{"guid": "0f079294-8fab-4b7e-9c27-c4824e711e0e:786b8ada-b555-4ff0-ad25-8bfbef3ad903", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200310.1", "spisova_znacka": "7Sk/28/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/28/2019 z 29. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2020, sp. zn. 7Sk/28/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200310.1", "identifikacne_cislo": "8018200310", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2020-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/786b8ada-b555-4ff0-ad25-8bfbef3ad903", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200310.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200310.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200310.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/28/2019\n8018200310\n29. 07. 2020\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200310.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: B.\nA., nar. XX. S. XXXX, bytom P. S. XXXX/XX, Z., právne zast. Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom so\nsídlom Murgašova 87/6, Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta\nč. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 23.\nfebruára 2018, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove zo dňa 26. februára 2019, č.k. 4Sa/9/2018-81, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. februára 2019, č.k.\n4Sa/9/2018-81, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným\nrozsudkom č.k. 4Sa/9/2018-81 zo dňa 26. februára 2019 postupom podľa ustanovenia § 190 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 23. februára 2018, č. XXX\nXXX XXXX X (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“). Uvedeným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie\nžalobcu a potvrdené rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. novembra 2017, ktorým\nzamietla podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 26. októbra\n2017, keď podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 26. októbra\n2017 žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera\njeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20 %.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný\nstav žalobcu opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia, organizačných zložiek\nžalovanej, a to 09. januára 2018 a 24. januára 2018 so zhodným posudkovým záverom, že žalobca nie\nje invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní\nso zdravou fyzickou osobou. Uviedli, že z predloženej lekárskej dokumentácie vyplýva, že žalobca je\nod roku 1999 v sledovaní na endokrinologických pracoviskách pre poruchu endokrinného systému,\npri hypoplazii, hypofýzy. V endokrinologických vyšetreniach Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni v rokoch 2012 až 2018 je žalobca kontrolovaný hlavne ambulantnou\nformou. V rokoch 2015, 2017 a 2018 bol zdravotný stav žalobcu kontrolovaný hospitalizačnou formou,\n\nna základe ktorej bolo konštatované, že ide o ochorenie typu panhypopituitarizmu s centrálnym\nhypokarticizmom, centrálnym hypogonadizmom, centrálnou hypotyreózou a hyposomatotropizmus,\nktoré sú na substitučnej liečbe, ktorá je celoživotná, dlhodobo dobre kompenzovaná, zdravotný stav\nžalobcu je stabilizovaný, nikdy nebol hospitalizovaný pre adrenálnu krízu, bez pracovnej neschopnosti\nje od roku 2012 s dobrým pracovným zaradením. K námietke žalobcu, že nočné zmeny sú pre neho\nstresom, posudkoví lekári uviedli, že ani počas nich nedošlo od roku 2013 ku adrenálnej kríze. Tento\nzdravotný stav žalobcu a hypopituitarizmus dospelých s ľahkým obmedzením výkonnosti organizmu\nodôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Žalobca má telesnú výšku\n178 cm, ktorá je normálna a nejedná sa o nanizmus z nedostatku rastového hormónu, ďalej je prítomný\nbolestivý vertebrogénny syndróm na podklade degeneratívnych zmien stavcov a platničiek chrbtice\nstavcov, získané deformácie chrbtice (ľahká skolióza a kyfóza), osteoporóza je nepotvrdená, bez deficitu\nnervového systému je potvrdené opakovanými neurologickými vyšetreniami. Hepatopatia a žlčníkové\nkamene sú v nepravidelnom sledovaní gastroenterológa, len prechodne zvýšením hepatálnych testov a\ndlhoročnou normalizáciou hepatálnych testov, toho času bez kontrol a bez liečby. K žalobcom namietanej\nzvýšenej telesnej hmotnosti posudkoví lekári uviedli, že táto nedosahuje patologickú BMI nad 40,\nhyperinzulinémie laboratórny ukazovateľ, bez cukrovky. Žalobca bol v rámci pracovného zaradenia\nvyšetrený psychológom, ktorý skonštatoval priemerný intelekt, bez závažných povahových zmien, bez\nnutnosti psychiatrickej liečby. Iné zdravotné postihnutia nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a teda celková miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť je 20 %.