{"guid": "8d0fb750-6ca4-4469-a227-18cddbb38ce8:f5acc55b-9436-43c3-acd7-6d6693320ce0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1019201059.2", "spisova_znacka": "1Sžak/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/12/2020 z 27. 10. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2020, sp. zn. 1Sžak/12/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1019201059.2", "identifikacne_cislo": "1019201059", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2020-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a", "nazov": "§ 19a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5acc55b-9436-43c3-acd7-6d6693320ce0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1019201059.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1019201059.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1019201059.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/12/2020\n1019201059\n27. 10. 2020\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2020:1019201059.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa (pôv.\nžalobca): K. I. O. I., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Egyptská arabská republika, cestovný doklad\nč. O., v krajine pôvodu bytom ul. I. Y., č. domu XX, v meste Š. E.-J., guvernorát J., t.č. Pobytový tábor\nRohovce, právne zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Račianska 80, 831\n02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6,\n812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 7SaZ/3/2020-131 zo dňa 07. júla 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-43-98/2017-Ž zo dňa 18.06.2019 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.\") neudelil sťažovateľovi azyl a\nsúčasne mu podľa § 13c a § 20 ods. 4 neposkytol doplnkovú ochranu.\n2. Z odôvodnenia vyplynulo, že sťažovateľ, ktorý je kresťanom, podal žiadosť o udelenie azylu z\nnáboženských dôvodov, pričom k svojej žiadosti uviedol nasledovné skutočnosti:\n- v roku 2012 ukončil štúdium v odbore turizmu a hotelierstva na univerzite Fayoum;\n- následne asi rok pracoval v hoteli Marriott Renaissance v turistickom letovisku Šarm aš-Šajch, pol roka\nv tom istom letovisku v hoteli Ghazala Beach a po siedmich mesiacoch práce v mieste svojho trvalého\nbydliska sa vrátil do vyššie uvedeného letoviska Šarm aš-Šajch, kde sa zamestnal ako plavčík. Krátko\nna to však prácu zanechal a vrátil sa do miesta svojho bydliska, odkiaľ vycestoval za prácou do Kuvajtu\n(od januára 2015 do 18.01.2017) a následne letecky na Slovensko na platný cestovný pas opatrený\nschengenským vízom;\n- v krajine pôvodu mal problémy z dôvodu svojho vierovyznania, pričom uviedol, že\no v roku 2012 sa ho neznámi ľudia vypytovali na jeho kresťanské meno;\no počas práce v hoteli si traja turisti všimli na sťažovateľovej ruke vytetovaný kríž a následne sa ho pýtali\nna dôvody prečo nie je moslimom a prečo predáva alkohol;\no neznámi muži od neho žiadali peniaze za to, že je kresťan alebo konvertovanie na islam;\n\no keď pracoval ako plavčík, neznámi muži sa ho vypytovali, prečo chodí v krátkych nohaviciach a napadli\nho;\no v krajine pôvodu svoje problémy nijako neriešil;\no z dôvodu náboženstva bol niektorých oblastiach života diskriminovaný.\n3. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-43-29/2017-Ž zo dňa 30.05.2017 sťažovateľovi neudelil azyl ani\nmu neposkytol doplnkovú ochranu. Na základe správnej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom\nč. k. 8SaZ/4/2017-70 zo dňa 04.10.2017 uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie. Dňa 18.06.2018 žalovaný vydal nové rozhodnutie ČAS: MU-PO-43-58/2017-Ž, ktorým\nsťažovateľovi neudelil azyl a súčasne mu neposkytol doplnkovú ochranu. Na základe správnej žaloby\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 7SaZ/5/2018-52 zo dňa 22.10.2018 uvedené rozhodnutie zrušil\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie