{"guid": "1c1ba0bf-1162-4ad4-8757-564e1e2be89d:c29ad443-0b91-4c74-9920-7547b048d6bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2017200128.2", "spisova_znacka": "4Sžfk/69/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/69/2019 z 13. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. apríla 2021, sp. zn. 4Sžfk/69/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:2017200128.2", "identifikacne_cislo": "2017200128", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2021-04-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c29ad443-0b91-4c74-9920-7547b048d6bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2017200128.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2017200128.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2017200128.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžfk/69/2019\n2017200128\n13. 04. 2021\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2021:2017200128.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej\na zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Moniky Valašikovej PhD., v právnej veci žalobcu:\nKASATKIN Recovery, k.s., Čajakova 13, Bratislava, IČO: 50382 888, správca konkurznej podstaty\núpadcu: BBK AGRO, s.r.o., „v konkurze\", Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 44 095 066,\nprávne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100304257/2017 zo dňa 15.februára 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/45/2017-313 zo dňa 6. februára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nKasačnému sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100304257/2017 zo dňa 15.februára 2017, ktorým\nžalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta (ďalej len „správca dane\")\nč. 104205810/2016 zo dňa 02. novembra 2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „daňový poriadok\") určil daňovému subjektu BBK AGRO, s.r.o. (ďalej len „úpadca\", príp. „žalobca\")\nrozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH\") za zdaňovacie obdobie september 2013 v sume\n263.613,28 €, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 196.866,09 € a vyrubil žalobcovi daň\nv sume 66. 747,19€. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, že žalovanému ich náhradu\nnepriznal.\n2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti uplatneného\nžalobcom za zdaňovacie obdobie september 2013. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal\nv protokole o výsledku daňovej kontroly č. 103187909/2016 zo dňa 20. mája 2016, ktorý bol spolu s\nvýzvou č. 103190743/2016 zo dňa 20. mája 2016 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi\ndňa 24. mája 2016, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola ukončila.\n3. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z\ndodávateľských faktúr vystavených dodávateľom - obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA\ns.r.o., za dodanie tovaru - kryštálový cukor v množstve 1 696 320 kg, v celkovej hodnote 1.567.399,68\n€, z toho uplatnený odpočet DPH v sume 261.233,28 € a z faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou\n\nERIVEL TRANS s.r.o. Komárno za sprostredkovanie prepravy v sume 2.380,00 €. Na základe výsledkov\ndaňovej kontroly a medzinárodnej výmeny informácií sa nepotvrdil reálny základ deklarovaných\nzdaniteľných plnení a orgánmi daňovej správy bolo konštatované porušenie ustanovenia § 51 ods. 1\npísm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2013\n(ďalej len „zákon o DPH\").\n4. Výsledkom daňovej kontroly bolo aj nepriznanie úpadcom uplatneného oslobodenia od dane\nz dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (tzv. intrakomunitárne\ndodanie tovaru) podľa § 43 zákona o DPH, z dodávateľských faktúr vystavených úpadcom pre\nobchodné spoločnosti Sovereign Sugar Hungary Kft. a Tull Trade Kft, Maďarská republika za\ndodanie kryštálového cukru. Podľa predložených dokladov CMR za zdaňovacie obdobie september\n2013 dodávky kryštálového cukru pre obe obchodné spoločnosti do Maďarskej republiky mala\nrealizovať prepravná spoločnosť Tull Trade Kft. Preverením intrakomunitárneho dodania tovaru v rámci\ndaňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nebolo bez pochybností preukázané dodanie\nfakturovaného tovaru deklarovaným odberateľom, registrovaným pre daň na území Maďarskej republiky,\nna základe čoho daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie základnej zákonnej podmienky\nna priznanie oslobodenia za dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH. Správcom dane neuznané\noslobodenie od dane nebolo dôvodom dorubenia rozdielu dane, pretože nebolo posúdené ako tuzemské\ndodanie tovaru.\n5. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom konania bolo preveriť zákonnosť\nžalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly,\nzákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie\nzisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok\nna nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, so\nzameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový\nstav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti\nza kontrolované zdaňovacie obdobie september 2013.