{"guid": "28733578-968d-4d7a-b669-9e2e53a4aa39:fc375e1c-7623-45f5-9142-2060a5d802b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1307203883.2", "spisova_znacka": "7Cdo/242/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/242/2018 z 30. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2020, sp. zn. 7Cdo/242/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:1307203883.2", "identifikacne_cislo": "1307203883", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2020-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc375e1c-7623-45f5-9142-2060a5d802b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1307203883.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1307203883.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1307203883.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/242/2018\n1307203883\n30. 01. 2020\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2020:1307203883.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Z.. S. Y., bývajúceho v G., S.. S. Č.. XX, zastúpeného\nopatrovníkom Š. I., bývajúcim v G., F. XX, proti žalovanému Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky, so sídlom v Bratislave, Limbová 2, o zaplatenie sumy 58.119,- € s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 24 C 34/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 20. septembra 2017 sp. zn. 2 Co 218/2016, 2 Co 233/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaný nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 15.\noktóbra 2013 č. k. 24 C 34/2007-399 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok\nz omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1.6.2006 do 13.3.2013 zo sumy 43.082,87 € do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku (opravným uznesením zo dňa 9.12.2013, č. k. 24 C 34/2007-417, postupom\npodľa ustanovenia § 164 OSP bol opravený výrok I a časť odôvodnenia rozsudku tak, že správna výška\núrokov z omeškania je 8 % ročne); výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol; výrokom III. zastavil konanie\nv časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.955,85 € a úroky z omeškania vo\nvýške 9,5 % ročne zo sumy 52.726,18 € za deň 26.5.2006 (opravným uznesením zo dňa 5.4.2016, č.k.\n24 C 34/2007-443, postupom podľa ustanovenia § 164 OSP bol opravený výrok III. a časť odôvodnenia\nrozsudku tak, že správna výška úrokov z omeškania je 8 % ročne); výrokom IV. vrátil žalobcovi súdny\npoplatok v sume 530,65 €, výrokom V. žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume\n12,60 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom VI. nepriznal žiadnej zo strán sporu právo na\nnáhradu trov konania v časti, kde konanie bolo zastavené a výrokom VII. žalovanému uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 1.437,53 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n1.1. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rozhodnutím Úradu pre štátnu službu zo\ndňa 26.5.2006, č. 6602/2006, bolo zrušené rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.12.2003, č. 42016/2003OŠVS, o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom dňom 31.12.2003, a teda\nštátnozamestnanecký pomer trval naďalej a má právo na plat. Žalobca žiadal preto zaplatiť funkčný\nplat, ktorý by mu patril, keby nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru za\nobdobie od 1.1.2004 do mája 2006, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru (rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.5.2006, č. 6602/2006).\nPo viacerých zmenách žaloby so súhlasom súdu, naposledy podaním zo dňa 4.3.2013 (č.l. 341 spisu),\nsa žalobca domáhal zaplatenia sumy 58.118,96 €, ktorá suma pozostávala z nevyplatených funkčných\nplatov od 1.1.2004 do mája 2006 v sume 52.726,18 € a úrokov z omeškania od 1.1.2004 do 26. mája\n2006 v sume 5.392,78 €.\n1.2. Žalovaný v priebehu súdneho konania uznal nároky žalobcu v sume 55.785,50 € brutto bez\npríslušenstva, čo potom odôvodnilo zamietnutie žaloby v uplatňovanej istine. Časť príslušenstva\npovažoval prvostupňový súd za premlčanú, takže spornou ostala už len časť zvyšného príslušenstva,\n\nktorá bola žalobcovi priznaná výrokom I. (bod 1). Nad priznanú istinu, úroky z omeškania potom\nprvoinštančný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n1.3. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný uznal a nakoniec aj uhradil žalobcovi podľa svojho výpočtu\nfunkčný plat za obdobie od 1.1.2004 do 31.5.2006 vyčíslený brutto sumou 55.785,50 €, teda viac\nako si žalobca uplatňoval (žalobca si uplatňoval 52.726,18 €, pozn.) a uvedenú sumu vo výške netto\npríjmu 43.082,87 € (teda zníženú o zákonné zrážky daň, odvody a pod.) zaplatil žalobcovi na účet dňa\n13.3.2013. Predmetom rozhodovania potom zostali už len uplatnené úroky z omeškania.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 20. septembra\n2017 sp. zn. 2 Co 218/2016, 2 Co 233/2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravných\nuznesení prvostupňového súdu z 9. decembra 2013, č. k. 24 C 34/2007-417 a z 5. apríla 2016, č.