{"guid": "a76babe6-4b2f-4600-b037-9fc45e0df92e:a810b159-4765-4125-9896-7361a2b98e30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200364.1", "spisova_znacka": "3Asan/34/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/34/2019 z 25. 3. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2020, sp. zn. 3Asan/34/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200364.1", "identifikacne_cislo": "8018200364", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Viliam Pohančeník", "sudca_id": 261, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-viliam-pohancenik-261", "datum_vydania": "2020-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/488/#paragraf-10a.odsek-1", "nazov": "§ 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/488/#paragraf-10a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/488-2013/paragraf-10a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/488#paragraf-10a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a810b159-4765-4125-9896-7361a2b98e30", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200364.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200364.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200364.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/34/2019\n8018200364\n25. 03. 2020\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200364.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Mgr. Viliama Pohančeníka (sudca\nspravodajca) a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci\nžalobkyne: D. K., nar. XX.XX.XXXX, W., zastúpená: JUDr. Peter Ličák, Záhradná 19/468, Kapušany,\nproti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov,\no preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP2-2018/011949-002/LIS zo dňa 04.04.2018, v\nkonaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/51/2018-34\nzo dňa 28.05.2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/51/2018-34 zo dňa 28.05.2019 m e n í tak, že rozhodnutie\nžalovaného č. OU-PO-OOP2-2018/011949-002/LIS zo dňa 04.04.2018 z r u š u j e a vec mu v r a\nc i a na ďalšie konanie.\nŽalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasacˇne´ho konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii (ďalej aj len ,,prvostupňový\norgán“) rozkazom č. OU-PO-OCDPK-2017/009045-02 zo dňa 01.02.2017 (ďalej aj len ,,rozkaz“) uložil\nžalobkyni pokutu vo výške 150,- euro za to, že sa mala ako prevádzkovateľ vozidla dopustiť spáchania\nsprávneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých\nzákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 488/2013 Z. z.“) tým, že dňa 15.02.2016 v čase od 14:07:29 hod. užívala\nvymedzený úsek cesty D1, 395,3 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Proti rozkazu\npodala odpor, ktorý odôvodnila tým, že je vlastníkom a prevádzkovateľom vozidla evidenčné číslo (ďalej\naj len ,,EČV“) W. a riadne si zakúpila diaľničnú známku dňa 12.02.2016, avšak v dôsledku pochybenia na\nvozidlo EČV W., čo vyplýva z potvrdenia č. 1610719169 o úhrade diaľničnej známky. Túto chybu pri kúpe\nročnej diaľničnej známky urobila zamestnankyňa pumpy, kedy pri zadávaní EČV do systému namiesto\nEČV W. uviedla nesprávne EČV W.. Poukázala na to, že v rozhodnom čase, t. j. dňa 15.02.2016 mala\nriadne zakúpenú a zaplatenú ročnú diaľničnú známku a teda nespáchala správny delikt podľa § 10a\nods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. Priložila potvrdenie o úhrade diaľničnej známky - zjednodušenú faktúru\n1610719169 a výpis z banky, z ktorého je preukázané, že z jej účtu bola suma 50,- euro dňa 15.02.2016\nzúčtovaná a odpočítaná, pričom ako miesto platby bolo uvedené Prešov, Slovnaft a.s. a dátum dňa\n12.02.2016.\n2. Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 02.11.2017 pod č. OU-PO-OCDPK-2017/009045-04 (ďalej\naj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobkyni pokutu vo výške 150,- euro za správny delikt podľa §\n10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., nakoľko dňa 15.02.2016 v čase o 14:07:29 hod. užívala vymedzený\n\núsek cesty D1, 395,3 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení poukázal\nna to, že ako prevádzkovateľ vozidla zn. Peugeot 5008 EČV W. si mala pri kúpe diaľničnej známky\noveriť správnosť EČV vozidla, v súlade s osvedčením o evidencii. V prípade zadania nesprávneho EČV\npri kúpe diaľničnej známky nedisponuje platným dokladom o zaplatení diaľničnej známky pre vozidlo\nzn. Peugeot 5008 EČV W.. V takomto prípade mala postupovať v zmysle čl. V. bodu 4 Všeobecných\nobchodných podmienok poskytovateľa služby (ďalej aj len ,,VOP“). Na základe zisteného stavu veci mal\nza preukázané, že žalobkyňa ako prevádzkovateľ vozidla nezabezpečila, aby pri užívaní vymedzených\núsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie odôvodnené tvrdeniami uvedenými\naj v odpore a uviedla, že prvostupňový orgán už musel mať po podaní odporu za preukázané, že za\nročnú diaľničnú známku riadne zaplatila poplatok 50,- euro, t. j. štát obdržal úhradu za užívanie diaľnice.\nŽiadala, aby správny orgán konanie zastavil, pretože k spáchaniu priestupku nedošlo alebo vec odložil,\npretože zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zanikla a na základe týchto skutočností\nmal upustiť od uloženia pokuty. Poukázala na to, že VOP sú súkromné zmluvné podmienky, ktoré\nupravujú záväzkový vzťah medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. a užívateľom diaľnic. Správny\norgán preto nemôže pri rozhodovaní zaväzovať súkromnoprávny dokument a porušenie povinností,\nktoré sú v ňom obsiahnuté.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2018/011949-002/LIS zo dňa 04.04.2018 (ďalej aj\nlen ,,napadnuté rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti výroku,\nkedy vypustil formuláciu „v spojení s ustanovením § 16b ods. 2“ a formuláciu: „dňa 15.02.2016 v čase\no 14:07:29 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 395,3 km smer PP vozidlom bez úhrady diaľničnej\nznámky“ nahradil takto: „nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty D1, 395,3 km smer PP\nvozidlom dňa 15.02.2016 v čase o 14:07:29 hod. bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“. Vo\nzvyšku potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol s odôvodnením, že podstatou\nznenia § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. je, aby vozidlo, ktorým sa užívajú vymedzené úseky ciest,\nmalo na základe zabezpečenia prevádzkovateľom vozidla platnú diaľničnú známku, čo v danom prípade\nnebolo splnené. Uviedol, že na VOP odkazuje samotný zákon č. 488/2013 Z. z., keď v § 5 ods. 4\nustanovuje, že služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov\na výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo VOP. VOP dopĺňajú,\nkonkretizujú ustanovenia zákona č. 488/2013 Z. z. a nesmú byť s nimi v rozpore, pričom poukázal na\nznenie článku I. bodu 2 VOP. V danom prípade prevádzkovateľ vozidla porušil ustanovenie § 4 ods. 2\nzákona č. 488/2013 Z. z., keď nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom EČV W.\nbola dňa 15.02.2016 splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, preto je uložená pokuta za správny\ndelikt oprávnená. Poukázal na to, že Národná diaľničná spoločnosť a.s. v zázname o vykonaní kontroly\ndodržiavania povinnosti úhrady diaľničnej známky pod č.: 336436 s dátumom a časom vyhotovenia\n16.02.2016 o 02:25:59 podľa zákona č. 488/2013 Z. z. uviedla, že prevádzkovateľ motorového vozidla do\n3,5 tony EČV W. nemal na vozidlo zakúpenú platnú diaľničnú známku, čím porušil povinnosť zabezpečiť,\naby pri užívaní vymedzeného úseku cesty vozidlom bola uhradená diaľničná známka a tým sa dopustil\nsprávneho deliktu. Súčasťou predmetného záznamu o vykonaní kontroly bola plnoformátová prehľadová\nfotografia vozidla a plnoformátová fotografia EČV. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona\nč. 488/2013 Z. z., podľa ktorého ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu\núhrady diaľničnej známky, alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1, alebo osobou poverenou výkonom\nkontroly, alebo orgánmi policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod\nna odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty\nvo výške 150,- euro. Citoval § 9 ods. 10, § 9 ods. 11, 12, § 2 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. s osobitným\npoukazom na povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekoch\nciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky v zmysle § 4\nods. 2 citovaného zákona. Citoval skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 citovaného\nzákona: ,,Správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa §\n4 ods. 2.