Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/14/2019 z 5. 10. 2020 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. októbra 2020, sp. zn. 5Sžk/14/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4018200415.1 Najvyšší súd | 5Sžk/14/2019 | ECLI:SK:NSSR:2020:4018200415.1 | 2020-10-05 | Uznesenie Citované ustanovenia: SSP, § 252 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/84ecca92-a84a-4103-b100-86a7f6434a1e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200415.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžk/14/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200415
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4018200415.1

Uznesenie
Najvyšší súd slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Dr. Max 123 s.r.o., so sídlom Košice,
Moldavská cesta 8/A, IČO: 50 961 861, zastúpeného advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r.
o., so sídlom Bratislava, Digital Park II, Einsteinova 25, IČO: 36 861 154, proti sťažovateľovi (pôvodne
žalovanému): Mesto Šurany, so sídlom Šurany, Námestie hrdinov 1, IČO: 00 309 311, o správnej žalobe
z 11. júna 2018 proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/52/2018-79 z 28. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/52/2018-79 z 28.
decembra 2018 z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením č.k. 23Sa/52/2018-79 o žalobe
žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy rozhodol tak, že postupom podľa § 262 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zakázal žalovanému pokračovať
v inom zásahu spočívajúcom v obmedzovaní práva žalobcu na výkon podnikateľskej činnosti vydaním
nesúhlasného stanoviska č. PRIM/255/2018-10072/2018 z 5. apríla 2018 so začatím výkonu lekárenskej
starostlivosti vo verejnej lekárni v lehote 5 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Správny súd žalovanému uložil povinnosť zrušiť stanovisko č. PRIM/255/2018-10072/2018 z 5. apríla
2018 do 5 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol správny súd v zmysle § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V stanovisku žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 z 5. apríla 2018 uviedol, že kladné stanovisko
k žiadosti žalobcu nevydáva a so začatím činnosti výkonu lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni
v zmysle uvedeného nesúhlasí. Žalovaný dôvodil, že pred vydaním tohto stanoviska si zabezpečil
podkladné informácie týkajúce sa výkonu lekárenskej činnosti v meste, na základe čoho konštatoval
nasledovné: V roku 2016 (10 mesiacov) a počas celého roka 2017 bolo v meste Šurany 5 verejných
lekární, pričom začiatkom roku 2018 prišlo k tomu, že jedna z lekárni musela zatvoriť svoju prevádzku z
dôvodu, že bola nerentabilná. Poukázal na to, že v meste sa znižuje počet obyvateľstva, pričom podľa
názoru mesta nie je vhodné mať v meste ďalšiu prevádzku, vychádzajúc aj z empirických skúsenosti,
že v roku 2005 - 2015 boli 4 fungujúce a hlavne postačujúce lekárne pre všetkých obyvateľov mesta
Šurany, jeho mestských častí a priľahlých obcí. Mesto sa muselo zaoberať komplexným pohľadom na
zdravé podnikateľské prostredie v meste a dostupnosť lekárnickej starostlivosti pre jeho obyvateľov,
pričom podľa jeho názoru by bolo nevhodné dávať kladné stanovisko k zriadeniu novej lekárne už
aj kvôli tomu, že umiestnenie novej prevádzky lekárne by malo byť práve v objekte, kde ukončila



svoju činnosť lekáreň kvôli svojej nerentabilnosti, pričom nespornú úlohu v tejto otázke zohráva fakt,
že otvorením novej prevádzky by pôsobili tri lekárne v okruhu cca 150 metrov. Uviedol, že lekáreň má
plniť predovšetkým preventívnu a lekárenskú pomoc pre obyvateľov, čo je v plnom rozsahu dostatočne
zabezpečené súčasným stavom, čo do počtu a veľkosti lekární, pričom zastal názor, že je rovnako
vytvorené zdravé a konkurencie schopné podnikateľské prostredie.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne
príslušný postupom podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnuté stanovisko žalovaného č.
PRIM/255/2018-10072/2018 z 5. apríla 2018 ako aj postup, ktorý mu predchádzal, pričom dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

4. Úlohou súdu bolo v prejednávanej veci preskúmať dôvodnosť správnej žaloby proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, t.j. či stanoviskom žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05.04.2018
došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Napadnutým rozhodnutím žalovaný
rozhodol, že kladné záväzné stanovisko k žiadosti žalobcu nevydáva a so začatím činnosti výkonu
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni nesúhlasí.

5. Správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou z 12. februára
2018 žiadal žalovaného o vydanie kladného záväzného stanoviska - vo veci vydania povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni. Listom z 15. marca 2018 č.
OPČ/531/2018-1917/2018, ktorého prílohou bolo uznesenie mestského zastupiteľstva žalovaného
č. 30/2018 z 2. marca 2018, žalovaný informoval žalobcu, že prerokovali jeho žiadosť o vydanie
záväzného stanoviska k vydaniu povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej
lekárni v Šuranoch a nesúhlasí s vydaním kladného záväzného stanoviska k vydaniu povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni. Na základe odvolania podaného žalobcom,
žalovaný doručil žalobcovi vyjadrenie č. PRIM/255/2018-10072/2018 z 5. apríla 2018 v ktorom uviedol,
že Mesto Šurany kladné stanovisko k žiadosti žalobcu nevydáva a so začatím činnosti výkonu
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni v zmysle uvedeného nesúhlasí. Proti uvedenému vyjadreniu
č. PRIM/255/2018-10072/2018 z 5. apríla 2018 žalobca podal odvolanie, ktoré žalovaný doručil
Okresnému úradu Nitra. Okresný úrad Nitra odvolaním napadnuté vyjadrenie vyhodnotil ako „opatrenie“
a nie ako „rozhodnutie“ orgánu verejnej správy a odstúpil odvolanie žalobcu Krajskej prokuratúre Nitra
ako podnet na preskúmanie zákonnosti vydaného opatrenia obce.

6. Z ustanovení právnych predpisov podľa správneho súdu vyplýva, že obec (mesto) ako samostatný
územný samosprávny celok môže vykonávať iba činnosti, resp. môže konať iba na základe Ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Postavenie a právomoci obce
upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Do samosprávnej pôsobnosti obce, resp. mesta
patria len tie záležitosti, ktoré sa svojou povahou dotýkajú územno-samosprávnych celkov. Obsah
samosprávnych funkcií obce, resp. mesta je vymedzený v ustanovení § 4 ods. 3 Zákona o obecnom
zriadení, pričom samosprávu obcí, resp. miest, vykonávajú svojimi orgánmi, ktorými sú obecné, resp.
mestské zastupiteľstvá a starosta obce, resp. primátor mesta. Tieto orgány obce, resp. mesta majú
zákonom stanovené kompetencie. Pôsobnosť obecného, resp. mestského zastupiteľstva ako jedného
z orgánov obce, resp. mesta je upravená v § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení. Zákonodarca
v citovanom ustanovení vymedzil, že obecné zastupiteľstvo, resp. mestské zastupiteľstvo rozhoduje
o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené vykonávať činnosti, resp. rozhodovať vo
veciach demonštratívne uvedených v písm. a/ až p/ citovaného ustanovenia.

7. Pre posúdenie otázky, či mestské zastupiteľstvo postupovalo, resp. rozhodovalo v tomto konkrétnom
prípade v rámci kompetencií udelených mu zákonom v § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení, t.
j. v prípade, ak predmetom rozhodnutia mestského zastupiteľstva nie sú otázky vyslovene upravené,
resp. špecifikované v písm. a/ až p/ ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení, je
nevyhnutné vychádzať zo znenia ustanovenia § 11 ods. 4 veta prvá Zákona o obecnom zriadení, podľa
ktorej obecné zastupiteľstvo, resp. mestské zastupiteľstvo rozhoduje o „základných otázkach života
obce“. Zákonná formulácia „základné otázky života obce“ nie je všeobecnou a právne nezáväznou
deklaráciou. Ide o ustanovenie zákona, ktoré má normatívny význam a z ktorého jednoznačne vyplýva
záväzná právna povinnosť. Právna teória k aplikácii takýchto právnych pojmov uvádza, že takéto
pojmy vyžadujú pri ich aplikácii hodnotiace naplnenie, pričom musí dôjsť k zohľadneniu okolností