\n3. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z Národného endokrinologického a diabetologického\nústavu v Ľubochni zo dňa 14. júla 2016 a od 27. februára 2017 do 3. marca 2017, lekárskou\nsprávou z RTG vyšetrenia chrbtice zo dňa 09. augusta 2017, lekárskou správou z neurologického\nvyšetrenia Neurologickej ambulancie v Poprade zo dňa 26. apríla 2017, lekárskou prepúšťacou\nsprávou z hospitalizácie v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni zo\ndňa 12. januára 2018 a vlastným vyšetrením žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia\nžalovanej preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu - endokrinné choroby, poruchy\nvýživy a premeny látok, postihnutia hypofýzy, hypopituitarizmus dospelých (insuficiencia predného laloka\nhypofýzy, Simmondsova kachexia, Sheehanov syndróm, posthypofyzektomický syndróm) s ľahkým\nobmedzením výkonnosti organizmu, pri dobrej hormonálnej substitúcii podľa kapitoly IV, položka 7.1,\npísm. a) prílohy č. 4 k zákonu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20\n% (z rozpätia od 10 % do 20 %). Za iné zdravotné postihnutia žalobcu, t.j. bolesti chrbtice v driekovej\nčasti, bez útlaku nervových štruktúr, hepatopatia, žlčníkové kamene v predchorobí, posudkový lekár\nzvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003\nZ.z. nepriznal.\n4. Krajský súd poukázal na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého pre rozhodnutie správneho súdu je\nrozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy. A rovnako tak poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n9So/246/2016 zo dňa 28. marca 2018.\n5. Krajský súd uviedol, že ak by došlo k zmene zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršenia,\nmôže žalobca opätovne požiadať žalovanú o preskúmanie poklesu schopnosti alebo zmenu\nrozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť. Novšie lekárske nálezy môžu byť podkladom pre podanie opätovnej žiadosti o\ninvalidný dôchodok. S poukazom na § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. zdravotný stav žalobcu bol\nposúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, pobočky aj ústredia, posudkoví lekári sa zaoberali\nzdravotnými poškodeniami žalobcu, ich dlhodobosťou a vplyvom na jeho zárobkovú činnosť a dospeli\nk záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie nepodmieňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z tohto dôvodu nebolo nutné dať\nvypracovať znalecký posudok znalcom z odboru endokrinológie.\n6. Krajský súd poukázal na to, že nemôže vysloviť právny názor, podľa akej kapitoly, akého oddielu\nalebo odseku a akého písmena je potrebné žalobcu posudzovať, nakoľko v zmysle § 153 ods. 5 zák.\nč. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho\npoistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa odseku 2 písm.\nd) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobitnej účasti poistenca alebo poškodeného. Podľa\n\nprílohy č. 4 zákona, kapitola IV. endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 7.1.\nhypopituitarizmus dospelých (insuficiencia predného laloka hypofýzy, Simmonsova kachexia, Shehanov\nsyndróm, posthypofyzektomický syndróm), písm. a) s ľahkým obmedzením výkonnosti organizmu pri\ndobrej hormonálnej substitúcii podmieňuje 10 až 20 % mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n7. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, tak, že účastníkom\nkonania náhradu trov nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť\n8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f),\ng) a h) SSP kasačnú sťažnosť. Uviedol v nej, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka\nPoprad a posudkový lekár žalovanej zhodne za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu stanovili\nhypopituitarizmus dospelých, s ľahkým obmedzením výkonnosti organizmu, pri dobrej hormonálnej\nsubstitúcii. Príloha č. