{"guid": "1773bbdf-b210-453f-8aff-6f00884385d8:7add75f1-0970-42c1-8398-27112c0fc20c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5116201764.1", "spisova_znacka": "7Cdo/48/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/48/2020 z 23. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júla 2020, sp. zn. 7Cdo/48/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5116201764.1", "identifikacne_cislo": "5116201764", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2020-07-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7add75f1-0970-42c1-8398-27112c0fc20c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5116201764.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5116201764.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5116201764.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/48/2020\n5116201764\n23. 07. 2020\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2020:5116201764.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne 1/ J., bytom C., XXX XX Galanta, proti žalovaným\n1/ C., bytom E., XXX XX Nová Bystrica, zastúpenému obchodnou spoločnosťou JUDr. Bohuslav\nMAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Bohuslav Majchrák a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance\nGroup, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Baltazárom\nMucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o náhradu škody vo výške 40,000,- € s\nprísl., vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7C/18/2016, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 31. júla 2018 sp. zn. 5Co/10/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobkyňa nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. júla 2017 č. k. 7C/18/2016-109\nuložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- € a to do 3 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť\ndruhého žalovaného. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu\ntrov konania proti žalobkyni náhradu trov konania každému v rozsahu 25 %. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného 1/ došlo k smrti\nmanžela žalobkyne pri dopravnej nehode, čím došlo k zásahu do jej osobnostných práv titulom\nstraty blízkej osoby manžela), a preto jej priznal náhradu nemajetkovej ujmy vychádzajúc z kritérií\nstanovených v § 13 Občianskeho zákonníka. K žalovanou 2/ vznesenej námietke premlčania uviedol,\nže premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. V danom\nprípade nie je spornou skutočnosť, že k neoprávnenému zásahu došlo 21. októbra 2013 pri dopravnej\nnehode, ktorú zavinil žalovaný 1/. Uvedenou dopravnou nehodou bolo jedným činom zasiahnuté do\npráva na život manžela žalobkyne, ako aj do práva na súkromie a rodinný život žalobkyne. Osobnostné\npráva žalobkyne boli atakované už samotným zranením jej manžela pri dopravnej nehode 21. októbra\n2013 a zásah do jej osobnosti bol zavŕšený momentom jeho smrti 4. novembra 2013. Žaloba bola podaná\nna súd 25. januára 2016, teda v rámci plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie\nvychádzajúc zo všeobecných zásad určovania výšky relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj z\nindividuálnych okolností prejednávanej veci, prihliadajúc na prax súdov v otázke určovania tejto\nvýšky považoval za primerané priznať žalobkyni relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n15.000,- € a v ostatnom rozsahu žalobu zamietol. Žalobkyňou uplatňovanú výšku relutárnej náhrady v\nsume 40.000,- € považoval za zjavne neopodstatnene vysokú.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z 31.\njúla 2018 zn. 5Co/10/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaniami napadnutej časti (vo výroku\nI. a III.) potvrdil. V odvolaniami nenapadnutej časti (výrok II.), ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti\nzamietnutá, ponechal rozsudok nedotknutý. Žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu\n\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný 1/\nnedôvodne namietal výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy a nesprávne právne posúdenie tejto\notázky. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie komplexne a dôsledne zhodnotil skutočnosti,\nktoré je potrebné skúmať na strane poškodených pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy a následne ich premietol do priznanej výšky nemajetkovej ujmy. Prvoinštančný súd sa podľa neho\ndostatočne vysporiadal s okolnosťami, ktoré ovplyvňujú výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy\na dostatočne odôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o konkrétnej výške priznanej\nnáhrady nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovanej 2/, ako aj s tým súvisiacu\nzodpovednosť za škodu, za ktorú v prejednávanej veci je potrebné považovať aj nemajetkovú ujmu,\nsa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, a to s odkazom na rozsudok Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-22/12 Katarína Haasová proti Rastislavovi Petríkovi a Blanke Holingovej z 24. októbra\n2013 a uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 666/2016-36 z 11. októbra 2016, ktorých právne\nzávery a argumentácia boli podrobne použité v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a na ktoré\nv podrobnostiach odkazuje aj odvolací súd.