{"guid": "f0fb91e4-4748-417d-b05c-922f9f281df9:69569814-54f2-49dc-9c6e-84278443e5e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7516010100.1", "spisova_znacka": "2Tdo/7/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/7/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. 2Tdo/7/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7516010100.1", "identifikacne_cislo": "7516010100", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Dana Wänkeová", "sudca_id": 473, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-wankeova-473", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 296/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:6a283505-bd50-49a2-9686-3983d45ac260", "datum": "2022-09-08", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-209.odsek-1", "nazov": "§ 209 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-209.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31", "nazov": "§ 31 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-209", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-31", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69569814-54f2-49dc-9c6e-84278443e5e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7516010100.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7516010100.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7516010100.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/7/2020\n7516010100\n25. 08. 2020\nJUDr. Dana Wänkeová\nECLI:SK:NSSR:2020:7516010100.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Dany Wänkeovej a\nsudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obvinenej T. Z. pre zločin\núnosu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom 25. augusta 2020 v\nBratislave o dovolaní obvinenej T. Z. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 14. marca 2019, sp.\nzn. 7To/109/2018, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej T. Z. odmieta.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 26. júna 2018, sp. zn. 6T/23/2016,\nuznal obvinenú T. Z.Ó. vinnú zo zločinu únosu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom\nzáklade, že\ndňa 25. augusta 2014 v poobedňajších hodinách v obci M. č. X, okres E.-X., v kláštore Mariánskych\nsestier prikázala Z. Ž., nar. X. A. XXXX, ktorá bola v kláštore na týždennom pobyte od 20. augusta 2014,\naby si zbalila svoje veci, lebo pôjde do Maďarska a následne bez vedomia a súhlasu pestúnov Z. F. a\nE. F., ktorým bola zverená do pestúnskej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves\nz 16. novembra 2000, sp. zn. Nc 407/00, odviezla Z. Ž. do kláštora na nezistené miesto v Maďarsku a\nodtiaľ v ten istý deň iným motorovým vozidlom ju previezla do Francúzska do mesta St. Jodard.\nZa to jej okresný súd uložil podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2,\nods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm.\na), § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu dva roky, počas ktorej\nuložil probačný dohľad nad správaním sa obvinenej. Zároveň jej podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného\nzákona uložil povinnosť zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.\nObvinená napadla uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, ktoré Krajský súd v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) uznesením zo 14. marca 2019, sp. zn. 7To/109/2018, zamietol podľa § 319 Trestného\nporiadku ako nedôvodné.\nProti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenej doručené 30. apríla 2019 a jej obhajkyni 25.\napríla 2019, podala obvinená prostredníctvom obhajkyne JUDr. Zuzany Olexovej, LL.M. dovolanie a to\nz dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. i), písm. e) Trestného poriadku.\nV odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinená k dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku uviedla, že rozhodnutia oboch súdov sú založené na nesprávnom právnom posúdení\nskutku a nesprávnom použití iných ustanovení Trestného zákona. Ďalej uviedla, že súdy sa nevyjadrili\nk jej námietke, že skutková podstata únosu nemôže byť naplnená, pokiaľ sa pestúni, ktorým zákon\npriznáva ochranu, dostali do konfliktu so zvereným dieťaťom. V prípade kedy je vážne podozrenie,\n\nže pestúni dieťa zneužívajú (podozrenia v tomto prípade podľa obvinenej boli vierohodne potvrdené\npriamo výsluchom dieťaťa samotného), nemožno podľa nej ochranu pestúnov povýšiť nad práva a\nochranu dieťaťa, nakoľko to odporuje účelu zákona. Prvoradou úlohou pestúnov je podľa obvinenej\nchrániť záujem dieťaťa a pokiaľ porušia túto povinnosť, ochrana práva výkonu starostlivosti nad dieťaťom\npodľa § 209 sa podľa nej neaplikuje. Súčasne obvinená uviedla, že súdy sa nevenovali okolnostiam\nvylučujúcim protiprávnosť skutku a ich aplikácii. Pokračovala, že súdy zásadné otázky neprávne správne\nposúdili, pričom súčasne v rozsudkoch absentuje právna úvaha a jej zdôvodnenie, čím podľa nej sú\nrozsudky nepreskúmateľné.