Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/2/2020 z 15. 12. 2020
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2020, sp. zn. 7Sžsk/2/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7019200271.1
Najvyšší súd | 7Sžsk/2/2020 | ECLI:SK:NSSR:2020:7019200271.1 | 2020-12-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a79417f-b685-4b88-921b-662537f46b9c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7019200271.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžsk/2/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200271
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7019200271.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej
a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
N. X., nar. XX. H. XXXX, bytom W. XXXX/X, U. B. P., právne zast. Advokátska kancelária Hovan a
Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. 26998-3/2019-BA zo dňa 28. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. septembra 2019, sp.zn. 4Sa/4/2019-33, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd  Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. septembra 2019,
sp. zn. 4Sa/4/2019-33,  z r u š u j e  a vec mu  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným
rozsudkom sp.zn. 4Sa/4/2019-33 zo dňa 30. septembra 2019 postupom podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 26998-3/2019-BA zo dňa 28. februára 2019 (ďalej len
„rozhodnutie žalovanej“), ktorým  podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) zamietla odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 700-3810670918-GC 04/18 zo dňa 05.
septembra 2018 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa potvrdila. Žalobca sa súčasne domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia a
vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Prvostupňovým rozhodnutím bolo žalobcovi podľa § 144 ods.
1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) bod 8 zák. č. 461/2003 Z.z. predpísané ako samostatne zárobkovo
činnej osobe (ďalej len ,,SZČO“) za obdobie júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017,
november 2017, december 2017, január 2018, február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018 a jún
2018 poistné na nemocenské poistenie v sume 236,88 eur, poistné na starobné poistenie a povinné
príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 969,30 eur, poistné na invalidné poistenie v sume
323,10 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 255,70 eur, t.j. spolu v sume 1.785,06 eur
s tým, že  neoddeliteľnou súčasťou výroku rozhodnutia bola príloha dokumentujúca spôsob výpočtu
dlžného poistného a povinných príspevkov. Uloženú povinnosť zaplatiť poistné a povinné príspevky
správny orgán prvého stupňa zdôvodnil § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) ods. 3 písm. c), § 128
ods. 11 písm. b), § 129 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 prvá veta zák. č. 461/2003 Z.z.,
§ 21a, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.



2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu
namietal, že poistné a povinné príspevky zaplatil na základe daňového priznania k dani z príjmov fyzickej
osoby a nemá vedomosť o tom, že by mal voči žalovanej ďalšie dlhy. Poukázal na skutočnosť, že
bol držiteľom živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania výroba jednoduchých výrobkov z
kovu a kuriérske služby, ale nemal oprávnenie na výkon leteckých prác. Ako držiteľ preukazu leteckého
personálu nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť, preto nemá voči žalovanej povinnosť platiť
poistné a povinné príspevky. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí stotožnila so skutkovými zisteniami
a ich právnym hodnotením správnym orgánom prvého stupňa, pričom konštatovala, že žalobca podľa
výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Spišská Nová Ves, č. živnostenského registra
860-22370 v období uvedenom v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí vykonával samostatnú
zárobkovú činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OU-SN-OZP-2014/005842-2
s dátumom vzniku oprávnenia 15. mája 2014 a na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení
č. OU.SN-OZP-2014/012629-2 s dátumom vzniku oprávnenia 03. novembra 2014. Žalobca ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom
oprávnení ku dňu 27. septembra 2017. Okrem toho je žalobca držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti
člena leteckého personálu, č. preukazu 01010313 vydaného Dopravným úradom s platnosťou od 05.
apríla 2011. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva SR žalobca ako SZČO
dosiahol príjmy zo živnosti za rok 2016 v sume 10.954,- eur (daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej
osoby správca dane zaevidoval dňa 29. marca 2017), t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma 5.298,-
eur za rok 2016. Žalovaná uviedla, že vymeriavací základ žalobcu ako povinne nemocensky poistenej
a povinne dôchodkovo poistenej SZČO na platenie poistného a povinných príspevkov za obdobie júl
2017 až december 2017 predstavoval sumu 441,50 eur mesačne a za obdobie január 2018 až jún
2018 predstavoval sumu 456,00 eur mesačne. Ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia poistné a
povinné príspevky žalobca nezaplatil vôbec, v dôsledku čoho mu vznikla dlžná suma vo výške 1.785,06
eur v zmysle prílohy prvostupňového rozhodnutia. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca v kontrolovanom
období júl 2017 až jún 2018 mal postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia v zmysle § 5 zák.
č. 461/2003 Z.z., pretože aj napriek skutočnosti, že dňom 27. septembra 2017 ukončil podnikateľskú
činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení,
mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je preukaz
odbornej spôsobilosti člena leteckého personálu, č. preukazu 01010313 vydaného Dopravným úradom
s platnosťou od 05. apríla 2011. Za rok 2016 príjem žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti, t.j.
10.954,- eur, presiahol zákonom ustanovenú sumu 5.298,- eur a za rok 2017 žalobca nedosiahol žiaden
príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti, preto mu ako SZČO trvalo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie aj po 27. septembri 2017 a zaniklo 30. júna 2018.

