Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/7/2020 z 9. 9. 2020 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. septembra 2020, sp. zn. 3Sžk/7/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:8718202805.1 Najvyšší súd | 3Sžk/7/2020 | ECLI:SK:NSSR:2020:8718202805.1 | 2020-09-09 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 65 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d34604d1-6478-454e-be59-4deccb6a2d27 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8718202805.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžk/7/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202805
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8718202805.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu):
rtn. C. P., nar. XX.XX.XXXX., X., právne zastúpený: JUDr. Rudolf Maník, PhD., MBA, MHA, advokát,
Masarykova 2, Košice proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8,
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. SEKO-109/2017-OVS zo dňa
2. júna 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 7Sa/10/2019-108 zo dňa 10. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Sa/10/2019-108 zo
dňa 10. decembra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (,,SSP“) odmietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti oznámenia
žalovaného č. SEKO-109/2017-OVS zo dňa 2. júna 2017 (,,napadnuté oznámenie“). Žalobca sa
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého oznámenia, ktorým žalovaný vybavil žiadosť žalobcu o
preskúmanie oznámenia Vojenského útvaru 6335 Prešov č. vkPO-704-25/2017-FES zo dňa 10. apríla
2017 o výške a zložení platu mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok). Žalovaný napadnuté oznámenie odôvodnil tým, že nápravu
namietaných skutočností nemožno odstrániť prostredníctvom inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo
odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku, pretože písomnosť nemá podobu rozhodnutia
vydaného v správnom konaní. Zároveň žalobcu upovedomil, že jeho podanie voči postupu veliteľa
Vojenského útvaru 6335 Prešov pri priznávaní príplatku výkonného letca bola v roku 2016 prešetrená
ako sťažnosť podľa osobitného predpisu, s výsledkom ktorej bol žalobca oboznámený listom č.
SEKO-123-13/2016-ZH-OVS zo dňa 26. augusta 2016, pričom odvtedy nedošlo k zmene relevantných
skutočností na priznanie príplatku výkonného letca a preto žalovaný zotrval na záveroch z prešetrenia
uvedených v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti SEK-123-13/2016-H-OVS.

2. Kompetenčný spor o vecnú príslušnosť na predmet tohto konania medzi správnym súdom a súdom
rozhodujúcim v civilnom konaní rozhodol kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Uznesením sp. zn. 1KO/22/2018 zo dňa 22. januára 2019 rozhodol, že príslušným súdom na konanie
vo veci je Krajský súd v Prešove. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že kompetenčný
senát posúdil, či Vojenský útvar 6335 Prešov ako služobný úrad konal a rozhodoval vo verejnoprávnej,
či súkromnoprávnej veci. Kompetenčný senát posudzoval povahu nároku na príplatok výkonným letcom
ako zložku platu profesionálnych vojakov s použitím záujmovej, mocenskej a organickej teórie a metódy
právnej regulácie. Záverom kompetenčný senát konštatoval, že vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby
profesionálneho vojaka podľa zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov nemožno považovať pre ich povahu za veci súkromnoprávne ale
služobný pomer je inštitútom verejného práva. Pre ďalšie konanie bol tento záver právne záväzný.



3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oznámenie o výške platu je možné
posúdiť ako opatrenie orgánu verejnej správy, teda ide o individuálny správny akt vydaný orgánom
verejnej správy žalobcovi, ktorý je spôsobilý dotknúť sa jeho práv, resp. jeho právom chránených
záujmov. Uvedený akt bol prijatý v administratívnom konaní, upraveným v zákone č. 281/2015 Z. z. o
štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (,,zákon č. 281/2015
Z. z.“). Krajský súd konštatoval, že zákon č. 281/2015 Z. z. voči oznámeniu o výške a zložení platu
nepripúšťa opravný prostriedok a právoplatnosť nadobudlo jeho odovzdaním, prípadne doručením.
Poukázal na to, že voči nemu bol žalobca oprávnený podať správnu žalobu v lehote 2 mesiacov od
jeho oznámenia, avšak žalobca podal žiadosť o preskúmanie uvedeného opatrenia mimo odvolacieho
konania. Krajský súd uviedol, že v prípade napadnutého oznámenia síce ide o akt vydaný orgánom
verejnej správy, avšak tento nebol vydaný v administratívnom konaní a taktiež nemožno ani dospieť
k záveru, že by uvedeným listom mohli byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti žalobcu, keďže žalovaný uvedeným listom iba oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti nemožno
vyhovieť, pričom cieľom bolo vysvetliť žalobcovi procesnú situáciu a nejednalo sa o postup orgánu
verejnej správy.

