{"guid": "80ba2e60-0dba-47f0-97c7-0ae3862a9b47:40612c8e-03df-417f-82fb-334d9acbada3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8014200408.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/9/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/9/2018 z 26. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2019, sp. zn. 7Sžsk/9/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:8014200408.2", "identifikacne_cislo": "8014200408", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40612c8e-03df-417f-82fb-334d9acbada3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8014200408.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8014200408.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:8014200408.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/9/2018\n8014200408\n26. 06. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:8014200408.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: F.\nF., J. XXX, X. J., zastúpeného P.. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti\nďalšieho účastníka konania: B. P., I., XX-XXX J., X. republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej č. 7613-3/2014-BA zo dňa 23. januára 2014, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešoveč. k. 4S/27/2014-68 zo dňa 14. septembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n4S/27/2014-68 zo dňa 14. septembra 2017 z a m i e t a .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove\nč.k. 4S/27/2014-68 zo dňa 14. septembra 2017 v časti výroku o náhrade trov konania\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania kasačného konania v rozsahu\njednej pätiny.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4S/27/2014-68 zo dňa 14. septembra 2017 zrušil rozhodnutie\nžalovanej zo dňa 23. januára 2014, č. 7613-3/2014-BA, a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania.\n2. Rozhodnutím číslo 7613 3/2014-BA zo dňa 23. januára 2014 Sociálna poisťovňa, ústredie ako\nodvolací orgán, odvolanie zamestnávateľa B. P. B., zo 16. septembra 2011 a odvolanie zamestnanca\nF. F., zo 14. septembra 2011, zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice číslo\n705-3440170011-GC09/11-664 (58695-1/2011-KEM) zo dňa 19. augusta 2011 potvrdila.\n3. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako orgán príslušný podľa\nustanovenia § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla podľa § 210 ods. 1 zákona o\nsociálnom poistení v prvom stupni vo veci zamestnanca F. F. tak, že mu nevzniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti od 1. júna 2010 do 30.\nnovembra 2010 podľa slovenskej legislatívy.\n\n4. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a\noboznámil sa s listinnými dokladmi založenými v spise. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol\nvedený v registri poistencov sociálnej poisťovne ako zamestnanec zamestnávateľa B. P. B., s trvalým\npobytom I. XX, J., X. J., adresa miesta činnosti: P.. Podnikateľskú činnosť vykonával zamestnávateľ\nžalobcu živnostenského listu\nč. OŽP-C/2009/10826-5 zo dňa 25.09.2009, s dátumom vzniku živnostenského oprávnenia 01.11.2009.\nDo registra zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice bol prihlásený od\n01.04.2010. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že podnikateľskú činnosť ukončil dňa\n23.06.2012.\n5. Žalovanej bola doručená informácia z poľskej inštitúcie ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli\nfirmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľských SZČO zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch,\npričom v mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu,\nale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú\nvykonávajú v Poľsku. Z administratívneho spisu žalovanej tak bolo možné konštatovať, že konanie na\nsprávnom orgáne bolo začaté na podnet príslušnej poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia (ZUS\nVaršava) o preskúmanie rozhodujúcich skutočností za účelom určenia uplatniteľnej legislatívy, tzn.\nči zamestnancovi v predmetných veciach (žalobcovia) skutočne vykonávajú zamestnanie na území\nSlovenskej republiky, alebo výkon zamestnania vzbudzoval pochybnosti z dôvodu, že v posledných\nrokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkúvali pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na\núväzok v iných členských štátoch a v niektorých prípadoch cieľom tejto činnosti nebol samotný výkon\nzamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na\nsociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorúvykonávali v Poľskej republike.\n6. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vykonala dňa 16.05.2011 kontrolu na odvod poistného na\nsociálne poistenie v súlade s §242 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Pri kontrole odvodu poistného\nzistila, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vznikli na základe pracovných zmlúv, v ktorých boli\ndojednané pracovné pomery na kratší pracovný čas 4 hodiny mesačne, pri určení mzdových podmienok\n- 10,00 eur mesačne. Zamestnávateľ týmto spôsobom zamestnával približne 400 zamestnancov\n(k 21.03.2011 bolo do poistenia prihlásených 318 zamestnancov, celkovo bolo prihlásených 426\nzamestnancov), všetci s trvalým pobytom v Poľskej republike.