\n6. Vo vzťahu k tzv. novoobjaveným dôkazom, ktoré žalobca dodatočne predložil krajskému súdu v\ndeň odročeného pojednávania dňa 28. novembra 2018 a k dôkazom doručeným tunajšiemu súdu dňa\n27. decembra 2018 s vyjadrením žalobcu zo dňa 21.decembra 2018 krajský súd uviedol, že tieto\ndôkazy preskúmal len z pohľadu preverenia zákonnosti postupu daňových orgánov oboch stupňov v\nadministratívnom konaní predchádzajúcom vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí, hoci tieto dôkazy\nžalobca predložil po lehote na podanie všeobecnej správnej žaloby. Námietku žalobcu, týkajúcu sa\nnezákonnosti protokolu o výsledku daňovej kontroly oprávnenosti odpočtu dane za zdaňovacie obdobie\nseptember 2013 vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú, pretože predmetný protokol obsahuje všetky\nzákonom požadované náležitosti podľa § 47 daňového poriadku, pričom samotné ustanovenie § 47\nv písmene k) daňového poriadku predpokladá vyhotovenie protokolu jedným zamestnancom správcu\ndane. Krajský súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu o formálnej účasti kontrolórky Bc. B. pri výkone daňovej\nkontroly.\n7. Vo vzťahu k dodatočne predloženým dôkazom, pozostávajúcim z fotokópií CMR nákladných listov,\nčastí a výňatkov zo zápisníc o výsluchoch svedkov realizovaných slovenskými a maďarskými orgánmi\nčinnými v trestnom konaní, krajský súd uviedol, že tieto, s prihliadnutím na viazanosť správneho súdu\nskutkovým stavom zisteným správnym orgánom v priebehu preskúmavaného administratívneho konania\n(§ 119 SSP v spojení s § 120 písm. a/ až c/ SSP a contrario), nepreskúmal, pretože na rozhodnutie\nsprávneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).\nKeďže išlo podľa žalobcu o novoobjavené dôkazy, ktoré nemohol použiť v právoplatne skončenom\npreskúmavanom daňovom konaní krajský súd podotkol, že bude na jeho zvážení, či v zákonnej lehote\nvyužije podanie mimoriadneho opravného prostriedku na obnovu konania podľa § 75 a nasl. daňového\nporiadku.\n8. K námietke týkajúcej sa nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie\nobdobie september 2013 krajský súd s poukazom na obsah administratívneho spisu uviedol, že daňová\nkontrola začala dňa 17. decembra 2013 a bola ukončená dňa 24. mája 2016. Daňová kontrola bola\ndvakrát prerušená na základe právoplatných rozhodnutí správcu dane č. 92111401/5/4071203/2014\nzo dňa 04. septembra 2014 a č. 20720027/2015 zo dňa 24. augusta 2015, pričom prerušenie daňovej\n\nkontroly z dôvodu podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku za účelom získania pre rozhodnutie\npotrebných informácií od daňových orgánov maďarskej daňovej správy celkovo trvalo 531 dní. Vzhľadom\nna zákonnú úpravu maximálnej dĺžky výkonu daňovej kontroly a s prihliadnutím na počet dní prerušenia\nvýkonu daňovej kontroly, počas ktorých neplynula zákonná lehota na jej výkon (§ 61 ods. 5 daňového\nporiadku) krajský súd konštatoval, že daňová kontrola oprávnenosti žalobcom uplatneného odpočtu DPH\na oslobodenia od dane za intrakomunitárne dodanie tovaru trvala 358 dní, teda menej ako jeden rok.\n9. Ohľadom realizovanej MVI krajský súd konštatoval, že lehoty na získanie daňových informácií formou\ndožiadania príslušných orgánov maďarskej daňovej správy neboli dodržané (čl. 10 Nariadenia Rady\nEÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty\nzo dňa 07.10.2010 a čl. 7 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní\na zrušení smernice 77/799/EHS zo dňa 15.02.2011), avšak vychádzajúc z legitímneho účelu inštitútu\nprerušenia daňového konania, resp. daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich\nna preverenie priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu dane, je žiadúce mať na zreteli,\nže daňový poriadok úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly alebo úpravou dĺžky prerušenia daňovej\nkontroly (ktorá nie je stanovená), s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie MVI\nnespája žiadne účinky. Krajský súd neprisvedčil argumentu žalobcu o nezákonnosti protokolu o výsledku\ndaňovej kontroly, v ktorom boli okrem iných zistení správcu dane použité aj informácie získané v rámci\nMVI o odberateľoch žalobcu registrovaných na DPH v Maďarskej republike. Z obsahu administratívneho\nspisu nevyplýva nečinnosť daňových orgánov oboch členských krajín pri preverovaní intrakomunitárnych\nzdaniteľných plnení, deklarovaných šesťdesiatimi ôsmymi faktúrami vystavenými žalobcom. Rovnako\nto konštatoval vo vzťahu k MVI realizovanej za účelom preverenia tuzemského dodania tovaru, ktorú z\ndôvodu nemožnosti zabezpečenia účasti svedka na výsluchu, konateľa obchodnej spoločnosti LINTMAN\ns.r.o. pána Y. X. z Maďarska, nebolo možné zabezpečiť v primeranej lehote.\n10. V súvislosti s posúdením splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených\nnárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH za tuzemské zdaniteľné plnenie deklarované\ndodávkami 1 696 320 kg kryštálového cukru od obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.,\nkrajský súd uviedol, že v rámci výkonu daňovej kontroly bol preukázateľne a vážnym spôsobom\nspochybnený reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA\ns.r.o. žalobcovi, predovšetkým vo vzťahu k podstatným náležitostiam plnení spočívajúcim v osobe\ndodávateľa uvedeného na faktúrach a v množstve dodaného tovaru.\n11. Nereálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov medzi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a žalobcom\ndokumentuje aj zistenie vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 1/2015, v ktorom je na stranách 189 a\n190 uvedené, že žalobca bol v rokoch 2012 a 2013 odberateľom spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA\ns.r.o. v celkovom objeme viac ako 14 miliónov €, čo predstavuje 15 621 220 kg cukru. Prihliadnuc na\nskutočnosť, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dodávala obrovské množstvá cukru okrem\nžalobcovi aj obchodným spoločnostiam Sovereign Sugar Hungary Kft., SOVEREING BRAND FOOD\nDISTRIBUTION s.r.o., TESCO STORES SR, a.s., ERIVEL TRANS s.r.o., BRAND FOOD s.r.o., možno\npovažovať za vierohodné závery vyšetrovacieho pokusu spochybňujúce deklarované množstvá objemu\nbaleného cukru a závery znaleckého dokazovania ohľadom nereálnosti vývozu deklarovaného množstva\ncukru v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Rovnako konateľ spoločnosti LINTMAN s.r.o Y. X.