“ A poukázal na § 10a ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého sa za správny delikt podľa\nods. 1 uloží pokuta od 150,- euro do 500,- euro. Zmenu časti výroku odôvodnil tým, že prvostupňový\nsprávny orgán nemal uviesť § 16b ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., pretože uvedené by mohol použiť\niba vtedy, ak by došlo k spáchaniu viacerých správnych deliktov prevádzkovateľom vozidla EČV W.\nv danom období, čo však nie je v predmetnom spise slovne vyjadrené a ani preukázané dokladmi\nči inými dôkazmi. Prvostupňový správny orgán nesprávne formuloval popis skutku, kedy uviedol, že\nprevádzkovateľ vozidla sa dopustil správneho deliktu ,,užívaním“, ale správne malo byť uvedené, že\n\nnezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty vozidlom bola splnená povinnosť úhrady\ndiaľničnej známky.\nII.\n5. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd\nv Prešove rozsudkom č. k. 2S/51/2018-34 zo dňa 28.05.2019 tak, že žalobu zamietol a účastníkom\nkonania nepriznal náhradu trov konania.\n6. V dôvodoch žaloby uviedla, že si zakúpila dňa 12.02.2016 na pumpe Duklianska ul. Prešov ročnú\ndiaľničnú známku v hodnote 50,- euro platnú od 12.02.2016 do 31.01.2017, ako prevádzkovateľ\nosobného motorového vozidla EČV W.. Za diaľničnú známku zaplatila platobnou kartou, o čom je\ndoklad účtenka č. 0048. Pri kúpe dotknutej diaľničnej známky urobila pracovníčka obchodného miesta\nchybu pri zadávaní EČV do systému a namiesto správneho EČV W. uviedla nesprávne EČV W., t.\nj. pomýlila sa a namiesto posledného čísla 9 zadala číslo 8. Poukázala na to, že správca výberu\núhrady diaľničnej známky vydal VOP, pričom sa jedná o súkromné zmluvné podmienky, ktoré upravujú\nzáväzkový vzťah medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. a užívateľom diaľnic. VOP vydala teda\nsúkromná spoločnosť, čiže sa nejedná o subjekt verejného práva, teda štátny orgán. Porušenie VOP\nneznamená spáchanie správneho deliktu alebo priestupku, ale porušenie súkromnoprávneho vzťahu.\nPoukázala na to, že v danom prípade štát obdržal úhradu za diaľničnú známku a teda nemožno ho\npovažovať za poškodeného.\n7. Žalovaný sa v replike v zásade pridržal argumentácie uvedenej v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, pričom uviedol, že žalobkyňa sa dopustila spáchania správneho deliktu preukázaného\nzáznamom č. 336436 zo dňa 16.02.2016 a nezanikla zodpovednosť za porušenie povinnosti. Poukázal\nna relevantné ustanovenia zákona č. 488/2013 Z. z., v zmysle ktorých nebolo možné v danom prípade\nupustiť od uloženia pokuty. V súvislosti s VOP sa pridržal argumentácie v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia. Poukázal na to, že žalobkyňa si neskontrolovala správnosť EČV, na čo upozorňuje aj\npotvrdenie o úhrade diaľničnej známky a na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja SR zo dňa 16.12.2016, v zmysle ktorého zodpovednosť za správnosť údajov nesie kupujúci\n(prevádzkovateľ, vodič). Citoval relevantné ustanovenia zákona č. 488/2013 Z. z.\n8. Žalobkyňa sa v duplike v plnom rozsahu pridržala tvrdení uvedených v žalobe, poukázala na\nnálezy Ústavného súdu SR v súvislosti s potrebou upustenia od formalistického výkladu relevantných\nustanovení a preferovaní materiálneho vnímania normatívneho textu.\n9. Krajský súd v odôvodnení popísal skutkový stav, ktorý predchádzal rozhodnutiu prvostupňového\norgánu, ako aj priebeh celého administratívneho konania a správne citoval relevantné ustanovenia\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku) (ďalej aj len „S.s.p.“), § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, 2 a\n4, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, 3 a 4, § 8 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 9 až 12, § 10a ods. 1 a 2, § 11 ods.