Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/43/2019 z 25. 8. 2020 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. 7Sžsk/43/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2018200057.3 Najvyšší súd | 7Sžsk/43/2019 | ECLI:SK:NSSR:2020:2018200057.3 | 2020-08-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 139 ods. 2 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d20a53b-07aa-4d76-b2bc-6c29d79a4084 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200057.3 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžsk/43/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200057
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2018200057.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej
a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
V. W., nar. XX. V. XXXX, bytom B. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29.
augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 46875-3/2017-BA zo
dňa 14. decembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
25. októbra 2018, č.k. 25Sa/11/2018-71, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. októbra 2018, č. k.
25Sa/11/2018-71, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej v texte rozhodnutia aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným
rozsudkom č. k. 25Sa/11/2018-71 zo dňa 25. októbra 2018 postupom podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 46875-3/2017-BA zo dňa 14. decembra 2017 (ďalej
len „rozhodnutie žalovanej“), ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 28678-1/2017-SE zo dňa 23. mája 2017, ktorým podľa § 178
ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe
(ďalej len „SZČO“) vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.
júla 2005.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010,
ako osobitný právny predpis, vymedzuje v § 5, kto sa považuje za SZČO na účely sociálneho poistenia.
Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia
je výkon určenej činnosti, alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti, pričom zákon
nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho
poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t.j. ak napríklad má ako v prejednávanom
prípade oprávnenie prevádzkovať živnosť (§ 5 písm. b) zák. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do
31.12.2010), nadobúda status SZČO.

3. Krajský súd konštatoval, že nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia
nezakladá automaticky SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vznik,
resp. zánik tohto povinného poistenia sa posudzuje vždy k 01. júlu kalendárneho roka, pričom závisí



od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zák. č. 595/2003 Z.z.
alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO
dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zák. č. 461/2003
Z.z. vzniká takejto osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie.
V prípade, ak SZČO nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia, nevzniká, resp. zaniká jej povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie.

4. V predmetnom konaní žalobca nespochybnil a nebol sporným ani dátum vzniku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO od 01. júla 2005.
Žalobca ako držiteľ živnostenského oprávnenia bol od 01. januára 2004 považovaný na účely sociálneho
poistenia za SZČO podľa § 5 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010. Zároveň
bolo v konaní preukázané, že žalobca za rok 2004 presiahol zákonom stanovenú minimálnu hranicu
príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia,
t.j. 78.000,- Sk, keď boli zistené jeho príjmy zo živnosti vo výške 877.051,- Sk. Žalobca tak k 01. júlu
2005 kumulatívne splnil obidve podmienky pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 439/2004 Z.z.

5. V danej veci bola výška príjmov žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok
2004 zistená z údajov zo súboru Daňového riaditeľstva SR poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR
až v roku 2017. SZČO bola podľa § 228 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010
povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od
vzniku týchto poistení. Vzhľadom na skutočnosť, že pobočka Sociálnej poisťovne po zistení príjmov
žalobcu za rok 2004 neevidovala Registračný list FO - prihlášku na povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie od 01. júla 2005, nepochybila, keď výzvou zo dňa 09.05.2017 vyzvala
žalobcu na prihlásenie do poistenia a na doloženie registračného listu FO - prihlášky k 01.07.2005
a odhlášky k 30.06.2011 a kópie oprávnenia, na základe ktorého vykonáva zárobkovú činnosť. Z
obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca požadované písomnosti na výzvu pobočky
žalovanej a ani v odvolacom konaní predložil a splnil si tak svoju oznamovaciu povinnosť, a to aj
napriek skutočnosti, že vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
v konaní nespochybňoval. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na § 196 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.,
podľa ktorého je účastník konania povinný na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne predložiť
listiny, ktoré môžu byť dôkazom. Z uvedeného tak vyplýva, že ak žalobca požadovanými písomnosťami
disponoval, bol povinný ich predložiť. Tvrdenie žalobcu, že výpisy z daňových priznaní za iné roky podal,
ešte nepreukazuje, že žalobca si splnil svoje povinnosti aj za rok 2004 a v lehotách stanovených v § 228
zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa k 01. júlu 2005 prihlásil na povinné nemocenské
poistenie a dôchodkové poistenie a príslušnej pobočke žalovanej podal výpis z daňového priznania za
rok 2004.

