{"guid": "0ac1c6f7-8d39-48cf-90fe-1a46490dd66d:09588caa-93f4-44a6-90f6-0c62464e849a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5113237647.2", "spisova_znacka": "5Obdo/14/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/14/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. 5Obdo/14/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5113237647.2", "identifikacne_cislo": "5113237647", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "sudca_id": 266, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-markova-266", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-264.odsek-1", "nazov": "§ 264 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-264.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-264"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-206", "nazov": "§ 206 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-206", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-264", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09588caa-93f4-44a6-90f6-0c62464e849a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5113237647.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5113237647.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:5113237647.2/text", "citacie_n": 22, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/14/2020\n5113237647\n23. 06. 2020\nJUDr. Anna Marková\nECLI:SK:NSSR:2020:5113237647.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s. r. o., so sídlom Plynárenská\n7/A, Bratislava, IČO: 36 807 702, zastúpeného Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o.,\nso sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211, proti\nžalovanému: Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442\n151, zastúpenému AKMG, s. r. o., so sídlom Dolná 6A, Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, o zaplatenie\n717.647,35 euro s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38Cb/93/2013, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/29/2019-702 zo dňa 19. júna 2019,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 38Cb/93/2013-611 zo dňa 2. októbra\n2018 rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Súd prvej inštancie poukázal na peňažný nárok žalobcu uplatnený titulom náhrady škody. Škoda mala\nvzniknúť žalobcovi ako dodávateľovi elektrickej energie v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného\nako prevádzkovateľa distribučnej sústavy v procese registrácie zmeny dodávateľa elektrickej energie\na zmeny bilančnej skupiny vo vzťahu k odberateľovi Reality Laurin, a. s., Belanského 2724, Kysucké\nNové Mesto, IČO: 36 369 616 (ďalej aj „odberateľ“ alebo „Reality Laurin, a. s.“) na odbernom mieste\nšpecifikovanom v žalobe (ďalej len „odberné miesto“), po ukončení Zmluvy o združených službách\ndodávky elektriny uzatvorenej medzi žalobcom a odberateľom ku dňu 28. februára 2010. V konaní\npodľa súdu prvej inštancie nebola sporná existencia záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom\nako dodávateľom elektriny/obchodníkom s elektrinou a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej\nsústavy založeného Zmluvou o distribúcii elektriny - Rámcovou distribučnou zmluvou č. Y. z 1.\nnovembra 2008. Z hľadiska uzavretej zmluvy a v rozhodnom čase platnej právnej úpravy konštatoval\nobchodnoprávny charakter vzťahov medzi sporovými stranami ako podnikateľmi v oblasti elektroenergetiky [§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, zák. č. 513/1991 Zb., (ďalej „OBZ“)] a žalobou\nuplatnený nárok posudzoval podľa úpravy náhrady škody obsiahnutej v § 373 a nasl. OBZ. Podľa tejto\nprávnej úpravy bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať predpoklady zodpovednosti za škodu na\nstrane žalovaného, a to 1/ porušenie povinnosti žalovaným, 2/ vznik škody na strane žalobcu a 3/ príčinnú\nsúvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane žalobcu.\n3. Podľa súdu prvej inštancie došlo k splneniu prvého predpokladu zodpovednosti za škodu tým, že\nproces zmeny dodávateľa elektriny spojený so súčasnou zmenou tzv. bilančnej skupiny odberateľa vo\nvzťahu k dotknutému odbernému miestu žalovaný nerealizoval správne (hoci v dôsledku systémovej\n\nchyby) a za také porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu so žalobcom nesie žalovaný objektívnu\nzodpovednosť v zmysle § 373 a nasl. OBZ. Zostávajúce dva predpoklady zodpovednosti žalovaného\nza škodu však žalobca nepreukázal.\n4. Súd prvej inštancie uviedol, že najneskôr od 1. marca 2010, kedy žalovaný vo vzťahu k odberným\nmiestam odberateľa potvrdil uskutočnenie zmeny jeho dodávateľa (na žalovaného), nemal žalobca\ndôvod realizovať a ani nerealizoval nákup elektrickej energie pre tohto odberateľa. Pokiaľ žalobca\nuplatnený nárok vymedzil ako náklady, ktoré vynaložil v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, resp.\npri plnení prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku ešte väčšej škody titulom platby za odchýlku (§ 384\nOBZ), tak tieto tvrdenia nepreukázal. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca od 1.\nmarca 2010 do 31. januára 2013 nakúpil „naviac“ ním tvrdený objem elektriny v príčinnej súvislosti s\ntým, že v údajoch o jeho bilančnej skupine pre účely zúčtovania odchýlky bolo nesprávne zaradené aj\nodberné miesto odberateľa. K nákladom na nákup elektrickej energie v sume 570.478,42 eura (bez DPH)\nžalobca pripočítal aj náklady na odchýlku v sume 27.561,04 eura. Vykonaným dokazovaním však nebol\npreukázaný ani vznik nákladov na odchýlku v uvedenej výške v príčinnej súvislosti s tým, že pre účely\nzúčtovania odchýlky vstupovali údaje ohľadom sporného odberného miesta do údajov bilančnej skupiny\nžalobcu v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaným. Podľa súdu prvej inštancie žalobca\nnepreukázal ani rozsah (výšku) uplatnenej škody. Žalobca nešpecifikoval konkrétne množstvo elektriny,\nktoré musel dokúpiť za účelom minimalizácie odchýlky, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s\ntvrdeným porušením povinnosti žalovaného a za účelom zníženia inak nešpecifikovanej platby za\nodchýlku k dotknutému odbernému miestu, len ho stotožňoval so spotrebou daného odberného miesta.\nPredložené faktúry nepreukazujú vznik tvrdenej škody, len celkový objem žalobcom nakúpenej energie\nna krátkodobom trhu s elektrinou. Žalobca nepreukázal reálne vynaloženie nákladov na odchýlku v sume\n27.561,04 eura s DPH, ani to, že vynaloženie tvrdených nákladov je v príčinnej súvislosti s porušením\npovinnosti žalovaného.