\n1, 5 a 6 zákona č. 488/2013 Z. z. a čl. I bod 2 VOP. Uviedol, že na podklade listinných dôkazov má za\npreukázané, že žalobkyňa sa dopustila správneho deliktu, pretože nezabezpečila, aby po vymedzenom\núseku ciest jazdila vozidlom, ktoré malo uhradenú diaľničnú známku, čo dokazuje záznam č. 336436\nzo dňa 16.02.2016, predložený Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. Správne orgány postupovali\nv súlade so zákonom č. 488/2013 Z. z., keď žalobkyni ako prevádzkovateľovi vozidla Peugeot 508\nEČV W. uložili pokutu za spáchanie správneho deliktu, nakoľko konaním žalobkyne bola naplnená\nskutková podstata správneho deliktu podľa § 10a ods. 1, 2 zákona č. 488/2013 Z. z. S poukazom na\nobsah uvedeného ustanovenia správny orgán dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa sa dopustila\nsprávneho deliktu, pretože ako prevádzkovateľ vozidla porušila povinnosť uvedenú v ustanovení § 4\nods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. K návrhu žalobkyne o možnosti upustenia od potrestania uviedol,\nže možnosť upustenia, resp. uloženia nižšej pokuty správnemu orgánu zákon neumožňuje, nakoľko\nje pevne stanovená najnižšia suma uloženej pokuty a to 150,- euro, ktorá bola uložená aj žalobkyni\nvzhľadom na poľahčujúce okolnosti a skutočnosť, že žalobkyňa mala snahu zakúpiť si diaľničnú známku.\nBral do úvahy, že došlo k chybe pracovníčky pumpy pri zadávaní EČV, avšak žalobkyňa na túto\nneupozornila, ani ju nežiadala opraviť, čo je v jej neprospech a na základe uvedeného potom správny\norgán nemal inú možnosť ako postupovať tak, ako je zrejmé z administratívneho spisu a z rozhodnutí\nsprávnych orgánov. Mal za preukázané, že správne orgány postupovali v konaní správne a na základe\npríslušných dôkazov, ktoré mali k dispozícii, pričom dostatočne zistili skutkový stav veci, z ktorého\n\nvyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný s\ndôrazom na uvedené skutočnosti a preukázané dôkazy riadne odôvodnili.\nIII.\n10. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby\nkasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu, vec mu vráti\nna ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania. Dôvodila tým, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.) a že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.).\n11. Nestotožnila sa s právnym záverom krajského súdu vo vzťahu k nemožnosti upustenia resp. uloženia\nnižšej pokuty, pričom poukázala na to, že si zakúpila diaľničnú známku a chybu pri zadávaní EČV urobila\npracovníčka pumpy. Vychádzajúc z lustrácie vozidlo s nesprávnym EČV (t. j. W.) ani neexistuje, v čoho\ndôsledku je zrejmé, že v rozhodnom čase nejazdilo takéto vozidlo po diaľniciach. Žalobkyňa v rozhodnom\nčase užívala diaľnicu so svojím vozidlom EČV W. v dobrej viere, že si svoju povinnosť úhrady diaľničnej\nznámky riadne splnila. Nakoľko za diaľničnú známku riadne zaplatila, nedopustila sa správneho deliktu\npodľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. Poukázala na to, že v čase vydania prvostupňového\nrozhodnutia už príslušný správny orgán musel mať vedomosť o úhrade diaľničnej známky na podklade\nlistinných dôkazov a skutočností uvedených v odpore proti rozkazu. Mal teda konanie zastaviť, nakoľko\nnedošlo k spáchaniu priestupku, alebo vec odložiť, nakoľko došlo k zániku zodpovednosti za porušenie\npovinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. Príslušný správny orgán mal teda analogicky uplatniť\nmateriálny korektív tak, ako je uvedený v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej aj len ,,Trestný\nzákon“). Vo vzťahu k VOP poukázala na ich súkromnoprávny charakter a s tým spojenú nemožnosť\naplikovať ich vo vzťahu k vzniku administratívnoprávnej zodpovednosti. Upozornila na to, že pri kúpe\ndiaľničnej známky poskytla správne údaje o EČV, nakoľko pracovníčke predložila technický preukaz\nvozidla, v čoho dôsledku nedošlo ani k porušeniu povinnosti podľa čl. 5 bodu 4 VOP, na ktorý odkazovali\nsprávne orgány. Pridržala sa argumentu uvedeného už v žalobe, že v dôsledku úhrady diaľničnej\nznámky štát nie je poškodeným. Poukázala na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu a Ústavného\nsúdu SR týkajúcu sa využitia analógie pri správnych deliktoch vo vzťahu k zásadám správneho trestania\naplikovaným pri priestupkoch. Podľa jej názoru bol v danom prípade prístup správnych orgánov čisto\nformalistický, nakoľko nedbali na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu.\n12. