{"guid": "b6ae577f-ee2c-4e21-927f-266ca0b3c4ca:88c7f8f0-bc8b-47db-b0e2-87e799163b9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200214.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/24/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/24/2019 z 29. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2020, sp. zn. 9Sžsk/24/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6018200214.1", "identifikacne_cislo": "6018200214", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2020-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88c7f8f0-bc8b-47db-b0e2-87e799163b9f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200214.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200214.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200214.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/24/2019\n6018200214\n29. 01. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:6018200214.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobkyne: ITIMEX,\na. s., Kukučínova č. 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 425 666, zast. advokátom JUDr. Ondrejom\nZacharom, advokátska kancelária, Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, proti sťažovateľke (predtým\nžalovanej): Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o nečinnosť\nsprávneho orgánu, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.\nk. 28Sa/5/2018-124 zo dňa 27.09.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 28Sa/5/2018-124\nzo dňa 27.09.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 27.09.2018, č. k. 28Sa/5/2018-124, uložil\nSociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, povinnosť v lehote do 30 dní konať a rozhodnúť o odvolaní\nžalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. k. 700-1310014816-GC04/16 zo\ndňa 07.01.2016, ktorým bolo žalobkyni vyrubené penále v sume 20.720,22 eur za obdobie február 2010\na marec 2010, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné\npoistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného\nna úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti,\npoistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy\nza každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly. Žalobkyni\nkrajský súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n2. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Skonštatoval, že nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy je nielen absencia konania stanoveného zákonom ale aj taký jeho postup, ktorý je v rozpore\nso zákonom stanoveným postupom. Pre žalovanú platí, že rozsah a spôsob jej konania je ustanovený\nzákonom č. 461/2003 Z. z., keď podľa §172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na konanie o\nsociálnom poistení sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Mal za to, že podľa zákona\no sociálnom poistení (§ 218) je povinnosťou žalovanej rozhodnúť o odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu pobočky sociálnej poisťovne a žiadny iný postup pre prípad podaného (oneskoreného)\nodvolania tento zákon neupravuje. Zákonom nie je daný iný spôsob vysporiadania sa s podaným\nodvolaním účastníka konania a neobstojí preto argumentácia žalovanej, že zákon o sociálnom poistení\njej nedovoľuje preskúmať právoplatné prvostupňové rozhodnutie napadnuté oneskorene podaným\nodvolaním. Žalovaná bola, podľa názoru krajského súdu, povinná vydať rozhodnutie o odvolaní žalobcu\nz 03.02.2016 smerujúcom proti rozhodnutiu pobočky Levice, nakoľko zákon o sociálnom poistení\nneobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné odvolanie vybaviť inak, ako vydaním\nrozhodnutia o ňom. Správny súd preto podľa § 250 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)\n\nuložil žalovanej, aby rozhodla o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu v lehote 30 dní\npo právoplatnosti jeho rozhodnutia.\n3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná (sťažovateľka) z\ndôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Namietala, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil\na nesúhlasila s jeho záverom, že o odvolaní podanom po uplynutí zákonnej lehoty na podanie\nodvolania mala rozhodnúť. Trvala na tom, že len včas podané odvolanie je spôsobilým nástrojom\npre začatie odvolacieho konania, výsledkom ktorého je v zmysle § 218 zákona o sociálnom poistení\nbuď zamietnutie odvolania a potvrdenie napadnutého rozhodnutia, alebo zmena rozhodnutia, resp.