\npoprel svoju účasť na riadení spoločnosti, ako aj poverenie inej osoby na túto činnosť a napriek svojej\nfunkcii nemal poznatky o chode obchodnej spoločnosti ovládanej tretími osobami.\n12. Krajský súd s poukazom na obsah administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí\nkonštatoval, že daňové orgány vykonali rozsiahle preverovanie a vyhodnotenie vzájomných\nodberateľsko-dodávateľských vzťahov v obchodnom reťazci a na základe jednotlivými článkami\ndeklarovaných zdaniteľných plnení boli preukázané vzájomné personálne a ekonomické prepojenia,\njaviace sa ako účelové, s cieľom vytvoriť neprehľadné dodávky neoveriteľného množstva tovaru.\n13. Vzhľadom k tomu, že:\n- už na začiatku obchodného reťazca s predajom obrovského množstva cukru nebolo možné preveriť\npôvod a reálne dovážané množstvo cukru od spoločnosti LINTMAN s.r.o. deklarovanému odberateľovi\nSOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (v objeme 98 % všetkých dodávok cukru uvedeného odberateľa),\n- vzájomné obchody medzi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči a LINTMAN s.r.o. ekonomicky a\núčtovne riadila konateľka spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. U.,\n\n- úhrady za účtované zdaniteľné plnenia vo vysokých sumách medzi jednotlivými článkami obchodného\nreťazca prebiehali formou zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok,\n- spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dodávala veľké objemy cukru aj priamo maďarským\nspoločnostiam maďarskému odberateľovi Sovereign Sugar Hungary Kft. a TULL TRADE Kft.\n(prostredníctvom dovozcu TULL TRADE Kft.), ktorých ako svojich odberateľov deklaruje aj žalobca, čo\nje možné jednoznačne posúdiť ako neekonomické a zbytočné vytvorenie obchodného medzičlánku v\nosobe žalobcu, ktorý, tak ako aj subjekty na začiatku reťazca, pri kupovanej potravine nepreveroval jej\nkvalitu ani jej zdravotnú nezávadnosť,\n- nebola potvrdená doprava deklarovaného tovaru na územie členského štátu, rovnako nebolo potvrdené\na nebolo ani možné preveriť dodanie tovaru deklarovaným odberateľom v Maďarskej republike, čo je\npodstatná podmienka na uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH,\n-krajský súd konštatoval, že vykonané dokazovanie predchádzajúce vydaniu preskúmavaných\nrozhodnutí nepreukázalo oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane za tuzemské\ndodanie tovaru podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a rovnako nepreukázalo splnenie podmienok\nna uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 citovaného zákona. Námietku žalobcu, napádajúcu\nnepreverenie dodávok cukru maďarským odberateľom Tesco Global Zrt., SPAR Magyarország Kft. a\nPENNY Market Kft., považoval krajský súd za irelevantnú, nakoľko pre uznanie vyššie uvedených\nnárokov boli vážnym spôsobom spochybnené priamo žalobcom prijaté zdaniteľné plnenia od jeho\ndodávateľa a taktiež boli spochybnené dodávky žalobcu deklarovaným odberateľom na územie iného\nčlenského štátu, a to jednak čo do množstva fakturovaného tovaru, ako aj čo do osoby dodávateľa, resp.\nčo do osôb odberateľov.\n14. K namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu\ndôkazného bremena na žalobcu krajský súd uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v\n§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods.\n1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné\nsplnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje),\nani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho\nzdaniteľné plnenie, príp. realizujúceho intrakomunitárne dodanie tovaru na územie iného členského\nštátu. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH, pri uplatnení\ninštitútu odpočtu dane a oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru požaduje, aby\nplatiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru uplatňuje, preukázal existenciu\npodmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil.\n15. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu krajský súd uviedol, že zásada\nobjektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť\ndokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu\nohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\n16. Pokiaľ ide o objektívne sa javiacu sledovanú výhodu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu prostredníctvom\numelo vytvorených obchodných reťazcov, podľa názoru krajského súdu jej podstatu v súvislosti s\nnámietkami žalobcu daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach dostatočne jasne ozrejmili. Správca\ndane správne vyhodnotil, že žalobca bol do umelo vytvoreného obchodného reťazca deklarovaných\nzdaniteľných plnení LINTMAN s.r.o. › SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. › BBK AGRO, s.r.o. › Sovereign\nSugar Hungary Kft., resp. › TULL TRADE Kft., vsunutý nadbytočne, nenapĺňajúc reálnu ekonomickú\nkauzu. Krajský súd podotkol, že tu neobstojí argumentácia zásadou neutrality DPH, uplatňovanej v\npriestore Európskej únie, nakoľko túto možno plne, bez skúmania účelu jednotlivých zdaniteľných plnení,\naplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a zároveň sú nadobúdateľom ďalej použité na\njeho ďalšie zdaniteľné plnenia.\n17. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal i na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napr.