Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/151/2018 z 28. 1. 2020 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. 9Sžsk/151/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:6017200726.1 Najvyšší súd | 9Sžsk/151/2018 | ECLI:SK:NSSR:2020:6017200726.1 | 2020-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f4bc14c-4513-4dba-bae2-3cfcb0aa63c7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200726.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/151/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200726
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6017200726.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a
členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobkyne/sťažovateľky:
Nemocnica s poliklinikou, n. o. Revúca, Litovelská 25, 050 01 Revúca, IČO: 45 736 324, zast. JUDr. Pavol
Halaj, advokát, Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, IČO: 37 893 726, proti žalovanému: Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
predsedníčky žalovaného č. k. ZS 604/00016/2016/R zo dňa 29.09.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/164/2017-71 z 12.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/164/2017-71
z 12.06.2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. ZS 604/00016/2016/R zo dňa 29.09.2017
z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania na krajskom súde a trovy kasačného
konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/164/2017-71 z 12.06.2018 zamietol žalobu
proti rozhodnutiu predsedníčky žalovaného č. ZS 604/00016/2016/R zo dňa 29.09.2017 a náhradu trov
konania účastníkom nepriznal. Napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý rozklad žalobkyne a potvrdené
rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica, č. k. ZS
604/00016/2016, zo dňa 10.11.2016, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 300 € (podľa úpravy
II. stupňového správneho orgánu; pôvodne 700 €), podľa § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 581/2004 Z. z., o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) za porušenie ustanovenia
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách, súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) na základe záverov vykonaného dohľadu pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti V. O. (pacient), pretože po príchode posádky rýchlej zdravotnej pomoci dňa 19.02.2015 o
20:31 hod. k žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nebola pacientovi z organizačných
dôvodov poskytnutá neodkladná odborná zdravotná starostlivosť, a tiež preto, že po aproximatívnej
repozícii luxácie a kontrolnom RTG vyšetrení dňa 19.02.2015 o 21:33 hod. mal byť pacient indikovaný
k urgentnému operačnému výkonu alebo konzultovaný na II. Klinike úrazovej chirurgie Slovenskej
zdravotníckej univerzity - oddelenie Trauma centrum Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta
Banská Bystrica tak, aby sa operačné riešenie v tomto zdravotníckom zariadení mohlo uskutočniť
maximálne do 10 hodín od vzniku úrazu.



2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zdôraznil, že pre posúdenie skutkového stavu veci
zdravotná dokumentácia predstavuje hlavný podklad, nakoľko okrem tvrdení pacienta a žalobkyne iný
zdroj informácií v danom prípade nebol (aj posudok odborného konzultanta ako aj znalecký posudok
zabezpečený žalobkyňou vychádzajú takmer výlučne zo zdravotnej dokumentácie), čo je v súlade s §
4 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z.. Zo zdravotnej dokumentácie Tomáša Franka nesporne vyplynulo,
že úraz utrpel dňa 19.02.2015, v ktorý deň vo večerných hodinách bol vyšetrený žalobkyňou so
záverom, že sa jedná trieštivú zlomeniu vonkajšieho členka s luxáciou nohy dorzálne (dozadu), DG:
S82.6. - zlomenina bočného členka so subluxáciou (neúplné vykĺbenie) nohy dorzálne, s následnou
hospitalizáciou pacienta u žalobkyne. Zrejmé boli tiež vyšetrenia uskutočnené na druhý deň (20.02.2015)
vrátane CT a iné. Z napadnutého rozhodnutia (v súlade so zdravotnou dokumentáciou) vychádza aj
záver, že pacient bol dňa 20.02.2015 počas hospitalizácie u žalobkyne bez akejkoľvek kontraindikácie
k operačnému zákroku, avšak v čase prekladu do Trauma centra v Banskej Bystrici dňa 21.02.2015
bol u pacienta prítomný opuch dorsa nohy, členka a distálnej časti predkolenia, obvod členka vľavo
29,5cm a vpravo 27cm, bez povrchových exkoriácií a bez búl s hematómom na mediálnej strane chodila.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zdravotná dokumentácia neobsahuje okolnosti konzultácie
s Trauma centrom v Banskej Bystrici, ktoré sú pre posúdenie veci dôležité, najmä čas a výsledok
konzultácie, teda informácie potrebné na preukázanie tvrdení žalobkyne o včasnosti a primeranosti jej
reakcie na zistenú diagnózu.