3. Krajský súd ďalej poukázal na to, že z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa zistil,
že žalobca podľa potvrdenia Dopravného úradu Bratislava je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti
člena leteckého personálu č. 01010313 od 05. apríla 2011 so získanou kvalifikáciou FI (S), ktorá je platná
do 31. decembra 2019.

4. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2016 žalobca dosiahol podľa § 6
ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov za rok 2016 príjmy zo živnosti vo výške 10.954,- eur.

5. Krajský súd poukázal na to, že bolo jeho úlohou posúdiť, či žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť poistné
a povinné príspevky v celkovej sume 1.785,06 eur za obdobie júl 2017 až jún 2018. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že žalobca dňom 27. septembra 2017 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých
predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení s dátumom vzniku 15.
mája 2014 a 03. novembra 2014. Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobcovi vznikla povinnosť platiť
poistné a povinné príspevky za už uvedené obdobie na základe skutočností, že bol v kontrolovanom
období júl 2017 až jún 2018 držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti člena leteckého personálu
vydaného dopravným úradom s platnosťou od 05. apríla 2011.

6. Podľa názoru krajského súdu žalobcovi v uvedenom období svedčilo postavenie SZČO, pretože mal
naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, za ktoré je potrebné
považovať uvedený preukaz vydaný Dopravným úradom. Žalobcovi v zmysle §  21 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z.z. v znení účinnom  od 01. januára 2014 svedčila povinnosť uhrádzať poistné a povinné
príspevky za obdobie júl 2017 až jún 2018, pretože jeho príjem zo samostatne zárobkovej činnosti za rok



2016 bol vyšší ako 12-násobok  vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z.,
lebo  dosiahol  sumu 10.954,- eur, t.j. bol by vyšší ako zákonom stanovená suma 5.298,- eur za rok 2016.
Za rok 2017 žalobca nedosiahol žiaden príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti, a preto žalobcovi
ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 30. júna 2018.
Podľa názoru krajského súdu pre posúdenie povinnosti žalobcu zaplatiť poistné a povinné príspevky
za už uvedené obdobie nie je preto rozhodujúce, či žalobca dosahoval zo samostatnej zárobkovej
činnosti príjmy aj na základe preukazu odbornej spôsobilosti člena leteckého personálu. Pre posúdenie
povinnosti žalobcu platiť poistné a povinné príspevky za sledované obdobie je rozhodujúce, že žalobca
dosiahol v roku 2016 zo samostatne zárobkovej činnosti, t.j. zo živnosti, príjem uvedený v § 21 ods. 1
zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2014. Táto skutočnosť, t.j. dosiahnutie príjmu zo
živnosti za rok 2016 v sume 10.954,- eur, ktorá prevyšovala zákonom ustanovenú sumu 5.298,- eur,
nebola v konaní spornou.

