Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/28/2019 z 26. 5. 2020 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 9Sžsk/28/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2017200255.1 Najvyšší súd | 9Sžsk/28/2019 | ECLI:SK:NSSR:2020:2017200255.1 | 2020-05-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f85277ea-eb89-4bb1-9790-fcdd47840ed7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2017200255.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/28/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200255
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2017200255.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej
a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobkyne J.
Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. UPS/
US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2017/7125 z 19.06.2017 a č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7126
z 19.06.2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k.
45Sa/22/2017-51 z 20.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy kasačného konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. 45Sa/22/2017-51 z 20.09.2018 zrušil rozhodnutie
žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7125 z 19.06.2017 (ďalej len „Rozhodnutie I“) a
č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7126 z 19.06.2017 (ďalej len „Rozhodnutie II“) (ďalej spolu aj
„preskúmavané rozhodnutia“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím I žalovaný zamietol
odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany č. PN2/
OPPnKaPČ/SOC/2017/32901-3 z 07.04.2017, ktorým úrad nevyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie
parkovacieho preukazu. Rozhodnutím II žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany č. PN2/OPPnKaPČ/SOC/2017/32900-2 z 10.04.2017,
ktorým úrad nevyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že keďže obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného
boli výsledkom dvoch paralelne prebiehajúcich administratívnych konaní, ktoré vychádzali z rovnakých
lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne a rovnakých lekárskych posudkov a
záverov vypracovaných pre účely určenia miery funkčnej poruchy žalobkyne podľa zákona č. 447/2008
Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „kompenzačný zákon“) v oboch stupňoch administratívneho konania,
krajský súd vyhodnotil zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí spoločným odôvodnením vzťahujúcim
sa k obom rozhodnutiam žalovaného.

3. Z obsahu administratívneho spisu a obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí krajský súd zistil,
že okrem žalobkyňou tvrdeného nesprávneho vyhodnoteného skutkového stavu veci, boli porušené i
procesné práva žalobkyne, a to byť prítomná na základe jej žiadosti zo dňa 02.03.2017 pri posúdení jej
zdravotného stavu posudkovým lekárom v odvolacom konaní a taktiež, že preskúmavané rozhodnutia



nie sú dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, predovšetkým vo vzťahu k odlišnej klasifikácii miery
funkčného postihnutia srdca podľa schopnosti žalobkyne znášať fyzickú záťaž, nazývané NYHA.
Túto klasifikáciu posudkový lekár žalovanej v odvolacom konaní bez odôvodnenia posúdil ako
NYHA I, čo bola odlišná klasifikácia oproti nálezu z kardiologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa
09.11.2016 (kardiológom konštatovaná klasifikácia NYHA II), ktoré bolo podkladom na vypracovanie
lekárskeho posudku miery funkčnej poruchy žalobkyne pre účely rozhodnutia o predmetných žiadostiach
žalobkyne o vydanie preukazu a parkovacieho preukazu. Záverečné konštatovanie posudkového
lekára žalovaného vo vzťahu k vyhodnoteniu srdcového zlyhávania NYHA I a na to nadväzujúce
posúdenie diagnostikovanej choroby srdca žalobkyne bolo dôvodom, pre ktorý posudkový lekár toto
ochorenie pre účely určenia miery funkčnej poruchy žalobkyne podradil pod písm. a/ časti VIII - A
bod 1 prílohy č. 3 kompenzačného zákona, podľa ktorého stanovil MFP na 20 %. Uvedený postup
posudkového lekára žalovaného v spojení s absenciou dostatočného vysvetlenia dôvodov takéhoto
odklonu od záverov vyplývajúcich z odborného lekárskeho kardiologického nálezu v lekárskom posudku,
ako aj v rozhodnutí vo veci samej, nie je v súlade so zákonom, a o to viac, že posudkový lekár
správneho orgánu druhého stupňa v rámci odvolacieho konania nevyšetril žalobkyňu, ani ju k vykonaniu
posúdenia MFP neprizval. Takéto procesné pochybenie nie je možné zhojiť ani dodatočne podaným
písomným vysvetlením učineným posudkovým lekárom žalovaného (zo dňa 09.11.2017) v priebehu
súdneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí vo vyjadrení k obsahu správnej žaloby zo
dňa 15.11.2017, adresovanému súdu. Dôvody určenia miery funkčnej poruchy a jej percentuálneho
vyjadrenia podľa zaradenia jednotlivých diagnostikovaných zdravotných postihnutí žalobkyne pod
príslušné položky prílohy č. 3 kompenzačného zákona uvádzané v predmetnom vyjadrení posudkového
lekára žalovaného mali tvoriť obsah preskúmavaných rozhodnutí, vrátane odôvodnenia odklonu
vyhodnotenia konštatovanej klasifikácie NYHA I v rozpore s kardiologickým nálezom, ktorý zrejme nie
len na základe ukazovateľa EF ĽK 60 % stanovil funkčné postihnutie na klasifikačnú hodnotu NYHA II.