4. Krajský súd konštatoval, že ak by sa v hypotetickej rovine pripustila skutočnosť, že ide o opatrenie
orgánu verejnej správy a existujú dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 SSP, v dôsledku zrušenia listu
žalovaného, by nedošlo k zmene procesnej situácie, keďže na vec nemožno subsidiárne aplikovať
zákonné ustanovenia správneho poriadku. Nad rámec uvedeného krajský súd uviedol, že pokiaľ by malo
byť predmetom súdneho prieskumu okrem napadnutého oznámenia aj oznámenie o výške a zložení
platu č. vkPO-122-426/2017 zo dňa 9. januára 2017, keďže preskúmanie napadnutého oznámenia je
neprípustné a žaloba v prípade preskúmania opatrenia o výške platu by bola podaná oneskorene po
uplynutí zákonnom stanovenej lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP.

5. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ zastúpený advokátom včas kasačnú sťažnosť a navrhol,
aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
sťažovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

6. Sťažovateľ tvrdil, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že krajský súd svojim postupom odmietol poskytnutie právnej ochrany sťažovateľovi, ktorý
nemal inú možnosť domáhať sa svojich subjektívnych práv, než práve podanou žalobou. Poukázal na
to, že k odmietnutiu prišlo až po 2 rokoch od podania žaloby, ktorá však už raz bola krajským súdom
prijatá a toho času postúpená Okresnému súdu v Poprade, pričom následne sa ňou po rozhodnutí
kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR krajský súd opätovne zaoberal, v dôsledku čoho jej
odmietnutie sťažovateľ vníma ako denegatio iustitiae a to aj s poukazom na uloženie poplatkovej
povinnosti 1 mesiac pred odmietnutím žaloby. Sťažovateľ uviedol, že uplatnil všetky dostupné opravné
prostriedky a až po ich vyčerpaní sa obrátil na súd, pričom na svojich subjektívnych právach bol ukrátený
postupom žalovaného a to tým, že žalovaný nezrušil opatrenie upravujúce výšku platu sťažovateľa.

7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietal, že táto neobsahuje konkrétne právne dôvody
porušenia zákona zo strany žalovaného a taktiež nie je konkretizované, v čom vidí sťažovateľ nesprávne
právne posúdenie veci krajským súdom. K argumentu denegatio iustitiae uviedol, že k tomuto prichádza
len v prípade ak by súd bez zákonného dôvodu rozhodol, že neposkytne súdnu ochranu subjektu, ktorý
sa jej domáha. Nestotožnil sa s argumentom, že sťažovateľ sa nemohol inak ako správnou žalobou
domáhať svojich práv, pričom v tejto súvislosti poukázal na konkrétne prípady využitia inštitútu civilnej
žaloby. Poukázal na to, že pri oznámení o výške platu vystupoval príslušný služobný úrad v postavení
zamestnávateľa a nie ako orgán verejnej moci, pričom v tejto súvislosti sa nestotožňuje so závermi
kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR. Napriek tomu, že sa žalovaný nestotožnil s odôvodnením
napadnutého uznesenia, jeho výrok považuje za správny.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v
zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 462
ods. 1 SSP napadnuté uznesenie krajského súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

9. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že prejednávanú vec je s prihliadnutím na čl. 46 ods. 2 Ústavy
SR potrebné posúdiť ústavne konformným výkladom s cieľom zabrániť vzniku denegatio justitiae. Tým,



že kompetenčný senát záväzne určil, že oznámenie o výške a zložení platu profesionálnemu vojakovi
patrí do pôsobnosti správneho súdnictva je vylúčené, aby sa zákonnosť a správnosť tohto podkladu na
plnenie platových náležitostí profesionálnemu vojakovi zaoberal civilný súd.

10. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.