\nrozsudky SD EÚ vo veci C-285/11 Bonik EOOD, v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č.\nC-80/11 a C-142/11, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako\naj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71, Teleos plc. a spol. (C-409/04),\nVlaamse Oliemaatschappij NV (C- 499/10102).\n18. Krajský súd mal za to, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a\nžalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s\n\nhmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom\npredloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných\nsúvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o\nuskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet\ndane a právo na oslobodenie od dane, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej\nžalobcom ( § 24 ods. 1 daňového poriadku).\n2.\n19. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca („kasačný sťažovateľ\") v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g), f) a h) SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd zmenil\nnapadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutia orgánov verejnej oboch stupňov a vec vráti\nDaňovému úradu Trnava na ďalšie konanie, alebo aby eventuálne zrušil rozsudok krajského súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie, zároveň aby žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania na krajskom\nsúde aj kasačnom súde vo výške 100%.\n20. Žalobca mal za to, že stav, kedy je daňová kontrola prerušená na dobu viac ako 3 mesiace v zmysle\nNariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom\nv oblasti dane z pridanej (ďalej ako „Nariadenie\") hodnoty (resp. 6 mesiacov v zmysle Smernice Rady č.\n2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (ďalej aj ako „Smernica\"), je stav nezákonný. V\npredmetnom prípade bola kontrola prerušená viac ako 1 rok a 5 mesiacov (531 dní - prvý krát 306 dni a\ndruhý krát 225 dní). Správca dane tak výrazne prekročil v Nariadení stanovenú maximálnu trojmesačnú\ndobu (resp, dobu 6 mesiacov uvedenú v Smernici Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v\noblasti daní (ďalej aj ako „Smernica\")), po ktorej márnom uplynutí automaticky pominuli dôvody, pre ktoré\nbola kontrola prerušená. Správca dane tak mal vo výkone kontroly pokračovať, avšak neučinil tak. Na\ntom nič nemení ani fakt, že správca dane posielal urgencie dožadovanému zahraničnému (maďarskému)\nsprávcovi dane. Podľa názoru žalobcu keďže došlo k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly, tak\no čas, po ktorý bola daňová kontrola z takéhoto dôvodu prerušená, sa lehota na ukončenie daňovej\nkontroly nepredĺžila.\n21. Žalobca ďalej poukázal na rozsudky Krajského súdu v Trnave, ktorými krajský súd vyhovel žalobám\nžalobcu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a zakázal Daňovému úradu\nTrnava, pobočka Senica, aby pokračoval vo vykonávaní (prerušených) daňových kontrol na zistenie\noprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia január\n2013, jún 2013 a júl 2013 vykonávaných u žalobcu, tieto kontroly prikázal ukončiť a priznal žalobcovi\ntrovy týchto konaní z dôvodu plného úspechu. Podľa názoru krajského súdu došlo zo strany žalovaného\nk porušeniu jednej z podstatných zásad daňového konania, ktorou je zásada primeranosti a účelnosti.\n22. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010,\npodľa ktorého platí, že ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt\nneodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy (pozn. čo v danom prípade neodopieral),\nprekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje\nnezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. Z uvedených\ndôvodov žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu, že nie je dôvodné bez zohľadnenia okolností\npredmetnej veci zovšeobecňovať právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v\nnáleze. Podľa názoru žalobcu je na takúto nezákonnosť postačujúce prekročenie maximálne povolenej\nlehoty na výkon daňovej kontroly čo už i o jeden deň. Keďže kontrola bola nezákonne prerušená, bola\ni nezákonne vykonaná nad rozsah jedno ročnej lehoty na jej výkon. Žalobca konštatoval, že krajský\nsúd v napadnutom rozhodnutí nerešpektuje svoje vlastné závery, ktoré uviedol v rozsudku sp. zn.\n14S/38/2014-160 zo dňa 18. mája 2015 (v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu\nverejnej správy) a nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že „s prekročením procesných lehôt však\naplikovateľné právne predpisy nespájajú žalobcom tvrdený následok - nezákonnosť protokolu z takejto\nkontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní ako nezákonne získaného dôkazu.\"\n23. Žalobca dal do pozornosti tiež skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly je iba jedným z\ndemonštratívne vypočítaných dôkazov, ktoré správca dane môže v daňovom (vyrubovacom, odvolacom)\nkonaní použiť. Ak je protokol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno\nho použiť a správca dane musí vo vyrubovacom konaní (ktoré nasleduje po daňovej kontrole) použiť\niné dôkazy, resp. musí zisťovanie uskutočnené počas kontroly vykonať opätovne v rámci vyrubovacieho\n\nkonania. Správca dane a žalovaný však vychádzali zo zistení získaných počas nezákonnej daňovej\nkontroly a zachytených v nezákonnom protokole z daňovej kontroly.