\n5. Súd prvej inštancie uviedol, že nevyhovel dôkaznému návrhu na vyžiadanie odborného posúdenia\n(vyjadrenia), keďže tento dôkaz by nebol spôsobilý preukázať žalobcom tvrdený skutkový základ\nuplatneného nároku na náhradu škody - odborné posúdenie nesmerovalo k preukázaniu tvrdených\nnákladov za nákup elektrickej energie v rozsahu spotreby odberného miesta v spornom období\nvyčíslených v cenách elektriny na krátkodobom trhu OKTE, a. s., za účelom predídenia hroziacej\nvyššej škode (žalobcom nešpecifikovanej) titulom platby za odchýlku a otázky formulované žalobcom v\ndôkaznom návrhu mali všeobecný charakter (napr. k vhodnosti obchodnej stratégie žalobcu pri nákupe\nelektrickej energie). Ani po tom, čo žalobca doplnil dôkazný návrh tak, že ho žiada nie na posúdenie\nvýšky škody, ale samotného vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaným\na vznikom škody, tak podľa súdu prvej inštancie návrh nesmeroval k preukázaniu vzniku škody na strane\nžalobcu na skutkovom základe tvrdenom žalobcom v priebehu konania. Rovnako súd prvej inštancie\nnepristúpil k stanoveniu výšky uplatnenej škody odhadom v zmysle § 264 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej aj „CSP“), keďže nebol daný a preukázaný skutkový základ vzniku tvrdenej\nškody.\n6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu\ntrov odvolacieho konania. Odvolací súd s poukazom na ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP uviedol, že sa\nv celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Námietky\nžalobcu ohľadom nesprávneho procesného postupu, neúplného dokazovania, nesprávneho zistenia\nrozhodujúcich skutočností a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, vedúcich\nk záveru o nepreukázaní zodpovednosti žalovaného za uplatnený nárok na náhradu škody, odvolací\nsúd vyhodnotil ako nedôvodné. Vysvetlil podstatu práva na spravodlivý súdny proces, pojem „procesný\npostup“ a čo sa rozumie právnym posúdením veci. Uviedol, že nemožno zamieňať právo strany\nnavrhovať dôkazy, resp. sa k nim vyjadrovať, s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov\nvykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv strany nie je postupom,\nktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa odvolacieho súdu zamietnutím návrhu\nžalobcu na vykonanie navrhnutého dôkazu súd prvej inštancie nevylúčil žalobcu z realizácie žiadneho\nprocesného práva. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)\nsp. zn. I. ÚS 350/08, v zmysle ktorého, kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou\npovinnosťou sporovej strany, len súd rozhodne, ktoré z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.\nUviedol, že nevykonanie odborného posúdenia súd prvej inštancie riadne zdôvodnil v intenciách § 206\n\nCSP so zreteľom na okolnosti sporu. Ak potrebné skutkové okolnosti žalobcom neboli preukázané, tak\nich dokázanie nemohlo nahradiť odborné posúdenie, ktorého účelom je vyjadriť odborný názor.\n7. Odvolací súd konštatoval, že nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže súd\nprvej inštancie na v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, za dôkaznej povinnosti\nsporových strán, aplikoval správne právne prepisy, ktoré správnym spôsobom interpretoval. Pokiaľ\nžalobca nárok vyjadril ako a/ náklady na nákup elektrickej energie a b/ náklady na odchýlku, tak súd prvej\ninštancie bol povinný vyhodnocovať takto vymedzenú škodu. Ak žalobca tvrdil, že vynaložil náklady na\nnákup elektrickej energie v sume 570.478,42 eura (bez DPH), tak nepreukázal, že od 1. marca 2010 do\n31. januára 2013 nakúpil v tejto hodnote elektrickú energiu v príčinnej súvislosti s tým, že v jeho bilančnej\nskupine pre účely zúčtovania odchýlky bol nesprávne zaradený odberateľ Reality Laurin, a. s., resp.\ndotknuté odberné miesto. Škodou žalobcu nemôže byť to, že zabezpečoval nákup elektrickej energie\npre uvedeného odberateľa, s ktorým od 1. marca 2010 už nemal uzavretú zmluvu o dodávke elektriny.\nSúd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu prijal správny záver, že žalobca skutkovo nevymedzil, aké\nmnožstvo elektriny skutočne nakúpil a aké náklady vynaložil za účelom minimalizácie odchýlky jeho\nbilančnej skupiny v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného a v akej výške by\ninak platbu za odchýlku uhradil, ak by žalovaný svoju povinnosť neporušil; žalobca nevymedzil, o akú\nsumu by sa v dôsledku nesprávneho priradenia dotknutého odberného miesta odberateľa v bilančnej\nskupine žalobcu v spornom období zvýšila jeho platba za odchýlku, ktorá mala v zmysle tvrdení žalobcu\npredstavovať inak hroziacu ešte vyššiu škodu, ktorej mal žalobca predchádzať nákupom elektrickej\nenergie na spotovom trhu OKTE, a. s. Žalobca nepreukázal reálne vynaloženie tvrdených nákladov na\nodchýlku, ani ich vynaloženie v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného.\n8. Odvolací súd za správne považoval konštatovanie súdu prvej inštancie, že navrhnuté odborné\nposúdenie podľa § 206 CSP nebolo z dôkazného hľadiska spôsobilé preukázať žalobcom uvádzaný\nskutkový základ uplatneného nároku na náhradu škody, ani príčinnú súvislosť s tvrdeným porušením\npovinnosti žalovaným. Rovnako, ak nebol daný a preukázaný skutkový základ vzniku tvrdenej škody, v\nžalobcom uvádzanej výške a príčinnej súvislosti medzi tvrdenou výškou škody a porušením povinnosti\nžalovaným, tak nebol dôvod pre aplikáciu § 264 CSP.\n9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť ktorého\nodôvodnil podľa ust. § 420 písm. f/ CSP tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP dovolateľ videl konkrétne v tom, že a/ súd prvej\ninštancie aj odvolací súd odmietli vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz formou odborného vyjadrenia\n(§ 206 CSP), ktorým sa mala preukázať otázka vzniku a výšky žalovanej škody, t. j. otázka splnenia\ndruhého predpokladu zodpovednosti za škodu v spojení s porušením právnej povinnosti žalovaného\npráve v dôsledku osobitostí trhu s elektrinou. Nesúhlasil s dôvodmi, ktoré k tejto otázke zaujal odvolací\nsúd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keďže zákon nelimituje použitie odborného vyjadrenia na\nposúdenie a vysvetlenie predtým preukázaných skutkových tvrdení žalobcu (dôkaz na dôkaz), ale na\nposúdenie akýchkoľvek v konaní relevantných skutočností, pri ktorých treba odborné posúdenie. Podľa\nnázoru dovolateľa odvolací súd nesprávne zúžil možnosť aplikácie tohto dôkazného prostriedku len na\nskutočnosti, ktoré niektorá z procesných strán vopred preukázala a ktoré treba odborne „dovysvetliť“.