Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/6/2020 z 14. 10. 2020 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. októbra 2020, sp. zn. 3Sžk/6/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:4018200727.1 Najvyšší súd | 3Sžk/6/2020 | ECLI:SK:NSSR:2020:4018200727.1 | 2020-10-14 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 14 ods. 1 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/182d78c5-7ca5-4d0e-a753-ca191c1ae745 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200727.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžk/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200727
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4018200727.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): K.
M., nar. XX. XX. XXXX, Y., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti
žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21920/2018/SV/58898 zo dňa 15. 08. 2018, v konaní
o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/230/2018-73 zo dňa
12. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/230/2018-73 zo dňa 12.
septembra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm.
e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 21920/2018/SV/58898 zo dňa
15. 08. 2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové procesné rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky OU-NR-OVBP2-2018/026570-4 zo dňa 11.
06. 2018. Žalobca sa domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol vylúčený z konania vo
veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podaného spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia
s.r.o.

2. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako stavebník podala dňa 06. 06. 2018 návrh na
vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Automotive Nitra project“ v rozsahu tam uvedených
stavebných objektov v katastrálnom území Z. a G.. Žalobca dňa 08. 06. 2018 prvostupňovému orgánu
predložil fotokópiu jeho podania zo dňa 10. 11. 2017 označeného ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle
Aarhuského dohovoru“, z ktorého vyplynulo, že sa ako účastník tam uvedených zisťovacích konaní
alebo konaní vedených v rámci povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č.
24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov sa domáha účastníctva v povoľovacom konaní, pričom tvrdil, že pod
tento pojem spadajú všetky konania, predmetom ktorých je vydanie kolaudačného rozhodnutia, keďže
sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej stavby. Prvostupňový orgán vydal dňa 11.
06. 2018 oznámenie o začatí kolaudačného konania a prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcu
vylúčil z kolaudačného konania, pričom obe boli doručené žalobcovi dňa 02. 07. 2018. Žalobca podal
voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol, v
dôsledku čoho prvostupňové rozhodnutie o vylúčení žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 09. 2018.
Následne prvostupňový orgán vydal kolaudačné rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-20186/026570-25 zo
dňa 17. 09. 2018. Proti kolaudačnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, na ktoré žalovaný reagoval
oznámením, že žalobca nie je v zmysle právoplatného prvostupňového rozhodnutia účastníkom konania
a teda nemôže podať odvolanie voči kolaudačnému rozhodnutiu.



3. Krajský súd konštatoval, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
procesnej povahy, ktoré je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Krajský súd s
poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30. 01. 2013 v spojení
s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 zo dňa 08. 03. 2011 uviedol, že tieto
rozhodnutia pripúšťajú súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí v oblasti ochrany životného
prostredia vo vzťahu k tomu, aby boli občianske združenia zamerané na ochranu životného prostredia
považované za účastníka správneho konania a tak mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj
súdneho konania. Krajský súd pripustil, že rozhodnutie správneho orgánu ohľadom účastníctva je
spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu a preto v
záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy
SR), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia. Poukázal však na
to, že pre uvedený prieskum je nevyhnutné splnenie požiadavky, že musí ísť o správne konanie, ktoré
v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania
žalobcovi trvá. V prípade jeho skončenia totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva
spôsobilý predmet konania a rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu konečného
rozhodnutia. Pokiaľ je totiž vec právoplatne skončená dotknutý subjekt už nemôže realizovať svoje
procesné oprávnenia. Krajský súd uviedol, že v prípade právoplatného skončenia je potrebné žalobu
odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú.

4. Krajský súd s poukazom na obsah administratívneho spisu poukázal na to, že kolaudačné konanie,
z ktorého bol žalobca právoplatne vylúčený bolo právoplatne skončené dňa 08. 10. 2018, teda ešte
predtým, ako žalobca dňa 09. 11. 2018 podal žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia
prvostupňového rozhodnutia o jeho vylúčení a napadnutého rozhodnutia.

5. Záverom krajský súd ozrejmil, že z dôvodu hospodárnosti konania nerozhodoval v tomto súdnom
konaní o pribratí ďalších účastníkov administratívneho (kolaudačného) konania, nakoľko neboli splnené
procesné podmienky súdneho konania v predmetnej veci, na to, aby krajský súd mohol pristúpiť k
meritórnemu prieskumu rozhodnutí správnych orgánov.