\nzrušenie napadnutého rozhodnutia, poprípade zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie\na rozhodnutie orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Odvolanie, ktoré bolo žalobcom podané\noneskorene, však predstavovalo zákonnú prekážku na to, aby odvolací orgán vôbec mohol začať konať,\na aby následne aj mohol rozhodnúť o odvolaní. Argumentovala, že zákon o sociálnom poistení jej ako\nodvolaciemu orgánu neukladá povinnosť preskúmať i oneskorene podané odvolanie a rozhodnúť o\ntomto odvolaní formou rozhodnutia a práve z tohto dôvodu podanie žalobcu vybavila neformálnym listom.\nNavrhla preto rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovanej uviedla, že zotrváva na všetkých svojich\nskutkových a právnych argumentoch, s rozhodnutím krajského súdu sa stotožňuje a navrhuje kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť a žalovanú zaviazať na úhradu trov konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovanej je potrebné\nvyhovieť.\n6. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n7. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu\nvymedzené princípom generálnej klauzuly, kedy Správny súdny poriadok v § 6 ods. 1 všeobecne\nustanovuje, čo je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Zároveň\nSprávny súdny priadok negatívnou enumeráciou v § 7 SSP pristupuje k tomu, čo je z prieskumu\nsprávneho súdu výslovne vylúčené. Z uvedeného teda vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky\nrozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.\n(V predchádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku, rozhodnutia nepodliehajúce\nsúdnemu prieskumu vymedzoval § 248 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.)\n10. Podľa § 3 ods. 1 SSP, na účely tohto zákona sa rozumie podľa písmena:\nb) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom\nkonaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa\nosobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,\n\nc) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom\nkonaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a\nprávnickej osoby priamo dotknuté.\n11. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v\ncelom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.\n12. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení\nalebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n13. Podľa § 218 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti\norganizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie,\nak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.\n14. Podľa § 218 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.\n15. V konaní nebolo sporným, že písomné podanie žalobkyne zo dňa 03.02.2016 označené ako\nOdvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. 700-13100114816-GC04/16, je\npodľa jeho obsahu odvolaním smerujúcim proti rozhodnutiu pobočky žalovanej v Leviciach, ktorým táto\nvyrubila žalobkyni penále v celkovej výške 20.720,22 eur.\n16. Predmetom konania v danej právnej veci je však posúdenie, či žalovaná tým, že o písomnom podaní\nžalobkyne zo dňa 03.02.2016 nerozhodla samostatným formálnym rozhodnutím, bola alebo nebola\nnečinná, a teda, či žaloba žalobkyne, ktorou iniciovala konanie o nečinnosti orgánu verejnej správy, bola\npodaná dôvodne.\n17. Medzi účastníkmi konania sa stal sporným výklad (aplikácia) ustanovenia § 218 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v kontexte konania a rozhodovania odvolacieho orgánu o opravnom\nprostriedku, ktorý správny orgán druhého stupňa považuje za oneskorene podaný.\n18. Krajský súd (v zhode so žalobkyňou) dospel k záveru, že žalovaná je povinná rozhodnúť o\noneskorene podanom odvolaní a hoci neexistuje dôvod na skúmanie vecnej správnosti rozhodnutia\n(správneho orgánu prvého stupňa), teda na jeho zmenu, zrušenie či potvrdenie, je tu však dôvod na\nzamietnutie odvolania podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Zdôraznil, že zákon o sociálnom\npoistení neobsahuje spôsob vybavenia oneskorene podaného odvolania listom, ako to urobila žalovaná,\na takýto postup nie je potom ani konaním v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.\n19. Kasačný súd sa s týmto právnym záverom krajského súdu nestotožňuje.\n20. Oneskoreným je také odvolanie, ktoré je síce prípustné, avšak bolo podané účastníkom konania po\nuplynutí odvolacej lehoty (§ 215 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).\n21. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že oneskorene podané odvolanie, podľa zákona o sociálnom\npoistení, je procesným úkonom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie,\na nemá preto schopnosť zabrániť tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo\nprávoplatnosť. Žalovaná preto relevantne argumentovala, že podľa zákona o sociálnom poistení, len\nvčas podané odvolanie je spôsobilým nástrojom pre začatie odvolacieho konania, výsledkom ktorého\nje v zmysle § 218 zákona o sociálnom poistení buď zamietnutie odvolania a potvrdenie napadnutého\nrozhodnutia, alebo zmena rozhodnutia, resp. jeho zrušenie, prípadne zrušenie rozhodnutia a vrátenie\nveci orgánu prvého stupňa. Správne tiež uviedla, že v zmysle právnej úpravy uvedenej v zákone o\nsociálnom poistení, zamietnutie odvolania žalobcu by do úvahy prichádzalo len v tom prípade, ak by\ndošlo k začatiu samotného odvolacieho konania.