4. Krajský súd zároveň dodal, že posudkový lekár v rámci vyhodnotenia miery funkčnej poruchy
účastníka konania nie je oprávnený diagnostické objektívne závery, obsiahnuté v predkladaných
nálezoch z odborných lekárskych vyšetrení zdravotného stavu dotknutého účastníka konania, meniť bez
predchádzajúcej konzultácie s príslušným odborným lekárom alebo bez predchádzajúceho odborného
lekárskeho vyšetrenia realizovaného v spolupráci s odborným lekárom v rámci výkonu posudkovej
činnosti, prípadne bez predvolania fyzickej osoby na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má
pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu
(postupom podľa § 11 ods. 9 kompenzačného zákona). Odhliadnuc od uvedeného posudkový lekár
taktiež nepostupoval pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne v súlade s ustanovením § 9 ods. 10
kompenzačného zákona, keď ju za týmto účelom neprizval na základe žiadosti žalobkyne (zo dňa
02.03.2017), aby bola prítomná pri posúdení jej zdravotného stavu pre účely posúdenia jej žiadosti
o vydanie preukazu a parkovacieho preukazu, hoci to výslovne takto neformulovala, ale úmysel
žalobkyne je zrejmý. Hoci uvedená žiadosť žalobkyne bola podaná v rámci prvostupňových správnych
konaní, túto je možné bez ďalšieho považovať za záväzný prejav vôle, ktorý sa vzhľadom na jednotu
administratívneho konania do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t. j. v rámci oboch stupňov
administratívnych konaní, vzťahuje aj na odvolacie administratívne konanie, pokiaľ účastník konania
neprejaví opak.

5. Rovnako v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje dostatočné, pre účastníka konania a pre
laickú verejnosť zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie záveru, že jednotlivé diagnózy sa navzájom
neovplyvňujú s následkom násobenia ich vzájomných nepriaznivých účinkov tak, aby boli splnené
podmienky navýšenia MFP o 10 % podľa § 12 ods. 3 kompenzačného zákona. Len samotné
konštatovanie o vzájomnom neovplyvňovaní sa zistených diagnostikovaných zdravotných postihnutí
žalobkyne, bez uvedenia presvedčivej a logickej úvahy, nepostačuje a nezodpovedá zákonnej
požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

6. Krajský súd ďalej konštatoval, že správne orgány oboch stupňov sa pri znalosti určitých obmedzení
samostatného bežného pohybu žalobkyne - jej premiestňovania sa za účelom absolvovania početných
lekárskych vyšetrení, nevysporiadali s otázkou posúdenia jej reálnej schopnosti na rovnakom základe
s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu
verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť (pokiaľ prichádza do
úvahy také cestovanie za vyššie uvedeným účelom), taktiež sa nezaoberali schopnosťou žalobkyne pri
rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do



prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej
dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy. S prihliadnutím na opis pohybu žalobkyne vyplývajúci
z jednotlivých lekárskych správ a na možnosti straty rovnováhy aj pri použití opory francúzskej barly, ako
aj vo vyššie uvedenom kontexte požiadaviek zákona, neznie presvedčivo konštatovanie posudkového
lekára vo vyjadrení zo dňa 09.11.2017, že instabilita žalobkyne pri chôdzi je vhodne korigovaná
francúzskymi barlami, pričom pri zhoršení mobility pomôžu aj ďalšie ortopedické kompenzačné pomôcky
ako chodítko alebo štvorkolka.

7. Vzhľadom na vyššie uvádzané nedostatky napadnutých rozhodnutí a na procesné pochybenia v
priebehu konaní predchádzajúcich ich vydaniu, krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutia
postrádajú riadne odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože vo vzťahu k vyššie
uvádzaným skutočnostiam neobsahujú vysvetlenie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení
dôkazov a ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, sledujúc účel predmetnej právnej
úpravy, t. j. napomôcť pri začlenení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti
za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených
kompenzačným zákonom. V tomto ohľade nepostačuje len vymenovanie diagnostických záverov
vyplývajúcich z predložených lekárskych správ a konštatovanie, že tieto sa vzájomne neovplyvňujú.