\nOdmietnutie vykonania tohto dôkazu pritom malo podľa dovolateľa zásadný vplyv na preukázanie\nexistencie zvyšných predpokladov zodpovednosti za škodu, ako aj na potrebu následného uplatnenia §\n264 ods. 1 CSP (určenia výšky nároku odhadom súdu). Žalobca relevantné skutočnosti k uplatnenému\nnároku vedel „len tvrdiť, preukázať ich mohol len prostredníctvom odborného vyjadrenia podľa §\n206 CSP“. Odmietnutie vykonania dôkazu, „pričom ide o jediný možný dôkazný prostriedok“, má za\nnásledok odmietnutie spravodlivosti; preukázanie vzniku škody „by v tomto prípade viedlo aj k nutnosti\npostupovať podľa § 264 ods. 1 CSP“. Dovolateľ nesúhlasil s ním citovanými závermi odvolacieho\nsúdu a vyjadril sa, že „chcel práve odborným vyjadrením podľa § 206 CSP poukázať na skutočnosť,\nže nie je objektívne schopný preukázať výšku škody, ktorej priznania sa domáha podanou žalobou.\nProstredníctvom odborného posúdenia chcel žalobca preukázať nielen skutočnú výšku škody, ale aj\nskutočnosť, že k nej došlo z dôvodov, ktoré majú základ v povahe a pravidlách trhu s elektrinou. Účelom\nodborného posúdenia mala byť teda práve otázka, či žalobcovi vznikla alebo nevznikla v dôsledku\nporušenia povinnosti žalovaného nejaká ujma (ak áno, aká).“\n\n11. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP dovolateľ ďalej videl v tom, že b/ súd prvej\ninštancie a následne aj odvolací súd odmietli určiť výšku žalovaného nároku postupom podľa § 264\nods. 1 CSP, t. j. odhadom, keďže vzhľadom na charakter nároku bolo (objektívne) možné jeho výšku\npreukázať len s nepomernými ťažkosťami. Oba súdy objektívnu nemožnosť preukázania výšky škody\npripísali na ťarchu dovolateľa, keď konštatovali neunesenie jeho dôkazného bremena pre neschopnosť\npriradenia ním nakupovanej elektriny k predmetnému odbernému miestu. Ak však v rozhodnej dobe\nžalobca nemal vedomosť o protiprávnom priraďovaní odberného miesta do jeho bilančnej skupiny, tak\nnemohol nakupovať konkrétne množstvá elektriny na vykrytie spotreby odberného miesta, neschopnosť\npreukázania čoho interpretujú súdy na ťarchu žalobcu. „V celkovom rámci“ však žalobca nakupoval\nviacej elektriny ako by bol nakupoval, keby mu nebola spotreba na uvedenom odbernom mieste\nprotiprávne priraďovaná.\n12. Dovolateľ ďalej poukázal na svoje písomné vyjadrenie z 28. marca 2016, obsahujúce právnu\nkvalifikáciu žalovaného nároku ako ujmy, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť\nnáklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (§ 419 ods. 1 OZ, § 380 OBZ). Zopakoval\nskutkovú argumentáciu a právne hodnotenie veci ním uvádzané už v odvolacom konaní, poukázal na\nvýpočet platby za odchýlku v súvislosti s princípmi fungovania trhu s elektrinou, ktoré neboli podľa\ndovolateľa nižšími súdmi správne pochopené. Uviedol, že k tvrdeným nákladom v dôsledku nesprávnej\nregistrácie odberného miesta niet dokumentácie, ktorá by mohla slúžiť ako dôkazný prostriedok.\nPovažuje však za „nemysliteľné, aby takmer trojročné nesprávne vykazovanie relatívne veľkej spotreby\nelektriny na jednom odbernom mieste v rámci spotreby inej bilančnej skupiny neviedlo k ujme na strane\nakéhokoľvek dodávateľa, nielen žalobcu“. Preto bol namieste odhad výšky škody za aplikácie ust. §\n264 ods. 1 CSP. V podaniach zo 7. októbra 2016 a zo 14. marca 2017 formuloval otázky pre odborné\nposúdenie, vrátane toho, či žalobcovi vznikla ujma v podobe potreby nakupovania väčších objemov\nelektriny pre svoju bilančnú skupinu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného a ak áno, aby sa\nurčila konkrétna výška takejto ujmy. Podľa dovolateľa tým, že oba nižšie súdy výšku škody neustálili\nprostredníctvom odhadu, ale nemožnosť jej určenia v celom rozsahu pripísali neschopnosti žalobcu\npreukázať skutočnú výšku škody, porušili nielen ust. § 264 ods. 1 CSP, ale aj žalobcove základné právo\nna spravodlivý proces.\n13. K dovolaniu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že žalobcove práva porušené neboli. Podané\ndovolanie označil za „skryté odvolanie“, keďže jeho odôvodnenie kopíruje podstatu odvolacích\ndôvodov. Len existencia dvoch odlišných právnych názorov (oproti stojacich strán sporu) na ten istý\npredmet konania neodôvodňuje zrušenie už právoplatného rozhodnutia. Podľa žalovaného sa odvolací\nsúd nedopustil žiadnych fundamentálnych pochybení a napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné\npožiadavky na spravodlivosť, jeho odôvodnenie je dostatočne precizované. Navrhol, aby podané\ndovolanie bolo ako procesne neprípustné odmietnuté.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení,\nže dovolanie v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) podal žalobca, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,\nže dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie\nprípustné (§ 447 písm. c/ CSP).\n15. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti.\n16. Vo vzťahu ku všetkým mimoriadnym prostriedkom platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata,\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (3\nCdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014). Posúdenie, či\n\nsú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n17. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu\nochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane\n(II. ÚS 172/2003).\n18. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n19. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n20. Citované ustanovenie § 420 CSP upravuje tzv. dôvody zmätočnosti, pre ktoré je prípustné dovolanie\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí. Dovolanie\nprípustné podľa tohto ustanovenia možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n21. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie\ntroch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup\nznemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala\ntakú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n22. