{"guid": "a9c4297f-9a39-4f70-b86d-e1f64e6feca8:af0c6855-c832-4ba2-904d-0042a05bbf83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2511206604.1", "spisova_znacka": "8Cdo/235/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/235/2019 z 14. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. októbra 2020, sp. zn. 8Cdo/235/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2511206604.1", "identifikacne_cislo": "2511206604", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "sudca_id": 386, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vesela-386", "datum_vydania": "2020-10-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af0c6855-c832-4ba2-904d-0042a05bbf83", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2511206604.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2511206604.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2511206604.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/235/2019\n2511206604\n14. 10. 2020\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2020:2511206604.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. Ž., bývajúcej v A., R. X, zastúpenej advokátom\nJUDr. Matúšom Hríbom, so sídlom v Bardejove, Na hradbách 5, proti žalovanému MERK REALITY,\na. s., so sídlom v Bratislave, Gorkého 8-12, IČO: 35 787 198, zastúpenému Advokátskou kanceláriou\nMelničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, IČO: 36 860 891,v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát Mgr. Stanislav Melničák, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, ktorý bol\nvedený na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3C/104/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave z 10. decembra 2018 sp. zn. 23Co/10/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Piešťany rozsudkom z 5. septembra 2017, č. k. 3C/104/2011-313 (I.) žalovanému uložil\npovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 333,33 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 4. decembra\n2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, (II.) žalobu vo zvyšnej časti zamietol a (III.)\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 66,66 %. V odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobu domáhala zaplatenia sumy 2000 eur, nakoľko v hoteli,\nktorý prevádzkuje žalovaný jej bol spôsobený úraz, ktorá pozostávala zo sumy 500 eur ako polovice\nsumy, ktorú zaplatila žalobkyňa za poukazy pre tri osoby (zaplatená vo výške 1.072 eur), zo sumy\n1.000 eur titulom ušlého zisku a sumy 500 eur titulom bolestného a výdavkov za lieky a cestovného k\nlekárom, s tým, že z tejto sumy 500 eur časť vo výške 76,66 eur tvorila hotové výdavky žalobkyne ako\nnáklady spojené s liečením. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala\nlen svoj nárok na bolestné, na hotové výdavky za lieky a cestovné k lekárom, pričom pre čiastočné\nspoluzavinenie samotnej žalobkyne jej nárok priznal v 2/3 a vo zvyšku ho zamietol ako nedôvodný. Nárok\nna zaplatenie ušlého zisku a vrátenia časti zaplateného pobytu pre tri osoby žalobkyňa nepreukázala.\n2. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 10. decembra 2018 sp. zn. 23Co/10/2018 potvrdil odvolaním\nžalobkyne a žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 66,66 % s tým, že o ich výške rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. nepriznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania. Odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny\n(§ 387 ods. 2 CSP), pričom na zvýraznenie správnosti ho doplnil, vysporiadajúc sa aj s podstatnými\nodvolacími námietkami žalobkyne. Odvolací súd mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno\nohľadne jej nároku na zaplatenie ušlého zisku a vrátenia časti zaplateného pobytu pre tri osoby. Z\nvykonaného dokazovania bolo preukázané, sumu 1.000 eur si žalobkyňa uplatnila ako ušlý zisk za prácu\nza obdobie 5 mesiacov roku 2011, pričom najprv tvrdila, že od januára 2011 mala vykonávať prácu\nako fyzioterapeut pre Agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti s odmenou 200 eur mesačne,\nneskôr uviedla, že mala s pani Q. spolupracovať ako asistentka a mala vybavovať rehabilitáciu\n\npacientov, resp. ako fyzioterapeutka v rámci pracovného pomeru, čo preukazovala potvrdeniami H. Q.\nzo dňa 8. decembra 2013, podľa ktorých mala od 2. januára 2011 do konca roka 2011 pracovať pre\nmenovanú ako asistentka s odmenou 200 eur mesačne. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom\nsúdu prvej inštancie, že tvrdenia žalobkyne boli nepresné a nepresvedčivé rovnako ako potvrdenia H.\nQ. (dodatočne urobené pre účely konania), žalobkyňa pre ňu pred úrazom nepracovala, k H. Q. (z\nobsahu spisu vyplýva, že zomrela) nepreukázala, či pracovala ako živnostník, alebo právnická osoba, čo\nbolo predmetom jej podnikateľskej činnosti. Rovnako žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi\nvznikom škody a škodovou udalosťou, t. j. že sa u menovanej podnikateľky nezamestnala výlučne z\ndôvodu úrazu. To, že pani Q. bola aj reálne schopná zamestnať žalobkyňu, nemožno rovnako považovať\nza preukázanú príčinnú súvislosť. Žalobkyňa počas konania nepreukázala predloženou faktúrou, že by\nniektorú zo služieb či už ona osobne alebo jej rodinní príslušníci nevyužili, alebo neabsolvovali niektorú\nzo zaplatených procedúr. Naopak žalovaný preukázal súdu, že žalobkyni a jej rodinným príslušníkom\nboli poskytnuté služby v takom rozsahu, ako ich mali zaplatené.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s odôvodnením, že súdy jej nesprávnym\nprocesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Podľa žalobkyne súd u nej neuplatnil\nochranu slabšej strany a nevykonal výsluch pani Q., pokiaľ považoval jej výpoveď a potvrdenie za\nrozporné, a manželov X., ktorý by ozrejmili čerpanie pobytu. Okrem toho namietala nesprávne právne\nposúdenie veci spoluzodpovednosti žalobkyne ako aj v stanovení miery jej zavinenia. Žalobkyňa tiež\n„má za to, že z hľadiska právneho posúdenia ide o vec, ktorá nebola v praxi dovolacieho súdu riešená\nresp. bola riešená rozdielne (v časti náhrady trov konania), čím sú na strane žalobkyne dané dovolacie\ndôvody podľa ust. § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.“\n4. Žalovaný sa k dovolaniu vyjadril tak, že ho nemožno považovať za dôvodné.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 443 CSP), súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne\ntreba odmietnuť.\n6. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n8. