Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/86/2019 z 24. 11. 2020
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2020, sp. zn. 9Sžsk/86/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4018200535.1
Najvyšší súd | 9Sžsk/86/2019 | ECLI:SK:NSSR:2020:4018200535.1 | 2020-11-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ba7ff7a-ea4d-4da4-8b70-3b95f0ba0beb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200535.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/86/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200535
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4018200535.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a
z členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Ľ. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX R. U., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Jakub
Mandelík, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 4836/51, 821 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 -10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 49339-2/2018-BA z 21. mája 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/66/2018-90 z 01. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/66/2018-90 z 01. apríla
2019   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom, č. k. 23Sa/66/2018-90 z 01.04.2019 zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 49339-2/2018-BA z 21.05.2018
(ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové
Zámky, č. k. 17664-59/2018-NZ z 22.03.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Preskúmavaným
rozhodnutím žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové
rozhodnutie, ktorým pobočka Nové Zámky, zastavila konanie vo veci nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia na základe žiadosti žalobkyne podanej 21.09.2017 v dôsledku pracovného
úrazu z 10.03.2015.

2. Krajský súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že v danom prípade žalobkyňa nepredložila lekársky
posudok posudzujúceho lekára v zmysle zákona, na ktorý bola vyzvaná ho predložiť prvostupňovým
správnym orgánom, pretože sa jedná o nedostatok podania žiadosti zo dňa 14.09.2017, pretože lekársky
posudok je podkladom pre vydanie rozhodnutia o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Žalobkyňa bola poučená prvostupňovým správnym orgánom, že ak tento lekársky posudok
nepredloží v danej lehote, konanie vo veci zastaví. Z administratívneho spisu mal krajský súd za
preukázané, že prvostupňový správny orgán komunikoval s právnym zástupcom poškodenej a dokonca
aj listom zo dňa 09.03.2018, ktorý bol zaslaný právnemu zástupcovi poškodenej predĺžil lehotu na
predloženie lekárskeho posudku vypracovaného novým posudzujúcim lekárom, a to do dňa 20.03.2018.
V tejto lehote, ani po nej, žalobkyňa lekársky posudok posudzujúceho lekára prvostupňovému
správnemu orgánu nepredložila. S ostatnými námietkami, ktoré uvádzala žalobkyňa v žalobe sa
žalovaný vysporiadal v napadnutých rozhodnutiach a tieto námietky žalobkyňa uvádzala aj v odvolaní
a opakuje ich aj v žalobe. Krajský súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie
sú relevantné k vyhoveniu žaloby, a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Záverom
krajský súd uviedol, že si pripojil spis tunajšieho súdu 19Sa/34/2016, z ktorého zistil, že rozsudkom z
čl. 66 zo dňa 20.12.2016 krajský súd potvrdil rozhodnutie sociálnej poisťovne, ktorým bola zamietnutá



žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára nie je invalidná.
Miera poklesu žalobkyne bola stanovená posudkovým lekárom na 25 %.

3. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť, ktorú
odôvodnila tým, že krajský súd nesprávnym procesným postupom porušil právo sťažovateľky na
spravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Sťažovateľka uviedla, že rozsudok krajského súdu považuje za
nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a arbitrárny, pretože krajský súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal
so zásadnými žalobnými námietkami a len konštatoval, že: „...námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie
sú relevantné k vyhoveniu žaloby, a preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.“
V odôvodnení rozsudku podľa sťažovateľky absentuje vecná argumentácia týkajúca sa dôvodov, pre
ktoré považoval krajský súd žalobu za nedôvodnú, ako aj vysvetlenie akými úvahami sa spravoval pri
rozhodnutí vo veci samej. Krajský súd neuviedol, prečo mala žalobkyňa namiesto znaleckého posudku
predložiť lekársky posudok, prečo nemohol uplatniť výklad ust. § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
437/2004 Z. z.“), ako zohľadnil špecifickú situáciu s nevydaním lekárskeho posudku ošetrujúcimi lekármi
sťažovateľky, ako sa vysporiadal s judikatúrou, prečo považoval názory žalobkyne za nesprávne, resp.
neaplikovateľné na danú vec. Krajský súd iba skonštatoval, že argumentácia účastníka konania je
nesprávna, avšak nevysvetlil dôvody. Absencia riadneho odôvodnenia rozsudku, ktoré nedáva odpoveď
na relevantné otázky, má za následok nesprávny procesný postup súdu, zakladajúci porušenie práva
sťažovateľky na spravodlivý proces.

4. Ako druhý dôvod kasačnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že napadnutý rozsudok krajského súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci v zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Krajský súd
nezodpovedal podstatnú právnu otázku, či žalovaná bola oprávnená zastaviť konanie o nároku, pokiaľ
žalobkyňa nepredložila lekársky posudok ošetrujúceho lekára obsahujúci bodové ohodnotenie trvalých
psychických následkov, ale doložila znalecký posudok K.. K. K.. Podľa sťažovateľky nie je zrejmé, ako
sa krajský súd vysporiadal s možným ústavne konformným výkladom § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.
z. a ako na vec aplikoval § 195 ods. 2 a § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Žalobkyňa z objektívnych dôvodov nepredložila lekársky posudok, ale uvedená skutočnosť podľa jej
názoru nebránila odškodneniu na základe znaleckého posudku. Namietala, že postupom krajského súdu
a žalovanej došlo do zásahu jej práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, práva na ochranu
pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, práva na ochranu zdravia a ľudskej
integrity. Podľa sťažovateľky je neprijateľný taký výklad ust. § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý
by vylučoval odškodnenie nárokov aj z iných podkladov (napr. znaleckého posudku). Žiadala rozsudok
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že sa preskúmavané
rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie.

5. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že v plnej miere súhlasí s právnym názorom
krajského súdu. Vo vyjadrení poukázala na to, že ide o druhú náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia uplatnenú v súvislosti s psychickými poruchami sťažovateľky. Na preukázanie svojho
nároku sťažovateľka predložila znalecký posudok. Žalovaná vyzvala ošetrujúceho lekára K.. T. I. na
vypracovanie lekárskeho posudku v zmysle ust. § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý
však na výzvu nereagoval. Pobočka žalovanej vyzvala sťažovateľku, aby predložila lekársky posudok
v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., avšak ani po predĺžení lehoty sťažovateľka lekársky posudok od
ošetrujúceho lekára nepredložila a oznámila, že aj nový ošetrujúci lekár K.. C. Š. odmietol vydať lekársky
posudok. Pobočka si preto vyžiadala súhlas od sťažovateľky v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z. z. a sama požiadala posudzujúceho lekára o vydanie lekárskeho posudku. Nový posudzujúci lekár
nevypracoval lekársky posudok ani na žiadosť pobočky. Žalovaná poukázala na to, že náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku a povinnosť jeho
existencie vyplýva z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.. Pokiaľ ani jeden z ošetrujúcich lekárov nebol
vypracovaný lekársky posudok, je možno dôvodne predpokladať, že poškodenie zdravia žalobkyne
nedosahuje odškodniteľný stupeň. Žalovaná poukázal na rozhodnutie krajského súdu, ktorý konštatoval,
že lekársky posudok vystavený ošetrujúcim lekárom je povinnou náležitosťou žiadosti o priznanie nároku



na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Kasačnú sťažnosť považovala  za nedôvodnú a
žiadala ju zamietnuť.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť žalobkyne je dôvodná.

7. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho
konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a
vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej
verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec
na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci
ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo
konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

9. V odôvodnení rozsudku sa krajský súd obmedzil iba na konštatovanie, že žalobkyňa nepredložila v
rámci správneho konania lekársky posudok od ošetrujúceho lekára, pričom bola poučená o možnosti
zastavenia konania. Čo sa týka ostatných námietok žalobkyne, krajský súd konštatoval, že sa s nimi
vysporiadala žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí a námietky v žalobe nie sú relevantné k vyhoveniu
žaloby. Kasačný súd považuje takéto odôvodnenie rozsudku za nedostačujúce. V zmysle ustálenej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky patrí právo na presvedčivé odôvodnenie rozsudku
medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na
niektoré z mnohých rozhodnutí v rámci ustálenej judikatúry, ktoré sa problematike odôvodnenia súdnych
rozhodnutí venujú.

„Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný
na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto
zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2
OSP, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.“ (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 675/2014).

„To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09.12.1994, séria
A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29.05.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998).
Rovnako sa ústavný súd vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze, č. k.
III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).“ (Ústavný súd SR, sp. zn.
III. ÚS 825/2016).

„Rozsudok, z ktorého nemožno zistiť, akými úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní o zákonnosti
rozhodnutia orgánu sociálneho poistenia, nezabezpečuje účastníkovi právo na spravodlivý súdny
proces. Jeho riadne odôvodnenie je procesným právom účastníka, lebo len dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie mu umožňuje dostatočne skutkovo a právne odôvodniť prípadne podaný opravný
prostriedok.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. 7So/118/2011).

10. Krajský súd sa vyššie uvedenými názormi neriadil. V odôvodnení rozsudku sa opomenul vysporiadať
s námietkami právneho zástupcu uvádzanými v žalobe, predovšetkým jeho námietkou, že ust. § 4
ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. nemožno vykladať tak, že vylučuje odškodnenie nárokov z iných



relevantných podkladov ako lekársky posudok od ošetrujúceho lekára. Krajský súd iba skonštatoval,
že so všetkými námietkami sa vysporiadala žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí, neuviedol však
dôvody, pre ktoré považoval právny názor žalovanej za správny. Je potrebné prisvedčiť právnemu
zástupcovi sťažovateľky, že v odôvodnení rozsudku krajského súdu úplne absentuje vlastná úvaha
krajského súdu ohľadom možnosti použitia znaleckého posudku ako podkladu pre rozhodnutie o žiadosti
o priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

11. Ak správny súd zamieta žalobu, neumožňuje mu zákon obmedziť sa iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (ako to odvolaciemu súdu umožňuje
ustanovenie § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), ale musí sa zaoberať
všetkými podstatnými tvrdeniami účastníkov konania a náležite sa s nimi a vysporiadať.

12. Čo sa týka druhého dôvodu kasačnej sťažnosti ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci
krajským súdom, kasačný súd uvádza, že vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku,
nie je možné preskúmavať správnosť právneho posúdenia veci krajským súdom, keďže toto právne
posúdenie v rozsudku krajského súdu absentuje.

13. Vzhľadom na uvedené kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu z dôvodu podľa § 440 ods. 1
písm. f) SSP a vec vrátil krajskému súdu. V novom rozhodnutí sa krajský súd náležite vysporiada so
žalobnými námietkami a svoje rozhodnutie v súlade so zásadou preskúmateľnosti odôvodní.

14. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku   n i e   j e   prípustný  opravný  prostriedok.