{"guid": "b2f13ac0-aa08-48a9-a1a4-4535445a83f0:13f60b64-fad4-4299-91dc-c5e8a1e9a24d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1", "spisova_znacka": "3Cdo/157/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/157/2019 z 24. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2020, sp. zn. 3Cdo/157/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1", "identifikacne_cislo": "8715211851", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2020-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13f60b64-fad4-4299-91dc-c5e8a1e9a24d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/157/2019\n8715211851\n24. 09. 2020\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalujúceho Mesta Poprad, so sídlom v Poprade, Nábrežie\nJána Pavla II. 2802/3, zastúpeného splnomocnenkyňou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,\nso sídlom v Poprade, Námestie svätého Egídia 40/93, proti žalovanému Q. S., trvale bytom v I. J. XXX,\nzastúpenému JUDr. Máriou Faithovou, advokátkou v Senci, Dlhá 30B, o určenie vlastníckeho práva,\nvedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13 C 218/2015, o dovolaní žalujúceho proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 31. januára 2019 sp. zn. 22 Co 54/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalujúce sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) 8.\noktóbra 2015 domáhalo určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, po upresnení identifikovanej\nako pozemok CKN parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 1044 m2 v katastrálnom území V. (ďalej tiež\nlen „sporný pozemok“) a žiadalo tiež, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 15. februára 2017 č. k. 13 C 218/2015-184 žalobu zamietol a vyslovil,\nže žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil\nustanoveniami § 130 ods. 1, § 132 ods. 1 a 2 a § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zákona č.\n40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „O. z.“); § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991\nZb. o majetku obcí, § 18 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, § 47 vyhlášky\nč. 144/1959 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku a § 6 ods. 2 vyhlášky Ústrednej\nsprávy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii\nnehnuteľností. Vecne mal za to, že žalujúce preukázalo naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení, pretože zmenu vlastníctva sporného pozemku nie je možné - s prihliadnutím na rozhodnutia\nsprávy katastra, ktoré predložili strany sporu - docieliť inak, ako podaním určovacej žaloby. Konštatoval,\nže sporný pozemok bol vytvorený geometrickým plánom č. 46/2015 z pôvodných parciel EKN č. XXX/\nX a XXX/X, z ktorých bola odčlenená celková výmera 1044 m2 a zo zvyšku pôvodných parciel boli\nvytvorené parcely CKN č. XXX/X a č. XXX/X, ktoré však neboli predmetom tohto konania. Považoval za\nrozhodujúce, že zo strany žalujúceho nebolo predložené právoplatné rozhodnutie, na základe ktorého\nby bolo možné konštatovať, že došlo k vyvlastneniu predmetu sporu (časti pôvodných nehnuteľností) a\nteda k zániku vlastníctva pôvodných vlastníkov. Dodal, že žalujúce, ktoré zaťažuje dôkazné bremeno,\nnepreukázalo, žeby druhá alebo tretia etapa vyvlastňovania bola ukončená právoplatným rozhodnutím\npríslušného správneho orgánu a konštatoval, že žalujúce ani jeho právny predchodca nemohli vlastnícke\nprávo k spornému pozemku nadobudnúť vyvlastnením. Tiež nebola preukázaná oprávnenosť držby, keď\ndokazovaním nebolo preukázané, žeby žalujúce so sporným pozemkom nakladalo ako s vlastným a že\nbolo pri takomto nakladaní s ním dobromyseľné; uzavrel súd prvej inštancie, ktorý napokon rozhodnutie\no trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona\n\nč. 160/2015 Z.z., dnes už i v znení zákonov č. 87/2017 Z.z. a č. 350/2018 Z.z., ďalej tiež len „C. s. p.“)\na vecne procesným úspechom žalovaného.\n3. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „odvolací súd“) rozsudkom z 31. januára 2019 sp. zn. 22\nCo 54/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 C. s. p.).\nŽalovanému priznal vo vzťahu k žalujúcemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu\na určil, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. Zhodne so súdom prvej inštancie\nuviedol, že žalujúcemu sa nepodarilo preukázať, že by k spornému pozemku nadobudlo vlastnícke\nprávo vyvlastnením, resp. následne ex lege v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Odvolací súd\nsa tiež priklonil ku konštatovaniu súdu prvej inštancie v súvislosti s nepreukázaním dobromyseľnosti\nžalujúceho vo vzťahu k vydržaniu a doplnil, že okrem vnútorného subjektívneho presvedčenia o tom,\nže je niekto vlastníkom vydržiavanej veci, musí jeho dobrej viere svedčiť aj existencia objektívneho\nnadobúdacieho titulu, od ktorého odvodzuje subjektívne presvedčenie o svojom vlastníckom práve.