{"guid": "406ee7c7-b8c4-448e-87e1-78b7f4d43c3e:783fa9ce-13e6-4573-9fd0-70267578d028", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3117010940.1", "spisova_znacka": "3Tdo/22/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/22/2020 z 7. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 7. apríla 2020, sp. zn. 3Tdo/22/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:3117010940.1", "identifikacne_cislo": "3117010940", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2020-04-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/783fa9ce-13e6-4573-9fd0-70267578d028", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3117010940.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3117010940.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3117010940.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/22/2020\n3117010940\n07. 04. 2020\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2020:3117010940.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr.\nJany Serbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej PhD., LL.M na neverejnom zasadnutí konanom 7. apríla 2020\nv Bratislave, v trestnej veci obvineného G. D. o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v\nTrenčíne, sp. zn. 23To/97/2017 z 27. septembra 2017, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. D. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/96/2017 z 8. augusta 2017 bol obv. G. D. uznaný za\nvinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),\nods. 2 písm. a) Trestného zákona, pre skutok, že\n- v doposiaľ presne nezistený čas, na doposiaľ nezistených miestach, od doposiaľ nestotožnených\nosôb, neoprávnene zadovážil psychotropné látky a následne od presne nezistenej doby do 09:55 hod.\ndňa 06.03.2017 v izbe číslo X, v ubytovni na L. Z.. XX v F., neoprávnene držal jednu striekačku,\nktorá obsahovala 1043 mg bieleho kryštalického materiálu s obsahom metamfetamínu s prímesou\nmetylsulfonylmetánu (MSM) s priemernou koncentráciou 49,9% hmotnostného (vyjadrené ako voľná\nbáza), pričom uvedené množstvo bieleho kryštalického materiálu obsahujúceho 520 mg absolútneho\nmetamfetamínu vo forme bázy, predstavuje minimálne 13 bežných jednotlivých dávok drogy; papierovú\nskladačku, ktorá obsahovala 74 mg bieleho kryštalického materiálu s obsahom metamfetamínu s\nprímesou metylsulfonylmetánu (MSM) s priemernou koncentráciou 46,9% hmotnostného (vyjadrené\nako voľná báza), pričom uvedené množstvo bieleho kryštalického materiálu obsahujúceho 35 mg\nabsolútneho metamfetamínu vo forme bázy, predstavuje 1 bežnú jednotlivú dávku drogy; papierovú\nskladačku, ktorá obsahovala 70 mg bieleho kryštalického materiálu s obsahom metamfetamínu s\nprímesou metylsulfonylmetánu (MSM) s priemernou koncentráciou 49,4% hmotnostného (vyjadrené\nako voľná báza), pričom uvedené množstvo bieleho kryštalického materiálu obsahujúceho 35 mg\nabsolútneho metamfetamínu vo forme bázy, predstavuje 1 bežnú jednotlivú dávku drogy; sušené konope\nzabalené v alobale s hmotnosťou 63 mg a s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 9,2% hmotnostného,\npričom uvedené množstvo konope s hmotnosťou 63 mg, s koncentráciou 9,2 % hmotnostného THC,\nobsahujúce 6 mg THC, predstavuje 1 jednotlivú dávku drogy s nižším obsahom účinnej látky, pričom\nuvedené látky sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o\nomamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do 11. skupiny\npsychotropných látok a tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že už bol dňa 18.04.2002 rozsudkom\nOkresného súdu Piešťany pod sp. zn. 2T/23/02 za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky,\npsychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 odsek 1 písmeno b), písmeno\nd) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 odsúdený, a dňa 07.07.2008 bol rozsudkom Okresného\nsúdu Trenčín pod sp. zn. 8T/l75/2008 za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 20 Trestného\n\nzákona k § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona,\ns poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona odsúdený.\nZa to mu bol uložený podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 6, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m) Trestného\nzákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48\nods. 3 písm. b) Trestného zákona bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu\nodňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Okresný súd zároveň obvinenému uložil podľa § 76\nods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky.\nOkresný súd takto rozhodol po tom, ako na hlavnom pojednávaní (č. l. 160) obvinený G. D. urobil\nvyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný a súd uznesením (č. l.\n160) prijal vyhlásenie obvineného o priznaní viny. Procesným dôsledkom uvedeného postupu bolo\nnevykonanie dokazovania vo vzťahu k výroku o vine (§ 257 ods. 8 Trestného poriadku) a okamžité\nnadobudnutie právoplatnosti vyhláseného rozsudku vo výroku o vine, a tak i nemožnosť napadnúť tento\nvýrok odvolaním.\nProti tomuto rozsudku okresného súdu podali odvolanie obvinený (č. l. 191 - 194) i prokurátor (č. l. 174\n- 177). Krajský súd v Trenčíne o podaných odvolaniach rozhodol rozsudkom pod sp. zn. 23To/97/2017\nz 27. septembra 2017 (č. l. 197 - 198) tak, že:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu\nTrenčín, sp. zn. 3T/96/2017 z 8. augusta 2017 vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom dohľade.\nKrajský súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvineného G. D., pri nezmenenom výroku\no vine, odsúdil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona,\nza použitia § 38 ods. 6 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam\nna trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 9 (deväť) mesiacov. Krajský súd menovaného\npodľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon\ntrestu s maximálnym stupňom stráženia a podľa § 76 ods. 1 s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného\nzákona obvinenému uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Krajský súd zároveň vyslovil, že odvolanie\nprokurátora sa na toto rozhodnutie odkazuje.\nObvinený G. D. podal proti označenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne v poradí už druhé\ndovolanie (prvé z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, o ktorom rozhodol najvyšší\nsúd uznesením sp. zn. 3Tdo/9/2019 z 15. mája 2019 - č. l. 252 - 256) tak, že ho odmietol postupom\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku) z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného zákona\n(č. l. 275, 284 - 285) a navrhol, aby najvyšší súd zrušil „uznesenie\" Krajského súdu v Trenčíne, sp.\nzn. 23To/97/2017 z 27. septembra 2017 a rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/96/2017 z 8.\naugusta 2017, vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech a prikázal okresnému súdu, aby vo veci\nznova konal, a to z nasledovných dôvodov:\n„Podávam ako ustanovený obhajca odsúdeného (v mene odsúdeného) G. D., nar. XX.X.XXXX, v\nsúlade s § 373 ods. 1 TP dovolanie proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa\n8.8.2017, sp. zn. 3T/96/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.9.2017,\nsp. zn. 23To/97/2017 a to proti výroku o vine z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, teda z dôvodu, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Je pravdou, že\nsom sa k stíhanému skutku priznal, resp. vyhlásil som, že sa cítim byť vinný z jeho spáchania. Na\ndruhej strane treba jednoznačne povedať, že od začiatku trestného stíhania som tvrdil, že predmetné\ndrogy boli určené výlučne pre moju vlastnú potrebu. Od počiatku muselo byť OČTK a tiež súdu zrejmé,\nže som dlhoročným konzumentom drog. Bolo to zrejmé z odpisu z registra trestov, ktoré si OČTK\npovinne zadovažujú, v spojení so zadováženými predchádzajúcim odsudzujúcimi rozsudkami. Uvedené\nrozsudku sú nakoniec uvedené v samotnom stíhanom skutku, boli teda súčasťou skutku (skutkové\nvety), pre ktorý som bol stíhaný. Neskôr som na túto skutočnosť (moje dlhoročné užívanie drog) začal\nsám v rámci trestného stíhania vehementne poukazovať. S ohľadom na hraničné hodnoty zisteného\nmnožstva drogy (hraničné v zmysle kritérií nastavených na právne posúdenie podľa § 171 TZ verzus\n§ 172 TZ), malo napriek tomu môjmu „priznaniu\" prísť k ustanoveniu znalca, ktorý by individuálne\nvo vzťahu ku mne, s prihliadnutím na moju anamnézu a moje fyzické dispozície posúdil, čo je pre\nmňa bežnou (obvyklou) jednorazovou dávkou drogy. OČTK, resp. súd mali takto konať a príslušného\nznalca ustanoviť napriek môjmu priznaniu. Priznanie za žiadnych okolností nezbavuje OČTK a súd\n\npostpvať v zmysle zásady náležitého zistenia skutkového stavu vyjadrenej v ust. § 2 ods. 10 TP. Právo\nna obhajobu, úroveň jeho legislatívneho vyjadrenia, ale aj praktickej realizácie, má pre trestný proces\nrozhodujúci význam. Akékoľvek porušovanie právo na obhajobu je v trestnom konaní demokratického\nštátu neprípustné. Toto právo pritom nie je právom zločinca, ktorý ho využíva a zneužíva preto, aby sa\nvyhol trestnému konaniu alebo trestu, ako sa niekedy nesprávne interpretuje, ale právom občana, ktoré\nmu zaručuje rešpektovanie jeho osobnosti, jeho základných práv, zabezpečuje mu, aby sa okolnosti a\ndôkazy svedčiace proti nemu zisťovali výlučne zákonným spôsobom, aby k zásahom do jeho základných\npráv a slobôd dochádzalo len v nevyhnutnej miere a v neposlednom rade, aby sa náležite objasnili\nskutočnosti svedčiace v jeho prospech, resp. aby sa v tomto smere zabezpečili dôkazy. Je teda zrejmé,\nže nie je možné právo na obhajobu vnímať izolovane od ostatných základných zásad trestného konania.