\nObvinená poukázala na svoju argumentáciu, ktorú zdôvodnila aj na podklade judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, že pokiaľ je dané dôvodné podozrenie, že pestúni dieťa zneužívajú, nemôže byť\nosoba, ktorá koná s úmyslom dieťaťu pomôcť, odsúdená za trestný čin. Toto podľa nej odporuje nielen\nprávnemu hľadisku, ale aj obecnému chápaniu dobra a zla a rozlišovania medzi nimi, t. j. spravodlivosti\nako takej, ako základného princípu výkonu súdnictva. Dodala, že v danej situácii je málo pravdepodobné,\nže keby obvinená pestúnov požiadala o súhlas, bol by súhlas býval udelený. Pokiaľ súdy napriek tomu\nchránia výkon práva pestúnov, ide podľa obvinenej o prekrútený výklad zákona. Ochrana funkcie pestúna\nnie je samoúčelná, jej účelom je chrániť záujem maloletej, t. j. ak pestún robí úkony, ktoré záujmu dieťaťa\nodporujú a jeho záujem je v kolízii s dieťaťom, je preferovanie jeho ochrany pred ochranou dieťaťa súdmi\nodporujúce zákonu. Obvinená v konaní podrobne zdôvodnila svoje konanie, na čo súdy neprihliadli, ani\nnedali kvalifikované právne stanovisko, prečo na to neprihliadli.\nObvinená poukázala na výpovede svedkov a listinné dôkazy, a uviedla, že v prospech nej bolo teda\npodstatne viac dôkazov ako v neprospech. Súd sa podľa nej žiadnym spôsobom nevyjadril k dôkazom v\nprospech obvinenej a ani neuviedol, čím sa súd riadil. Navyše dôkazy v neprospech obvinenej (výsluch\npestúnky a maloletej po zmene výpovede) neboli podľa obvinenej vierohodné, nakoľko ide o osoby v\nzávislom postavení pestúna; s tým sa súd podľa obvinenej tiež nijako nevyporiadal. Ďalej uviedla, že\nmaloletá si navyše odporovala, v konaní uviedla iné skutočnosti, ako uviedla v písomných svedectvách\na inom výsluchu, čo podľa nej nasvedčuje účelovosť jej neskorších výpovedí na čo vopred znalkyňa\npsychologička Mgr. F. v posudku, ktorý bol v rámci dokazovania prečítaný upozornila. Na toto súd nijakým\nspôsobom podľa obvinenej nereflektoval a ani sa nijakým spôsobom s týmto rozporom nevyporiadal.\nDodala, že dokazovaním bolo nesporne preukázané, že maloletá potvrdila zneužívanie (poukázala na\nviacero dôkazov, hlavne znalecký posudok Mgr. F.).\nV ďalšej časti dovolania obvinená odkázala na čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a čl.\n3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorých pokiaľ konala v záujme dieťaťa, tak mal tento záujem\njednoznačne prednosť pred záujmom pestúna, podozrivého zo zneužívania maloletej, nakoľko podľa\nnej nastal fundamentálny konflikt medzi záujmom pestúnov a záujmom maloletej. Z toho dôvodu záver\nsúdu, že obvinená „konala spôsobom, že narušila výkon starostlivosti oprávnenej osoby (pestúnom) nad\ndieťaťom, ktorý záujem chráni Trestný zákon“ je podľa obvinenej v rozpore so zákonom, nakoľko toto\npodľa nej neplatí pokiaľ je preukázateľne dieťa touto osobou zneužité, resp., existujú vážne a dôvodné\nindície že tomu tak môže byť. Otázkou na súd podľa obvinenej bolo, či vycestovanie do zahraničia\nbolo správnym a ospravedlniteľným postupom, t. j. prípad kedy je protiprávnosť vylúčená. Obvinená\nodkazujúc na čl. 5 zákona o rodine, § 415 Občianskeho zákonníka a § 24 ods. 1 Trestného zákona\nuviedla, že skutok bol vykonaný v súlade s povinnosťou chrániť záujem dieťaťa, pričom sa ním odvracalo\nnebezpečenstvo vážnej ujmy a násilia na dieťati (záujem na ochrane pred sexuálnym zneužívaním je\nzáujmom chráneným trestným zákonom).\nPre posúdenie protiprávnosti je podľa obvinenej podstatné či mala v čase skutku vierohodné indície\no sexuálnom zneužívaní a či konala v zmysle princípu „subsidiarity a proporcionality“, t. j. nemal iné\nporovnateľne účinné možnosti ochrany záujmu maloletej a jej konanie neprekročilo rámec nevyhnutného\nna dosiahnutie účinnej ochrany záujmu dieťaťa. Obvinená uviedla, že mala v čase skutku vierohodné\nindície o tom, že na dieťati pácha trestný čin, čo podľa nej vyplýva z rukou písaného svedectvo z\n30. augusta 2014, listu matke z 27. augusta 2014 písaný rukou, výsluchov svedkov A. M. a E. Z.,\núradne preloženého zápisu polície vo Francúzsku (rotmajstra D.. S. z čaty C.) z 28. augusta 2014 a\n11. - 12. októbra 2014, výsluchu maloletej v konaní OR PZ KE, ČVS: ORP-2214/1-VYS-KE-2014 z 27.