\n22. Hoci krajský súd správne uviedol, že zákon o sociálnom poistení neupravuje konkrétny postup\nžalovanej v prípade oneskorene podaného odvolania a spôsob jeho vybavenia, mylne sa domnieva, že\nžalovaná mala v takom prípade aj tak postupovať podľa § 218 zákona č. 361/2003 Z. z. a odvolanie\nzamietnuť. V administratívnom konaní podľa zákona o sociálnom poistení je výrok o zamietnutí odvolania\n\nneoddeliteľne procesne spojený s výrokom o potvrdení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\n(a teda aj vecným preskúmaním jeho rozhodnutia), ktorý postup v danej právnej veci neprichádzal do\núvahy, keďže vecne preskúmať správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je možné\nlen v dôsledku riadne a včas podaného odvolania. Zákon o sociálnom poistení neukladá odvolaciemu\norgánu povinnosť rozhodnúť o odvolaní, ktoré považuje za podané oneskorene (resp. neukladá mu\npovinnosť takéto odvolanie zamietnuť). Žalovaná preto nepochybila, keď iba neformálnym spôsobom\n(listom) oznámila účastníkovi konania, že jeho odvolanie je podané oneskorene.\n23. K otázke preskúmateľnosti neformálnych oznámení správnych orgánov existuje konštantná\nrozhodovacia prax najvyššieho súdu, viazaná ešte ku konaniam vedeným podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (napr. 1Sžd/10/2012, 4Sžf/77/2014, 1Sžd/1/2014, či 6Sžf 115/2014),\nna ktorú kontinuálne nadväzuje rozhodovanie v konaniach vedených už podľa Správneho súdneho\nporiadku (bližšie viď napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/121/2017, 5Asan/12/2017,\n10Sžsk/32/2017).\n24. Už v režime predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, mala\nžalobkyňa, ktorá neformálny list žalovanej prevzala ešte dňa 11.04.2016, zákonnú možnosť v zmysle\nzásady, že každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, možnosť domáhať sa ochrany na správnom súde podaním návrhu na jeho preskúmanie podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\n25. Kasačný súd samotnú otázku včasnosti podaného odvolania v predmetnom konaní (o nečinnosť\nsprávneho orgánu) nepovažuje za rozhodujúcu, a preto sa k argumentácii krajského súdu a účastníkov\nkonania k tejto problematike bližšie nevenoval. Považuje však za potrebné poznamenať, že otázku\nprednosti v prípade konkurencie (kolízie) zákonnej fikcie doručenia rozhodnutia a faktického prevzatia\nzásielky účastníkom konania v odbernej lehote v priebehu administratívneho konania, by bol oprávnený\nriešiť práve ten správny súd, ktorý by konal a rozhodoval v rámci súdneho prieskumu oznámenia\nžalovanej zo dňa 04.04.2016, označenom ako vyjadrenie k odvolaniu. Vo vzťahu k posúdeniu\nžalobkyňou tvrdenej nečinnosti žalovanej ako správneho orgánu však táto otázka nie je otázkou\nrozhodnou ani predbežnou a krajský súd sa ňou v rámci konania o nečinnosti správneho orgánu zaoberal\nnadbytočne.\n26. Pre danú právnu vec je rozhodujúce, či procesný postup (konanie) žalovanej po podaní odvolania\nžalobkyňou možno posúdiť ako nečinnosť. Z predloženého administratívneho spisu mal kasačný súd za\npreukázané, že na podanie žalobkyne z 03.02.2016 (odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,\npobočka Levice č. 700-1310014816-GC04/16), ktoré bolo pobočke žalovanej v Leviciach doručené\ndňa 05.02.2016, žalovaná ako odvolací správny orgán reagovala listom zo 04.04.2016 (vyjadrenie k\nodvolaniu), ktorý žalobkyňa prevzala dňa 11.04.2016.\n27. Kasačný súd (na rozdiel od krajského súdu) dospel k záveru, že žalovaná tým, že hoci len neformálne\núčastníka konania de facto informovala, že jeho podanie (odvolanie) považuje za oneskorene podané,\na preto o ňom rozhodovať nebude (čo súčasne znamená, že rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu považuje za právoplatné), nebola nečinná, na podanie účastníka konania reagovala v primeranej\nlehote a ani úradný postup, ktorý zvolila po podaní odvolania z 03.02.2016 účastníkom konania\n(žalobkyňou), nebol v rozpore so zákonom stanoveným postupom, či jej povinnosťami vyplývajúcimi jej\nako správnemu orgánu z vtedy platnej právnej úpravy. Pretože z legislatívnej úpravy uvedenej v zákone\no sociálnom poistení povinnosť žalovanej rozhodnúť o oneskorene podanom odvolaní nie je možné\nvyvodiť, nemožno za daných okolností bez ďalšieho skonštatovať nečinnosť žalovanej, spočívajúcu v\nporušení jej zákonnej povinnosti ako to tvrdil krajský súd, a ani uložiť jej povinnosť konať a rozhodnúť\n(vydať rozhodnutie o odvolaní) súdnym rozhodnutím.