3. Krajský súd argumentáciu žalobkyne nepovažoval za spôsobilú zmeniť záver rozhodnutia žalovanej,
a to preto, že odznela len všeobecným konštatovaním nesprávneho právneho posúdenia veci s
poukazom na znalecký posudok znalca doc. MUDr. K. H., PhD. (pod č. 25/2017), vypracovaný z vlastnej
iniciatívy bez ďalšej právnej argumentácie. Otázku žalobkyne na znalca vo vzťahu príčinnej súvislosti
so sankcionovaným porušením povinnosti a následkom - poškodením zdravia pacienta - krajský
súd hodnotil ako irelevantnú, keďže zdravotná komplikácia, ktorá nebola u pacienta diagnostikovaná
počas jeho hospitalizácie u žalobkyne a skutkové vymedzenie sankcionovaného porušenia povinnosti
správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobkyňou ho do skutkového deja, za ktorý bola
uložená pokuta, nezahrnulo. Rovnako nepovažoval za relevantnú námietku, že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov len preto, že žalovaný neuviedol,
okrem odvolania sa na „odborné stanovisko“, žiaden ďalší argument prečo žalobkyňa bola povinná
indikovať pacienta k urgentnému operačnému zákroku alebo konzultovať vyššie pracovisko tak, aby
sa operačné riešenie mohlo uskutočniť maximálne do 10 hodín od vzniku úrazu. Krajský súd uviedol,
že pri posudzovaní skutkovej otázky, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne a včas
vychádzal žalovaný zo súčasných poznatkov lekárskej vedy, ktoré mu sprostredkoval odborný konzultant
(MUDr. Z.Á. Š., lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v
špecializovanom (certifikovanom) odbore: Traumatológia a úrazová chirurgia). Podľa krajského súdu
ak nie je k dispozícii jednotný systém diagnostiky, prevencie a liečby, ktorý by záväzným spôsobom
upravoval medicínske postupy pri zisťovaní a liečbe jednotlivých ochorení, bolo zisťovanie správnosti
poskytnutia zdravotnej starostlivosti prostredníctvom odborníka z danej oblasti akceptovateľným
riešením. Žalobkyňa iný obdobne spoľahlivý spôsob neponúkla. Skutkový stav týkajúci sa priebehu
poskytovania zdravotnej starostlivosti u žalobkyne bol zistení zo zdravotnej dokumentácie. Právne
posúdenie zisteného skutkového stavu veci, ako už bolo uvedené, sa týkalo záveru o porušení
zákona s vyvodením deliktuálnej zodpovednosti žalobkyne, ku ktorému žalovaný aj prvostupňový
orgán správne dospeli. Krajský súd nepovažoval ani námietku nesprávneho právneho posúdenia veci
za dôvodnú, keďže za správne považoval záverečné hodnotenie pochybenia žalobkyne žalovaným,
podporenou argumentáciou odborného konzultanta, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne,
t. j. zabezpečením (nemusí ísť o priame poskytnutie liečby) včasnej a účinnej liečby („...realizovať čím
skôr, neodkladne, ideálne do 6 hodín, prípadne do 10 hodín od úrazu...“).

4. Krajský súd zistený skutkový stav teda považoval za vec správne právne vyhodnotenú žalovaným,
ktorý mal za to, že žalobkyňa neposkytla zdravotnú starostlivosť pacientovi Tomášovi Frankovi v súlade
s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pretože v časovom limite udanom odborným konzultantom
(maximálne do 10 hodín od úrazu, t. j. v nočných alebo skorých ranných hodinách dňa 20.02.2015), ale
ani v časovom horizonte podľa súkromného znaleckého posudku (v rámci dňa nasledujúceho po dni
úrazu, t. j. 20.02.2015) nezabezpečil urgentné operačné riešenie zlomeniny členku pacienta, pretože
pacient bol prevezený na Trauma centrum v Banskej Bystrici, teda odborné pracovisko, ktoré mohlo
operáciu vykonať najskôr dňa 21.02.2015.



5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a
preto s poukazom na § 190 Správny súdny poriadok, (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.

6. Proti uvedenému rozsudku podala včas kasačnú sťažnosť žalobkyňa, ktorá má za to, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 písm. g/ SSP). Podľa žalobkyne
ako žalovaná tak ani krajský súd nezohľadnil skutočnosť, že neexistuje žiadny všeobecne uznávaný
štandard, ktorý by určoval povinnosť operačného zákroku v stanovenom časovom limite pri uvádzanom
tipe zlomeniny tak, ako uvádza žalovaný. Rovnako nezohľadnil tvrdenie znalca (doc. MUDr. R. M.,
PhD.), že vzhľadom na aktuálny stav lekárskej vedy a praxe bol postup žalobkyne stanovený správne
a nedopustila sa nezákonného konania. V správnom konaní vyvodil žalovaný svoje skutkové závery
zo stanoviska odborného konzultanta (MUDr. L. Š.) a v ďalšom neriešil protichodné odborné názory.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil
tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozsudkom
krajského súdu, považuje ho za správny a dôvodný. Žalovaný s poukazom na súdnu prax uviedol, že
pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí o uložení pokuty za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. sa súdy nezaoberajú odbornou otázkou poskytovania zdravotnej starostlivosti, keďže táto patrí
do správnej úvahy žalovaného. Súd obsah odborných záverov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
posudzuje len z hľadiska právneho. Žalovaný po vecnej rekapitulácii časového postupu vykonanej
zdravotnej starostlivosti u daného pacienta dospel k záveru, že k odbornej chybe v konkrétnom
medicínskom postupe došlo, čo vyplynulo aj zo samotného popisu okolností znalcom, lebo pacientovi
nebola poskytnutá adekvátna starostlivosť deň po dni, kedy došlo k úrazu. Žalovaný ďalej uviedol, že k
trvalým následkom poškodeného sa nevyjadruje, pretože v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. neprešetruje
následky, ktoré vznikli v súvislosti s úrazom pacienta. Podľa žalovaného žalobkyňa v kasačnej sťažnosti
neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozsudku krajského
súdu, preto žiada jej sťažnosť zamietnuť.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 492 ods. 2
SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je
dôvodná a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/164/2017-71 z 12.06.2018 je potrebné
zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie podľa § 462
ods. 2 SSP.