skutkového stavu konkrétnej situácie (Večeřa, M. a kol., Teória práva, Bratislava, BVŠP, 2007).
Rovnako pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať aj z jeho gramatického výkladu, pričom podľa
výkladového slovníka slovo „základný“ znamená „hlavný, najdôležitejší, východiskový, dominantný,
podstatný, tvoriaci najdôležitejšiu nevyhnutnú súčasť niečoho“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a
skutkové okolnosti prijatia napadnutého stanoviska žalovaného vyplývajúce zo žalobného návrhu, ako
aj z obsahu administratívneho spisu, súd dospel k záveru, že za základnú otázku života obce nie je
možné považovať otázku podnikateľského zámeru žalobcu.

8. V tejto súvislosti považoval správny súd za podstatné uviesť, že zákonodarca mal v prípade
stanovenia kompetencií obecnému, resp. mestskému zastupiteľstvu v ustanovení § 11 ods. 4 Zákona
o obecnom zriadení nesporne na mysli vymedzenie (stanovenie) kompetencií rozhodovať vo veciach
základných otázok života obce, t. j. v prípadoch, ktoré vzhľadom na svoj charakter, rozsah, komplexnosť
a význam môžu mať zásadný vplyv alebo dopad pre život väčšieho počtu obyvateľov obce, resp. mesta.
O takýto prípad by sa mohlo jednať (okrem prípadov uvedených expressis verbis v ust. § 11 ods.4 písm.
a/ až p/ Zákona o obecnom zriadení vtedy, ak by predmetom rozhodovania bol napr. zámer vybudovať
v obci, resp. meste skládku nebezpečného odpadu alebo stavbu väčšieho rozsahu a významu, napr.
diaľnicu, ktoré by mohli mať dopad na životné prostredie alebo ekonomiku a rozvoj obce, alebo by
sa jednalo o stavby strategického charakteru. O takýto prípad sa však v preskúmavanom prípade
nepochybne nejedná. Pokiaľ žalovaný v konaní argumentuje, že v tomto prípade sa jednalo o základnú
otázku života obce, súd dáva do pozornosti ustanovenie § 11 ods. 4 písm. c/ Zákona o obecnom zriadení,
v zmysle ktorého obecné, resp. mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce
a v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení má právomoc vydávať súhlas, záväzné stanovisko,
stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k
umiestneniu prevádzky na území obce. Žalovaný vydaním nesúhlasného stanoviska nekonal v súlade
s ustanovením § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení.

9. Okrem toho, že nesúhlasné stanovisko žalovaného, ktorému predchádzalo nesúhlasné uznesenie
Mestského zastupiteľstva Šurany, nemá oporu v žiadnej právnej norme, nakoľko žalovaný nemá
oprávnenie posudzovať z odborného hľadiska rozmiestnenie, hustotu a rozsahu poskytovania
lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach, taktiež nie je oprávnený posudzovať poskytovanie
lekárenskej starostlivosti s prihliadnutím na množstvo spotrebiteľov. Takýmto konaním žalovaný tiež
redukoval snahu konkurenčných lekární o zlepšovanie kvality poskytovaných služieb. Správny súd je
toho názoru, že vydaním nesúhlasného stanoviska žalovaného okrem iného došlo aj k diskriminácii a
obmedzovaniu hospodárskej súťaže a taktiež k zjavnej podpore ostatných podnikateľov poskytujúcich
lekárenskú starostlivosť.

10. Čo sa týka nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže, správny súd sa stotožňuje s
názorom žalobcu, že došlo k porušeniu ustanovenia § 39 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže,
keď vydanie nesúhlasného stanoviska bolo zdôvodnené dostatkom verejných lekárni v meste Šurany.
Žalobca v žalobe tiež uviedol, že žalovaný údajne nemá záujem podporovať konkurenciu pre spoločnosť
Mestská lekáreň Šurany, s.r.o., v ktorej má žalovaný väčšinový majetkový podiel. Žalovaný sa takýmto
konaním dopustil porušenia ustanovenia § 39 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže tým, že zvýhodnil
podnikateľov poskytujúcich lekárenskú starostlivosť vo verejných lekárňach na úkor žalobcu (spoločnosti
Dr. Max 123 s.r.o.). Nakoľko vydaním nesúhlasného stanoviska žalovaného žalobcovi na začatie výkonu
činnosti lekárenskej starostlivosti došlo k obmedzeniu počtu podnikateľov prevádzkujúcich poskytovanie
lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach, v konečnom dôsledku bola týmto diskriminačným
konaním obmedzená aj voľba spotrebiteľov v súvislosti s možnosťou výberu pri poskytovaní lekárenskej
starostlivosti poskytovanými jednotlivými podnikateľmi.