11. Kasačný súd mal z obsahu spisu za preukázané, že sťažovateľ sa pôvodne domáhal preskúmania
stanoviska veliteľa, ktorým reagoval na žiadosť o preskúmanie platového dekrétu-oznámenia o výške
platu, ktoré možno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy. Po obdržaní stanoviska veliteľa
žiadal o jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. správneho poriadku. Žiadosť
o preskúmanie mimo odvolacieho konania bola vybavená napadnutým oznámením.

12. Kasačný súd zistil, že v danom prípade mimo odvolacie konanie nebolo iniciované z podnetu
žalovaného v rámci výkonu dozoru, ale na základe podania sťažovateľa. Z obsahu predmetného
podania vyplynulo, že žalobca výslovne žiadal zrušiť stanovisko veliteľa s poukazom na hmotnoprávne
aj procesnoprávne dôvody. Správny poriadok výslovne neustanovuje procesný postup pri preskúmavaní
rozhodnutí mimo odvolacieho konania, pričom uvádza len finálne formy, do ktorých môže toto konanie
vyústiť. Podľa § 65 správneho poriadku, môže správny orgán toto konanie ukončiť len spôsobom
upraveným v zákone, a to zrušením alebo zmenou. Ak správny orgán nezistí dôvod na preskúmanie
rozhodnutia, vec vybaví neformálnym oznámením.

13. V prípade prejednávaného napadnutého oznámenia, ako výsledku postupu žalovaného, sa vo
vzťahu k problematike prípustnosti súdneho prieskumu kasačný súd prikláňa k jej extenzívnemu
ponímaniu. Napadnuté oznámenie v tomto prípade aj s ohľadom na skutkové okolnosti predstavuje
list, ktorý z materiálneho hľadiska disponuje charakterom opatrenia, keďže žalovaný v jeho obsahu
konštatuje a odôvodňuje, prečo stanovisko veliteľa nepreskúma mimo odvolacieho konania. Pokiaľ by v
danom prípade súd v správnom súdnictve odmietol meritórne prejednať sťažovateľom podanú žalobu,
smerujúcu proti tomuto oznámeniu, uvedené by malo za následok odopretie spravodlivosti. Osobitne
je potrebné na tento aspekt prihliadať v prípade, kedy nie je na mieste iný typ konania (nečinnosť
správneho orgánu; nezákonný zásah orgánu verejnej správy). Relevantnou pre posúdenie tejto otázky
je aj skutočnosť, že o veci už rozhodoval aj kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR a, z ktorého
rozhodnutia je zrejmé, že vec má byť prejednaná v rámci správneho súdnictva. V dôsledku toho je
v danom prípade vylúčené podanie žaloby v civilnom procese. Pokiaľ by teda kasačný súd v danom
prípade pripustil záver, spočívajúci v odmietnutí žaloby podanej sťažovateľom, nastala by situácia, kedy
by bol sťažovateľ zbavený možnosti domáhať sa súdnej a inej právnej ochrany voči oznámeniu o zložení
platu profesionálneho vojaka.

14. Kasačný súd sa, vychádzajúc z logického výkladu argumentum a maiori ad minus, ust. § 65
Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 7 Správneho poriadku konštatuje, že v mimo odvolacom konaní
možno preskúmať nielen finálnu formu činnosti správnych orgánov vo forme právoplatného rozhodnutia,
ale aj ostatných finálnych foriem činnosti, uvedených v § 3 ods. 7 Správneho poriadku (pri vydávaní
osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení). Zákon č. 181/2015 Z. z. v
§ 219 explicitne nevylúčil všeobecnú subsidiárnu pôsobnosť správneho poriadku (tzn. ani ustanovenia
§ 65 Správneho poriadku) na predmet svojej právnej úpravy. Proces preskúmavania opatrení v mimo
odvolacom konaní je neformálny, žalovaný a však musí zaoberať meritom veci.

15. S ohľadom na uvedené kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.
Kasačný súd sa, vychádzajúc z logického výkladu argumentum a maiori ad minus domnieva, že pokiaľ
možno v mimo odvolacom konaní preskúmať právoplatné rozhodnutie, za takto preskúmateľné sa



má považovať aj stanovisko veliteľa, ktorým vybavil žiadosť sťažovateľa o preskúmanie písomného
oznámenia o výške a zložení platu a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sa môže voči adresátovi svojou
povahou javiť ako rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.