\n7. Vzhľadom na neštandardný postup viacerých podobných zamestnávateľov a veľké množstvo\nzamestnancov požiadala Sociálna poisťovňa, pobočka Košice o súčinnosť pri posúdení zákonnosti\ndôvodov na uplatňovanie spôsobu uzatváranie pracovných\npomerov Národný inšpektorát\npráce Košice. S cieľom preveriť reálnosť vykonávaných aktivít zamestnávateľom prostredníctvom\nregistrovanýchzamestnancov vykonal Národný inšpektorát práce kontrolu, v rámci ktorej poverení\nzamestnanci osobne navštívili sídlo zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenskéhoregistra.\nNásledne z dôvodu, že na adrese sídla nebol nikto zastihnutý, bola zamestnávateľovi zaslaná výzva\nna predloženie dokladov. Listová zásielka sa vrátila ako nedoručená v odbernej lehote. Z úradného\nzáznamu národného inšpektorátu práce o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie práce vyplýva,\nže na adrese uvedenej vo výpise zo živnostenského registra má fyzická osoba (zamestnávateľ žalobcu)\nB. P. B. prenajatý byt, v ktorom sa nachádza len výnimočne, čo potvrdili nájomníci bytov P. K. XX, A..\nTelefonický kontakt na zamestnávateľa nebol dostupný. Aj za predpokladu, že zamestnanci vykonávajúci\nčinnosť mimo registrovaného sídla zamestnávateľa (roznášanie letákov na území Slovenskej republiky)\nje nevyhnutné, aby sa v registrovanom sídle zamestnávateľa uskutočňovali také rozhodovacie\nprávomoci, na základe ktorých by dochádzalo k reálnemu výkonu činnosti zamestnancov dotknutého\nzamestnávateľa.\n8. Z dokazovania vykonaného správnymi orgánmi podľa názoru krajského súdu je zrejmé, že tieto\nzávery o tom, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti na základe vykonanej kontroly Inšpektorátu práce Košice, je\npredčasné a vzhľadom na veľký počet zamestnávateľov zamestnávajúcich poľských občanov ide o\ndedukciu, že ide o fiktívne spoločnosti. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca\nna území Slovenskej republike reálne nevykonával činnosť ako zamestnanec, a preto nemôže podliehať\nslovenským právnym predpisom podľa čl. 13 (3) základného nariadenia. Takýto záver považoval krajský\nsúd za predčasný, uskutočnený na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože z\npredloženého administratívneho spisu nebolo zistiteľné, akým spôsobom bolo preukázané, že žalobca\n\nreálne činnosť zamestnanca nevykonával a v tomto smere rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu nebolo ani odôvodnené.\n9. Podľa § 196 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že sociálna poisťovňa má vykonať dokazovanie\nv dostatočnom rozsahu. Povinnosťou správnych orgánov preto bolo vo veci vykonať rozsiahle\ndokazovanie a jednoznačne malo byť v konaní preukázané, že žalobca ako zamestnanec reálne\nnevykonával činnosť na území Slovenskej republiky a preto nepodlieha legislatíve Slovenskej republiky.\n10. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ SSP napadnuté rozhodnutia zrušil. Žalovanej v ďalšom konaní\nuložil povinnosť vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nevznikli žiadne pochybnosti, že žalobca\nna území Slovenskej republiky nevykonával reálne činnosť zamestnanca.\n11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP, lebo žalobca v konaní úspech nemal\na priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi krajský súd nepovažoval za\nspravodlivé.\nII.\n12. Proti rozsudku správneho súdu žalovaná podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť pre nesprávne\nprávne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP. Navrhla, aby kasačný súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta, alternatívne zrušil rozsudok krajského súdu\na vec mu vrátila ďalšie konanie.\n13. V odôvodnení kasačnej sťažnosti poukázala na právny názor krajského súdu na vznik povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\nna základe vykonanej kontroly. S posúdením veci krajským súdom sa žalovaná nestotožnila a opakovane\npoukázala na svoje vyjadrenie k žalobe zo 17.05.2014.\n14. Pri posudzovaní reálnej činnosti žalobcu žalovaná vychádzala nielen z Praktickej príručky: Právne\npredpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v Európskej únii, Európskom hospodárskom priestore a vo\nŠvajčiarsku, ktorá má len odporúčací charakter. Vo svojich rozhodnutiach sa pridržiava predovšetkým\nzákladného nariadenia a vykonávacieho nariadenia. Cieľ Praktickej príručky tiež vychádza z článku\n76 základného nariadenia, ktorý vyžaduje, aby členské štáty navzájom komunikovali a propagovali\nvýmenu skúseností a najlepších administratívnych postupov na uľahčenie jednotného uplatňovania\npráva Spoločenstva. Táto zásada vychádza zo zásady efektívnej výmeny informácií medzi inštitúciami\na povinnosti občanov a zamestnávateľov poskytovať presné a včasné informácie.\n15. Zastáva názor, že splnenie kritérií registrovaného sídla je jedným z rozhodujúcich faktorov na\nurčenie miesta výkonu činnosti a teda aj na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom\nsociálneho zabezpečenia. Článok 14 (5a) vykonávacieho nariadenia v znení nariadenia Rady (EU)\nč. 465/2012 z 22. mája 2012 vyžaduje splnenie určitých podmienok, t.j. na účely uplatňovania\nhlavy II základného nariadenia sa pod pojmom „registrované sídlo alebo miesto podnikania“ rozumie\nregistrované sídlo alebo miesto podnikania, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia podniku a\nvykonávajú funkcie jeho ústrednej správy. Miesto podnikania zamestnávateľa - P. (do 23. júna 2012)\nnie je možné považovať za registrované miesto podnikania na účely hlavy II základného nariadenia,\npretože tieto kritériá nespĺňa. Kontrolou nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnancov na\núzemí Slovenskej republiky a ani zamestnanci Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu, sa so\nžiadnymi zamestnancami zamestnávateľa osobne nestretli. