Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4XObdo/71/2020 z 29. 9. 2020 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2020, sp. zn. 4XObdo/71/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:2113203740.1 Najvyšší súd | 4XObdo/71/2020 | ECLI:SK:NSSR:2020:2113203740.1 | 2020-09-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 447 CSP, § 451 ods. 3 CSP, § 453 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63456692-491b-4a42-ac26-18e8e0826a65 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2113203740.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4XObdo/71/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203740
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Mederová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2113203740.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/78/2013,
na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/455/2015-149 zo dňa 15.
12. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 24Co/455/2015-149
zo dňa 15. 12. 2015, potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 19C/78/2013-84
z 05. 11. 2014, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur za podané
odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.,
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 21. 01. 2016.

2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, tvrdiac, že súdy jej odňali možnosť
konať pred súdom [§ 241 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v spojení
s § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.]. Odvolaciemu súdu vytkla prekvapivosť jeho rozhodnutia, ktorá mala
byť daná tým, že dovolaním napadnuté uznesenie popiera doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a je v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch a ústavnou úpravou v čl.
59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhla uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu
prvej inštancie zrušiť.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu,
konajúca zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., preskúmal vec a dospel k
záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle
prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť
dovolania posudzoval podľa § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p..



5. Najvyšší súd na odôvodnenie svojho záveru v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p., stručne uvádza, že
v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou, pričom v
týchto konaniach bola podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania. Ako príklad
dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2014, 3Cdo/180/2014,
4Cdo/266/2014, 6Cdo/221/2014, 6Cdo/253/2014, 6Cdo/278/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/398/2014 a
8Cdo/220/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v
celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

6. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne smerujúce proti uzneseniu
odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p., ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa
zaoberal dôvodnosťou dovolania.

7. O trovách konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 255 ods. 1 C. s.
p., pričom žalovanej, ktorá bola v dovolacom konaní úspešná, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko
jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 veta druhá C. s. p. a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.