7. Krajský súd považoval odôvodnenie rozhodnutia žalovanej za súladné s ustanovením § 209 ods.
4 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože je z neho zrejmé, z akých skutkových zistení rozhodnutie žalovanej
vychádzalo a akým spôsobom žalovaná aplikovala právne predpisy, na základe ktorých rozhodovala.

8. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 a 168 SSP tak, že nakoľko žalobca vo veci
nemal úspech, právo na náhradu trov konania mu nepriznal, rovnako tak právo na náhradu trov konania
nepriznal žalovanej, pretože nezistil dôvody pre jej priznanie.

II.
Kasačná sťažnosť

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP
kasačnú sťažnosť. Dôvodil tým, že krajský súd si osvojil pri rozhodovaní zdôvodnenie žalovanej uvedené
pod bodom II.: „V období po 27.09.2017 bol žalobca na účely sociálneho poistenia naďalej považovaný
za samostatne zárobkovo činnú osobu, a to na základe preukazu odbornej spôsobilosti člena leteckého
personálu č. preukazu 01010313, ktoré bolo žalobcovi vydané Dopravným úradom s platnosťou od
05.04.2011. Tento preukaz v súlade s legislatívou platnou pre civilné letectvo je potvrdením splnenia
podmienok a oprávňuje držiteľa vykonávať činnosť inštruktora podľa triedy a v súlade s poznámkami
a obmedzeniami uvedenými v preukaze spôsobilosti. Na základe tohto osvedčenia môže jeho držiteľ
vykonávať činnosť podľa § 21 ods. 2 zák. č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve a dosahovať príjmy podľa
§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.“

10. Žalobca poukázal na tvrdenie, že na základe osvedčenia leteckého inštruktora môže ako jeho držiteľ
vykonávať činnosť podľa § 21 ods. 2 zák. č. 143/1998 Z.z. a dosahovať príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2
zákona o dani z príjmov. Túto možnosť akceptuje tak žalovaná, ako aj krajský súd, a to aj napriek tomu,
že žalobca fakticky samostatne zárobkovú činnosť nevykonáva a len sa akceptuje možnosť vykonávať
činnosť podľa § 21 ods. 2 zák. č. 143/1998 Z.z. Uvádzané príjmy žalobca dosiahol do 27. septembra
2017, kedy vykonával činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ktoré k uvedenému
dňu zaniklo.

11. Posúdenie žalobcu ako SZČO vykazuje známky prísne formálneho prístupu, bez akceptácie
faktického výkonu činnosti, pričom takéto tvrdenie krajského súdu nie je v súlade s rozhodovacou
praxou súdov. Žalobca poukázal na vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávacieho nariadenia (ES) č. 883/2004 v nadväznosti na
publikované uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 363/2018, ktoré sa svojím výrokom síce týka
rozhodného práva regulujúceho  sociálnoprávne vzťahy osoby majúcej súčasne na území viacerých
členských štátov EÚ status zamestnanca, ako aj status SZČO, ale „per analogiam” sú publikované
názory a stanoviská podľa názoru žalobcu použiteľné aj pre predmetnú situáciu. Z predmetného
uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. ÚS 363/2018 žalobca poukázal na nasledovné : „Z citovaného
ustanovenia základného nariadenia je zrejmé, že určovacím ukazovateľom pre výber rozhodného
práva regulujúceho sociálnoprávne vzťahy osoby majúcej súčasne na území viacerých členských
štátov Európskej únie status zamestnanca, ako aj status samostatne zárobkovo činnej osoby je reálny,
resp. faktický „výkon” tejto činnosti na území tohto - ktorého členského štátu. Inými slovami, samotný
status zamestnanca založený pracovnou zmluvou nie je ešte dostačujúcim základom pre určenie
rozhodného práva. Uvedený záver je napokon ústavne udržateľný aj z toho hľadiska, že nie už len