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu\nzamestnávateľ nepreukázal existenciu registrovaného sídla pre účely aplikácie základného nariadenia.\n16. Na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov nepostačuje len formálnym spôsobom\ndeklarovať podnikanie, napr. pracovnými zmluvami, obchodnými zmluvami. Dôkazy predložené\nžalobcom v danom prípade nepreukázali, že k reálnemu výkonu pracovnej činnosti došlo. Rovnaký záver\nzaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku 20Scud/57/2014-78 zo dňa 9. júna 2015. Tiež poukázala na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/22/2015 zo dňa 27. apríla 2016, ktorý\nv obdobnom prípade potvrdil rozsudok\n17. Žalovaná tiež namietala priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi.\n\nIII.\n18. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v celom rozsahu súhlasil s rozsudkom krajského súdu a\nnavrhol ho potvrdiť. Poukázal na obsahovú náplň zamestnanca žalobcu, ktorý vykonával roznos letákov,\nktoré sa preberali v externej obchodnej spoločnosti, do ktorej letáky distribuoval jeho zamestnávateľ po\nich vyzdvihnutí u svojich obchodných partnerov. Zamestnávateľ žalobcu zároveň obstarával obchodné\nzákazky v Poľskej republike. Žalobca tieto skutočnosti orgánu verejnej správy riadne oznámil, napriek\ntomu však orgán verejnej správy v rámci výkonu kontroly nepristúpil k doplneniu dokazovania.\n19. Určujúcim z hľadiska preverenia výkonu činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky by bolo tiež\nvyžiadanie si stanoviska príslušného daňového úradu, nakoľko zamestnávateľ žalobcu je registrovaným\nplatiteľom DOH a pravidelne daňovému úradu odovzdáva príslušné súhrnné výkazy a každoročne\npodáva daňové priznanie pre daň z príjmu.\n20. Odhliadnuc od uvedeného žalobca na záver dodal, že pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna\npoisťovňa, ústredie nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k\nžalobcovi. Bez ohľadu na ďalšie skutočnosti je táto okolnosť sama o sebe dôvodom na zrušenie\nrozhodnutia správnych orgánov. Tieto tvrdenia žalobca opiera o právny názor Najvyššieho súdu SR,\nktorý bol vyslovený v rozsudku sp. zn. 9Sžso/90/2015 zo dňa 14.12.2016 a sp. zn. 9Sžso/87/2015 zo\ndňa 26.04.2017.\nIV.\n21. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 1.7.2016 odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2\nSSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§\n453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 452 ods. 1 v spojení s §\n137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.\n23. Z obsahu spisov bolo preukázateľne zistené, že žalovanej bola doručená informácia z poľskej\ninštitúcie ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľských\nobčanov - súkromne zárobkovo činné osoby zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch, pričom v\nmnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu, ale vyhýbanie sa\nplateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľsku.\nTaktiež sociálna poisťovňa zaznamenala v predchádzajúcich rokoch nárast registrácií tzv. „poľských\nzamestnávateľov“, ktorí prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom\nvzťahu, ktorých príjem sa pohyboval v rozpätí od 25,-- eur do 50,-- eur a pracovná činnosť v rozsahu\n4 až 10 hodín mesačne. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia príslušná na vykonávanie ustanovení\nzákladného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, bola oprávnená preveriť, či nedochádza zo strany\nosôb s bydliskom v Poľskej republike k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a k\nzneužívaniu slovenského systému sociálneho zabezpečenia.\n24. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n25. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\nsociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia\nplní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu,\nstyčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami\ndávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou\nstranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie (ods. 4).\n\n26. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, od 01.05.2004 sa v oblasti sociálneho\nzabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14.06.1971 o\nuplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné\nosoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a\njeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 z 21.03.1972. Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové\nkoordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a\nRady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej\nlen „vykonávacie nariadenie“). Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu\na Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22.05.2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 Z. z.\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.