\nk. 24 C 34/2007-443, v odvolaním napadnutom rozsahu a síce vo výroku, ktorým bola žalovanému\nuložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.6.2006 do 13.3.2013\nzo sumy 43.082,87 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo výroku, ktorým súd vo zvyšku\nžalobu zamietol (výrok II.), vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy\nkonania v sume 1.437,53 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VII.) potvrdil. Rovnako potvrdil\nuznesenie súdu prvej inštancie z 9. decembra 2013 č. k. 24 C 34/2007-417 a žalovanému priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 OSP) z hľadiska\nposúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 OSP)\na na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj\nnáležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 OSP). Nemožno prisvedčiť odvolateľovi, že jeho štátnozamestnanecký\npomer u žalovaného sa skončil ku dňu 31.12.2003 na základe nezákonného rozhodnutia žalovaného,\npretože dôsledkom nezákonného rozhodnutia nemôže byť platné skončenie štátnozamestnaneckého\npomeru dňom 31.12.2003. Ako uviedol aj sám žalovaný, zákonodarca ukladal a ukladá zamestnávateľovi\npovinnosti vykonať z platu zamestnanca presne určené zrážky na účely platenia poistného na zdravotné\npoistenie, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, odviesť daň z príjmov, a tieto sumy\npoukázať v zákone označenému subjektu, inému ako zamestnanec a zamestnávateľ; rozdiel medzi\nbrutto výpočtom a netto výpočtom teda nepochybne žalobcovi nepatrí.\n2.2. Vecne a právne správne je aj odvolaním napadnuté opravné uznesenie a ako také odvolací\nsúd potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Totiž súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok dňa 15. októbra 2013 a\npriznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Takto vyhláseným rozsudkom bol viazaný\n(§ 156 ods. 4 OSP). Správne potom súd postupoval podľa ustanovenia § 164 OSP a napadnutým\nopravným uznesením (ale aj ďalším opravným uznesením, ktorý odvolaním napadnutý nebol) túto\nzrejmú nesprávnosť odstránil.\n2.3. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení\ns § 262 ods. 1 CSP (procesného predpisu platného a účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu)\na žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), a to podľa\n§ 420 písm. f/ CSP a podľa § 421 ods. 1 CSP. Po opísaní skutkového a právneho stavu žalobca nesúhlasil\ns interpretáciou § 44 zákona o štátnej službe súdom prvej inštancie, pričom rozhodnutie oboch nižších\nsúdov neobsahuje odôvodnenie k tejto zásadnej právnej otázke (§ 157 ods. 2 OSP, resp. § 220 ods.\n2 CSP). Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia sa oba súdy odklonili od ustálenej rozhodovacej\npraxe a tieto rozhodnutia sú svojvoľné, neudržateľné a popierajúce zmysel a podstatu práva. Oba súdy\nrovnako odignorovali právne účinky právoplatného rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 z\n26.5.2006, čím porušili § 135 ods. 2 OSP, resp. § 193 a 194 CSP. Dovolateľ v podanom odvolaní namietal\naj nedostatočne zistený skutkový stav, keď súd prvej inštancie nevykonal dovolateľom predložené\nlistinné dôkazy o rozhodnutiach vo veci jeho nárokov Úradom vlády SR, čím došlo k porušeniu jeho práva\nna súdnu ochranu a spravodlivý proces. Dovolateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.\nzn. II. ÚS 349/09 a rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 4 Co 91/2016. Žalobca navrhol, aby dovolací\nsúd zrušil napadnuté odvolacie rozhodnutie, ako i rozhodnutie súdu prvej inštancie v znení opravných\nuznesení a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil (iba) odvolacie\nrozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že považuje dovolanie za nedôvodné,\nžalobca svoj spor vyhral a keďže odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie, rozhodol vlastne v\nprospech žalobcu. V dôsledku uvedeného by mal dovolací súd jeho dovolanie odmietnuť podľa § 447\npísm. b/ CSP.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, ktorá má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel\nk záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť ako procesne neprípustné. Na stručné odôvodnenie (§\n451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\nOprávnenie podať dovolanie (subjektívna prípustnosť):\n6. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\n7. Podľa § 447 písm. b/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.\n8. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka\nprípustnosti dovolania zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku, teda to, či dovolanie\nsmeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie\nprípustné. Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a\nzohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie, teda to, či je u neho daný dôvod, ktorý ho\noprávňuje podať dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ,\nči dovolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (R 50/1999). Subjektívna prípustnosť\nteda odráža stav procesnej ujmy strany sporu, ktorá sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho\nvýsledku, ktorý odvolací súd pre stranu mohol založiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý svojím\nrozhodnutím skutočne založil. Oprávnenie podať dovolanie (subjektívna prípustnosť) Civilný sporový\nporiadok priznáva len tej strane sporu, v ktorej neprospech toto porovnanie vyznieva. Pri tomto posúdení\nale nemožno vychádzať zo subjektívneho presvedčenia dovolateľa o ujme, ale treba vziať do úvahy len\nobjektívnu skutočnosť, že rozhodnutím bola strane spôsobená ujma, ktorú možno odstrániť zrušením\nalebo zmenou napadnutého rozhodnutia.