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu, proti výrokom I. a III. podala žalovaná 2/ dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“), t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Za nesprávne právne posúdenú považovala\notázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ v danom konaní, keď jej pasívnu vecnú legitimáciu súdy\nodvodili z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3Cdo/301/2012, sp. zn. 4Cdo/168/2009 a\nsp. zn. 8Cdo/219/2016, v ktorých najvyšší súd opakovane negoval povinnosť poisťovateľa (v danom\nprípade žalovanej 2/) povinného zmluvného poistenia hradiť poškodenému nemajetkovú ujmu. Podľa\nnázoru žalovanej 2/ súdy nad rámec legislatívy Slovenskej republiky aplikovali neprípustný extenzívny\neurokonformný výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom\npoistení (ďalej aj „ZoPZP“) v spojení s ostatnými ustanoveniami tohto zákona. Žalovaná 2/ je toho\nnázoru, že nemajetková ujma nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla, s výnimkou prípadov, ak to upravuje vnútroštátne právo,\nčo však vo vzťahu k slovenskému vnútroštátnemu právu neplatí. Ďalej namieta, že prvoinštančný súd\nsa nedostatočne vysporiadal a nesprávne právne posúdil otázku premlčania uplatňovaného nároku.\nNapriek tomu, že ide o zásadnú právnu otázku odvolací súd sa s ňou nijako bližšie nevysporiadal.\nUplatňovaný nárok žalobkyne vo vzťahu k žalovanej 2/ považovala za premlčaný. Rovnako považuje\nvýšku nemajetkovej ujmy vzhľadom na okolnosti predmetnej veci za neprimerane vysokú a súdy sa\npodľa nej nedostatočne vyporiadali so spoluzavinením poškodeného. Navrhla preto, aby najvyšší\nsúd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu žalobkyne proti žalovanej 2/ v celom\nrozsahu zamietne. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku.\n4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej 2/ navrhla, aby dovolací súd dovolanie v\ncelom rozsahu zamietol ako nedôvodné.\n5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej 2/ navrhol dovolanie zamietnuť ako nedôvodné.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom\nnevydal samostatné rozhodnutie.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n8. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne.\n10. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd\nmohol zaoberať dovolaním, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť splnená\n\nnielen podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 CSP, ale musia\nbyť splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 CSP.\n12. Žalovaná 2/ v dovolaní uviedla, že prípustnosť jej dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP,\nv zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá je dovolacím súdom riešená rozdielne.\n13. V predmetnej veci žalovaná 2/ odôvodnila dovolanie nesprávnym právnym posúdením veci\nspočívajúcim v tom, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. sa nevzťahuje na nemajetkovú ujmu spôsobenú\nzásahom do práva na ochranu osobnosti pozostalých po obeti dopravnej nehody, a teda aj nesprávnym\nprávnym posúdením jej pasívnej vecnej legitimácie. Prípustnosť dovolania je podľa žalovanej 2/ daná\ntým, že predmetná otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n14. Najvyšší súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že v zmysle judikátu R 71/2018 patria\ndo pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská\nalebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi\nzmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované\nv Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v\nBulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon\naj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších\nsúdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n15. V danom prípade pre posúdenie veci je zásadnou otázkou, či náhrada nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, ako jedna z foriem satisfakcie za neoprávnený zásah do života a zdravia fyzickej osoby, je\nnárokom krytým poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorou\nsa už iné senáty najvyššieho súdu v rozhodovacej praxi zaoberali.