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pridržal argumentácie, ktorú uviedol už v\nadministratívnom konaní, ako aj v konaní pred krajským súdom, pričom nad rámec zdôraznil, že\nžalobkyňa sa nedopustila priestupku, ale správneho deliktu a tak nie je možné analogicky aplikovať\nzásady zodpovednosti uplatniteľné pri priestupkoch. Správny orgán uložil minimálnu výšku pokuty\nustanovenú zákonom, z čoho je zrejmé, že bral do úvahy všetky relevantné právne a skutkové okolnosti.\nIV.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok\nkrajského súdu nad rámec sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2, § 195 písm. c) a d) S.s.p.), pričom po\nzistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\nods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.),\nvo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť je dôvodná a preto podľa § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil rozsudok krajského súdu tak,\nže rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OOP2-2018/011949-002/LIS zo dňa 04.04.2018 zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n14. Kasačný súd preskúmaval, či krajský súd pri vyhodnotení skutkového stavu zisteného správnymi\norgánmi a interpretácii relevantných zákonných ustanovení hmotného i procesného práva postupoval\nsprávne. V danom prípade sa nestotožnil s právnym posúdením krajského súdu.\n15. Ako primárny problém možno vnímať, že žalobkyňa si nesprávne zakúpila diaľničnú známku na\nvozidlo EČV W., pričom mala úmysel si diaľničnú známku zakúpiť na svoje vozidlo EČV W.. Pre správne\nposúdenie veci je potrebné vysporiadať sa s otázkou, či svojim konaním naplnila skutkovú podstatu §\n\n10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. a či je možné oprieť sa pri vyvodzovaní administratívno-právnej\nzodpovednosti aj o VOP.\n16. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. znie: „Správneho\ndeliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2“. Podľa § 4\nods. 2 citovaného zákona: ,,Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených\núsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“.\nSkutkovú podstatu správneho deliktu teda upravuje § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., pričom jej\nobjektívna stránka je vyjadrená v § 4 ods. 2. Podstatou, ku ktorej smeruje objektívna stránka je, aby\nprevádzkovateľ vozidla pri užívaní vymedzeného úseku ciest, uhradil diaľničnú známku. Jej súčasťou\nvšak nie je povinnosť týkajúca sa kvalifikovaného poskytnutia EČV. To znamená, že zákon č. 488/2013 Z.\nz. sankcionuje resp. považuje za správny delikt také omisívne konanie, akým je neuhradenie diaľničnej\nznámky prevádzkovateľom vozidla pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom a teda nie nesprávne\nzadanie údajov (napr. EČV) o vozidle. Z obsahu listinných dôkazov má kasačný súd za preukázané, že\nžalobkyňa uhradila poplatok 50,- euro za ročnú diaľničnú známku dňa 12.2.2016, platnú od 12.2.2016 do\n31.1.2017, pričom doklad o zaplatení č. 00483 a potvrdenie o úhrade diaľničnej známky č.1610719169\nsa nachádzajú v spise.\n17. Krajský súd aj žalovaný odôvodňovali správne uloženie pokuty tým, že žalobkyňa svojim konaním\nnaplnila skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., čo mali\nza preukázané záznamom č. 336436 s dátumom vyhotovenia 16.02.2016 o 02:25:59 hod. Národnou\ndiaľničnou spoločnosťou a.s. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že za správne a úplné\nzadanie údajov spojených s úhradou diaľničnej známky zodpovedá kupujúci (prevádzkovateľ, vodič)\naj s odvolaním sa na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Zákon\nč. 488/2013 Z. z. však v § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 formuluje skutkovú podstatu správneho\ndeliktu tým spôsobom, že pre jej naplnenie je potrebné užívať vymedzené úseky ciest vozidlom bez\núhrady diaľničnej známky. Ťažiskom skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods.1 zákona\nč. 488/2013 Z. z. je povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených\núsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Ako už bolo uvedené vyššie,\nna naplnenie predmetnej skutkovej podstaty je potrebné, aby subjekt neuhradil poplatok za diaľničnú\nznámku a používal vymedzené úseky ciest, teda nesankcionuje sa nesprávne alebo neúplné zadanie\núdajov. Takýto výklad by totiž znamenal, že by neexistoval rozdiel medzi osobou, ktorá zaplatila\npoplatok za diaľničnú známku ale zadala nesprávne a neúplne údaje a osobou, ktorá za diaľničnú\nznámku nezaplatila vôbec. V danom prípade žalobkyňa predložila dostatok listín ktoré preukazujú, že za\ndiaľničnú známku zaplatila a neužívala dve autá na jednu diaľničnú známku, preto kasačný súd považuje\nza preukázané, že si uhradzovaciu aj zabezpečovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013\nZ. z. splnila, teda nenaplnila skutkovú podstatu predmetného správneho deliktu.