Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/4/2019 z 26. 10. 2020 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2020, sp. zn. 10Sžsk/4/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7013200625.2 Najvyšší súd | 10Sžsk/4/2019 | ECLI:SK:NSSR:2020:7013200625.2 | 2020-10-26 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 27 ods. 3 SP, § 54 ods. 1 SP, § 27 ods. 2 SP, § 7 SSP, § 54 ods. 2 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf0fa3cb-fb4d-493a-a14d-321afedc0c08 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7013200625.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžsk/4/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200625
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7013200625.2

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): G. R., narodená dňa
XX.XX.XXXX, E. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v
hmotnej núdzi, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. UPS/US1/
SSVOPHN/BEZ/2013/4331-008 zo dňa 03.04.2013, o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/78/2013-77 zo dňa 11.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, ako orgán verejnej správy prvej
inštancie, rozhodnutím č. PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa 06.02.2013 podľa ustanovenia § 29 ods.
5 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) zastavil
žalobkyni príspevky v trvaní 6 mesiacov od 01.01.2013 dôvodiac, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť
podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, keď neoznámila skutočnosť, že počas
poberania dávky a príspevkov v hmotnej núdzi mala v roku 2010 a 2012 príjem.

2. Žalovaný oznámením č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/4331-008 zo dňa 03.04.2013 žalobkyňu
informoval, že zákonná lehota na podanie odvolania voči prvoinštančnému rozhodnutiu uplynula
dňa 27.02.2013, preto ňou podané odvolanie dané na poštovú prepravu na nepríslušný orgán dňa
27.02.2013, ktorý odstúpil odvolanie na príslušný orgán dňa 08.03.2013, bolo podané po zákonom
stanovenej lehote a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.02.2013. Z uvedených dôvodov druhoinštančný orgán nemohol vo veci konať a preskúmať
právoplatné prvoinštančné rozhodnutie.

II. Konanie na krajskom súde

3. Krajský súd napadnutým uznesením podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“ alebo „Správny súdny poriadok“) žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného, odmietol ako neprípustnú. Náhradu trov
konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že z ustanovení S.s.p. vyplýva, že
na to, aby sa mohla fyzická osoba, resp. právnická osoba úspešne domáhať ochrany svojich práv
v zmysle príslušných ustanovení S.s.p., je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky. Jednou
zo základných podmienok v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) S.s.p. je, že žalobou možno napadnúť



len také rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis nadobudlo právoplatnosť. Musí teda v zásade ísť o také rozhodnutie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku.

5. V ďalšom uviedol, že správny súd pri posudzovaní predmetu konania vychádzal z celého
predloženého administratívneho spisu a zistil, že námietky žalobkyne smerujú k preskúmaniu zákonnosti
postupu a oznámenia žalovaného vo veci zastavenia príspevkov od 01.01.2013 na 6 mesiacov,
t. j. rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča spis. zn. PP2/
RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa 06.02.2013. Správny súd mal z administratívneho spisu žalovaného
za preukázané, že žalobkyňa rozhodnutie úradu prevzala dňa 12.02.2013 a hoci toto rozhodnutie
obsahovalo riadne poučenie o tom, v akej lehote a kde, t. j. na akom správnom orgáne má odvolanie
podať (§ 54 ods. 2 Správneho poriadku), žalobkyňa podala odvolanie v posledný deň odvolacej lehoty, t.
j. 27.02.2013 na nepríslušný správny orgán (ÚPSVaR SR, pracovisko Košice), ktorý ho následne doručil
ÚPSVaR SR Bratislava, ktorý ho následne odstúpil listom dňa 06.03.2013 na poštovú prepravu dňa
08.03.2013 a doručil príslušnému úradu - ÚPSVaR SR Poprad, pracovisko Levoča až dňa 12.03.2013.
Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa (potom čo bolo jej odvolanie doručené
príslušnému správnemu orgánu), v skutočnosti podala odvolanie až dňa 08.03.2013, t. j. po márnom
uplynutím odvolacej lehoty, a preto napadnuté prvoinštančné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňom 28.02.2013.

6. V tejto súvislosti správny súd poukázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej na zachovanie lehoty
na podanie odvolania stačí, ak sa odvolanie odovzdalo na poštovú prepravu v posledný deň lehoty,
avšak len vtedy, ak sa v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Správneho poriadku adresovalo orgánu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (R 13/2000).

7. Správny súd zdôraznil, že nakoľko rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad,
pracovisko Levoča spis. zn. PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa 06.02.2013 v dôsledku nevyužitia
možnosti podať proti nemu odvolanie včas, nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2013 a zákon o pomoci
v hmotnej núdzi v ustanovení § 25 ods. 2 neumožňuje toto právoplatné rozhodnutie preskúmať mimo
odvolacieho konania a nepripúšťa ani obnovu konania, vzhľadom na ustanovenie § 60 Správneho
poriadku sa správne orgány už nemohli zaoberať otázkou zákonnosti daného rozhodnutia.