\noktóbra 2014, znaleckého posudku Mgr. F. v konaní OR PZ KE, spis ČVS: ORP-2214/1-VYS-KE-2214\na výsluchu E.. F. z 5. júna 2017. Z týchto dôkazov podľa obvinenej súd neprihliadol na žiadny a ani\n\nho nevyhodnotil vo vzťahu k tomu, či mala obvinená úmysel spáchať trestný čin a či pre jej konanie\nneexistujú ospravedlniteľné dôvody, vylučujúce protiprávnosť jej konania.\nObvinená v ďalšej časti svojho dovolania poukázala na množstvo dôkazov, z ktorých podľa nej\njednoznačne vyplynulo, že mala pádny dôvod domnievať sa že maloletá je v ohrození a chcela jej\npomôcť; iný jej motív nebol preukázaný, využila možnosti aké v danom čase videla ako schodné; a\npráve vďaka nej mohla maloletá vypovedať vo Francúzsku a problém vyšiel na svetlo. Opakovane\nuviedla, že okresný súd sa k týmto dôkazom nevyjadril a nie je podľa nej zrejmé prečo na dôkazy\nv jej prospech neprihliadal, a konflikt pestún a zverené dieťa nepovažoval za relevantnú skutočnosť.\nĎalej podľa nej všetky ostatné dôkazy dokazujú, že maloletá odišla dobrovoľne pretože sama chcela\nvypovedať vo Francúzsku. K týmto sa však ani okrajovo nevyjadrili. V záveroch súdov sú podľa obvinenej\nteda nezodpovedané základné otázky, resp. logické rozpory.\nObvinená dodala, že záver o vylúčení protiprávnosti vyplýva aj z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské\npráva v prípade Juppala v. Fínsko, kde súd rozhodol, že konanie ktoré bolo urobené v dobrej viere z\ndôvodu dôvodného podozrenia ohľadne násilia na dieťati, ak boli dodržané postupy ktorí smerovali k\npomoci dieťaťu, s dôrazom a ohľadom na zložitosť odhaľovania tohto násilia, nemôže byť postihované\nako protiprávne, pretože to nezodpovedá účelu zákona ani verejnému záujmu. Pokračovala, že obžaloba\nani súdy nezohľadnili princíp ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle čl. 1 ods. 2 Ústavy a\ndoložky prednosti ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy, neskúmali konanie z hľadiska medzinárodných dohovorov,\nktorými je Slovenská republika viazaná, ani z hľadiska vylúčenia protiprávnosti v zmysle Trestného\nzákona, čo obvinená považuje za závažný nedostatok rozsudkov. Skutok podľa nej nie je trestným\nčinom, nakoľko absentoval úmysle únosu a neboli naplnené podmienky na strane objektu a objektívnej\nstránky, nakoľko pestúni boli v čase skutku diskvalifikovaní z právomoci z dôvodu konfliktu záujmov.\nNapadnuté rozhodnutia podľa obvinenej opomínajú podstatné dôkazy a právne posúdenie skutku a jeho\nprotiprávnosti je nesprávne.\nK dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinená uviedla, že vyššie uvedené\nprehliadanie dôkazov a právnych východísk nastalo v takom rozsahu, že ich vníma ako porušenie práva\nna obhajobu. Zopakovala, že súdy nevyhodnotili dôkazy, nezodpovedali základné právne otázky, ich\nodpovede sú podľa nej arbitrárne, nepodložené, odporujúce dôkazom.\nK dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku obvinená uviedla, že krajský súd mal byť z\nveci vylúčený, z dôvodu zaujatosti, nakoľko služobne nadriadený konajúcich sudcov (predseda súdu) je\notcom prokurátora, ktorý podal obžalobu, bližšie zdôvodnenie je uvedené v ústavnej sťažnosti, ktorá je v\nprílohe dovolania. Dodala, že z uvedeného dôvodu nebola zabezpečená rovnosť účastníkov konania a\nvo veci konali a rozhodovali sudcovia a prísediaci, ktorí mali byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného\nkonania.\nNa základe uvedených dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil v celom\nrozsahu napadnuté rozhodnutia z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. e) a písm. i) Trestného\nporiadku v prípade výroku krajského súdu, ktorým zamietol odvolanie obvinenej a z dôvodu § 371 ods.\n1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku pri výroku okresného súdu, ktorým súd vyriekol, že spáchala\ntrestný čin únosu a na to nadväzujúci výrok vo veci trestu a prikázal okresnému súdu, aby vec znovu\nrozhodol, pričom by prikázal vec na rozhodnutie inému súdu toho istého druhu a stupňa.\nProkurátor príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvinenej uviedol, že\nnie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), písm. e) a písm. i) Trestného poriadku.