\n9. Odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním\nnamietanej časti (výroky I., II. a VII.), t.j. o (I) uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok\nz omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1.6.2006 do 13.3.2013 zo sumy 43.082,87 € do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku (opravným uznesením zo dňa 9.12.2013, č. k. 24 C 34/2007-417, postupom\npodľa ustanovenia § 164 OSP bol opravený výrok I a časť odôvodnenia rozsudku tak, že správna výška\núrokov z omeškania je 8 % ročne), (II) o zamietnutí žaloby vo zvyšku a (VII) o povinnosti uloženej\nžalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.437,53 €.\n9.1. Rozhodnutím odvolacieho súdu o potvrdení výroku I. a VII. prvostupňového súdu nemožno uvedené\nvýroky považovať za vydané v neprospech žalobcu. V danom prípade nebola teda splnená podmienka\nsubjektívnej prípustnosti dovolania.\nOstatné výroky odvolacieho rozsudku:\n10. Žalobca podal dovolanie proti odvolaciemu rozsudku v celom rozsahu. Nad rámec vyššie\noznačených výrokov I. a VII., o ktorých dovolací súd rozhodol podľa § 447 písm. b/ CSP (body 6 až 9),\nodvolací súd ešte (i) potvrdil výrok II., ktorým prvostupňový súd vo zvyšku žalobu zamietol, (ii) potvrdil\nuznesenie súdu prvej inštancie z 9. decembra 2013 č. k. 24 C 34/2007-417 a (iii) žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n10.1. Pokiaľ žalobca v podanom dovolaní (vo všeobecnosti) brojil proti uzneseniu súdu prvej inštancie z\n9. decembra 2013 č. k. 24 C 34/2007-417 a proti uzneseniu o trovách odvolacieho konania [bod 10(ii)\na (iii)], dovolanie proti týmto uzneseniam je z povahy veci neprípustné, a to či už pri dovolaní podľa §\n420 CSP (v ich prípade nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, resp. ktorým sa konanie\nkončí, pozri bod 15), ako aj pri dovolaní podľa § 421 ods. 1 CSP, vzhľadom na zákonom predpokladanú\nneprípustnosť dovolania v § 421 ods. 2 CSP.\n10.2. V hre takto zostal (iba) potvrdzujúci výrok odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby vo zvyšku [bod\n10(i)], dovolanie proti ktorému však z dôvodov nižšie uvedených rovnako nebolo prípustné z dôvodu\n\npodľa § 447 písm. c/ CSP (pri dovolaní podľa § 420 písm. f/ CSP) a podľa § 447 písm. f/ CSP (pri\ndovolaní podľa § 421 ods. 1 CSP).\n11. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú\nsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.\nPlatí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo\n1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo 400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky,\nza ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n12. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014).\n13. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03].\n14. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n15. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (písm. a), ten,\nkto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b), strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník (písm. c), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie (písm. d), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e), alebo súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f).\n16. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (ods. 2).\n17. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne\nzistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2 Cdo\n20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto aj\nv danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaného, že v konaní došlo k ním tvrdenej\nvade zmätočnosti (bod 3.1. a 3.2.).\n18. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n19. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\n\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n20. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n21. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom\nje nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky,\nktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa\n§ 447 písm. f/ CSP, je (procesnou)\npovinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a tiež označiť\nv dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím\ndôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah,\nktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\nDovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP\n22. Podané dovolanie žalobcom (pozri bod 3) disponovalo značnou neurčitosťou a nekonzistentnosťou.\nŽalobca predovšetkým namietal, že odvolací súd nesprávne interpretoval § 44 zákona o štátnej službe.\nPokiaľ podľa obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z toho,\nže napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny a odôvodnenia\nrozhodnutí súdov oboch inštancií sú nepreskúmateľné, zmätočné a nesprávne, dovolací súd uvádza\nnasledovné.\n23. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu považovaná za\ninú procesnú vadu než je zmätočnosť, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj R 111/1998). K\nuvedenej námietke nepreskúmateľnosti a nedostatku v odôvodnení rozhodnutí súdov nižšieho stupňa,\ndovolací súd odkazuje na stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu ešte za\núčinnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Od tohto stanoviska dovolací súd aj za\núčinnosti CSP (§ 420 písm. f/) nevidí dôvod sa odkloniť.\n24. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať\nvadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP, a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným\nprostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom\na právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\ntotiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád\nalebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99, rozsudok z 24. júla 2003) a\nnapravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, sťažnosť č. 8262/02, rozsudok z 23. júla 2009).\n25. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces\nnie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom\na dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II.\nÚS 251/03).\n\n26. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n27. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to ako súd viedol spor,\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti\nna konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).\nTento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu\nčinnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné\nrozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n28. Po preskúmaní spisu preto dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci išlo o takýto extrémny\nprípad vybočenia z medzí ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie ako\nvýnimky druhej vety stanoviska R 2/2016.\n29. Dôvodom, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP\nnie je\ntiež nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na\nnaďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993, R 125/1999 a R 42/1993.\n30. Žalobca tiež namietal, že odvolací súd nesprávne interpretoval § 44 zákona o štátnej službe. Ani za\núčinnosti CSP nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP to, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu prípadne spočíva na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä judikáty R\n54/2012 a R 24/2017). Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno\npovažovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.\n31. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu v tejto časti podľa § 447 písm.\nc/ CSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je dovolanie prípustné.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP\n32. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na\nzáklade dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)\nkľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako\ndovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie\n(pozri aj body 18 až 21).\n33. V danom prípade žalobca v dovolaní poukázal na dovolací dôvod podľa ustanovenia § 421 ods. 1\nCSP a v ďalšom obsahu dovolania sa zaoberal nesprávnym právnym posúdením prejednávanej veci\nodvolacím súdom (interpretácia § 44 zákona o štátnej službe). V uvedenom dovolaní však žalovaný\nspôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 432 až § 435 CSP dovolacie dôvody nevymedzil tak, ako\nto predpokladajú tieto ustanovenia.\n34. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ\npovinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a/ až c/ § 421 ods. 1 CSP).\nDovolateľ je teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z\npredpokladov uvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené\nvymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.\n\n35. Vzhľadom na skutočnosť, že dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným\nv § 432 ods. 2 CSP, dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f/ CSP odmietol.\n36. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/218/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90986681-6e8d-4849-b534-3cbe93d29f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/09 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90986681-6e8d-4849-b534-3cbe93d29f2a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "792d411d-2ac4-49ad-9163-eddf1e1a7ea5:74d02026-73d9-49ad-b03f-f6ee6c1ce2e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/233/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/233/2016 z 20. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/792d411d-2ac4-49ad-9163-eddf1e1a7ea5:74d02026-73d9-49ad-b03f-f6ee6c1ce2e5"}, {"guid": "9b84440b-51ca-4440-92d0-9e6e278d9205:423134e8-a30f-44cc-93b5-0f84c0ea0420", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8313204034.2", "spisova_znacka": "2Co/218/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/218/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8313204034.2"}], "citovane_v": [{"guid": "28733578-968d-4d7a-b669-9e2e53a4aa39:5f18d662-fcfe-46e4-ac73-1a67d837ccbf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1307203883.2", "spisova_znacka": "7Cdo/242/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/242/2018 z 29. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1307203883.2"}]}