\n24. Žalobca uviedol, že jedným zo zásadných dôkazov v predmetnej veci bol výsluch konateľa\nspoločnosti LINTMAN, s.r.o., pána Y. X.. Upriamil pozornosť na závažné nezrovnalosti vo výpovediach\np. X., ktorý raz nevie, kto faktúry vystavoval, inokedy uvádza, že ich vystavovala p. O. F. a O. X.. Žalobca\nnamietal, že krajský súd na základe jednostrannej výpovede p. X. nebral do úvahy v žalobe namietané\nrozpory ako aj samotnú nepodloženosť svedeckej výpovede a stotožnil sa so záverom, že konateľ\nspoločnosti nemal vedomosť o svojej spoločnosti, o jej chode a o obchodnej činnosti ňou vykonanou.\n25. V súvislosti so znaleckým posudkom č. 1/2015 žalobca zdôraznil, že údaj o vývoze cukru 1700\nkamiónmi za jeden deň, ktorý vyplýval z účtovníctva SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., je samozrejme\nnezmyslom. Túto nezrovnalosť však vysvetlil v žalobe i správcovi dane počas administratívneho konania.\nJednalo sa o účtovnú chybu subdodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., kedy bola Zmluva o\npostúpení pohľadávky omylom zaúčtovaná ako faktúra, o čom podrobne a hodnoverne dňa 31. marca\n2015 vypovedala konateľka subdodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. pani U. F. W.. Žalobca v tejto\nsúvislosti namietal, že ani žalovaný a ani krajský súd sa touto skutočnosťou nezaoberali a nijako ju\nnevyhodnotili.\n26. Žalobca rovnako namietal, že žalovaný ani krajský súd nezobrali do úvahy skutočnosti zistené\nv prospech žalobcu. Žalobca tvrdil, že negatívne skutočnosti, na základe ktorých bol žalobcovi\nodopretý nárok na ním požadovaný nadmerný odpočet, spočívajú aj v tom, že preverovaní odberatelia/\n(sub)dodávatelia boli nekontaktní, so správcom dane nekomunikovali, k čomu viedol, že uvedené\nskutočnosti nie sú takými skutočnosťami, na základe ktorých by mu mohol byť odopretý požadovaný\nnárok. Žalobca poukázal na relevantné judikáty (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo\ndňa 15. marca 2011, sp. zn. 3 Sžf 1/2010 zo dňa 19. augusta 2010, sp. zn. 6 Sžf 10/2012 zo dňa 28.\nnovembra 2012, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2004-45 zo dňa 25. marca\n2005, Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 402/99 zo dňa 15. mája, rozsudok Nejvyššího správního\nsoudu ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 - 60 zo dňa 30. januára 2018) a na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ\n(Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03),\nBonik EOOD, C-285/11, Mahagében Kft., C-78/12), pričom konštatoval, že tak ako správca dane a\nžalovaný, tak i krajský súd v predmetnej právnej veci túto judikatúru nezohľadnili a neaplikovali, resp.\nsa s ňou nesprávne vysporiadali.\n27. Žalobca namietal , že správca dane ani žalovaný nepreukázali, že žalobca by sa bol zúčastňoval,\nalebo že by bol čo i len vedel resp. mal vedieť o údajných podvodných konaniach vo vzťahu k DPH,\npričom sa touto významnou otázkou ani len nezaoberali. Aj z tohto dôvodu mal byť žalobcovi priznaný\nním požadovaný nadmerný odpočet. Žalobca opakovane poukázal na rozsudok NSS ČR sp. zn. 5 Afs\n60/2017 - 60 zo dňa 30. januára 2018 a na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 514/2015 zo dňa\n16.12.2015.\n28. Žalobca poukázal, že v trestnom konaní vedenom na Prezídiu policajného zboru, NAKA, Národná\njednotka finančnej polície, expozitúra Stred, Banská Bystrica, bolo zabezpečených viacero dôkazov,\nktoré nasvedčujú tomu, že žalobca obchodoval s preverovaným tovarom (kryštálovým cukrom) tak,\nako deklaroval a ktoré žalobca priložil (zápisnica z výsluchu svedka č. 60300/1007/2013 zo dňa\n20.03.2017 zamestnanca koncového odberateľa Tesco Global Zrt. - A. D. G.h, zápisnica z výsluchu\nsvedka č. 60300-2/174/2016 zo dňa 31.03.2016- S., konateľ spoločnosti TULL TRADE Kft., zápisnica z\nvýsluchu svedka č. 60300-2/98-SO/2015 zo dňa 14.04.2015 - S., konateľka spoločnosti SDA Sovereign\nDístribution AG). Žalobca uviedol, že vyššie prezentované dôkazy nasvedčujú tomu, že preverované\nobchody sa uskutočnili tak, ako to deklaroval žalobca, t. j. nejednalo sa o fiktívne obchody, ale o reálne\ndodávky tovaru - kryštálového cukru do maďarských obchodných reťazcov, ktoré potvrdili prebratie/\nnákup tovaru od žalobcových subodberateľov.\n29. Dňa 18. septembra 2019 žalobca doručil krajskému súdu elektronické podanie, ktorým doplnil\nsvoju kasačnú sťažnosť o nové skutočnosti, ktoré sa nemohli predložiť už skôr a zároveň dal súdu do\npozornosti rozhodnutia dôležité pre rozhodnutie o kasačnei sťažnosti.\n3.\n\n30. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedol, že považuje závery krajského súdu za\nvecne správne a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\n4.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd\" alebo\n„najvyšší súd\") konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n32. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n33. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.\n34. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n35. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z\nktorého vyplýva, že správca dane Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta vykonal u daňového subjektu\ndaňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za\nzdaňovacie obdobie september 2013. Kontrolu správca dane začal dňom uvedeným v Oznámení o\nzačatí kontroly č. 9211401/5/5390988/2018/Ant dňa 17. decembra 2013. Predmetná daňová kontrola\nbola z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácii (Maďarská republika)\nprerušená na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 92111401/5/701203/2014 zo dňa\n04. septembra 2014, pričom prekážky prerušenia daňovej kontroly pominuli dňa 10. júla 2015, čo bolo\nžalobcovi oznámené písomnosťou zo dňa 13. júla 2015. Rozhodnutím č. 20720027/2015 zo dňa 24.