\nPre jeho pochopenie a reálne uplatňovanie je potrebné (a priam nevyhnutné) vykladať a uplatňovať ho\nvo svetle všetkých ostatných základných zásad trestného konania, najmä zásady stíhania zo zákonných\ndôvodov a zákonným spôsobom (§ 2 ods. 1 TP), zásady zdržanlivosti (§ 2 ods. 2 TP), zásady prezumpcie\nneviny (§ 2 ods. 4 TP), zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 TP), zásady náležitého\nzistenia skutkového stavu (§ 2 ods. 10 TP), či zásady rovnosti strán, prípadne zásady kontradiktórnosti\nkonania (§ 2 ods. 14, ods. 18 TP). Právo na obhajobu v jeho najzákladnejšej podobe teda znamená\nnevyhnutnosť zabezpečiť práva obvineného tak, aby v konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti\nsvedčiace v prospech obvineného. Jednoducho povedané, má právo na obhajobu viesť k tomu, aby\nna jednej strane nebola odsúdená nevinná osoba a na druhej strane, aby páchal bol odsúdený iba za\nto, čo skutočne spáchal. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že v konaní bolo porušené moje\nprávo na obhajobu a to nezadovážením/nevykonaním dôkazu, ktorý by s ohľadom na zistené skutočnosti\nmohol svedčiť v môj prospech. Keďže rozdiel medzi trestnou sadzbou ustanovenou v § 172 ods. 2 TP a\ntrestnou sadzbou ustanovenou v § 171 ods. 2 TP, kde nemožno vylúčiť, že v takejto kvalifikácii skutku,\nby opomenutý dôkaz - znalecký posudok mohol svedčať, je diametrálny, je zrejmé, že právo na obhajobu\nbolo porušené zásadným spôsobom. Právo na obhajobu nemožno vnímať len v tom zmysle, že som mal\nk dispozícii obhajcu a že som OČTK, či súdom náležite poučený, čom som potvrdil svojím podpisom.\nTakéto reštriktívne chápanie práva na obhajobu, by bolo v rozpore s jej skutočným účelom. Mám preto\njednoznačne za to, že dôvod dovolania je naplnený\".\nK dovolaniu sa vyjadril prokurátor v podstate nasledovne:\n„V prejednávanej trestnej veci totiž nie sú naplnené podmienky na podanie dovolania, pretože\npredchádzajúce dovolanie odsúdeného, podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Jána Kanabu ml.\ndňa 10.12.2018, bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Tdo/9/2019 zo dňa\n15. mája 2019 v zmysle § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuté. V zmysle § 372 ods. 2 Trestného\nporiadku, v znení účinnom od 1. septembra 2011 (s poukazom na ustanovenie § 567 ods. 2 Trestného\nporiadku ten, koho dovolanie bolo zamietnuté, nemôže v tej istej veci podať ďalšie dovolanie; obvinený\na osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku nemôžu podať dovolanie ani vtedy, ak už bolo\nzamietnuté dovolanie podané v prospech obvineného. Ustanovenie § 372 ods. 2 Trestného poriadku,\nv znení účinnom od 1. septembra 2011 sa per analogiam použije teda aj vtedy, ak predchádzajúce\ndovolanie v tej istej veci bolo odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. V takom prípade\ndovolací súd ďalšie dovolanie odmietne podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku. Dovolacie dôvody\nprezentované obhajobou, napriek ich označeniu, nepochybne nespočívajú v namietaní zásadného\nporušenia práva obvineného na obhajobu, ale v namietaní posudzovania dôkazov, správnosti a úplnosti\nzisteného skutku a v jeho hodnotení Okresným a Krajským súdom Trenčín. Posudzovanie týchto otázok\nv zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, nakoľko ide posudzovanie správnosti a úplnosti\nzisteného skutku, nepatrí do kompetencie dovolacieho súdu, pretože tento nemôže skúmať a meniť\nskutkové zistenia, ku ktorým dospel odvolací súd. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky na neverejnom zasadnutí, podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku, dovolanie\nodsúdeného G. D. odmietol\".