konštatujúc, že vykonané dokazovanie nedáva podklad pre\nspoľahlivé konštatovanie, že sťažovateľom udávané dôvody jeho žiadosti sú inými, ako sú dôvody v §\n8 a § 13a zák. č. 480/2002 Z.z. a preto takýto postup žalovaného vyhodnotil ako nedostatočné zistenie\nskutkového stavu. Ďalej konštatoval, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, že by sťažovateľovi v prípade\njeho návratu nehrozilo prenasledovanie. V ďalšom konaní bolo potrebné vykonať doplňujúci pohovor so\nzameraním na odstránenie nejasností a nepresností, týkajúcich sa prezentovaných dôvodov žiadosti o\nazyl a vyhodnotiť možnosť prenasledovania do budúcnosti.\n4. V rámci doplňujúceho pohovoru dňa 24.04.2019 sťažovateľ uviedol najmä, že\n- jeho dôvody sú od posledného pohovoru vážnejšie, nakoľko v mieste jeho posledného pobytu stúpol\npočet radikálnych moslimov;\n- na jeho priateľa zaútočili;\n- jeho rodičia a sestry majú strach z návštev bohoslužieb, keďže kresťanské kostoly nepožívajú zo strany\nštátu ochranu;\n- na polícii nebol pre obavy z väznenia;\n- v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva odsúdenia z vlastizrady za emigráciu, za čo mu hrozí\ntrest smrti, pretože je kresťan;\n- mal stálu výnimku z nástupu na vojenskú službu, nakoľko je jediný syn v rodine;\n5. Žalovaný k dôvodom žiadosti o azyl uviedol nasledovné:\n- sťažovateľove skúsenosti vyhodnotil ako kriminálne činy neznámych osôb, ktoré sa nepokúsil riešiť\nvnútroštátne;\n- sťažovateľ nepreukázal, že mu verejná moc odoprela poskytnúť ochranu;\n- nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov;\n- sťažovateľ v krajine pôvodu nikdy nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu ani neštátnych\npôvodcov, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zák. č. 480/2002 Z.z.;\n- okrem udalostí, ku ktorým došlo pred rokom 2015, t. j. údajného jedného fyzického útoku, ktorý\nsťažovateľovi nespôsobil žiadnu vážnu ujmu a údajnej ústnej vyhrážke, sťažovateľ v krajine pôvodu\nnečelil žiadnym závažným a opakovaným konaniam, ktoré by spôsobili vážne porušenie jeho ľudských\npráv;\n- sťažovateľ do styku s uvedenými osobami nikdy viac neprišiel;\n- skutočnosť, že v krajine existujú problémy alebo špecifiká, napr. konkrétne v Egypte problémy vo vzťahu\nmoslimovia - kresťania, resp. sektárske násilie či teroristické útoky militantov napojených na Islamský\nštát alebo konfesionálne zloženie obyvateľstva s dominantnou moslimskou väčšinou, ešte sama o sebe\nnepostačuje, resp. nie je dôvodom pre poskytnutie azylu, pokiaľ osoba priamo a konkrétne nečelila\nniektorej z foriem prenasledovania v zmysle § 8 zák. č. 480/2002 Z.z.;\n- údajným problémom sťažovateľ čelil počas pracovných pomerov v turistickom letovisku v Šarm ašŠajch na polostrove Sinaj, ktorý je dlhodobo najproblematickejší z hľadiska bezpečnosti, keďže tam\nEgypt dlhé roky bojuje s militantmi napojenými na Islamský štát a kde dochádza k značnej trestnej\nčinnosti, teroristickým útokom na bezpečnostné zložky ako aj na civilistov, ktorých militanti vnímajú ako\nvládnych spolupracovníkov, alebo sympatizantov.\n- samotná oblasť Šarm aš-Šajch možno považovať za jedinú bezpečnú na Sinaji;\n- s poukazom na rozhodnutie Horného tribunálu v prípade MS (Coptic Christians) Egypt CG (2013)\nUKUT00611 (IAC) existujú konkrétne rizikové kategórie\ni) osoba, ktorá konvertuje na koptské kresťanstvo;\nii) osoby, ktoré sú zapojené do výstavby alebo rekonštrukcie / opravy kostolov, ktoré boli cieľom útoku\nalebo útokov;\n\niii) osoby obvinené z prozelytizmu, ak je obvinenie závažné a nie náhodné;\n(iv) osoby obvinené z fyzického alebo psychologického spojenia s moslimskou ženou, ak je obvinenie\nvážne a nie náhodné.