\nUviedol, že subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento\npocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva tak, ako to vyplýva z\nrozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp.\nzn. 3 Cdo 117/94 a 2 Cdo 271/2007 (na ktoré vo svojom odvolaní poukazovalo aj samotné žalujúce).\nPriklonil sa aj ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že aj keby sa preukázalo, že žalujúce vykonávalo\núdržbu cesty, ktorá sa má nachádzať na časti sporného pozemku, to ešte neznamená, že žalujúce aj s\npozemkom pod cestou nakladalo ako s vlastným a napokon rozhodnutie o trovách odvolacieho konania\nodôvodnil právne ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C. s. p. a vecne plným procesným úspechom\nžalovaného aj v odvolacom konaní.\n4. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podalo žalujúce (ďalej tiež len „dovolateľ“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovalo z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p. Nepovažovalo za\nsprávne závery odvolacieho súdu o tom, že vyvlastnenie žalujúce nepreukázalo, pretože nepredložilo\nkompletné vyvlastňovacie rozhodnutia. Vytýkalo odvolaciemu súdu, že sa nevysporiadal s jeho\ndôkazom o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia zo 4. novembra\n1964. V súvislosti s tým uviedlo, že pokiaľ sa po tak dlhej dobe od vyvlastnenia nenachádza\nnejaký doklad týkajúci sa vyvlastnenia v archívoch, najmä ak nebolo zrejmé, kde sa vôbec\nspisový materiál týkajúci sa vyvlastnenia nachádzal, nemožno z toho vyvodiť, že vyvlastňovacie\nrozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a nemožno ani spochybňovať správnosť, obsah a náležitosti\nvyvlastňovacieho rozhodnutia; poukazujúc pritom aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 3.\nmája 2016 sp. zn. 5 Co 651/2015 a rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 2. marca 2005\nsp. zn. 22 Cdo 1400/2004 a z 24. novembra 2005 sp. zn. 22 Cdo 2384/2005 a citujúc tiež závery\ntýkajúce sa vydržania, obsiahnuté v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 200/2005. Zastáva\nnázor, že svoju dobromyseľnosť preukázalo a to práve tvrdením, že s pozemkami vždy nakladalo\nako s vlastnými. Okrem jeho vnútorného subjektívneho presvedčenia o jeho dobrej viere mu podľa\nneho o tom, že je vlastníkom vydržiavanej veci svedčí aj existencia objektívneho nadobúdacieho titulu,\nod ktorého odvodzuje subjektívne presvedčenie o svojom vlastníckom práve. Takýto záver vyplýva\npodľa dovolateľa aj z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 117/1994 a sp. zn. 2 Cdo 271/2007.\nTakýmto nadobúdacím titulom je všeobecne záväzný právny predpis (zákon č. 138/1991 Zb.). Dovolateľ\nzotrváva na svojom presvedčení podloženom v konaní produkovanými dôkazmi, že sporný pozemok\nbol právoplatne vyvlastnený, následne došlo k jeho prechodu zo štátu na obec (zo zákona) a ďalším\ntitulom pre vlastníctvo žalujúceho je vydržací titul a to so zreteľom na zistený skutkový stav, pričom jeho\ndobromyseľnosť nijako nemohla byť ovplyvnená (tým, že nebol podaný návrh na vklad jeho vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností ani tým, že domnelí, resp. tvrdení právni nástupcovia sa po pôvodnom\nvlastníkovi nehnuteľnosti domáhali určenia, že dotknuté nehnuteľnosti patria do dedičstva, ani neúplným\ndelimitačným protokolom, či tým, že žalujúce nežiadalo kataster nehnuteľností zosúladiť stav údajov so\nskutočným stavom). Žalujúce s poukazom na uvedené zastáva názor, že odvolací súd vec nesprávne\nprávne posúdil, keď negoval vyvlastňovacie rozhodnutia, ako aj dobromyseľnosť žalujúceho. Navrhlo\npreto, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne,\naby rozsudok zmenil tak, že určí, že žalujúce je výlučným vlastníkom sporného pozemku.\n5. Žalovaný dovolací návrh nepodal.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), za\n\nsplnenia podmienky jej zastúpenia i spísania dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie\ntreba odmietnuť. Odôvodnenie, prečo bol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) uvádza\nv nasledujúcich bodoch.\n7. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj\nv súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej\nistoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého\nje tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu\nnižšieho stupňa (dnes inštancie), sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky\nprocesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky\nštádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo\n255/2014, 8 Cdo 400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa\nmôže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno preto interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny\nvýklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 209/2016, 5 Cdo 145/2016, 3 Cdo 59/2017, 8 Cdo\n99/2017, 8 Cdo 107/2017).