{"guid": "e2af68c1-fbb9-4357-a954-148de5b04af6:a8fe5d99-6262-49f6-bf9e-c8142157c26e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2111207482.1", "spisova_znacka": "6Cdo/57/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/57/2019 z 16. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2020, sp. zn. 6Cdo/57/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2111207482.1", "identifikacne_cislo": "2111207482", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2020-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8fe5d99-6262-49f6-bf9e-c8142157c26e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2111207482.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2111207482.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2111207482.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/57/2019\n2111207482\n16. 12. 2020\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2020:2111207482.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ J. H., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v O., K. XX/X,\nW. W., 2/ S. H., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v O., K. XX/X, W. W., 3/ maloletého S. H., nar. XX.X.XXXX,\nbývajúceho v O., K. XX/X, W. W., zastúpeného žalobcami 1/ a 2/, všetci zastúpení Mgr. Marekom\nParom, advokátom so sídlom v Bratislave, Gagarinova 10A, proti žalovaným 1/ W. R., nar. X.X.XXXX,\nbývajúcemu v T., S. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Andreou Vladárovou, advokátkou so sídlom v Žiline,\nVeľká okružná 17, 2/ Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4,\nIČO: 00 151 700, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenom na Okresnom súde Trnava pod\nsp. zn. 21C/15/2011, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. apríla 2018\nsp. zn. 9Co/130/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej\nbude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. októbra 2016 sp. zn.\n21C/15/2011 prvým výrokom uložil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 8.000 eur, žalobcovi 2/\nsumu 4.000 eur a žalobcovi 3/ sumu 7.000 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň\nvyslovil, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. Druhým výrokom\nvo zvyšku žalobu zamietol. Tretím, štvrtým a piatym výrokom rozhodol o náhrade trov konania medzi\nstranami sporu, šiestym výrokom o trovách konania štátu a siedmym výrokom o povinnosti žalovanej\n2/ zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh. Vychádzal zo zistení, že žalobcovia 1/ a 2/ zverili ich\nmaloletú dcéru R. (v tom čase vo veku 5 rokov) do opatery starej matky K. C., že dňa 17.8.2008 o\n12.20 hod. v Bratislave na Bajkalskej ulici došlo k dopravnej nehode, keď stará matka vstúpila spolu s\nmaloletou do vozovky, po ktorej išlo motorové vozidlo zn. AUDI A4 EVČ: T. XXX A. riadené žalovaným\n1/, že uvedené motorové vozidlo prednou časťou narazilo do chodkýň a že obe chodkyne následkom\nzranení na mieste podľahli. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že v prvom rade\ntechnickou príčinou dopravnej nehody bolo nesprávne konanie chodkyne K. C., avšak na druhej strane\nžalovaný 1/ mohol nehode zabrániť správnou technikou jazdy, a to včasným intenzívnym brzdením.\nDospel preto k záveru o miere spoluzavinenia žalovaného 1/ a nebohej chodkyne K. C. na dopravnej\nnehode u každého v rozsahu 50 %. K vecnej pasívnej legitimácii žalovaných v súlade s právnym názorom\nvysloveným krajským súdom v jeho zrušujúcom uznesení uviedol, že pasívne legitimovaný v spore\nje nielen žalovaný 1/, ale aj žalovaná 2/. V dôsledku úmrtia maloletej dcéry žalobcov 1/ a 2/, resp.\nsúrodenca maloletého žalobcu 3/ nepochybne došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov 1/, 2/ a\n3/ (práva na súkromný a rodinný život) v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rovnako aj strata\nmatky žalobkyne 1/, resp. starej matky maloletého žalobcu 3/ spôsobila zásah do ich osobnostných práv\nchránených vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia\nza rozhodujúce považoval dve kritériá, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za\nktorých došlo k neoprávnenému zásahu. V súvislosti s úmrtím maloletej Nikoly považoval u každého\n\nzo žalobcov za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 4.000 eur, pričom pri určení jej rozsahu\nprihliadol na spoluzavinenie starej matky. Pokiaľ ide o stratu matky žalobkyne 1/, resp. starej matky\nmaloletého žalobcu 3/, žalobkyni 1/ priznal ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 4.000 eur\na žalobcovi 3/ sumu 3.000 eur pri zohľadnení spoluzavinenia starej matky v rozsahu 50 %. Žalobe preto\nvyhovel u žalobkyni 1/ v rozsahu 8.000 eur, u žalobcu 2/ v rozsahu 4.000 eur a u žalobcu 3/ v rozsahu\n7.000 eur. Vo zvyšnej časti, vrátane úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne vec\nposúdil podľa § 11, § 13, § 422 ods. 1, § 438 ods. 2, § 441, § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka\na § 4 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 381/2001 Z. z.