\n- sťažovateľ nespadá ani do jednej kategórie rizikových skupín, čo je z hľadiska prospektívnosti veľmi\ndôležitá skutočnosť a taktiež nepreukázal, že pochádza z oblasti, v ktorej miestne koptské spoločenstvo\nčelí skutočnému riziku;\n- sťažovateľovi bola udelená dočasná vojenská výnimka, ktorá mu pomohla získať cestovný doklad a\numožnila tak legálne vycestovať z Egypta, pričom táto výnimka sa obnovuje každé tri roky s cieľom\nprehodnotiť situáciu dovtedy, kým subjekt nebude mať 30 rokov, kedy dostane permanentnú výnimku.\n6. Vo vzťahu k doplnkovej ochrane, napriek tomu, že v konaní došlo k preukázaniu neplatnosti\nsťažovateľovej výnimky z povinnej vojenskej služby a teda možnej sankcie za nesplnenie zákonnej\npovinnosti, ktorá sa vzťahuje na všetkých egyptských občanov - mužov, bez ohľadu na vierovyznanie, tak\nako bolo na základe dostupných informácií preukázané, nehrozí mu žiaden neprimeraný trest. Neexistujú\nžiadne dostupné informácie o tom, že by egyptské orgány v posledných rokoch trestne stíhali alebo\nakokoľvek inak penalizovali svojich občanov iba z dôvodu ich požiadania o medzinárodnú ochranu v\nzahraničí. V Egypte v súčasnosti neprebieha žiaden vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt. Z\nhľadiska bezpečnosti je najhoršia situácia na Sinajskom polostrove, odkiaľ sťažovateľ nepochádza, ale\ntrvalo s celou rodinou žije v guvernoráte J., kde dochádza len k minimálnym bezpečnostným incidentom\na ktorý napríklad podľa Ministerstva pre zahraničné záležitosti a Commonwealth nepatrí medzi vysoko\nrizikové oblasti.\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n7. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu i o neudelení azylu na Krajský súd v Bratislave\nsprávnu žalobu vo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.\"), namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a skutočnosť, že skutkový\nstav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore\ns administratívnymi spismi ale v nich nemá oporu.\n8. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že\n- žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti\no azyl;\n- žalovaný uskutočnil so sťažovateľom doplňujúci pohovor za účelom odstránenia nejasností, z ktorého je\nzrejmé, že v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnym problémom zo strany štátnych pôvodcov,\nktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovanie;\n- v krajine pôvodu, kde žije sťažovateľova rodina, problémy kvôli vierovyznaniu nemala a nemá ich ani\nsťažovateľ;\n- nebola preukázaná opodstatnená obava z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov;\n- neboli preukázané, žiadne skutočnosti, že by sťažovateľ mal byť v prípade návratu do krajiny pôvodu\nEgypta, vystavený vážnemu bezpráviu;\n- zo správ o krajine pôvodu, nevyplýva, že by z dôvodu k príslušnosti ku koptskému vierovyznaniu,\nhrozilo väzenie, či trest smrti a neexistuje ani žiaden objektívny predpoklad, že by mu po návrate takýto\ntrest hrozil;\n- z výpovede sťažovateľa je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil žiadnym takým problémom zo strany\nštátu, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie ani nečelil žiadnemu takému konaniu, ani zo\nstrany politických strán, hnutí, organizácií či neštátnych pôvodcov;\n- neuvádzajú sa ani informácie o tom, že by neúspešní žiadatelia o azyl pri návrate čelili nejakým\nproblémom;\n- sťažovateľ svoje údajné problémy neohlásil na polícii a neobrátil sa na príslušné štátne orgány o pomoc,\nnásledne odišiel do Kuvajtu, a to z dôvodu lepšie platenej práce a napriek tomu, že tam žil 2 roky, o\nudelenie azylu v Kuvajte ani v inej krajine nepožiadal, a v apríli roku 2017 po vypršaní platnosti víz SR\nsa rozhodol požiadať o azyl na území Slovenskej republiky.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n\nA)\n9. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa\n- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. krajský súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces;\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci;\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd v konaní porušil zákon tým, že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu a\n- § 440 ods. 1 písm. i) S.s.p., t.j. krajský súd v konaní porušil zákon tým, že nerešpektoval záväzný\nprávny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti.\n10. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.\nnajmä uviedol, že krajský súd výpoveď sťažovateľa považoval v predchádzajúcich konaniach za\ndôveryhodnú, objektívne správy o krajine pôvodu za dostatočne preukazujúce hrozbu prenasledovania\nz náboženských dôvodov a vylúčil možnosť využitia vnútroštátnej ochrany v krajine pôvodu. Žalovaný\nnapriek tomu vydal preskúmavané rozhodnutie v podstatných bodoch totožné s predchádzajúcimi\ndvoma, ktoré krajský súd zrušil pre nezákonnosť. Bez odôvodnenia zmeny názoru krajský súd\npovažoval preskúmavané rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky krajský súd v\nzrušujúcom rozsudku výslovne zaviazal, aby zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom tento odklon\nvysvetlil, pričom krajský súd napadnutým rozsudkom tieto záväzné nároky na zákonnosť odôvodnenia\nnapadnutým rozsudkom ignoruje. Zároveň nereflektuje ani jednu zo žalobných námietok. V odôvodnení\nskutočne nereaguje na žalobné námietky čo vzbudzuje pochybnosť, či krajský súd napadnutým\nrozsudkom vôbec reaguje na predmetnú správnu žalobu. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ\npovažoval za naplnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) a i) S.s.p.\n11. Ďalej uviedol, že na jeho priateľa týždeň pred uskutočnením azylového pohovoru zaútočili a v meste,\nz ktorého sťažovateľ pochádza došlo k zabitiu miestneho kňaza, pričom sťažovateľova rodina má strach\nz radikálnych islamistov. Sťažovateľ na polícii nikdy nebol a v prípade problémov by sa ako kresťan\nnápravy domôcť nemohol, keďže skutočnosť o jeho vierovyznaní je vyznačená v jeho doklade totožnosti.\nPoukázal na správy, týkajúce sa zaobchádzania s Koptmi naprieč Egyptom (najmä Human Rights\nWatch, Minority Rights Group International, Aid to the Church in Need a Open doors UK, Amnesty\nInternational) vypovedajúce o všeobecne nepriaznivej situácii pre egyptských koptských kresťanov.\nV týchto boli najmä konštatované jednotlivé incidenty medzi kresťanmi a ostatným- moslimským\nobyvateľstvom, postupy štátnej moci pri riešení tamojších problémov, presídľovanie a pod.\n12. S poukazom na objektívne správy preukazujúce stále pretrvávajúce, resp. stupňujúce sa násilie\nvoči koptským kresťanom, bez reálnej a účinnej možnosti vyhľadať pred násilím účinnú ochranu, mal\nsťažovateľ za to, že závery žalovaného a krajského súdu o nesplnení podmienok na poskytnutie azylu, sú\nnesprávnym právnym posúdením. Poukázal na potrebu rešpektovania princípu „benefít of the doubt\" a\nnamietal taktiež prísnu požiadavku minulého prenasledovania, ktorej naplnenie žalovaný od sťažovateľa\nv rozpore s judikatúrou kasačného súdu požadoval.\n13. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby\nkasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\nB)\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti okrem stručného zhrnutia prípadu sťažovateľa, s\npoukazom na ust. § 441 S.s.p. uviedol, že v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti\na dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej\nsťažnosti.\n15. Žalovaný poukázal na pozitívny vývoj v krajine pôvodu sťažovateľa, ku ktorému malo dôjsť v čase\npo vydaní preskúmavaného rozhodnutia.\n16. Ďalej žalovaný poukázal na priebeh konania pred krajským súdom a vyjadril názor, že sťažovateľove\nprávo na spravodlivý proces bolo krajským súdom rešpektované, pričom napadnutý rozsudok je\ndostatočne odôvodnený.\n\n17. Sťažovateľ v krajine pôvodu nečelil prenasledovaniu a svoje prípadné problémy neohlásil na polícii.