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP teda zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania len v prípade, ak\nmiera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla\nintenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ústavný\nzák. č. 460/1992 Zb.; ďalej „ústava SR“).\n23. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver)\ndovolacieho súdu, že k dovolateľom vymedzenému dôvodu zmätočnosti skutočne došlo. So zreteľom\nna to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa, že procesne\nnesprávnym postupom nižších súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces.\n24. Dovolateľ podstatnú časť argumentácie, ktorou odôvodnil zásah do svojho práva na spravodlivý\nsúdny proces, venoval tomu, že (a/) súdy nevykonali dokazovanie odborným vyjadrením, ktoré navrhol.\nPorušenie práva na spravodlivý proces videl aj (b/) v odmietnutí určiť výšku žalovaného nároku odhadom\npodľa § 264 ods. 1 CSP.\n25. K prvej námietke dovolateľa (ad a/) najvyšší súd uvádza, že už v minulosti opakovane\nvyslovil, že dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je tvrdenie\no nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo\nnesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 8 Cdo\n187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval aj ústavný súd\nnapríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, pričom nedospel k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.\n\n26. V súvislosti s namietanými nedostatkami vo vykonanom dokazovaní dovolací súd zdôrazňuje,\nže súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať\nvšetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich\nbudú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán.\nAk súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na\nzistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, lebo to nemožno\npovažovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku\nnesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000). Rovnako, pokiaľ by aj\nsúd niektorý z vykonaných dôkazov vyhodnotil nesprávne, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu\nvecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá a nie je samostatným\ndovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné.\n27. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani\nprávo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté\nv súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej strany, ak\nsi neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, IV. ÚS 251/03, II.\nÚS 3/97).\n28. Niet pochýb, že k základným právam procesnej strany patrí aj právo navrhovať a predkladať\ndôkazy, ale nie je procesným pochybením súdu to, že súd procesnou stranou navrhované dôkazy\nneakceptoval, resp. nevykonal v tomto smere dokazovanie. Súd hodnotí predložené dôkazy, príp.\nvykonáva dokazovanie aj inými dôkazmi, než predložia strany a následne ich hodnotí podľa svojho\nuváženia v zmysle zákona. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada\nznamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu,\npričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok\nhodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. V preskúmavanej veci nemal dovolací súd za\npreukázané, že by sa týmto postupom súdy nižšej inštancie neriadili. Dovolací súd zdôrazňuje, že\nprocesným pochybením by bol taký postup súdu, ktorý by procesnej strane v konaní znemožnil dôkazy\npredkladať alebo navrhovať.\n29. Procesnému právu sporovej strany navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o\nvznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí\nodôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil, resp. prečo ich nevzal za základ svojich skutkových\nzistení. V danom prípade tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd, ktorého dovolaním napadnutý\npotvrdzujúci rozsudok tvorí s rozsudkom súdu prvej inštancie integrálny celok, uviedli dôvody, pre ktoré\nneakceptovali procesný návrh žalobcu na vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby\n(§ 206 CSP) a tiež, prečo neakceptovali návrh žalobcu na určenie výšky nároku odhadom podľa § 264\nods. 1 CSP.\n30. Súd prvej inštancie dôvody k zamietnutiu dôkazných návrhov žalobcu dostatočne a výstižne\nformuloval najmä v ods. 62 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa rovnako dostatočne\nzaoberal a v napadnutom rozsudku podrobne zdôvodnil (ods. 52 až 55 a 68 odôvodnenia), prečo\nnepovažoval za opodstatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, teda že by nenariadením\nodborného vyjadrenia v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie došlo k nesprávnemu\nprocesnému postupu znemožňujúcemu žalujúcej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Výslovne uviedol, že právo navrhovať\ndôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o\ntom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, čo (v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 350/08) predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy\nsporových strán na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne\nzabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania.\n31. Odvolací súd ďalej konštatoval, že nevyžiadanie odborného vyjadrenia nebolo svojvoľným\npostupom, keďže bolo súdom prvej inštancie zdôvodnené vo väzbe na ust. § 206 CSP so zreteľom\nna konkrétne okolnosti sporovej veci a vychádzalo z ich dôsledného posúdenia. Zdôraznil, že účelom\n\nodborného vyjadrenia (a znaleckého dokazovania) je vyjadriť odborný názor a nie nahradiť dôkaznú\npovinnosť žalobcu. Zo znenia § 206 CSP vyplýva podmienka existencie odborne posudzovaných\nskutočností. Práve k spornej podmienke zodpovednosti žalovaného za uplatnenú skutočnú škodu vzniku, existencii a výške tvrdenej škody, bol podľa odvolacieho súdu správny záver súdu prvej inštancie,\nže žalobca v priebehu konania skutkovo nevymedzil, aké množstvo elektriny skutočne nakúpil a aké\nnáklady vynaložil za účelom minimalizácie odchýlky jeho bilančnej skupiny vznikajúcej v príčinnej\nsúvislosti s porušením povinnosti žalovaného a v akej výške by inak platbu za odchýlku uhradil. Žalobca\nnepreukázal reálne vynaloženie tvrdených nákladov na odchýlku.