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v kapitole VI. upravuje endokrinné choroby, poruchy výživy a\npremeny látok. Súčasne v tejto kapitole sú uvedené všeobecné posudkové zásady, podľa ktorých miera\npoklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poruchách látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou\nzávisí od dôsledkov týchto porúch. Odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách nepodmieňujú\npokles schopnosti zárobkovej činnosti. Pod položkou 7 je uvedené postihnutie hypofýzy, položka 7.1. je\nuvedený hypopituitarizmus dospelých (insuficiencia predného laloka hypofýzy, Simmondsova kachexia,\nSheehanov syndróm, posthypofyzektomický syndróm), pod písm. a) s ľahkým obmedzením výkonnosti\norganizmu, pri dobrej hormonálnej substitúcii s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\n10 - 20 %, pod písm. b) s ťažkým obmedzením výkonnosti organizmu pri substitučnej hormonálnej liečbe\ns mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 - 80 %.\n9. Z posudkov je nepochybné, že žalobca ako podklad na posúdenie zdravotného stavu pre účely\ninvalidity predložil aj ambulantnú správu a hospitalizačnú správu Národného endokrinologického\na diabetologického ústavu zo dňa 28. júla 2011, kde okrem iného sa konštatuje, že žalobca je\ndispenzarizovaný na uvedenom pracovisku s tam uvedenými diagnózami, v rámci idiopatického (v.s.\nvrodeného) panhypopituitarizmu, z interného endokrinologického hľadiska ide o stav s nepriaznivou\nprognózou vzhľadom na trvalý panhypopituitarizmus a potrebou doživotnej hormonálnej substitučnej\nliečby, hypotyreózy, hypogonadizmu, hyposomatotropizmu a hypokorticizmu, ktorá napriek tomu (ďalej je\nnečitateľný text na fotokópii), dávkou glukokortikoidov v záťažových situáciách pre riziko adrenálnej krízy\ns potrebou kontroly metabolického stavu (dyslipidémia, hyperinzulinémia) a dopadov na cieľové orgány,\nnajmä kardiovaskulárny aparát. Na základe vyššie uvedeného sa jedná o invalidného pacienta s výrazne\nlimitovanými možnosťami fyzickej a psychickej záťaže pri doživotnej substitučnej liečbe. Obdobný záver\no výrazne limitovanej možnosti fyzickej a psychickej záťaže u navrhovateľa vyplýva aj z hospitalizačnej\nsprávy Národného endokrinologického a diabetologického ústavu zo dňa 29. marca 2017, kde je okrem\niného doslovne uvedené: „...jedná sa o trvalé poškodenie bez perspektívy zlepšenia a hodnotíme ako\nzávažný stav so zníženou pracovnou schopnosťou.“\n10. Ak teda pri vypracovávaní posudkov posudkoví lekári sa dôsledne so závermi ambulantnej\nsprávy a hospitalizačnej správy Národného endokrinologického a diabetologického ústavu dôsledne a\npresvedčivo nevysporiadali a bez akejkoľvek argumentácie prakticky uvedené závery negovali, posudky\nsú nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené. Z judikátov súdov jednoznačne vyplýva, že ak posudky\nsú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovanej, potom musia zodpovedať kritériám upraveným v § 209\nods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Ak sa posudkoví lekári nestotožnili so závermi odborného pracoviska, že\nvzhľadom na zdravotné postihnutie žalobcu u neho nejde o výrazné obmedzenie fyzickej a psychickej\nzáťaže, potom tento záver mali náležite a presvedčivo odôvodniť. Uvedenými porušeniami zákona sa\nkrajský súd v rozsudku nezaoberal, pričom tieto je potrebné považovať za vážny nedostatok konania\npred krajským súdom, ktoré zakladajú viaceré dôvody na zrušenie kasačnou sťažnosťou napadnutého\nrozsudku.\n11. Podľa názoru žalobcu bol krajský súd povinný zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej\nz dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, keď z rozhodnutia nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek\npochybností zistiť, ako žalovaná dospela k miere poklesu pracovnej schopnosti vo výške 20 %, ani\ndôvod, prečo sa komplexne nevysporiadala so všetkými diagnózami, ktorými žalobca trpí, čo platí aj pre\n\nrozhodnutie krajského súdu. Žalovaná ani krajský súd sa vôbec nezaoberali, ani nevyhodnotili zistenia\na popis zdravotného stavu žalobcu uvedeným v lekárskych správach Národného endokrinologického\na diabetologického ústavu v Ľubochni zo dňa 14.07.2016, zo dňa 28.07.2011 a od 27.02.2017 do\n03.03.2017 a 27.03.2017, lekárskou správou z RTG vyšetrenia chrbtice zo dňa 09.08.2017, lekárskou\nsprávou z Neurologickej ambulancie v Poprade zo dňa 26.04.2017, lekárskou prepúšťacou správou z\nhospitalizácie Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni zo dňa 12.01.2018,\nz ktorých jednoznačne vyplýva, že u žalobcu ide o trvalé poškodenie bez perspektívy zlepšenia a jeho\nzdravotný stav bol vyhodnotený ako závažný so zníženou pracovnou schopnosťou s tým, že ide o\ntrvalé poškodenie zdravia a rovnako, že ide o pacienta s výrazne limitovanými možnosťami fyzickej a\npsychickej záťaže.