9. Podľa § 1 písm. d/ bod 2. zákona č. 581/2004 Z. z. tento zákon ustanovuje dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ktorým je dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad
zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi
poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný
predpis ukladá povinnosti.

11. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, lebo ak úrad
zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich
následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).

12. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná
dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. 61aa) Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou a podkladom na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je
aj vyhodnocovanie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osobou
oprávnenou na výkon dohľadu v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom; 61ab) osoba oprávnená
na výkon dohľadu pristupuje k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom elektronického
preukazu zdravotníckeho pracovníka. 61ac)



13. Podľa § 45 ods. 2 písm. c/ zákona č. 581/2004 Z. z. osoba oprávnená na výkon dohľadu je
povinná vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade (ďalej len „protokol“), doručiť dohliadanému subjektu
jedno vyhotovenie tohto protokolu, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dohliadanému
subjektu na predloženie písomných námietok k údajom uvedeným v protokole a preveriť opodstatnenosť
písomných námietok.

14. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

15. Podľa § 3 ods. Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

16. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

17. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

18. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

19. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

20. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu
zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

21. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti ako aj počas celého konania pred krajským súdom namieta
nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného s iným odborným názorom, prípadne so znaleckým
posudkom č. 25/2017, vypracovaným doc. MUDr. R. M., PhD., pričom aj kasačný súd považuje tento
sťažnostný bod za opodstatnený. Ako krajský súd správne uviedol, zisťovanie súčasných poznatkov
je zisťovaním skutkového stavu veci. Je treba prisvedčiť žalobkyni, že právne posúdenie, resp.
vysporiadanie sa so znaleckým posudkom nevyváženým spôsobom (skôr iba akceptáciou faktov
tvrdených v prospech správneho orgánu), je pre presvedčivosť záverov súdu nedostatočné.

22. Kasačný súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že skutočnosť, že v danom prípade ide o objektívnu
zodpovednosť žalobcu zbavuje žalovaného povinnosti skúmať následok a príčinnú súvislosť medzi
postupom žalobcu a následkom na zdraví pacienta, ktorému mala byť zdravotná starostlivosť poskytnutá
nesprávne. Práve posúdenie následkov na zdraví pacienta je jednou z podstatných okolností, ktorá
indikuje, či bol alebo nebol postup lekára v danom prípade správny. Zároveň kasačný súd poukazuje
na znenie § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z., ktoré ustanovuje právo úradu pri zistení
porušenia povinností uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu avšak podľa závažnosti
zistených nedostatkov a ich následkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je povinný sa zaoberať
závažnosťou zistených nedostatkov ako aj ich následkami.

23. Správny orgán má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zadovážiť si dostatok
podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, že žalobkyňa sa
dopustila skutku, ktorým mala porušiť svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zákona o zdravotnej
starostlivosti. Podľa názoru kasačného súdu zo zisteného skutkového stavu takýto záver prijať nemožno,
a preto je dokazovanie potrebné doplniť o znalecký posudok prípadne stanovisko odborného konzultanta
vo forme ústavu, ktorý by pochybnosti odstránil. Tak krajský súd ako aj žalovaný sa snažia interpretovať
znalecký posudok v priamom rozpore s jeho výslovným znením, vyjadreným v závere znaleckého
posudku, a síce, že žalobkyňa nepostupovala vo veci non lege artis.



24. Kasačný súd nespochybňuje legitimitu a postavenie konzultantov Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ako bola táto potvrdená aj v rozsudkoch č. k. 4Sžo/10/2008 z 26.02.2009 a č. k.
10Sžso/21/2014 z 15.04.2015, avšak poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci nebol skutkový
stav nesporný. Správny orgán nemôže znalecký posudok na jednej strane odmietnuť a na druhej strane
z jeho obsahu z časti citovať a zároveň sa nevysporiadať s časťou znejúcou v prospech žalobkyni. Pokiaľ
si odborné stanovisko konzultanta žalovaného a znalecký posudok vecne odporujú, bolo nevyhnutné
vykonať ďalšie dokazovanie na odstránenie týchto rozporov, na čo Správny poriadok dáva žalovanému
oprávnenie.

25. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné
podľa § 462 ods. 2 SSP zmeniť tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku. V ďalšom konaní žalovaný
vykoná dokazovanie na odstránenie rozporov medzi odborným stanoviskom konzultanta žalovaného a
citovaným znaleckým posudkom, zistí riadne skutkový stav veci a opätovne rozhodne.

26. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred krajským súdom ako
aj kasačným súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

27. Tento rozsudok senát prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.