\n16. Senát 4C dovolacieho súdu v uznesení z 20. apríla 2011, sp. zn. 4Cdo/168/2009 a senát 8C\ndovolacieho súdu v uznesení z 15. mája 2017, sp. zn. 8Cdo/219/2016 dospeli\nk záveru, že podľa v tom čase platnej právnej úpravy možno nemajetkovú ujmu za zásah\ndo osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za\nškodu, t. j. podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda povinnosť poisťovne na plnenie z povinného\nzmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje\nna právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúce z ustanovenia § 13 ods. 2 OZ.\n17. Senát 3C dovolacieho súdu v uznesení z 31. marca 2016, sp. zn. 3Cdo/301/2012 konštatoval\nnedostatok pasívnej legitimácie poisťovne, pričom poukázal na výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm.\na/ ZoPZP, v zmysle ktorého plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na nárok navrhovateľov na náhradu\nnemajetkovej ujmy vyplývajúcej z § 13 ods. 2 OZ. Senát 3C nezistil dôvod na odlišný výklad § 4 ods.\n2 písm. a/ ZoPZP ani po rozhodnutí ESD vo veci C-22/12. ESD totiž v rozsudku nevyložil, či v rámci\nposudzovanej vnútroštátnej právnej úpravy poistného krytia povinného zmluvného poistenia je zahrnutá\naj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.\nPreto ani nijakým spôsobom nespochybnil závery doterajšej judikatúry aplikujúcej vnútroštátne právo, v\nzmysle ktorej takáto náhrada nemajetkovej ujmy nespadá do povinného zmluvného poistenia.\nPodľa neho ESD iba uviedol, ako by mala úprava tejto otázky vo vnútroštátnom práve v súlade s\nkomunitárnou úpravou vyzerať. Keďže slovenské právo neupravuje takúto náhradu nemajetkovej ujmy\nspôsobenej obetiam usmrteným pri dopravných nehodách v rámci úpravy zodpovednosti poisteného za\nškodu, nie je potrebné, aby tento nárok bol v zmysle rozsudku zahrnutý v poistnom krytí z povinného\nzmluvného poistenia.\n18. Senát 6C dovolacieho súdu v čase nasledujúcom po rozhodnutiach, sp. zn.\n4Cdo/168/2009 a 3Cdo/301/2012, rozsudkom z 31. júla 2017, sp. zn. 6MCdo/1/2016 zamietol\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktoré podal na podnet žalovanej 2/\n(v tam prejednávanej veci bola žalovanou 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group).\nPokiaľ ide o právnu otázku pasívnej legitimácie v konaní o obdobnej veci, vychádzal z toho, že v\nprejednávanej veci spornú otázku už riešil ústavný súd. Ten nielenže\n\nuž vo viacerých ním posudzovaných veciach odmietol sťažnosti poisťovní namietajúcich porušenie\nsvojich základných práv rozhodnutiami všeobecných súdov, ustaľujúcimi krytie\naj nemajetkovej ujmy pozostalých poistením podľa ZoPZP, ale dokonca pri rozhodovaní\nvo veci sťažovateľky, totožnej s podnecovateľkou mimoriadneho dovolania v prejednávanej veci,\nv rámci odôvodnenia uznesenia z 11. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016 uzavrel,\nže „...pojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný\nextenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane\nosobnosti, s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie.“ Tento\nzáver senát 6C považoval za záväzný, pokiaľ ide o krytie nárokov pozostalých po obetiach dopravných\nnehôd na náhradu nemajetkovej ujmy povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a pasívnej\nlegitimácie povinných zmluvných poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy pred všeobecnými\nsúdmi. Pojem „škoda“ v tejto súvislosti vyložil extenzívne v tom zmysle, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu,\nktorej náhrada patrí pozostalým po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode\nv súvislosti s prevádzkou motorového vozidla z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do\nosobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Pokiaľ podľa súdnej\npraxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj\nobčianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah\ndo osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Zdôraznil, že pre\núčely ZoPZP treba vychádzať z chápania pojmu „škoda“ v komunitárnom práve,\nkeď predmetný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené\nSmernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti\npoistenia tejto zodpovednosti. Hoci smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je\nzrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie\nutrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“.\nKomunitárne právo chápe škodu ako majetkovú\naj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu majetkovú aj nemajetkovú (rozsudok ESD zo 6.\nmája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA).\n19. Senát 6C dovolacieho súdu v rozhodnutiach z 27. februára 2018, sp. zn.\n6Cdo/143/2017 a sp. zn. 6Cdo/206/2017 odmietol dovolania dovolateľky KOOPERATIVA poisťovňa, a.