\naugusta 2015 bola daňová kontrola opätovne prerušená z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu daňových informácií (Maďarská republika). V oznámení č. 102936098/2016 zo dňa 14. apríla\n2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 07. apríla 2016 pominuli prekážky prerušenia daňovej\nkontroly. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 103187909/2016 zo dňa 20.\nmája 2016, ktorý bol doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole\nžalobcovi dňa 24. mája 2016 (dátum ukončenia daňovej kontroly).\n36. Následne prvostupňovým rozhodnutím č. 104205810/2016 zo dňa 02. novembra 2016 správca\ndane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu BBK AGRO, s.r.o. rozdiel\nDPH za zdaňovacie obdobie september 2013 v sume 263.613,28 €, nepriznal nadmerný odpočet v\nsume 196.866,09 € a vyrubil daň v sume 66.747,19 €. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa daňový\nsubjekt odvolal. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100304257/2017 zo dňa 15.februára\n2017 rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil.\n37. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.\n20S/45/2017-313 zo dňa 06. februára 2019, ktorým zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane , najmä\nz toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\n5.\n38. Podľa § 2 písm. a) zákona o DPH v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013, predmetom\ndane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v\npostavení zdaniteľnej osoby.\n\n39. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom\nsú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a\nbankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,\nalebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom\nurčeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň\npredchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.\n40. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n41. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí\nprotihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie\ntovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý\ndodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\n42. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n43. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n45. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n46. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných\nprávach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou\nvecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n47. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n48. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n49. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných\npredpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej\núčelu.\n\n50. Podľa § 46 ods. 1 prvá veta daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení\nsprávcu dane o daňovej kontrole.\n51. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví\nprotokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa\nnevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou\nzistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo\nvykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s\nprotokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15\npracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam\nuvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu\ndaňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno\nodpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa\nosobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov\nnezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt\nneumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného\nodpočtu podľa osobitného predpisu.\n52. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia\nprotokolu podľa odseku 8.\n53. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok\nodo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu\nzahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán\nmôže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o\n12 kalendárnych mesiacov.\n54. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak\nsa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať\ninformácie spôsobom podľa osobitného predpisu.\n55. Podľa § 61 ods. 3 daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o\nprerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na\npoštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia\nzamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto\nrozhodnutiu nemožno podať odvolanie.\n56. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného\npodnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie\nprerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane\npísomne oznámi účastníkom konania.\n57. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona\nneplynú.\n58. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\n59. Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí\nrozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať, alebo na ktorú si uplatnil\nnárok podľa osobitných predpisov.\n60. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\n\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n61. Podľa § 74 ods. 4 vety prvej daňového poriadku odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v\nodôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.\n6.\n62. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Trnave potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a\nsúdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje s v celom\nrozsahu.