6. Sťažovateľ zastúpený advokátom podal včas kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal záver krajského súdu ohľadom
nesplnenia podmienky, spočívajúcej v tom, že administratívne konanie musí pretrvávať v čase
preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Uvedené považuje za potlačenie práva na prístup
súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Aj vzhľadom na dĺžku súdnych konaní by totiž podľa
sťažovateľa takto zvoleným prístupom nikdy nemohlo dôjsť k súdnemu prieskumu rozhodnutia o
nepriznaní postavenia účastníka, keďže zrejme žiadne súdne konanie sa neskončí skôr, ako sa skončí
samotné administratívne konanie, pri ktorom sú ustanovené lehoty pre rozhodnutie v trvaní 30, resp.
60 dní. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal, aj že v zákone, v časti upravujúcej lehoty na podanie
žaloby nie je osobitne upravená lehota, v rámci ktorej je potrebné podať žalobu, ktorej predmetom je
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka. Sťažovateľ považuje výklad
§ 7 písm. e) SSP, ktorý použil krajský súd za nesprávny, kedy poukazuje na to, že práve citované
ustanovenie umožňuje súdny prieskum rozhodnutí predbežnej či procesnej povahy. Ďalej sťažovateľ
poukázal na § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 24/2006 Z. z.“) vo vzťahu k účastníctvu dotknutej
verejnosti, ktorej takéto postavenie prináleží aj v nadväzujúcom povoľovacom konaní. S poukazom na
komentár k § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) uviedol, že tento
len potvrdzuje aprobovanosť súdneho prieskumu takýchto rozhodnutí. Sťažovateľ uviedol, že z povahy
rozhodnutia o jeho vylúčení z konania je zrejmé, že takéto rozhodnutie mohlo mať za následok ujmu na
jeho subjektívnych právach a teda mal by mať plné právo na jeho súdny prieskum. Sťažovateľ tvrdil, že
ako legitímneho účastníka v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. ho krajský súd svojim postupom
ukrátil na jeho právach.

7. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením krajského súdu a
uviedol, že sťažovateľ nepreukázal, že by sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v



zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 462
ods. 1 SSP napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Kasačný súd zistil, že o predmete konania v obdobných veciach rovnakých účastníkov už rozhodol
kasačný súd uznesením sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020. Vzhľadom na dodržanie jednotnej
rozhodovacej činnosti v obdobných veciach senát 3S vychádza z tohto uznesenia.

10. Podľa § 464 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti
v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

11. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že ako už vyššie uviedol, o predmete konania v obdobnej
veci už rozhodol kasačný súd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/5/2020
zo dňa 24.03.2020 v právnej veci rovnakých účastníkov, v ktorom bolo uznesenie krajského súdu o
zastavení konania vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného zrušené a vec bola vrátená na
ďalšie konanie s nasledovným odôvodnením:

„41. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
uzneseniu Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisového
materiálu konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 27.06.2018,
ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil procesné rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa, t.j. Okresného úradu v Nitre, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 27.04.2018, ktorým
bol žalobca (sťažovateľ) vylúčený z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia.

43. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre je nesporné, že krajský súd konštatoval, že
kolaudačné konanie, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, bolo právoplatne skončené dňa 03.10.2018,
v dôsledku čoho odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní začatom na základe žaloby
sťažovateľa zo dňa 21.09.2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení
sťažovateľa z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, a preto konanie zastavil s
poukazom na ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP.

44. Kasačný súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom Krajského súdu v Nitre nie je možné sa
stotožniť. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho konania sťažovateľa, začatého žalobou zo dňa
21.09.2018, bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ vylúčený z konania.

45. Najvyšší súd SR konštatoval, že v tomto konaní bolo povinnosťou Krajského súdu v Nitre vec
meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, t. j. či postup správnych orgánov,
keď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo.

46. Konštatovanie, že bolo skončené kolaudačné konanie, v tomto prípade je právne irelevantné. Úlohou
správneho súdu v Nitre bolo zamerať sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj
postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. To znamená, že jeho úlohou v konaní
bolo zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, zaoberať sa jeho procesným
postavením ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal
byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. Nebolo úlohou Krajského súdu v
Nitre v jeho prieskumnom konaní skúmať či bolo alebo nebolo ukončené kolaudačné konanie, nakoľko
táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto otázka ani
nebola a ani nemôže byť predmetom jeho súdneho prieskumu.

47. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy veci vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

48. Podľa názoru kasačného súdu Krajský súd v Nitre vo veci postupoval v rozpore so zákonom, keď
zastavil konanie z dôvodu, že odpadol predmet súdneho prieskumu bez toho, aby venoval náležitú



pozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli predmetom správnej žaloby. Vzhľadom ku
skutočnosti, že sa najvyšší súd nestotožnil s jeho právnymi závermi, jeho rozhodnutie s poukazom na
vyššie cit. ust. § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa ust. § 469
SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.“

12. Senát 3S sa v prejednávanej veci sa sústredil výlučne na posúdenie otázky zákonnosti postupu
krajského súdu, ktorým bolo odmietnutie žaloby, pričom však posúdenie súvisiaceho hmotnoprávneho
rozmeru, t.j. otázky účastníctva sťažovateľa v kolaudačnom konaní a s tým spojené preskúmanie
zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol sťažovateľ z konania vylúčený a zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, bude závisieť od
meritórneho prieskumu za účasti všetkých účastníkov kolaudačného konania.

13. Krajský súd v ďalšom konaní meritórne prejedná žalobu so zameraním sa na posúdenie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu. Krajský súd sa
tak bude zaoberať námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, otázkou jeho procesného postavenia
ako účastníka administratívneho konania, a to bez ohľadu na to, že konanie, v ktorom sa domáhal byť
účastníkom konania, bolo ukončené.

14. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP v spojení s § 167 SSP.

15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.