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03).\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n\n10. Žalobkyňa v súvislosti s touto vadou namietala, že i keď bola slabšou stranou v spore, súd\nnevykonal dôkaz výsluchom vyššie uvedených svedkov. Dovolací súd uvádza, že nemôže v dovolacom\nkonaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie (§ 442 CSP), v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\nsúdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.)\na či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom\nomyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo\ndôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom\nspore nezistil. Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu aj samotného dovolania vyplýva, že pani Q. už\nnežije a využitie zaplatených služieb hotela mal súd dostatočne preukázané. Súdy podrobne opísali, aké\ndôkazy vykonali, ako ich jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotili, a to s prihliadnutím na všetko,\nčo počas konania vyšlo najavo, a z odôvodnenia ich rozhodnutí je zrejmé, že takto zistený skutkový\nstav považovali za dostatočný pre meritórne rozhodnutie. Žalobkyňa preto neopodstatnene namieta, že\nuvedeným postupom došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n11. Žalobkyňa prípustnosť dovolania („v časti náhrady trov konania“) vyvodzuje aj z § 421 ods. 1 písm.\na/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, resp. aj z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená.\n12. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce\nniektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne\nodôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §\n432 až § 435 CSP.\n13. Ustanovenie § 432 ods. 2 CSP uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto\nustanovenia vymedziť. Uvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 CSP zakladajúcim\nprípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ\nje povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n14. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie\nzaložiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom\nprípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej\notázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych\notázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne\nneprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku (pozri napr. rozhodnutia\ndovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017). Treba zdôrazniť, že úlohou\ndovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.\n15. Žalobkyňa v danom prípade túto (procesnú) povinnosť nesplnila. V dovolaní vytkla odvolaciemu súdu\ncelý rad nesprávností, namietala, že jeho rozhodnutie nie je podložené náležitým zistením skutkových\n\nokolností významných pre správne právne posúdenie veci, kritizovala správnosť jeho právnych úvah a\nzáverov, ničím však nevysvetlila, riešenie ktorej právnej otázky, dovolacím súdom dosiaľ inak riešenej,\nbola založená prípustnosť jeho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/, resp. b/ CSP. Naostatok\ntreba poznamenať, že súčasná existencia všetkých predpokladov prípustnosti dovolania vyvodzovaná\nžalobkyňou z § 421 ods. 1 písm. a/ aj b/ CSP sa bez ďalšieho z povahy veci vylučuje.\n16. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti\njeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému,\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP.\n17. V prejednávanej veci žalobkyňa v dovolaní spôsobom zodpovedajúcim vyššie uvedeným kritériám\n(vyplývajúcim z § 432 až § 435 CSP) neuviedla, z čoho vyvodzuje jeho prípustnosť a dovolacie dôvody\nnevymedzila tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia.\n18. Naostatok, ak žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovení § 421 ods. 1 CSP „v časti\nnáhrady trov konania“, dovolací súd pripomína, že podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch\nuvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §\n357 písm. a/ až n/, teda i proti uzneseniu o nároku na náhradu trov konania (§ 357 písm. m/ CSP).\n19. Dovolací súd považuje za potrebné na záver svojich úvah, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o odmietnutí\ndovolania, poznamenať, že prípustnosť dovolania sa v novej právnej úprave v porovnaní s úpravou\núčinnou do 30. júna 2016 zásadným spôsobom zmenila. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 nanovo\na v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odlišne (prísnejšie) formuluje náležitosti dovolania. Dovolacie\nkonanie má od účinnosti Civilného sporového poriadku povahu typického „advokátskeho procesu“.\nDovolateľ nielenže musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ale aj samotné dovolanie, a\naj iné podania v dovolacom konaní, musia byť spísané advokátom. Spracovaniu dovolania a celkovej\nkvalite zastupovania dovolateľa musí advokát nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces\nje v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z\nhľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je totižto kardinálne správne vymedzenie dovolacích dôvodov\nspôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\n20. Najvyšší súd dospel preto k záveru, že dovolanie žalobkyne v časti namietajúcej vady tzv.\nzmätočnosti je potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c/ CSP, resp. v časti namietajúcej nesprávne\nprávne posúdenie veci podľa § 447 písm. f/ CSP.\n21. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému najvyšší súd priznal náhradu trov dovolacieho konania\nvoči žalobkyni v celom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods.\n2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Co/10/2018", "guid": "1859cf98-3bf8-44da-b929-54c08540aa9f:7fa74400-911d-41f0-9112-6177eac480cc", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "857679cc-2ccd-4d15-9c96-f01a7f297eba:5b0a0fbb-cfb8-40a6-99df-7442f4ff827f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1", "spisova_znacka": "3Cdo/94/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/94/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1"}], "citovane_v": [{"guid": "a9c4297f-9a39-4f70-b86d-e1f64e6feca8:44798e79-c9b8-4f93-a568-5bf03e05131f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2511206604.1", "spisova_znacka": "8Cdo/235/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/235/2019 z 13. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2511206604.1"}]}