\n18. Správny delikt vo všeobecnosti nemá legálnu definíciu, avšak právna teória ho definuje ako\nprotiprávne konanie zodpovednej osoby, ktorého znaky sú uvedene´ v zákone a s ktorými zákon spája\nhrozbu sankcii´ trestnej povahy ukladanej v rámci výkonu verejnej správy. Pri správnom trestaní, pod\nktoré možno subsumovať aj vyvodzovanie deliktuálnej zodpovednosti za spáchanie správnych deliktov,\nje potrebné primerane uplatňovať aj trestnoprávne štandardy, ktorých relevanciu je možné odvodiť aj\nz ustanovení S.s.p., kedy zákonodarca v § 195 ustanovil výnimku z obmedzenia rozsahu súdneho\nprieskumu tak, že „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak (...) c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné\npoužiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je\npotrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (...).“ V danom prípade je potrebné\nprihliadať na východiskovú trestnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege. Táto zásada sama o sebe\nvyplýva už z čl. 49 Ústavy SR, pričom v tomto je formulovaná s akcentom na trestné právo. Hoci ju\nv našich právnych predpisoch nemožno nájsť explicitne vyjadrenú aj s akcentom na oblasť správneho\ntrestania, možno sa na ňu odvolávať per analogiam a to jednak s ohľadom na jej vymedzenie na úrovni\nÚstavy SR a taktiež v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR (napr. nález Ústavného súdu SR sp.\nzn. II. U´S 476/2016 zo dňa 17.01.2018) a Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci s poukazom na\njudikatúru kasačného súdu možno vo všeobecnosti konštatovať, že zásada nullum crimen sine lege\nneplatí v oblasti správneho trestania absolútne (s akcentom na jej integrálnu zložku nullum crimen sine\nlege certa), keďže v Slovenskej republike je možné postihovať za správne delikty aj na právnom základe\ntzv. generálnej klauzuly (napr. oblasť hospodárskej súťaže), v danom prípade je však skutková podstata\n\nsprávneho deliktu podľa § 10a ods.1 zákona č. 488/2013 Z. z. určená celkom jednoznačne a to tak,\nže pre jej naplnenie je podstatná absencia úhrady diaľničnej známky. Kasačný súd tak vychádzajúc\nzo spisového materiálu konštatuje, že žalobkyňa preukázateľne realizovala úhradu diaľničnej známky\na teda nenaplnila objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods.1 zákona\nč. 488/2013 Z. z. Z uvedeného dôvodu je potrebné vec odložiť podľa § 12 ods.1 písm. b) zákona č.\n488/2013 Z. z.\n19. Pre komplexnosť možno uviesť, že chráneným záujmom predmetného správneho deliktu je\nekonomický záujem Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. za užívanie vymedzených úsekov ciest. Zo\nskutkového stavu vyplýva, že tento záujem konaním žalobkyne nebol porušený. Pri hodnotení správnych\ndeliktov, ktoré sú hraničné, je žiaduce brať do úvahy aj materiálnu nebezpečnosť konania, aby príliš\nformalistická aplikácia nebola nespravodlivá a neprimeraná. Je preukázané, že konanie žalobkyne\nnebolo materiálne nebezpečné kvôli zaplateniu poplatku za užívanie vymedzených úsekov ciest. Na\ndôvažok možno dať do pozornosti aj nespochybniteľnú vôľu žalobkyne splniť si povinnosť úhrady\ndiaľničnej známky, pričom taktiež treba v súvislosti s chybne zadaným EČV poukázať na skutočnosť, že\nnakoľko chybná bola len jediná a to konkrétne posledná číslica v EČV, ide o zrejmú nesprávnosť, ktorá\ns vysokou pravdepodobnosťou nebola spôsobená úmyselne.