\ns. Vienna Insurance Group v obdobných veciach, ako je vec prejednávaná z obdobných dôvodov,\nako vo vyššie spomenutej veci, sp. zn. 6MCdo/1/2016, a to z dôvodov, že za ustálenú rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu v riešení otázky pasívnej legitimácie poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej\nujmy pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, je potrebné\npovažovať rozhodnutie ESD C-22/12 vo veci Haasová, ako aj ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 474/2016\na rozhodnutia, na ktoré toto rozhodnutie odkazuje, napr. III. ÚS 646/2015, I. ÚS 206/2015, ako aj už\nspomenuté rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 6MCdo/1/2016.\n20. Na uvedené rozhodnutia senátu 6C dovolacieho súdu nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, sp. zn. 1Cdo/179/2017 z 26. septembra 2018 a sp. zn. 8Cdo/6/2018\nz 27. septembra 2018 v obdobných veciach, v ktorých bolo dovolanie poisťovní odmietnuté\nako procesne neprípustné.\n21. Napokon dovolací súd poukazuje na judikát prijatý na poslednom zasadnutí občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu dňa 9. októbra 2018, ktorého právna veta znie: „Škodou pre účely zákona č.\n381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu\ndo osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“ (rozsudok najvyššieho\nsúdu, sp. zn. 6MCdo/1/2016).\n22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že vyššie uvedenou ustálenou praxou\ndovolacieho súdu bol zároveň prekonaný právny názor uvedený v rozhodnutiach najvyššieho súdu, sp.\nzn. 4Cdo/168/2009 a sp. zn. 3Cdo/301/2012, na ktoré poukazovala žalovaná 2/.\n23. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd správne vec právne posúdil, ak\nvychádzal zo skutočnosti, že nemajetková ujma pozostalých po obetiach dopravných nehôd spadá\npod rozsah krytia podľa povinného zmluvného poistenia, a teda žalovaná je v spore vecne pasívne\nlegitimovaná. Dovolanie žalovanej 2/ tak neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 2 CSP).\n\n24. Vo vzťahu k námietke žalovanej 2/ týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia otázky premlčania\nnároku uplatneného žalobkyňou dovolací súd uvádza, že v tejto časti dovolania nedošlo k vymedzeniu\ndovolacieho dôvodu v súlade s ustanovením § 432 v spojitosti s § 421 CSP. V dovolaní totiž absentuje\nvymedzenie toho, či sa žalovaná 2/ domnieva, že sa odvolací súd pri riešení danej otázky odklonil\nod rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) alebo či ide o otázku, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo že táto\notázka je rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP), pričom neoznačila ani\no akú ustálenú alebo rozdielnu rozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu sa má jednať, alebo či má za to,\nže táto právna otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Uplatnený dovolací\ndôvod teda nevymedzila spôsobom vyplývajúcim z § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP.\n25. Pokiaľ žalovaná 2/ namieta nedostatočné vyporiadanie sa s otázkou premlčania a so samotnou\nvýškou priznanej náhrady nemajetkovej ujmy aj vzhľadom na spoluzavinenie poškodeného, najvyšší\nsúd uvádza, že vychádzajúc z obsahu dovolania v zmysle § 124 CSP, žalovaná 2/ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania aj z ustanovenia § 420 CSP, a to tým, že namieta nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho\nsúdu, ako aj súdu prvej inštancie.\n26. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n27. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej\nstrany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp.zn.\nIV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n28. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu\nrealizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R\n129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno\nvykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom\nsúdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu\nposudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n29. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za\nprávnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.\n30. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v\ncivilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho\nodôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej\nje vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1ECdo/10/2014, 3Cdo/146/2013).\n31. Už dávnejšia judikatúra\nnajvyššieho\nsúdu\n(R 111/1998)\nzastávala\nnázor,\nže\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť\nbola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok\nprejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2\npísm. b/ O.s.p.), ktorá prípustnosť dovolania nezakladala. S týmto názorom sa stotožnil aj\nústavný súd (pozri rozhodnutia sp.zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS\n547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle §\n241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a\ndovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska\nnedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.