8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný (sťažovateľ), ktorú
odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 440
ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok „SSP“). Sťažovateľ uvádza, že
žalobkyňa vo svojej žiadosti doručenej správnemu orgánu 07.03.2017 žiadala, aby mohla byť osobne
prítomná pri prejednávaní svojej žiadosti o preukaz ZŤP a parkovací preukaz a tejto jej žiadosti bolo
vyhovené, keď sa dňa 21.03.2017 osobne v sprievode svojho syna stretla s posudkovým lekárom MUDr.
T. J..

9. K odlišnej klasifikácii NYHA sťažovateľ uviedol, že časti VIII.A.1.a. (Srdce a obehové ústrojenstvo.
Postihnutie srdca. Vrodené alebo získané srdcové chyby a postihnutie veľkých srdcových ciev,
ischemická choroba srdca, stavy po infarkte myokardu, chronické reumatické choroby srdca,
kardiomyopatie, stavy po myokarditídach a pod. s miernym znížením výkonnosti: nijaké prejavy srdcovej
a koronárnej nedostatočnosti ako dýchavičnosť, anginózne bolesti i pri silnejšom telesnom zaťažení
(napríklad rýchla chôdza 7km/hod., námahová telesná práca, záťaž viac ako 100 W, MET nad 7).
EF ľavej komory 55 - 80 %.) zodpovedá rozpätie miery funkčnej poruchy 10 - 20 %. Časti VIII.A.1.b.
(Srdce a obehové ústrojenstvo. Postihnutie srdca Vrodené alebo získané srdcové chyby a postihnutie
veľkých srdcových ciev, ischemická choroba srdca, stavy po infarkte myokardu, chronické reumatické
choroby srdca, kardiomyopatie, stavy po myokarditídach a pod. Stavy zodpovedajúce NYHA II, stupeň
postihnutia zodpovedá poklesu výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení (napríklad chôdza 5km/hod.,
ťažkosti pri stredne ťažkej telesnej práci a rekreačných aktivitách, maximálna záťaž 75 W, MET 4-6,6).
EF ľavej komory 45 - 55 %.) zodpovedá rozpätie miery funkčnej poruchy 30 - 40 %. Na základe EF
ľavej komory 60 % podľa predloženého lekárskeho nálezu zaradil posudkový lekár žalovaného ďalšie
postihnutie menovanej podľa časti VIII.A.1.a s určením miery funkčnej poruchy 20 %. Posudkový lekár
žalovaného na základe podaného odvolanie vydal dňa 05.06.2017 lekársky posudok, podľa ktorého určil
mieru funkčnej poruchy 40 % podľa kompenzačného zákona prílohy č. 3 časti IV.4b. Nakoľko nemal
pochybnosti o správnosti diagnostického záveru, vykonal posúdenie bez prítomnosti žalobkyne.

10. K záveru krajského súdu, že v súvislosti s nepriznaním zvýšenia miery funkčnej poruchy o 10%
absentuje dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie sťažovateľ uviedol, že posudkový
lekár sa s možnosťou zvýšenia miery funkčnej poruchy zaoberal v súvislosti s podaným odvolaním.
V lekárskom posudku uviedol, že námietke o zvýšení nie je možné vyhovieť, nakoľko základné
ochorenie (depresívnu poruchu) ďalšie ochorenia (obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu a choroba
srdca) neovplyvňujú tak, že spôsobujú znevýhodnenia. Jednotlivé druhy zdravotného postihnutia sa
navzájom neovplyvňujú tak, aby bola miera funkčnej poruchy zvýšená o 10 %. Podľa prílohy č. 2
ku kompenzačnému zákonu má posudkový lekár odôvodniť určené percento miery funkčnej poruchy,
pri percentuálnom rozpätí uviesť dôvod vybraného percenta miery funkčnej poruchy a uviesť dôvody
zvýšenia (nie nezvýšenia). K posúdeniu pohybu žalobkyne sťažovateľ uviedol, že vzhľadom k tomu, že
žalobkyňa nedosiahla podľa lekárskeho posudku 50 % miery funkčnej poruchy nebola osobou ťažko
zdravotne postihnutou, a preto sa neuvádzali závery k jednotlivým druhom odkázanosti podľa § 14
kompenzačného zákona.