\n20. Krajský súd aj žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnili aj VOP, podľa ktorých chybný alebo neúplný\núdaj je kupujúci alebo prevádzkovateľ povinný oznámiť poskytovateľovi služby najneskôr do 15 minút\nod poskytnutia týchto údajov. Domnievali sa, že za úplné a správne zadanie údajov súvisiacich s\ndiaľničnou známkou zodpovedá kupujúci a aj z toho dôvodu bolo uloženie pokuty oprávnené. Kasačný\nsúd nepopiera, že v zmysle čl. 5 bodu 4 zodpovednosť za poskytnutie správnych údajov nesie zákazník\n(prevádzkovateľ vozidla, vodič). V danom prípade je však potrebné skúmať aj samotný charakter VOP\nvo vzťahu k otázke, či je na podklade týchto možné vyvodzovať administratívnoprávnu zodpovednosť\nza spáchanie správneho deliktu. Ako aj žalobkyňa uviedla, VOP sú dokumentom súkromnoprávnej\npovahy, nakoľko zaväzujú resp. upravujú vzťahy medzi súkromnými subjektmi, ktorými sú na jednej\nstrane správca výberu úhrady diaľničnej známky - t. j. Národná diaľničná spoločnosť a.s. a na strane\ndruhej zákazník - t. j. prevádzkovateľ vozidla, vodič. Zo žiadneho z ustanovení VOP nevyplýva, že by\ntieto zaväzovali správne orgány resp. orgány verejnej moci. Hoci zákon č. 488/2013 Z. z. v § 6 ods.\n4 ustanovuje, že ,,podmienky úhrady, vrátenia úhrady, zmeny v evidencii úhrady diaľničnej známky a\npodmienky opravy údajov zadaných do elektronického systému podľa odseku 1 určí správca výberu\núhrady diaľničnej známky vo všeobecných podmienkach úhrady diaľničnej známky“, nemožno tieto\nvnímať ako podklad pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt, resp. ako právny rámec zaväzujúci\nsprávne orgány. Podmienky úhrady a ostatné podrobnosti, ktoré sú upravené vo VOP, sú prevažne\ntechnického charakteru resp. upravujú určité praktické otázky relevantné pre úpravu vzťahov medzi\nvyššie uvedenými súkromnými subjektmi. Je pravdou, že z čl. 5 bodu 4 VOP vyplýva, že zákazník\nmá povinnosť oznámiť opravu, doplnenie alebo zmenu údajov, ak sú chybné alebo neúplné a to\nbezodkladne po takom zistení a najneskôr do 15 minút od ich poskytnutia. Otázne však je, či možno\ntúto povinnosť brať do úvahy pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti v danom prípade.\nV rovine verejnoprávnej, pokiaľ sa jedná o administratívnoprávnu zodpovednosť, resp. ustanovenie\nurčitých povinností, ktorých nesplnenie môže byť sankcionované prostriedkami verejného práva - napr.\nprostredníctvom inštitútu správneho trestania, však treba poukázať na aprobovaný právny základ pre\nukladanie povinností, ktorý je vymedzený v čl. 13 ods. 1 Ústavy SR tak, že povinnosti možno ukladať\nzákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, ďalej\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy SR, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy SR.\n21. Argumentácia, hoci aj podporná, povinnosťou ustanovenou vo VOP v rovine verejnoprávnej a teda\nna účely vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti, tak podľa názoru kasačného súdu nemôže\nv danom prípade obstáť. Na jednej strane nemožno poprieť racionálny význam zavedenia takejto\npovinnosti kontroly a prípadnej opravy poskytnutých údajov, avšak v každom jednotlivom prípade treba\nprihliadať aj na konkrétne skutkové okolnosti a s tým spojenú relevanciu takejto opravy a prípadné\nnásledky, ktoré by nastali ak by oprava vykonaná nebola. Iniciovanie opravy by malo význam vtedy, ak\nby nastala situácia, že by existovalo vozidlo s chybne zadaným EČV t. j. W., v čoho dôsledku by sa\ntoto mohlo pohybovať po diaľniciach. Uvedené by v tomto prípade bolo na škodu žalobkyne, keďže by\nv dôsledku svojej nerozvážnosti v podstate uhradila diaľničnú známku pre prevádzkovateľa cudzieho\nvozidla. Táto skutočnosť by samozrejme mala z materiálneho hľadiska vplyv aj na naplnenie skutkovej\n\npodstaty podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., nakoľko zjednodušene povedané - v tomto prípade\nby síce došlo k úhrade, ale pre iné vozidlo, ktoré by mohlo byť využívané na diaľnici a teda žalobkyňa\nby za takýchto skutkových okolností naozaj nesplnila povinnosť úhrady pre svoje vozidlo, s ktorým sa\npohybovala na diaľnici. Zo spisového materiálu však vyplýva, že vozidlo s uvedeným chybným EČV ani\nneexistuje, v čoho dôsledku je zrejmé, že v rozhodnom čase nejazdilo takéto vozidlo po diaľniciach, čo v\ndanom prípade z materiálneho hľadiska znižuje závažnosť resp. bezpodmienečnú relevanciu iniciovania\nopravy. Orgány aplikujúce právo musia pri svojej činnosti postupovať tak, aby interpretačné a aplikačné\nproblémy riešili s maximálnou mierou racionality. Právny normatívny systém totiž predstavuje iba jeden\nzo spôsobov riešenia spoločenských konfliktov, ktorý nie je možné od iných systémov celkom oddeliť\n(a nebolo by to ani zmysluplné) a preto tak pri myšlienkových postupoch v oblasti práva nie je možné\nabstrahovať od všeobecne platných pravidiel a predstáv.