\n9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť\ndovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho\nprípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane\n(1 Cdo 137/2016, 1 Cdo 208/2016, 3 Cdo 144/2017 a tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 172/03).\n10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.\n11. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu\npodľa § 447 písm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (1 Cdo 126/2017, 2 Cdo\n203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 89/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo 211/2016).\n12. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n13. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne\nprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd\nnepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n14. V prípade všetkých procesných situácií, v ktorých § 421 ods. 1 C. s. p. pripúšťa dovolanie, je\ndôležitou „právna otázka“, jej zadefinovanie a špecifikovanie v dovolaní. Relevantnou otázkou je otázka\nprávna, nie skutková; ktorá môže byť hmotnoprávna, aj procesnoprávna, pričom procesnou povinnosťou\ndovolateľa je v dovolaní vysvetliť, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ zákona, o\n\nktorom je reč, tu ide - v tomto prípade bez ohľadu na nedostatok viazanosti dovolacieho súdu takýmto\nvymedzením (1 Cdo 126/2017, 3 Cdo 132/2017, 4 Cdo 207/2017, 7 Cdo 20/2017).\n15. Pre právnu otázku podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý\nzvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej\nsa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd\nsa však svojím rozhodnutím od takto „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ odklonil.\n16. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. je právna otázka, ktorá ešte nebola\nriešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu.\n17. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p. je napokon relevantná\nprávna otázka, ktorá už bola dovolacími senátmi riešená, pri jej riešení sa ale vyskytla nejednotnosť\nnavonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov. Najvyšší súd pri rozhodovaní vo veci sp. zn.\n8 Cdo 78/2017 (v prípade dovolania, prípustnosť ktorého dovolateľ vyvodzoval práve z ustanovenia §\n421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.) konštatoval, že dovolateľ je „povinný dovolací dôvod vymedziť označením\nrozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal\niné právne závery)“, pričom obdobný záver vyslovil najvyšší súd aj v ďalších svojich rozhodnutiach (3\nCdo 87/2017, 4 Cdo 14/2017, 6 Cdo 185/2016, 8 Cdo 141/2017).\n18. K otázke možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/,\nb/ a c/ C. s. p. už najvyšší súd uviedol, že uplatnenie všetkých alebo dvoch dôvodov prípustnosti\ndovolania podľa tohto ustanovenia naraz sa logicky vylučuje - odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená. Rovnako nemôže súbežne obstáť argumentácia, že určitá otázka nebola ešte\ndovolacím súdom vyriešená a (zároveň), že je táto otázka dovolacím súdom riešená rozdielne (tu\nporovnaj napríklad rozhodnutia 6 Cdo 203/2016, 6 Cdo 13/2017, 6 Cdo 21/2017, 4 Cdo 14/2017 a 3\nCdo 224/2017).\n19. Dovolateľ primárne uvádza, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.\n20. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. nezakladá samo tvrdenie dovolateľa, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; určujúcim je až záver (zistenie) dovolacieho\nsúdu, že k tvrdenému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe skutočne došlo. Dovolací súd preto\npristúpil k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa o prípustnosti jeho dovolania v zmysle tohto\nustanovenia.\n21. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., by mal dovolateľ:\na/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/\nvysvetliť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená. Samozrejmosťou vlastnou\nvšetkým dovolaniam opieraným o úpravu z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. je potom argumentácia\nnasvedčujúca závislosti rozhodnutia odvolacieho súdu práve na riešení dovolaním nastolenej právnej\notázky.\n22. Polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho\nrozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (1 Cdo 36/2017, 2 Cdo 5/2017, 3\nCdo 74/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017).