\n28. V kontexte uvedeného, kasačný súd ešte príkladmo poukazuje na právnu úpravu uvedenú v\nSprávnom poriadku (zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) v § 59 a nasl., ktorá obdobne príslušným\nsprávnym orgánom povinnosť rozhodnúť o oneskorene podanom odvolaní neukladá. Napriek tomu,\nže aplikácia ustanovení správneho poriadku v konaní o sociálnom poistení je podľa § 172 zákona č.\n461/2003 Z. z. vylúčená, úmyslom kasačného súdu bolo poukázať na tú skutočnosť, že vybavenie\nopravného prostriedku podaného účastníkom konania oneskorene prostredníctvom neformálneho listu\nnie je ojedinelou, či atypickou záležitosťou charakteristickou len pre konania pred žalovanou ale ide\n\no štandardnú a bežnú prax tých odvolacích správnych orgánov, ktoré sa spravujú obdobnou právnou\núpravou obsiahnutou aj v zákone o sociálnom poistení.\n29. Pre prípad, že sa žalobkyňa (v administratívnom konaní odvolateľka) domnievala, že odvolací\nsprávny orgán (žalovaná) včasnosť jej odvolania neposúdil správne, mala možnosť podať v zákonnej\nlehote žalobu na preskúmanie tohto neformálneho listu, čo však neurobila.\n30. Aj podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu bližšie\nnálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS\n183/2003: PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri\nnapr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/5/2011), predmetom preskúmania\nsúdom môžu byť tiež rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa\ndotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických\nosôb. V uznesení sp. zn. 8Sžp/10/2013 najvyšší súd zhodne konštatuje, že súdna prax ustálila, že\nrozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým\nmôžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb a za spôsobilý predmet\nsúdneho prieskumu sa tak považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom\nverejnej správy. Oznámenie o vybavení oneskoreného odvolania bez ohľadu na jeho formu, je preto\npotrebné považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho\nadresátovi (žalobcovi), pričom správny orgán vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v\npozícii oznamovateľa.\n31. Neuplatnenie, či opomenutie možnosti podať žalobu o preskúmanie neformálneho oznámenia\nžalovanej zo strany žalobkyne, resp. uplynutie zákonnej lehoty pre realizáciu takéhoto úkonu, nemožno\ndodatočne zhojiť podaním žaloby o nečinnosť správneho orgánu za okolností, keď žalovaná po podaní\nopravného prostriedku účastníkom konania nezostala nečinná, ale tohto účastníka úradne informovala,\nz akých dôvodov o jeho oneskorenom odvolaní nie je možné rozhodnúť, pričom rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa je podľa jej názoru potrebné považovať za právoplatné.\n32. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej za\ndôvodnú a rozhodol podľa § 462 ods. 1 SSP tak, že rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, v ktorom krajský súd v súlade s § 467 ods. 3 SSP rozhodne aj o nároku na náhradu\ntrov kasačného konania.\n33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sa/5/2018", "guid": "1612dc5a-f4db-4ddc-81b0-ecc0034b0854:7991fa9e-6325-4097-8cac-8b93fd20237c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 354/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d"}, {"guid": "ussr:c132bbf8-412c-4ce9-8c75-97219d3f0fd0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/02 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c132bbf8-412c-4ce9-8c75-97219d3f0fd0"}, {"guid": "ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "c196f408-2d55-4cdd-8100-d714fad39dcc:82920bad-638e-494d-b046-34ad9411f5f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5016200568.1", "spisova_znacka": "5Asan/12/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/12/2017 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200568.1"}, {"guid": "d9a3662e-675b-4fd7-8be4-a1bdeb6eb10e:beb3bee3-cc47-4d0a-ae11-57045a731d76", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:1017202049.2", "spisova_znacka": "28Sa/5/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 28Sa/5/2018 z 19. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-02-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:1017202049.2"}], "citovane_v": [{"guid": "b6ae577f-ee2c-4e21-927f-266ca0b3c4ca:3865e5d7-87e1-46f0-aa71-5a2a479f3a9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6018200214.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/24/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/24/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6018200214.1"}]}