existencia samotnej pracovnej zmluvy dáva zamestnancovi nárok na mzdu, ale tento nárok na mzdu
zamestnancovi vzniká až ako nárok za reálne „vykonanú” prácu, čo je dôležitý určujúci aspekt pre
nárok zamestnanca čerpať, resp. podieľať sa na sociálnych výhodách zo sociálneho systému, ktorý
nárok je podmienený prispievaním do tohto sociálneho systému, resp. podieľaním sa na jeho tvorbe,
avšak táto tvorba je determinovaná dosahovaním mzdy za „vykonanú” prácu, z ktorej sa zamestnancovi
robia odvody do sociálneho systému.“ V zmysle uvedeného určujúcim kritériom pre posúdenie statusu
zamestnanca a SZČO má byť reálny, resp. faktický výkon tejto činnosti na území toho ktorého členského
štátu. To, že existencia pracovnej zmluvy nedáva zamestnancovi nárok na mzdu, ale tento nárok za
reálne „vykonanú” prácu, je dôležitý aspekt pre to, aby sa zamestnanec mohol podieľať na sociálnych
výhodách zo sociálneho systému podmienený prispievaním do tohto sociálneho systému.

12. Podľa názoru žalobcu ide v danom prípade o použiteľnú analógiu pre potreby posúdenia faktickej
činnosti SZČO u žalobcu, aj keď súčasný prístup súdov SR vykazuje vyšší stupeň formalistického
prístupu, ako rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ berúc do úvahy skutočnosť, že aj v posudzovanom
prípade súd vychádzal len z možnosti dosiahnuť príjem držiteľovi osvedčenia leteckého inštruktora, nie
z toho, či fakticky takú činnosť vykonával alebo nie.

13. Žalobca ku kasačnej sťažnosti priložil Čestné vyhlásenie N.. Ľ. Y., predsedu rady AEROKLUBU
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, občianske združenie, Letecká 37, Spišská Nová ves zo dňa 26. novembra 2019, z
ktorého vyplýva: „Získanie ani činnosť kvalifikácie Inštruktora bezmotorového lietania pre potreby plnenia
úloh aeroklubu nie je viazaná na potrebu pracovného pomeru, živnosťou ani iným obchodnými zákonmi.
Členstvo v Aeroklube Spišská Nová Ves je dobrovoľné a potvrdzuje sa uhradením členských poplatkov,
ktorými sa uhrádza činnosť aeroklubu. Aeroklub Spišská Nová Ves nemá zamestnancov.“ Žalobca ďalej
predložil Vyhlásenie L.. Y. T., prezidenta SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO AEROKLUBU Gen. Milana
Rastislava Štefánika, Národný športový zväz, Pri Rajčianke 49, Žilina zo dňa 22. novembra 2019, z
ktorého vyplýva, že žalobca vykonáva v Aeroklube Spišská Nová Ves - občianskom združení činnosť
inštruktora bezmotorového lietania ako dobrovoľník a za túto činnosť pri príprave mladých športovcov
nepoberá žiadne finančné, ani materiálne odmeny.

14. Podľa § 2 písm. l) zák. č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve, športovým lietaním sa rozumie činnosť
podľa uvedeného zákona, t.j. činnosť vykonávaná na účely športu, rekreácie a vzdelávania, ktoré sa
nevykonáva za odplatu.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského
súdu a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alternatívne aby napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

16. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že žalobca  neuviedol také námietky k
správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu
alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vo svojom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa
04. júna 2019 v predmetnej veci podrobne objasnila skutkový a právny dôvod predpísania poistného
a povinných príspevkov žalobcovi, ako SZČO za sporné obdobie. Vo veci predpísania poistného a
povinných príspevkov žalobcovi ako SZČO postupovala v súlade so zák. č. 461/2003 Z.z., pričom konala
len v medziach predmetného zákona.