8. Konštatoval, že v danom prípade má oznámenie žalovaného spis. zn. UPS/US1/SSVOPHN/
BEZ/2013/4331-008 zo dňa 03.04.2013 informačný charakter (nenahrádza rozhodnutie odvolacieho
orgánu, pretože predmetné rozhodnutie vo veci zastavenia príspevkov od 01.01.2013 na 6 mesiacov
nadobudlo právoplatnosť).

9. S odkazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je neprípustná,
lebo smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré za daných okolností nie je spôsobilé na
súdny prieskum, preto podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. žalobu ako neprípustnú odmietol
a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

III. Konanie na kasačnom súde

10. Uznesenie napadla sťažovateľka kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že ide o nesprávne a nezákonné
rozhodnutie krajského súdu, ktorý nielenže nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ale aj rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a navyše žaloba bola
nezákonne odmietnutá (§ 440 ods. 1 písm. f), g) a j) S.s.p.).

11. Uviedla, že v predmetnom prípade nejde o zmeškanie lehoty žalobkyňou, lebo v zmysle ustanovenia
§ 27 ods. 3 Správneho poriadku žalobkyňa stihla lehotu, ale správnemu orgánu ide o to, že v zmysle
ustanovenia § 49 Správneho poriadku by sám správny orgán nestihol lehotu v zmysle ust. § 49 ods. 2
Správneho poriadku. Mala za to, že z vyjadrenia správneho orgánu, listov ako aj z odôvodnenia rozsudku
je preukázané, že lehota bola dodržaná. V ďalšom namietala, že vydaním rozhodnutia správneho orgánu
a správneho súdu došlo k porušeniu ustanovení ústavy. Záverom navrhla, aby kasačný súd uznesenie
krajského súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.



12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 16.05.2019, v ktorom poukázal na
ustanovenie § 27 ods. 3 Správneho poriadku, z ktorého vyplývajú dve podmienky, ktoré musia byť
splnené zo strany oprávnenej osoby, ak má byť jej procesný úkon právne účinný - musí byť vykonaný voči
príslušnému správnemu orgánu a musí byť vykonaný včas, teda v rámci procesnej lehoty. Konštatoval,
že tým, že žalobkyňa odvolanie podala posledný deň lehoty na nepríslušný orgán, sama sa vystavila
zmeškaniu procesnej lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na uvedené žalovaný vyjadril názor, že
kasačná sťažnosť je účelová, a preto navrhol, aby ju kasačný súd zamietol.

IV. Právny názor NS SR

13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala
sťažovateľka včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným
subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k
záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým odmietol žalobu, ktorou
sa sťažovateľka domáhala preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/
BEZ/2013/4331-008 zo dňa 03.04.2013, ktorým jej bolo oznámené, že prvoinštančné rozhodnutie
č. PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa 06.02.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2013 a
druhoinštančný orgán nemôže vo veci konať a preskúmavať toto právoplatné rozhodnutie, a preto
primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal
uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania
skúmal aj napadnuté oznámenie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.

Podľa § 7 písm. a) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,

Podľa § 27 ods. 3 správneho poriadku, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá
na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.

Podľa § 54 ods. 1 správneho poriadku, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

Podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia
rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

15. Kasačný súd z predloženého súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa
06.02.2013 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, ako orgán verejnej správy
prvej inštancie, rozhodnutím č. PP2/RPHN/SOC/2013/20233 podľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona o
pomoci v hmotnej núdzi zastavil sťažovateľke príspevky v trvaní 6 mesiacov od 01.01.2013 z dôvodu
nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 29 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

16. Kasačný súd má za preukázané, že sťažovateľka si rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej
inštancie prevzala dňa 12.02.2013. Dňa 27.02.2013 odovzdala sťažovateľka na poštovej preprave
odvolanie voči prvoinštančnému rozhodnutiu s tým, že ako adresáta označila nepríslušný správny orgán
- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Košice, a to napriek tomu, že podľa poučenia
obsiahnutého v rozhodnutí č. PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa 06.02.2013 bola oprávnená podať
odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko
Levoča.



17. Odvolanie sťažovateľky bolo Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Košice doručené
dňa 01.03.2013 a následne bolo postúpené Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
ktorý listom zo dňa 06.03.2013, odovzdaným na poštovú prepravu dňa 08.03.2013, odoslal odvolanie
sťažovateľky príslušnému správnemu orgánu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko
Levoča prevzal odvolanie sťažovateľky dňa 12.03.2013.

18. Žalovaný listom „Oznámenie“ č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/4331-008 zo dňa 03.04.2013
informoval sťažovateľku, že odvolanie proti rozhodnutiu č. PP2/RPHN/SOC/2013/20233 zo dňa
06.02.2013 spolu so spisovou dokumentáciou prvoinštančného orgánu mu bolo doručené dňa
26.03.2013. Zo spisovej dokumentácie zistil, že v zmysle zákona o správnom konaní sa za rozhodujúci
dátum podania odvolania považuje dátum 08.03.2013, kedy nepríslušný správny orgán (Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny) podal odvolanie sťažovateľky na poštovú prepravu na príslušný
správny orgán (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad). Poznamenal, že vzhľadom na uplynutie
zákonnej lehoty na podanie odvolania, rozhodnutie o zastavení príspevkov v trvaní 6 mesiacov odo dňa
01.01.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2013, preto nebolo možné vo veci konať a právoplatné
druhoinštančné rozhodnutie preskúmať.