\n23. Pokiaľ procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s.\np., nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa\npodľa jej názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach\nalebo predpokladoch o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na\nmysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo byť neefektívne a nedosahujúce zákonom určený\n\ncieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky a nekonkretizovania podstaty odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd;\nv opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen\nnovej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C. s. p., ale aj konkrétne\ncieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 C. s. p. (8 Cdo 50/2017, 8 Cdo 78/2017, 8 Cdo 141/2017).\n24. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu\n(nie skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka musí byť označená v\ndovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným. V dovolaní, prípustnosť ktorého je vyvodzovaná z\n§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., musí dovolateľ špecifikovať ním tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu bližšou konkretizáciou rozhodnutia (rozhodnutí) dovolacieho súdu, ktoré napĺňa\npojem ustálená prax dovolacieho súdu (4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 27/2017, 6 Cdo 35/2017 a 3 Cdo 24/2018,\nm.m. tiež 7 Cdo 7/2018 a tiež 2 Cdo 57/2017).\n25. Žalujúce v dovolaní síce poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 117/1994, 2 Cdo\n200/2005 a 2 Cdo 271/2007, dovolaciu otázku ale požadovaným spôsobom nekonkretizuje.\n26. Keďže v dovolaní nebola konkretizovaná právna otázka riešená odvolacím súdom, dovolateľ\nneuviedol, ako ju riešil odvolací súd, nevysvetlil, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a neuviedol ani, ako mala byť táto\notázka správne riešená, ale len všeobecne odkázal na rozhodnutia najvyššieho súdu, dovolací súd\nnemohol (majúc na zreteli limity pre svoje rozhodovanie priblížené pod 23. zhora) existenciu tvrdeného\ndovolacieho dôvodu (a dôvodu prípustnosti dovolania) podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. preskúmať a\nvzhľadom na práve uvedené nutné je uzavrieť, že predmetná „dovolacia“ otázka nemá znaky relevantné\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (v dôsledku čoho prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia\nnemožno vyvodzovať).\n27. Aj keď dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. a/ aj b/ C. s. p. a to sa\nv zmysle uvedeného vyššie (v bode 18.) logicky vylučuje, z obsahu dovolania je zrejmé, že prípustnosť\ndovolania podľa oboch ním uvádzaných ustanovení sa tu viaže k jednotlivým častiam dovolania a to\nprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. vo vzťahu k bodu III. a podľa § 421 ods. 1\npísm. a/ rovnakého zákona vo vzťahu k bodu IV. dovolania.\n28. Vo vzťahu k bodu III. žalujúce argumentovalo, že pokiaľ sa po dlhej dobe od vyvlastnenia\nnenachádza nejaký doklad týkajúci sa vyvlastnenia v archívoch, najmä ak nebolo zrejmé, kde sa vôbec\nspisový materiál týkajúci sa vyvlastnenia nachádzal, nemožno z toho vyvodiť, že vyvlastnenie (správne\nvyvlastňovacie rozhodnutie) nenadobudlo právoplatnosť a nemožno ani spochybňovať správnosť, obsah\na náležitosti vyvlastňovacieho rozhodnutia - ktorý názor podľa dovolateľa podporujú rozsudok Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 651/2015 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22\nCdo 1400/2004.\n29. Z uvedeného je zrejmé, že ani v prípade uplatnenia dôvodu prípustnosti dovolania v zmysle § 421\nods. 1 písm. b/ C. s. p. nebola dovolaním konkretizovaná žiadna „dovolacia otázka“ zodpovedajúca\nzákonnému kritériu takej právnej otázky, od ktorej riešenia záviselo napádané rozhodnutie a ktorá dosiaľ\ndovolacími senátmi najvyššieho súdu nebola riešená (pominúc na tomto mieste to, že otázka spôsobilosti\ntej - ktorej strany sporu preukázať ňou tvrdenú skutočnosť nie je otázkou právnou, ale skutkovou a z\ndovolacieho prieskumu na základe úpravy v ustanovení § 421 C. s. p. vylúčenou).