\nŽalovaný zároveň uviedol, že sťažovateľove správanie naznačuje, že sa vyhýbal vykonaniu vojenskej\nslužby. Žiadosť sťažovateľa bola posúdená aj z hľadiska možnosti jeho prenasledovania v budúcnosti.\n18. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a nepriznal jej odkladný účinok.\nIII.\nPrávny názor kasačného súdu\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru o tom, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju postupom podľa §\n461 S.s.p. zamietol.\n20. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. októbra 2020\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n21. Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi preskúmavaným rozhodnutím bolo nesplnenie\nrelevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zák. č. 480/2002 Z.z. S takýmto záverom bolo\npotrebné súhlasiť. Sťažovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu, že ako koptský kresťan má obavy\nz prenasledovania v Egypte zo strany moslimského obyvateľstva, pričom svoje obavy odôvodňoval\nniekoľkými incidentmi so súkromnými osobami, a to v roku 2012, kedy sa ho neznámi ľudia vypytovali\nna jeho kresťanské meno, inokedy sa ho počas práce v hoteli po spozorovaní vytetovaného kríža na\nruke neznáme osoby pýtali na dôvody prečo nie je moslimom a prečo predáva alkohol, žiadali od neho\npeniaze za to, že je kresťan alebo aby konvertoval na islam, resp. prečo chodí v krátkych nohaviciach\na napadli ho. Sťažovateľ svoje problémy v krajine pôvodu neriešil. Z krajiny pôvodu vycestoval za\nprácou do Kuvajtu (od januára 2015 do 18.01.2017) a následne letecky na Slovensko na platný cestovný\npas opatrený schengenským vízom. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo možné sťažovateľom uvedené\ntvrdenia posúdiť ako obavu z prenasledovania z dôvodu náboženstva. Sťažovateľovým dôvodom\nžalovaný venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu sťažovateľa obsahom\nspráv o krajine pôvodu, ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol.\n22. Keďže udelenie azylu podľa § 8 zák.č. 480/2002 Z.z. je viazané objektívne na prítomnosť\nprenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zák. č. 480/2002 Z.z. alebo na odôvodnené\nobavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v\ndobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, bolo aj podľa názoru kasačného súdu\npotrebné vyhodnotiť dôvody sťažovateľa, pre ktoré žiadal o udelenie azylu, vzhľadom na pomerne\nveľký časový odstup od udalostí, na ktoré sa odvolával (ako aj ich nevýraznú intenzitu), za objektívne\nnespôsobilé vyvolať u sťažovateľa odôvodnené obavy z prenasledovania. Bez povšimnutia nemohla\nzostať ani skutočnosť, že sťažovateľ opakovane žil bez problémov v inej časti krajiny pôvodu - väčšinou\npo incidentoch so súkromnými osobami zmenil zamestnanie, resp. sa vrátil do mesta svojho trvalého\npobytu, po týchto udalostiach bez problémov vycestoval z krajiny pôvodu, pričom sa približne dva roky\nzdržiaval v Kuvajte, a o udelenie azylu nepožiadal bezprostredne po príchode na územie SR, ale až\npred vypršaním platnosti víz. Sťažovateľom uvedené osobné skúsenosti podľa názoru kasačného súdu\nnedosahujú intenzitu, ktorá by odôvodňovala sťažovateľove obavy z prenasledovania. Tieto skutočnosti\nnasvedčujú správnosti úvah žalovaného o tom, že sťažovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu.\n23. Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že za prenasledovanie v\nzmysle § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené,\npodporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť\ndôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať\nsa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu\n\nvyvrátená, preto i za predpokladu, že tvrdenia sťažovateľa o údajných konfliktoch, by boli pravdivé, jeho\nkasačná sťažnosť nebola dôvodná, pretože nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok\nmu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom\nvymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú\ntak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v\nobmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.