\n32. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R\n2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik\nproti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok\n„justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku\nodvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Za procesnú\nvadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\n33. Žalovaná 2/ nedôvodne namieta skutočnosť, že sa súdy nedostatočne vyporiadali so\nspoluzavinením poškodeného. Najvyšší súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vo svojom\nrozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, uviedol, že pri hodnotení okolností, za ktorých došlo k\nneoprávnenému zásahu súd na strane žalovaného prihliadal ako na významnú skutočnosť,\nže v danom prípade išlo na jeho strane o nedbanlivostné (neúmyselné) konanie a prihliadal aj na\nvýsledky znaleckého dokazovania v trestnom konaní, z ktorých vyplynulo, že aj sám manžel žalobkyne si\nnepočínal dostatočne opatrne. Súdy popri posudzovaní okolnosti neoprávneného zásahu prihliadali na\nokolnosti na obidvoch procesných stranách, ako aj na tú skutočnosť, že náhrada nemajetkovej ujmy slúži\nlen na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy tak, aby bol dosiahnutý účel tohto kompenzačného\nkonania a žalobkyňa nebola považovaná naďalej ako obeť porušenia dohovoru o ľudských právach\n(čl. 8 ods. 1) ako i listinných základných práv a slobôd (Ústav. zák. č. 23/1991 Zb. čl. 10 ods. 2 ako\ni poručenia čl. 19 ods. 2 Ústavy SR).\n34. K časti dovolania, v ktorom žalovaná 2/ napáda výroky rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúce sa\ntrov konania, dovolací súd uvádza, že vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 CSP) vyplýva, že v danom\nprípade žalovaná 2/ uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP a napadla ním rozhodnutie,\nktorým odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania. Vecou samou nie je rozhodnutie o nároku na\nnáhradu trov konania a takéto rozhodnutie nie je ani konečným rozhodnutím vo veci samej, resp. ktorým\nsa konanie končí (viď publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1353\naž 1356). Prípustnosť dovolania preto z ustanovenia § 420 CSP nemožno vyvodiť.\n35. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovanej 2/ ako neprípustné odmietol podľa § 447\npísm. c/ a f/ CSP.\n36. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451\nods. 3 veta druhá CSP).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/10/2018", "guid": "a3e7a91f-bc1e-427a-82d5-cc49c11f4724:21eedce7-c92a-4443-93c4-d1882842cfc4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:4d7ef2ec-de3c-4623-9524-9ebccbb4aea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1"}, {"guid": "ussr:27f864a4-f369-4385-90b4-1b482a31f619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1"}, {"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:32c9bb19-7f74-4ad4-846e-4ddcf0fb0cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 516, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1"}, {"guid": "ussr:649f3260-5714-491d-94a6-4f608aea8796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2015 z 29. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-29", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "a8f727fc-3300-48b8-8f68-67d96dcae56a:d1a545a3-e683-4185-ba08-2da9e4f4c88c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1", "spisova_znacka": "3Cdo/301/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/301/2012 z 30. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1"}, {"guid": "e91d5589-6ee7-4dd3-a4db-7f6b685e22e4:d0c92375-43f9-4b2e-b4f1-97e08bf153ae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1317217743.1", "spisova_znacka": "5Co/10/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/10/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1317217743.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f45ec71d-d299-4cd0-b4d5-a05df727eeb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.489.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 489/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 489/2025 z 3. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.489.2025.1"}, {"guid": "ussr:ed8eaf6c-0699-4537-aef5-d42e4bdb8e9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.154.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 154/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.154.2023.1"}]}