17.  Podľa názoru žalovanej je žalobca aj po 27. septembri 2017 povinne nemocensky poistenou
a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, povinnou platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky.
Žalobcovi síce ku dňu 27. septembra 2017 zanikli živnostenské oprávnenia, avšak naďalej mal na účely
sociálneho poistenia právne postavenie povinne poistenej SZČO, a to na základe preukazu odbornej
spôsobilosti člena leteckého personálu, ktorý bol žalobcovi vydaný Dopravným úradom s platnosťou od
05. apríla 2011. Vzhľadom na existenciu uvedeného oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej
činnosti nebolo možné na žalobcu aplikovať § 21 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.
338/2013 Z.z., v zmysle ktorého SZČO zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti.



Toto ustanovenie zákona možno aplikovať iba v prípade, ak u povinne poistenej SZČO dôjde k zániku
všetkých oprávnení na výkon alebo prevádzkovanie činnosti.

18. Žalovaná uviedla, že preukaz odbornej spôsobilosti člena leteckého personálu, v súlade s
legislatívou platnou pre civilné letectvo, je potvrdením splnenia podmienok a oprávňuje jej držiteľa
vykonávať činnosť inštruktora podľa triedy a v súlade s poznámkami a obmedzeniami uvedenými v
preukaze spôsobilosti. Na základe predmetného osvedčenia môže jeho držiteľ vykonávať činnosť podľa
§ 21 ods. 2 zák. č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon), z ktorej dosahuje príjmy podľa §
6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

19. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval  na použitie slova „môže“  v § 21 ods. 2 leteckého
zákona, a preto mal za to, že krajský súd pri posúdení veci zvolil prísne formálny prístup, bez
akceptácie faktického výkonu činnosti, žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 14Sa/11/2017, zo dňa 19. decembra 2017, kde krajský súd konštatoval, že: „oprávnenie na
výkon činnosti je potrebné vidieť tak vo formálnej ako aj materiálnej rovine zatiaľ čo formálna rovina
predstavuje existenciu tohto povolenia (v danej veci licencie), materiálna predstavuje právo uvedenú
činnosť podľa tohto oprávnenia vykonávať a dosahovať z nej príjem. Uvedená materiálna rovina
však nepredstavuje dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnenia licencovaný,
ale faktickú (objektívnymi skutočnosťami) danú nemožnosť vykonávať regulovanú činnosť v zmysle
udeleného oprávnenia. Rozhodnutie žalobkyne uvedenú licenciu reálne nevyužívať napriek tomu, že o
ňu požiadala, nemá pre posúdenie naplnenia materiálnej roviny postavenia žalobkyne ako SZČO právny
význam.” Predmetný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne bol následne preskúmavaný Najvyšším
súdom Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/16/2018, zo dňa 26. septembra 2018,
potvrdil závery krajského súdu. Plne súhlasiac s krajským súdom Najvyšší súd doplnil, že: „opačný názor
(rozumej opačný názor ako ten, ktorý bol vyššie citovaný) by viedol k záveru, kedy by ktokoľvek (po
splnení zákonných náležitostí) mohol získať x licencií na výkon povolania, tvrdiť však, že žiadne z nich
nevykonáva a takto neprimerane prenášať dôkazné bremeno na správny orgán. Vznik takejto situácie je
však neprípustný. Zákon vychádza z racionálneho predpokladu, že ten, kto požiada o licenciu na výkon
regulovanej činnosti, má záujem túto činnosť vykonávať.“

20. Žalovaná poukázala na to, že pri posudzovaní vzniku, resp. trvania povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.
(kde nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov) nie je rozhodujúce, na základe akého
oprávnenia na vykonávanie činnosti dosiahla SZČO príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti, rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu SZČO
na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č.
595/2003 Z.z. Zák. č. 461/2003 Z.z. neukladá žalovanej pri posudzovaní vzniku, trvania, resp. zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO skúmať, z akých
úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla SZČO príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti. Pri posudzovaní vzniku, trvania, resp. zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia SZČO vychádza žalovaná vždy z údajov jej poskytnutých
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Žalovaná nie je oprávnená z hľadiska svojej vecnej
pôsobnosti do týchto údajov akýmkoľvek spôsobom zasahovať.