\n32. Z rozhodnutia odvolacieho súdu sú teda zreteľné dôvody, pre ktoré nedošlo k akceptovaniu\ndôkazného návrhu dovolateľa na vyžiadanie odborného vyjadrenia, a to pre absenciu pre vec\nrelevantných skutočností, ktoré by mali byť jeho predmetom (preukázanie vynaloženia tvrdených\nnákladov a nákup elektriny v rozhodnom období práve vo vzťahu k dotknutému odbernému miestu\nodberateľa). Uvedený záver odvolací súd prijal vo väzbe na dôkazný návrh a jeho dôvody dovolateľom\nformulované v podaní zo 7. októbra 2016, v ktorom len všeobecne požadoval odborné vyjadrenie „na\nposúdenie vhodnosti obchodnej stratégie žalobcu pri nákupe elektriny“ a „či nesprávne priraďovanie\nspotreby elektriny na odbernom mieste...mohlo ovplyvniť potrebu nakúpenia dodatočných množstiev\nelektriny“, pričom na pojednávaní 9. marca 2017 upresnil, že tento dôkazný prostriedok nesmeruje k\nzákladu uplatneného nároku, ale k výške škody. Vo vyjadrení zo 14. marca 2017 formuloval otázku, či\n„vznikla žalobcovi ujma v podobe potreby nakupovania väčších objemov elektriny pre svoju bilančnú\nskupinu“ v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného a aká je jej výška. Súčasne však dovolateľ\nuviedol, že odborné vyjadrenie sa má zaoberať správnosťou kalkulácie výšky škody v žalobe, prípadne\n„má identifikovať iný vhodný spôsob určenia výšky škody, ktorá v dôsledku porušenia povinnosti\nžalovaného vznikla, aby tak súd mohol určiť výšku škody podľa svojho odhadu s poukazom na ust.\n§ 264 Civilného sporového poriadku“. Tým v podstate dovolateľ požadoval odborné vyjadrenie len\nako podklad pre určenie výšky žalovaného nároku odhadom súdu podľa § 264 ods. 1 CSP a teda\nsám spochybnil, že by výsledkom tohto dôkazného prostriedku mohlo byť samotné zistenie rozsahu\ntvrdenej majetkovej ujmy - výšky náhrady škody. Vo vyjadrení z 25. mája 2017 dovolateľ k dôkaznému\nnávrhu ďalej uviedol, že jeho účelom má byť objasnenie, ako funguje trh s elektrinou, ako sa na ňom\nnakupuje a predáva elektrina, aký význam a vplyv na podnikateľskú činnosť dodávateľov elektriny má\ninštitút zodpovednosti za odchýlku, či bol objektívne nútený nakupovať vyššie objemy elektriny z dôvodu\nnevyradenia dotknutého odberného miesta z jeho bilančnej skupiny a či mu v tej súvislosti vznikla alebo\nmohla vzniknúť nejaká ujma. Išlo mu o identifikáciu tejto ujmy, resp. vhodný model jej výpočtu. Dodal, že\ndôvodom nie je jeho obchodná stratégia, ale povaha trhu s elektrinu a vyššie objemy elektriny nakupoval\npreto, aby predišiel ujme ešte vyššej, čím de iure plnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť (§ 417\nOZ, § 382 OBZ).\n33. Pre postup nižších súdov v danom konaní bolo podľa dovolacieho súdu relevantné na jednej\nstrane vymedzenie (tvrdenie) uplatneného nároku dovolateľom ako skutočnej škody, ujmy (in eventum\nako bezdôvodného obohatenia - viď žaloba a vyjadrenie z 28. marca 2016), ktorá v jeho majetkovej\nsfére už nastala, oproti tomu, že dovolateľ až v priebehu konania posudkom odborníka mienil zisťovať\n(dokazovať), či (v rámci jeho obchodnej stratégie vyšších nákupov elektriny na krátkodobom trhu s\nelektrinou) na jeho strane majetková škoda (vo vzťahu k dotknutému odbernému miestu) vôbec mohla\nvzniknúť. Vyplýva to napokon aj z obsahu jeho dovolania (ods. 35., 36., 41.).\n34. Posudzovaná vec predstavuje prípad, kedy žalujúca strana, súc neistá, či jej škoda v príčinnej\nsúvislosti s tvrdeným porušením právnej povinnosti žalovanou stranou vôbec mohla vzniknúť (tu\nvzhľadom na špecifiká obchodovania na krátkodobom trhu s elektrinou) a ak áno, v akej výške, má v\nrámci svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti už pri podaní žaloby na súd tento svoj uplatňovaný\nnárok skutkovo vymedziť a podporiť ho dôkazmi k pre rozhodnutie relevantným otázkam. V opačnom\nprípade sa vystavuje riziku a dôsledku neúspechu v spore. Úlohou súdu v civilnom sporovom konaní\n(do 30. júna 2016 rovnako v občianskom súdnom konaní v sporových veciach podľa úpravy v zákone\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok; ďalej „OSP“) v jeho kontradiktórnom poňatí nie je namiesto\nžalobcu (v danom prípade prostredníctvom navrhovaného odborného vyjadrenia) až v priebehu konania\nujasňovať samotné vymedzenie uplatňovaného nároku. Úlohou odborného vyjadrenia ako dôkazného\nprostriedku podľa § 206 CSP je posúdenie skutočností (reálne existujúcich faktov) týkajúcich sa žalobou\njasne skutkovo definovaných nárokov. Ak však žalujúca strana bez (vopred vypracovaného) posudku\nodborníka nevie (skutkovo) dostatočne kvalifikovať svoj žalobný nárok, tak túto povinnosť tvrdenia\n\n(uplatnenia konkrétneho, existujúceho nároku) nie je možné sanovať dodatočne až v priebehu konania,\nktorého úlohou je nie vyhľadávanie možného nároku (za) žalobcu, ale dokazovanie a posudzovanie\nžalobou riadne vymedzeného a jednoznačne definovaného nároku.\n35. Vyššie uvedené sa správne premietlo do konaní a dovolaním dotknutých rozhodnutí oboch nižších\nsúdov, keď nevyhoveli návrhu dovolateľa (podanom po viac ako troch rokoch od začatia konania)\nna odborné vyjadrenie, ktorého predmetom malo byť zisťovanie, či mu skutočná škoda ako tvrdená\nmajetková ujma vôbec mohla vzniknúť. Charakteristickým znakom skutočnej škody je pritom to, že\nide o ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá už reálne nastala a základným predpokladom\nuplatňovania jej náhrady je preukázanie reálneho úbytku majetku poškodeného, prípadne, že nenastalo\njeho zväčšenie, ku ktorému by došlo, nebyť porušenia právnej (zmluvnej) povinnosti škodcu.\n36. Podľa dovolacieho súdu odborné vyjadrenie (posudok odborníka) nie je namieste, ak jeho\npredmetom majú byť len hypotetické úvahy žalujúcej strany o možnom vzniku jej škody a nie reálne\nexistujúce fakty, keďže predpokladom riadne uplatneného nároku na zaplatenie náhrady skutočnej škody\nje ujma, ktorá v majetkovej sfére tejto strany už nastala. Ak existenciu takejto ujmy, ako základného\npredpokladu úspešného súdneho uplatnenia nároku na náhradu škody dovolateľ už pri podaní žaloby\npreukázať nevedel, potom bolo nadbytočné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal ďalšou podmienkou\npre náhradu škody, a to, či došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným.\n37. Podľa dovolacieho súdu bolo pre nižšími súdmi zvolený postup v dokazovaní relevantné aj to,\nže dovolateľ ako žalujúca strana v priebehu konania pred súdom prvej inštancie modifikoval svoje\ntvrdenia o ním uplatňovanej peňažnej sume, keď ju žiadal priznať ako náhradu skutočnej škody,\neventuálne ako bezdôvodné obohatenie (viď dôvody žaloby) na strane žalovaného, či ako náhradu\nnákladov spojených s odvracaním škody. Ak k tomuto nejednoznačnému vymedzeniu uplatneného\nnároku pristúpili dovolateľom len všeobecne a hypoteticky formulované otázky pre odborníka a tiež ak\njeho vyjadrenie malo v podstate tvoriť len podklad pre určenie náhrady škody odhadom súdu podľa §\n264 ods. 1 CSP (viď doplnenie dôkazného návrhu zo 14. marca 2017, časť II., písm. b/), tak zamietnutie\nvykonania dokazovania odborným vyjadrením v danom prípade nepredstavovalo arbitrárny postup súdu\nnapĺňajúci dôvody podľa § 420 písm. f/ CSP.\n38. V nadväznosti na uvedené dovolací súd vo vzťahu k neakceptovaniu návrhu žalujúcej strany nižšími\nsúdmi na vykonanie dokazovania odborným vyjadrením napokon zdôrazňuje, ako už bolo povedané\nvyššie (ods. 25), že v zmysle konštantnej judikatúry najvyššieho súdu utváranej od roku 1992, sa\nnevykonanie stranou navrhnutých dôkazov jednotne nepovažuje za vadu zmätočnosti podľa § 237 ods.\n1 písm. f/ OSP a ani za vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f/ CSP (viď judikáty publikované\npod R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000). Na predmetných záveroch zotrváva vo veci rozhodujúci\nsenát dovolacieho súdu aj v predmetnej veci a nevidí dôvod, aby sa od ustálenej rozhodovacej praxe\nnajvyššieho súdu odklonil.\n39. Dovolací súd k prvej námietke dovolateľa (ad a/) naviac považuje za potrebné uviesť, že v\nposudzovanom prípade nevykonanie navrhnutého dokazovania odborným vyjadrením (§ 206 CSP)\nnie je možné považovať za zásah do práva žalujúcej strany na spravodlivý proces aj preto, že\ndovolateľ mal v celom konaní predchádzajúcom vydaniu konečného rozhodnutia vytvorený dostatočný\npriestor pre produkovanie návrhov, podaní, vyjadrení k plneniu svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej\npovinnosti a zamietnutie jeho návrhu na dokazovanie odborným vyjadrením bolo riadne odôvodnené\nv rozhodnutiach oboch nižších súdov. Nebolo možné považovať za arbitrárne, ústavnoprávny rámec\nkonania všeobecných súdov nedovolene prekračujúce a spravodlivý proces narušujúce, zhodné\nodôvodnenie zamietnutia dôkazného návrhu nižšími súdmi, že odborné vyjadrenie nemá nahrádzať\npovinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť strany uplatňujúcej nárok a že pre dôkaz odborným vyjadrením\npodľa § 206 CSP sa najskôr vyžaduje existencia určitých skutočností (objektívne existujúcich faktov),\nktoré si vyžadujú posúdenie odborne spôsobilou osobou (odborníkom). Nešlo v danom prípade ani o\nvyžadovanie dôkazu na dôkaz, ako dovolateľ uvádza v dovolaní.\n40. V posudzovanom prípade nie je možné hovoriť ani o tzv. opomenutom dôkaze, za ktorý sa vo\nvšeobecnosti považujú dôkazy, o ktorých v konaní nebolo súdom rozhodnuté, prípadne dôkazy, ktorými\nsa súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov vôbec nezaoberal. Zásadám spravodlivého procesu,\nvyplývajúcim z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd [ústavný zákon č. 23/1991 Zb. (ďalej\n\n„Listina“)], čl. 46 ods. 1 ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd [oznámenie č. 209/1992 Zb. (ďalej „Dohovor“)], je treba rozumieť tak, že v spojení s procesným\npredpisom v konaní pred všeobecným súdom (tu CSP), musí byť strane daná možnosť vyjadriť sa\nnielen k vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny) a k veci samej, ale tiež označiť (navrhnúť) dôkazy,\nktorých vykonanie pre zistenie (preukázanie) svojich tvrdení pokladá za potrebné. Tomuto procesnému\nprávu strany zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (vrátane návrhov dôkazných)\nrozhodnúť, ale tiež - pokiaľ im nevyhovie - vo svojom rozhodnutí vysvetliť, z akých dôvodov (spravidla\nvo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval, a k právnym záverom, ku ktorým na skutkovom\nzáklade dospel) navrhnuté dôkazy nevykonal (§ 220 ods. 2, § 393 ods. 2 CSP). Uvedené kritéria\ndovolateľom namietaný procesný postup nižších súdov bezo zvyšku spĺňal.\n41. Zhrňujúc dovolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade zamietnutie návrhu na vykonanie\ndokazovania odborným vyjadrením, ani nesúhlas dovolateľa s dôvodmi k tomu uvedenými odvolacím\nsúdom, netvoria dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.\n42. Podľa dovolacieho súdu v nadväznosti na vyššie uvedené ani druhú námietku dovolateľa (ad b/)\nnebolo možné vyhodnotiť ako dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania. Podľa dovolateľa tým, že oba\nnižšie súdy „neaplikovali ust. § 264 ods. 1 CSP a výšku škody neustálili prostredníctvom odhadu,\nale nemožnosť jej určenia v celom rozsahu pripísali neschopnosti žalobcu preukázať skutočnú výšku\nškody, porušili tým nielen cit. ustanovenie CSP, ale aj žalobcovo základné právo na spravodlivý proces“.\nOdvolací súd v napadnutom rozsudku uzavrel, že neboli dané dôvody pre dovolateľom požadovaný\nodhad výšky škody súdom podľa § 264 ods. 1 CSP, ak nebol preukázaný základ nároku na náhradu\nškody (vznik škody, kauzálny nexus). Pre zodpovedanie otázky prípustnosti tejto časti dovolania podľa\n§ 420 písm. f/ CSP bolo relevantné, že výška škody je otázkou skutkovou a v súdnom konaní sa\nzisťuje dokazovaním. Dovolateľom požadovaným odhadom súdu podľa § 264 ods. 1 CSP sa v podstate\nmalo nahradiť dokazovanie o výške škody (namiesto zamietnutého dokazovania odborným vyjadrením),\nresp. odhad súdu podľa § 264 ods. 1 CSP mal nadväzovať na závery odborného posúdenia, ktoré\npodľa dovolateľa „má identifikovať iný vhodný spôsob určenia výšky škody, ktorá v dôsledku porušenia\npovinnosti žalovaného vznikla, aby tak súd mohol určiť výšku škody podľa svojho odhadu s poukazom\nna ust. § 264 Civilného sporového poriadku“. Ak ale do práva na spravodlivý proces nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením\ndôkazov a ak právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred\nvšeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi, tak uvedené rovnako dopadá na nevyhovenie návrhu dovolateľa na zistenie/stanovenie výšky\nškody odhadom súdu podľa § 264 ods. 1 CSP.\n43. V súvislosti s nastolenou požiadavkou dovolateľa na zistenie výšky škody odhadom súdu podľa\n§ 264 ods. 1 CSP, sa natíska právna otázka, či vo veci samej vo vzťahu k zisteniu/stanoveniu výšky\nnáhrady škody odhadom súdu je možná priama aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia, vzhľadom\nna jeho text, zameranie úpravy a zaradenie k ustanoveniam o rozhodovaní o trovách konania v rámci\nšiestej hlavy druhej časti Civilného sporového poriadku upravujúcej trovy konania (§ 251 až 264).