\nĎalej uviedol, že v priebehu trestného konania nedošlo k porušeniu práv odsúdenej na obhajobu a\nrozhodnutie okresného súdu, ako aj rozhodnutie krajského súdu je založené na dôkazoch, ktoré boli\nsúdom vykonané zákonným spôsobom. Podľa prokurátora obidva rozhodujúce orgány správne posúdili\nskutky pri svojich rozhodnutiach a správne použili všetky ustanovenia Trestného zákona a Trestného\nporiadku. Prokurátor je toho názoru, že dôvody dovolania obvinenej, ktoré vyplývajú z jej obsahu, sa\ntýkajú skutočnosti že nebol úplne zistený skutkový stav, čiže hodnoteniu dôkazov. Možnosti podania\ndovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku\nnezakladala ďalšia opravná inštancia. Iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas\ns hodnotením vykonaných dôkazov, ako je to v tomto prípade, nemožno podľa neho potom vyvodzovať\ndovolací dôvod. Dodal, že dovolanie je určené k náprave právnych chýb a vád rozhodnutia vo veci\n\nsamej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku, alebo iných skutočností podľa noriem\nhmotného práva. Na okraj veci prokurátor poukázal, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne a\nbez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obvinená sa dopustila skutku tak, ako je to uvedené v\nobžalobe. Je podľa neho nutné tiež podotknúť, že namietané dôvody uvádzané v dovolaní by nemali\nžiaden vplyv na komplexné posúdenie trestnosti skutku a uznania viny. Preto napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu v nadväznosti na rozsudok okresného súdu považuje prokurátor za zákonné, správne\na odôvodnené.\nVzhľadom na poukázané prokurátor navrhol v zmysle § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť\ndovolanie obvinenej, a to pre nesplnenie dôvodov dovolania uvedených v § 371 Trestného poriadku.\nZároveň oznámil, že zo strany prokuratúry nie sú ďalšie návrhy v predmetnej trestnej veci.\nPoškodená v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvinenej uviedla, že tvrdenia uvedené v dovolaní\nnapĺňajú skutkovú podstatu trestného činu ohovárania a zvyšok sú bludy. Dodala, že nebezpečnosť\npáchateľky pre spoločnosť je zvýraznená tým, že ani v tomto štádiu nepovie „Prepáčte, prehnali sme to\ns tým Francúzskom, bola ešte maloletá...“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\nposúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané obvinenou T. Z.\nako oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, prostredníctvom obhajcu (§ 373\nods. 1 Trestného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného\nporiadku], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako dovolateľka využila\nsvoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372\nods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a s\nuvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.\nDovolací súd ale zároveň zistil, že obvinenou uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c),\npísm. e), písm. i) Trestného poriadku nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené.\nÚvodom považuje najvyšší súd za potrebné, v súlade so svojou konštantnou judikatúrou, najprv vo\nvšeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených\nv § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je určené na nápravu výslovne uvedených procesných\na hmotnoprávnych chýb. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré\nurobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod\nč. 57/2007]. Povedané inými slovami, dovolaním podaným z niektorého z dôvodov uvedených v §\n371 ods. 1 Trestného poriadku sa nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých\nje založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia vykonaného\ndokazovania. Pritom platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o\nktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať\nzákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku. Nestačí, ak\npodané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania,\npokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr.\nrozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).\nZároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené\nv zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a\nkonania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania\nuvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371\nTrestného poriadku (rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012). Povedané\ninými slovami, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia\ndovolateľom a nie ich označenie podľa § 371 Trestného poriadku.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o dovolaní najvyšší súd hodnotí skutkový stav\nlen z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené.\nPredmetom tohto dovolacieho dôvodu tak môže byť len nesprávne právne posúdenie v skutkovej vete\nrozhodnutia ustáleného skutku, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré\n\nnie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť (pozri tiež rozhodnutie najvyššieho súdu a stanovisko jeho\ntrestnoprávneho kolégia zverejnené v Zbierke pod č. 47/2008 a 3/2011). V rámci tohto dovolacieho\ndôvodu tak nemožno účinne namietať ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav\nje vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu, keďže aj to by odporovalo viazanosti dovolacieho súdu\nzisteným skutkom, ktorá je výslovne zakotvená v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou\nTrestného poriadku a ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania iniciovaného obvineným\nalebo generálnym prokurátorom (§ 369 ods. 2 Trestného poriadku) je posudzovanie právnych otázok,\nnie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (primerane pozri napr. rozhodnutie\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 7/2011).\nČo sa týka ďalších námietok, ktoré obvinená vecne uplatnila a ktorých podstata je zrekapitulovaná\nvyššie, tieto majú skutkový charakter smerujúci k preskúmaniu správnosti a úplnosti zistených\nskutkových okolností, ktoré si osvojil aj krajský súd a ktorých správnosť a úplnosť nemôže najvyšší\nsúd v tomto konaní iniciovanom obvinenou skúmať ani meniť. Námietky skutkovej povahy sú pritom\nuplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý je oprávnený\npoužiť iba minister spravodlivosti. Najvyšší súd sa preto s týmto okruhom námietok obvinenej nemohol\nzaoberať (primerane napr. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 14/2015).\nK obvinenou uplatnenému dovolaciemu dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, treba\nďalej uviesť, že právo na obhajobu je v zmysle tohto dovolacieho dôvodu potrebné chápať ako vytvorenie\npodmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu v rozsahu § 34 ods. 4\nTrestného poriadku. Zároveň z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a na ňu nadväzujúcej\nrozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo záverov, ktoré uplatňuje pri svojom\nrozhodovaní i najvyšší súd, vyplýva, že spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj dôsledné\nrešpektovanie práva na obhajobu, nemožno chápať ako právo na preskúmanie toho, akým spôsobom\nsúd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu (primerane uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 27. októbra 2010, sp. zn. II. ÚS 462/2010, zverejnené v Zbierke nálezov a\nuznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 102/2010). Obvinená pri uplatňovaní tohto\ndovolacieho dôvodu poukazuje na to, že súdy nevyhodnotili dôkazy, nezodpovedali základné právne\notázky, ich odpovede sú nepodložené, arbitrárne, odporujúce dôkazom. Najvyšší súd pripomína, že za\nporušenie práva na obhajobu nemožno považovať rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom\nkonaní a súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10\nTrestného poriadku. Ani hodnotenie dôkazov v rozpore s predstavami obvinenej nemôže zakladať\nuvedený dovolací dôvod.\nPokiaľ ide o dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku považuje najvyšší\nsúd za potrebné zdôrazniť, že dovolací súd posudzuje otázku, či vo veci konal alebo rozhodol orgán\nčinný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov\ntrestného konania, autonómne, bez ohľadu na to, či o uplatnených námietkach bolo v pôvodnom konaní\nrozhodnuté alebo nie a s akým výsledkom. Vylúčenie orgánov trestného konania pritom prichádza\ndo úvahy len vtedy, ak je existencia niektorého z pomerov uvedených v § 31 Trestného poriadku\npreukázaná. Tento dovolací dôvod preto nebude naplnený v prípade námietok, ktoré sa týkajú údajného\nzaujatého prístupu orgánov činných v trestnom konaní alebo sudcov k prejednávanej veci, resp. osobám\nuvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku a ktoré majú len abstraktný, resp. všeobecný charakter\n(primerane rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 11/2009-II).\nVo vzťahu k možnému vylúčeniu sudcov treba zároveň zdôrazniť, že i keď zákon nespája vylúčenie\nsudcov z prejednania a rozhodovania veci iba so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale dôvodom\ntakéhoto rozhodnutia je čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o\nvylúčení sudcu predstavuje výnimku z už zmieneného ústavného princípu, že nikto nesmie byť odňatý\nsvojmu zákonnému sudcovi. Inak povedané, sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania\npridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v\nsúlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo, resp. vzbudzujú dôvodné pochybnosti, že jeho\nrozhodnutie tieto požiadavky spĺňať nebude.