\n27. Podľa čl. 2 (1) základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského\nštátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú\nalebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných\npríslušníkov ich pozostalých.\n28. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\n29. Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\n30. Podľa článku 13 (1) (a) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako\nzamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu\nbydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.\n31. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nčlánkom 13 (1) základného nariadenia.\n32. Podľa čl. 16 (1) vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých\nčlenských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušných úradom členského štátu\nbydliska.\n33. Podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska\nbezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na\nčlánok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za\npredbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie\nkaždého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\n34. Podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo, že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\n35. Podľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých\nčlenských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy\nuplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a\npríslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady\n\nnemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami\na uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\n36. Podľa článku 16 (5) vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého predpisy\nboli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.\n37. Podľa článku 16 (6) vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa\nodseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej\ndotknutej inštitúcie.\n38. Predmetom konania na kasačnom súde bola kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku krajského\nsúdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský\nsúd po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu vyhodnotil vykonané dokazovanie vo veci rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a/\nbod prvý zákona o sociálnom poistení zamestnanca, občana Poľskej republiky, kde vykonával SZČO,\nu zamestnávateľa v Slovenskej republike za nedostatočné na vykonanie objektívneho záveru, že reálne\nčinnosť zamestnanca nevykonával.\n39. Z obsahu spisov vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vykonala u zamestnávateľa B.\n- C. kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie a kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa\nuložených zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení . Kontrolované bolo obdobie od vzniku\nzamestnávateľa, t.j. od 1. marca 2010 do 31. januára 2011. Z listín založených v administratívnom\nspise žalovaného, ktorý bol súčasťou súdneho spisu bolo preukázateľne zistené, že kontrola nebola\nzameraná na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa B., ale na odvod\npoistného na sociálne poistenie v súlade s § 242 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Žalovaný na\nstrane 5 preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že „.... kontrolné zistenia nemajú vplyv na posúdenie\nuplatniteľnej legislatívy v súlade so základným nariadením a vykonávacím nariadením. Výkon činnosti\nje oprávnený kontrolovať len inšpektorát práce, ktorého zistenia sú pre Sociálnu poisťovňu záväzné.\nKontrol odvodu poistného na sociálne poistenie bola vykonaná ešte pred oznámením Inšpektorátu práce\nKošice o zistených skutočnostiach.\n40. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu\nzabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov,\nv ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva\nžiadneho členského štátu.\n41. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v\nčlánku 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo\nviacerých členských štátoch.\n42. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných\nnariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie\nrelevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je\npríslušnou inštitúciou na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná\nrozhodujúce skutočnosti preskúmať. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle môže len\norgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom prípade\nSociálna poisťovňa.\n43. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovanej postupovali v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku,\navšak súdny prieskum rozhodnutia žalovanej nevykonal v súlade s právnou úpravou zákona o sociálnom\npoistení v súčinnosti s koordinačnými nariadeniami Európskej únie, preto vec nesprávne právne posúdil.