6. Krajský súd ďalej uviedol, že konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v
sporných prípadoch je nedávkovým konaním, ktoré vzhľadom na § 184 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z.
možno začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Žalovaná pritom nie je časovo
limitovaná, dokedy môže toto konanie začať a rovnako tak zákon č. 461/2003 Z.z. neurčuje Sociálnej
poisťovni lehotu na vydanie rozhodnutia vo veci vzniku povinného sociálneho poistenia. V danom
prípade tak bola oprávnená začať konanie vo veci vzniku povinného sociálneho poistenia a požadovať
od žalobcu príslušné dokumenty aj po 12-tich rokoch, keďže až v roku 2017 jej boli oznámené
rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na vznik povinného sociálneho poistenia Finančným riaditeľstvom
SR. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd považoval za nedôvodné a nepreukázané
námietky žalobcu, že Sociálna poisťovňa nebola oprávnená žiadať od neho príslušné dokumenty za rok
2005, keďže svoju povinnosť si už splnil a v stanovenej lehote predložil výpis z daňového priznania za
rok 2004.

7. Žalobcom namietané nedodržanie lehôt v priebehu konania krajský súd považoval za nedôvodné,
nakoľko z obsahu spisového materiálu zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica predložila odvolanie
žalobcu, doručené dňa 29.06.2017, spolu s výsledkami doplneného dokazovania a so spisovým
materiálom žalovanej v lehote stanovenej v § 217 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Zároveň krajský súd



zastával názor, že žalovaná nepochybila, keď postupom podľa § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.
predĺžila zákonnú 60 dňovú lehotu na rozhodnutie o ďalších 60 dní, čo žalobcovi ako účastníkovi aj
oznámila. V tejto súvislosti krajský súd v zhode so žalovanou uviedol, že lehoty určené v § 210 ods. 2
zák. č. 461/2003 Z.z. sú lehotami procesnými, a preto vydanie rozhodnutia po uplynutí predĺženej lehoty
podľa cit. ustanovenia nemá vplyv na jeho zákonnosť.

8. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov
nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

II.
Kasačná sťažnosť

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g)
SSP kasačnú sťažnosť, nakoľko krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že krajský súd
prehliadol fakt, že žalobca k podanej žalobe ako listinný dôkaz o.i. predložil aj registračný formulár,
ktorým preukázal splnenie jeho zákonnej povinnosti podať prihlášku na povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie odo dňa 01.07.2005. Žalobca nerozporoval, že predmetný listinný dôkaz
nepredložil v konaní pred žalovanou, a to ani v rámci odvolacieho konania. Je však nespochybniteľné,
že v čase rozhodovania krajského súdu o podanej žalobe mal súd predmetný listinný dôkaz k dispozícii.
V tomto smere žalobca opätovne zdôraznil, že zo strany žalovanej bol vyzvaný na predloženie dokladu
s odstupom až 12-tich rokov. Pritom však v zmysle daňovo-právnych predpisov platí, že účtovné
doklady, účtovné rozvrhy, účtovné knihy, odpisový plán, zoznamy účtovných kníh, inventúrne súpisy
sa musia archivovať po dobu päť rokov. Vzhľadom na uvedené považoval žalobca postup žalovanej,
ako aj krajského súdu vo vzťahu k jeho osobe za neadekvátne prísny, keď z dôvodu potreby nájdenia
príslušných dokumentov potreboval dlhšie časové obdobie a tieto nebol schopný predložiť v lehotách
určených žalovanou. Žalobca mal však za to, že zmyslom postupu žalovanej nie je trestanie osôb, ktoré
si zjavne splnili svoje zákonné povinnosti len z dôvodu, že dôkaz o splnení príslušnej povinnosti nebola
dotknutá osoba, v danom prípade žalobca, schopná predložiť v lehote určenej žalovaným.