\n24. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 6SžoKS 102/06 zo dňa 04.04.2007 „za prenasledovanie môžu byť považované také znášané\nalebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa,\nmusia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež\nmusia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k\nrase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody\nalebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu - činnosť diskriminačného alebo\nveľmi urážlivého charakteru vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami\nobyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu\nperzekvovaných\". Aj napriek tomu, že správy o krajine pôvodu svedčia o prítomnosti napätia medzi\nmoslimami a kresťanmi, prípady nevraživosti medzi určitými skupinami obyvateľstva, hoc založené\nna azylovo relevantných dôvodoch (t.j. rasa, náboženstvo, atď.), sú prítomné viac-menej v každej\nkrajine. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny poriadok v krajine pôvodu garantuje kresťanom\nnáboženskú slobodu. Aj keď sa verejná moc usiluje o napĺňanie tohto cieľa s kolísavou efektivitou\na správy o krajine pôvodu poskytujú informácie o rôznorodých problémoch, s ktorými sa tamojší\nkoptskí kresťania stretávajú a nepochybne vykazujú značnú mieru občianskeho diskomfortu, tieto\npodľa názoru kasačného súdu nedosahujú intenzitu, ktorá by objektívne odôvodňovala sťažovateľove\nobavy zo systémového prenasledovania z náboženských dôvodov. I keď z obsahu administratívneho\nspisu vyplynuli informácie o vyskytujúcich sa incidentoch, ku ktorým dochádza medzi kresťanskou\na moslimskou komunitou, zároveň však štátne orgány vyvíjajú snahu o riešenie týchto problémov\na priebežne zasahujú proti moslimom, zodpovedným za útoky proti kresťanom zamerané najmä na\nkostoly, kňazov ako aj skupiny kresťanov počas bohoslužieb alebo na miestach ako sú kláštory.\n25. Kasačný súd sa nestotožnil ani s namietaným nesprávnym právnym posúdením, ktorého sa\nmal dopustiť žalovaný tým, že podmienil udelenie azylu minulou skúsenosťou s prenasledovaním. V\npreskúmavanom rozhodnutí žalovaný síce konštatoval nesplnenie podmienok pre udelenie azylu a v\ntejto súvislosti aj zistenie, že sťažovateľ nebol v krajine pôvodu prenasledovaný, avšak v ďalšej časti\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaný analyzoval situáciu v krajine pôvodu, úroveň ochrany koptských\nkresťanov zo strany štátu ako aj rizikové skupiny osôb a rizikové oblasti, v ktorých by v budúcnosti mohlo\nhroziť prenasledovanie, resp. závažná ujma. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je teda zjavné, že\nžalovaný posúdil sťažovateľovu žiadosť aj z hľadiska prípadného budúceho prenasledovania.\n26. Sťažovateľ argumentoval aj tým, že v prípade návratu do krajiny pôvodu má obavu z\nprenasledovania, nakoľko dlhodobý pobyt v zahraničí a podanie žiadosti o udelenie azylu môže byť\nvyhodnotené ako vlastizrada. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný ako aj krajský súd disponovali\ninformáciou, že za takýto trestný čin mu hrozí trest smrti. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo,\nže žalovaný opakovane vyhľadal informácie o krajine pôvodu sťažovateľa, týkajúce sa návratu\nneúspešných žiadateľov o azyl ako aj slobody pohybu, vrátane vycestovania z krajiny a následného\nnávratu, a to aj vo vzťahu k mužom, ktorí podliehajú odvodovej povinnosti. Podľa týchto informácií\nosoby po návrate do krajiny pôvodu nečelia žiadnym problémom, ale v niektorých prípadoch im môžu\nbyť položené otázky. Vo všeobecnosti však štátne orgány nevenujú navrátilcom žiadnu pozornosť. Na\nuvedené nemá vplyv ani dlhodobý pobyt v zahraničí po vypršaní pracovných alebo turistických víz.