\n30. Nad rámec práve uvedeného pritom dovolací súd uvádza, ak by šlo len o chybné označenie\nzákonného ustanovenia a dovolateľ by aj tu mal na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., aj keby vymedzil\nkonkrétnu dovolaciu otázku, nutné je uviesť, že pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“\nsa nenapĺňa rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky, krajských súdov Slovenskej republiky,\nNajvyššieho súdu Českej republiky, ani Európskeho súdu pre ľudské práva (3 Cdo 6/2017, 6 Cdo\n79/2017, 8 Cdo 102/2017 a 3 Cdo 165/2018). Dovolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. nie\nje ani Ústavný súd Českej republiky (3 Cdo 38/2019). V dovolaniach, prípustnosť ktorých je vyvodzovaná\nz tohto ustanovenia, nemožno preto (úspešne) poukazovať na rozhodnutia uvedených súdov. Pokiaľ je\n\nriešenie určitej právnej otázky odvolacím súdom prípadne odlišné od riešení danej otázky týmito súdmi,\nnemôže ísť o „odklon“ relevantný v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (3 Cdo 204/2018).\n31. Z obsahu bodu III. dovolania vyplýva, že napriek formálnemu označeniu dovolacieho dôvodu v\nzmysle § 421 ods. 1 C. s. p., dovolateľ namieta vadu v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., keď namieta, že sa\nodvolací súd nevysporiadal, resp. nesprávne vysporiadal s jeho dôkazom o nadobudnutí právoplatnosti\na vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia.\n32. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n33. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu zmätočnosti, sú a/ nesprávnosť\nprocesného postupu súdu, ktorej dôsledkom je znemožnenie strane sporu súdu uskutočnenia niektorého\nalebo viacerých jej prislúchajúcich procesných oprávnení a b/ miera (intenzita) zásahu do procesných\npráv znamenajúca (už) porušenie práva na spravodlivý proces.\n34. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/ 04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia\nzaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentami procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia\nrozhodnutia sú zrejmé všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, ktoré sú\npodstatné pre rozhodnutie (II. ÚS 76/07).\n35. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu\nrealizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R\n129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011 a 6 Cdo 90/2012). Tento pojem principiálne\nnemožno vykladať extenzívne - jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu,\nako to aj v danom prípade robí dovolateľ. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh\nkonania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (3 Cdo\n110/2017, 4 Cdo 128/2017, 8 Cdo 56/2017). Dovolací súd pripomína, že aj podľa aktuálnej judikatúry\nnajvyššieho súdu nesprávne právne posúdenie, na ktorom prípadne spočíva dovolaním napadnutý\nrozsudok, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. (R 24/2017).\n36. Pokiaľ dovolateľ súdom vytýka nesprávnosť hodnotenia výsledkov dokazovania, vec prejednávajúci\nsenát dovolacieho súdu pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom\nznemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a zakladajúcim prípustnosť\ndovolania, v minulosti opieraného o úpravu z § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku\nč. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových\nokolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého z\ndôkazov (R 37/1993, R 42/1993 a R 125/1999 a 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo\n268/2012, 3 Cdo 108/2016, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Nová právna úprava\nna samej podstate uvedeného nič nezmenila (v súvislosti s tým pozri 2 Cdo 159/2017, 3 Cdo 59/2017,\n5 Cdo 47/2017 a 7 Cdo 42/2017).\n\n37. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.). Dovolací\nsúd nedisponuje oprávnením dokazovať hmotnoprávne skutky, na to slúži nachádzacie (základné)\nkonanie a konanie na odvolacom súde. Predmetom dokazovania pred dovolacím súdom sú napr.\nvčasnosť a prípustnosť dovolania; skutkový stav a výsledky dokazovania spred nižších súdov sa nemôžu\npred dovolacím súdom meniť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, pri § 442). Dovolací\nsúd bol preto viazaný zisteniami súdov nižších inštancií ohľadom posúdenia splnenia podmienok\ndobromyseľnosti a vydržania žalujúceho.\n38. Napokon je žiadúce pripomenúť i konštatovanie ústavného súdu uvedené v rozhodnutí jeho sp. zn.\nI. ÚS 61/2019, v zmysle ktorého aj v právnych veciach, na ktoré sa vzťahuje nová procesná úprava\núčinná od 1. júla 2016, je opodstatnený názor, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia\ndovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne\nposúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Nejde totiž o nesprávny procesný\npostup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces.\n39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd odmietol dovolanie žalujúceho podľa\nustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p. (v časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia) a podľa §\n447 písm. c/ C. s. p. (ako neprípustné vo zvyšnej časti).