\nOdvolací súd sa touto otázkou v napadnutom rozsudku osobitne nezaoberal. Dovolací súd však, v rámci\nnastolených dovolacích dôvodov (§ 440 CSP) z hľadiska namietaného porušenia práva na spravodlivý\nproces odmietnutím odhadu výšky žalovaného peňažného nároku podľa ust. § 264 ods. 1 CSP, vyjadruje\nnázor, že použitie ustanovenia § 264 ods. 1 CSP v takomto prípade ani nepripadá do úvahy.\n44. Z údajov v spise vyplýva, že konanie vo veci samej začalo 11. novembra 2013, t. j. za účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku, ktorý v tretej časti (konanie v prvom stupni), druhej hlave (dokazovanie),\nv rámci úpravy o hodnotení dôkazov (§ 132 až § 136) obsahoval ustanovenie o úvahe súdu v § 136,\npodľa ktorého, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť\nvôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Podľa ustálenej judikatúry mohol súd aplikovať citované zákonné\nustanovenie len výnimočne, za splnenia stanovených podmienok, za ktoré sa považovalo, že hoci základ\nnároku je nepochybne daný (preukázaný), výšku uplatnených nárokov možno zistiť len s nepomernými\nťažkosťami, prípadne ju nemožno zistiť vôbec. Určenie výšky nárokov podľa citovaného zákonného\nustanovenia však neznamenalo určenie voľnou úvahou, ale len na základe získaných poznatkov o\nvšeobecne uplatňovaných hľadiskách v danom druhu vzťahov o posúdenie ktorých ide. Z ustálenej\njudikatúry najvyššieho súdu tiež vyplývalo, že ak poškodený preukáže v občianskom súdnom konaní\nvznik škody, ale nepreukáže jej výšku uplatnenú v žalobe, prizná súd náhradu škody vo výške, ktorá\n\nbola preukázaná; ohľadne tej časti škody, ktorej výšku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,\nalebo ju nemožno zistiť vôbec, môže súd s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania použiť\nustanovenie § 136 OSP. (R 13/1985).\n45. S účinnosťou od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (§ 474), ktorý v § 470\nods. 1 CSP stanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti. Návrh na vykonanie dokazovania odborným vyjadrením podľa § 206 CSP\nako aj nadväzujúci návrh na určenie výšky nároku odhadom súdu podľa § 264 ods. 1 CSP dovolateľ\npodal už za účinnosti CSP (podanie zo 7. októbra 2016), preto úprava v § 136 Občianskeho súdneho\nporiadku, platná a účinná do 30. júna 2016, už na daný prípad nedopadá.\n46. Všeobecná úprava možnosti určenia výšky nárokov úvahou súdu v zmysle § 136 OSP nemá v\nCivilnom súdnom poriadku ekvivalent. Podľa ust. § 264 ods. 1 CSP, ak možno hodnotu nárokov alebo\nhodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami\nalebo ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu. Citované ustanovenie § 264 ods. 1 je\nsystematicky zaradené k ustanoveniam o rozhodovaní o trovách konania v rámci šiestej hlavy druhej\nčasti Civilného sporového poriadku upravujúcej trovy konania (§ 251 až 264). Vzhľadom na text a\nzameranie úpravy v § 264 ods. 1 CSP je zrejmé, že odhad súdu sa týka zisťovania hodnoty nárokov\nalebo hodnoty základu (predmetu konania) výslovne pre účely výpočtu súdneho poplatku (k tomu pozri\nŠtevček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 973). Preto priama aplikácia ustanovenia\n§ 264 ods. 1 CSP tak, ako sa jej výslovne dožadoval dovolateľ, je v okolnostiach posudzovanej veci\nvylúčená. Aj z tohto dôvodu nebolo možné v odmietnutí určenia výšky nároku odhadom súdu podľa §\n264 ods. 1 CSP vidieť vadu (zmätočnosť) v konaní nižších súdov, namietanú dovolateľom v zmysle §\n420 písm. f/ CSP.\n47. Je možné zhrnúť, že v civilnom sporovom procese, vychádzajúcom z princípu kontradiktórnosti (čl.\n9 CSP) a koncentrácie konania (čl. 8 CSP), má v konaní o veci samej v zásade bezvýnimočne prioritu\npreukázanie tvrdení o výške nároku stranou, ktorá ho uplatňuje v na to určenom štádiu konania. Civilný\nsporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku\nžalovaného nároku úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v ustanovení § 264 ods. 1 a 2 CSP sa týka\nvýlučne výpočtu súdneho poplatku.\n48. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že v predmetnom konaní nedošlo k\ndovolateľom namietanej vade zmätočnosti uvedenej s ustanovení § 420 písm. f/ CSP. Preto dovolanie\nžalobcu odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné podľa\nustanovenia § 447 písm. c/ CSP.\n49. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 druhá veta CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.\n2 CSP).\n50. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Cob/29/2019", "guid": "0d647db0-792c-4af0-8b12-54bbed074701:aaf06d09-088d-4ed9-b06e-95cb7f103962", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b"}, {"guid": "ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 197/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/07 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "76b0f820-278c-46a8-b50e-59d2787a644d:234610f1-ada9-4588-8ca6-7d61ecb75b44", "ecli": null, "spisova_znacka": "38Cb/93/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 38Cb/93/2013 z 14. 3. 2017", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2017-03-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/76b0f820-278c-46a8-b50e-59d2787a644d:234610f1-ada9-4588-8ca6-7d61ecb75b44"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dd951c87-c896-481c-b735-ee271304e2b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.550.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 550/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 550/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.550.2025.1"}, {"guid": "ussr:2df4f17c-b8f2-4755-9bc2-ea46691723fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.16.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 16/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.16.2021.1"}, {"guid": "54ca33ed-9a0c-4d1e-bf3f-e126274a5ea9:f77697ce-1882-4640-8e99-252dba6c69a7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5624200730.1", "spisova_znacka": "11Co/38/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/38/2025 z 25. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5624200730.1"}, {"guid": "ce7afbdc-a974-4a8b-b138-1bb52022dc14:bba656f5-dd7a-4003-a021-fb66f4403c54", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7922200052.2", "spisova_znacka": "3CoCsp/5/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/5/2024 z 15. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7922200052.2"}, {"guid": "1134b6d8-be84-466b-b20f-9d68593d9a8f:d4c4417b-0d58-4249-b282-9e5a14a5ceb4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7624201414.1", "spisova_znacka": "2CoCsp/35/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoCsp/35/2024 z 29. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7624201414.1"}, {"guid": "5476ce62-7532-4ad8-87fc-aa2938e56a76:9fa00bcc-5164-4558-a9b5-54b0a695740a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5110209535.4", "spisova_znacka": "8Co/86/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/86/2023 z 18. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5110209535.4"}, {"guid": "a2e2bc0d-6efd-4cf2-879e-50fea5b719d3:338a40e8-bd4c-4d43-975b-33081b2cfd1b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7523203127.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/20/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/20/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7523203127.1"}, {"guid": "97ae9c8b-ddc7-47b3-b9f7-ac2a2960986b:9c4cadf7-f3a3-4f79-b6e0-fe711ff42748", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2218204345.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/38/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoCsp/38/2021 z 29. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2218204345.1"}, {"guid": "df86125d-be3b-46fd-a1af-c8f32a0156f4:e26d8814-2411-4724-86e6-346a52747154", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2319203692.1", "spisova_znacka": "23CoCsp/45/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/45/2021 z 27. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2319203692.1"}, {"guid": "54e9518a-7e5b-4529-8663-1f5508243de5:5ccd6c8a-1268-489c-8ffa-8a7e94e93bcc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5120210796.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/27/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoCsp/27/2021 z 30. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5120210796.1"}, {"guid": "54e9518a-7e5b-4529-8663-1f5508243de5:6df293fe-da7a-4de0-8ae0-b1598637b3fa", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5120210796.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/27/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoCsp/27/2021 z 30. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-08-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5120210796.1"}, {"guid": "221d8cb1-5131-4244-a5b1-9b47c6e2a0be:07da06d8-2bb5-4541-b7ff-d71b647ec5ad", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6120315757.1", "spisova_znacka": "43CoCsp/24/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/24/2021 z 27. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-07-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6120315757.1"}, {"guid": "221d8cb1-5131-4244-a5b1-9b47c6e2a0be:8f4147e0-f838-461b-b32c-bb5834804107", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6120315757.1", "spisova_znacka": "43CoCsp/24/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/24/2021 z 27. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-07-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6120315757.1"}, {"guid": "ae04a169-4954-46f6-b905-de685708214b:52bf9d26-a074-4315-b05c-0b9986bdfc4f", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7124223719.2", "spisova_znacka": "21Csp/307/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 21Csp/307/2024 z 3. 9. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7124223719.2"}, {"guid": "9240ad4f-8fa6-42e4-bd3a-5bc7fb7a66f2:eaf00f21-6f6f-42ce-94a1-6ca1c7cf7010", "ecli": "ECLI:SK:OSHE:2026:8325201070.3", "spisova_znacka": "12Csp/30/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Csp/30/2025 z 1. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2026-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSHE:2026:8325201070.3"}, {"guid": "a2ae96be-847d-402e-ab8c-d63100ea62fa:0244b912-a0c7-4c77-b94a-894b03b09dca", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3124215570.3", "spisova_znacka": "20C/61/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/61/2024 z 19. 12. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3124215570.3"}, {"guid": "2c5dd22c-abea-40b0-9299-96d1b84d2b0b:6f72f725-b8a6-4553-bd47-ec5c6a14f459", "ecli": "ECLI:SK:OSTV:2025:7925200982.5", "spisova_znacka": "17Csp/32/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17Csp/32/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTV:2025:7925200982.5"}, {"guid": "f4fc708a-b57d-4303-afa5-9e728f62a4da:933bf685-e67b-4171-9009-bb0543b0ff4a", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8723211727.8", "spisova_znacka": "12Csp/52/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Csp/52/2023 z 19. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8723211727.8"}, {"guid": "f698c6a6-c7db-4717-84e0-b0e4f85a3281:796d3b58-eea2-4319-8862-94688dd6a150", "ecli": "ECLI:SK:OSTV:2024:7921204819.8", "spisova_znacka": "12Csp/222/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12Csp/222/2021 z 18. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTV:2024:7921204819.8"}, {"guid": "fea2e75f-9090-4780-b9e7-ab046d700360:9d0f7229-b51b-4730-a82a-68250c1ee0d1", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2024:5624200730.2", "spisova_znacka": "21C/13/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21C/13/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2024:5624200730.2"}, {"guid": "0b1c9149-6e1c-4013-b3c3-2df51fff11ba:167d9be9-3708-4a9f-97af-ada47bdaf2ba", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8723211727.4", "spisova_znacka": "12Csp/52/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Csp/52/2023 z 3. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2024-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8723211727.4"}, {"guid": "56f69806-8c1c-4d8f-b6e8-f3d71f5fc47b:6e3fa027-4996-4ba2-a00d-c56cdc85d603", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8421200760.6", "spisova_znacka": "KK-10Csp/105/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-10Csp/105/2021 z 15. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8421200760.6"}]}