\nNa žalobcu sa v zmysle čl. 2 ods. 1 základného nariadenia vzťahuje Nariadenie (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenia)\na jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Európsky parlament a Rada prijal Nariadenie č. 883/2004\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho\nspoločenstva, najmä na jej články 42 a 308, konajúc postupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele,\n\nuvedené v preambule zmluvy, z ktorých odvolací súd upriamuje pozornosť najmä na to: že pravidlá\nkoordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu osôb\na mali by prispieť k zlepšeniu ich životnej úrovne a podmienok zamestnania; zmluva neustanovuje\nprávomoci iné ako tie, ktoré sú uvedené v článku 308 na prijatie primeraných opatrení v rámci oblasti\nsociálneho zabezpečenia osôb iných ako zamestnancov; nariadenie Rady (EHS) 1408/71 zo 14. júna\n1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné\nosoby a na ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva [4], bolo zmenené\na doplnené a aktualizované viac krát, aby sa zohľadnil nielen vývoj na úrovni spoločenstva vrátane\nrozsudkov Súdneho dvora, ale tiež, aby sa zohľadnili zmeny právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni.\nTieto faktory zohrali svoju úlohu v čase, keď sa koordinačné pravidlá spoločenstva stávali zložitými a\npríliš rozsiahlymi. Nahradenie a súčasne modernizovanie a zjednodušovanie týchto pravidiel je preto\ndôležité, aby sa dosiahol cieľ voľného pohybu osôb. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia,\npovinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca nie je\npodmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia. Prihláška na sociálne poistenie nemá\nkonštitutívne účinky, len deklaruje právnu skutočnosť, s ktorou zákon (v danom prípade nariadenie)\nspája vznik povinného sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne\npoistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými\nnariadeniami Európskej únie.\n44. Vychádzajúc z uvedeného, ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do\nsociálneho poistenia je právne neúčinná. Krajský súd preto pochybil, keď z preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného nezistil, že na základe listu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z 10.\noktóbra 2013, Sociálna poisťovňa dňa 10. decembra 2013, akceptovala návrh poľskej inštitúcie\nsociálneho zabezpečenia ZUS na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou\ninštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej bolo aj zamestnancovi určené\npoľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť. Žalovaná tak konštatovala, že vzhľadom na uvedené\nskutočnosti zamestnancovi povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky v období od 1. júna 2010 do 30. novembra\n2010 nevzniklo.\n45. Podľa § 134 ods. 2 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, správny súd nie\nje viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol\npodľa zákona oprávnený.\n46. Kasačný súd, vychádzajúc z uvedeného a právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave vykonávacieho\nnariadenia, ktoré ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov uplatniteľných na fyzické osoby\nvykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členských štátoch a s poukazom\nna záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.\n1Vs 1/2018 zo dňa 4. decembra 2018, ktorý rozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci, že\ndohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho\nnariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych\npredpisov týkať a zároveň musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom\nnosiči, atď.) a založenádo spisu inštitúcie sociálneho poistenia členského štátu) v tomto prípade\nžalovanej konštatuje, že ani v danom prípade z dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou\nsociálneho zabezpečenia nevyplýva, že k dohode o uplatniteľnej legislatíve poľského zákonodarstva\ndošlo aj vo vzťahu k žalobcovi. Veľký senát posudzoval otázky nastolené senátom 9S v rozsahu\nvymedzenom v uznesení sp. zn. 9Sžsk 22/2017 zo dňa 16. mája 2018, ktorým podľa § 22 ods. 1 písm.\na/ SSP postúpil vec vedenú na NS SR pod sp. značkou 9Sžsk/22/2017 na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu. Veľký senát rozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci nasledovne:\nodpoveď 1/ otázku: dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16\nods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie\nuplatniteľných právnych predpisov týkať a zároveň musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte (napr.\npísomne, na elektronickom nosiči, atď.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne. Odpoveď na 2/ otázku:\ndefinitíve určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa\nčl. 16 (3) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie\n(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo\n\nvzájomnou dohodou podľa čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne\nako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.\n47. Právny názor správneho súdu vyslovený v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku, týkajúci sa\nzisteného stavu veci čo do preukázania, či F., občan Poľskej republiky, reálne činnosť zamestnanca na\núzemí Slovenskej republiky vykonával a tiež čo do miesta podnikania jeho zamestnávateľa, kasačný\nsúd vyhodnotil pre rozhodnutie veci za nadbytočné. Žalovaný, zhodne ako správny orgán prvého\nstupňa nebol oprávnený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve vydať\nrozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ nebolo možné\nposúdiť, ktorá inštitúcia členských štátov sociálneho zabezpečenia je príslušná na prejednanie a\nrozhodnutie veci, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice nebola príslušná na vydanie rozhodnutia o vzniku,\nresp. zániku sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu podľa slovenskej legislatívy.