19. Krajský súd napadnutým uznesením žalobu o preskúmanie Oznámenia žalovaného odmietol ako
neprípustnú z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré nie je spôsobilé na
súdny prieskum.

20. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala nezákonnosť a nesprávnosť uznesenia krajského súdu
o odmietnutí žaloby ako neprípustnej z dôvodov podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a j/ S.s.p.
Kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľky za nedôvodné z dôvodov uvedených nižšie.

21. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité dať do pozornosti, že zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy je v zásade preskúmateľná súdmi, avšak preskúmateľnosť je limitovaná
ustanoveniami Správneho súdneho poriadku. K obmedzeniam, ktoré ustanovuje Správny súdny
poriadok patrí aj predpoklad, že žalobou je napadnuté rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní vo
veci prípustných riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. Povinnosť vyčerpať
riadny opravný prostriedok je tým najtypickejším prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva
založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym
prieskumom. Pod riadnym opravným prostriedkom je pritom nutné rozumieť taký, ktorý sa podáva proti
neprávoplatnému rozhodnutiu. Táto podmienka vychádza z chápania správneho súdnictva ako tzv.
ultima ratio, teda posledného možného spôsobu nápravy. Rovnako je potrebné poukázať na princíp
„práva patria bdelým“, t. j. pokiaľ má žalobca za to, že v jeho veci bolo nesprávne rozhodnuté, má
možnosť podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie, o čom musí byť riadne poučený
(sťažovateľka bola riadne poučená o lehote na podanie odvolania, ako aj o tom, na ktorý orgán má
odvolanie podať).

22. S poukazom na vyššie uvedené má kasačný súd za preukázané, že sťažovateľka prvoinštančné
rozhodnutie zo dňa 06.02.2013 prevzala dňa 12.02.2013 a hoci bola vo veci odvolacieho konania riadne
poučená orgánom verejnej správy prvej inštancie podľa § 54 ods. 1 a 2 Správneho poriadku v akej
lehote a kam má podať odvolanie, odvolanie podala sťažovateľka na poštovú prepravu posledný deň
odvolacej lehoty t. j. 27.02.2013 na nepríslušný správny orgán (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
pracovisko Košice), ktorý ho následne doručil Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý
ho listom zo dňa 06.03.2013 odstúpil na poštovú prepravu dňa 08.03.2013, s tým že príslušnému úradu
- Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča bolo doručené dňa 12.03.2013.

23. Z uvedeného pre kasačný súd vyplýva, že sťažovateľka v skutočnosti podala odvolanie až dňa
08.03.2013 - potom, čo bolo jej odvolanie odstúpené príslušnému orgánu verejnej správy, čo bolo až
po márnom uplynutím odvolacej lehoty. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2013.

24. V súvislosti s uvedeným poukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sž 111/98 zo dňa 26.02.1999 (R 13/2000), z ktorého vyplýva, že pre zachovanie lehoty na
podanie odvolania stačí, ak sa odvolanie odovzdalo na poštovú prepravu posledný deň lehoty, avšak



len vtedy, ak sa v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. adresovalo orgánu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal.

25. K námietke sťažovateľky, že z ustanovenia § 27 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že lehota je
zachovaná, ak sa podanie posledný deň lehoty podá na správnom orgáne alebo ak sa odovzdá na
poštovú prepravu, vychádzajúc z vyššie uvedeného, kasačný súd uvádza, že v zmysle ustanovenia §
27 ods. 3 Správneho poriadku platí, že ak sa podanie neurobilo na príslušnom orgáne, alebo nebolo
adresované príslušnému orgánu, lehota sa bude považovať za zachovanú len vtedy, ak nepríslušný
orgán podanie najneskôr do konca tejto lehoty doručí príslušnému správnemu orgánu. V opačnom
prípade nastávajú také účinky, aké sú spojené s márnym uplynutím lehoty.

26. Vo svetle uvedeného nemohol postupovať kasačný súd inak, ako vyhodnotiť za zákonný postup
orgánu verejnej správy prvej inštancie, ktorý vyhodnotil odvolanie za oneskorene podané a toto následne
odstúpil žalovanému na ďalšie vybavenie. V súlade so zákonom postupoval aj žalovaný, ktorý vo
forme „Oznámenia“ informoval sťažovateľku o nemožnosti preskúmania právoplatného rozhodnutia o
pozastavení príspevkov v trvaní 6 mesiacov od 01.01.2013.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu
krajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti
Oznámenia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové
zistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne.

28. Pokiaľ teda, krajský súd považoval oznámenie žalovaného za súladné so zákonom a žalobu
sťažovateľky podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol ako neprípustnú, kasačný súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.

29. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú
otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej
sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke,
ktorá v tomto konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467
ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).

31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.