11. Na účely tohto zákona sa podľa § 3 písm. e) SSP rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že stanovisko žalovaného č.
PRIM/255/2018-10072-2018 z 5. apríla 2018 bolo nezákonné a priamo zasiahlo do zákonom chránených
práv žalobcu, ktorý pred podaním žaloby využil všetky právne prostriedky na ochranu svojich práv, čo
vyplýva z administratívneho spisu. Obec má síce právo posúdiť situáciu zo svojho pohľadu tak, aby
zabezpečila plnenie samosprávnych funkcií, ktoré jej prináležia, v prospech svojich obyvateľov, avšak



toto jej právo nie je absolútne neobmedzené. Môže konať len v medziach Ústavy a zákonov, a pri výkone
svojej právomoci nesmie porušovať iné právne predpisy, t. j. ani zákon o ochrane hospodárskej súťaže.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Nitre konštatoval dôvodnosť žaloby a v súlade s § 262
ods. 1 SSP zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu a zároveň zrušil stanovisko
žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 z 5. apríla 2018.

II.

13. Proti uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods.
1 písm. d/, g/ a h/ a navrhol aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu zrušil a konanie
o inom zásahu zastavil.

14. Sťažovateľ z definície iného zásahu v ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP vyvodil, že na rozdiel od opatrenia
alebo rozhodnutia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, t.j. neprebehlo pri ňom
žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom bezprostredného uplatnenia oprávnenia
orgánu na mieste samom. Ustálenou súdnou praxou sa zakotvilo, že pod iný zásah nie ej možné podradiť
rozhodnutie alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo postup orgánov činných v trestnom konaní.
Na základe toho považoval sťažovateľ uznesenie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia a odchýlenia sa od ustálenej súdnej praxe, kde podľa sťažovateľa súd v samotnom výroku
uviedol rozhodnutie č. PRIM/255/2018-10072/2018 z 05. apríla 2018, ktoré uložil žalovanému do piatich
dní odo dňa nadobudnutia rozhodnutia zrušiť.

15. Sťažovateľ namietal postup správneho súdu, ktorý bez návrhu žalobcu preskúmal v rozpore s ust.
§ 27 SSP i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy z ktorého preskúmavané
rozhodnutie vychádza.

16. Taktiež bolo sťažovateľom poukázané na to, že si súd údajne v tomto konaní nevyžiadal
administratívny spis sťažovateľa, ktorý tvorí podstatu skutkového stavu a rozhodol bez toho, že by bol
s týmto oboznámený.

17. Záverom poukázal na to, že rozhodnutie správneho súdu je nezákonné, lebo na správnom súde skôr
začalo konanie o žalobe proti opatreniu orgánu verejnej správy pod sp.zn. 11S/104/2018 a týka sa toho
istého predmetu, ako aj účastníkov konania, kde prebehlo administratívne konanie, ktorého výstupom
bolo rozhodnutie č. PRIM/255/2018-10072/2018 z 5. apríla 2018.

III.

18. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol žalobca, že sa s kasačnou sťažnosťou nestotožňuje a
navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

19. Pokiaľ ide o dôvody kasačnej sťažnosti, žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn.
1Sžfk/33/2019 z 22. augusta 2017, podľa ktorého dôvody uvedené v § 440 SSP pod písmenami f/ až
h/ a i/ sa logicky vylučujú a preto mal žalobca za to, že kumulácia dôvodov podľa § 440 písm. g/ a h/
je neprípustná.

20. Žalobca v súvislosti so sťažovateľom namietaným nesprávnym právnym posúdením veci uviedol,
že súhlasí s právnymi závermi rozhodnutia, že stanovisko je možné považovať za iný zásah orgánu
verejnej správy podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP a citoval ustanovenia, ktoré uviedol aj v žalobe.