\n27. Štátne orgány zaznamenávajú politické aktivity Egypťanov v zahraničí, avšak zaujímajú sa iba\no vysoko významné prípady (medializované). Politickým aktivistom s nižším profilom môžu byť po\nnávrate položené otázky, ale je nepravdepodobné, že by boli zadržaní alebo že by s nimi bolo inak zle\nzaobchádzané (č. l. 219-220 administratívneho spisu). V prípade sťažovateľa nejde o politicky aktívnu\nosobu, v priebehu konania ani neuvádzal akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať, že ho\noficiálna štátna moc považuje, prípadne bude považovať za politického aktivistu. Navyše sťažovateľ\n\nproblémy so štátnou mocou (okrem skutočností týkajúcich sa vojenskej služby, čomu kasačný súd venuje\npozornosť v nasledujúcom bode) neuvádzal.\n28. Kasačný súd zároveň poukazuje na ust. § 49 ods. 3 zák. č. 480/2002 Z.z., ktoré priamo zakazuje\nžalovanému poskytnúť krajine pôvodu informácie o tom, že sťažovateľ podal žiadosť o udelenie azylu a\no dôvodoch jeho žiadosti a získavať informácie o sťažovateľovi od (údajného) pôvodcu prenasledovania\nalebo vážneho bezprávia spôsobom, ktorým sa pôvodca prenasledovania dozvie, že sťažovateľ je\nžiadateľom o udelenie azylu.\n29. Pokiaľ ide o dôvody, na základe ktorých mal žalovaný pochybnosti o dôveryhodnosti a o skutočných\ndôvodoch žiadosti o azyl, t. j. uplynutie doby odkladu vojenskej služby, tieto pochybnosti evidentne\nnemajú svoj pôvod v rozporoch vo výpovediach sťažovateľa. V priebehu konania sťažovateľ uviedol,\nže mal stálu výnimku z nástupu na vojenskú službu, nakoľko je jediným synom v rodine. Do konania\nbola predložená fotokópia zabezpečená úradným prekladom. Bolo zistené, že ide o dočasnú výnimku\nz výkonu vojenskej služby, ktorá sa ruší v prípade pominutia daného dôvodu alebo dovŕšenia 29\nrokov. Žalovaný poukázal na správu Ministerstva zahraničných vecí a obchodu austrálskej vlády, v\nzmysle ktorej sa z vyššie uvedeného dôvodu môže udeľovať a obnovuje sa každé tri roky s cieľom\nprehodnotiť situáciu dovtedy, kým subjekt nebude mať 30 rokov, kedy dostane permanentnú výnimku.\nZároveň žalovaný zistil (č. l. 363 administratívneho spisu), že ak jednotlivec nie je schopný obnoviť svoje\noslobodenie od vojenskej služby a nedokončí svoju vojenskú službu, je povinný zaplatiť pokutu až do\nvýšky 1 000 EGP (1 000 USD) a / alebo čelí väzeniu na minimálne jeden rok. Nie je jasné, koľko ľudí bolo\nv Egypte uväznených za to že sa vyhli vojenskej službe. Neoficiálne dôkazy nasvedčujú tomu, že tí, ktorí\nsú uväznení za to, že nevykonali vojenskú službu, nie sú terčom, ani sa s nimi nezaobchádza inak ako s\ninými väzňami. Žalovaný na základe vykonaného dokazovania ustálil, že výnimka mala byť sťažovateľovi\nudelená do konca roka 2015. Tú si však vzhľadom na svoju neprítomnosť v Egypte nemohol predĺžiť.\nZ uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že sťažovateľ sa vyhýba povinnej vojenskej službe, čo však\nvo svojej žiadosti o azyl neuviedol. Žalovaný aj napriek tomu vykonal na túto skutočnosť dokazovanie,\ns ktorého výsledkami sa v preskúmavanom rozhodnutí riadne vysporiadal, pričom neuvedenie tejto\nskutočnosti ako dôvod žiadosti o azyl podľa žalovaného dotvára obraz o celkovej dôveryhodnosti\nsťažovateľa.\n30. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí síce spochybňoval dôveryhodnosť sťažovateľa, avšak jedná\nsa len o predbežný úsudok o osobe sťažovateľa, ktorý si žalovaný nevytvoril na základe nezrovnalostí\nvo výpovediach (pričom žalovaný na takéto nezrovnalosti ani nepoukazoval). Zároveň je potrebné\nzdôrazniť, že ani tieto čiastkové závery, podľa kasačného súdu nemali vplyv na konanie o sťažovateľovej\nžiadosti, nakoľko táto bola riadne v merite preskúmaná. Kasačný súd takýto postup žalovaného\npovažoval za správny.\n31. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu kasačný\nsúd taktiež citlivo vníma a vytýka prílišnú strohosť v jeho odôvodnení ako aj chýbajúcu právnu\nargumentáciu k niektorým námietkam sťažovateľa, ktorých zodpovedanie kasačný súd považuje v\nzáujme jeho výstižnosti a presvedčivosti za potrebné a zdieľa výčitky voči spôsobu, akým krajský\nsúd konštruoval odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď zhrňujúc žalobné body tieto popísal značne\nvágnym spôsobom. Nakoľko však napadnutý rozsudok obsahuje odpovede na podstatné námietky\nsťažovateľa a tým aj právny základ poskytujúci kasačným súdom preskúmateľné závery, kasačný súd\nnepovažoval za nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n32. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-43-29/2017Ž zo dňa 30.05.2017 sťažovateľovi neudelil azyl ani mu neposkytol doplnkovú ochranu. Na základe\nsprávnej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 8SaZ/4/2017-70 zo dňa 04.10.2017\nuvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dňa 18.06.2018 žalovaný\nvydal nové rozhodnutie ČAS: MU-PO-43-58/2017-Ž, ktorým sťažovateľovi neudelil azyl a súčasne\nmu neposkytol doplnkovú ochranu. Na základe správnej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom\nč. k. 7SaZ/5/2018-52 zo dňa 22.10.2018 uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie, v ktorom žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie. Z doterajšieho priebehu konania\no sťažovateľovej žiadosti o azyl zo dňa 04.03.2017 vyplynulo, že táto bola opakovane posúdená\nžalovaným potom ako krajský súd na základe správnych žalôb sťažovateľa zrušil predchádzajúce\n\nrozhodnutia žalovaného, čo malo nepochybne vplyv na dôslednejšie vyhodnotenie sťažovateľovho\nprípadu.\n33. K namietanému odklonu a nerešpektovaniu záväzného právneho názoru kasačného súdu,\nvysloveného v zrušujúcom rozhodnutí je potrebné uviesť, že v napadnutom rozsudku krajský súd\nnezotrval na svojich predošlých záveroch týkajúcich sa nedôveryhodnosti osoby sťažovateľa. Pokiaľ ide\nnázorový obrat súdu vo vzťahu k opodstatnenosti sťažovateľových obáv z prenasledovania, rozsudok\nkrajského súdu i keď v minimálnej miere poskytuje základné úvahy, na základe ktorých dospel k svojmu\nzáveru, pričom tieto sú samé osebe spôsobilé konkurovať jeho vlastným, skôr vysloveným názorom.\nKasačný súd preskúmavané rozhodnutie (žalovaného) považoval za súladné so zákonom a pretože\nnapadnutý rozsudok poskytol (hoc strohé) odpovede na podstatné námietky sťažovateľa, kasačný súd\nnepovažoval za nevyhnutné zrušiť ho za účelom dosiahnutia obsiahlejšieho odôvodnenia, ktoré by\nvzhľadom na vyššie uvedené názory kasačného súdu, v konečnom dôsledku sťažovateľovi neprivodilo\npriaznivejší výsledok konania.\nV.\n34. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\n35. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\ntak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7SaZ/3/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "bf6c64ed-505e-407f-bf89-e3d8fcb27345:2ffb6519-bfad-4ef9-8e3c-328591553004", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1018201065.1", "spisova_znacka": "7SaZ/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7SaZ/5/2018 z 21. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-10-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1018201065.1"}, {"guid": "a52c2c2e-34de-4784-80ef-f6cc47a6447e:0c566cf7-c298-4102-97fb-f89c79692dd7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1017201028.2", "spisova_znacka": "8SaZ/4/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8SaZ/4/2017 z 3. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1017201028.2"}], "citovane_v": [{"guid": "8d0fb750-6ca4-4469-a227-18cddbb38ce8:52c037b1-5c05-48bf-bdba-088d07432d18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1019201059.2", "spisova_znacka": "1Sžak/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/12/2020 z 26. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1019201059.2"}]}