\n22. Generalizujúc vyššie uvedené možno konštatovať, že pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti\npodľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je potrebné zvážiť všetky skutkové okolnosti a to spravidla\naj tie, ktoré sa týkajú správnosti poskytnutého EČV, avšak pri ich posudzovaní treba zvoliť materiálny\nprístup. Zrejmá nesprávnosť, ako napr. drobný preklep pri zadaní EČV (v nepatrnej časti, akou je napr.\njedna číslica alebo písmeno), ktorá však z faktického hľadiska nemá za následok vznik škody v podobe\nneobdržania úhrady za vozidlo, ktoré reálne využíva diaľnicu, nemôže byť sama o sebe predpokladom\npre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. V\nprejednávanej veci preto žalobkyňa nenaplnila skutkovú podstatu správneho deliktu, nakoľko hoci v\ndôsledku zrejmej nesprávnosti pri zadaní EČV, kedy bola chybná len jediná číslica, zakúpila diaľničnú\nznámku pre iné vozidlo, toto podľa výsledkov lustrácie ani neexistuje a teda štátu resp. správcovi\nvýberu úhrad fakticky nevznikla škoda. Pokiaľ teda vozidlo s chybným EČV neexistuje a teda logicky\nnemôže využívať diaľnicu, možno konštatovať, že žalobkyňa si splnila povinnosť úhrady pre vozidlo,\nktoré diaľnicu reálne využíva a teda v dobrej viere mohla využívať svoje vozidlo so správnym EČV\n(líšiacim sa len v jedinej číslici) na diaľnici v domnení, že má naň zakúpenú diaľničnú známku.\n23. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto\npodľa § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného č. OUPO-OOP2-2018/011949-002/LIS zo dňa 04.04.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec sa\nvracia žalovanému do odvolacieho konania, v ktorom opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu prihliadajúc na záväzný právny názor kasačného súdu.\n24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 3\npísm. a) a § 175 ods. 1, 2 v spojení s § 467 ods. 2 S.s.p. tak, že žalobkyni priznáva právo na úplnú\nnáhradu trov kasačného konania voči žalovanému, avšak nepriznáva jej náhradu trov konania pred\nkrajským súdom. Vychádzajúc zo zásady úspechu vo veci je potrebné žalobkyni priznať pomernú časť\ntrov - v tomto prípade trovy kasačného konania, keďže kasačnej sťažnosti vyhovel v plnom rozsahu,\navšak nebolo by namieste, ak by žalobkyni priznal aj plnú náhradu trov konania na krajskom súde,\npretože uvedené konanie, ktoré bolo následkom administratívneho konania, bolo iniciované z dôvodu\npočiatočného pochybenia samotnej žalobkyne. Kasačný súd by priznaním náhrady trov konania na\nkrajskom súde v podstate legitimizoval ľahkovážnosť žalobkyne príp. aj iných osôb vo vzťahu ku kontrole\nzadaných údajov do budúcna. S poukazom na zásadu, že právo patrí bdelým, preto nepriznanie týchto\ntrov považuje kasačný súd za prostriedok, takpovediac výchovného charakteru, ktorý do budúcna prinúti\nžalobkyňu k väčšej rozvahe resp. bdelosti.\n25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nGeneralizujúc vyššie uvedené možno konštatovať, že pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti podľa\n§ 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je potrebné zvážiť všetky skutkové okolnosti a to spravidla aj\ntie, ktoré sa týkajú správnosti poskytnutého EČV, avšak pri ich posudzovaní treba zvoliť materiálny\nprístup. Zrejmá nesprávnosť, ako napr. drobný preklep pri zadaní EČV (v nepatrnej časti, akou je napr.\njedna číslica alebo písmeno), ktorá však z faktického hľadiska nemá za následok vznik škody v podobe\nneobdržania úhrady za vozidlo, ktoré reálne využíva diaľnicu, nemôže byť sama o sebe predpokladom\npre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/51/2018", "guid": "f098ca41-1aaa-4fae-bb11-d17d4045ef22:9ce62dc5-5fc1-4f0d-8efa-149f49d1b214", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "a76babe6-4b2f-4600-b037-9fc45e0df92e:e34d7bdf-1f07-4613-a426-e51ceb217ed4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200364.1", "spisova_znacka": "3Asan/34/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/34/2019 z 24. 3. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-03-24", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200364.1"}]}