11. Záverom sťažovateľ uviedol, že skutkový stav veci bol správne vyhodnotený, v odvolacom konaní
posudzoval odvolanie posudkový lekár s príslušnou kvalifikáciou, ktorý riadne odôvodnil určené
percento miery funkčnej poruchy a uviedol dôvod vybraného percenta. Neboli porušené procesné práva
žalobkyne, nakoľko jej žiadosti o osobné posúdenie bolo vyhovené. Žiadal rozsudok krajského súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že v prvostupňovom konaní bola
prítomná pri posúdení zdravotného stavu, ale v rámci odvolacieho konania prizvaná nebola. Uviedla, že
posudkový lekár nie je oprávnený meniť diagnostické odborné závery v nálezoch z odborných lekárskych
vyšetrení ani ich popierať bez predchádzajúcej konzultácie s príslušným odborným lekárom. Skutočnosť,
že sa môže pohybovať iba vďaka barliam alebo chodítku s kolieskami, čo jej nedovoľuje cestovať ani
hromadnou dopravou, podľa posudkového lekára nemá žiadny vplyv na jej srdce a v neposlednom
rade na jej psychiku. Zdravotný stav sa žalobkyni naďalej zhoršuje, pričom ako dôkaz prikladá nález z
posledného CT. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú
sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.

14. Podľa § 53 ods. 1 kompenzačného zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 53 ods. 2 kompenzačného zákona ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až
68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

16. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

17. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

18. Spornou otázkou v tomto prípade bolo posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a určenie miery
funkčnej poruchy. Vzhľadom k tomu, že ide o posúdenie otázok medicínskeho charakteru a súd
nemá dostatok odborných vedomostí v tomto smere, pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádza z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť.
Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného
stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku
o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže
byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri
rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4So/83/2006, sp. zn. 1So/97/2005, sp.
zn. 10So/22/2017). Uvedené je potrebné aplikovať aj v prípade posudzovania zdravotného stavu na
účely konania o žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu a preukazu ZŤP so sprievodcom.

19. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, sa kasačný súd stotožňuje s názorom krajského
súdu, že lekársky posudok, na základe ktorého žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutia uvedené
kritéria nespĺňa.

20. Nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne
zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby
správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako
aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa posudok zakladá. Je vecou správneho



orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po
obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych
záverov samotného správneho orgánu. S požiadavkou úplnosti zdôvodnenia záverov uvedených v
posudku je spojené aj zdôvodnenie zvýšenia resp. nezvýšenia miery funkčnej poruchy s prihliadnutím na
ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením
tak, že spôsobujú znevýhodnenie podľa § 12 ods. 3 kompenzačného zákona predovšetkým s poukazom
na to, že v rámci odvolacieho konania sa žalobkyňa zvýšenia vyslovene dožadovala. Záver posudkového
lekára o tom, prečo ďalšie ochorenia žalobkyne nie sú dôvodom na zvýšenie miery funkčnej poruchy, je
v lekárskom posudku vyjadrený iba všeobecnou formuláciou, že rôzne diagnózy žalobkyne sa vzájomne
neumocňujú a neznásobujú obmedzenia.

21. Kasačný súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej rozhodnutie správneho orgánu je
nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci
dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie
je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre
ostatných účastníkov konania. (R 33/2006).

22. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nesúhlasil s tým, že pochybil, keď žalobkyňu neprizval k posúdeniu
jej zdravotného stavu, vzhľadom k tomu, že bola prítomná dňa 21.03.2017. Z odôvodnenia rozsudku
krajského súdu je zrejmé, že vytýkal žalovanému posúdenie zdravotného stavu v rámci odvolacieho
konania, ktorý posudkový lekár vykonal bez prítomnosti žalobkyne. Kasačný súd sa stotožňuje s
názorom krajského súdu, že z písomnej žiadosti žalobkyne, aby bola prítomná pri prejednávaní jej
žiadosti, je možné vyvodiť požiadavku byť prítomná aj v rámci odvolacieho konania. Okrem uvedeného
je kasačný súd toho názoru, že pokiaľ mal posudkový lekár pochybnosť o správnosti diagnostického
záveru NYHA II s poukazom na ust. § 11 ods. 9 kompenzačného zákona, mal prizvať žalobkyňu na
posúdenie jej zdravotného stavu. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že posudkový lekár žalovaného nemal
pochybnosť o diagnostickom závere, vzhľadom na to, že posúdil zdravotný stav odlišne ako kardiológ v
lekárskej správe z 09.11.2016 a aj posudkový lekár prvého stupňa v lekárskom posudku č. 2017/32901/
VM z 28.03.2017.

23. Kasačný súd súhlasí s tým, že žalovaný vzhľadom na určenie miery funkčnej poruchy 40 %
neuvádzal závery k jednotlivým druhom odkázanosti, to ho však nezbavuje povinnosti svoje závery o
miere funkčnej poruchy dostatočne a presvedčivo zdôvodniť.

24. Na rozhodnutie správneho orgánu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1
SSP). Novšie lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa predložila v priebehu kasačného konania, preto kasačný
súd nemohol vziať do úvahy.

25. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie
je dôvodná, a preto je podľa § 461 SSP zamietol.

26. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, tak že úspešnej
žalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania.

27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.