21. K údajnému nevyžiadaniu si administratívneho spisu uviedol žalobca, že túto skutočnosť nevie
objektívne posúdiť, avšak z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že sa správny súd s administratívnym
spisom oboznámil, navyše v prípade konania o žalobe proti inému zásahu nevyplýva správnemu súdu
povinnosť vyžiadať si od orgánu verejnej správy na oboznámenie sa administratívny spis.

22. K námietke nezákonného preskúmania uznesenia mestského zastupiteľstva uviedol žalobca, že je
toho názoru, že konanie mestského zastupiteľstva nemožno subsumovať pod skôr vydané rozhodnutie
podľa ust. § 27 ods. 1 SSP. Toto uznesenie nie je podkladovým rozhodnutím pre rozhodnutie obce či



mesta podľa ust. § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, nakoľko na konanie
podľa tohto ustanovenia je príslušný starosta obce, resp. primátor mesta. Argumentáciu sťažovateľa
považoval za irelevantnú aj z dôvodu, že sa k nej správny súd vyjadruje len v rámci odôvodnenia a nie
výroku.

23. K poslednému sťažnostnému bodu týkajúcemu sa namietanej prekážky už začatej veci uviedol
žalobca, že sa síce v oboch veciach ide o tých istých účastníkov konania, ale majú odlišný predmet aj
zloženie senátu. V tejto veci v konaní o žalobe proti inému zásahu rozhodoval samosudca a v konaní
o prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci vedenom pod sp. zn. 11S/104/2018 rozhoduje
trojčlenný senát.

IV.

24. Vo vyjadrení ku vyjadreniu ku kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že sa plne pridržiava podanej
kasačnej sťažnosti a s vyjadreniami žalobcu sa nestotožňuje.

V.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že
kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na
jej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439
SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie z
dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),
kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

26. Predmetom súdneho prieskumu v kasačnom konaní bolo uznesenie správneho súdu, ktorým správny
súd o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy rozhodol tak, že zakázal žalovanému
pokračovať v inom zásahu spočívajúcom v obmedzovaní práva žalobcu na výkon podnikateľskej činnosti
vydaním nesúhlasného stanoviska č. PRIM/255/2018-10072/2018 z 5. apríla 2018 so začatím výkonu
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni v lehote 5 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia. Správny súd žalovanému uložil povinnosť zrušiť stanovisko č. PRIM/255/2018-10072/2018 z
5. apríla 2018 do 5 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Správny súd konštatoval,
že stanovisko bolo nezákonné a priamo zasiahlo do zákonom chránených práv žalobcu.

27. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia správneho súdu, závery
správneho súdu považuje za skutkovo aj právne správne a rozsudok považuje za vyčerpávajúco
odôvodnený. Vzhľadom na to, že predmetom kasačnej sťažnosti je totožné právne posúdenie, s ktorým
sa kasačný súd plne stotožňuje, plne naň odkazuje bez toho, aby opakoval dôvody tam uvedené.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal uznesenie správneho súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté
stanovisko/vyjadrenie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. Po preverení riadnosti
podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia
podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi správneho
súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd.

29. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

30. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

31. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.



32. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

33. Podľa § 262 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1
, uznesením zakáže žalovanému
pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred
zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu
v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred
zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

34. Podľa § 262 ods. 3 SSP, ak žalovaný po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje
alebo napriek uloženej povinnosti bezdôvodne neobnovil stav pred zásahom, správny súd mu i bez
návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať
stanovisko od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“),
obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré
majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

36. Podľa § 4 ods. 3 písm. d) Zákona o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje
ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko,
stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k
umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.

37. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom
obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením
sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.

38. Podľa § 13 ods. 4 písm. c/ a e/ Zákona o obecnom zriadení, starosta zastupuje obec vo vzťahu
k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám. Starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy
obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

39. Podľa § 6 ods. 5 písm. i/ zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach“), žiadosť o vydanie
povolenia musí obsahovať, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, záväzné stanovisko obce k začatiu
činnosti, ktorá je uvedená v žiadosti o vydanie povolenia.