21. Žalovaná poukázala na to, že k rovnakému právnemu záveru dospel aj Krajský súd v Banskej
Bystrici, v rozsudku sp. zn. 27Sa/3/2017 zo dňa 15. augusta 2017. Aj z rozsudkov Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 zo dňa 09. mája 2017 a sp. zn. 25Sa/1/2017 zo dňa 09. mája 2017,
vyplýva, že „...nie je rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba príjmy z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nadobudla, rozhodujúcim je iba to, že fyzická osoba dosiahla v
príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. ”

22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v rozhodujúcom období (v zmysle § 139 ods. 2 zák. č. 461/2003
Z.z. je rozhodujúcim obdobím rok 2016) dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov, ktorých výška presiahla zák. č. 451/2003 Z.z. stanovenú hranicu príjmu,
žalobcovi trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj v období júl 2017
až jún 2018.



23. Žalobca svoje vyjadrenia opieral o uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
363/2018, zo dňa 10. októbra 2018. Žalovaná mala však za to, že predmetné uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky nie je rozhodnutím v obdobnej veci, ktoré by bolo možné analogicky použiť
na prejednávanú vec.

24. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/109/2018,
zo dňa 27. novembra 2019, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v obdobnej veci a kde
sa v plnom rozsahu stotožnil s jej vyššie uvádzaným právnym názorom.

25. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

IV.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ku kasačnej sťažnosti

26. Žalobca uviedol, že postup žalovanej v tomto konaní vykazuje známky selekcie prístupu k jednotlivým
subjektom sociálneho poistenia a hoci citácia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 14Sa/l1/2017
zo dňa 19. decembra 2017 je správna, avšak tento názor je prelomený.

27. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 578/2001 Z.z.: „Samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki
pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg,
logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a).“

28. Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 578/2001 Z.z.: „Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na
základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom
zariadení.“

29. Podľa § 2 písm. l) 2 zák. č. 143/1998 Zb.: „športovým lietaním činnosť vykonávaná na účely športu,
rekreácie a vzdelávania, ktorá sa nevykonáva za odplatu.“

30. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 143/1998 Zb.: „Letecký prevádzkovateľ môže pre vlastnú potrebu vykonávať
výcvik leteckého personálu na základe povolenia Dopravného úradu. Fyzická osoba môže vykonávať
výcvik leteckého personálu na základe ohlásenia Dopravnému úradu do úrovne stanovenej osobitným
predpisom.“

31. Žalobca ďalej poukázal na právnu vetu uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019: „Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle
§ 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho
stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. a
pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia.“

32. A teda v kontexte vyššie uvádzaného je nevyhnutné si položiť otázku, či lekári sú zvýhodňovanou
skupinou obyvateľstva, napr. v porovnaní s inštruktormi letectva, alebo či sa v rozhodovaní súdov
uplatňuje zásada tzv. spoločenskej objednávky.

33. Žalobca bol toho názoru, že súčasné právo pojem spoločenskej objednávky nepozná, a teda aj
v prípade inštruktora je nutné postupovať tak, že sa posúdi nielen možnosť zárobku, ale aj to, či v
príslušnom zdaňovacom období sú dosiahnuté príjmy z podnikania SZČO. Žalobca vykonával činnosť
ako športový letec pre účely športu, rekreácie a vzdelávania bezodplatne a preukaz inštruktora nemožno
bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť.

34. Na základe uvedeného bol žalobca toho názoru, že žalovaná a Najvyšší súd SR by mali zohľadniť
analógiu a u všetkých občanov aplikovať rovnaký princíp posudzovania príjmov.

V.