\n12. Žalobca zdôraznil, že krajský súd v rozsudku žiadny právny názor nezaujal a súdne preskúmanie\nna základe správnej žaloby sa obmedzuje len na opis skutkového stavu tak, ako ho prezentovala\nžalovaná. Krajský súd sa tak so žalobnými dôvodmi nevysporiadal dostatočne na to, aby bolo možné\njeho rozhodnutie považovať za preskúmateľné. Súd v závere uvádza, že fyzická osoba, ktorá si uplatnila\nnárok na výplatu dávky, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok\nna jej výplatu spôsobom určeným žalovanou v rámci dokazovania a v rámci dokazovania je účastník\nkonania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Uvedené je potrebné považovať za\nnesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, nakoľko samotnou podstatou správneho súdnictva\nje preskúmať zákonnosť konania pred orgánom verejnej správy a poskytnúť ochranu právam fyzickej\nosoby. Krajský súd je povinný dbať na ochranu zákonnosti konania správneho orgánu. Krajský súd\nako dôvod, prečo sa nezaoberal tvrdeniami žalobcu v rozsudku, uviedol, že posudkový lekár je jediný\noprávnený na posudzovanie pracovnej schopnosti na účely nároku na invalidný dôchodok podľa §\n70 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. Uvedené oprávnenie však neznamená arbitrárnosť a neomylnosť\nrozhodovania posudkového lekára, ktorý je v pracovnom pomere so žalovanou a nie je súdnym znalcom.\nPosudkový lekár je povinný uviesť všetky skutočnosti a úvahy, ktorými sa viedol pri hodnotení dôkazov\na tento postup musí byť preskúmateľný, ako aj samotné rozhodnutie správneho orgánu.\n13. K poukazovaniu krajským súdom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/246/2016 zo dňa\n28. marca 2018 žalobca uviedol, že práve z dôvodu, že posudok posudkového lekára je v jednoznačnom\nrozpore s podkladmi a zároveň sa žalovaná s týmito podkladmi nedostatočne vysporiadala s ohľadom\nna v nich uvedené posúdenie zdravotného stavu žalobcu, predovšetkým lekárskymi a hospitalizačnými\nsprávami Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni, z ktorých sa pri jeho\nvyhotovení malo vychádzať, mal krajský súd vykonať dokazovanie formou znaleckého dokazovania z\nodboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Endokrinológia.\n14. V rozpore s princípmi konania pred správnym súdom krajský súd nevykonal dokazovanie v\nžalobcom naznačenom smere, neposkytol ochranu jeho právu na zákonné konanie o nároku na invalidný\ndôchodok, ktorému predchádza zistenie skutočného stavu veci, čím rozhodol v rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou kasačného súdu pri takto závažnom porušení ustanovení o konaní obsiahnutom\nv zák. č. 461/2003 Z. z. pred správnym orgánom.\n15. Žalobca mal za to, že vydaný rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne a\nmedzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu,\nnajmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov\nriadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane\npredvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež\nprincípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti. Postup krajského súdu, ako\naj žalovanej pri vypracúvaní protokolu bol príliš formalistický vzhľadom k závažnosti dôsledkov, ktoré\npre žalobcu z lekárskeho posudku vyplývajú.\n16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok krajského súdu\ntak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a žalobcovi priznáva náhradu trov konania na krajskom\nsúde a kasačnom súde.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n\n17. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že uvedené dôvody sú neopodstatnené.\nStotožnila sa s právnym názorom krajského súdu, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou\notázkou, aj rozhodnutie správneho súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení,\npreto si správny súd nemôže urobiť o tejto odbornej lekárskej otázke vlastný úsudok. Posudok,\nktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vyporiadava so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a\nzákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pričom žalobca môže z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu\npožiadať príslušnú pobočku žalovanej novou žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku.\n18. V zmysle uvedeného žalovaná navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť je opodstatnená.\n20. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 29. júla 2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský\nsúd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci alebo sa\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n23. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n24. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n25. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok,\nodôvodňujúcich vydanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou v rámci administratívneho konania o zamietnutí\nžiadosti žalobcu o invalidný dôchodok.\n26. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n27. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a\nnestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,\n\naby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy vykonáva.\n28. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť\narbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť\nodôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom\ntvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.\n29. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý\nzáväzne určuje § 139 ods. 2 SSP, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu\nnie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako\nsúd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom\nrozhodovaní o veci samej. Riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho\nprocesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 6/03 zo dňa 13. marca 2003).\n30. Kasačný súd v súvislosti s problematikou odôvodnenia súdneho rozhodnutia zároveň poukazuje na\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 825/2016 zo dňa 28. februára 2017, v ktorom\nústavný súd konštatoval, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné\nzásady spravodlivého súdneho konania, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,\nktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. februára 1998).\n31. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\n32. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne\nkonanie, lebo sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu\nsúdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n33. Po dôkladnom preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku, kasačný súd skonštatoval,\nže krajský súd svoje rozhodnutie náležitým a dostatočne presvedčivým spôsobom neodôvodnil. Žalobca\nnamietal, že posudkoví lekári riadne neposúdili jeho zdravotné ťažkosti, keď sa nevysporiadali s\nlekárskymi správami z NEDÚ Ľubochňa, z ktorých vyplýva, že má výrazne limitované možnosti fyzickej\na psychickej záťaže pri doživotnej substitučnej liečbe.\n34. Pokiaľ žalobca tvrdil, že posudkoví lekári vôbec nevenovali pozornosť záverom o jeho limitovaných\nmožnostiach fyzickej a psychickej záťaže, príp. zníženej pracovnej schopnosti, bolo povinnosťou\nkrajského súdu na túto námietku reagovať a dôsledne skúmať, či jeho zdravotný stav bol riadne\nposúdený.\n35. V ďalšom konaní bude preto úlohou krajského súdu zadovážiť si nový posudok o zdravotnom\nstave a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, v ktorom posudkový lekár,\nprípadne znalec, podrobne zdôvodní stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj s poukazom\nna lekárske správy z NEDÚ Ľubochňa, resp. na ich závery o vážnom zdravotnom stave žalobcu, ako aj\ns prihliadnutím na ďalšie, žalobcom predložené lekárske nálezy.\n\n36. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok krajského súdu podľa § 462\nods. 1 SPP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní krajský súd bude postupovať\nv naznačenom smere, vec opätovne preskúma, vysporiada sa s argumentáciou žalobcu a svoje\nrozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.\n37. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného\nkonania (§ 467 ods. 3 SPP).\n38. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sa/9/2018", "guid": "b7c3d8de-59a6-43f5-aac6-d30a329f3140:97ced03f-09d7-451d-bfe9-36060668f22e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9b84276c-1f07-4e37-8628-548248be1064", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.825.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 825/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 825/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.825.2016.1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:cbaefc0c-1389-4dc4-b0cd-61bb6eef1c93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 6/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/03 z 13. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-13", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbaefc0c-1389-4dc4-b0cd-61bb6eef1c93"}], "citovane_v": [{"guid": "0f079294-8fab-4b7e-9c27-c4824e711e0e:b2c27b78-db21-4a76-9202-92ab31124d9b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200310.1", "spisova_znacka": "7Sk/28/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/28/2019 z 28. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200310.1"}]}