40. Podľa § 39 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane hospodárskej súťaže“), orgány štátnej správy pri výkone štátnej
správy, obce a vyššie územné celky pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a
záujmová samospráva pri prenesenom výkone štátnej správy nesmú zjavnou podporou zvýhodňujúcou
určitého podnikateľa alebo iným spôsobom obmedzovať súťaž.

41. Podľa § 461 Správneho súdneho poriadku, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po
preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

42. Kasačný súd k námietke sťažovateľa týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia iného zásahu
uvádza, že sa s námietkou sťažovateľa nestotožňuje a nemá za to, že by vyjadrenie sťažovateľa č.
PRIM/255/2018-10072/2018 z 05. apríla 2018 nemohlo byť posudzované ako iný zásah. Zo žiadneho
označenia a ani z obsahu vyjadrenia nevyplýva, že by sa malo, tak ako to uvádza sťažovateľ jednať
o rozhodnutie. Predmetnému vyjadreniu totiž chýbajú základné náležitosti rozhodnutia podľa ust. § 47
zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Kasačný súd sa plne prikláňa k posúdeniu správneho súdu,
že nesúhlasné stanovisko/vyjadrenie nemá oporu v žiadnej právnej norme a konaním sťažovateľa došlo
aj k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Sťažovateľ nemá oprávnenie posudzovať takým to spôsobom
rozmiestnenie a hustotu lekárenskej starostlivosti s prihliadnutím na množstvo spotrebiteľov a z toho
prameniacu rentabilitu.



43. K namietanému nevyžiadaniu si administratívneho spisu správnym súdom a teda aj rozhodnutia vo
veci bez toho, aby mal správny súd k dispozícii administratívny spis sťažovateľa uvádza kasačný súd,
že sa jedná o nepravdivé tvrdenie. Správny súd urgenciou z 12. októbre 2018 (č.l. 72) opakovane vyzval
sťažovateľa aby predložil administratívny spis súvisiaci s vecou. Sťažovateľ zaslal súdu administratívny
spis, ktorý bol súdu doručený 22. októbra 2018 (č.l. 74). T.j. vyše dva mesiace pred vynesení rozhodnutia
správneho súdu. Preto námietka sťažovateľa javí ako špekulatívna a účelová.

44. Kasačný súd nebadá najmenší rozpor v konaní správneho súdu s ust. § 27 ods. 1 SSP, kedy
správny súd len okrajovo v bode 27. uznesenia konštatoval, že nesúhlasnému stanovisku sťažovateľa
predchádzalo nesúhlasné uznesenie Mestského zastupiteľstva Šurany. Z odôvodenia rozhodnutia
správneho súdu vyplýva, že predmetom bolo stanovisko sťažovateľa a nie uznesenie Mestského
zastupiteľstva. Navyše nie je zrejmé ani to, či sú kumulatívne splnené nasledovné podmienky, v prvom
rade, či z predmetného uznesenie vychádza aj napadnuté vyjadrenie, či predmetné uznesenie bolo pre
napadnuté vyjadrenie záväzné, a to nie len formálne ale najmä materiálne, a v neposlednom rade či je
preskúmateľné správnym súdom a teda či sa jedná o skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie podľa
§ 27 SSP.

45. K poslednej námietke sťažovateľa, že sa na správnom súde skôr začalo konanie o žalobe proti
opatreniu orgánu verejnej správy pod sp.zn. 11S/104/2018 a týka sa toho istého predmetu, ako aj
účastníkov konania, uvádza kasačný súd, že si dopytom od správneho súdu vyžiadal rozhodnutie vo
veci č.k. 11S/104/2018-260 z 31. júla 2019, ktorým správny súd postupom podľa § 98 ods. 1, písm. a/
SSP odmietol žalobu proti rozhodnutiu-opatreniu žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 z 5. apríla
2018 z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej. Aj z uvedeného dôvodu kasačný súd pristúpil k
prieskumu kasačnej sťažnosti a o veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

46. Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku
správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd
konštatuje, že dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti nezistil.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené a na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie
napadnutého rozsudku správneho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný kasačnú
sťažnosť sťažovateľa v zmysle ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

48. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods.
1 SSP, § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal,
preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo
na úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti
rozsudku správny súd samostatným uznesením.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednohlasne (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s §
139 ods. 4 SSP).

49. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.