\n+++\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie je\nprípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369\nods. 2 písm. b) Trestného poriadku), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku),\nna mieste kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku),\nobsahuje odôvodnenie (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že nie je možné\n\no dovolaní rozhodnúť v súlade s návrhom obvineného, pretože je zrejmé, že nebol splnený dôvod\ndovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\nNajvyšší súd poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dovolacími\ndôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie\nprávnych dôvodov dovolania uvedených v ňom, v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska\nich hodnotenia (R 120/2012 - I.).\nPodľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlási, že je vinný\nzo spáchania skutku, alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobí vyhlásenie podľa\nods. 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g),\npísm. h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu\nnenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku.\nZ citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že\n- odvolanie i dovolanie je možné podať len proti výroku o treste, výroku o náhrade škody, či výroku o\nochrannom opatrení,\n- dovolanie je možné podať aj proti výroku o vine, ale len podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\n(viď. § 257 ods. 5 Trestného poriadku),\n- ak odvolanie proti výroku o treste, výroku o náhrade škody, či výroku o ochrannom opatrení nepodal\nobvinený a ani prokurátor, tak dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (nie z iného\ndôvodu) proti výroku o vine, ktorý bol vyhlásený pri postupe podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku,\nmôže podať na podnet len minister spravodlivosti Slovenskej republiky (obmedzenia uvedené v ust. §\n369 ods. 2 Trestného poriadku a v § 372 ods. 1 Trestného poriadku platia bezvýhradne - R 12/2017),\n- ak obvinený podal odvolanie proti výroku o treste, alebo ak odvolanie proti výroku o treste podal\nprokurátor a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného (§ 372 Trestného poriadku), môže\nobvinený podať dovolanie proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa pre „nespokojnosť\" s rozhodnutím\nsúdu vo výroku o treste, resp. aj pre „nespokojnosť\" s výrokom o vine, ale len podľa § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku (primerane III. ÚS 347/2018).\nAko je vidieť, žiadny zo subjektov oprávnených podať dovolanie (§ 369 Trestného poriadku) nie je za\nžiadnych okolností oprávnený podať dovolanie proti výroku o vine rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí\nvyhlásenia obvineného o priznaní viny podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku z dovolacích dôvodov\npodľa § 371 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm. h), písm. i), písm. j),\npísm. k), písm. l), písm. m), písm. n) Trestného poriadku. Jediný prípustný dôvod dovolania proti vyššie\noznačenému rozhodnutiu (výroku o vine, po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny) je podľa §\n371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a to len v prípadoch uvedených vyššie a spôsobom uvedeným\ntiež vyššie.\nV predmetnej veci podal obvinený dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktoré však\nneodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim tomuto dovolaciemu dôvodu.\nNajvyšší súd poznamenáva, že obv. G. D. priznal vinu. Tým, že okresný súd rozhodol o prijatí vyhlásenia\nmenovaného o priznaní viny, sa výrok o vine stal ihneď právoplatným. V ďalšom konaní okresný ani\nkrajský súd nevykonali žiadne dôkazy vo vzťahu k výroku o vine týkajúcom sa obv. D., a preto argumenty\nobvineného v dovolaní o porušení práva na obhajobu tým, že nebol zadovážený a vykonaný dôkaz znalecké skúmanie jeho závislosti na omamných látkach, nemôžu obstáť.\nObžalovaný si stále neuvedomuje, že bol to práve on, kto priznal vinu a že len a len v dôsledku takéhoto\njeho vyjadrenia sa vo veci nevykonali žiadne dôkazy v súvislosti s výrokom o vine.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nZásada práva na obhajobu vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv\na záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného\n\nvýkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne\nzabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo\nsvojej podstate jej realizácia v čo najširšej miere je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné\nkonanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj\nzo záujmu štátu na zistenie pravdy. Právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby,\nktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno\nho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi záujmami, ktoré sú predmetom\nústavnej ochrany.