\nPri posudzovaní (ne)zaujatosti sudcu sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup, ktorý vychádza z\nosobného presvedčenia konkrétneho sudcu, ktorého osobná nezaujatosť (nestrannosť) sa predpokladá\naž dovtedy, kým sa nepreukáže opak, a jednak prístup objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby\n\nspravodlivosť bola nielen vykonávaná, ale musí sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľom je preveriť,\nči existujú nejaké overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Aj pri\nuplatnení druhého kritéria ale platí, že pri rozhodovaní o tom, či je v konkrétnom prípade daný legitímny\ndôvod k obavám, že niektorý sudca nie je nestranný, môže byť stanovisko strán trestného konania\nsíce dôležité, nie je však rozhodujúce. Rozhodujúcim je to, či takáto obava môže byť považovaná za\nobjektívne oprávnenú (primerane napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hauschildt\nproti Dánsku z 24. mája 1989, č. 10486/83, a vo veci D. N. proti Švajčiarsku z 29. marca 2001, č.\n27154/95).\nPovedané inými slovami, aj pri posudzovaní tzv. javovej stránky nestrannosti sudcu je podstatnou reálna\nexistencia objektívnych okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam, že sudca disponuje určitým - nie\nnezaujatým vzťahom k veci, stranám alebo k ich zástupcom. Objektívnu nestrannosť pritom ale nemožno\nchápať tak, že by snáď čokoľvek, čo môže vrhnúť hoci len tieň pochybností na nestrannosť sudcu, ho\nautomaticky vylučovalo ako zaujatého. Sudca nie je stroj na rozhodovanie oslobodený od akéhokoľvek\nsvetonázoru, subjektívnych pocitov, sympatií, či antipatií, ale je súčasťou určitého sociálneho prostredia,\nod ktorého nie je a nemôže byť úplne izolovaný. Preto aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva treba pristupovať k posudzovaniu tejto otázky realisticky a vyžadovať, aby sa obava z absencie\nnestrannosti sudcu zakladala na konkrétnych, preukázateľných a dostatočne závažných skutočnostiach\n(porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Tanner a Malminen proti Fínsku\nz 26. februára 2002, č. 42114/98 a 42185/98).\nAko už najvyšší súd vo svojom uznesení z 9. januára 2020, sp. zn. 6 Ndt 34/2018, uviedol, obhajkyňou\nvznesená námietka zaujatosti neobsahuje žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by preukazovala\nzaujatosť všetkých sudcov krajského súdu, ale ani trestných sudcov odvolacieho súdu. Okrem rodinného\nvzťahu prokurátora okresnej prokuratúry a neskôr krajskej prokuratúry a predsedu krajského súdu,\nuvádza iba to, že pociťovala vyvíjaný tlak prokurátora JUDr. Petra Volkaia na to, aby bola odsúdená\na z krajskej prokuratúry chodili pokyny v neprospech obžalovanej. Bližšie však tento tlak, ale ani\npokyny nešpecifikovala. Dodávajúc, že samotný príbuzenský vzťah medzi prokurátorom (ktorý aktívne\nvystupoval ako procesná strana iba na okresnom súde, nie už na krajskom súde) a predsedom krajského\nsúdu (ktorý vo veci nekonal a nerozhodoval, pretože bol ako sudca zaradený na občianskoprávny úsek a\nvec bola pridelená do trestného senátu 7 To) nenapĺňa námietku zaujatosti všetkých sudcov, ani sudcov\ntrestnoprávneho úseku krajského súdu a tiež sudcov - členov senátu, ktorému bola vec prostredníctvom\nelektronickej podateľne náhodným výberom pridelená.\nTieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že v posudzovanej veci dôvody dovolania nie sú zjavne\nsplnené, a preto dovolanie obvinenej T. Z. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom\nzasadnutí odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 296/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:6a283505-bd50-49a2-9686-3983d45ac260", "datum": "2022-09-08", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "7To/109/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0894bf95-e2f0-4b11-9a9a-45779e8b7927", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 462/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 462/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0894bf95-e2f0-4b11-9a9a-45779e8b7927"}], "citovane_v": [{"guid": "f0fb91e4-4748-417d-b05c-922f9f281df9:3fddcedb-e4e9-4dee-a863-0e45dd5c1bb6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7516010100.1", "spisova_znacka": "2Tdo/7/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/7/2020 z 24. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7516010100.1"}, {"guid": "f0fb91e4-4748-417d-b05c-922f9f281df9:626574c4-42d2-4557-a358-681efab6cd66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7516010100.1", "spisova_znacka": "2Tdo/7/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/7/2020 z 24. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7516010100.1"}]}