10. Takýto postup krajského súdu vnímal žalobca ako rozporný s čl. 4 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého je potrebné o každej žalobe rozhodovať s prihliadnutím na princíp tzv.
všeobecnej spravodlivosti. Podľa názoru žalobcu však nemôže byť v súlade s uvedeným princípom
postup, ak k zamietnutiu žaloby žalobcu došlo len preto, že príslušný dôkaz žalobca predložil až
spolu s podanou žalobou, pričom krajský súd existenciu predmetnej listiny nespomenul dokonca ani
v odôvodnení napadnutého rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené považoval žalobca súdom
vyslovený právny názor, podľa ktorého si nemal za rozhodné obdobie údajne splniť svoju oznamovaciu
povinnosť voči žalovanému, za celkom nesprávny a rozporný s obsahom súdneho spisu. Z listinných
dôkazov predložených žalobcom totiž jednoznačne vyplýva, že k splneniu takejto povinnosti z jeho strany
došlo.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie
konanie.

III.
Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

12. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

13. Uviedla, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného
rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie. Žalovaná
vo svojom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 28. marca 2018, podrobne objasnila skutkový
a právny dôvod, na základe ktorého rozhodla o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia žalobcu, ako SZČO od 01. júla 2005.



14. Ak žalobca s požadovaným Registračným listom FO - prihláškou na povinné sociálne poistenie
od 01. júla 2005 disponoval a vznik povinného sociálneho poistenia nespochybňoval, mal možnosť
požiadať pobočku Sociálnej poisťovne o predĺženie lehoty na jej predloženie, resp. s poukazom na §
196 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. doložiť požadovanú prihlášku k odvolaciemu konaniu. Žalobca však
v liste označenom ako „Odpoveď na výzvu“, zo dňa 17. mája 2017, ako aj v odvolaní zo dňa 16. júna
2017 voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, číslo: 28678-1/2017-SE, zo dňa 23. mája
2017, len uviedol, že nie je možné objektívne splniť povinnosť v podobe predloženia dokladov vzhľadom
na značný časový odstup.

IV.
Posúdenie veci kasačným súdom

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1
SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť
podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,
že kasačná sťažnosť je opodstatnená.

16. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. augusta 2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

19. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

20. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok,
odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou v rámci administratívneho konania o vzniku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 01.
júla 2005.
21. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
22. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a
nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,
aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento
článok ústavy vykonáva.

23. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý
záväzne určuje § 139 ods. 2 SSP, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu
nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako
súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom



rozhodovaní o veci samej. Riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho
procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 6/03 zo dňa 13. marca 2003).

24. Kasačný súd v súvislosti s problematikou odôvodnenia súdneho rozhodnutia zároveň poukazuje na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 825/2016 zo dňa 28. februára 2017, v ktorom
ústavný súd konštatoval, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho konania, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

25. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

26. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne
konanie, lebo sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Po dôkladnom preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku, kasačný súd skonštatoval,
že krajský súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom neodôvodnil. Kasačný súd prisvedčil argumentácii
žalobcu, že krajský súd prehliadol fakt, že k podanej žalobe ako listinný dôkaz predložil aj registračný
formulár, ktorým preukázal splnenie jeho zákonnej povinnosti podať prihlášku na povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie odo dňa 01.07.2005. Nakoľko v čase rozhodovania o podanej
žalobe mal krajský súd predmetný listinný dôkaz k dispozícii, bolo jeho povinnosťou na túto skutočnosť
reagovať.

28. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 SPP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní krajský súd bude postupovať
v naznačenom smere, vec opätovne preskúma, vysporiada sa s argumentáciou žalobcu a svoje
rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.

29. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného
konania (§ 467 ods. 3 SPP).

30. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.