\nZásada práva na obhajobu obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného:\n- právo obhajovať sa osobne, alebo\n- právo obhajovať sa za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\n- právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú\nto záujmy spravodlivosti.\nKonštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného\na jeho obhajcu, a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie\nkaždého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú\njednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania.\nPrípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení\nobvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku.\nZo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným\nspôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie\npráva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli\nsplnené dôvody povinnej obhajoby. Takáto situácia v predmetnej veci nenastala.\nDovolacie argumenty obvineného spočívajúce v poukázaní na „nevykonanie dôkazu, ktorý by mohol\nsvedčiť v jeho prospech\" nemôže najvyšší sud akceptovať, pretože obvinený sa sám z vlastnej\nvôle, nepochybne po zrelej úvahe a zvážení taktiky ďalšej obhajoby, vzdal (priznaním viny) práva na\nkontradiktórny proces a preto sa dôkazy vo vzťahu k jeho vine nevykonávali. So zreteľom na to nemôže\nobvinený očakávať od dovolacieho súdu kompletné vysvetlenia a právne úvahy k tomu, čo by bolo (aká\nby bola právna kvalifikácia jeho konania), ak by sa vykonalo dokazovanie v rozsahu, ktorý navrhuje.\nNajvyššiemu súdu nedá, a aj napriek uvedenému v predchádzajúcom odseku dáva obvinenému do\npozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/23/2017 z 26. júla 2017, v\nktorom vyslovil:\nObvykle jednorazovou dávkou na použitie v zmysle § 135 Trestného zákona sa rozumie dávka drogy,\nktorá sa bežne konzumuje pri jednom použití a hmotnostne zodpovedá dávke bežne predávanej\n(kupovanej) na jedno použitie. Takto určená obvykle jednorazová dávka na použitie musí obsahovať\nminimálne také množstvo účinnej látky, ktoré je spôsobilé ovplyvniť psychiku jedinca či už v zmysle\nútlmu alebo excitácie. Pojem „obvykle\" nemožno vykladať subjektívne vo vzťahu ku konkrétnemu\nkonzumentovi drogy, ale všeobecne vo vzťahu ku konkrétnej droge.\nSkutkové ustálenie počtu obvykle jednorazovej dávky na použitie a určenie množstva drogy, ktoré tvorí\nobvykle jednorazovú dávku na použitie, je právnou otázkou a právnym záverom, ktorý v zmysle § 145\nods. 1 druhá veta Trestného zákona nie je oprávnený riešiť a vyslovovať Kriminalistický a expertízny\nústav Policajného zboru v postavení znaleckého ústavu. Riešenie právnych otázok a vyslovovanie\nprávnych záverov patrí do výlučnej kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a súdu.\nV zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona je trestné neoprávnené prechovávanie akéhokoľvek množstva\nomamnej látky alebo psychotropnej látky a to aj v množstve menšom ako je jedna obvykle jednorazová\ndávka na použitie, ak s ohľadom na toto množstvo drogy a jej účinok možno vysloviť, že ide o návykovú\nlátku v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona. Beztrestnosti sa môže páchateľ domáhať len z dôvodu\n\nnenaplnenia materiálneho korektívu stíhaného prečinu, nie však preto, že prechovával menšie množstvo\ndrogy, aké zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke na použitie.\nOkrem toho najvyšší súd odkazuje aj na R 87/2015, R 22/2019, z ktorých judikátov je zrejmé, že znalecké\nzisťovanie subjektívnej závislosti páchateľa na omamných látkach (čoho sa domáha obvinený D.) nie je\nopodstatnené ani v jeho veci a ani všeobecne.\nZ uvedeného je zrejmé, že žiadny dovolací argument obvineného nenapĺňa dovolací dôvod podľa §\n371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ani iný) a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23To/97/2017", "guid": "dae8cdf4-2dbe-4550-b5b3-b22d08a4d912:8e78e9a9-dcde-4371-8fee-51f25bbff7c8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:beaf48bd-9aed-4511-9269-7c4f795c65c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.347.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 347/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 347/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.347.2018.2"}], "citovane_v": []}