\n40. Rozhodnutie o trovách konania o dovolaní dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nC. s. p.).\n41. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Co/54/2017", "guid": "2561c8c2-eef3-44ed-a8e0-67d14b858f61:c39979ea-8e59-4702-b3b2-4b4aaa2fe9e6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b1625bbc-6291-4f30-843a-cf65144a5545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "284e124b-3d0f-4091-ae86-f94b4fcb555e:ebb8e569-2413-4707-8581-71b66c1ca357", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6713217343.1", "spisova_znacka": "8Cdo/102/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/102/2017 z 26. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6713217343.1"}, {"guid": "2042cbad-bfa5-46d8-928d-2f770ba9e207:c172319c-a8f2-420c-89da-28491884e111", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6615216306.1", "spisova_znacka": "7Cdo/7/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6615216306.1"}, {"guid": "756fe586-01c9-4c67-8e5e-9db119cce2ef:8342a41e-f176-43be-a524-4b8aa0ea89e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7813210805.3", "spisova_znacka": "2Cdo/5/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/5/2017 z 30. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7813210805.3"}, {"guid": "e2a8fec4-ba58-4265-9c94-064dbfd4216b:6907d5f2-3984-42a2-a913-94432c5f52b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7115216317.1", "spisova_znacka": "8Cdo/141/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/141/2017 z 25. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-25", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7115216317.1"}, {"guid": "d742763a-146e-4e93-8f93-191ad044a364:5c78e496-2059-4137-9aae-e44f8c0e35bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5413206814.1", "spisova_znacka": "4Cdo/89/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/89/2017 z 24. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-24", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5413206814.1"}, {"guid": "6b775fa0-528d-40a8-96bd-e32e4c29448d:76de5af9-8bf0-42f5-b62a-774e4a76c78e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1"}, {"guid": "b01ac95b-5023-4d0c-8583-6be437892727:a7cb0578-7289-484b-82d7-a2045f85c305", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1", "spisova_znacka": "3Cdo/59/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1"}, {"guid": "8d216c85-2181-43dc-8b9b-0dd9f91eae15:72f45f54-efe0-4ba7-a219-c21ed255c816", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244860.1", "spisova_znacka": "7Cdo/20/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/20/2017 z 6. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-06", "citacie_n": 226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244860.1"}, {"guid": "57fbe134-90ba-4eeb-9f03-1f8cf7ccf604:6c5e19dc-cf40-4005-9cd9-7ff0fbd9e4f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1112203274.1", "spisova_znacka": "7Cdo/42/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/42/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1112203274.1"}, {"guid": "34e629d3-b2f5-459a-86b3-ece91216ac40:5786001c-8aae-4ef3-8e0c-c63da9981134", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5713208397.1", "spisova_znacka": "1Cdo/137/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/137/2016 z 24. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5713208397.1"}, {"guid": "47cead7d-5bfc-40e5-a0d1-bb55e6a1ac6c:d0186b91-938c-4c32-a13f-37cb091ff927", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6716204352.1", "spisova_znacka": "6Cdo/27/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/27/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6716204352.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "42b08167-27ae-4afb-b344-fed159967447:01914611-dc05-4620-b5e5-6791a87f032f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4214206166.1", "spisova_znacka": "5Co/651/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/651/2015 z 20. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-08-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4214206166.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b2f13ac0-aa08-48a9-a1a4-4535445a83f0:5e88e1f5-fe15-47e8-bc38-61f858435d7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1", "spisova_znacka": "3Cdo/157/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/157/2019 z 23. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1"}, {"guid": "b2f13ac0-aa08-48a9-a1a4-4535445a83f0:816af937-1ef1-4ed9-8b7a-339f57e28869", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1", "spisova_znacka": "3Cdo/157/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/157/2019 z 23. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8715211851.1"}]}