Právne posúdenie kasačným súdom

35. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1
SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť
podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,
že rozsudok správneho súdu je potrebné zrušiť. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§
455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený 16. decembra 2020 (§ 137 ods. 4 SSP
v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

36. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

37. Podľa § 462 ods. 2 SSP, ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu
zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

38. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie
žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods.1 písm.
a) bod 8 zák. č. 461/2003 Z.z. bolo žalobcovi predpísané za obdobie júl 2017, august 2017, september
2017, október 2017, november 2017, december 2017, január 2018, február 2018, marec 2018, apríl
2018, máj 2018 a jún 2018 poistné na nemocenské poistenie v sume 236,88 eur, poistné na starobné
poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 969,30 eur, poistné na invalidné
poistenie v sume 323,10 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 255,70 eur, t.j. spolu v
sume 1.785,06 eur.

39. Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že žalobca podľa výpisu zo živnostenského
registra Okresného úradu Spišská Nová Ves vykonával samostatnú zárobkovú činnosť na základe
osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OU-SN-OZP-2014/005842-2 s dátumom vzniku oprávnenia
15. mája 2014 a na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OU.SN-OZP-2014/012629-2
s dátumom vzniku oprávnenia 03. novembra 2014. Rovnako tak nebolo sporným, že žalobca ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom
oprávnení ku dňu 27. septembra 2017. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobca bol aj po 27.
septembri 2017 držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti člena leteckého personálu, č. preukazu
01010313 vydaného Dopravným úradom s platnosťou od 05. apríla 2011. Sporným v konaní nebolo ani,
že podľa údajov z Finančného riaditeľstva SR žalobca ako SZČO dosiahol príjmy zo živnosti za rok 2016
v sume 10.954,- eur, t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma   5.298,- eur za rok 2016.

40. Sporným bolo tvrdenie žalovanej, že žalobca v kontrolovanom období júl 2017 až jún 2018 mal
postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia v zmysle § 5 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože aj napriek
skutočnosti, že dňom 27. septembra 2017 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch
podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení, mal naďalej platné oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu -  ktorým je preukaz odbornej spôsobilosti člena
leteckého personálu, č. preukazu 01010313 vydaného Dopravným úradom s platnosťou od 05. apríla
2011.

41. Žalobca namietal, že príjem, ktorý žalovaná posudzovala v súvislosti s jeho povinným poistením
za prejednávané obdobie, nebol príjmom, ktorý dosiahol z činnosti vykonávanej na základe preukazu
odbornej spôsobilosti člena leteckého personálu. Trval na tom, že na základe skutočnosti, že bol v
kontrolovanom období júl 2017 až jún 2018 držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti člena leteckého
personálu vydaného dopravným úradom, mu nevznikla povinnosť platiť poistné a povinné príspevky za
uvedené obdobie, nakoľko uvádzané príjmy dosiahol do 27. septembra 2017, kedy vykonával činnosť
na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ktoré k uvedenému dňu zaniklo.

42. Podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. upravujúceho vecnú príslušnosť
pobočky, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch.



43. Z horeuvedených skutočností je zrejmé, že v posudzovanej veci o sporný prípad šlo. Preto bolo
úlohou správnych orgánov zachovať zákonný postup a najskôr rozhodnúť o zániku poistenia žalobcu,
dať mu zákonnú možnosť využiť zákonné prostriedky na svoju obranu a len následne po právoplatnom
vyriešení spornej otázky, sa podľa výsledku zaoberať možnosťou predpísania poistného žalobcovi. Z
podkladov neúplného administratívneho spisu, tak ako bol krajským súdom predložený kasačnému
súdu, takýto postup správnych orgánov nevyplýva.

44. Kasačný súd vzhľadom na vyššie  uvedené  skutočnosti rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 SPP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní krajský súd bude postupovať
v naznačenom smere, vec opätovne preskúma, vysporiada sa s argumentáciou žalobcu  a svoje
rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.
45. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného
konania (§ 467 ods. 3 SPP).

46. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.