\n48. Samotné nedodržanie procesných lehôt pri vydaní napadnutých rozhodnutí nemá za následok ich\nnezákonnosť, keďže prípadným zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia len z tohto dôvodu, by\nžalobca priaznivejšie rozhodnutie o veci nedostal.\n49. Správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe, ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené\na podložené a aspoň potencionálne možné. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní k\nnaplneniu podmienky dotknuteľnosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Vzhľadom na vyššie\nuvedené nebolo možné zohľadniť námietku žalobcu, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky\ndošlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcu, keď vo vzťahu k porušeniu práva na zákonné\nadministratívne konanie, práva na fungovanie zásad správneho konania ani nešpecifikoval konkrétne v\nčom toto porušenie podľa jeho názoru spočívalo.\n50. Dôvody uvádzané žalovaným, týkajúce sa niektorých právoplatných rozhodnutí Krajského súdu v\nŽiline v obdobných veciach, neboli spôsobilé spochybniť pochybenia v konaní a rozhodnutí žalovanej\na Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, na ktoré kasačný súd pri rozhodovaní vo veci poukázal .\n51. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti\nvyhodnotil ako nedôvodné. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n52. Žalovaná taktiež namietala priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi.\n53. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu odôvodnenie vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n54. V predmetnej veci ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm.\nc/ SSP. Sťažovateľ v konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť zastúpený advokátom, ako to vyplýva z\nustanovenia § 449 ods. 1, 2 SSP. Aj v týchto veciach má sťažovateľ právo dať sa zastúpiť advokátom,\ntoto právo je súčasťou základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a v prípade\núspechu v konaní mu spravidla patrí nárok a náhradu trov konania. Na priznanie náhrady trov však\nnepostačuje podľa § 167 ods. 1 SSP úspech v konaní, ale zákon vyžaduje tiež účelnosť vynaložených\ntrov. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania.\n55. Výrok krajského súdu o náhrade trov konania nekorešponduje s jeho odôvodnením. Napriek tomu,\nže žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania, v bode 106 rozhodnutia uvádza, že\nžalobca v konaní úspech nemal. V dôsledku uvedeného pochybenia kasačný súd rozhodnutie krajského\nsúdu v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.\n56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\nmal úspech, priznal nárok na ich náhradu (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 3 písm. a/ SSP)\nv skrátenom rozsahu. Vzhľadom na závery uvedené vyššie kasačný súd námietky žalobcu uvedené v\nkonaní súdneho prieskumu pred správnym súdom vyhodnotil bez právnej relevancie, ktoré nepodmienili\njeho úspešnosť v tomto konaní. Z dôvodov, že v konaní súdneho prieskumu zákonnosti postupu a\nrozhodnutí správneho orgánu na základe správnej žaloby vo veciach sociálnych, ak žalobca je fyzickou\n\nosobou, správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom k zrušeniu a vráteniu rozhodnutia žalovaného\nnedošlo z dôvodov tvrdení žalobcu v žalobe. Kasačný súd znížil nárok na náhradu trov konania aj z\ndôvodu, že v danej veci ide o tzv. typizované žaloby. V prejednávaných veciach ide o opakované konanie,\nnapr. 7Sžsk 39/2017, 7Sžsk/19/2018, 7Sžsk11/2018), ktoré sú skutkovo veľmi obdobné s totožnou\nprávnou otázkou, týkajúcou sa uplatnenia práv žalobcu v predchádzajúcich správnych konaniach. Tomu\nzodpovedali aj jednotlivé podania úspešného žalobcu, čo do rozsahu a obsahu. Po zvážení uvedených\nhľadísk znížil najvyšší súd žalobcovi požadovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/5 majúc\nza to, že priznanie nároku na náhrady trov konania žalobcovi v celom rozsahu, by v danom prípade bolo\nv rozpore s materiálnou spravodlivosťou.\n57. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/27/2014", "guid": "38d3ae48-becb-4e1a-993b-431b8da0b320:012bda97-215b-42b7-8744-4a597344a916", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "30566544-4a0a-4914-80de-259cb165de30:4635b74a-bba1-4e24-8ca3-19c9038be096", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5014200655.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2018 z 3. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-03", "citacie_n": 584, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200655.1"}, {"guid": "3d65df60-dd85-43de-9b70-c38ea3200745:a5bba37b-0fc7-4c87-9849-12724b630da4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014200754.1", "spisova_znacka": "20Scud/57/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20Scud/57/2014 z 8. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-06-08", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200754.1"}], "citovane_v": [{"guid": "80ba2e60-0dba-47f0-97c7-0ae3862a9b47:5d913270-89c3-4a9c-8989-e4682c122d39", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8014200408.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/9/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/9/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8014200408.2"}]}