\n63. Kasačný súd úvodom poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej\nmoci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého\nneoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov\nkorešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.\n64. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom § 464\nods. 1 SSP, podľa ktorého: ,,Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\" V tejto súvislosti kasačný\nsúd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už rozhodol o kasačných sťažnostiach žalobcu v\nobdobných veciach rozsudkami sp. zn. 6Sžfk/16/2019 zo dňa 20. mája 2020 (daňová kontrola na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013), sp. zn.\n6Sžfk/55/2019 zo dňa 15. októbra 2020 (zdaňovacie obdobie október 2013), sp. zn. 10Sžfk/4/2019\nzo dňa 30. júna 2020 (zdaňovacie obdobie marec 2014), sp. zn. 8Sžfk/3/2019 zo dňa 8. júla 2020\n(zdaňovacie obdobie máj 2014).\n65. Na základe citovaného zákonného ustanovenia ku sťažnostným bodom žalobcu poukazuje senát\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku sp.zn. 6Sžfk/16/2019\nzo dňa 20. mája 2020, s ktorým sa konajúci kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje a v príslušnom\nrozsahu uvádza:\n„ 62. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o prekročení maximálne povolenej lehoty na výkon daňovej\nkontroly kasačný súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2016,\nsp.zn. 3Sžf/46/2015, v zmysle ktorého „ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou\nurčenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty\nz dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi\nregistrovanému na daň z pridanej hodnoty v Maďarskej republike, bolo v rámci preukazovania\noprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky\noslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného\nčlenského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/, ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení neskorších predpisov). Túto skutočnosť je podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to\nbez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných\npartnerov, a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. Ak správca dane preruší\nvýkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že\nby správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z\ntohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca\ndane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani\nnepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly.\nNaopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho\ndodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo\nzákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady\npotrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej\n\nsa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše\nide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003\nzo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo\ndňa 7. októbra 2010 prepracované znenie).\"\n63. Maďarský správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií uviedol, že deklarovaný odberateľ\n- spoločnosť TULL TRADE Kft. za príslušné zdaňovacie obdobie júl 2013 daňové priznanie k dani z\npridanej hodnoty nepodala, intrakomunitárne dodávky kryštálového cukru nepriznala a neodviedla daň\nz pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu. Podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti je predaj ostatných\nmotorových vozidiel. Rovnako zo zistení vyplynulo, že je vyšetrovaná maďarskými daňovými, policajnými\na colnými orgánmi v súvislosti s reťazovými podvodmi s predajom kryštálového cukru.\n64. Kasačný súd sa stotožňuje so zisteniami správcu dane, že v rámci preverovaných reťazcov\nboli preukázané personálne prepojenia spoločností. V spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá v reťazci\nvystupovala ako dodávateľ kryštálového cukru do spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. bol\nkonateľom Y. a účtovníctvo viedla U.. V spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. bola konateľkou U.,\npreprava bola riadená v sídle tejto spoločnosti v Okoči osobou D. (konateľ ERIVEL TRANS s.r.o.), a\nto za spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., RUDAN TRANS Kft., TULL TRADE kft. Sťažovateľ\ndeklaroval sprostredkovanú prepravu od spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. a jeho dodávateľom\ncukru bola v predmetnom zdaňovacom období spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Postavenie\ndaňového subjektu v obchodovaní medzi spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a TULL TRADE\nKft., u ktorých existovalo ekonomické, majetkové, personálne prepojenie, pričom nepotrebovali medzi\nsebou ďalší medzičlánok, považuje kasačný súd za umelé a ekonomicky neopodstatnené.\n65. V danom prípade nebolo preukázané reálne uskutočnenie všetkých dodávok cukru v jednotlivých\ndodávateľských stupňoch. Dopravu vykonávali stále tie isté vozidlá, vodiči nákladných áut boli riadení\ntými istými ľuďmi, z toho istého miesta (Okoč), avšak raz ako zamestnanci SOVEREIGN SLOVAKIA\ns.r.o., RUDAN TRANS Kft. alebo TULL TRADE Kft.\n66. Kasačný súd rovnako ako krajský súd je toho názoru, že uvedené spoločnosti nasimulovali\nsituáciu tak, aby sťažovateľ mohol získavať nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu z nákupu tovaru\nod spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (dodávateľ) a spoločnosti LINTMAN s.r.o. (dodávateľ\ndodávateľa), pričom tento cukor dodával ďalej do Maďarska ako intrakomunitárne dodanie tovaru\noslobodené od dane.\n67. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i výsledky vykonaného dokazovania vyplývajúce z\nobsahu administratívneho spisu, nemožno prisvedčiť obrane žalobcu V danom prípade je\nspochybnené predovšetkým samotné dodanie tovaru do členského štátu EÚ, ako podstatného atribútu\nintrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH a v nadväznosti naň, aj\nprávo na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie.\n68. Kasačný súd uvádza, že správca dane vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca\ndane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne\nrozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však\npovinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z\nuvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a\nči vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje\nzásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné\nsprávne orgány povinné postupovať.\n69. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu, napr. rozsudok\nsp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 10.02.2015, z ktorého vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia\ndôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v\nrámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď\nje správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti\na pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených\n\nskutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných\nzákonných ustanovení.\n70. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nnakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní.\n71. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý\nmal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou\ndaňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo.\nObchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický\núčel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady\nneutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca\ndane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať\nod daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť\nvyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.\nSprávca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté\npochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania\nspochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne\nobchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že\npredmet obchodu skutočne existoval. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára\n2018, sp.zn. 6Sžfk/30/2017).\n72. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov\npodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle\ndokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy\npredmetného tovaru na územie Maďarskej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o\nDPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovmu predloženému daňovému dokladu vo svetle\nkontrolných zistení, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti\no uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení do členského štátu, na základe ktorých žalobca v\ndaňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uviedol dodanie tovaru oslobodené od dane podľa\n§ 43 zákona o DPH, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom.\n73. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n74. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti je možné vyhodnotiť ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia, pretože krajský súd sa vo svojom rozsudku riadne so všetkými vysporiadal a nenechal\notvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Z uvedeného dôvodu\nkasačný súd kasačnú sťažnosť podľa vyššie citovaného ust. § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\"\n66. Kasačný súd pridržiavajúc sa vyššie uvedených záverov vyplývajúcich z jeho skoršej rozhodovacej\nčinnosti a majúc za to, že ide o obdobnú vec žalobcu, ktorá už bola predmetom konania o kasačnej\nsťažnosti dospel (po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,\nktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu) k záveru, že rozhodnutie krajského\nsúdu, žalovaného a správcu dane obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri\nhodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil v\nich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto dôvodov\nkasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP, keďže po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.\n7.\n67. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1\nSSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada\n\ntrov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení\nzákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov\nnenastali, preto súd žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednohlasne (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s §\n139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/45/2017", "guid": "91fc13de-ac53-45ad-8770-929e3b8c30da:a84a983a-4c5b-409e-a65e-90c0d700ca59", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:23212b7a-c3c0-4632-9121-6bd0d0aca11c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.514.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 514/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 514/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.514.2015.1"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}], "citovane_v": [{"guid": "1c1ba0bf-1162-4ad4-8757-564e1e2be89d:51071849-0e07-4da0-9fa1-1bd9c59c038b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2017200128.2", "spisova_znacka": "4Sžfk/69/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/69/2019 z 12. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2017200128.2"}]}