“).\n2. O odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ a žalovanej 2/ rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací\nsúd“) rozsudkom z 24. apríla 2018 sp. zn. 9Co/130/2017 tak, že odvolanie žalobcov voči prvému výroku\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odmietol, napadnutý vyhovujúci prvý výrok vo vzťahu k\nžalovanej 2 a napadnutý zamietajúci druhý výrok potvrdil. Napadnutý tretí, štvrtý a piaty výrok týkajúci\nsa náhrady trov konania zmenil tak, že žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu každému z prisúdenej sumy, napadnutý siedmy výrok potvrdil a\nrozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Pokiaľ ide o odmietnutie odvolania žalobcov smerujúce\nproti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že výrokom, ktorým bolo žalobe (čiastočne)\nvyhovené, žalobcom žiadna ani len nepatrná ujma na ich právach nevznikla. Odvolanie žalobcov\nje subjektívne neprípustné, a teda podané neoprávnenou osobou, z ktorého dôvodu bolo potrebné\npodľa § 386 písm. b) C. s. p. ich odvolanie odmietnuť. V súvislosti s odvolaním žalobcov proti výroku\nrozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol uviedol, že sa v tejto časti v\ncelom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a že rozhodnutie\npovažuje za vecne správne. Preto ho v tejto časti podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. potvrdil. Vo\nvzťahu k odvolaniu žalovanej 2/ proti vyhovujúcemu prvému výroku súdu prvej inštancie uviedol, že\nsúd prvej inštancie správne posúdil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ riadiac sa právnym\nnázorom odvolacieho súdu vysloveným už v jeho skoršom zrušujúcom uznesení. Pre posúdenie tejto\notázky bolo podľa odvolacieho súdu rozhodujúce, čo treba rozumieť pod pojmom škoda na zdraví\npoužitým v zákone o povinnom zmluvnom poistení. Uviedol, že v našom právnom prostredí, ktoré je\nsúčasťou európskeho spoločenstva práva, je potrebné vykladať pojem škoda eurokonformne, najmä v\nsúlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti\npoistenia tejto zodpovednosti. Použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody a škoda na\nzdraví“ v zmysle § 4 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. a s prihliadnutím k účelu povinného\nzmluvného poistenia vyvodil, že z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej\nosoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková\nujma, ktorá bola v dôsledku nehody spôsobená pozostalým obete dopravnej nehody. Nemajetkovú ujmu\nje tak možné v širšom ponímaní považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.\n381/2001 Z. z., ktorá spadá do rozsahu krytia povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku. Tento výklad pojmu náhrady škody má oporu aj v\nrozsudku Súdneho dvora Európskej Únie vo veci Haasová (C-22/12), podľa ktorého povinné zmluvné\npoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej\nujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách, ak jej náhradu na základe\nzodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.\nAk preto v danom prípade zásah do osobnostných práv žalobcov (do ich práva na súkromný a rodinný\nživot), v dôsledku ktorého utrpeli psychickú ujmu, bol spôsobený prevádzkou motorového vozidla, na\nktoré sa vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu u žalovanej 2/ ako poisťovateľa\nžalovaného 1/, je žalovaná 2/ vecne pasívne legitimovanou stranou sporu a je povinná plniť v dôsledku\nvzniknutej poistnej udalosti žalobcom ako osobám blízkym obete dopravnej nehody. V súvislosti s\nnámietkou žalovanej 2, že okresný súd v danej veci rozhodol v rozpore so zaužívanou judikatúrou v\nobdobných veciach (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 160/2007, sp. zn. 2 Cdo 93/2008,\nsp. zn. 4 Cdo 168/2009, sp. zn. 3 Cdo 301/2012) uviedol, že vzhľadom na ním uvedenú argumentáciu\nnie je dôvod rezignovať predovšetkým na eurokonformný ako aj lingvistický výklad, vrátane materiálne,\ninterpretačnej záväznosti judikatúry Súdneho dvora Európskej Únie (táto nezaväzuje len strany sporu,\nale je prameňom komunitárneho práva). Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS\n666/2016 z 11.10.2016 (predmetom rozhodovania bola sťažnosť spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa,\na.s., ktorá bola ako neopodstatnená odmietnutá), v ktorom ústavný súd uviedol, že „nemá dôvod odchýliť\n\nsa od svojho meritórneho postoja vyjadreného v predchádzajúcich uzneseniach odmietajúcich sťažnosti\nsťažovateľa ako zjavne neopodstatnené ani na podklade rozsudku najvyššieho súdu z 31. marca 2016\nvo veci sp. zn. 3 Cdo 301/2012“. V tejto súvislosti poukázal tiež na závery rozsudku Najvyššieho súdu\nSR z 31.7.2017, sp. zn. 6 MCdo 1/2016. Žalovanou 2/ napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej\ninštancie preto ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. potvrdil. Pokiaľ ide o časť\nrozhodnutia o náhrade trov konania (tretí, štvrtý a piaty výrok), stotožnil sa s argumentom žalobcov, že\npri rozhodovaní o trovách konania úspech žalobcov bol závislý iba od úvahy súdu. Ak súd dospeje k\nzáveru, že u žalobcu došlo k zásahu do jeho osobnostných práv chránených ustanovením § 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka a žalobcovi prizná náhradu nemajetkovej ujmy, potom odhliadnuc od výšky,\nktorú požadoval v žalobnom petite, má žalobca úspech v konaní v rozsahu 100 %. Rozsudok súdu prvej\ninštancie preto v tejto napadnutej časti zmenil tak, že žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 C. s. p. z prisúdenej (nie žalovanej) sumy. Rozhodnutie\no náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 255 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 369 C. s. p.\n3. Tento rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalovaná 2/ v tej jeho časti, v ktorej odvolací\nsúd potvrdil voči nej vyhovujúci výrok súdu prvej inštancie. Dovolanie odôvodnila v zmysle § 432 C. s. p.\ntým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Prípustnosť dovolania vyvodzovala\nz § 421 ods. 1 písm. c) C. s. p., t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 4 Cdo 168/2009, sp. zn. 4 Cdo 139/2011, sp. zn. 3 Cdo 301/2012, sp. zn. 7 Cdo 80/2014,\nv ktorých najvyšší súd opakovane dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie poisťovne s\npoukazom na výklad § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého plnenie z povinného\nzmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje\nna nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Povinným\nzmluvným poistením zodpovednosti za škodu je krytá výlučne škoda, nie nemajetková ujma za zásah\ndo osobnostných práv poškodených osôb v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd SR\nv rozhodnutí sp. zn. 6 MCdo 1/2016 sa odchyľuje od záverov prijatých citovanými rozhodnutiami,\npričom neexistuje v tejto otázke rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu SR a ani nebolo žiadne\nz rozhodnutí publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky. Za nesprávny považovala záver odvolacieho súdu v otázke jej pasívnej legitimácie v spore o\nnáhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z § 13 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“). Namietala aj aplikáciu eurokonformného výkladu, pretože tento nemôže\nslúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva a je tiež obmedzený zásadou právnej\nistoty a zákazom retroaktivity. Z dôvodu, že slovenská právna úprava definuje rozsah poistného krytia\npovinného zmluvného poistenia tak, že doň nemajetkovú ujmu nezahŕňa, je použitý eurokonformný\nvýklad výkladom contra legem a porušuje aj vyššie spomenuté zásady. Podľa žalovanej 2/ je neprípustný\naj odkaz na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Haasová (C-22/12), pretože Súdny dvor\nv ňom uviedol, ako by mala vyzerať úprava náhrady nemajetkovej ujmy vo vnútroštátnom práve v súlade\ns právom komunitárnym. Navrhla preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil\ntak, že žalobu žalobcov zamietne, resp. rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti zruší.\n4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej 2/ uviedli, že podľa ich názoru rozhodnutie odvolacieho\nsúdu nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, a teda, že žalovanou 2/ uvádzané dovolacie\ndôvody nie sú dané. Nestotožnili sa ani so žalovanou 2/ prezentovaným názorom vzťahujúcim sa na\naplikáciu eurokonformného výkladu a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Haasová.\nŽiadali preto, aby dovolací súd ňou podané dovolanie odmietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s.\np.), za ktorú koná jej zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s\nustanovením § 429 ods. 2 písm. b) C. s. p., že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom\n(§ 428 C. s. p.), zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že\ndovolanie žalovanej 2/ je potrebné odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.\ns. p.) uvádza nasledovné:\n6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\n\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach §\n420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci dovolateľka odôvodňovala prípustnosť dovolania podľa §\n421 ods. 1 písm. c) C. s. p.\n8. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) ktorá\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n9. Podľa § 432 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol\nzaoberať dovolaním, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť splnená nielen\npodmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 C. s. p., ale musia byť\nsplnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 C. s. p.\n11. V predmetnej veci dovolateľka odôvodnila dovolanie tým, že otázka jej pasívnej legitimácie v konaní,\nv ktorom predmetom je náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri\ndopravnej nehode, je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n12. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p., musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade\nnie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, zákona\nč. 514/2003 Z. z.), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných\nustanovení). Nevyhnutným predpokladom je, že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení\nzaložil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Zároveň musí ísť o otázku, ktorú už riešil aj dovolací súd, v\njeho rozhodnutiach je ale táto otázka riešená rozdielne. Osobitne významným znakom otázky relevantnej\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p. je jej zásadný právny význam. Aj za účinnosti nových civilných\npredpisov je opodstatnené konštatovanie, že otázkou zásadného právneho významu je otázka, ktorá\nje významná nielen pre tú-ktorú prejednávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z\nhľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky (porovnaj rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 132/2009, 2 Cdo 71/2010, 3 Cdo 51/2006, 4 Cdo 151/1998, 5Cdo 1/2010,\n7 Cdo 117/2011). Zásadný právny význam otázky, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. c/ C.\ns. p., je daný zámerom prispieť k prekonaniu „existujúcej“ rozdielnosti rozhodovania dovolacieho súdu.\n13. Najvyšší súd pripomína, že z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.\nje relevantná len otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky znaky bližšie uvedené v bode 12. tohto\nrozhodnutia. Jedným z nich je pretrvávajúca rozdielnosť rozhodovania dovolacích senátov, t. j. existujúca\nnejednotnosť posudzovania danej otázky. Vyplýva to zreteľne priamo z § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.,\nkonkrétne z toho, že za relevantnú tu zákon označuje otázku, ktorá „je“ (teda nie „bola“) dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že dôležitá je v tomto smere súčasná\nnejednotnosť rozhodovania dovolacieho súdu (teda nie minulá, už prekonaná a neexistujúca rozdielnosť\nrozhodovania).\n14. Pri posúdení, či tu je pretrvávajúca nejednotnosť právnej otázky pasívnej legitimácie žalovanej 2/,\nnemožno opomenúť rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie C-22/12 vo veci Haasová zo dňa 24.\noktóbra 2013, v ktorom Súdny dvor vyslovil záver, že príslušné ustanovenia smerníc (Rady 72/166/EHS\nz 24. apríla 1972, Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005 a Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990) o aproximácii\nprávnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy\n\nspôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe\nzodpovednosti poisteného za ujmu (hmotnú i nehmotnú) upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v\nspore vo veci samej. Na závery uvedené v tomto rozsudku Súdneho dvora nadviazal najvyšší súd\nv rozhodnutí z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a\nrozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.61, ročník 2018. Najvyšší\nsúd v ňom vysvetlil, že „pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. treba vychádzať\nz chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom transpozície\nsmerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a\nRady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica\nsíce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu\na škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa pojmy\n„akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“, z čoho je zrejmé, že komunitárne právo\nchápe škodu ako majetkovú a aj nemajetkovú ujmu. Najvyšší súd v tomto rozsudku vychádza z\neurokonformného výkladu pojmu škoda na zdraví, upraveného v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 381/2001 Z. z., ktorý je súladný s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, prezentovaným\nv jeho uznesení sp. zn. I. ÚS 474/2016 zo 17. augusta 2016, kde ústavný súd uviedol, že „hoci\nSúdny dvor Európskej únie viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho\npráva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej\nrepubliky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka umožňuje blízkym osobám\nobetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z\npovinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. V Slovenskej\nrepublike povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových\nvozidiel upravuje zákon č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého má aj sťažovateľka (poisťovňa) ako poistiteľ\noprávnenie vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky.“ V nadväznosti na\nuvedené dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zohľadňujúc skutočnosť, že neoprávnený zásah do\nosobnosti fyzickej osoby bol vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, v súvislosti s ktorou vzniknutá\nzodpovednosť za spôsobené škody k záveru, že aj nemajetková ujma za zásah do osobnostných\npráv pozostalých, je predmetom povinného zmluvného poistenia v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.,\na že v spore o náhradu takejto ujmy je daná pasívna legitimácia poisťovne vykonávajúcej povinné\nzmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel. Na označené\nrozhodnutia Súdneho dvora, Ústavného súdu SR ako aj najvyššieho súdu nadviazali ďalšie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, a to sp. zn. 6 Cdo 143/2017, sp. zn. 6 Cdo 219/2017, sp. zn. 6 Cdo 206/2017, sp.\nzn. 8 Cdo 6/2018, sp. zn. 7 Cdo 141/2018, sp. zn. 4 Cdo 108/2019. Z uvedeného je zrejmé, že právny\nnázor v otázke pasívnej legitimácie poisťovne uvedený v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo\n168/2009, 4 Cdo 139/2011 a sp. zn. 3 Cdo 301/2012, sp. zn. 7 Cdo 80/2014, na ktoré odkazovala\ndovolateľka, bol jeho neskoršou judikatúrou prekonaný. V otázke vecnej pasívnej legitimácie poisťovne\nv spore o náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej pozostalými obete dopravnej nehody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla treba preto za ustálenú rozhodovaciu prax považovať vyššie uvedený\nprávny názor prijatý neskoršou judikatúrou najvyššieho súdu a tiež ústavného súdu.\n15. Pokiaľ sa preto v preskúmavanej veci odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej\ninštancie, že žalovaná poisťovňa je vecne legitimovanou stranou sporu, túto otázku riešil v súlade s\nneskoršou judikatúrou najvyššieho súdu (ústavného súdu), ktorou bol v tejto otázke prekonaný právny\nnázor vyslovený v rozhodnutiach najvyššieho súdu, na ktoré odkazovala dovolateľka. V súčasnosti tu\nneexistuje pretrvávajúca rozdielnosť rozhodovania dovolacích senátov, a teda existujúca nejednotnosť\nposudzovania danej otázky. Nejde tu preto o situáciu, kedy dovolací súd rozhoduje dovolateľkou\nnastolenú právnu otázku rozdielne. Nie je tak naplnená jedna z podmienok prípustnosti dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. c) C. s. p.\n16. So zreteľom na uvedené najvyšší súd považoval dovolanie žalovanej 2/ za neprípustné, preto ho\npodľa § 447 písm. c) C. s. p. odmietol.\n17. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s §\n255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom úspešným v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to\nuložením povinnosti žalovanej 2/ zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd\nprvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).\n\n18. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/130/2017", "guid": "b1197733-2b39-4f0f-9477-0f9d8a7a9223:2b2f57c3-ec6a-4a81-88fc-9d371d6e38b3", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:4d7ef2ec-de3c-4623-9524-9ebccbb4aea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1"}, {"guid": "9d3562f5-30d5-4a32-bb26-56bb76e45360:778023b3-262b-4c35-9cc0-fd9f0aac7164", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3809214035.1", "spisova_znacka": "6Cdo/219/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/219/2017 z 26. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3809214035.1"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "a8f727fc-3300-48b8-8f68-67d96dcae56a:d1a545a3-e683-4185-ba08-2da9e4f4c88c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1", "spisova_znacka": "3Cdo/301/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/301/2012 z 30. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1"}, {"guid": "3ead56d2-2d42-4757-9a48-0c9ed5a8b6fc:d96a2284-5dac-4e6f-aec2-fbc64d120c1d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116220474.3", "spisova_znacka": "9Co/130/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/130/2017 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116220474.3"}], "citovane_v": [{"guid": "22c1f7ba-75aa-4707-a03f-b3e446c5d6d2:c166bdcb-7965-49aa-b12f-c66f9d5be23d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4622201978.3", "spisova_znacka": "15Co/25/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/25/2023 z 26. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4622201978.3"}]}