sa s nimi,\nnemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p., pretože do\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom\núspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n18. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní\nnemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n19. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ neopodstatnene\nnamietajú, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom im znemožnil uskutočňovať im patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.).\n20. Podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ je ich dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., v\notázkach, I. či vznikla žalovanej 2/ solidárna povinnosť na zaplatenie žalovanej pohľadávky spoločne\nso žalovanou 1/, ak nebola zmluvnou stranou zmluvy o zájazde, platbu prijala ako zástupca v mene\na na účet zastúpeného a po prijatí platby zastúpená stratila oprávnenie na podnikanie ako cestovná\nkancelária a či bola povinná túto platbu vrátiť žalobcom už v okamihu, keď sa dozvedela o zániku\n\nplatnosti poistenia žalovanej 1/ proti úpadku, keď zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti cestovnej\nkancelárie žalovanou 1/ nezavinila; II. či je jednostranný zápočet pohľadávok žalovanou 2/ voči žalovanej\n1/ za stavu, keď žalovaná 2/ mala vedomosť o zániku oprávnenia na podnikanie cestovnej kancelárie\nžalovanou 1/ a za stavu, keď pohľadávka, ktorá bola predmetom započítania nebola podľa zmluvy medzi\nňou a žalovanou 1/ ešte splatná platným právnym úkonom a či mohla takýto zápočet vykonať a platbu\nzinkasovanú od žalobcov si v celom rozsahu titulom zápočtu pohľadávok ponechať; III. či môže vzniknúť\nzodpovednostný vzťah medzi žalovanou 2/ (ako zástupcom) a žalobcami, ak žalovaná 2/ predávala\nzájazdy cestovnej kancelárie za stavu, keď vedela o existencii jej nezaplatených pohľadávok voči nej vo\nveľkom rozsahu, teda či takého konanie možno posúdiť ako konanie s odbornou starostlivosťou a tiež ak\nžalovaná 2/ najprv uskutočnila jednostranný zápočet, na základe ktorého titulu si ponechala platbu od\nžalobcov a až následne informovala žalobcov o zániku oprávnenia žalovanej 2/ na vykonávanie činnosti\ncestovnej kancelárie, teda či konala v súlade s dobrými mravmi.\n21. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd\nako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu\nsúdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ\nriešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej\nčinnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci\nodvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421\nC.s.p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C.s.p.) kľúčový význam v tom zmysle,\nže posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite\ndoloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky\na že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\n22. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n23. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.), musia byť (najskôr) splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými\ndovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 C.s.p. (porovnaj\n2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 216/2017, 4 Cdo 64/2018, 6 Cdo 113/2017, 7 Cdo 95/2017 a 8 Cdo\n95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v C.s.p., podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n24. Jednou z obligatórnych náležitostí dovolania je, že v ňom musí byť uvedené, v čom dovolateľ\nvidí splnenie predpokladov prípustnosti dovolania; táto náležitosť je odlišná od dovolacieho dôvodu.\nÚčel tejto požiadavky spočíva pritom v tom, aby sa dovolateľ ešte pred podaním dovolania zoznámil s\nrelevantnou judikatúrou dovolacieho súdu, a aby po zoznámení sa s ňou zvážil, či také dovolanie má\nšancu na úspech.\n25. To znamená, že dovolateľ je zo zákona povinný nielen uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne (a vyložiť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, porov. § 432 ods. 2\nC.s.p.), ale tiež konfrontovať túto nesprávnosť s doterajšou rozhodovacou činnosťou dovolacieho súdu,\nlebo tomu patrí úloha zjednocovať rozhodovaciu činnosť súdov v civilnom konaní. Podľa toho je dovolateľ\npovinný vymedziť, v čom vidí splnenie predpokladov prípustnosti dovolania; mal by teda uviesť, ktorý\nz predpokladov vymedzených v § 421 ods. 1 C.s.p. je naplnený a prečo. Povedané inými slovami,\ndovolateľ je povinný jasne a zrozumiteľne vymedziť relevantnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu\na uviesť, v čom sa odvolací súd odchýlil od tejto relevantnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\n\nalebo v čom je relevantná rozhodovacia prax dovolacieho súdu rozporná, alebo v čom je potrebné\nrelevantnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu zmeniť, alebo či ide o právnu otázku dovolacím súdom\ndoteraz nevyriešenú. Prípadne možno prípustnosť dovolania podľa okolností vymedziť i odkazom na\nrozhodovaciu činnosť ústavného súdu.\n26. Najvyšší súd najprv pristúpil k posúdeniu otázky č. I uvedenej v bode 20. tohto uznesenia. Právne\nposúdenie, či konkrétna otázka už bola alebo nebola dovolacím súdom vyriešená, je totiž jadrom\ndovolacieho konania a je podstatná pre to, či najvyšší súd o dovolaní rozhodne meritórne alebo\nprocesne.\n27. Podľa § 741i ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka cestovná kancelária zodpovedá\nobjednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto\nzáväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazd.\n28. Právnu otázku nastolenú dovolateľmi - existencia solidárnej zodpovednosti osoby sprostredkujúcej\nzájazd v mene a na účet cestovnej kancelárie spolu s cestovnou kanceláriou -možno pokladať za\nvyriešenú nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 2016 sp. zn. I. ÚS 75/2016,\nso záverom, že „z povahy veci, z vymedzenia obsahu zmluvy o obstaraní zájazdu podľa názoru\nústavného súdu teda vyplýva, že vadné plnenie, resp. nesplnenie (neposkytnutie) dojednaných služieb\nzabezpečovaných aj iným subjektom (napr. na základe zmluvy o províznom predaji) je potrebné pričítať\nna ťarchu cestovnej kancelárii, na ktorú sa vzťahujú všetky povinnosti a obmedzenia. (…) V uvedenej\nsúvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že § 6 zákona o zájazdoch s odkazom na § 52 až § 60 a § 741a\naž § 741k Občianskeho zákonníka jednoznačne deklaruje zmluvu o zájazde za spotrebiteľskú zmluvu,\nktorú nie je cestovná agentúra (provízny predajca) oprávnená uzatvoriť vo svojom mene, ale iba v mene\ncestovnej kancelárie (sťažovateľky), pre ktorú v danom prípade zájazd sprostredkovala, a to bez ohľadu\nna práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o províznom predaji (ktoré\nani nie sú objednávateľovi známe). Zmluvným partnerom spotrebiteľa (objednávateľa) je tak cestovná\nkancelária ako organizátor zájazdu, zodpovednostný vzťah preto existuje medzi cestovnou kanceláriou a\nobjednávateľom.“ Ústavný súd dodal, že nemožno opomenúť ani právnu úpravu zodpovednosti za škodu\nspôsobenú cestovnou kanceláriou, ktorá sa tejto zodpovednosti môže zbaviť len z dôvodov výslovne\nuvedených v § 741j Občianskeho zákonníka. Dovolací súd nezistil žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by\nsa mal odchýliť od týchto záverov, pretože nie sú v rozpore s ustanovením § 741 ods. 1 prvej vety\nObčianskeho zákonníka, a preto konštatuje, že cestovná agentúra (žalovaná 2/), ktorá sprostredkovala\nobjednávateľom zájazdu (žalobcom 1/ a 2/) zájazd v mene a na účet cestovnej kancelárie (žalovanej\n1/), nie je solidárne zodpovedná za záväzky, ktoré vznikli žalovanej 1/ z dôvodu porušenia zmluvných\npodmienok vyplývajúcich zo zmluvy o obstaraní zájazdu.\n29. Predpoklad prípustnosti v tejto časti dovolania žalobcov 1/ a 2/ spočíval v tom, že mala byť posúdená\ndoteraz neriešená právna otázka, čiže bola vymedzená iba vo vzťahu k neexistujúcej judikatúre\ndovolacieho súdu, resp. k nesprávnemu riešeniu právnej otázky odvolacím súdom. Tento predpoklad\nvšak v žiadnom prípade neobstál a týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/\nv tejto časti dovolania nedôvodne tvrdia, že ich dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\n30. Následne najvyšší súd pristúpil k posúdeniu otázok č. II. a III. uvedených v bode 20. tohto rozsudku\nkonštatujúc, že dovolateľmi zadefinované právne otázky by mohli mať znaky relevantné v zmysle § 421\nods. 1 písm. b/ C.s.p. iba vtedy, ak by výsledok ich riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím\nsúdom predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý nebolo ich žalobe vo vzťahu k žalovanej 2/\nvyhovené. Žalobcovia však svoju otázku nastolili v situácii, keď bola odvolacím súdom aj v kontexte\ns vyššie uvedeným právnym posúdením (viď. bod 28 tohto rozsudku) vylúčená existencia solidárnej\nzodpovednosti žalovanej 2/ (cestovnej agentúry) za záväzky žalovanej 1/ (ako cestovnej kancelárie)\na zároveň bola jednoznačne ustálená existencia zodpovednostného vzťahu výlučne medzi cestovnou\nkanceláriou (žalovanou 1/) a objednávateľmi zájazdu (žalobcami 1/ a 2/). Dovolateľmi nastolené otázky\nmajú v danom prípade povahu (len) akademickú, ktorých zodpovedanie dovolacím súdom by nemohlo\nviesť k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Pritom cieľom civilného sporového\nkonania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu právam, nie riešiť teoretické otázky,\nktorých výsledok sa nijako nepremietne do právnej sféry procesných strán. Z týchto dôvodov dovolací\nsúd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ aj v tejto časti dovolania nedôvodne tvrdia, že ich dovolanie\nje prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\n\n31. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov 1/ a 2/ zamietol podľa § 448 C.s.p. ako\ndovolanie, ktoré nie je dôvodné.\n32. Žalovaná 2/ bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol jej\nnárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453\nods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0, v časti\ntrov konania 2 : 1.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Co/210/2018", "guid": "da4fdc60-07d9-4c24-8b2c-4cb4aeb7a332:116e9586-97e2-4366-9c77-062933c2e5f9", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:718a207a-571c-419e-857b-660379a06645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.2016.2"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "d03fdd75-8d96-4f8b-a8b3-9b5fff77e868:001fc468-3d2f-4ae6-b8a9-2ff32c65ed33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "spisova_znacka": "7Cdo/95/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/95/2017 z 27. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1"}, {"guid": "33bc2f22-c477-48dc-af23-97290004f58a:3f41f46f-44ca-4391-8509-eb24e65caab9", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Csp/17/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15Csp/17/2017 z 11. 9. 2017", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2017-09-11", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33bc2f22-c477-48dc-af23-97290004f58a:3f41f46f-44ca-4391-8509-eb24e65caab9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dab833b7-8cb4-4f98-a9ce-2a1164dbcfe6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.392.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 392/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 392/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.392.2022.1"}]}